Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. december 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/563/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317205045
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1317205045.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu
Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Miroslavy Štaannerovej, v právnej veci navrhovateľky: X. F., rodená
V., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., T. XXX, zastúpená Černejová & Hrbek s. r. o. so sídlom Bratislava,
Kyčerského 7, proti osobe, ktorá je povinná platiť výživné: W. F., nar. X.XX.XXXX, bytom I., T. XXX,
zastúpený JUDr. Martinom Trnovcom, Bratislava, Kríková 6, o nariadení neodkladného opatrenia, na

odvolanie navrhovateľky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III, č. k. 21P 5/17 - 162 zo dňa
20.10.2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že povinný platiť výživné je povinný platiť navrhovateľke
výživné XXX eur mesačne od 20.12.2017, vždy do 15. dňa v mesiaci.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa

domáhala určenia výživného manželovi.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie zdôvodnil tak, že neboli preukázané podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia na platenie výživného v nevyhnutnej miere. Podľa názoru súdu prvej inštancie
hmotná a kultúrna úroveň oboch manželov má byť rovnaká, len ak žijú manželia v spoločnej domácnosti,
keď zákon hovorí, že životná úroveň oboch manželov má byť zásadne rovnaká. Nie je vylúčené,

aby v niektorých prípadoch bolo od tejto zásady rovnakej životnej úrovne upustené, najmä ak ide o
rozhárané manželstvo, keď manželia spolu nežijú a nemajú záujem na vedení spoločnej domácnosti
a spolužitie v manželstve. Zásada rovnakej životnej úrovne neznamená mechanickú rovnosť medzi
manželmi, ktorú by bolo možné zistiť len zo spoločných príjmov. Súd prvej inštancie poukázal na
to, že v domácnosti s navrhovateľkou žije dospelá dcéra, ktorá má tiež povinnosť podieľať sa na
potrebách domácnosti. Dcéra poberá invalidný dôchodok. Nevyhnutnosť úpravy pomerov navrhovateľka

odvodzovala od aktuálnej finančnej situácie a to neuhradenými faktúrami a skutočnosťou, že jej bol
odňatý príspevok na opatrovateľku a má invalidný dôchodok XXX eur.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie podala navrhovateľka, ktorá žiadala vyhovieť návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, keď dokladmi preukázala potrebu dočasnej úpravy pomerov.
Skutočnosti podstatné pre určenie výživného na manželku sú pretrvávajúce manželstvo, skutočnosť,

že jej manžel na výživu neprispieva. Poukazovala na to, že s dcérou nežije v spoločnej domácnosti
a takáto povinnosť dcére ani neprislúcha. Poukázala na príjem manžela X.XXX eur mesačne, o čom
doložila do spisu aj doklad z úradu práce pri žiadosti o príspevky, vzhľadom na svoje ochorenie trikrát v
týždni sa podrobuje dialýze, míňa na lieky XX eur, dodržiava diétu, nie je pravda, že túto nedodržiava,
ako to spochybňuje jej manžel. Má náklady s réžiou rodinného domu, okrem týchto nákladov v návrhu
nespomínala náklady na stravu, ošatenie, kozmetiku a bežné potreby. Povinný bagatelizuje jej chorobu

ako aj jej potreby a v rozhodnutí boli nesprávne aplikované právne normy a judikatúra na daný stav. Je
osobou ťažko zdravotne postihnutou s vážnymi obmedzeniami, a preto rozhodnutie súdu prvej inštanciea jeho odôvodnenia považuje za necitlivé, keď jej upiera možnosť komunikovať s okolitým svetom -
mobil, internet. Nežiada výživné na pokrytie žiadnych nadštandardných nákladov. Takouto necitlivosťou
saužlenzvýrazňujeskutočnosť,žepodporujemevlastnemanžela,ktorýopustilmanželkukvôlipriateľke,

nestará sa o spoločný majetok a zbavil sa akejkoľvek zodpovednosti voči nej ako chorej osobe. Ani
priznaním výživného v navrhovanej výške nedospejú k mechanickej rovnosti životnej úrovne, o čo sa ani
neusiluje. Nepriznanie žiadnej sumy výživného by malo do budúcnosti pre ňu fatálne následky, pričom
poukázala na to, že návrh podala už v marci roku 2017. Žiadala zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie
a určiť výživné vo výške XXX eur mesačne, žiadala priznať trovy právneho zastúpenia.

