Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. február 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/40/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617206865
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7617206865.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a členov senátu

JUDr. Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne: L. S., M.. XX.XX.XXXX, Q. F.
P. M. F., Q. X, zastúpenej JUDr. Monikou Marjanovič, advokátskou kanceláriou so sídlom v Košiciach,
Urbánkova 1562/6, IČO 35 561 734 proti žalovanému: PROFI CREDIT, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 1Csp/124/2017 - 80 zo dňa 20. júla
2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

P r i z n á v a žalobkyni proti žalovanému plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom označeným v záhlaví
rozhodol v nasledovnom znení:
I. U r č u j e , že Dohoda o zrážkach zo mzdy (a iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX, uzatvorená
medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 12.8.2011 je neplatná.
II. U r č u j e , že Dohoda o zrážkach zo mzdy (a iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX, uzatvorená

medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 12.8.2011 je neplatná.
III. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že strany sporu uzavreli dňa 12.08.2011 Zmluvu o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bola žalobkyni schválená poskytnutá čiastka úveru vo výške 1.500,-
eur, ktorý sa zaviazala žalobkyňa splácať v mesačných splátkach splatných vždy do 19. dňa v mesiaci
po dobu 36 mesiacov s výškou mesačnej splátky úveru 85,15 eura. Zmluva o revolvingovom úvere

obsahovala určenie ročnej priemernej miery nákladov na 68,36 %, pri priemernej ročnej percentuálnej
miere nákladov ku dňu podpisu zmluvy 46,56 %. Ročná úroková sadzba úveru uvedená v zmluve je
70,00 % a celkovú čiastku, ktorú mala žalobkyňa ako dlžník zaplatiť, t.j. úver + úroky po celú dobu
čerpania úveru činila 3.065,40 eura.

3. Dňa 12.08.2011 bola medzi sporovými stranami uzavretá aj Zmluvu o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX. Aj na základe tejto zmluvy bola žalobkyni schválená poskytnutá čiastka úveru vo výške

1.500,- eur, ktorú sa rovnako zaviazala splácať v mesačných splátkach splatných vždy do 19. dňa
v mesiaci po dobu 36 mesiacov, s rovnakou výškou mesačnej splátky úveru 85,15 eura. Zmluva o
revolvingovom úvere obsahuje rovnaké určenie ročnej priemernej miery nákladov, priemernú ročnú
percentuálnu mieru nákladov, ročnú úrokovú sadzbu úveru a celkovú čiastku, ktorú musí žalovanázaplatiť ako v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. V zmysle článku 8 bod 8.1. uvedených
úverových zmlúv je upravená Dohoda o poskytnutí služby, predmetom ktorej je záväzok veriteľa
poskytnúť žalovanej ako dlžníčke na jej žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu

spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu a záväzok
dlžníka - žalovanej zaplatiť veriteľovi odplatu aj za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu
splatnosti splátok úveru vo výške 222,95 eura. Spolu s úverovými zmluvami uzavretými medzi stranami
sporu dňa 12.08.2011 boli uzavreté aj Dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX a
č. XXXXXXXXXX. Tieto dohody neboli súčasťou úverových zmlúv a nenachádzali sa na tej istej

listine. Podľa článku I. Dohôd spoločnosť bude mať voči dlžníkovi pohľadávku na základe Zmluvy o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX resp. č. XXXXXXXXXX vo výške v oboch prípadoch po 1.500,-
eur. V prípade riadneho splácania úveru má dlžník právo na poskytnutie revolvingu, pričom pohľadávky
zabezpečené Dohodou o zrážkach zo mzdy sú tvorené úverom, vrátane poskytnutých revolvingov,
príslušenstvom úveru, prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami a nákladmi, ktoré vznikli v súvislosti s
vymáhaním pohľadávok. Podľa článku II. Dohody zamestnávateľ dlžníka je povinný vykonávať mesačné

zrážky zo mzdy dlžníka vo výške v oboch dohodách po 85,15 eura. V prípade, ak zrážka nebude v
ktoromkoľvek mesiaci vykonaná v dohodnutej výške, bude v nasledujúcom mesiaci zrážka zvýšená
nad dohodnutú sumu. Podľa článku III. zrážky zo mzdy budú vykonávané dovtedy, než veriteľ písomne
oznámi, že všetky pohľadávky sú splatené. Na základe uzavretých Dohôd o zrážkach zo mzdy žalovaný
dňa 20.01.2017 požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok. Celkový dlh žalobkyne,

podľa predložených žiadostí, ku dňu 19.05.2016 činil 5.227,62 eura zo zmluvy č. XXXXXXXXXX a
5.223,14 eura zo zmluvy č. XXXXXXXXXX. Z prehľadu úhrad splátok predloženého žalovaným bolo
zistené, že žalobkyňa na základe uzatvorenej Zmluvy č. XXXXXXXXXX uhradila žalovanému za obdobie
od 23.01.2013 do 16.12.2013 celkovo 12 splátok vo výške po 63,18 eura t.j. spolu 758,16 eura. Od
15.04.2015 do 15.01.2016 boli žalobcovi vykonávané zrážky zo mzdy jej zamestnávateľom. Zrážky

boli vykonané v celkovej sume 282,68 eura. Spolu teda žalovaný doposiaľ uhradila žalovanému sumu
1.040,84 eura.

4. Uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 16Csp/37/2017-15 zo dňa 07.03.2017 bolo
nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu Dohody o

zrážkach zo mzdy k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX , ako aj výkonu Dohody o zrážkach
zo mzdy k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Zároveň bola zamestnávateľovi žalobkyne
uložená povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach zo
mzdy k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ako aj Dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktoré boli uzavreté medzi žalobkyňou a žalovaným dňa

12.08.2011, do právoplatného skončenia vo veci samej o neplatnosť Dohôd o zrážkach zo mzdy.
Žalobkyni bola neodkladným opatrením uložená povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia
podať žalobu vo veci samej, ktorej predmetom bude neplatnosť uvedených Dohôd o zrážkach zo mzdy.

5. Po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení veci podľa ust. § 551 ods. 1, 2, § 52 ods. 1 a 4, §

53 ods. 1 až 3 a ods. 6, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, ako aj
ustanovení § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka, čl. 3 ods. 2 prvej vety a čl. 6 ods. 1 Smernice
Rady 93/13/EHS skutkovo a právne prvoinštančný súd uzavrel, že zmluvy o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX uzavreté medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom

sú spotrebiteľskými zmluvami v zmysle všeobecných ustanovení § 52 a násl. Občianskeho zákonníka,
ako aj osobitných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z obsahu zmlúv je
zrejme, že ide o formulárové zmluvy pripravené vopred žalovaným, ktorý pri uzavretí zmlúv konal v rámci
predmetu svojej činnosti. Žalobkyňa pri uzavretí zmlúv nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej
resp. inej podnikateľskej činnosti, zmluvy uzatvorila ako fyzická osoba.

6. Rovnako dospel k záveru, že žalobkyňa ako spotrebiteľ má naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti Dohôd o zrážkach zo mzdy. Pokiaľ sa týka ustanovenia § 137 písm. d) Civilného sporového
poriadku, súd poukázal na uznesenie tunajšieho súdu sp. zn. 16Csp/37/2017-15 zo dňa 07.03.2017.
Týmto rozhodnutím bola žalobkyni priamo súdom uložená povinnosť podať voči žalovanému žalobu,

ktorej predmetom bude neplatnosť uvádzaných Dohôd o zrážkach zo mzdy. V prípade nepodania takejto
žaloby v súdom určenej lehote, neodkladné opatrenie, súd by toto neodkladné opatrenie podľa § 336
ods. 3 Civilného sporového poriadku zrušil, čím by bola zmarená ochrana žalobkyne ako spotrebiteľky.
Len žalobou o neplatnosť dohôd o zrážkach zo mzdy sa môže odstrániť stav právnej neistoty, v ktorejsa žalobkyňa nachádza, pretože len deklarovaním vyslovenia neplatnosti predmetnej dohody môže
následne žalobkyňa argumentovať vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi, aby ďalej neprevádzal zrážky
z jej mzdy. Okrem toho zo samotného zákonného ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka vyplýva

priamo záujem žalobkyne ako spotrebiteľa na určenie neplatnosti zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje
nerovnováhu v postavení účastníkov tohto konania. Žalobkyňa v postavení spotrebiteľa má zákonné
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Tento výklad je v
súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa
ako slabšej zmluvnej strany.

7. Pretože dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom peňažnej pohľadávky,
ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom, takáto dohoda musí v prvom rade obsahovať presne označenie
pohľadávky, ktorú zabezpečuje. Prvoinštančný súd konštatoval, že dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré sú
predmetom tohto konania, neobsahujú uvedenie presnej výšky pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená.
Podľa článkov I. Dohody, spoločnosť bude mať (má) voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým,

