Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. január 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 3Csp/207/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817206266
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Vaľuš
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8817206266.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Milanom Vaľušom v spore žalobkyne: X. Z., S..
XX.XX.XXXX, M. G. Č.. XX,, XXX XX V. Q., zast. JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom, so sídlom
Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, IČO: 42 256 593, proti žalovanej: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho
16, 811 04 Bratislava, o zaplatenie 1.488,51 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ýzaplatiť žalobkyni sumu 869,54,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 869,54,- eur od 02.12.2016 až do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Súd p r i z n á v a žalobkyni právo na náhradu trov konania v celom rozsahu, ktoré trovy je
povinný zaplatiť žalovaný a o ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 869,54 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 869,54 eur od 02.12.2016 až do zaplatenia a náhrady trov
konania.

2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že dňa 20.05.2015 žalobca uzatvoril so žalovanou Zmluvu o
revolvingovom úvere č. 8500114889. Žalobca v zmluvách vystupuje ako spotrebiteľ, keďže zmluvy

uzatvoril ako fyzická osoba a pri uzatváraní a plnení zmlúv nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetné zmluvy sú tak spotrebiteľskými zmluvami podľa
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Na žalobcu sa preto vzťahujú právne predpisy na
ochranu spotrebiteľa. Žalovaný je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmlúv koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie bezúčelových
spotrebiteľských úverov. V zmysle uvedenej zmluvy bol žalobcovi poskytnutý úver s nasledujúcou
špecifikáciou: celková výška úveru - 1.350,- eur; výška úrokovej sadzby - 17,45%; RPMN - 17,67%;

výška splátky - 52,88 eur; počet mesačných splátok - 36; celková čiastka splatná dlžníkom - 2.053,68
eur; poplatok za poskytnutie úveru - 150,- eur. Uvedená zmluva nie je v súlade s právnou úpravou
ochrany spotrebiteľa a so zákonom č. 129/2010 Z. z. a s ďalšími predpismi slovenského právneho
poriadku. Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch má spotrebiteľská zmluva v rámci ochrany a
informovanosti spotrebiteľa obsahovať predpísané povinné náležitosti. Ich absencia alebo prípadný
nesúlad spôsobujú sankcie podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. V súvislosti s uvedeným, zmluva

neobsahuje zákonom predpísané náležitosti a obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v
rozpore s právnymi predpismi. Výška RPMN uvedená v predmetnej zmluve je uvedená nejasným a
nezrozumiteľným spôsobom. Schválená výška RPMN uvedená v predmetnej zmluve nezodpovedá(v neprospech klienta) zákonným náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2
zákona o spotrebiteľských úveroch. Poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn.
4Co/685/2014 z dňa 23.04.2015. Z údajov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere je zrejmé, že žalobcovi

bola poskytnutá len suma 1.350,- eur a nie schválená suma úveru vo výške 1.500,- eur. Žalovaný tak
poskytol úver v krátenej výške, t.j. znížený o 150,- eur, ktorý predstavuje poplatok za poskytnutie úveru.
Za predpokladu, že by žalovaný postupoval súladne so zákonom a zmluvným dojednaním a poskytol
by výšku úveru 1.500,- eur, s výškou mesačnej splátky 52,88 eur, splatnosti úveru 36 mesiacov a do
celkových nákladov (RPMN) by zahrnul poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150,- eur, výslednou

by bola RPMN vo výške 26,48%, pričom celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (t.j. úver +
úrok za celú dobu čerpania úveru + poplatok za poskytnutie úveru) sa rovná sume 2.053,68 eur. Ak
sa vychádza z výšky skutočne a preukázateľne poskytnutého plnenia veriteľom vo výške 1.350,- pri
výške mesačnej splátky 52,88 eur, splatnosti 36 mesiacov a do celkových nákladov zahrnú poplatok za
poskytnutie úveru vo výške 50,- eur, výslednou je RPMN vo výške 38,03%. Obdobným konaní veriteľov
sa už zaoberal aj Súdny dvor vo veci O. P. R., A. R. proti FINWAY, a.s., kedy predmetom otázky Súdneho

