Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. jún 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/61/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112225347
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kumová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3112225347.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova ul. č. 25, IČO: 35807598, právne zast. Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36864421, proti žalovanej: Slovenská republika -
Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o zaplatenie 667,28 € a iné
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Návrhy na prerušenie konania s a z a m i e t a j ú .

II. Žaloba s a z a m i e t a .

III. Žalovanej s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

IV. Žalobkyni s a náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX, domáhala proti žalovanej
zaplatenia náhrady majetkovej škody vo výške XXX,XX € a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške
XXX,XX € z titulu z titulu nesprávneho úradného postupu P. súdu H.. X., že P. súd H. ako exekučný
súd prijal žiadosť na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, podanú ňou zvoleným exekútorom

vo veci dlžníka (povinného) G. N. pod sp. zn. súdneho exekútora EX XXXX/XXXX. Z. v zákonnej
procesnej lehote XX dní od prijatia žiadosti nerozhodol o nej podľa § 44 ods. X I. poriadku platného
v čase podania žiadosti napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a
nevyžadovala si rozsiahlejšiu spoluprácu s účastníkmi konania. R. uviedla, že v predmetnej exekučnej
veci bol exekučný súd povinný rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do
XX dní od doručenia tejto žiadosti aj v prípade, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie
rozhodcovského súdu, ktoré je exekučným titulom v zmysle § 41 ods. X písm. i) I. poriadku. Z. však

rozhodol o žiadosti až dňa XX.XX.XXXX rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia,
pričom exekučné konanie začalo dňa XX.XX.XXXX. W. teda k omeškaniu viac ako XXX dní. O.
súd nesprávne postupoval spôsobom odporujúcim zákonu, pretože preskúmaval v rámci exekučného
konania rozhodcovský rozsudok, ktorý bol exekučným titulom takým spôsobom, že zrealizoval úplný
judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a
interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie. H. spôsobom
sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou,

ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu nepatrí, čím porušil zásadu legality
(čl. X ods. X Q. SR). I. súd sám rozhodol vo veci samej tak, že nevydal poverenie na vykonanie
exekúcie, ktoré malo za následok zánik vykonania práva a tým uskutočnil činnosť, ktorá by mu
prináležala len vtedy, ak by konal v pozícii rozhodcovského súdu podľa § 40 a nasl. R. č. XXX/XXXX Z.z. o rozhodcovskom konaní. I. súd svojím postupom vykonal opätovné posúdenie práva
žalobkyne na zaplatenie dlhu v časti istiny a to bez splnenia zákonných podmienok a formálne
vyvolal stav, ktorým založil prekážku vo veci rozhodnutej vo vzťahu medzi žalobkyňou ako veriteľom a

dlžníkom odvíjajúcej svoju podstatu od zmluvy o úvere. Na jednej strane existuje právoplatný rozsudok
rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty uvedenej v ustanovení § 41
R. č. XXX/XXXX Z.z. a ktorý je z pohľadu exekučného súdu nevykonateľný a žalobkyňa už nemôže
uplatňovať svoju pohľadávku z istiny úveru s príslušenstvom v občianskoprávnom konaní pre prekážku
veci rozhodnutej, pričom podľa platnej právnej úpravy sú oba exekučné tituly rovnocennými exekučnými

titulmi. R. si uplatnila majetkovú škodu v celkovej výške XXX,XX €, ktorá predstavuje náhradu istiny
s príslušenstvom, ktorá už viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu
v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo zmluvy o úvere. D. nemajetkovej ujmy
v peniazoch požadovala z dôvodu, že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie v
stanovenej lehote bez zbytočných prieťahov nepovažovala za dostatočné zadosťučinenie vzhľadom
na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. R. by totiž mohla vďaka skorému rozhodnutiu

exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich
k zabezpečeniu vymožiteľnosti jej pohľadávky s príslušenstvom. V. ďalšie dôvody na priznanie náhrady
nemajetkovej ujmy uviedla neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy
spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, zánik plánovaných podnikateľských aktivít žalobkyne a
zánik vymožiteľnosti jej pohľadávky s príslušenstvom, čo malo za následok zánik už vytvorených

podnikateľských aktivít a stratu zisku a nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie
podnikateľské postupy a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších podnikateľských aktivít a rozhodnutí,
ktoré mohla prijať. R. si uplatňovala primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do
spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jej práv a stratu
legitímnych očakávaní, že nastane v zákonom stanovenom čase stav predpokladaný zákonom, stratu

dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymožiteľnosti pohľadávky cestou exekúcie
(spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) v sume
XXX,XX €, t.j. XX % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom (hodnoty majetkového práva postihnutého
procesnou deformáciou). R. podľa ustanovenia § 15 ods. X R. č. XXX/XXXX Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len "R. č. XXX/XXXX Z.z.") písomnou žiadosťou

požiadala žalovanú o predbežné prerokovanie jej nároku na náhradu škody, avšak do podania žaloby
žalovaná pozitívne nereagovala. R. aj náhradu trov konania.

F. P. súdu H. zo dňa XX.XX.XXXX č. k. XXC/XX/XXXX-XX bola žaloba zamietnutá a žalovanej nebola
priznaná náhrada trov konania.

