Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. február 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1CoPr/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715220374
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7715220374.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr.
Adriany Murínovej a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobcu Q. E., F.. XX.XX.XXXX, T. H. F. A.
XXX, zastúpeného JUDr. Ing. Zuzanou Lodovou Amrichovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so
sídlom v Humennom, Námestie slobody 25, proti žalovanému E. P., J. J. R. E., A. X, O.: XX XXX XXX,
zastúpenému JUDr. Martinom Kostrejom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Michalovciach,

Cyrila a Metoda 3, o zaplatenie 1.270,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Michalovce zo dňa 07.11.2017 sp.zn. 5Cpr/4/2015 - 112 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania.

Žalovanému p r i z n á v a plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a žalovanému priznal plnú náhradu trov
konania. Rozhodol tak o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 1.270,80 eur, ktorej sa voči žalovanému
domáhal titulom náhrady za nevyčerpanú dovolenku, ako aj nároku na vydanie pracovnoprávnej
dokumentácie.

2. Uznesenie odôvodnil súd prvej inštancie tým, že žalobca v priebehu konania zobral žalobu v celom

rozsahu späť, Žiadal konanie zastaviť s tým, aby žalovanému nebola priznaná náhrada trov konania.
Súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 C.s.p. uzavrel, že žalovaný vyslovil
so späťvzatím žaloby súhlas a z tohto dôvodu konanie zastavil. Rozhodnutie o trovách konania založil
na ust. § 256 ods. 1 C.s.p. a s prihliadnutím na dôvod späťvzatia, ktorý žalobca uviedol, spočívajúci v
tom, že nedisponuje dôkazmi, ktorými by vedel preukázať, že mu žalovaným nebola uplatnená suma
vyplatená, vyvodil záver, že tento späťvzatím žaloby zavinil zastavenie konania a preto zodpovedá za

trovy konania žalovanému.

3. Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnuté uznesenie zmeniť vo výroku
o trovách konania a žalovanému nepriznať nárok na ich náhradu. V odvolaní uviedol, že k späťvzatiu
žaloby pristúpil z dôvodu, že svoj nevyplatený pracovnoprávny mzdový nárok nedokázal preukázať,
keďže nedisponoval písomnými podkladmi o výške a druhu vyplácaných súm od žalovaného v priebehu

trvania jeho pracovného pomeru, ako aj z dôvodu, že ním oslovení svedkovia odmietli o týchto
skutočnostiach vypovedať z obavy o svoje zamestnanie. Má za to, že tieto skutočnosti predstavujú
dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu ust. § 257 C.s.p. Poukázal na charakter sporu, ktorým
je pracovnoprávny spor a na to, že ako zamestnanec nedisponuje na rozdiel od žalovaného potrebnou
dokumentáciou o spôsobe výpočtu a vyplácaní odmeny za prácu.4. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že celé odvolanie je zmesou účelových konštrukcií bez
relevantného právneho základu, ktoré sa nezakladajú na reálne zistenom skutkovom stave. Má za to,
že žalobca nepreukázal podmienky pre aplikáciu výnimočného ust. § 257 C.s.p.

5. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania
podľa ust. § 380 ods. 1 C.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Súd prvej inštancie vyvodil z dôvodu späťvzatia žaloby zo strany žalobcu správny záver o tom, že
tento zavinil zastavenie konania a preto zodpovedá za jeho trovy. Správnosť takéhoto záveru nie je

žalobcom v odvolaní spochybňovaná a jeho odvolacia námietka spočíva iba v tvrdení o aktuálnosti
aplikácie mimoriadneho ust. § 257 C.s.p. Podľa tohto ustanovenia výnimočne súd neprizná náhradu trov
konania ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

6. Toto ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za zavinenie podľa ust. § 256
ods. 1 C.s.p. Jeho použitie dopadá negatívne na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu

trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia tohto ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam
konkrétnehoprípaduamusímaťvždyvýnimočnýcharakter.Zákonvyžadujekumulatívnesplneniedvoch
základných podmienok, a to existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa preukázanie výnimočných
okolností. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť aj vo vzťahu k určitým druhom konania
alebo určitej procesnej situácii. Odvolací súd vychádzajúc z odvolacích námietok žalobcu dospel k

záveru, že tento nepreukázal dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali aplikáciu tohto
mimoriadneho ustanovenia. Samotné tvrdenie žalobcu, že žalobu zobral späť z dôvodu, že nedokázal
uniesť dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, takýto výnimočný dôvod nepreukazuje.
Rovnaký stav zjavne totiž existoval aj v čase, kedy žalobca podával žalobu v zastúpení advokátom,
z čoho vyplýva, že uvedené procesné povinnosti vyplývajúc z jeho postavenia žalobcu mu museli byť

zrejmé už aj v tomto období a napriek tomu sa rozhodol podať vo veci žalobu a takto vyvolal súdny spor
a aj s ním súvisiace trovy konania subjektu, ktorého označil ako žalovaného. Ide o bežnú situáciu, s
ktorou sa vyporiadava každý subjekt pri podávaní žaloby a teda samotná táto okolnosť nepredstavuje
výnimočnosť dôvodov hodných osobitného zreteľa. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej
inštancie vo výroku o trovách konania potvrdil ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p.

7. Rozhodnutie o trovách dovolacieho konania vychádza z ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
C.s.p. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu patrí plná náhrada trov odvolacieho konania
o výške, ktorých rozhodne súd prvej inštancie osobitným rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.