Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. september 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoPr/5/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414211170
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4414211170.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek

senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej- Polákovej, v právnej veci žalobcu:
W.. V. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. E., M. XX, zastúpený Mgr. Máriou Špacírovou, advokátkou, so
sídlom Nové Zámky, Rákocziho 12, proti žalovanému: Reedukačné centrum a Špeciálna základná škola
internátna Vráble, so sídlom Vráble, Nám. kpt. Nálepku 613, IČO: 00 181 315, zastúpený JUDr. Marekom
Ďuranom, advokátom, so sídlom Nitra, Štefánikova 34, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 13. apríla 2016
č. k. 14Cpr/3/2014-279 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o určení, že okamžité skončenie
pracovného pomeru je neplatné a vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok p o t v
r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa
01. 04. 2014 je zo strany žalovaného voči žalobcovi neplatné. O trovách konania si vymienil rozhodnúť
samostatným uznesením. Zároveň žalovaného zaviazal zaplatiť súdny poplatok vo výške 99,50 eura na

účet súdu prvej inštancie do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Po právnej stránke svoje rozhodnutie
odôvodnilust.§68ods.1,2, §70,§74Zákonníkapráce,akoajvykonanýmdokazovaním.Zvykonaného
dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca pracoval u žalovaného na základe pracovnej zmluvy
zo dňa 05. 11. 2013 na pozícii vychovávateľa. Dňa 01. 04. 2014 mu bolo zo strany zamestnávateľa dané
okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP, kde bolo ako dôvod uvedené,
že závažne porušil pracovnú disciplínu z dôvodu, že sa bez ospravedlnenia nedostavil dňa 31. 03. 2014
na pracovnú poradu vychovávateľov RC Vráble a dňa 27. 03. 2014 už bol písomne upozornený na

porušenie pracovnej disciplíny. Vykonaným dokazovaním, a nakoniec aj z výpovedí účastníkov konania
vyplynulo, že nebolo sporné to, že sa žalobca nedostavil včas na pracovnú poradu dňa 31. 03. 2014.
Aj v zápisnici je uvedené, že sa dostavil až v jej závere, pričom uviedol, že si bol niečo súkromne
vybaviť na daňovom úrade. Až dňa 03. 04. 2014 priniesol žalobca priepustku potvrdenú od zubára.
Keďže žalobca nemal vopred vypísanú priepustku, pričom v prípade, že zamestnanec ide na ošetrenie,
musí si vopred vypísať priepustku a túto na druhý deň predložiť zamestnávateľovi, žalovaný považoval
túto absenciu na pracovnej porade za neospravedlnenú. Aj z výpovede samotného žalobcu mal súd

za preukázané, že tento vopred vedel, že má ísť na ošetrenie k zubárovi v daný deň, napriek tomu si
vopred priepustku od žalovaného nevyžiadal. V tomto prípade súd považoval za dôvodné, že žalovaný
žalobcovi túto absenciu na pracovnej porade neospravedlnil. Tento dôvod však súd nemohol považovať
za dôvod, pre ktorý je možné dať zamestnancovi - žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru.Žalovaný sa odvolával na platný pracovný poriadok pre zamestnancov RC Vráble účinný od 01. 09.
2013, ktorý považuje tento skutok za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Je nesporné, že podľa
čl. 14 bod 5 písm. e) Pracovného poriadku za závažné porušenie pracovnej disciplíny sa považuje

preukázaná neospravedlnená neúčasť na pracovných poradách. Ďalej sú v tomto bode vymenované
ďalšie závažné porušenia pracovnej disciplíny, ako napr. opustenie svojho pracoviska bez súhlasu a
vedomia nadriadeného zamestnanca, vykonávanie prác pre seba alebo pre iné osoby v pracovnom
čase bez predchádzajúceho povolenia, krádež majetku organizácie, neospravedlnená neprítomnosť
zamestnanca v práci v dobe presahujúcej 2 dni v mesiaci, neschopnosť zamestnanca k výkonu práce

v dôsledku požitia alkoholických nápojov, pre ktorú nie je zamestnanec pri nástupe do práce pripustený
k jej vykonávaniu, atď. Z uvedeného je zrejmé, že neospravedlnená neúčasť žalobcu na
jednej porade a nie na viacerých poradách(!), ako je uvedené pod písmenom e) Pracovného poriadku,
nemožno považovať s poukazom na iné vymenované závažné porušenia pracovnej disciplíny za také
závažné porušenie, ktoré by mohlo mať za následok okamžité skončenie pracovného pomeru. Nemožno
dávať rovnakú váhu takému porušeniu ako je neospravedlnená neúčasť na pracovnej porade a napr.

neospravedlnenú neprítomnosť zamestnanca v práci v dobe presahujúcej dva dni. V danom prípade
síce zamestnanec - žalobca porušil zavinene svoju povinnosť z pracovného pomeru, ale toto jeho
konanie nedosiahlo intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ako to vyžaduje ust. § 68 ods.
1 písm. b) Zákonníka práce. Súd musel hodnotiť aj ďalšie konanie žalobcu ako zamestnanca, keďže
súd musí prihliadnuť k osobe zamestnanca, k jeho funkcii, ktorú zastáva, k jeho doterajšiemu postoju

k plneniu pracovných úloh, k dobe a k situácii, v ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, k miere
zavinenia zamestnanca, k spôsobu a intenzite porušenia konkrétnych povinností zamestnanca, atď.
V konaní žalovaný poukazoval na osobu žalobcu ako zamestnanca, ktorý viackrát porušil pracovnú
disciplínu, na čo bol žalobca upozornený listom zo dňa 27. 03. 2014. Žalobcovi bolo vytýkané, že v
priebehu mesiacov január - február 2014 viackrát umožnil chovancom telefonovať bez súhlasu riaditeľky