že spoločnosť poskytne dlžníkovi úver. Aj keď v uvedených článkoch sú uvedené čísla Zmlúv o
revolvingovom úvere uzatvorených medzi stranami sporu a výška úveru, ktorá mala byť žalovaným
poskytnutá žalobkyni, jedná sa len o možné spôsoby vzniku pohľadávky, ktorá vznikne až v budúcnosti.
Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky v článku I. Dohody tak, že pohľadávky sú tvorené úverom
vrátane všetkých revolvingov, príslušenstvom úveru, prípadnými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré

spoločnosti vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávok a prípadne ďalšími pohľadávkami, ktoré do
budúcna vyplynú zo zmluvy a jej prípadných dodatkov, považoval súd prvej inštancie za neurčité a teda
neplatné podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zabezpečovaná pohľadávka má byť už
v čase uzavretia Dohody o zrážkach zo mzdy uvedená presne, má byť presne konkretizovaná. Veriteľovi
neprislúcha právo jednostranne určovať, aké pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa

budú realizovať formou zrážok zo mzdy v jeho prospech. Suma 1 500,- eur v článkoch I. predmetných
Dohôd je pritom uvedená len v súvislosti s označením budúceho poskytnutia úveru na základe žiadosti
o poskytnutie revolvingového úveru.

8. Súd považoval za neurčité aj dojednanie týkajúce sa výšky splátok. Podľa článku II. Dohody,

ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, bez ohľadu na
dôvod, má byť zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu. Uvedené predstavuje
jednostranné neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, ktorý má byť bezpodmienečne
uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky. Už vzhľadom na uvedené skutočnosti a to
neurčitosť Dohôd o zrážkach zo mzdy súd považoval predmetné Dohody za neplatné.

9. Dohody o zrážkach zo mzdy uzavreté stranami tohto sporu predstavujú formulárové zmluvy,
ktoré neboli individuálne dojednané. Svojím obsahom, poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti,
spôsobujú značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa. Pri uzatváraní
dohôd dlžník - spotrebiteľ musí jednoznačne vedieť pohľadávku akého druhu zabezpečuje Dohoda o

zrážkach zo mzdy a v akej výške. Predmetné Dohody takéto jednoznačné vymedzenie pohľadávky
neobsahujú a umožňujú veriteľovi svojvoľne určiť výšku dlhu (úveru, odplaty za úver, zmluvných pokút
a ďalších nákladov) bez akejkoľvek súdnej kontroly a takýmto spôsobom mimosúdne postihnúť majetok
dlžníka. Svedčí o tom aj článok III., podľa ktorého sa majú zrážky zo mzdy vykonávať až do doby,
kým spoločnosť písomne neoznámi zamestnávateľovi, že všetky jeho pohľadávky sú splatené. Ďalej

okresný súd poukázal aj na citované ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z.
Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, aby žalobkyňa ako spotrebiteľ mala možnosť odmietnuť
zabezpečovací prostriedok poskytovaného úveru. Žalovaný tiež nepreukázal skutočnosť, že žalobkyňa
bolapoučenáonásledkochuzavretiaDohodyozrážkachzomzdy.Hociuvedenéustanovenienadobudlo
účinnosť 01.05.2014 a Dohody o zrážkach zo mzdy boli uzavreté v roku 2011, toto ustanovenie sa

vzťahuje aj na danú vec. Zákon č. 102/2014 Z.z., ktorým bol menený zákon č. 250/2007 Z.z. nemá
prechodné ustanovenia a preto od účinnosti tohto zákona sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred
týmto dňom. V neposlednom rade okresný súd zohľadnil aj skutočnosť, že Dohody o zrážkach zo mzdy
zabezpečujú plnenie zo zmluvy, ktorá obsahuje aj neprijateľné zmluvné podmienky, poukazujúc najmä
na článok 8 Zmluvy o revolvingovom úvere, v zmysle ktorého veriteľ na žiadosť dlžníka mu poskytne

možnosť odkladu splátok a dlžník sa zaväzuje za túto služby zaplatiť veriteľovi odplatu. V zmluvách
uvedené odplaty boli pritom žalobkyni ako dlžníkovi odpočítané z poskytnutých úverov, teda za túto
službu dlžník zaplatil už pri uzavretí zmluvy bez ohľadu na to, či bude alebo nebude žiadať o odkladsplátok. Odplata za túto službu je pritom neprimerane vysoká, značne presahuje výšku dohodnutej
mesačnej splátky úveru.

10. Uvedená zmluvná podmienka bola určená za neprijateľnú zmluvnú podmienku napr. rozsudkom
Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C/6/2014, Okresného súdu Nitra sp. zn. 7C/154/2014, Okresného
súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 10C/123/2014. Navyše dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečujú aj
prípadné zmluvné pokuty zo Zmluvy o revolvingovom úvere. Zmluvné pokuty sú upravené v článku
14.1 Zmluvných dojednaní, ktoré nie sú podpísané zmluvnými stranami. Ustanovenie § 544 ods. 2

Občianskeho zákonníka pritom vyžaduje, aby bola zmluvná pokuta dohodnutá písomne, inak je v zmysle
§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatná. Článok 14.1 Zmluvných dojednaní žalovaného bol taktiež
určený za neprijateľnú zmluvnú podmienku a to napr. rozsudkom Okresného súdu Skalica sp. zn.
2C/170/2014, Okresného súdu Trnava sp. zn. 16C/26/2015.