X. G. súdu v H. zo dňa XX.XX.XXXX č. k. XCo/XXX/XXXX-XX bol rozsudok okresného súdu zrušený a
vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. G. súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dôvodom
na zrušenie rozsudku okresného súdu bola vada konania spočívajúca v nesplnení povinnosti podľa
§ XXX ods. X O.s.p., ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z. prvého stupňa

týmto nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkom konania realizáciu ich procesných práv
priznaných O.s.p. a porušil ich právo na spravodlivý súdny proces v intenciách čl. XX ods. X Q. SR. V
závere dodal, že v novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.

Po vrátení veci okresný súd nariadil termín pojednávania na deň XX.XX.XXXX s tým, že si v rámci

doručovania predvolania splnil poučovaciu povinnosť podľa § 120 ods. X O.s.p.

Q. konania sa na pojednávanie nedostavili, hoci boli riadne a včas predvolaní. Z. neúčasť žalovaná
ospravedlnila. R. navrhla zrušiť nariadené pojednávanie z dôvodu porušenia zásady nestrannosti súdu a
sudcu až do konečného ústavne konformného rozhodnutia Q. súdu SR na základe jej ústavnej sťažnosti

voči rozhodnutiu G. súdu v H. o tom, že zákonná sudkyňa v tejto veci nie je vylúčená z jej prejednania
a rozhodnutia. P. tiež namietala zaujatosť všetkých sudcov P. súdu H.. S. na podanú ústavnú sťažnosť
mala za to, že sú dané dôvody na prerušenie konania podľa § X09 ods. 1 písm. b) O.s.p. a § 109 ods.
X písm. c) O.s.p. , a preto navrhla konanie v predmetnej veci prerušiť až do právoplatného rozhodnutia
Q. súdu SR o jej ústavnej sťažnosti. Z uznesenia Q. súdu SR zo dňa XX.XX.XXXX č. k. I. ÚS XXX/

XXXX-XX bolo zistené, že o ústavnej sťažnosti žalobkyne ústavný súd rozhodol tak, že ju pre nedostatok
právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie odmietol. W. uvádzaný žalobkyňou tak už v súčasnosti
neexistuje, nakoľko jej ústavná sťažnosť bola právoplatne odmietnutá.G. došlo medzičasom k zmene zákonného sudcu v predmetnej právnej veci, vec bola opätovne
predložená G. súdu v H. ne rozhodnutie o námietke týkajúcej sa novo určeného zákonného sudcu
predmetnej veci. G. súd v H. uznesením zo dňa XX.XX.XXXX č. k. XNcC/X/XXXX-XXX rozhodol, že ani

novo určená zákonná sudkyňa M.. S. G. nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania tejto veci.

R. ďalším podaním navrhla konanie prerušiť z dôvodu, že P. súd A. v konaní pod sp. zn. XC/X/XXXX
uznesením zo dňa XX.XX.XXXX v súlade s ustanovením § X09 ods. 1 písm. c) O.s.p. rozhodol o
prerušení konania do rozhodnutia Z. dvora I. únie o X prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť

žalovaná 1/ - Z. republika, zastúpená O. spravodlivosti SR. R. návrh na prerušenie konania podľa §
109 ods. X písm. c) O.s.p. odôvodnila tým, že pre ďalší priebeh a rozhodnutie v predmetnej právnej
veci má zodpovedanie prejudiciálnych otázok v konaní vedenom na P. súde A. pod sp. zn. XC/X/XXXX
zásadný význam, nakoľko pre vznik nároku na náhradu škody má fundamentálny význam posúdenie
správnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na výkon exekúcie na podklade exekučného
titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu. S poukazom na navrhované prerušenie

konania žalobkyňa zároveň ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní, a to vzhľadom k tomu, že o
jej návrhu je potrebné rozhodnúť uznesením, voči ktorému je prípustné odvolanie, a teda jej účasť na
pojednávaní žalobkyňa vyhodnotila na neúčelnú. Z. z úradnej činnosti zistil, že uznesenie P. súdu A.
zo dňa XX.XX.XXXX č. k. XC/X/XXXX-XXX o prerušení konania, na ktoré poukazovala v návrhu na
prerušenie konania žalobkyňa, odvolaním napadla práve žalobkyňa A., s.r.o., pričom G. súd v A. dňa

XX.XX.XXXX uznesenie P. súdu A. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V konaní pred P. súdom A.
pod sp. zn. XC/X/XXXX je zároveň žalobkyňou fyzická osoba a žalovanými sú 1/ SR - O. spravodlivosti
SR a 2/ A., s.r.o., s tým, že konanie je vedené ako žaloba o náhradu škody pre porušenie práva I. únie.

A. § 109 ods. X písm. c/ O.s.p. súd môže konanie prerušiť aj v prípade, ak prebieha konanie, v ktorom

sa rieši predbežná otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd dal na takéto
konanie podnet. H. ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, čo znamená prerušenie
konania, ktoré nie je pre konanie nevyhnutné. A. ustanovenie sa týka procesných situácií, v ktorých súd
môže konanie prerušiť, no nemusí tak urobiť. A. konania je tu na úvahe vec prejednávajúceho súdu a je
upravené len ako procesná možnosť, nie však povinnosť. A. podľa tohto ustanovenia bude odôvodnené

v konaniach, v ktorých výsledok iného začatého konania môže relevantne ovplyvniť výsledok iného
konania, a to toho, v ktorom bolo konanie prerušené. H. záver sa uplatní najmä v prípade, ak toto konanie
vecne (skutkovo) súvisí s týmto konaním, resp. môže významne ovplyvniť jeho výsledok, keď je vhodné
vyčkať na výsledok tohto ďalšieho konania tak, aby sa súd vlastným predbežným posúdením otázok,
ktoré sa riešia v inom konaní, nedostal do rozporu s právoplatným rozhodnutím súdu.