dvora bolo započítanie poplatku za poskytnutie úveru do výšky úveru na účely výpočtu RPMN, kedy
peniaze reálne spotrebiteľovi poskytnuté neboli, ale veriteľ ich zahrnul do istiny úveru. Ďalej žalovaný v
zmluvách neuviedol spôsob započítania splátky úveru na istinu, úroky a poplatky, ako to vyžaduje zákon
o spotrebiteľských úveroch. Poukázal na rozhodovaciu prax slovenských súdov v obdobných veciach,
ako napr. rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 28.06.2016, sp. zn. 5Co/214/2016; rozhodnutie

Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 25.06.2014, sp. zn. 6Co/523/2014 a mnoho ďalších ako rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove zo dňa 14.07.2015, sp. zn. 17Co/2/2015; rozhodnutie Krajského súdu v
Košiciach zo dňa 29.01.2016, sp. zn. 2C/72/2015. Žalobca má za to, že na naplnenie tejto náležitosti
zmlúv o spotrebiteľských úveroch nestačí uvedenie výšky splátky tak, ako uvádza žalovaný v zmluvách,
alejepotrebnéurčiť,akáčasťsplátkyjepoukazovanánajednotlivézákonomvyžadovanépoložky(istinu,

úroky, poplatky a iné). Uvedené je odôvodnené okrem iného aj potrebou vyhnúť sa svojvôli veriteľa
pri započítavaní jednotlivých splátok úveru na jeho istinu/ úroky/ poplatky. V tejto súvislosti žalobca
poukazuje na ust. § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, na základe ktorého sa tak poskytnutý
úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. V rámci zmluvy žalobca uzavrel okrem požadovaného
úveru aj revolvingový úver, ktorého uzatvorenie bolo automaticky vopred vpísané v texte zmluvy. Tento

vopred vpísaný text nemohol žalobca ovplyvniť a po splnení podmienok mu bol automaticky poskytnutý
revolvingový úver. Zámerom žalobcu nebolo uzatvorenie revolvingového úveru, no jeho uzatvorenie mu
bolo vnútené predpísanou formou Zmluvy o revolvingovom úvere. Podľa rozhodnutie Krajského súdu v
Prešove zo dňa 03.06.2015, sp. zn. 3Co/289/2014 súd takéto jednanie považuje za neplatné. Vopred
predpísaný text zmluvy predstavuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zmluva nemá ďalšie náležitosti
podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmluve nie je dojednaná konečná splatnosť úveru. Táto
podstatná náležitosť musí byť v zmluve jasne určená pevným dátumom, pričom nestačí, že je uvedená v
Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, nakoľko toto Oznámenie nemôže byť platnou súčasťou
zmluvy. Absencia termínu konečnej splatnosti spôsobuje, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Výška

úrokovej sadzby nezodpovedá výške priemernej úrokovej miery z úverov peňažných ústavov v čase
uzavretia predmetnej zmluvy. Priemerná hodnota ročnej úrokovej sadzby pre podobné typy úverov so
začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby v máji 2015 bola 12,26%. V zmysle zmlúv je dohodnutá ročná
úrokovásadzbaúveru17,45%,čopredstavujetakmerdvojnásobokakojepriemernáhodnotavbankách.
Nazákladevyššieuvedenéhojepotrebnévnímaťdohoduovýškeúrokovejsadzbyvzmysle§39zákona