11. Prvoinštančný súd poukázal aj na úrokovú sadzbu podľa úverových zmlúv vo výške 70 % ročne, s

tým, že takto dojednaný úrok je niekoľkonásobne vyšší než úrok pri úveroch poskytovaných bankami.
Takto dohodnutý úrok súd považoval za úrok v rozpore s dobrými mravmi. Úrok z úveru vo výške
odporujúcej dobrým mravom, s ktorým zákon spája absolútnu neplatnosť (§ 39 Občianskeho zákonníka)
nemožno obhajovať ani princípom zmluvnej slobody. Zmluvná sloboda účastníkov právneho vzťahu
nie je neobmedzená, ale nesmie vybočiť z určitých aj právom akceptovateľných hraníc. Z uvedených

dôvodov dohoda o odplate za úver je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/26/2011 ide o absolútnu neplatnosť dohody o úrokoch,
tieto sú neplatné v celom rozsahu a nie je možné ich teda modifikovať. Žalovaný pokiaľ sa týka výšky
odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe predmetných úverových zmlúv poukázal na
to, že výšku odplaty nemožno porovnávať len s odplatami bánk a to s poukazom na ustanovenie § 53

ods.6Občianskehozákonníka,ktorýhovoríoodplatenafinančnomtrhu.Súdmalzato,žeporovnávanie
odplaty predmetnej zmluvy s odplatami za úvery, ktoré sú poskytované inými nebankovými subjektmi je
nereálne. Uvedené nie je možné z dôvodu, že takéto porovnávanie by zahrňovalo aj údaje od subjektov
finančného trhu, ktoré poskytujú neprimerané až úžernícke úroky, čo by bolo v rozpore s právnou
úpravou vzťahujúcou sa na ochranu spotrebiteľa. Aj vzhľadom na uvedené, súd považoval Dohody o

zrážkach zo mzdy za neplatné, pretože tieto zabezpečovali aj odplatu za úvery a prípadné zmluvné
pokuty. navyše prvoinštančný súd uviedol, že v danom prípade nedošlo ani k platnému uzatvoreniu
Zmlúv o revolvingovom úvere. Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru (bod 5. zmlúv) boli vyplnené
a podpísané žalobkyňou dňa 08.08.2011. Tieto žiadosti prestavujú návrh na uzavretie zmluvy v zmysle §
43a Občianskeho zákonníka. Podľa § 44 Občianskeho zákonníka zmluva je uzatvorená okamihom, keď

prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia prijatie návrhu,
ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutie návrhu a považuje sa
za nový návrh. Vznik zmluvy predpokladá, aby návrh na jej uzavretie bol prijatý v celom rozsahu a
bez výhrad. Prijatie návrhu so zmenami sa považuje za odmietnutie návrhu a súčasne za nový návrh
druhej strany na uzavretie zmluvy. Žalovaný v bode 6 Zmlúv o revolvingovom úvere zmenil údaje

vyplnené žalobkyňou, teda došlo k novému návrhu na uzavretie zmluvy, žalobkyňa však tento nový
návrh nepodpisovala, teda k právnemu úkonu vôbec nedošlo.

12. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Pretože žalobe v celom
rozsahu vyhovel, žalobkyňa bola v konaní v plnej miere úspešná, preto jej náhradu trov konania priznal

v plnom rozsahu.

13. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný.

14. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), c), d) a h) CSP, že okresný súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený
súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

15. Ako základnú skutočnosť žalovaný uviedol pochybnosti, či rozsudok bol vydaný zákonným sudcom,
lebo podľa rozvrhu práce platného pre rok 2017 pre Okresný súd Spišská Nová Ves je sudcom
zaradeným do súdneho oddelenia 1Csp JUDr. Jana Gargulová a zastupujúcim sudcom JUDr. KatarínaŠťastná. Napádaný rozsudok nebol vydaný ani jedným z uvedených sudcov. Preto žalovanému nie je
známe, z akého dôvodu vo veci pridelenej náhodným výberom do súdneho oddelenia 1Csp konala a
rozhodovala ako sudkyňa JUDr. Stanislava Semanová.

