Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Erika Zajacová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/65/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119200257
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3119200257.1
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.
Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho o návrhu navrhovateľa Michala Vašeka - PROFICOM, s
miestom podnikania Partizánska 1280/10, Dubnica nad Váhom, IČO: 41 461 428, právne zastúpený AK
PG s.r.o., so sídlom v Bratislave, Vápenná č. 7, proti odporcom 1/ Ing. P. C., Y.., bytom W. nad S., S.
XXXX/X a 2/ Ing. O. C., bytom W. nad S., S. XXXX/X, právne zastúpení JUDr. Pavol Čičmanec, advokát
so sídlom Bavlnárska 312/9, Trenčín, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaných
1/, 2 proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 14. januára 2019, č.k. 17C/1/2019 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením, výrokom I. súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil
žalovaným 1/, 2/ povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťou, ktorá je zapísaná v Katastri
nehnuteľnosti na Okresnom úrade Ilava, katastrálny odbor, katastrálne územie Dubnica nad Váhom,
na LV č. XXXX ako parcela registra C č. XXXX/XXX o výmere 593 m2 - zastavané plochy a nádvoria
tak, že nehnuteľnosť nesmú predať, darovať, iným spôsob scudziť, založiť v prospech tretích osôb,
zriadiť k nim právo vecného bremena, iným spôsobom zaťažiť, prenajať, dať do výpožičky, prenechať
do užívania tretím osobám a to až do rozhodnutia o žalobe navrhovateľa o určenie ich povinnosti
uzavrieť kúpnu zmluvu podľa Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 12.06.2013 uzavretej medzi nimi a
navrhovateľom. Výrokom II. uložil, aby v lehote do 30.01.2019 podal ako žalobca proti Ing. P. C., CSc.
a Ing. O. C. ako žalovaným na príslušnom súde žalobu vo veci samej, ktorej predmetom bude určenie
povinnosti žalovaných uzavrieť kúpnu zmluvu podľa Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 12.06.2013
uzatvorenej medzi sporovými stranami. Výrokom III. návrh vo zvyšnej časti zamietol a výrokom IV.
rozhodol tak, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd rozhodnutím, ktorým sa konanie končí.
2. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 324 ods. 1, § 325 ods.
1, § 325 ods. 2 písm. c/, d/, § 326 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, § 332 ods. 1, § 336 ods. 1, 2, 3
Civilného sporového poriadku. V danom prípade možno konštatovať, že navrhovateľ požiadal o vydanie
neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej, pretože v čase doručenia návrhu na
súd nebola na súde podaná žaloba navrhovateľa ako žalobcu proti žalovaným. Podstatou podaného
návrhu je tvrdenie navrhovateľa, že je nevyhnutné do času rozhodnutia vo veci samej usporiadať ich
vzájomný pomer tak, že Ing. P. Hírešovi, Y.. a Ing. O. Hírešovej ako jeho zmluvným partnerom súd uloží
povinnosť zdržať sa nakladania s pozemkom v ich vlastníctve, ktorí sa zaviazali Zmluvou o budúcej
zmluve previesť na navrhovateľa. Dôvodnosť tejto úpravy vidí navrhovateľ v tom, že odporcovia mienia
previesť pozemok na inú osobu, resp. nemienia dodržať svoj zmluvný záväzok za takých podmienok,
ktoré boli dohodnuté. Súd pri posúdení návrhu konštatuje, že návrh je dôvodný. Navrhovateľ riadne
odôvodnil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, osvedčil existenciu rozhodných skutkových
okolností. Osvedčil existenciu zmluvného záväzkového vzťahu medzi ním a odporcami, ktorý bol
založený zmluvou o Zmluve budúcej zo dňa 12.06.2013. Osvedčil, že odporcovia nemienia kúpnuzmluvu uzavrieť k predmetnému pozemku napriek jeho výzve na jej uzatvorenie a to jednak samotným
neuzavretím kúpnej zmluvy a doručením písomného odstúpenia od Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve.