S. k predmetu sporu, ktorý je prejednávaný na P. súde A. pod sp. zn. XC/X/XXXX, ako aj zistenie, že
uznesenie P. súdu A. o prerušení konania, na ktoré žalobkyne v návrhu na prerušenie poukazovala a
ktorým tento návrh odôvodňovala, bolo odvolacím súdom zrušené, mal súd za to, že ani tento návrh
žalobkyne na prerušenie konania nie je dôvodný. V konaní pred P. súdom A. je žalobkyňa žalovanou 2/ a

v tomto konaní ide o náhradu škody z dôvodu porušenia práva I. únie, pričom v predmetnej právnej veci
ide naopak o nárok, ktorý má podľa žalobkyne vyplývať z nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu pri rozhodovaní o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, keď súd o tejto rozhodol
po uplynutí zákonom stanovenej doby tak, že túto zamietol.

A. súd oba návrhy žalobkyne na prerušenie konania zamietol (výrok I.).

Z. rovnako na opätovne podanú námietku zaujatosti z tých istých dôvodov, o ktorej už bolo rozhodnuté
odvolacím súdom, podľa § 15a ods. X O.s.p. neprihliadal. Z. tak v konečnom dôsledku dôvod neúčasti
žalobkyne na pojednávaní neuznal za ospravedlniteľný. A. tom účasť účastníka konania na pojednávaní

je jeho právom, ktoré v danom prípade nebolo využité. Z. posudzoval žiadosť žalobkyne o zrušenie
nariadeného pojednávania v súvislosti s uplatňovaným procesným právom a ak sa žalobkyňa na
pojednávanie riadne nedostavila a nepresvedčila sa tým, či súd vyhovie alebo nevyhovie jej žiadosti o
odročenie, musí znášať sama aj následky svojej neprítomnosti. A. súd vec podľa § 101 ods. X O.s.p.
prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov, pričom prihliadol na obsah spisu a vykonané dôkazy.

R. vo vyjadrení k žalobnému návrhu žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť, pretože žalobkyňa
nepreukázalasplneniezákladnýchzákonnýchpodmienok,ktorésúpotrebnénapriznanienáhradyškody
podľa R. č. XXX/XXXX Z.z. A. na nedostatky žaloby, spočívajúce v tom, že žalobkyňa nedokázala uviesťani spisovú značku príslušného exekučného konania, chýbajú relevantné údaje ako dátum doručenia
podania na súd a dátum, kedy sa žalobkyňa dozvedela o vzniku škody a odkazom na príslušný exekučný
spis prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, hoci dôkazné bremeno má znášať sama. H. žalobkyne

o neznalosti spisovej značky ňou namietaného exekučného konania sa nezakladá na pravde, keďže
je v predmetnom exekučnom konaní oprávnenou a v súvislosti s ním uplatňuje právo na náhradu
škody, má mať relevantný záujem na tom, aby identifikovala konanie, ktorým jej bola spôsobená
škoda. R. v danom prípade neoznačila titul nároku na náhradu škody. X. rozhodnutie o zamietnutí
žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, čo by bolo možné vysvetliť ako nesprávny úradný

postup ale zároveň namieta nesprávny postup v podobe prieťahov. Z takto formulovanej žaloby nie
je teda zrejmé, či si uplatňuje nárok na náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu pre
prieťahy, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo
z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Čo sa týka prieťahov, žalobkyňa neuvádza
žiadne kroky, ktoré podnikla na odstránenie neželaného stavu, t.j. napr. či využila možnosť podania
sťažnosti predsedovi súdu na zbytočné prieťahy v konkrétnom konaní, resp. možnosť podania ústavnej

sťažnosti a žalovaná má za to, že všeobecnému súdu neprislúcha posudzovať prieťahy v konaní. R.
poukázala na to, že žaloba bola podaná na súde skôr ako uplynula X-mesačná lehota na predbežné
prerokovanie písomného nároku na náhradu škody, stanovená v § X6 ods. 1 R. č. XXX/XXXX Z.z., a
poškodený má právo domáhať sa náhrady škody až po uplynutí X mesiacov od prijatia jeho žiadosti
(prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku žalobkyne na náhradu škody boli doručené žalovanej

dňa XX.XX.XXXX), preto je nárok na súde predčasne uplatnený. R. poukázala na to, že napriek výzvam
na doplnenie žiadosti žalobkyňa neposkytla nijakú súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných
žiadostí a tým zmarila akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať oprávnenosť jej nároku na náhradu
škody, a preto žalovaná ako orgán príslušný podľa § 4 ods. X písm. a/ R. č. XXX/XXXX Z.z. nárok
žalobkyne nepovažuje za predbežne prerokovaný. R. č. XXX/XXXX Z.z. zároveň ustanovuje všeobecné

podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone
verejnej moci: 1/ nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody, 3/ príčinná
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.
A. posudzovaní otázky nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v údajnom porušení povinnosti
súdu vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote žalovaná poukázala na ustanovenie § 9 ods. X

