Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. apríl 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/49/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614215906
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Hlaváčová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7614215906.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a sudcov JUDr. Zdenky
Kohútovej a JUDr. Igora Ragana v exekučnej veci oprávneného: Mesto Košice - Mestská polícia Košice,
Trieda SNP 48/A, 040 01 Košice, IČO 00 691 135 proti povinnému: L. G., O.. XX.X.XXXX, Ú. XXX/
XX, XXX XX L. o vymoženie 15 eur s prísl. vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Ondášom,
Exekútorský úrad Košice, Mlynárska 16, Košice pod EX 2108/2014, o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 9Er/813/2014-11 zo dňa 22.1.2019 takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. zaviazal

oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Ondášovi trovy exekúcie vo výške 55,66
eura do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súd prvej inštancie na návrh oprávneného a žiadosti súdneho
exekútora vydal dňa 19.9.2014 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora pre vymoženie

istiny 15 eur. Súdny exekútor dňa 21.11.2018 predložil návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.
1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor uviedol, že
povinný nevlastní majetok, z ktorého by bolo možné vykonať exekúciu. Zároveň súdny exekútor žiadal
priznať trovy exekúcie vo výške 55,66 eura.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 57 ods. 1 písm. h/, § 58 ods. 1, § 196, §
203 ods. 2 Exekučného poriadku a exekúciu zastavil, pretože vzhľadom na zistenia súdneho exekútora
ďalšie vymáhanie pohľadávky by sa do budúcna javilo ako neekonomické a neefektívne.
O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a na náhradu trov exekúcie
zaviazal oprávneného. Výšku trov exekúcie súd prvej inštancie určil podľa § 14 ods. 1, § 22 vyhlášky

MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a súdnemu exekútorovi priznal
trovy exekúcie vo výške 55,66 eura, ktoré pozostávajú z minimálnej odmeny v sume 33,19 eura, z
náhrady hotových výdavkov v sume 13,20 eura (poštovné) a 20 % DPH ( z odmeny) v sume 9,27 eura.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený proti výroku I. o zastavení

exekúcie. Navrhol, aby predmetná exekúcia bola zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného
poriadku a aby súd nepriznal trovy konania. Oprávnený namietal, že exekučný súd vec nesprávneprávne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Nesúhlasil so zastavením exekúcie z dôvodu
uvedenom v § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu
nemožno vykonať a v tom prípade by trovy exekučného konania nemal platiť súdnemu exekútorovi

oprávnený. V predmetnej veci došlo k zastaveniu exekúcie bez zavinenia oprávneného, teda nie je daný
žiadny zákonný dôvod, aby trovy zastaveného exekučného konania znášal oprávnený. Poukázal na
ustanovenie § 196, § 197, § 200 ods. 1, § 203 ods. 1, ods. 2 Exekučného poriadku a na judikatúru súdov
SR, z ktorých vyplýva, že trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný. Navrhol exekučné konanie zastaviť
s tým, že úhrada trov exekúcie nebude určená oprávnenému, ale tieto bude znášať súdny exekútor.

5. Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že sa plne stotožňuje s rozhodnutím
súdu prvej inštancie. Citoval ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ a § 203 ods. 2 Exekučného poriadku
a uviedol, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov voči oprávnenému.

6. Podľa § 470 ods. 1 C. s. p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (účinného od 1.7.2016) ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

8. Podľa § 243h ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje

inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

9. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 9.9.2014, kedy bol súdnemu exekútorovi

doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného
poriadku, ktorá v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 vete prvej zakotvila, že ak tento zákon v §
243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. marca 2017. Keďže ustanovenia § 243i až 243k na toto konanie nedopadajú,
je potrebné na túto exekúciu aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku účinné do 31.3.2017.

10. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané sudkyňou dňa 22.1.2019 a bolo
odvolaciemu súdu predložené dňa 29.3.2019.

11. Odvolací súd skôr, než vecne preskúmal napadnuté uznesenie, zaoberal sa prípustnosťou odvolania
proti I. výroku tohto uznesenia.

12. Oprávnený v podanom odvolaní nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu
zastavil a žiadal, aby súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku,
pričom neuviedol ani dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená práve podľa tohto ustanovenia.
Oprávnenýtedanespochybnilsprávnosťzastaveniaexekúcie,jehoodvolaniesmerujelenprotidôvodom
rozhodnutia súdu prvej inštancie, nie proti výroku o zastavení exekúcie.

13. Podľa § 358 C.s.p. odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

14. Vzhľadom na to, že oprávnený podal odvolanie len proti odôvodneniu uznesenia zo dňa 22.1.2019

a podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je
prípustné, odvolací súd toto odvolanie podľa § 386 písm. c/ C. s. p. odmietol.15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255
ods. 1 C. s. p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v
odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.

16. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta
C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s.
p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429
ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).