žalovaného, čo vyplýva z čl. X. oddiel Telefonovanie Vnútorného organizačného poriadku. Následne v
konaní žalovaný špecifikoval, že v čase, keď mal žalobca službu, jeho chovanci (G. a Z.) preukázateľne
telefonovali bez predchádzajúceho súhlasu nadriadeného. Žalobca sa bránil tým, že sa to stávalo
aj iným vychovávateľom, nakoľko chovanci ich ako vychovávateľov nerešpektovali a vynucovali si
súhlas od riaditeľky. Svedkovia B., E. a B. potvrdili, že zverenci mali snahu ich presvedčovať, aby im

umožnili telefonovať, tu sa však vyžadoval súhlas riaditeľky. W.. Q. zase vo svojom čestnom vyhlásení
uvádzala, že deti si to dovolili aj pri iných vychovávateľoch, ktorí za to neboli postihnutí. V tomto prípade
má súd za to, že porušenie príkazu nadriadeného ohľadom telefonovania žiakov predstavuje menej
závažné porušenie pracovných povinností, ktoré môže byť zamestnancovi vytknuté, napr. písomným
napomenutím. Ďalej bol žalobca upozornený na to, že nezabránil tomu, že sa Z. Y. tetoval a to aj

počas jeho služby (sťažnosť matky R. Y.). K otázke tetovania chovancov sa vyjadrovali všetci svedkovia
- vychovávatelia (B., E., B.) a zhodli sa na tom, že niekedy bolo ťažké ustrážiť chovancov, aby sa
netetovali, keďže títo si vedeli zohnať ihly alebo tuš a v čase, keď boli sami, využívali to na tetovanie.
Svedok E. tiež uviedol, že nevie, či mal niekto prehľad, v akej miere boli zverenci potetovaní, keď k
nim prichádzali. Bolo to vytýkané všetkým vychovávateľom, ale bolo náročné to aj ustrážiť. Súd má

za to, že v tomto prípade nemožno upozornenie v tejto časti smerovať výslovne proti žalobcovi, keď
je zrejmé, že nemohol stáť pri chovancoch 24 hodín denne, či on alebo ostatní vychovávatelia s tým,
že chovanci sa zúčastňovali aj vyučovania, kedy neboli pod dohľadom vychovávateľov. V tejto časti
súd nemal za jednoznačne preukázané pochybenie žalobcu v plnení pracovných úloh. Žalobcovi bolo v
upozornení vytýkané aj nevhodné správanie dňa 14. 03. 2014 počas preberania žiakov zo školy, keď mal

nevhodne reagovať na správanie chovanca I. L., pričom došlo k poraneniu jeho ruky a tento úraz nebol
zapísaný do knihy úrazov. Z výsluchu svedkov B. a E. vyplynulo, že šarvátku vyprovokoval L., ktorý sa
zavesil na žalobcu a ten sa ho nevedel striasť, preto spadli na zem. Určite však nedošlo k žiadnemu
napadnutiu, ani k zraneniu. Svedkyne Z. a B. videli len časť incidentu s tým, že sa žalobca a L. držali
pod krk, akoby zápasili a potom obaja spadli na zem, pričom žalobca odsotil L.. Obom bolo zvláštne,

že ostatní vychovávatelia nezasiahli. Súd má za to, že tento incident bol vyvolaný práve chovancom L.,
ako to aj uviedli svedkovia a je zrejme ťažké odhadnúť, ako v danej situácii mal reagovať žalobca, ktorý
bol akoby "napadnutý" chovancom a snažil sa ho striasť. Navyše všetci svedkovia potvrdili, že I. L. bol
problematický a agresívny chovanec. Určite však nemožno vytýkať žalobcovi, že práve on zranil L. a
ruku mu neošetril a nezapísal do knihy úrazov, keď on sám a ani L. po tejto potýčke nevedeli, že L. má

poškriabanú ruku. Uvedené potvrdili aj ostatní vychovávatelia. Až neskôr sa L. sťažoval, že ho bolí ruka
a to priamo učiteľke B.. Z uvedeného je zrejmé, že ak žalobca o žiadnom poranení L. netušil, nemohol
ho ani ošetriť a ani zapísať. Súd preto aj toto upozornenie voči žalobcovi vyhodnotil ako nedôvodné,
najmä,akbymaloísťozávažnéporušeniepracovnejdisciplíny.Poslednýmbodomvupozornenížalobcubolo, že dňa 12. 03. a 20. 03. 2014 nebol na pracovisku 1 hodinu pred začatím výchovnej činnosti a
to podľa príkazu riaditeľky RC zo 07. 03. 2014. Z knihy príchodov a odchodov vyplýva, že dňa 12. 03.
2014 mal žalobca vyznačený príchod o 12.15 hod., pričom podľa žalovaného sa mal na pracovisko

dostaviť o 11.15 hod. a dňa 20. 03. 2014 mal príchod o 13.10 hod., pričom meškal 55 minút. V konaní
bolo preukázané, že riaditeľka žalovaného vydala príkaz, podľa ktorého sa mali vychovávatelia dostaviť
na pracovisko 1 hodinu pred začatím výchovnej činnosti, o čom boli vychovávatelia oboznámení. Išlo
o úpravu pracovného času, čím sa mali odstrániť nedostatky, ktoré sa množili pri výchove. Žalobca
uviedol, že on chodil vždy včas do práce, na toto si nespomína, je možné, že sa vopred nenahlásil.

