Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. február 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/201/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515210144
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3515210144.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov

Mgr. Ivana Kubínyiho a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu D. banka E., a.s., so sídlom Q., T. XX,
IČO: XX XXX XXX proti žalovanému: I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., F. M. XXX, o zaplatenie 3.054,88
eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo
dňa 7. marca 2018, č.k. 8C/189/2015-47, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom výrokom I. súd žalobu žalobcu zamietol. Výrokom II. žalovanému nárok na
náhradu trov konania nepriznal. V rozhodnutí konštatoval, že žalobca sa podanou žalobou domáhal

proti žalovanej zaplatenia sumy 3.054,88 eur titulom nezaplatenej istiny, úroku vo výške 28 %
ročne z nezaplatenej istiny od 18.08.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca v žalobe
uviedol, že so žalovanou uzavrel dňa 30.10.1997 zmluvu o bežnom účte, na ktorom sa žalovaná
dostala do nepovoleného prečerpania v sume žalovanej istiny 3.054,88 eur, pričom bola povinná toto
nepovolené prečerpanie bez zbytočného odkladu vyrovnať. V súlade so všeobecnými obchodnými
podmienkami žalobcu je nepovolené prečerpanie úročené vo výške 28 % ročne. Žalovaná sa k
podanej žalobe nevyjadrila. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobu je potrebné

zamietnuť.Konštatoval,žezvykonanéhodokazovaniavyplynulo,žežalovanáuzavrelasožalobcomdňa
03.10.1997 zmluvu o rastovom osobnom účte (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej jej žalobca zriadil a
viedol účet. Žalovaná sa dostala do nepovoleného prečerpania na svojom účte v sume 3.054,08 eur. Z
vykonanéhodokazovaniavyplynulo,ževovýzvezodňa09.09.2013vyzývalžalobcažalovanúnaúhradu
nepovoleného debetného zostatku vo výške 68,05 eur a 30,- eur za spoplatnenú výzvu spolu s úrokom s
tým, že ak danú sumu neuhradí do 24.09.2013, začne žalobca prípravu žaloby na súd a bude požadovať
splatenie celej dlžnej sumy. Z výpisu z účtu je zrejmé, že žalobca vykonal dňa 18.08.2015 bezhotovostný

prevod s označením „prevedenie dlhu klienta“ v sume 3.054,88 eur. Súd sa oboznámil s výpismi z
účtu žalovanej a uviedol, že tieto výpisy, kde sú uvedené rôzne skratky a symboly banky, nedávajú
jednoznačnú informáciu o vzniku debetného zostatku na účte žalovanej. Výpisy z účtu nie sú dôkazom
zákonnosti a dôvodnosti nároku žalobcu. Konštatoval, že strany v konaní sú povinné prispieť k tomu,
aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia
dôkazné prostriedky. Sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Z predložených výpisov
z účtu žalovanej jednoznačne nevyplýva, čo všetko predstavujú debetné položky a akým spôsobom

vznikol dlh na účte žalovanej. Strany majú v konaní povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť; žalobca
je povinný pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti a tieto podporiť dôkazmi. V danej veci
žalobca len generálne odkazuje na Všeobecne obchodné podmienky a Sadzobník poplatkov, v zmysle
ktorých je oprávnený účtovať majiteľovi účtu úroky nepovoleného debetu a rôzne poplatky. Uvedenéchýbajúce tvrdenia nemožno nahradiť predložením listín (napr. výpisom z účtu). Žalobca je povinný
pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti, ich opísanie nemožno nahradiť odkazom na označené
dôkazy. Súd totiž nemôže na prospech žalobcu nahrádzať nedostatok jeho skutkových tvrdení tým, že

bude vykonávať dokazovanie a z jeho výsledkov odvodzovať skutkové tvrdenia o nárokoch žalobcu.
Dokazovaniemaslúžiťnapreukazovanieskutkovýchtvrdenístránanienato,abytietoskutkovétvrdenia
boli z dokazovania zisťované. Nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia a tiež dôkazné
bremeno, súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.
1 CSP.

2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý
žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a jeho žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
Vyslovil názor, že pokiaľ súd považoval jeho návrh za neúplný, mal ho vyzvať na jeho doplnenie/opravu v
zmysle § 129 ods. 1 CSP. Ak ho súd na doplnenie žaloby nevyzval, avšak napriek tomu vo veci meritórne
rozhodol, uvedený postup súdu je procesne vadný a žalobcovi ním bola odňatá možnosť uplatňovať si
procesné práva za účelom účinnej ochrany jeho práv. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského

súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/262/2017 zo dňa 18.01.2018 a na uznesenie Krajského súdu v Žiline
č.k. 11Co/33/2017-53 zo dňa 27.06.2017. Ďalej uviedol, že súd mal v čase rozhodnutia k dispozícii
výpisy z účtu žalovanej, pričom z výpisu z účtu za obdobie 8/2015 vyplýva, že došlo k prevedeniu dlhu
klienta vo výške 3.054,88 eur na vnútorný pohľadávkový účet, čo bolo priamo opísané aj v žalobe.
Pokiaľ súdu nebolo zrejmé, ako došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu, mal ho súd vyzvať na doplnenie

