Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. marec 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 37P/158/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118210432
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Tisová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5118210432.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Silviou Tisovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa

V. B., nar. XX. 6. XXXX,

bytom L. XXX, zastúpené Úradom práce, soc. vecí a rodiny, Žilina, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa
rodičov matky: I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, právne zastúpená Mgr. Ladislavom Švaňom,

Advokátska kancelária so sídlom Veľká Okružná 39, Žilina a otca: E. Behúň, nar. XX.XX.XXXX, bytom
J. XXB, I., o zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. V. sumou 100 € mesačne od 1.7.2018, a to do 15. dňa
mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky.

Týmto m e n í Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 30P/33/2015 - 94 zo dňa 14.10.2015 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 9CoP/3/2016 - 115 zo dňa 24.3.2016 v časti úpravy výživného

na mal dieťa.

Otec je p o v i n n ý nahradiť matke trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo
výške 140,93 € na účet jej právneho zástupcu č. D.: Q XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku v tejto časti.

o d ô v o d n e n i e :

1) Návrhom doručeným súdu 29. 6. 2018 sa otec domáhal zníženia výživného na maloletú V. zo sumy
120 € na sumu 60 € mesačne od júla 2018 s odôvodnením, že došlo k zmene pomerov na jeho strane,
pretože prestal vykonávať živnostenskú činnosť pre spoločnosť L. mont, s.r.o. so sídlom I. - Žilina a

zamestnal sa v tejto spoločnosti na základe pracovnej zmluvy s príjmom 480 € mesačne od januára
2018. Taktiež musel ukončiť zárobkovú činnosť ako taxikár, o ktorú prácu prišiel pre konanie matky, ktorá
zasielala správy jeho zamestnávateľke a obviňovala ju z pomeru s otcom. Taktiež poukázal na svoje
náklady a zlepšenie pomerov na strane matky.

2) Matka s návrhom nesúhlasila s odôvodnením, že ukončenie živnostenského podnikania a následná
práca pre rovnakého zamestnávateľa nepredstavuje zmenu pomerov, pre ktorú by malo dôjsť k zníženiu

výživného. Otec má vynaložiť čo najlepšie úsilie, aby si plnil svoje dve vyživovacie povinnosti a
zabezpečil si lepší príjem a nie sa uspokojovať s aktuálnym príjmom. Taktiež došlo k zmene pomerov na
strane maloletej V.y, ktorá nastúpila na strednú školu. Poprela, že by jej zavinením prišiel otec o prácu
taxikára, alebo že by žila v spoločnej domácnosti so svojím partnerom, ktorý má vlastný rodinný dom.3) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa s listinnými
dôkazmi týkajúcimi sa ich príjmov, výdavkov, zdravotného stavu a ostatných pomerov a rozhodol podľa

nasledovných ustanovení zákona:

4) Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine (ZR) - plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

5) Podľa § 62 ods. 2 ZR - obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

6) Podľa § 62 ods. 3 ZR - každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

7) Podľa § 62 ods. 4 ZR - pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

8) Podľa § 62 ods. 5 ZR - výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

9) Podľa § 78 ods. 1 ZR - dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

10) Na základe vykonaného dokazovania, dospel súd k záveru, že návrh na zníženie výživného
je dôvodný len čiastočne. Naposledy bolo výživné určené rozsudkom Okresného súdu Žilina č.
k. 30P/33/2015-94 zo dňa 14. 10. 2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k.

9CoP/3/2016-115 zo dňa 24. 3. 2016 tak, že otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej V. vo
výške 120 € mesačne a vtedy maloletej L.y vo výške 130 € mesačne. Súd vychádzal zo skutočnosti, že
maloletá navštevovala 7. ročník základnej školy. Na strane matky bol preukázaný priemerný mesačný
príjem vo výške 188 €. Otec pracoval ako živnostník a dosahoval hrubý príjem 1.140 € mesačne (otec
tvrdil čistý príjem 700 € mesačne). Vtedy maloletá L. navštevovala prvý ročník strednej školy. Odvtedy

došlo k nasledovným zmenám u rodičov:

11) Matka je zamestnaná s priemerným čistým príjmom 500 € za obdobie 08/2017-07/2018. Súd
uvedený príjem matky považuje za primeraný vzhľadom na jej pomery. Matka s deťmi býva v bytovej
jednotke v rodinnom dome vo vlastníctve jej rodičov, v ktorom mesačné náklady na bývanie dosahujú

cca 130 € mesačne; matka tiež spláca splátku stavebného úveru použitého na rekonštrukciu uvedenej
bytovej jednotky vo výške 29 € mesačne. Matka nie je vlastníčkou žiadnych nehnuteľností ani iných
hnuteľných vecí vyššej hodnoty. Plnoletá L., ktorá s nimi býva v spoločnej domácnosti, navštevuje 4.
ročník strednej školy (v konaní o zníženie výživného na plnoleté dieťa nebolo ešte rozhodnuté).