č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ako priečiacu sa dobrým mravom, a tým pádom ako absolútne
neplatnú. Nakoľko ide o neplatné zmluvné dojednanie treba naň prihliadať akoby vôbec nebolo obsahom
Zmluvy. Zmluva tak neobsahuje určenie výšky úrokovej sadzby. Úrok z úveru je jedným zo znakov, ktoré
zmluvu o úvere definujú. Túto časť zmluvy od jej zvyšnej časti nie je možné oddeliť, čo znamená, že
zmluva o úvere, ktorú žalobca so žalovaným uzavrel, je celá neplatná. Jej podstatnou náležitosťou je

totiždohodaovýškeúrokovejsadzby,ktorájezjavnevrozporesdobrýmimravmi.Zmluvaoúverejeteda
neplatná pre absenciu jej podstatnej náležitosti (dojednanie o úroku) a žalobca je povinný podľa zásad
o bezdôvodnom obohatení vrátiť žalobcovi len poskytnutú sumu úveru (Rozhodnutie Krajského súdu
v Prešove zo dňa 18.12.2014, sp. zn. 8Co/112/2014). Žalobca sa zrejmý nesúlad zmluvy so zákonom
pokúsil so žalovaným riešiť mimosúdnou cestou. Žalovaný bol predsporovou výzvou zo dňa 09.11.2016

upozornený na nedostatky a zrejmé rozpory zmluvy so zákonom. Žalovaný svojou odpoveďou zo dňa
02.12.2016 vyjadril svoj negatívny postoj k doriešeniu danej veci k spokojnosti oboch strán mimosúdnou
cestou. Preto žalobca v záujme ochrany svojich práv je nútený pristúpiť k tejto žalobe. Na základe
vyššie uvedeného sú zmluvy o úvere neplatné, eventuálne poskytnuté úvery zo zmlúv bezúročné a bezpoplatkov. Žalobca mal tak povinnosť splatiť úvery len do výšky istiny, ktorá sa rovná výške požičanej
sumy úvery pri úver vo výške 1.350,- eur (nakoľko žalovaný poskytol žalobcovi úver len v tejto výške,
keďže poskytnutú sumu znížil žalovaný o poplatok v zmysle bodu 8.4 zmluvy). Žalobca do dnešného

dňa zaplatil na účet žalovaného z uvedenej zmluvy minimálne 2.219,54 eur, teda o 869,54 eur viac ako
mu bolo poskytnuté. Preplatok vo výške 869,54 eur tak zakladá bezdôvodné obohatenie žalovaného na
úkor žalobcu. Žalobca taktiež požaduje vrátiť preplatok späť z titulu bezdôvodného obohatenia spolu so
zákonným úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 869,54 eur od 02.12.2016, kedy žalovaný
vyhotovil odpoveď na predsporovú výzvu (t.j. najneskôr v tento deň už žalovaný vedel o bezdôvodnom

obohatení a mal možnosť ho zaplatiť na účet žalobcu), až do zaplatenia.

3. Žalobkyňa k žalobe doložila Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 8500114889, výpisy k úveru
8500114889, predsporovú výzvu zo dňa 09.11.2016, odpoveď na predsporovú výzvu zo dňa 02.12.2016,
platobný rozkaz na predpísanom tlačive, plnomocenstvo na zastupovanie advokátovi, osvedčenie o
registrácii pre DPH.

4. Zo Žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu / zmluvy o spotrebiteľskom
úvere revolvingového typu č. 8500114889 zo dňa 20.05.2015 uzavretej medzi stranami sporu vyplýva,
že výška poskytnutého úveru bola 1.500,- eur. Splatnosť úveru (počet splátok) - 36, mesačná splátka
vrátane úrokov 52,88 eur. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť predstavuje sumu 2.053,68 eur.

RPMN za úver 25,42%. Ročná úroková sadzba úveru 17,45%. Poskytnutá čiastka revolvingu bola
1.500,- eur. Celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť predstavuje sumu 2.053,68 eur.
Predpokladaná RPMN pri revolvingu 25,92%. Ročná úroková sadzba úveru 17,45%. Ročná úroková
sadzba úrokov z omeškania 5,05%. Poplatok za poskytnutie úveru 150,- eur.

5. Listom zo dňa 09.11.2016 právny zástupca žalobcu, úverová zmluva - predsporová výzva, navrhol
žalovanému podpis Dohody o urovnaní, na základe ktorej príde k jednoznačnému určeniu povinnosti
klienta uhradiť úver v zmysle Zmluvy len vo výške istiny, t.j. určenie (potvrdenie), že úver je bezúročná
a bez poplatkov, vyhotovenia nového splátkového kalendára podľa vyššie uvedených kritérií.