Súd mal z knihy príchodov a odchodov za preukázané, že žalobca sa oneskoril s príchodom do práce,
keď v uvedené dni nastupoval priamo na výchovnú činnosť a neprišiel hodinu pred jej začatím. Toto
porušenie pracovných povinností však možno kvalifikovať ako menej závažné porušenie, ktoré by v
prípade jeho ďalšieho opakovania mohlo vyústiť aj do závažného porušenia pracovných povinností.
S poukazom na vyššie uvedené súd potom dospel k tomu, že v upozornení na závažné porušenie
pracovnej disciplíny zo dňa 27. 03. 2014 boli zo 4 upozornení dôvodné len 2 porušenia, a to: nepovolené

telefonovanie chovancov a dva oneskorené príchody na pracovisko, ktoré však s ohľadom na všetky
okolnosti nemožno hodnotiť ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Súd zhodnotením všetkých
skutkových okolností v danom prípade dospel k záveru, že žalobca síce pred okamžitým skončením
pracovného pomeru porušil dvakrát pracovné povinnosti, avšak nie závažným spôsobom, ako to
bolo uvádzané v liste zo dňa 27. 03. 2014. Tak, ako súd konštatoval vyššie, dôvod okamžitého

skončenia pracovného pomeru so žalobcom nemožno považovať za závažné porušenie pracovnej
disciplíny v zmysle ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a ani pri hodnotení osoby zamestnanca,
ktorý bol upozornený na porušenie pracovnej disciplíny, nemožno vychádzať z toho, že by žalobca
ako zamestnanec pri vykonávaní svojich pracovných úloh závažným spôsobom porušoval pracovnú
disciplínu.Nespornemožnožalobcovivytknúťnedbanlivostnézanedbaniepracovnýchpovinností,avšak

toto mal zamestnávateľ uskutočniť upozornením pre menej závažné porušenie pracovných povinností,
ktoré v prípade, že by sa opakovali, by boli dôvodom pre skončenie pracovného pomeru výpoveďou. Pre
okamžité skončenie pracovného pomeru sa v zmysle Zákonníka práce vyžaduje, že musí ísť o zavinené
konanie zo strany zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti a toto musí dosahovať intenzitu porušenia
pracovných povinností závažným spôsobom, čo v danom prípade splnené nebolo. Súd preto rozhodol

tak, že žalobe vyhovel a určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 01. 04. 2014 je
neplatné. Pokiaľ žalobca v konaní poukazoval na neprerokovanie okamžitého skončenia pracovného
pomeru so zástupcami zamestnancov, resp. že toto nebolo prerokované riadne, súd v tomto smere
návrh žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov Q., Z. a O. zamietol, nakoľko nepovažoval
za potrebné preukazovať, či došlo k riadnemu prerokovaniu v zmysle stanov a to s poukazom na to,

že nebol naplnený dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. O
trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením s poukazom na ust. § 151 ods. 3 OSP. Zároveň
žalovaného zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku za návrh vo výške 99,50 eura s poukazom na ust.
§ 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch a to, že žalobca je v konaní oslobodený od platenia súdnych
poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. d/).

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný, ktorý sa domáhal
jeho zmeny a zamietnutia návrhu. Zároveň si uplatnil trovy prvoinštančného i odvolacieho konania.
Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
keď súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

V zásade súhlasí s rozsahom vykonaného dokazovania a nenavrhuje vykonať ďalšie dokazovanie.
Podľa jeho názoru, otázkou zásadného právneho významu v tomto konaní je posúdenie intenzity
závažného porušenia pracovnej disciplíny v súvislosti s konaním žalobcu. V tejto súvislosti poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/71/2003. Poukázal na to, že je špecializovaným výchovno-
vzdelávacím zariadením, ktoré zabezpečuje celodenný dohľad nad maloletými chovancami, ktorí boli

do zariadenia zaradení z dôvodu ľahkého mentálneho postihnutia a z dôvodu, že pre problematické a
agresívne správanie nie je ich možné zaradiť do bežného vzdelávacieho procesu. Preto aj v zmysle
zák. č. 317/2009 Zb. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov sú na vychovávateľov kladené osobitné požiadavky a vychovávatelia
sú školení za účelom zvládnutia problémových chovancov. Porušenie pracovnej disciplíny zo strany