žaloby. Spolu s odvolaním predložil súdu odstúpenie od zmluvy zo dňa 04.08.2015 a s doklad o jeho
doručovaní. Citoval § 48 Občianskeho zákonníka a bod 3.11.5 písm. b), bod 3.11.6 Všeobecných
obchodných podmienok, pričom uviedol, že z týchto ustanovení vyplýva, že ani odstúpenie od zmluvy
o bežnom účte v prípade, že sa klient dostane do nepovoleného prečerpania, nie je dôvodom na to,
aby banke súdy odmietali priznať akékoľvek ďalšie plnenie nad rámec istiny, teda aj v prípade zániku

zmluvy na základe odstúpenia od zmluvy jednou zo zmluvných strán má banka nárok na odplatu za
poskytnuté služby. Odplatou za úver formou prekročenia sú práve dohodnuté zmluvné úroky. Odplatu,
podrobnosti o stanovení odplaty, kritéria jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje
vykonávací predpis. Zmluva o bežnom účte je zmluvným tipom upraveným v Obchodnom zákonníku,
v zmysle ktorého účinky odstúpenia do tejto zmluvy nastávajú ex nunc, t.j. zmluva zanikne doručením

odstúpenia druhej zmluvnej strane. V zmysle § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka za vykonanie platieb
je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených. V zmysle § 33 ods. 4 zákona o
platobných službách, ak ide o pravidelne účtované poplatky za platobné služby, používateľ platobných
služieb je povinný uhradiť poskytovateľovi platobných služieb len ich pomernú časť prislúchajúcu do
skončenia platnosti rámcovej zmluvy. V zmysle § 714 ods. 1 Obchodného zákonníka zo zostatku účtu

platí banka úrok. Všetky uvedené ustanovenia slúžia na zachovanie právnej istoty v právnych vzťahoch
pri vedení bežného účtu a poskytovaní platobných služieb viazaných na tento účet. V prípade, že by sa
pri odstúpení od zmluvy pripustil zánik zmluvy od počiatku, došlo by k absurdnej situácii, kedy by nebolo
možné vysporiadať platobné operácie vykonané na danom účte, banka by nemala nárok na zaplatené
poplatky spojené s vedením platobného účtu a poskytovaním služieb viazaných na tento účet a klient by

bol povinný vrátiť úroky pripísané na účet z jeho zostatku, a to v zmysle ustanovenia § 457 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný
vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.
4. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ustanovenia § 379 a § 380 ods. 1 CSP a zistil, že rozsudok súdu

prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez
nariadeniapojednávaniapodľa§385ods.1CSP,podľaktoréhoniejepotrebnénariaďovaťpojednávanie
odvolacieho súdu.
5. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k

návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
6. Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd
strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
7. Prostriedky procesného útoku, prostriedky procesnej obrany a koncentrácia konania sú právnym

inštitútom sporového konania. Realizuje sa nimi prejednacia zásada, na ktorej je sporové konanie
postavené. Prejednacia zásada spočíva v tom, že tvrdiť skutočnosti, rozhodné pre posúdenie daného
prípadu a navrhovať a predkladať dôkazy pre tieto skutočnosti, je zásadne vecou strán sporu, na ktorých
spočíva hlavná zodpovednosť za zhromaždenie skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie voveci samej. Strana sporu má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu. Strany sporu sú povinné
prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné
skutočnosti a označia dôkazné prostriedky. Sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení;

súd nie je povinný sám vyhľadávať potrebné tvrdenia za žalobcu a vyhľadávať potrebné dôkazy. Nie
je povinný po nich pátrať a ani by tak nemohol urobiť, pretože by musel vyhľadávať skutočnosti, ktoré
sa týkajú rozmanitých súkromných vzťahov medzi stranami sporu, ktoré mu spravidla nie sú známe a
vôbec dostupné.
8. Základom rozhodnutia súdu je zistený skutkový stav. Ak si strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia,

teda neunesie bremeno tvrdenia, má to ten procesný následok, že skutočnosť, ktorú strana sporu vôbec
netvrdila a ktorá nevyšla v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak sa jedná o
rozhodnú skutočnosť podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti
bude mať pre účastníka za následok nepriaznivé rozhodnutie. Súd síce môže strany vyzvať na doplnenie
skutkových tvrdení (§ 150 ods. 2 CSP), a výnimočne môže vykonať dôkaz, ktoré strany nenavrhli a takto
zistiť skutočnosť, ktorá nebola stranami tvrdená (§ 185 ods. 2 a 3 CSP), prípadne sa môže výnimočne