4. Manžel - osoba povinná platiť výživné sa na odvolanie navrhovateľky nevyjadril.

5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, 66
zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej C.s.p.), a

dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne a odvolaniu navrhovateľky je
potrebné vyhovieť.

6. Ako vyplýva z obsahu spisu predmetom odvolacieho konania je návrh navrhovateľky na nariadenie
neodkladného opatrenia na určenie výživného na manželku.

7. Podľa § 366 C.mp. neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

8. Toto neodkladné opatrenie možno nariadiť bez zreteľa na to, o aké výživné ide, dôležité je len to,
že sa uplatňuje nárok na výživné, ktorého právny dôvod spočíva v ustanoveniach Zákona o rodine.

Nevyhnutná miera výživného sa zásadne odlišuje od výživného určeného vo veci samej okrem prípadov,
ak nevyhnutná miera je súčasne limitom schopností a možností povinného. V konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia sa osvedčuje právny vzťah navrhovateľa a osoby povinnej platiť výživné,
schopnosti a možnosti povinného a plnenie výživného v nevyhnutnej miere. Výživné v nevyhnutnej miere
jeurčenélennauspokojovaniezákladnýchosobnýchživotnýchpotrieboprávneného,niejerozhodujúce,

že povinný je schopný platiť aj vyššie dávky výživného. Súčasťou toho, že výživné sa v predbežnom
neodkladnom opatrení určuje len v nevyhnutnej miere, je aj to, že začiatkom plnenia vyživovacej
povinnosti je deň rozhodnutia o neodkladnom opatrení. Pre určenie vyživovacej povinnosti na manžela
zákon podľa § 71 predpokladá skutočnosť, že účastníci sú manželmi, ktorí majú vzájomnú vyživovaciu
povinnosť, je potrebné preukázať, že jeden z týchto manželov si vyživovaciu povinnosť neplní a je daná

požiadavka rovnakej životnej úrovne, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká.

9. V konaní bolo preukázané, že účastníci uzavreli manželstvo 29.2.2008, manželstvo doposiaľ nebolo
rozvedené. Z obsahu spisu bolo zistené, že manžel si vyživovaciu povinnosť voči manželke neplní.
Závery súdu prvej inštancie týkajúce sa životnej úrovne oboch manželov považuje odvolací súd

za nesprávne. Európske rodinné právo je založené na princípe solidarity v manželských vzťahoch,
ktorá sa transformuje do ustanovení o životnej úrovni počas trvania manželstva a tiež do ustanovení
zabezpečujúcich pre manželov podiel na spoločnom majetku alebo podiel na majetku toho druhého
za obdobie trvania manželstva. Požiadavka, aby manželia mali v zásade rovnakú životnú úroveň je
odvodená okrem princípu solidarity aj ich rovnakým postavením v právach a povinnostiach vyplývajúcich

z manželského zväzku. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi, ktorá vzniká uzavretím manželstva,
zaniká rozvodom alebo smrťou jedného z manželov, zásadne teda trvá počas celého manželstva. Bez
ohľadu na to, či manželia spolu žijú alebo nie, vyžaduje sa, aby mali v zásade rovnakú životnú úroveň.
Výživnénemožnopriznaťlenpodľa§75ods.2Zákonaorodine,podľaktoréhovýživnénemožnopriznať,
ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Rovnako je potrebné vysporiadať sa v návrhu s dôvodmi, pre