R. č. XXX/XXXX Z.z. v znení R. č. XXX/XXXX Z.z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné
vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu, pričom žalobkyňa dosiaľ dôkazy
potrebné pre posúdenie tejto otázky nepredložila, čím si nesplnila ani povinnosť tvrdenia ani povinnosť
ich preukázania a žalovaná vzhľadom na vyššie uvedené nepovažuje existenciu prieťahov v konaní za
preukázanú. R. poukázala na to, že z ustanovenia § 44 ods. X I. poriadku účinného od XX.XX.XXXX

a z ustanovenia § 41 ods. X písm. d/ I. poriadku vyplýva, že XX-dňová lehota na vydanie poverenia
neplatí pri rozhodnutí o exekučnom titule, ktorým je rozhodnutie rozhodcovského súdu. To znamená,
že akýkoľvek nárok žalobkyne, vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia
v XX-dňovej lehote v namietaných exekučných konaniach začatých po XX.XX.XXXX (účinnosť novely
I. poriadku č. XXX/XXXX Z.z.), nemá žiadnu oporu v zákone. A. XX.XX.XXXX ustanovenie § 41 ods.

X písm. d/ I. poriadku znelo nasledovne: "vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov
nimi schválených". A. tom v dôvodovej správe k novelizovanému ustanoveniu § 41 ods. X písm. d/
I. poriadku je uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok
ako exekučný titul osvedčila autentickým výkladom aj D. rada Z. republiky ako zákonodarný zbor.
Z., že sa do formulácie vložili slová "rozhodnutí rozhodcovských súdov" predstavovala explicitnejšie

ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto zákonného ustanovenia. A.
argumentácia žalobkyne je v interpretácií toho, čo zamýšľal zákonodarca, nepravdivá a ustanovenie
§ 41 ods. X písm. d/ I. poriadku sa pred XX.XX.XXXX aplikovalo aj na rozhodcovské rozsudky. R.
poukázala na judikatúru Q. súdu SR sp. zn. I. ÚS XX/XX, ktorá konštatuje: "A. posúdení, či došlo
alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl.

XX ods. X Q. SR, ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo v zákone,
ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v
týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. A. "zbytočné prieťahy" obsiahnutý v čl.
XX ods. X ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty
uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž ani v týchto prípadoch postup

dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné
kvalifikovaťakozbytočnéprieťahypodľačl.XXods.Xústavy(I.ÚSXX/XX)".Zuvedenéhojasnevyplýva,
že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo
skutkových okolností týkajúcich sa rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcieje zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úpravu
najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu tzv. spotrebiteľských
zmlúv. R. si v súvislosti so zamietnutím návrhu na vydanie poverenia uplatňuje svoj nárok titulom

nesprávneho úradného postupu, ktorý podľa neho spočíva v nesprávnej aplikácii právnych predpisov.
D. úradným postupom je porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre postup štátnych
orgánov pri ich činnosti a to najmä takej, ktorá nevedie k vydaniu rozhodnutia. C. nie je vylúčené,
aby škoda, za ktorú štát zodpovedá bola spôsobená nesprávnym úradným postupom realizovaným
v rámci rozhodovacej činnosti, avšak pre túto formu zodpovednosti je určujúce, aby nezákonnosť

rozhodnutia podľa ustanovenia § 6 ods. X R. č. XXX/XXXX Z.z. bola konštatovaná príslušným orgánom,
ktorý už právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v príslušnom konaní o
opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu. V. táto podmienka v prípade zamietnutých žiadostí
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie namietaných žalobkyňou nie je splnená. A. rozhodnutie
exekučného súdu nemožno považovať za nezákonné a zároveň jeho zákonnosť/nezákonnosť nie je
možnéposudzovaťvtomtokonaní.P.správnostipostupuprirozhodovaníozamietnutížiadostiovydanie

poverenia na vykonanie exekúcie tiež nie je namieste posudzovať, pretože ide o namietanie samotného
rozhodnutia. A. nie je možné hovoriť o nesprávnom úradnom postupe. R. poukázala na to, že z dikcie
ustanovenia § 44 ods. X I. poriadku vyplýva, že lehota XX dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v
podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia. X. lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora
vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu (okrem exekučného titulu podľa ustanovenia § 41

ods. X písm. c/ a d/ I. poriadku) a ak ho v lehote súd nepoverí, XX-dňová lehota neplatí a ani sa
nedá logicky predpokladať, že by to bol zámer zákonodarcu, keďže ide o zložitý proces posudzovania
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného
titulu. R. ďalej uviedla, že súd prekročil svoju rozhodovaciu právomoc, keď vykonal "opätovné posúdenie
práva žalobcu na zaplatenie dlhu". R. poukázala na to, že v zmysle uznesenia Q. súdu SR zo dňa