6. Právny zástupca žalovaného vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 05.09.2017, doručenom
tunajšiemu súdu dňa 07.09.2017 poprela skutkové a právne tvrdenia uvádzané žalobcom v ním
podanej žalobe. Žalovaný ako základnú skutočnosť uplatňuje námietku voči dôvodom uplatňovaného
nároku, ako aj voči výške nároku, ktorý sa podanou žalobou uplatňuje. Tvrdenie žalobcu o sume
úveru 1.350,- je nesprávne, pretože suma úveru, ktorá bola žalobcovi poskytnutá je 1.500,- eur.

Pod pojmom poskytnutie úveru „poskytnutie úveru“ sa rozumie každá, zákonom predpokladaná forma
splnenia záväzku. Poskytnutím úveru sa v zmysle právnej úpravy a tiež ustálenej obchodnej praxe
rozumie nielen vyplatenie prostriedkov úveru, ale každá zákonom uznaná forma splnenia záväzku, teda
aj započítanie. Započítaním boli v tomto prípade nahradené dve samostatné ekonomické operácie -
vyplatenie úveru v sume 1.500,- eur, uhradenie sumy 150,- jednou, a to práve započítaním s vyplatením

rozdielu zo započítania vo výške 1.350,- eur. V súvislosti s rozhodnutím vo veci C-377/14 R., R. nie
je tvrdenie žalobcu korektné a vychádza z čiastkového, nie však úplného, prevzatia pasáží uvedeného
rozhodnutia. Z bodu 82 rozsudku vyplýva, že Podľa tohto súdu predmetná zmluva vo veci samej, v
ktorej sa poskytovateľ zaviazal poskytnúť manželom R. úver, uvádzala, že už v okamihu poskytnutia
tohto úveru sa do celkovej výšky uvedeného úveru započítavajú poplatky za poskytnutie úveru, a tiež

prvá a prípadne nasledujúce splátky úveru. Odlišnosť vyplýva primafacie z čl. 10, ods. 10.1. zmluvných
dojednaní k zmluve. Uhradenie poplatku inak ako započítaním totiž vedie k tomu, že žiadne započítanie
sa nemôže uskutočniť. Je zároveň logické, že výška úveru sa nebude meniť v závislosti od spôsobu
úhrady poplatku, pretože potom by sa stalo závislým od správania jednej strany - poberateľa úveru, čiže
v závislosti od uhradenia poplatku platbou alebo nie, by sa mala meniť „výška úveru“. Odlišnosť tejto

veci od spomenutého prípadu pred Súdnym dvorom je ďalej v tom, že poplatok za poskytnutie úveru
je v tomto prípade súčasťou celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom. Z uvedeného
vyplýva, že poplatok za poskytnutie úveru nie je „súčasťou“ sumy úveru a zo zmluvy nevyplýva žiadne
dojednanie, ktoré by oprávňovalo žalobcu k opačnému tvrdeniu. Rovnako je z uvedeného zrejmé,
že započítanie ako forma splnenia záväzku je len nahradením dvoch reálnych operácií - vyplatenie

úveru žalovaným ako veriteľom v prospech žalobcu ako dlžníka a uhradením poplatku žalobcom ako
dlžníkom. Nejestvuje ani právny a ani ekonomický rozdiel medzi situáciou vyplývajúcou zo započítania,
a situáciou, kedy by sa uskutočnili obe, vyššie označené úhrady. Ďalej zást. žalovaného uviedol, že
tvrdenia žalobcu o RPMN 38,03% nemá oporu v žiadnom dôkaze označenom alebo predloženomžalobcom, a preto uvedené tvrdenie popiera. Výpočet RPMN bol vykonaný podľa zákona č. 129/2010
Z. z.. Rozdiel medzi predpokladanou hodnotu RPMN a RPMN schváleného úveru vyplýva výhradne z
toho, že RPMN schváleného úveru je možné určiť až po jeho schválení. Pri podaní žiadosti o úver, údaj