žalobcu tak nemožno relativizovať a zľahčovať, nakoľko žalobca vykonával dohľad nad chovancami -
maloletými deťmi s mentálnym postihnutím, ktorí nedokážu úplne posúdiť a ovládať svoje konanie. V
konaní bola preukázaná absencia žalobcu na pracovisku dňa 12. 03. 2014 a 20. 03. 2014. Vzhľadom
na absenciu na pracovisku bol žalobca upozornený na porušenie pracovnej disciplíny. Napriek tomusa žalobca ani len nepokúsil ospravedlniť svoju absenciu. Následne sa žalobca opätovne dňa 20.
03. 2014 nedostavil na pracovisko a opätovne sa ani nepokúsil ospravedlniť svoju absenciu. Pokiaľ
ide o incident s I. L., poukázal na to, že je zariadením, kde sú umiestňovaní práve problematickí a

agresívni chovanci. Nemožno v prípade tohto chovanca zdôrazňovať jeho problematickosť, nakoľko za
problematických možno označiť všetkých chovancov umiestnených v zariadení. Práve z tohto dôvodu sú
vychovávateliašpeciálneškolení,abyzvládalistresovésituácieapredchádzalikonfliktomschovancami.
V tejto súvislosti poukázal na výpoveď svedkyne W.. Z., ktorá uviedla, že jej to nepripadalo ako
obrana a nebola to ani primeraná reakcia zo strany dospelého. Podobne vypovedala aj svedkyňa

W.. B., ktorá uviedla, že jej to nepripadalo, že žalobca sa snažil brániť alebo striasť sa L., ale bola
to bitka, pričom ona sa veľmi bála, že sa mu môže niečo stať. Na ruke L. videla, že tam má veľký
fľak a škrabance. Preto to potom dala zapísať aj do triednej knihy. Žalobca sa s chovancom I. L.
bil a spôsobil mu zranenie, ktoré bolo zistené bezprostredne po incidente W.. B.. Konanie žalobcu
bolo vyhodnotené ako neprofesionálne, nepedagogické, neetické a nehumánne. Incident - bitka s
I. L. bola riadne zdokumentovaná bezprostredne po bitke a je jednoznačným závažným porušením

pracovnej disciplíny. Pokiaľ ide o nepovolené telefonovanie, súd považoval nepovolené telefonovanie
počas služby žalobcu za preukázané. Súd ale nebral pri posudzovaní závažnosti tohto konania do úvahy
pracovnú pozíciu žalobcu ako vychovávateľa a vyhodnotil porušenie tejto povinnosti ako menej závažné
porušenie pracovnej disciplíny. Chovanci mohli telefonovať výhradne so súhlasom nadriadeného
a všetky telefonáty sa museli riadne zaznamenávať s uvedením osoby, ktorej bolo telefonované.

Telefonovanie bolo povoľované akoby za odmenu, ale výhradne so súhlasom nadriadeného. Napriek
tomu, žalobca porušil povinnosti vyplývajúce mu z Pracovného poriadku a opakovane umožňoval
chovancomtelefonovaťmimozariadeniabezsúhlasunadriadeného.Vzhľadomnašpecificképodmienky
vyžadované na dohľad chovancov možno opakujúce sa protiprávne konanie žalobcu vyhodnotiť ako
závažné porušenie pracovnej disciplíny. Jednoznačne nesúhlasí s konštatovaním súdu, že nemožno

preukázať tetovanie chovanca Y. počas služby žalobcu. Samotný žalobca v priebehu súdneho konania
pripustil, že chovanec Z. Y. sa tetoval počas jeho služby. Chovanec Y. mal rozsiahlym spôsobom
potetované predlaktie ľavej ruky a pravú lopatku, t. j. tetovanie prebiehalo dlhší čas a vyžadovalo
si súčinnosť ďalšieho chovanca. Vzhľadom na uvedené bola sťažnosť matky chovanca Y. riadne
prešetrená s vychovávateľmi. Voči vychovávateľom boli vyvodené pracovno-právne dôsledky, nakoľko

nedostatočne vykonávali dohľad nad chovancami, v dôsledku čoho sa chovanec Z. Y. nechal tetovať.
Samotný žalobca bol následne opätovne upozornený na závažné porušenie pracovnej disciplíny,
nakoľko nezabránil nevhodnému správaniu chovanca Z. Y. počas jeho zmeny. Napriek tomu, že
vychovávatelia nemôžu vykonávať nepretržitý dohľad nad chovancami, možno vzhľadom na rozsah
tetovania konštatovať, že chovanec musel byť po dlhšiu dobu ponechaný bez dohľadu, čo je

jednoznačne závažným porušením pracovnej disciplíny. Súd mal preukázanú absenciu žalobcu na
porade dňa 31. 03. 2014. Zároveň konštatoval, že žalobca neospravedlnil svoju neúčasť na porade,
a navyše si v čase konania porady vybavoval súkromné záležitosti na daňovom úrade. Súd však v
tomto nikdy nevidel porušenie pracovnej disciplíny a toto porušenie pracovnej disciplíny vyhodnotil ako
menej závažné, s čím jednoznačne nesúhlasí. Absencia žalobcu na porade bola treťou absenciou v

priebehu necelých 3 týždňov. Všetky 3 absencie boli neospravedlnené a žalobca sa navyše snažil zakryť
svoje konanie založením účelovo vystavenej ospravedlnenky. Úmyselné, opakované a protiprávne
konanie, ktoré sa žalobca navyše pokúšal zakryť možno jednoznačne vyhodnotiť ako závažné porušenie
pracovnej disciplíny. Žalobca bol opakovane ústne, ako aj písomne upozorňovaný na porušovanie
pracovnej disciplíny, a to jednotlivo po každom porušení, ako aj súhrne upozornením zo dňa 27. 03.