odkloniťodzhodnýchtvrdenístrán(§186ods.2CSP);tentomateriálnykorektívvšaknemôženahrádzať
procesnú aktivitu strán a ich povinnosť tvrdiť.
9. Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto
aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti,
ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Každý má tvrdiť (v zásade) tie

právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinností. Strana sporu ďalej
musí predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
10. V preskúmavanej veci žalobca v žalobe uviedol, že dňa 30.10.1997 uzavrel so žalovanou zmluvu
č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej zriadil a viedol pre žalovanú účet tak ako preukazujú priložené
výpisy z účtov. Vzhľadom na porušenie Zmluvy zo strany žalovanej tým, že sa žalovaná na predmetnom

účte dostala do nepovoleného debetu vo výške žalovanej istiny, žalobca zaslal žalovanej výzvu na
úhradudebetnéhozostatkuanakoľkožalovanáaninatútovýzvudlžnúsumuneuhradila,žalobcazatvoril
príslušný účet žalovanej, o čom žalovanú informoval posledným výpisom z účtu. Účet je možné zatvoriť
len pokiaľ je na ňom nulový zostatok, preto žalobca pred zatvorením účtu vykonal dňa 18.08.2015
internú účtovú transakciu (prevod), kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný

pohľadávkový účet, pričom ide o internú transakciu banky, nie o úhradu zo strany žalovanej.
11. Iné skutkové tvrdenia žalobca v žalobe neuviedol; k žalobe pripojil kópiu zmluvy o rastovom osobnom
účte, výzvu na vysporiadanie nepovoleného debetného zostatku zo dňa 09.09.2013 a kópie výpisov z
účtu za obdobie od 27.02.2015 do 18.08.2015.
12. Z dátumovo prvého výpisu z účtu za obdobie od 31.01.2015 do 27.02.2015 vyplýva, že podľa

predchádzajúceho výpisu zo dňa 30.01.2015 mala mať žalovaná zostatok na účte -2.564,69 eur.
Ďalej z tohto, ako aj z ďalších výpisov z účtu za obdobie od 28.02.2015 do 18.08.2015 vyplýva, že
žalobca vyúčtovával žalovanej rôzne položky (poplatky, úroky, príplatky); žalobca však nepredložil súdu
žiadne tvrdenia o tom, na základe akých zmluvných dojednaní alebo iných skutočností boli tieto čiastky
žalovanej účtované. Žaloba tiež neobsahuje žiadne tvrdenia žalobcu o tom, kedy sa mala žalovaná

dostaťdonepovolenéhoprečerpania,pričomzmluvabolauzatvorenáuž30.10.1997apredloženévýpisy
z účtov sú až za obdobie od 31.01.2015 do 18.08.2015. Bez týchto tvrdení nebolo potom možné zistiť,
kedy sa žalovaná dostala do nepovoleného prečerpania, ani na základe čoho žalobca na úverovom
účte žalovanej účtoval uvedené položky a správnosť ich výpočtu, pričom tak, ako to správne konštatoval
súd prvej inštancie, nie je úlohou súdu bez predchádzajúceho tvrdenia žalobcu zisťovať, na základe

akýchskutočnostíbolažalovanáčiastkažalovanejstraneúčtovaná.Nepochybnebolopretopovinnosťou
žalobcu tvrdiť a neskôr preukázať, prečo sa proti žalovanej domáha práve zaplatenia sumy vo výške
3.054,88 eur, pretože nie je vecou súdu, aby tieto skutkové tvrdenia za stranu sporu nahradzoval. Pokiaľ
v predmetnej veci potrebné tvrdenia žalobcu absentovali a žalobca nepredložil ani potrebné dôkazy, bol
potom správny postup súdu prvej inštancie, keď žalobu žalobcu pre neunesenie bremena tvrdenia a

dôkazného bremena zamietol.
13. Pokiaľ ide o ďalšie skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré predniesol až v odvolacom konaní, a to skutkové
tvrdenie o odstúpení od Zmluvy dňa 04.08.2015 a na to nadväzujúce právne závery žalobcu týkajúce
sa účinkov odstúpenia, k týmto odvolací súd neprihliadal, nakoľko ide o novoty v zmysle ustanovenia §
366 CSP uplatnené žalobcom až v odvolacom konaní, ku ktorým odvolací súd už prihliadnuť nemohol.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny potvrdil.
15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, náhradu trovodvolacieho konania nepriznal, nakoľko si náhradu týchto trov neuplatnila a žiadne trovy odvolacieho
konania jej nevyplývajú ani z obsahu spisu.
16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).