V prípade prevodu predmetného pozemku na inú osobu môže na strane navrhovateľa nastať ujma
spočívajúca v nemožnosti realizovať stavbu, ktorú dlhší čas pripravoval. Pritom podľa predloženého
plánu stavby ide o bytový dom, teda relatívne nákladnú stavbu. V zmluve je označená stavba ako
polyfunkčný objekt. Za týmto účelom bola uzavretá aj Zmluva o budúcej zmluve. Platnosť tejto zmluvy
nebola odporcami v minulosti spochybnená a preto na ňu súd nahliada ako na právny úkon zaväzujúci
odporom predmetný pozemok predať. Argumentácia navrhovateľa týkajúca sa premlčania práva na
odstúpenie od nej, ktoré urobili odporcovia sa súdu javí ako správna za aktuálneho skutkového stavu,
ktorú opísal navrhovateľ. V danom prípade je postačujúca pochybnosť o tom, či odporcovi prevedú
pozemok na inú osobu, resp. ním budú inak disponovať. Podľa názoru súdu je vzhľadom na právny
vzťah medzi navrhovateľom a odporcami založený Zmluvou o budúcej kúpnej zmluve vhodné a dôvodné
obmedziť odporcov v nakladaní s predmetným pozemkom. Ujma na strane navrhovateľa, ktorá môže
nastať, ak by odporcovia s týmto pozemkom nakladali je neporovnateľne vyššia ako ujma na strane
odporcov spôsobená obmedzením ich vlastníckeho práva. Samotný odporcovia sa uzavretím zmluvy
o budúcej kúpnej zmluvy do budúcna obmedzili v práve nakladať s pozemkom. Preto sa súd stotožnil
so závermi navrhovateľa, že prístup odporcu môže poškodiť jeho práva a narušiť celú plánovanú
stavebným úradom povolenú výstavbu a tiež sa stotožňuje s jeho záverom, že vydaním navrhovaného
neodkladného opatrenia nedôjde k neprimeranému zásahu do vlastníckych práv odporcov. Súd výrokom
III. zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti týkajúcej sa návrhu, aby súd rozhodol,
že toto neodkladné opatrenie zanikne pred rozhodnutím žaloby o určenie povinnosti žalovaných uzavrieť
kúpnu zmluvu podľa Zmluvy o zmluve budúcej zo dňa 12.06.2013 len v prípade, že žalobca nepodá
do 30.01.2019 na príslušnom súde žalobu o určenie povinnosti žalovaných uzavrieť kúpnu zmluvu.
Rozhodol tak, pretože takýto výrok je úplne nadbytočný. Ide prakticky o rozhodnutie o dobe trvania
neodkladného opatrenia, ktoré by bolo viazané na nepodanie žaloby vo veci samej v uloženej lehote.
Jeho formulácia je zmätočná, pretože má viazať zánik neodkladného opatrenia na čas pred rozhodnutím
o žalobe, ak takáto podaná nebude. Ak navrhovateľ nepodá žalobu v ním navrhovanej lehote, ktorú súd
prevzal do svojho rozhodnutia, súd podľa § 336 ods. 3 CSP aj bez návrhu nariadenie neodkladného
opatrenia zruší. Pokiaľ si navrhovateľ uplatnil právo na náhradu trov neodkladného opatrenia, o tomto
nároku už rozhodol súd výrokom IV. svojho uznesenia, pričom poukázal na ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa
ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd rozhodnutím, ktorým sa končí konanie. Nie
je preto potrebné o uplatnenom nároku o náhradu trov rozhodovať, pretože neodkladné opatrenie bolo
nariadené a navrhnuté pred začatím konania. Nejde teda o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Právo
na náhradu trov konania úspešnej strany je spojené s úspechom vo veci samej, pretože neodkladným
opatrením sa iba predbežne upravuje pomer sporových strán.