2014. Napriek tomu svoje správanie nezmenil a opätovne oneskorene prišiel do zamestnania, keď sa
nezúčastnil pracovnej porady dňa 31. 03. 2014. Išlo už o v poradí tretiu neospravedlnenú absenciu na
pracovisku. Napriek tomu, že v prípade iných druhov zamestnaní by bolo možné jednotlivé porušenie
pracovnej disciplíny hodnotiť ako menej závažné, je nutné v tomto prípade zobrať do úvahy špecifické
nároky vyžadujúce na prácu vychovávateľov, ktorí sú povinní dodržiavať pokyny nadriadených, prísny

denný režim a neinzultovať maloletých chovancov. Opakované nedodržiavanie povinností zo strany
vychovávateľa je v priamom rozpore s jeho základnou povinnosťou vychovávateľa - vykonávať dohľad
nad chovancami vo vymedzenom čase a pôsobiť na nich výchovne. Nemožno opomenúť skutočnosť,
že žalobca nerešpektoval opakované upozornenia a pokračoval vo svojom protiprávnom konaní, ktoré
sa navyše pokúšal zakrývať.

3. K podanému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu potvrdil a zaviazal žalovaného zaplatiť mu trovy
celého konania, ktoré si uplatňuje. Je toho názoru, že súd prvej inštancie vychádzal zo správnehoprávnehoposúdeniavecianazákladevykonanéhonespočetnéhomnožstvadôkazovato,čipísomných,
ako aj výpovedí svedkov dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré sú v rozsudku aj podrobne
odôvodnené. Poukázal na tú skutočnosť, že pani riaditeľka žalovaného sa podobne ako k nemu,

správala, aj do dnešného dňa sa správa aj k svojim podriadeným nevhodným spôsobom, o čom
svedčí aj fakt, že niekoľko zamestnancov u žalovaného dalo výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu
šikanózneho správania sa pani riaditeľky voči nim. Jednou z posledných zamestnankýň, ktoré dali
výpoveď u žalovaného je aj W.. W. Q.. Pani W.. Z. ešte zotrvala v pracovnom pomere, avšak pani
riaditeľka sa naďalej správa voči nej šikanózne, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že menovaná sa viackrát

obrátila na Inšpektorát práce Nitra. Tiež bolo podané trestné oznámenie vo Vrábľoch na pani riaditeľku
z dôvodu, že ovplyvňovala a podnecovala kolegov, ktorí pani W.. Z. ani nepoznali a podpísali proti nej
a kolegyniam listinu a nevedeli ani, o čom to je, lebo v tom čase nepracovali u žalovaného. Sfalšovali
podpis zamestnankyne žalovaného, ktorá ani nebola v práci. Vyšetrovanie ešte nie je ukončené. Tým,
že pani riaditeľka porušila všeobecne záväzné predpisy, mala byť podľa § 4 zák. č. 596/2003 Z.
z. odvolaná zriaďovateľom.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. - Civilného sporového
poriadku, ďalej len CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom
zisteným súdom prvej inštancie a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP

dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

5. V predmetnej veci súd prvej inštancie rozhodol podľa procesných ustanovení zák. č. 99/1963 Zb. -
Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný do 30. 06. 2016. Od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť

nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP).

6. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenie tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácie konania, ak by boli
v neprospech strany.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Z podaného odvolania žalovaného vyplýva, že tento namieta nesprávne právne posúdenie veci (§

365 ods. 1 písm. h/ CSP) a zároveň namietal nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie (§ 365
ods. 1 písm. f/ CSP).

10. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia
dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie.

11. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie

aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny
predpis, avšak tento nesprávne interpretuje. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že súd prvej
inštancie v napadnutom rozsudku vyčerpávajúcim spôsobom sa vyporiadal so skutkovou i právnou
argumentáciou strán vznesenou v prvoinštančnom konaní, pričom v odvolacom konaní žalovaný
neuviedol žiadne nové skutočnosti, či právne argumenty, ktoré by boli spôsobilé privodiť pre neho

priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

12. V prejednávanej veci sa žalobca žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 02. 06.
2014 domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 01. 04. 2014 je zo stranyžalovaného voči žalobcovi neplatné. Okamžité skončenie pracovného pomeru mu bolo doručované
na pracovisku dňa 01. 04. 2014, pričom odmietol prevziať túto písomnosť za prítomnosti svedka -
žalovaného. Je si však vedomý toho, že účinky doručenia nastali aj vtedy, keď odmietol prijatie tejto

písomnosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné, čo aj písomne oznámil
žalovanému prípisom zo dňa 07. 04. 2014. Z vykonávaného dokazovania vyplynulo, že žalobca
pracoval u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 05. 11. 2013, kedy dňom 06. 11. 2013
do 20. 12. 2013 bol prijatý do pracovného pomeru Reedukačného centra Vráble ako vychovávateľ.
Dodatkom k pracovnej zmluve zo dňa 16. 12. 2013 bola zmenená pôvodná pracovná zmluva tak,