XX.XX.XXXX č. k. IV. ÚS XX/XXXX-XX, uznesenia D. súdu SR zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XCdo/
XXX/XXXX, uznesenia D. súdu SR zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XMCdo/XX/XXXX a uznesenia D.
súdu SR zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XCdo/XXX/XXXX vyplýva, že vnútroštátny súd má povinnosť
ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej
doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie

prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, a to v rozsahu, v akom mu to umožňujú
vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. V
takomto prípade prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného
vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol prípadne nekalou doložkou
viazaný. A. názoru ústavného súdu v okolnostiach daného prípadu (akým je právoplatný rozhodcovský

rozsudok v spotrebiteľskej veci) vyplýva, že pokiaľ je podmienka existencie vnútroštátneho práva
prikazujúceho za určitých okolností prieskum materiálnej stránky rozhodcovského rozsudku v rámci
rozhodovania o návrhu na výkon rozhodcovského rozsudku splnená (§ 45 R. č. XXX/XXXX Z.z. o
rozhodcovskom konaní), potom postup všeobecného súdu, ktorý z toho vyvodí dôsledky vyplývajúce
z platného právneho poriadku, je legitímny. R. v súlade s ustanovením § X9 ods. 1 R. č. XXX/XXXX

Z.z. žalovaná vzniesla námietku premlčania u všetkých žalobou uplatnených nárokov, v ktorých k
nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť v období pred XX.XX.XXXX z dôvodu uplynutia zákonom
stanovenej X-ročnej premlčacej doby na uplatnenie práva. R. sa vo svojej žalobe okrem iného domáha
náhrady materiálnej škody vo výške istiny s príslušenstvom, vymáhanej od povinného. A. úspešné
uplatnenie nároku podľa ustanovenia § X7 ods. 1 R. č. XXX/XXXX Z.z. je nevyhnutné preukázať

existenciu škody. Od povinnosti riadne škodu preukázať žalobkyňu neodbremeňuje množstvo podaných
žalôb, ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní, ani ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva či
dôverných informácií, ktorými žalobkyňa odôvodňuje nesplnenie dôkaznej povinnosti. A. ide o škodu
spočívajúcu v istine s príslušenstvom, žalobkyňa nepreukázala existenciu dlžníka ako úplný základ
pre preukázanie toho, čoho sa domáha. D. ani existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí

žiadosti o udelenie poverenia a ani nevymožiteľnosť pohľadávky. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobkyne,
že nie je možné pohľadávku od dlžníka vymôcť a že rozhodnutie v podobe zamietnutia žiadosti o
udelenie poverenia spôsobuje nevymožiteľnosť pohľadávky, žalovaná poukazuje na to, že rozhodnutie o
zamietnutíibapreukázalonespôsobilosťkonkrétnehorozhodcovskéhorozsudkubyťexekučnýmtitulom.
D. rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku res iudicatae pre uplatnenie nároku žalobkyne

na súde (uznesenie G. súdu v H. z XX.XX.XXXX sp. zn. XXCoE/XXX/XXXX, uznesenie G. súdu
v R. z XX.XX.XXXX sp. zn. XXCoE/XX/XXXX). R. mala možnosť získať iný exekučný titul, napr.
podaním návrhu na začatie konania, čo neurobila a svojou nečinnosťou sama prispela k situácii, ktorú
v žalobe namieta. R. uviedla, že ak by aj nastala situácia, že si toto právo žalobkyňa uplatní novýmnávrhom na začatie konania, musela by preukázať, že by jej súd bez akýchkoľvek pochybností priznal
požadovaný nárok od dlžníka v sume požadovanej v tomto konaní od žalovanej (čo nepreukázala a ani
preukázať nemôže) a že pohľadávky sú nevymožiteľné v dôsledku pochybenia okresného súdu, t.j. keby

nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu okresného súdu, došlo by k riadnemu a plnohodnotnému
vymoženiu pohľadávky. H. skutočnosť žalobkyňa nepreukázala ani nepreukáže, a to najmä s ohľadom
na skutočnosť, že niektorí dlžníci by boli insolventní, zomreli a pod. R. je toho názoru, že nemôže niesť
zodpovednosťanahrádzaťžalobkynimateriálnuškodu,pretožežalobkyňanepreukázalavznikanivýšku
škody. V majetkovoprávnych vzťahoch fyzických a právnických osôb štát nemôže byť univerzálnym

ani singulárnym sukcesorom preberajúcim zodpovednosť za vzájomné záväzky týchto osôb, pokiaľ je
možné uspokojenie týchto záväzkov dosiahnuť inak. R. sa ďalej domáhala náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch vo výške XX% z istiny a príslušenstva, ktorá má byť spravodlivou satisfakciou za utrpený
zásahdozákladnýchprávamákompenzovaťkaždéporušenieprávanasúdnuochranu,ktoréžalobkyňa
uplatňovala podaním návrhu na začatie konania. R. poukazuje na znenie ustanovenia § 17 ods. 2, X
R. č. XXX/XXXX Z.z. a na to, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických a fyzických osôb je odlišný. A.

členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery sú v predmetnom
konaní irelevantné, keďže nároky si uplatňuje žalobkyňa ako právnická osoba (rozsudok D. súdu ČR sp.
zn. XXCdo/XXX/XXXX). R. tiež uvádzala aj zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov bez
bližšej konkretizácie. R. ani neuviedla, v čom a ako situácia ovplyvnila jej ďalšie podnikateľské postupy.
V konečnom dôsledku požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy nie je podložená akýmikoľvek reálnymi

skutočnosťami či rozumnou úvahou. R. ďalej zjavne opomenula, že pri uplatňovaní nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim
zadosťučinením. X. zo žaloby nevyplýva, a preto žalovaná nemá za preukázaný ani vznik nemajetkovej
ujmy, ako ani to, že by sa jej náhrada mala poskytovať v peniazoch. R. poukázala na ustanovenia § X
ods. X P. zákonníka a § 17 ods. 2, 3 R. č. XXX/XXXX Z.z., pričom so zohľadnením uvedených ustanovení

nie je možné priznať žiadnu náhradu nemajetkovej ujmy ani za situácie, ak by boli splnené predpoklady
zodpovednosti za škodu. V tejto súvislosti nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých
malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu a to pri zohľadnení podnikateľskej činnosti žalobkyne a
povedomí, ktoré má žalobkyňa v súvislosti s podnikaním vytvorené. V posledných rokoch tiež všetky
zložky štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľov a je všeobecne známe, že

potrebuochranyprávspotrebiteľovpodmienilanajmäčinnosťžalobkynenatrhuspotrebiteľskýchúverov.
V tejto súvislosti žalovaná poukázala na list I. komisie, B. riaditeľstva pre spravodlivosť č. M./V D
(XXXX) XXXX adresovaný stálemu predstaviteľovi SR pri I. únii, v ktorom I. komisia poukázala na
to, že v súvislosti s podnikaním žalobkyne dostala sťažnosti od slovenského združenia na ochranu
spotrebiteľov, ktoré poukazovalo na neprijateľné podmienky u žalobkyne, súvisiace najmä s nákladmi

na úver vo výške takmer XXX%, ktoré tvoria poplatky na vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere,
sankcie pri nesplnení záväzku vo výške XX,XX% ročne a pod. R. je vnímaná verejnosťou ako spoločnosť
využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových
osôb.Sprihliadnutímnacharakteristikupodnikateľskejčinnostižalobkynepovažuježalovanázakonanie
v rozpore s dobrými mravmi, ak si žalobkyňa uplatňuje náhradu škody voči štátu, ktorá mala vzniknúť

práve pri negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobkyne. Z ustanovení § 5 ods. X a § 9 ods.
X R. č. XXX/XXXX Z.z. je zrejmé, že pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody podľa R. č.
XXX/XXXX Z.z. je nevyhnutné preukázať taktiež príčinnú súvislosť medzi týmito zložkami. A. ustálenej
súdnej praxe príčinná súvislosť je priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav
(príčina) vyvoláva druhý jav (následok), pričom vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný,

neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. S. zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti
nemožno podľa žalovanej tvrdiť, že žalobkyni vznikla škoda postupom okresného súdu. V zhrnutí
svojho vyjadrenia žalovaná uviedla, že žalobkyňa nepreukázala, že by činnosťou súdu v namietanom
konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázala vznik ani výšku skutočnej škody, ani
prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným

postupom súdu a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. R. má skôr za to, že stav, v
ktorom sa žalobkyňa ocitla, si zavinila sama spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti a pasivitou
pri obhajovaní svojich práv. R. si uplatnila nárok na náhradu trov konania.

Z. vykonal dokazovanie oboznámením žalobného návrhu, ako aj úradného záznamu zo dňa

XX.XX.XXXX a obsahu exekučného spisu P. súdu H. vedeného pod sp. zn. XXEr/XXXX/XXXX,
najmä žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a tiež rozhodnutia
exekučného súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ako aj o zastavení
exekúcie, pričom zistil tento skutkový stav veci:P. súdu H. bola dňa XX.XX.XXXX doručená žiadosť súdneho exekútora M.. F. G. so sídlom v N. o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávnenej: A., s.r.o. N. (žalobkyne) proti povinnému:

N.G.,č.XX,XXXXXO.,prevymoženieXXX,XX€,istinyspríslušenstvom.Z.značkasúdnehoexekútora
bola EX XXXX/XX. Z. značka exekučného súdu bola XXEr/XXXX/XXXX. D. na vykonanie exekúcie bol
spísaný pred súdnym exekútorom dňa XX.XX.XXXX.

P. súd H. uznesením zo dňa XX.XX.XXXX č. k. XXEr/XXXX/XXXX-XX zamietol žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. H. uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
XX.XX.XXXX. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že exekučný titul - rozsudok Z. rozhodcovského
súdu pri spoločnosti Z. rozhodcovská, a.s., N., sp. zn. SR XXXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX priznáva
plnenie zákonom nedovolené a odporujúce dobrým mravom. Z. zároveň poukázal na neprijateľné
zmluvné podmienky v zmluve o úvere.

P. súd H. následne uznesením zo dňa XX.XX.XXXX č. k. XXEr/XXXX/XXXX-XX, právoplatným dňa
XX.XX.XXXX, exekučné konanie zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

Od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do vydania
uznesenia exekučného súdu o zamietnutí tejto žiadosti uplynulo XXX dní.

A. § 3 ods. X písm. d/ R. č. XXX/XXXX Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom
za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným
postupom.