3. Proti tomuto rozhodnutiu podali včas odvolanie odporcovia 1/, 2/, ktorí žiadali, aby krajský súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, prípadne
sám rozhodol vo veci tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Namietali, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z jednostrannej a neúplnej a súdu zavádzajúcej vecnej
argumentácie, došlo v konečnom dôsledku k vydaniu rozhodnutia, ktoré nemá oporu v zohľadnení
objektívneho stavu veci. Z hľadiska skutkového stavu vo veci potvrdili, že skutočne uzatvorili dňa
12.06.2013so žalobcom Zmluvu o zmluve budúcej. Žalobca však v zmysle tejto zmluvy nezískal od
Mesta Dubnica nad Váhom povolenie na výstavbu bytového domu Panoráma, opätovne vyhľadal
žalovaných so žiadosťou k uzavretiu novej Zmluvy o zmluve budúcej. Mesto Dubnica nad Váhom
nikdy nevydalo predmetné stavebné povolenie žalobcovi na základe Zmluvy zo dňa 12.06.2013, ale
na základe zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 20.09.2017. Na žiadosť žalobcu ako
budúcehokupujúcehodošlodňa20.09.2017sožalovanými1/,2/akobudúcimipredávajúcimikuzavretiu
Zmluvy o uzavretí zmluvy budúcej za dohodnutú kúpnu cenu 120.000,- eur. Až na základe druhej
v poradí zmluvy Mesto Dubnica nad Váhom vydalo v prospech žalobcu ako stavebníka stavebné
povolenie na výstavbu bytového domu Panoráma. Žalobca svoj návrh oprel o zmluvný vzťah zo
dňa 12.06.2013 a druhý zmluvný vzťah zo dňa 20.09.2017 zámerne opomenul. Mali za to, že sa
jedná o kumulatívnu nováciu záväzkov zmluvných strán podľa § 516 OZ. Uzavretie Zmluvy zo dňa
20.09.2017 považovali žalovaní 1/, 2/ pre žalobcu za záväzné zmluvné dojednanie a preto považovali
podpisom novej zmluvy, dojednania zmluvy zo dňa 12.06.2013 za neplatné. Namiesto pristúpenia k
uzavretiu kúpnej zmluvy na základe Zmluvy zo dňa 20.09.2017 žalobca jednostranne odstúpil od tejto
zmluvy a zaslal im písomnú výzvu na uzavretie kúpnej zmluvy v zmysle Zmluvy zo dňa 12.06.2013.
Žalovaní odo dňa uzavretia Zmluvy zo dňa 12.06.2013 k dnešnému dňu, teda počas celú dobu platnosti
zmluvného vzťahu nepodnikli žiadne kroky k predaju nehnuteľnosti v prospech tretej osoby. Nikdynevyvíjali žiadnu snahu na predaj nehnuteľnosti, či už cez inzerciu, realitnú kanceláriu alebo média a
nikdy s nikým iným okrem žalobcu neuzavreli žiadnu Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve. Pokiaľ žalobca
namieta ich odstúpenie od Zmluvy zo dňa 12.06.2013 urobili len tak formálne z dôvodu, aby mu
dali najavo, že s ním nehodlajú uzavrieť kúpnu zmluvu podľa ustanovení dojednaných v Zmluve zo
dňa 12.06.2013. Žalobca nepredložil žiaden relevantný dôkaz vo forme inzercie predaja nehnuteľností
žalovanými 1/, 2/ predložením scudzujúcej, či nehnuteľnosť zaťažujúcej zmluvy. Konanie žalobcu tak
považujú za špekulatívne, keďže tento listom zo dňa 16.10.2018 svojvoľne odstúpil od Zmluvy zo
dňa 20.09.2017 a o dva mesiace neskôr podal na súd návrh na vydanie neodkladného opatrenia.