ktoré vznikla odkázanosť jedného z manželov na výživu. Zásada solidarity nepripúšťa, aby sa niektorý
z manželov dostal do nevýhodnejšieho postavenia, napríklad v dôsledku starostlivosti o domácnosť,
zdravotného stavu a ďalších okolností. Oprávneným z tejto povinnosti je manžel. Aktívna legitimácia
vzniká, ak je jeho životná úroveň nižšia než životná úroveň druhého manžela, resp. ak mu druhý
manžel neprispieva na výživu tak, aby ich životná úroveň bola zásadne rovnaká. Povinným je druhý

manžel. Z obsahu spisu a doposiaľ zistených skutočností teda vyplýva, že strany sú manželia, manžel
si dobrovoľne neplní vyživovaciu povinnosť voči manželke, nie je zachovaná zásada rovnakej životnej
úrovne, ktorú súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí nesprávne vysvetlil, vzhľadom na zdravotný stavmanželky a doposiaľ preukázané skutočností, ktoré viedli k rozpadu ich vzťahu. Výživné možno priznať,
pretože nie je v rozpore s dobrými mravmi.

10. Odvolací súd ďalej dopĺňa, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa spravidla
dokazovanie nevykonáva, súd vychádza z obsahu návrhu a v danom prípade bolo možné vychádzať
aj z obsahu spisu a doposiaľ vykonaného dokazovania. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je
rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. Neodkladné opatrenie možno nariadiť, ak
sú splnené všetky zákonné podmienky, z ktorého nárok navrhovateľky nepochybne bol preukázaný.

Účelom neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov s cieľom zabezpečiť ničím
nerušené konanie vo veci samej.

11. Odvolací súd rozdielne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je
dôvodný a sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd určil výživné
navrhovateľke, pričom zo skutočností vyplývajúcich zo spisu ako aj z návrhu dospel k záveru, že

sumu XXX eur mesačne možno považovať za výživné v nevyhnutnej miere. Z obsahu spisu vyplýva,
že navrhovateľka je zdravotne ťažko postihnutá, v dôsledku príjmu, ktorý deklaroval manžel, jej boli
odňaté benefity poskytované úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré si musí uhrádzať sama. Súd
prihliadol na jej nízky príjem XXX eur z titulu jej zdravotného postihnutia a potreby, ktoré vyčíslila, pričom
zohľadnil aj potreby na zabezpečenie jej stravy, ošatenia a najmä liekov a zdravotnej starostlivosti.

Súdom určené výživné takto zabezpečí potreby navrhovateľky v nevyhnutnej miere. Nesprávny je záver
súdu prvej inštancie týkajúci sa vyživovacej povinnosti dcéry navrhovateľky, pretože podľa § 71 ods. 2
Zákona o rodine vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči
rodičom. Nepriznanie výživného tak, ako uvádza navrhovateľka, by len podporovalo protiprávne konanie
osoby povinnej platiť výživné.

12. V konaní vo veci samej vykoná súd prvej inštancie dokazovanie, na základe ktorého posúdi návrh
navrhovateľky na určenie výživného na manželku a vo veci rozhodne. Odvolací súd dáva do pozornosti
súdu prvej inštancie, že návrh na určenie výživného bol podaný v marci 2017, pričom je potrebné vo
veci konať a rozhodnúť, keď výživa navrhovateľky sa javí ohrozená.

13. Zároveň upozorňuje odvolací súd súd prvej inštancie, že v rozhodnutí nesprávne uviedol právne
zastúpenie osoby povinnej platiť výživné, keď z čísla listu 71 vyplýva, že povinný platiť výživné odvolal
plnú moc 06.09.2017 advokátskej kancelárii verita s. r. o. a 08.09.2017 udelil plnú moc S.. K. T. ( č.l.
XXX).

XX. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v konaní vo veci samej.

XX. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov X : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).