že sa menila pracovná zmluva v bode trvania pracovného pomeru do 31. 08. 2014. Z okamžitého
skončenia pracovného pomeru zo dňa 01. 04. 2014 vyplýva, že žalovaný dal okamžité skončenie
pracovného pomeru žalobcovi podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu, že závažne
porušil pracovnú disciplínu tým, že dňa 31. 03. 2014 sa nedostavil bez ospravedlnenia na pracovnú
poradu vychovávateľom Reedukačného centra Vráble a dňa 27. 03. 2014 už bol písomne upozornený
na porušenie pracovnej disciplíny listom č. 61/2014 zo dňa 27. 03. 2014. Pracovný poriadok pre

zamestnancov žalovaného účinný od 01. 09. 2013 považuje tento skutok za závažné porušenie
pracovnej disciplíny, a preto nie je možné žalobcu v pracovnom pomere ďalej zamestnávať. Okamžité
skončenie pracovného pomeru bolo prerokované so ZO OZ PŠaV SR pri RC Vráble dňa 01. 04. 2014.
Z listu o okamžitom skončení pracovného pomeru vyplýva, že zamestnanec - žalobca odmietol prevziať
okamžité skončenie pracovného pomeru za prítomnosti dvoch svedkov, ktorí túto skutočnosť potvrdili

svojimi podpismi. Z listu zo dňa 31. 03. 2014 (č. l. 29) vyplynulo, že žalovaný požiadal ZO OZ PŠaV
SR pri RC vo Vrábľoch o prerokovanie okamžitej výpovede žalobcu, pričom z tejto žiadosti vyplýva,
že žalovaný chce okamžite ukončiť pracovný pomer so žalobcom z dôvodu, že dňa 31. 03. 2014
hrubo porušil pracovnú disciplínu tým, že sa bez ospravedlnenia nedostavil na vopred ohlásenú poradu
vychovávateľov,ktorásakonaladňa31.03.2014o11.00hod.,čímporušilpracovnúdisciplínuapodľačl.

14 ods. 5 písm. e/ Pracovného poriadku žalovaného, čo je dôvodom na okamžité skončenie pracovného
pomeru.Zlistuzodňa01.04.2014vyplynulo,žeZOOZPŠaVSRpriRCVrábleprerokovaladňa 01.04.
2014 okamžité skončenie pracovného pomeru vychovávateľa W.. V. K. na základe žiadosti riaditeľstva
Reedukačného centra Vráble.

13. Podľa § 68 ods. 1 písm. b/ zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení účinnom od 01. 09.
2011zamestnávateľmôžeokamžiteskončiťpracovnýpomer,akzamestnanecporušilzávažnepracovnú
disciplínu.

14. Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný

pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité
skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, kedy tento dôvod vznikol. O začiatku a
plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 3 a 4.

15. Podľa § 74 Zákonníka práce platného v čase dania výpovede, výpoveď alebo okamžité skončenie

pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so
zástupcami zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď
alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do 10 kalendárnych dní odo
dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí,
že k prerokovaniu došlo.

16. Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru.
Pokiaľ ide o okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, predstavuje to
jednostranný právny úkon zamestnávateľa adresovaný zamestnancovi. Zamestnávateľ môže okamžite
skončiť pracovný pomer so zamestnancom len výnimočne z taxatívne ustanovených zákonných

dôvodov. Jedným z dôvodov, pre ktorý môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer so
zamestnancom, je porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom závažným spôsobom. Povinnosť
zamestnanca dodržiavať pracovnú disciplínu totiž predstavuje jednu zo základných povinností každého
zamestnanca. Na okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa sa vyžaduje,
aby išlo o zavinené porušenie zo strany zamestnanca, ktoré dosahuje intenzitu porušenia pracovnej

disciplíny závažným spôsobom.

17. Povinnosti zamestnanca predstavujú predovšetkým povinnosti základné, vyplývajúce z pracovného
pomeru, obsiahnuté v § 47 Zákonníka práce; vrátane povinnosti dodržiavať pracovnú disciplínu.Pojem pracovná disciplína v sebe zahŕňa povinnosť zamestnanca dodržiavať povinnosti vyplývajúce z
pracovného pomeru a uloženému všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä Zákonníkom práce,
vnútornými predpismi zamestnávateľa a záväznými pokynmi nadriadených zamestnancov. Hodnotenie

intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnej okolnosti a ovplyvňuje ho tak osoba
zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia
konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre
zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobiť zamestnávateľovi škodu, posúdenie negatívneho
vplyvu porušenia pracovnej disciplíny zamestnanca na stav pracovnej disciplíny na pracovisku a

pod. Zákonník práce pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným
porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny. Porušenie pracovnej
disciplínynajvyššejintenzityjedôvodompreokamžitéskončeniepracovnéhopomerualeboprevýpoveď
z pracovného pomeru (§ 68 ods. 1 písm. b/ a § 63 ods. 1 písm. e/ časť vety pred bodkočiarkou Zákonníka
práce).

18. Výpoveď, resp. okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranným právnym úkonom
účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k
skončeniu pracovného pomeru. Zákon pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a
obsahové náležitosti. Výpoveď medzi iným musí byť písomná a doručená, zamestnávateľ v nej môže
uplatniť (iba) výpovedný dôvod, resp. dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru uvedený v

Zákonníku práce, ktorý musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom.
Výpoveď a okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ vopred prerokovať so
zástupcami zamestnancov (§ 74 ods. 1 Zákonníka práce).