16. Rozhodnutie súdu po vecnej stránke bolo podľa odvolateľky vydané v rozpore so zákonom,
lebo určovacia žaloba bola v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku ohľadne právnej
skutočnosti prípustná len vtedy, ak to ustanovuje osobitný predpis, t.j. osobitný zákon musí výslovne
určiť, že takéto súdne konanie je dovolené a predvídané, napr. konanie o neplatnosť výpovede z

pracovného pomeru, konanie o neplatnosť dobrovoľnej dražby, kde príslušné predpisy výslovne takýto
typ určovacej žaloby predpokladajú. Žiadne ustanovenie Civilného sporového poriadku neurčuje pre
spotrebiteľské vzťahy výnimku z § 137 písm. c). Súd prvej inštancie preto podľa odvolateľa rozhodnutím
obišiel zákon, aby formálne konštatoval splnenie zákonnej normy. Pretože predmetom žaloby nebolo
rozhodovanie o určení práva, súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí sa nesprávne vysporiadal so
základnou procesnou otázkou, od ktorej vôbec závisí ďalšie pokračovanie prejednávania sporu. Pokiaľ

prvoinštančný súd automaticky pristúpil ku konštatovaniu neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy pre
jej neurčitosť, učinil tak bez toho, aby obsah právneho úkonu vyložil podľa § 35 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, lebo až vtedy ak na základe jeho aplikácii nie je možné odstrániť pochybnosti o obsahu, je
možné dospieť k záveru o neurčitosti.

17. Z dohody o zrážkach zo mzdy pritom vyplýva, že sa ňou zabezpečujú pohľadávky, ktoré spoločnosť
bude mať voči dlžníkovi pohľadávky, ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne úver dlžníkovi
na základe zmluvy o revolvingovom úvere. Právny dôvod, z ktorého pohľadávka vznikne je podľa
žalovaného identifikovaný dostatočne na to, aby nevyvolával žiadne pochybnosti. Navyše zákonná
úprava dohody o zrážkach zo mzdy nešpecifikuje, akým spôsobom má byť vymedzený predmet

zabezpečenia. Uvedenie výšky pohľadávky nie je ani v zmysle nejakej právnej úpravy, ani všeobecných
požiadaviek na určitosť právneho úkonu potrebné. Zároveň podľa odvolateľa je z napadnutého
rozsudku nepreskúmateľné, prečo súd považuje dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatnú aj pokiaľ
ide o vymedzenie pohľadávky v časti úveru a teda vyslovil neplatnosť celej dohody o zrážkach zo
mzdy. Pretože ohľadne úveru dohoda o zrážkach zo mzdy obsahuje aj uvedenie výšky pohľadávky,

vymedzenie predmetu zabezpečenia - pohľadávky, je vždy rozdeliteľné v tom zmysle, že je možné určiť,
ponechať v platnosti časť ustanovenia vymedzujúceho zabezpečenie len na úver.

18. Žalovaný v dôvodoch odvolania tiež namietal, že súd prvej inštancie porušil zákaz retroaktívneho
pôsobenia ustanovení zákona, konkrétne keď prvoinštančný súd aplikoval ust. § 5a ods. 1 zákona

č. 250/2007 Z.z. v znení zákona č. 102/2014. Ust. § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. sa
podľa odvolateľa môže použiť iba na právne vzťahy, ktoré vznikli najskôr 01.05.2014, pričom dohody
o zrážkach zo mzdy boli uzavreté dňa 12.08.2011. Žalovaný tiež namietal, že závery súdu o tom, že
dohoda o zrážkach zo mzdy sa týka vymoženia nároku z neprijateľnej podmienky (dohody o poskytnutí
služby) nemajú vo vzťahu k platnosti dohody žiadny význam, rovnako tak ani závery ohľadne zmluvnej

sankcie, ktorej výška je v súlade s § 53b Občianskeho zákonníka. Navyše závery súdu o tom, že
nedošlo k platnému uzavretiu samotnej úverovej zmluvy, považuje žalovaný za nepreskúmateľné, keďže
z rozsudku nevyplýva žiadna dokázaná skutočnosť, v zmysle ktorej by k uzavretiu úverovej zmluvy
nemalo dôjsť. Preto navrhol zrušiť rozsudok a vec vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť rozsudok
a žalobu zamietnuť.

19. Žalobkyňa vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
V dôvodoch vyjadrenia uviedla, že dohody o zrážkach zo mzdy uzavreté medzi žalobcom a žalovaným
dňa 12.08.2011 boli uzavreté ako neurčitý právny úkon, lebo neobsahujú údaje na uspokojenie akej
konkrétnej pohľadávky žalovaného majú byť zrážky zo mzdy vykonávané. Podľa žalobkyne nepostačuje

iba uvedenie, že dohoda je tvorená úverom vrátane všetkých revolvingov poskytnutých žalobkyni,
príslušenstva úveru, nákladmi, ktoré vyplynú, vzniknú na základe a v súvislosti so zmluvou a jej
prípadnými dodatkami. Neurčité bolo aj zmluvné dojednanie v dohode o zrážkach zo mzdy týkajúce sa
výškysplátok.Podľadohody,aknebudevktoromkoľvekmesiacizrážkazomzdyvykonaná vdohodnutej
výške bez ohľadu na dôvod, má byť zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu.