Poukázali na tú skutočnosť, že už samotné zapísanie poznámky spolu s ust. § 228 ods. 2 CSP
poskytuje žalobcovi právo na ochranu pred nakladaním s nehnuteľnosťou, nakoľko, ak by žalovaní
previedli nehnuteľnosť účinky rozhodnutia o určení povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu, by sa vzťahovali
aj na ich právnych nástupcov. Žalobca má aktuálnou právnou pozíciou ochranu práva zabezpečenú
vyznačením poznámky v katastri nehnuteľnosti o prebiehajúcom súdnom konaní. Nariadením žalobcom
navrhovaného neodkladného opatrenia by bolo žalobcovi poskytnuté neprimerané zvýhodnenie v
porovnaní s následným znevýhodnením žalovaných 1/, 2/, ktorým by sa znemožnilo držať, užívať,
nakladať s vecou, ku ktorej majú vlastnícke, teda ústavné právo. Poukázali na znenie ust. § 325 ods.
2 písm. d/ CSP, kedy podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie nevyhnutnosti
bezodkladnosti dočasnej úpravy pomerov s tým, že je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné
skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti ohrozenia práva žalobcu. Mali za to, že nie sú
splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia a práva žalobcu sú v súčasnosti chránené
poznámkou zapísanou v katastri nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. XXXX.
4. Žalobca sa k podanému odvolaniu ďalej písomne nevyjadril.
5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daným rozsahom a
dôvodmi odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd
prvej inštancie bez potreby zopakovať, alebo doplniť dokazovanie v zmysle § 383 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrário a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaných 1/, 2/ nie je dôvodné, keďže napadnuté uznesenie je vecne správne, v dôsledku čoho boli
splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP.
6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia a
argumenty žalovaných predostretých v odvolaní bolo posúdiť, či sú splnené základné podmienky
a osvedčené skutkové okolnosti odôvodňujúce uložiť žalovaným neodkladným opatrením povinnosť
dočasne nenakladať s nehnuteľnosťou a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
7. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení môže súd na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, neodkladné opatrenie súd nariadi
iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, teda v zmysle
§ 4, 3 a nasl. CSP so zriadením záložného práva na veciach, právach iných majetkových hodnotách
dlžníka na zabezpečenie konečnej pohľadávky veriteľa.
8. V zmysle § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená podľa ods. 2 písm. c/ tohto ustanovenia
neodkladnýmmožnostraneuložiťokreminéhonajmä,abynenakladalasurčitýmivecamialeboprávami.
9. V zmysle § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri všeobecných
náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcu potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností,
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
10. Z vyššie citovaných ustanovení CSP vyplýva, že zákon predpokladá dva dôvody pre uplatnenie
neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia a to jednak potrebu bezodkladne upraviť
pomery a obavy, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť iba na návrh.
Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup
súdu pri rozhodovaní o návrhu jeho nariadenia. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán
a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva a
pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností,
ktoré boli osvedčené.
11. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je potom
osvedčenie existencie práva právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a
osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu z ohrozenia
exekúcie, prípadne opodstatnenosti, že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne
možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovanýmneodkladným opatrením pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že
právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením (princíp subsidiarity).
12. V tomto prípade je jednoznačné, že neprichádza do úvahy nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,
pretože takýmto rozhodnutím sa nedosiahne sledovaný účel a zabezpečovacím opatrením môže súd
zriadiť záložné právo len na veciach a právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka, s tým, že
v tomto prípade žalovaní nie súd dlžníkmi žalobcu.