12) Maloletá v septembri 2018 nastúpila na strednú školu odbor kaderník. Vstupné náklady na školské
pomôcky predstavovali 300 €. Ďalej sa zvýšili výdavky dieťaťa na cestovné na sumu 35 € mesačne.
Dočasne mala maloletá neurologické a ortopedické ťažkosti, absolvovala aj rehabilitáciu.

13) Otec ukončil živnosť 23. 2. 2017, avšak naďalej vykonával prácu pre rovnakého odberateľa -

zamestnávateľa a to Dom mont, s.r.o., najprv na základe dohody o vykonaní práce s pravidelným
príjmom a od 7. 8. 2017 ako riadny zamestnanec na základe pracovnej zmluvy, pričom s ním bola
dohodnutá minimálna mzda (v roku 2017 vo výške 435 € brutto a v roku 2018 vo výške 480 €
brutto). Ukončenie živnostenského podnikania otec odôvodňoval existenciou nedoplatku na výživnom.
Jeho zamestnávateľ uviedol, že prijatý do zamestnaneckého pomeru bol na základe vlastne žiadosti

z dôvodu zdravotných problémov, pretože už nebol schopný vykonávať požadované práce aplikátora
izolačnej peny; otca teda zamestnali pre výkon práce vodiča zohľadňujúcej jeho stav. Zo strany konateľa
obchodnej spoločnosti ako fyzickej osoby bola otcovi poskytnutá pôžička, ku ktorej sa tento odmietol
vyjadriť. Otec uviedol, že musí v tejto práci zotrvať práve z dôvodu splácania uvedenej pôžičky, pričomtvrdil, že zarába 400 € v čistom. Súd uvedenému príjmu neuveril, nakoľko otec si zabezpečuje bývanie
komerčným spôsobom, za nájom platí 280 resp. 350 € mesačne. Svoje ďalšie výdavky vyčíslil vo výške
180 €, pričom pravidelne hradí výživné na mal. deti určené v doterajšej výške 250 € spolu na dve deti.

Údajne mu na výživné požičiava jeho matka, ktorá je ešte zamestnaná, pričom jeho otec je na dôchodku.
Je celkom zrejmé, že z príjmu 400 € by otec nemohol splácať žiadnu pôžičku, pretože z tejto sumy
nie je schopný zabezpečiť ani svoje bežné výdavky. Otec tvrdil dlh voči konateľovi zamestnávateľa v
sume 1 200 €, ako aj že sa mu uvedené pôžička z platu strháva. Súd preto vyvodil, že oficiálne otec
dostáva minimálnu mzdu a z reálneho zárobku vracia dlh pôvodnému zamestnávateľovi. Keby tomu

tak nebolo, otec by si určite hľadal iné, lepšie platené zamestnanie, z ktorého by mohol hradiť svoje
výdavky, ako aj splátky pôžičky i platby výživného. Súd preto vyhodnocuje, že ukončenie živnostenského
podnikania zo strany otca bolo účelové, rovnako ako zamestnanie sa za minimálnu mzdu v snahe vyhnúť
sa exekučnému konaniu, resp. reálnym zrážkam zo mzdy v rámci exekúcie na vymáhané nároky na
výživné. Je tiež nutné podotknúť, že v daňovom priznaní za rok 2016 otec priznal príjmy zo živnosti
vo výške 2.256 €, čomu zodpovedá priemerný hrubý príjem 188 € mesačne, teda ešte ako aplikátor

izolačnej peny uvádzal menšie príjmy, ako po tom, čo ho jeho odberateľ zamestnal na pozícii vodiča.
Pre úplnosť súd dodáva, že pokiaľ otec tvrdil, že v minulosti zarábal u terajšieho zamestnávateľa len 400
€, počas zimného obdobia nepracoval a vyššie príjmy mal len počas obdobia, keď pracoval v zahraničí,
tak zotrvanie v takomto neadekvátnom zamestnaní by bolo na jeho zodpovednosť. Otec mohol a mal
vyvinúť aj v minulosti zvýšené úsilie za účelom zabezpečenia lepšieho príjmu, najmä ak sám tvrdí, že bol

manuálne zručný. Živnostenské oprávnenie mohol vykonávať aj v inom odbore podľa živnostenského
listu.