Neurčitosť zmluvného dojednania o výške zrážok má podľa žalobkyne za následok neplatnosť dohody.
Uvedené ustanovenie predstavuje jednostranné neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa,
ktorý má byť bezpodmienečne uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky. Neprípustné
navyšovaniezrážokzomzdynaddohodnutúvýškupredstavujepodľažalobkyneobchádzanienáležitostidohody vo výške mesačných zrážok zo mzdy. Správne preto boli dohody o vykonávaní zrážok
vyhodnotené prvoinštančným súdom za neurčité a teda v zmysle § 37 OZ za neplatné.

20. Je preukázané, že dohody o zrážkach zo mzdy boli podpísané v rovnaký deň a zároveň v rovnaký
deň ako žiadosti o poskytnutie revolvingových úverov. Pritom je nepochybné, že v deň uzavretia
zmlúv o revolvingovom úvere ešte nebolo možné konkretizovať pohľadávky, ktoré majú tieto dohody o
zrážkach zabezpečovať. Rovnako nebolo preukázané, pričom dôkazná povinnosť bola na žalovanom,
aby spotrebiteľ bol v zmysle § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa poučený o

dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy a mal možnosť ju odmietnuť. To, že k poučeniu
žalobkyne nedošlo, vyplýva priamo z výsluchu žalobkyne. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nebol
založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale iba na subjektívnej predstave žalobcu ako veriteľa
o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve
so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie
je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné

podmienky nedokáže vyhodnotiť. Dohoda o zrážkach zo mzdy podľa žalobkyne predstavuje absolútne
neplatný právny úkon aj pre rozpor s ust. § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa. Podľa žalobkyne aj v prípade § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. a rovnako aj ust.
§ 5b tohto zákona platí, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou
tohto ustanovenia.

21. Žalobca sa k podanému vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu písomne nevyjadril.

22. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. §
379 a § 380 CSP z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b), c), d) a h) CSP)
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

23. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28.02.2019 o 09.15 hodine v

pojednávacej miestnosti č.dv. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
bolo zverejnené dňa 21.02.2019 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v
zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.

24. Žalovaný v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), c), d) a h) CSP.

25. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP (t.j., že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces) je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre
ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. O naplnenie

odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný
postup súdu znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne takú intenzitu, ktorá odôvodni záver o
tom, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé.

26. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. c) CSP (rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd), odôvodnil žalovaný tým, že rozsudok nebol vydaný ani JUDr. Janou Gargulovou ani
zastupujúcou sudkyňou JUDr. Katarínou Šťastnou, keďže podľa rozvrhu práce platného pre rok 2017,
pre Okresný súd Spišská Nová Ves sudcom zaradeným do súdneho oddelenia 1Csp bola JUDr. Jana
Gargulová a zastupujúcim sudcom JUDr. Katarína Šťastná.

27. Požiadavka správneho obsadenia súdu znamená, jeho obsadenie zákonným sudcom, t.j. sudcom
daného úseku súdu, ktorému vec bola pridelená v súlade s rozvrhom práce náhodným výberom
pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom.

28. Odvolací súd udáva, že tento dovolací dôvod nie je naplnený, pretože ako vyplýva z obsahu

spisu žaloba bola pridelená elektronickými prostriedkami na rozhodnutie sudkyni JUDr. Jany Gargulovej
(č.l. 18 spisu). Sudkyňa JUDr. Jana Gargulová vedomá si vylúčenia, predložila podľa § 50 CSP vec
na rozhodnutie predsedovi súdu z dôvodu, že v iných konaniach tej istej žalobkyne bola vylúčená zprejednávania a rozhodovania vo veci (napr. 1C/238/2014, 1C/183/2015, 1C/528/2015, 1Csp/7/2016.
1Csp/83/2016) a jej vzťah sa k žalobkyni nezmenil.

29.PredsedaOkresnéhosúduSpišskáNováVesuznesenímč.k.1Csp/124/2017-20potom,čosudkyňa
JUDr. Jana Gargulová oznámila predsedovi súdu skutočnosti, pre ktoré je vylúčená, rozhodol dňa
31.03.2017 uznesením tak, že sudkyňa Okresného súdu Spišská Nová Ves JUDr. Jana Gargulová
je v prejednávaniach a rozhodovaniach v tejto veci vylúčená. Následne bola vec elektronickými
prostriedkami 1Csp/224/2017 pridelená na rozhodnutie sudkyni JUDr. Stanislavy Semanovej.

30. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je vymedzený vadami konania, ktorými sú všetky
vady s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 389 CSP, ktoré spočívajú v chybnom postupe súdu
napr. pri dokazovaní, pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania, ktoré neboli predmetom
samostatného rozhodovania a ďalších nedostatkov činnosti súdu, ku ktorým došlo počas konania alebo

v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom tieto vady sú len vtedy, ak sú
dôsledkom takého porušenia predpisov procesného práva, ktoré mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.

31. Žalovaný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP odôvodňuje tým, že súd prvej inštancie

sa vo svojom rozhodnutí nesprávne vyporiadal so základnou procesnou otázkou, od ktorej vôbec závisí
ďalšie pokračovanie prejednávania sporu. Keďže predmetom žaloby nebolo rozhodovanie o určení
práva,pričomžiadneustanovenieCSPneurčujeprespotrebiteľskévzťahyvýnimkuz§137písm.c)CSP
a v celom rozsudku podľa odvolateľa nie je možné nájsť označenie právneho predpisu, ktorý výslovne
predpokladá takú určovaciu žalobu.

32. V čase podania žaloby i rozhodovania súdu prvej inštancie (20.07.2017) nebola prípustná žaloba o
určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy.

33. S účinnosťou od 01.01.2018 bol novelizovaný Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 a to

zákonom č. 279/2017 Z.z.

34. V zmysle § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2018 sa môže spotrebiteľ
pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, alebo určenia bezúročnosti
a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou, teda s účinnosťou od 01.01.2018,

aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu môže spotrebiteľ podať žalobu o neplatnosť zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, lebo to vyplýva z osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 129/2010 Z.z. a preto
je potrebné žalobu o neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere považovať za prípustnú v zmysle ust.
§ 137 písm. d) CSP. Pretože dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje pohľadávku veriteľa zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, odvolací súd uzatvára, že je preto potrebné aj žalobu o neplatnosť dohody

o zrážkach zo mzdy považovať za prípustnú v zmysle ust. § 137 písm. d) CSP v čase rozhodovania
odvolacieho súdu.

35. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym

posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav.

36. Odvolací súd dospel k záveru, že nie sú naplnené namietané odvolacie dôvody žalovaného okrem

čiastočného nesprávneho právneho posúdenia veci, ak prvoinštančný súd aplikoval ust. § 5a ods. 1
písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. aj na právny vzťah vzniklý 12.08.2011. Článok XIV zákona č. 102/2014
upravil účinnosť zákona tak, že: „Tento zákon nadobúda účinnosť 01. mája 2014 okrem čl. I, čl. II bodov
2 a 8, čl. III, čl. V bod 2, čl. VI, čl. VIII bodov 2, 4 až 6, 9 až 10, 19 až 24, 28, 31 a 36, čl. XII bodov 1 až 5,
12, 15 A 16, ktoré nadobúdajú účinnosť 13. júna 2014 a čl. II bodu 1, ktorý nadobúda súčinnosť 1. apríla

2015.“ Toto čiastočné nesprávne právne posúdenie však nič nemení na vecnej správnosti rozsudku
prvoinštančného súdu.37. Odvolací súd dodáva, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací prostriedok
upravený v § 551 Občianskeho zákonníka sa od ostatných zabezpečovacích prostriedkov líši tým,
že uspokojenie pohľadávky veriteľa nielen zabezpečuje, ale súčasne ide o prostriedok splácania

veriteľovej pohľadávky. Účinnosť dohody nastáva okamihom jej predloženia platiteľovi mzdy dlžníka
(jeho zamestnávateľovi), keď na jej základe sa pohľadávka veriteľa postupne uspokojuje vykonávanými
zrážkami zo mzdy dlžníka, ktoré zamestnávateľ pravidelne vypláca veriteľovi, a to až do úplného
zaplatenia veriteľovej pohľadávky, pričom nie je vylúčené, že takto by platiteľ mzdy dlžníka mohol
realizovať (zraziť z jeho mzdy) aj neprípustné plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Výška

vymáhanej pohľadávky (vrátane jej príslušenstva) je totiž založená iba na subjektívnej predstave
veriteľa, a nie na objektívnom (komplexnom) posúdení a vyhodnotení obsahu spotrebiteľskej zmluvy
a prípadnej nekalej povahy zmluvných podmienok v nej obsiahnutých po „ex offo“ preskúmaní súdom,
v súlade so zákonnými požiadavkami ochrany spotrebiteľa stanovenými vnútroštátnymi zákonmi a
Smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

38. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi prvoinštančného rozsudku uvedeného v
bodoch 29 o neurčitosti vymedzenia zabezpečovanej pohľadávky, ako aj výšky zrážok v dohodách o
zrážkach zo mzdy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným.