13. Zásadná odvolacia námietka zo strany žalovaných spočívala v nedostatočne zistenom skutkovom
stave veci v tom kontexte, že sporné strany medzi sebou uzatvorili dve zmluvy. Prvá zmluva je
uzatvorená dňa 12.06.2013 s tým, že žalobca na základe tejto zmluvy nezískal od Mesta Dubnica
nad Váhom povolenie na výstavbu bytového domu Panoráma, pričom sporné strany uzatvorili aj druhú
Zmluvu dňa 20.09.2017, na základe ktorej došlo k vydaniu stavebného povolenia, pričom žalovaní majú
za to, že v poradí druhou zmluvou došlo ku kumulatívnej novácií záväzkov zmluvných strán. Ďalej
namietali, že žalovaní odo dňa uzavretia zmluvy dňa 12.06.2013 až k dnešnému dňu, teda po celú dobu
platnosti zmluvného vzťahu nepodnikli žiadne kroky smerujúce k predaju nehnuteľnosti v prospech tretej
osoby s tým, že žalobca nepredložil žiaden relevantný dôkaz vo forme inzercie na predaj nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalovaných. Mali za to, že konanie žalobcu je preto v tejto veci čisto špekulatívne s tým,
že ochrana žalobcu je dostatočne zabezpečená formou poznámky na LV č. XXXX.
14. Odvolací súd v tomto kontexte považuje za potrebné zdôrazniť, že nariadením neodkladného
opatrenia strana nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z
charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd pre krátkosť času ani
nemôže zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich
zisťovaní nemú vždy byť dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je nutné, aby boli
aspoň osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť predbežná ochrana ako aj osvedčenie, že je nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
Nariadenie neodkladného opatrenia však v každom prípade vyžaduje splnenie podmienky, že je daná
potreba bezodkladne upraviť pomery, alebo danosť obavy, že exekúcia bude ohrozená. Takáto potreba
je daná naliehavosťou situácie, v ktorej vyčkávanie až na prípadné konečné rozhodnutie vydané v riadne
vykonanom dokazovaní nemusí byť únosným, pretože by zdržanie spôsobené potrebou zachovania
všetkých procesných postupov v konaní o veci mohlo viesť k ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko alebo
vôbec odstrániť.
15. Z doposiaľ osvedčeného ako vyplýva z obsahu spisu má odvolací súd za to, že v danom štádiu
konania bez vykonania riadneho dokazovania by bolo predčasné tvrdiť, že nárok uplatnený žalobou vo
veci samej je vylúčený, pretože vo veci samej, ktorá bola medzičasom ako vyplýva z lustrácie súdu prvej
inštancie podaná na Okresný súd Trenčín v súdom stanovej lehote sa bude zrejme žalobca domáhať
proti žalovaným určenia povinnosti žalovaných uzavrieť kúpnu zmluvu podľa Zmluvy o budúcej kúpnej
zmluve zo dňa 12.06.2013 uzavretej medzi sporovými stranami. Zároveň však zo spisu vyplýva, že
žalovaní odstúpili od Zmluvy o zmluve budúcej zo dňa 12.06.2013 listom zo dňa 12.11.2018. Rovnako
v prejednávanej veci vyplýva, že strany sporu uzatvorili aj druhú Zmluvu o zmluve budúcej a to dňa
20.09.2017, od ktorej odstúpil žalobca listom zo dňa 16.10.2018. Z týchto listín potom vyplýva, že
dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana je predbežne označená, pričom na potvrdenie
alebo vyvrátenie skutočnosti, či žaloba, ktorá bola podaná vo veci samej je dôvodná bude nevyhnutné
vykonať dokazovanie a celú vec skutkovo aj právne vyhodnotiť. V rámci hodnotenia skutkového stavu
potom bude súd prvej inštancie skúmať obsahu zmluvy o zmluve budúcej vrátane jednotlivých úkonov,
ktoré nasledovali zo strán sporu vo vzťahu k tejto zmluve.