19. Splnenie povinnosti zamestnávateľa prerokovať vopred so zástupcami zamestnancov výpoveď

alebo okamžité skončenie pracovného pomeru je hmotno-právnou podmienkou platnosti takéhoto
skončenia pracovného pomeru. Účelom uloženia povinnosti zamestnávateľovi prerokovať vopred so
zástupcami zamestnancov výpoveď zamestnancovi alebo okamžité skončenie pracovného pomeru je
poskytnúť ochranu zamestnancovi pred prípadným zneužitím postavenia zamestnávateľa (rozsudok NS
SR 1Cdo 72/2006, ktorý bol uverejnený v časopise Zo súdnej praxe č. 84/2007). Účinky splnenia tejto

povinnosti zamestnávateľa nastanú len, ak je pri prerokovaní výpovede dôvod výpovede vymedzený
tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Prerokovanie výpovede zástupcami zamestnancov
sa musí uskutočniť vždy vo vzťahu ku konkrétnemu výpovednému dôvodu, pričom za platnú možno
považovať len výpoveď, ktorej dôvod je totožný s uvedeným dôvodom pri prerokúvaní výpovede
zamestnávateľa zástupcami zamestnancov. Z hľadiska povinnosti prerokovať výpoveď zamestnávateľa

„vopred“ je potrebné uviesť, že hmotno-právna podmienka v zmysle § 74 ods. 1 Zákonníka práce
je splnená, ak odborový orgán prerokuje výpoveď predtým, než zamestnávateľ voči zamestnancovi
prejaví vôľu skončiť s ním jednostranne z určitého výpovedného dôvodu pracovný pomer. Pokiaľ
bola výpoveď takto vopred prerokovaná, môže zamestnávateľ vychádzať z jej prerokovania dovtedy,
kým trvá výpovedný dôvod, ku ktorému sa vzťahuje tak výpoveď, ako aj hmotno-právna podmienka

výpovede - jej prerokovanie zástupcami zamestnancov. Len, ak zamestnávateľ v čase od prerokovania
výpovede zástupcami zamestnancov do prejavenia svojej vôle voči zamestnancovi chce k porovnaniu
už s prerokovanou výpoveďou zmeniť výpovedný dôvod, či už v dôsledku toho, že zamestnancovi chce
dať výpoveď na základe iného zákonného ustanovenia, alebo z dôvodu toho, že mu výpoveď chce dať
na základe iného skutkového stavu, musí výpoveď prerokovať so zástupcami zamestnancov podľa § 74

ods. 1 Zákonníka práce, pretože v tomto prípade so zreteľom na uvedené zmeny ide o novú výpoveď
(rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 192/2007 zo dňa 28. 02. 2008).

20. V prejednávanej veci je nesporné, že odborový orgán dňa 31. 03. 2014 prerokoval žiadosť o
okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom z dôvodu, že dňa 31. 03. 2014 hrubo porušil

pracovnú disciplínu tým, že sa bez ospravedlnenia nedostavil na vopred ohlásenú pracovnú poradu
vychovávateľov, ktorá sa konala dňa 31. 03. 2014 o 11.00 hod. Týmto svojím konaním mal porušiť
pracovnú disciplínu a podľa čl. 14 ods. 5 písm. e/ aj Pracovný poriadok žalovaného, v čom videl
zamestnávateľ dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru. Z uvedeného je potrebné vyvodiť,
že v danom prípade bola splnená hmotno-právna podmienka v zmysle § 74 ods. 1 Zákonníka práce

k takto vymedzenému dôvodu pre okamžité skončenie pracovného pomeru, ktorý sa týkal dňa 31. 03.
2014. Prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo preto uskutočnené len vo vzťahu k
tomuto konkrétnemu výpovednému dôvodu, a preto je možné vyvodiť, že pokiaľ žalovaný v okamžitom
skončení pracovného pomeru zo dňa 01. 04. 2014 poukazuje aj na list, ktorým bol žalobca upozornenýna porušenie pracovnej disciplíny listom č. 61/2014 zo dňa 27. 03. 2014, je právne irelevantný a v tejto
časti je tento výpovedný dôvod neplatný z dôvodu nesplnenia hmotno-právnej podmienky v zmysle §
74 ods. 1 Zákonníka práce.

21. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd zaoberal iba právnym posúdením súdu prvej inštancie,
či okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, ktorým sa
mal žalobca dopustiť tým, že dňa 31. 03. 2014 sa nedostavil bez ospravedlnenia na pracovnú poradu
vychovávateľov Reedukačného centra vo Vrábľoch je takým porušením pracovnej disciplíny najvyššej

intenzity, že je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru.

22. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že žalobca sa nedostavil včas na pracovnú
poradu dňa 31. 03. 2014 o 11.30 hod., ale dostavil sa až o 12.30 hod., pričom žalovaný ako
zamestnávateľ hodnotil nedostavenie sa žalobcu na pracovnú poradu ako závažné porušenie pracovnej
disciplíny podľa čl. 14 ods. 5 písm. e/ Pracovného poriadku pre zamestnancov žalovaného platného

od 01. 09. 2013. Žalovaný poukazoval na bod 2 Pokynov pre vychovávateľov, v zmysle ktorého sú
vychovávatelia povinní prichádzať na pracovisku jednu hodinu pred začiatkom činnosti, pričom porada
bola zvolaná v čase povinnej účasti na pracovisku, t. j. jedna hodina pred začatím priamej výchovnej
činnosti a oznam o konaní porady bol zverejnený 24. 03. 2014 na obvyklom mieste vo vstupnom
vestibule. Žalobca sa bránil tým, že pracovnej porady sa nezúčastnil z dôvodu, že bol na lekárskom

ošetrení u zubára a následne si vybavoval súkromné záležitosti na daňovom úrade. Až dňa 03. 04.
2014 žalobca priniesol priepustku potvrdenú od zubára.