39.OdvolacísúdvtejtosúvislostipoukazujenakonštantnújudikatúruSúdnehodvoraEÚ(napr.rozsudky

Oceáno Group Editorial a Salvat Editores C- 240/98 až C-244/98, Elisa Maria Mostaza Claro C-
168/05, Pannon GSM Zrt. C-243/08 a vec Asturcom C-40/08 a ďalšie), v ktorých sa zdôrazňuje, že
systém ochrany zavedený Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (ďalej aj „smernica“) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň

informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené (navrhnuté) vopred
predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah, a vzhľadom na predmetné
nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán článok 6 ods. 1 smernice stanovuje, že nekalé podmienky
nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza systém
ochrany zavedený smernicou, pritom odôvodňujú povinnosť vnútroštátneho súdu ex offo (z úradnej

moci) posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje
medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, a taktiež povinnosť súdu zabezpečiť, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak jej ďalšia existencia je možná bez nekalých podmienok (čl. 6 ods. 1

Smernice 93/13/EHS).

40. Odvolací súd poukazuje aj na Intrigement Europskej Komisie proti Slovenskej republike č.
2012/4165, v zmysle ktorého: „Okrem rozhodcovského konania v obchodnom styku a priameho či
nepriameho vzdania sa spotrebiteľských práv, existujú na Slovensku aj iné možnosti ako obísť

uplatňovanie právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa, či ochranu pred nekalými podmienkami a
tieto sú využívané v značnom rozsahu napr. záložné zmluvy, notárske zápisnice alebo vzdanie sa
mzdových nárokov v prospech veriteľa. Všetky tieto prostriedky obsahujú riziko, že spotrebitelia v
skutočnosti musia zaplatiť sumy v dôsledku nekalých podmienok alebo porušenia právnych predpisov
o ochrane spotrebiteľa bez riadnej kontroly zo strany nezávislého súdu. Vzdanie sa mzdových nárokov

a dobrovoľné dražby na základe záložného práva umožňujú obchodníkom vymáhať svoje pohľadávky
voči spotrebiteľom bez toho, aby sa museli obrátiť na súd, hoci ich pohľadávky nie sú podľa právnych
predpisov o ochrane spotrebiteľa ani pravidiel o nekalých zmluvných podmienkach opodstatnené.
Pre spotrebiteľov je ťažké dosiahnuť zastavenie takéhoto súkromného vymáhania. Komisia sa preto
na základe dostupných informácií domnieva, že slovenské právne predpisy prostredníctvom takýchto

praktík spotrebiteľom neprimerane sťažujú uplatnenie ich práv, ktoré im dáva Smernica 93/13. Sťažujú
i najmä poukázanie na nezáväznú povahu nekalých podmienok, čo je v rozpore so zásadou efektivity.
Tieto možnosti súkromného vymáhania umožňujú obchodníkom obchádzať účinnú justičnú kontrolu zo
strany právnych predpisov o nekalých zmluvných podmienkach, čím smernica 93/13 EHS (a najmä jej
článok 6 ods. 1) stráca praktickú účinnosť (effet utile).“

41. Preto aj účelom novely zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinnej od 01.05.2014 v
zmysle ust. § 5a ods. 1 písm. a) bolo sprísniť podmienky zabezpečenia uspokojenia pohľadávky, alebo
splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou zo zrážkach zo mzdy a z iných príjmov.42. Odvolací súd zároveň dodáva, že predmetné dohody o zrážkach zo mzdy sú neplatné ex legge
z toho dôvodu, že neboli uzavreté v súlade so zákonom a nie preto, žeby zákon takýto prostriedok

zabezpečenia pohľadávky vôbec nepripúšťal. Predmetné dohody o zrážkach zo mzdy neobsahujú
presné a úplné konkretizovanie zabezpečovanej pohľadávky, ktorá je nevyhnutnou podmienkou pre
platnosť prejavu vôle spotrebiteľa, ktorým vyjadruje súhlas so zabezpečením pohľadávky veriteľa
dohodou o zrážkach zo mzdy. Pri uzatváraní dohody dlžník - spotrebiteľ musí vedieť pohľadávku
akého druhu zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy a tiež rovnako v akej výške. Rovnako správne

prvoinštančný súd uzavrel (bod 32. odôvodnenia rozsudku), že dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečujú
plnenie zo zmluvy, ktoré obsahuje aj neprijateľné zmluvné podmienky a v bode 34. rozsudku pokiaľ ide
o výšku dojednaného zmluvného úroku.

43. Odvolací súd preto rozsudok v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil vrátane výroku o trovách
prvoinštančného konania.

44. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1
CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Pretože žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne
úspešná, odvolací súd jej priznal proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

45. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).