16. Odvolací súd je tiež toho názoru, že v prejednávanej veci je splnená aj druhá zo základných
podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia a to osvedčenie, že existuje obava, že prípadná
exekúcia bude ohrozená. Pokiaľ sa v prejednávanej veci vo veci samej žalobca domáha nariadenia
prejavu vôle zo strany žalovaných za stavu, keby nehnuteľnosť bola medzitým prevedená na ďalšiu
osobu, vykonanie takéhoto právoplatného rozsudku by potom nebolo možné. Pokiaľ žalovaní nemienia s
danou nehnuteľnosťou nakladať, jednoznačne potom z toho vyplýva, že takto nariadeným neodkladným
opatrením nedôjde k obmedzeniu ich vlastníckeho práva, pretože ako vyplýva z nariadeného
neodkladného opatrenia ich vlastnícke právo bolo obmedzené len v nevyhnutnom rozsahu, pretože
faktom je, že nariadeným neodkladným opatrením nemôže zasiahnuť do zákonom chránených práv
osoby voči, ktorej sa uplatňuje nárok na vydanie neodkladného opatrenia neprimeranou mierou.
Nenakladaním s vecami a právami zákaz s disponovania s nimi je zásahom do vlastníckeho práva
ako aj iných ústavou zaručených práv, avšak v zmysle čl. 20 ods. 4 Ústavy SR je nútenie obmedzeniavlastníckeho práva možné iba v nevyhnutnej miere. Takto ústavou zaručené práva je treba rešpektovať
aj pri nariaďovaní neodkladného opatrenia, pričom k charakteru neodkladného opatrenia patrí aj jeho
dočasnosť s tým, že kým nebudú vyriešené právoplatne vzájomné nároky strán sporu v záujme
zabezpečenia právnej istoty bude vhodné, aby sa s danou nehnuteľnosťou nemanipulovalo. Pokiaľ
žalovaní v odvolaní namietajú, že právo žalobcu je dostatočne chránené poznámkou, odvolací súd
dodáva, že táto poznámka je viazaná práve na vydanie neodkladného opatrenia v prejednávanej
veci s tým, že pokiaľ by došlo k zrušeniu tohto neodkladného opatrenia zároveň by došlo aj k
výmazu poznámky z katastra nehnuteľností v prospech žalobcu. Neobstojí odvolacia námietka o
obmedzí vlastníckeho práva žalovaných v neprimeranej miere, pretože nie je pravdou, že by súd prvej
inštancie zakázal žalovaným držať, užívať nehnuteľnosť v ich vlastníctve s tým, že súd prvej inštancie
vymedzil obmedzenie ich vlastníckeho práva tým spôsobom, že im zakázal zdržať sa nakladania s
nehnuteľnosťou spočívajúcou v ich práve predať, darovať, iným spôsobom scudziť, založiť v prospech
tretích osôb, zriadiť právo vecného bremena, prípadne iným spôsobom zaťažiť prenajať, dať do
výpožičky alebo iným spôsobom prenechať do užívania tretím osobám danú nehnuteľnosť.
17. Je teda žiaduce, aby v prejednávanej veci, kým nedôjde k vyriešeniu základu sporu medzi stranami,
aby nehnuteľnosť nebola prevedená na ďalšie osoby, prípadne, aby s ňou nebolo manipulované, je
teda žiaduce, aby vo vlastníckych vzťahoch k predmetným nehnuteľnostiam nevznikli zmeny, pretože
by bolo potom následne problematické realizovanie prípadného autoritatívneho súdneho rozhodnutia za
stavu, že by nehnuteľnosť bola medzičasom prevedená a jej vlastníctvo by svedčalo v prospech iného.
Preto zhodne so súdom prvej inštancie dospel aj odvolací súd k tomu záveru, že je tu daná potreba
bezodkladnej úpravy pomerov nariadeným neodkladným opatrením, čím pominie hrozba zmarenia
prípadnej exekúcie a dôjde k dočasnej stabilizácie pomerov a ničím nerušené judikovanie súdu vo
veci samej. Zároveň nedôjde k neprimeranému obmedzeniu ohrozeniu práv žalovaných k predmetným
nehnuteľnostiam s tým, že žalovaní nebudú obmedzení v bežnom užívaní danej nehnuteľnosti.
18. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.
19. O prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa toto
konanie bude končiť, tak ako to predpokladá § 262 v spojení s § 396 ods. 1 CSP.
20. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n édovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.