o dátume vyplatenia úveru známym nie je. Ten sa stane známym až pri schválení úveru. Z toho dôvodu
sa údaj RPMN môže odchyľovať. Odplata, ktorá je regulovaný v zmysle ust. § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka, vyjadruje celkovú nákladovosť úveru pre spotrebiteľa. Tá bola v rozhodnom období vo výške
13,83% čo znamená, že povolený dvojnásobok bol zákonodarcom stanovený na 27,66% - v tejto časti
sa stotožňujeme s tvrdeniami žalobcu. Nakoľko je výška odplaty či už vyjadrená ako úroková sadzba,

ako aj výška RPMN nižšia, zást. žalovaného tvrdí, že žalobcom uvádzané skutočnosti sú nedôvodné.
Ďalej zást. žalovaného poprel dôvodnosť tvrdení žalobcu o absencii údaja o dobe trvania zmluvy a
termíne splátok a odkázal pritom na čl. 9 ods. 9 Zmluvných dojednaní. Ďalej uviedol, že ani tvrdenie o
nedostatku náležitosti ohľadne uvedenia konečnej splatnosti úveru neobstojí a uviedol ako sa rozumie
pojem „termín konečnej splatnosti“, „termín“. Podporne poukázal na rozhodnutie Súdneho dvoru EÚ
vo veci C-42/15. Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500114889 obsahuje určenie termínu konečnej

splatnosti viacerými spôsobmi, a to určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacov a
počtu mesačných splátok a spôsobom vyplývajúcim z čl. 4 ods. 5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých
dátumsplatnostiposlednejsplátkyuvedenývoznámeníoschváleníúverujezároveňtermínomkonečnej
splatnosti. Žalovaný preto na základe uvedeného tvrdí, že termín konečnej splatnosti úveru je teda
vymedzenýdňomsplatnostiposlednejsplátky.Podľažalovanéhozpodanejžalobynevyplýva,žebypred

podpisom zmluvy nevedel žalobca akú zmluvu uzatvára, čo je jej obsahom. Žalobca obsah zmluvy ani
následne nespochybňoval. Je pomerne nelogické prejaviť nespokojnosť až so značným odstupom času,
ak navyše pri uzatváraní zmluvy a aj následne pri jej splácaní podmienky zmluvnej strane vyhovovali.
Nakoľko žalobcovi ani revolving poskytnutý nebol, návrh na určenie neplatnosti revolvingu a povinnosť
ho uhradiť do výšky istiny poskytnutého revolvingu nemá oporu v žiadnej skutočnosti, je zmätočným a

po právnej stránke nedôvodným. Žalovaný preto navrhol žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť a
súčasne priznať žalovanému náhradu trov konania.

7. Právny zástupca žalobcu v písomnom vyjadrení zo dňa 20.11.2017 uviedol skutočnosti uvedené
v podanej žalobe. Okrem iného zdôraznil, že neoprávnené zahrnutie súm tvoriacich celkové náklady

spotrebiteľa spojené s úverom do celkovej výšky úveru bude nutne viesť k podhodnoteniu RPMN,
ktorého výpočet závisí od celkovej výšky úveru. Ďalej je zrejmé, že v prípade, ak zo strany adresáta
návrhu na uzavretie zmluvy dôjde k zmene RPMN, dochádza tým k zmene podstatnej náležitosti zmluvy
a takúto odpoveď je treba považovať za nový návrh. Opakovane namietol neuvedenie údajov o výške
úroku, poplatku a istiny v jednotlivej splátke, tak ako to výslovne a celkom jednoznačne vyžaduje platné

zákonné ustanovenie.

8. Na pojednávanie sa dostavil iba právna zástupkyňa žalobkyne. Žalovaný svoju neprítomnosť
ospravedlnil a súhlasil s tým, aby sa konanie uskutočnilo v jeho neprítomnosti.