23. Pokiaľ súd prvej inštancie hodnotil konanie žalobcu, ktorý sa nedostavil na pracovnú poradu dňa
31. 03. 2014 v tom smere, či ide o taký dôvod, pre ktorý možno dať zamestnancovi okamžité skončenie

pracovného pomeru, a pokiaľ prihliadol k jeho osobe zamestnanca, k jeho doterajšiemu postoju k plneniu
pracovných úloh, ako aj k spôsobu a intenzite porušenia konkrétnych povinností, a pokiaľ dospel k
záveru, že v danom prípade konanie zamestnanca nedosiahlo takú intenzitu porušenia pracovných
povinností tak závažným spôsobom, ako to má na mysli ust. § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, je
jeho právne posúdenie vecne správne.

24. Odvolací súd, posudzujúc intenzitu porušenia pracovnej disciplíny žalobcom bol rovnakého názoru,
že zo strany žalobcu došlo k porušeniu pracovnej disciplíny tým, že vopred nemal podpísanú priepustku,
ktorá by ho oprávňovala k lekárskemu vyšetreniu a k prípadnému meškaniu do práce, avšak toto
porušenie nie je možné klasifikovať ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré by bolo dôvodom

pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Je potrebné prihliadnuť na intenzitu porušenia pracovnej
disciplíny, ako aj na konkrétne okolnosti, keď je potrebné konštatovať, že žalobca sa síce bez
ospravedlnenia nedostavil na pracovnú poradu (až dodatočne mal vystavené lekárske potvrdenie),
avšak včas sa dostavil na priamu výchovnú činnosť. Takéto konanie žalobcu nedosiahlo intenzitu
porušenia pracovných povinností závažným spôsobom. Na margo tvrdenia žalovaného, že žalobca v

zmysle Pracovného poriadku sa dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny jeho preukázanou
neospravedlnenou neúčasťou na pracovných poradách, je potrebné uviesť, že pre zamestnancov je
Pracovný poriadok základnou a najdôležitejšou pracovno-právnou vnútropodnikovou normou, ktorá
prispieva k zabezpečovaniu vnútorného poriadku a na druhej strane chráni zamestnancov pred
neadekvátnymipostihmizostranyzamestnávateľa.Pracovnýporiadokobsahovalokreminéhoajprávnu

kvalifikáciu jednotlivých prípadov porušenia pracovnej disciplíny a to z hľadiska závažnosti. Avšak podľa
názoru odvolacieho súdu je vždy na súde, ktorý vec prejednáva, aby posúdil, či porušenie pracovnej
disciplíny zamestnancom je potrebné považovať za také, že ho možno kvalifikovať ako závažné
porušenie pracovnej disciplíny umožňujúce okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom.

25. Pokiaľ žalovaný vo svojom odvolaní poukazoval na zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických
zamestnancoch a odborných zamestnancoch, v zmysle ktorého sú na vychovávateľov kladené osobitné
požiadavky a vychovávatelia sú školení za účelom zvládnutia problémových chovancov, a teda u
takýchto zamestnancov je potrebné prísnejšie hodnotenie porušenia pracovnej disciplíny, odvolací súd
uvádza nasledovné:

Je nesporné, že práca v takom zariadení ako je žalovaný je pre jeho zamestnancov o to náročnejšia,
že vychovávatelia pracujú s maloletými chovancami, ktorí sú ľahkého mentálneho postihnutia,
problematickí, agresívni a zamestnanec musí dokázať reagovať na nevyspytateľné správanie takýchto
chovancov. Nesporne porušovanie pracovnej disciplíny na takomto pracovisku treba posudzovaťprísnejšie a nemožno ho zľahčovať. Avšak v preskúmavanej veci porušením pracovnej disciplíny
žalobcom,ktorýsanedostavilnapracovnúporadunedošloktakémuohrozeniuchovancov,kspôsobeniu
škody alebo ďalšiemu negatívnemu vplyvu v takom rozsahu, že by sa toto konanie žalobcu výrazným

spôsobom prejavilo na výchovnom procese. Žalobca, napriek tomu, že sa nedostavil na pracovnú
poradu, sa dostavil včas na vyučovací proces, a teda neohrozil výchovu, vzdelávanie a plnenie povinnej
školskej dochádzky chovancov.

26. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel

k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol na základe relevantných skutkových a právnych záverov, preto
jeho rozhodnutie i z dôvodov, ktoré uviedol odvolací súd, považuje za správne a zákonné, a vzhľadom
na uvedené považoval odvolacie námietky žalovaného ako za nedôvodné. Z týchto dôvodov odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 odsek 1 CSP potvrdil.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.

1 CSP tak, že priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi v plnom rozsahu, ktorý bol
v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalobcu rozhodne súd prvej
inštancie v zmysle § 262 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 251 CSP.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).