14) Za dôvod, pre ktorý by mohlo dôjsť k zníženiu jeho potenciálu dosahovať príjem, súd považoval
zdravotný stav otca a to na základe nasledovných skutočností:

15) Z lekárskych správ predložených otcom i zabezpečených súdom vyplýva, že otec trpí bolesťami v
krížovej oblasti chrbtice, pričom sa dá predpokladať, že uvedené ochorenie je chronického charakteru;
kvôli uvedenému bol 19. 12. 2016 odoslaný na neurologické vyšetrenie, kde bol vyšetrovaný a liečený
pre ochorenie - lumbo ischiadický syndróm s akútnom zhoršením a absolvoval infúznu liečbu. Uvedené

ochorenie pri zhoršení vyžaduje pravidelné kontroly špecialistom, najčastejšie neurológom zvyčajne
každých 6 až 12 mesiacov, s čím súvisí aj prípadná medikamentózna liečba, obstreky, rehabilitácie
alebo kúpeľná liečba. Z dôvodu, že otec si neplatí odvody do zdravotného poistenia, bola mu poskytnutá
len akútna starostlivosť v januári 2017, neabsolvoval ani preventívnu prehliadku v januári 2019.
Súd konštatuje, že zo strany otca je veľmi nezodpovedné neplatiť si zdravotného poistenie, nakoľko

tak nemôže absolvoval správnu liečbu a zdravotný stav si tým zlepšiť; uvedené je teda na jeho
zodpovednosť. Reálne mu však uvedený zhoršený stav bráni v plnohodnotnom pracovnom výkone s
poukazom na manuálne práce, ktoré otec dosiaľ vykonával a v ktorých má najväčšiu prax. Podľa názoru
súdu pri dodržiavaní liečby a životosprávy by mohol pracovať skoro v každom zamestnaní, mohol by
vykonávať aj manuálnu prácu, i keď povedzme len stredne fyzicky náročnú.

16) Vzhľadom k uvedenému súd ustálil príjmový potenciál otca vo výške 700 € mesačne netto, z ktorej
sumy súd za primerané výživné pri dvoch vyživovacích povinnostiach považuje sumu 233 € mesačne
(dve tretiny z čistého príjmu), a toi s poukazom na vek detí, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť,
skutočnosť, že sa o deti nezaujíma, nestretáva sa s nimi a pokiaľ im poskytne nejakú sumu mimo

výživného, je to len sporadicky a v nižších sumách (do 20 €). Vzhľadom k tomu, že maloletá Valentína
je oproti Denise, ktorá navštevuje vysokú školu, mladšia, súd z uvedenej sumy na výživu maloletej určil
100 €, a to počnúc júlom 2018 podľa návrhu otca.

17) Pre úplnosť súd dodáva, že v poručenských veciach nie je viazaný návrhom účastníkov, ktorí i tak v

priebehu konania často svoje návrhy v petite menia bez ďalšieho (rozhodnutia o zmene návrhu), preto
výrok o zamietnutí návrhu na zníženie výživného vo zvyšnej časti považoval za nadbytočný.

18) Keďže rozhodnutím súdu došlo v súlade s ust. § 231 CSP k zmene ostatného rozsudku o určení
výživného, súd túto skutočnosť uviedol vo výroku rozsudku.

19) Nakoľko bol podaný aj návrh rozhodnúť o náhrade trov konania, súd sa zaoberal v prvom rade
tým, či nie je na mieste rozhodnúť o trovách podľa § 55 CMP, podľa ktorého súd môže náhradu trov
konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Súd má za to, že v časepodania návrhu boli splnené podmienky pre zníženie výživného, s poukazom na odôvodnenie rozsudku
uvedeného vyššie, pričom však otec si nemohol byť vedomý rozsahu, v akom súd nakoniec zníženie
výživného prizná. Preto má súd za to, že náhrada trov konania by v zásade žiadnemu z účastníkov

nepatrila. Súd však priznal matke náhradu trov konania podľa § 256 odsek 2 CSP, podľa ktorého ak
strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
Otec zavinil odročenie pojednávania zo dňa 21. 1. 2019, a to tým, že neuviedol správne meno a sídlo
svojhoošetrujúceholekára,čohonásledkomsúdmuselopätovnezískavaťinformácieojehozdravotnom
stave. Preto tak zmaril uvedené pojednávanie a je povinný zaplatiť trovy právneho zastúpenia, ktoré

matke týmto vznikli. Matka si uplatnila voči otcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 140,93 €
nasledovne: Tarifná hodnota predstavuje sumu 3.600 € (päťnásobok ročného plnenia, t. j. (60€ mesačne
x 12 mesiacov) x 5 rokov. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa ust. § 10
ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., z tarifnej hodnoty 3.600 € je suma 131,13 €. Podľa ust. § 16
ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. „Od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za

každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom
osobitne nedohodol“, t. j. suma 9,80 €.

20) Nakoľko trovy boli správne vyčíslené, súd otca zaviazal uhradiť ich v uvedenej výške na účet
právneho zástupcu matky do troch dní od právoplatnosti rozsudku v tejto časti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné.
Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku,
na Okresnom súde Žilina.

V odvolaní je potrebné uviesť:
- všeobecné náležitosti podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t. j.:
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

-vakomrozsahusarozhodnutienapáda;rozsah,vakomsarozhodnutienapáda,môžeodvolateľrozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania,
- z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a
- čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
- neboli splnené procesné podmienky,
- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo
- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,

oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.