9. V § 497 Obchodného zákonníka sa uvádza, že zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „zákon o
spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

11. Na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu
svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka
alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti (§ 2 písm. a) a b) zákona o
spotrebiteľských úveroch).´

12. V zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnotaročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

13. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.

14. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom
v čase uzavretia úverových zmlúv (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

16. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť

sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

17. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

18. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. V zmysle § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne

obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

20.Podľa§3ods.3zákonaNRSRč.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaaozmenezákonaSlovenskej

národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 až § 54
Občianskeho zákonníka.

21. Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.23.Podľa§10cuvedenéhonariadeniaakzáväzkovývzťahvznikolpred1.februárom2013,výškaúrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

24. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

25. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ

z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať

sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na
základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý
používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto
prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatvárala
žalovaná ako dodávateľ a žalobkyňa ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových

podmienok bol daný žalovanou bez možnosti žalobkyne privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné
predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to,
že tým, že by na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu
postavenia žalobkyne ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

26. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

27. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona
o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa

v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

28. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že medzi žalobkyňou ako spotrebiteľom a žalovanou ako

dodávateľom bola uzavretá zmluva o revolvingovom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru
žalobkyni, ktorá sa ich zaviazala vrátiť za stanovených podmienok.

29. Súd mal v danom spore za preukázané, že uzavretá úverová zmluva medzi žalobkyňou a žalovanou
zo dňa 20.05.2015 neobsahuje podstatné náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch. Na základe uvedeného má súd za to, že úver sa podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.
považuje za bezúročný a bez poplatkov.30. Podľa citovaného zák. ust. §9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch obligatórnou
náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je okrem iného údaj výške, počte a termínoch splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým

nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
V súlade s ustanovením § 11 ods. 1 písm. a) zákona absencia uvedenej náležitosti nespôsobuje
neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

31. V zmluve absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských

úveroch). Zákon o spotrebiteľských úveroch explicitne vyjadruje ako jednu z obligatórnych náležitostí
údaj o konečnej splatnosti. Tento údaj musí byť v zmluve výslovne uvedený, nemožno ho vyvodzovať z
ďalších zmluvných náležitostí (napr. z počtu splátok úveru). Počet a výška splátok úveru je samostatnou
zmluvnou náležitosťou, ktorú nemožno stotožňovať s chýbajúcim údajom o konečnej splatnosti úveru.

32. V súvislosti s vyššie uvedeným súd poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.zn.

5Co/286/2014 zo dňa 27.05.2014 v obdobnej veci, podľa ktorého dôsledkom absencie údaja o konečnej
splatnosti úveru je, že úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov.

33. Z vyššie uvedených dôvodov je poskytnutý úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Žalovanému potom neprislúchajú ani úroky z úveru a žiadne poplatky spojené s poskytnutím úveru.

34. Žalobkyni bola na základe predmetných zmlúv poskytnutá suma vo výške 1.350,00 eur, pričom podľa
predloženej platobnej histórie uhradila celkovo 2.219,54 eur. Keďže pri závere o tom, že predmetný úver
je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov a žalobkyňa uhradila žalovanému vyššiu sumu,
než na aký mu vznikol nárok, je žalovaný povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške

869,54 eur predstavujúceho rozdiel medzi poskytnutou sumou vo výške 1.350,00 eur a uhradenou
sumou 2.219,54 eur.

35.Žalobkyňasizároveňuplatnilaúrokzomeškaniavovýške5%ročne869,54eurododňavyhotovenia
odpovede na predsporovú výzvu zo strany žalobcu, t. j. od 02.12.2016. Vzhľadom na priznaný nárok,

súd zaviazal žalovanú aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 869,54 eur od
02.12.2016 do zaplatenia, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

36. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

37. V zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

38. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku

a túto priznal žalobkyni, ktorá mala vo veci plný úspech.

39. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

40. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody )
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.