A. § 9 ods. X veta prvá a druhá pred bodkočiarkou R. č. XXX/XXXX Z.z. štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

A. § 9 ods. X R. č. XXX/XXXX Z.z. pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho
v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného

rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia
I. súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Q. súdu Z. republiky o ústavnej sťažnosti,
ktorým Q. súd Z. republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov.

A. § 9 ods. X R. č. XXX/XXXX Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

A. § X7 ods. 1 R. č. XXX/XXXX Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

A. § 17 ods. X R. č. XXX/XXXX Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

A. § 17 ods. X R. č. XXX/XXXX Z.z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku X sa určuje
s prihliadnutím najmä na:

a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.A. čl. X ods. X Q. SR Z. republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva,
medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.

A. čl. X ods. X Q. SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a
spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

A. čl. X ods. X Q. SR Z. republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená

spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na I.
spoločenstváaI.úniu.A.záväznéaktyI.spoločenstievaI.úniemajúprednosťpredzákonmiZ.republiky.
A. právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády
podľa čl. XXX ods. 2.

A. čl. X ods. X Q. SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné

zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú
práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené
spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.

A. čl. X ods. X Z. F. XX/XX/EHS z XX.XX.XXXX o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

(ďalej len "smernica") zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú,
aknapriekpožiadavkedôveryspôsobíznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachstránvzniknutých
na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

A. čl. X ods. X smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách

uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia
možná bez nekalých podmienok.

A. čl. X ods. X smernice členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej

súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých
podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

A. § 41 ods. X písm. d) I. poriadku v znení účinnom v čase podania predmetnej žiadosti (t.j. od
XX.XX.XXXX) podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí

rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

A. § 44 ods. X I. poriadku v znení účinnom v čase podania predmetnej žiadosti (t.j. od XX.XX.XXXX)
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu

na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do XX dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. X
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. A. tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

A. § 3X ods. 1 R. č. XXX/XXXX Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej
len "R. č. XXX/XXXX Z.z.") rozhodcovský súd v spore vzniknutom z obchodnoprávneho vzťahu
s medzinárodným prvkom alebo z občianskoprávneho vzťahu s medzinárodným prvkom rozhoduje
podľa právneho poriadku, na ktorom sa účastníci rozhodcovského konania dohodli. Ak sa nedohodli

inak, každá dohoda o rozhodujúcom práve sa považuje za dohodu o hmotnom práve štátu, nie
o jeho kolíznych normách. Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodnú na rozhodujúcom
práve v obchodnoprávnych vzťahoch s medzinárodným prvkom alebo v občianskoprávnych vzťahoch
s medzinárodným prvkom, rozhodcovský súd rozhoduje spor podľa právneho poriadku určeného
tuzemskými kolíznymi normami.

A. § 31 ods. X R. č. XXX/XXXX Z.z. v spore vzniknutom z tuzemských obchodnoprávnych a
občianskoprávnych vzťahov rozhoduje rozhodcovský súd vždy podľa právneho poriadku Z. republiky.A. § X1 ods. 3 R. č. XXX/XXXX Z.z. rozhodcovský súd rozhoduje v súlade so zmluvou uzatvorenou
medziúčastníkmirozhodcovskéhokonaniaavezmedoúvahyobchodnézvyklostivzťahujúcesanaspor,
zásady poctivého obchodného styku a dobrých mravov. F. súd použije rovnako ako súd ustanovenia

všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. XXa)

A. § 44 ods. X R. č. XXX/XXXX Z.z. tuzemský rozhodcovský rozsudok je rozhodcovský rozsudok vydaný
na území Z. republiky.

A. § 44 ods. X R. č. XXX/XXXX Z.z. tuzemský rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal právoplatným, je po
uplynutí lehoty na plnenie v Z. republike vykonateľný podľa osobitných predpisov.

A. § 45 ods. X R. č. XXX/XXXX Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa
osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského
rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

A. § 45 ods. X R. č. XXX/XXXX Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa odseku X písm. b) alebo c).

R. v žalobe poukazovala na to, že v exekučnom konaní je založená povinnosť exekučného súdu

rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do XX dní od
doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. V
danej veci žalobkyňa odôvodňovala nesprávny úradný postup exekučného súdu nedodržaním zákonom
stanovenej XX-dňovej lehoty na vydanie poverenia a vykonaním úradného postupu bez splnenia
zákonných podmienok. G. mal nesprávny úradný postup exekučného súdu spočívať v prieťahoch v

konaní, pretože o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol súd v omeškaní viac
ako XXX dní, ako aj v tom, že exekučný súd v konaní o žiadosti komplexne preskúmal exekučný titul
metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu nepatrí, čím porušil zásadu
právnej istoty a vytvoril prekážku právoplatne rozhodnutej veci.

Z., viazaný dispozičnou zásadou, konkrétne žalobou (§ X53 ods. X O.s.p.), žalobnými tvrdeniami (§ 79
ods. X O.s.p.) a inými tvrdeniami (§ 101 ods. 1 O.s.p.) o právne významných skutočnostiach, z ktorých
žalobkyňa vyvodzovala uplatnený nárok, dospel po vyhodnotení vykonaného dokazovania k záveru, že
nie je právne dôvodné priznať uplatňované peňažné plnenie (majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu) na
žalobkyňou tvrdenom skutkovom základe.

A. vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je kumulatívne
splnenie X základných predpokladov: X/ nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

D. úradný postup je definovaný v ustanovení § 9 ods. 1 R. č. XXX/XXXX Z.z. a podľa konkrétnych
okolností bolo potrebné správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu
ktorého postup smeroval.

Je nepochybné, že exekučný súd v konaní pod sp. zn. XXEr/XXXX/XXXX nebol povinný udeliť (vydať)

poverenie, resp. rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora v lehote XX dní od doručenia žiadosti. Z
právnej úpravy na vec sa vzťahujúcej, a to z ustanovenia § 44 ods. X I. poriadku v znení účinnom
v čase podania predmetnej žiadosti (od XX.XX.XXXX), vyplýva, že zákonná XX-dňová lehota platí
len v prípadoch, v ktorých exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. V prípade opaku,

t.j. zistenia rozporu žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadnu lehotu na vydanie
zamietajúceho uznesenia zákon neupravoval. R. bola s účinnosťou od XX.XX.XXXX (bez prechodných
ustanovení na novelu I. poriadku sa vzťahujúcich) prijatá právna úprava, podľa ktorej zákonná XX-dňová
lehota na vyporiadanie sa súdu so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia neplatí v takýchexekučných konaniach, v ktorých exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok. A. nie je pravdou to,
čo v žalobe uvádza žalobkyňa, t.j. že došlo k omeškaniu s rozhodnutím exekučného súdu o poverení v
trvaní XXX dní, nakoľko právna úprava žiadnu (procesnú, zákonnú i poriadkovú) lehotu na rozhodnutie

súdu o zamietnutí takejto žiadosti v inkriminovanom čase neupravovala.

Z. tiež poznamenáva, že návrh na vykonanie exekúcie bol spísaný splnomocneným zástupcom
žalobkyne pred súdnym exekútorom dňa XX.XX.XXXX a súdny exekútor doručil exekučnému súdu
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa XX.XX.XXXX, t.j. po lehote uvedenej v

ustanovení § 44 ods. X I. poriadku účinného v čase podania predmetnej žiadosti, ktoré porušenie
nemožno vzťahovať na nečinnosť exekučného súdu.

Z. uvádza, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným
titulom. V exekučnom konaní je však oprávnený a povinný preskúmavať rozhodcovský rozsudok z
hľadísk, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 45 R. č. XXX/XXXX Z.z. o rozhodcovskom konaní

(napr. rozsudok D. súdu SR zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XMCdo/XX/XXXX), ktoré je výnimkou z
materiálnej stránky právoplatnosti rozhodcovského rozsudku a v zmysle ktorého exekučný súd je
oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol. H. v sebe zahŕňa
prieskumný inštitút a umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku
priznaného rozhodcovským rozsudkom, ak vykazuje niektorú z vád uvedenú v citovanom ustanovení.

I. súd v rámci predmetného exekučného konania takto postupoval v súlade so zákonom. P. takého
skúmania exekučného súdu vyplýva aj z rozhodnutia Z. dvora I. únie vo veci C XX/XX V. H. SL proti Y.
F. D., podľa ktorého smernicu XX/XX treba vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje
o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa,
musí, pokiaľ má na tento účel k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave, aj bez

návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim
alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné vykonať
takéto posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú
doložku, prináleží tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho
práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný (bod XX).

Z. zároveň zdôrazňuje, že v zmysle ustanovení smernice rady XX/XX/EHS (čl. X ods. X písm. t/)
každá zložka súdneho procesu je povinná skúmať a preverovať, aby nemorálne podmienky spotrebiteľa
nezaväzovali v záujme vyššej kvality života. A. rozhodnutie súdu o žiadosti o udelenie poverenia nie
je postačujúca len žiadosť, ale aj ďalšie podklady, ktoré však príslušným súdnym exekútorom nie

sú súdu zasielané. Z. nie je administratívny orgán, ktorý automaticky udeľuje poverenia na žiadosť
súdneho exekútora. L. o súdne rozhodnutie, ktoré musí vychádzať z objektívneho zistenia a posúdenia.
S. rozhodovacej činnosti súdu je, že súd žiadosti vyhovie alebo ju zamietne. Zo zákona nevyplýva,
že súd musí žiadosti vždy vyhovieť. A. teda exekučný súd zhromažďoval dôkazy pre rozhodnutie,
tieto hodnotil a právne posudzoval, pričom išlo o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia,

takúto činnosť nie je možné považovať za úradný postup, ktorý by bol nesprávny a nemožno ho
hodnotiť ani ako nesústredený, neefektívny. Z. v tomto ďalej poukazuje na judikatúru, a to konkrétne:
rozhodnutie D. súdu ČR zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XCdom XXX/XX, podľa ktorého nesprávny úradný
postup nezakladajú vady konania - napríklad zhromažďovanie podkladov pre rozhodnutie, hodnotenie
zistených skutočností, právne posúdenie, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie; rozhodnutie D.

súdu SR sp. zn. XCdo XX/XX, podľa ktorého nesprávny úradný postup možno vymedziť tak, že ide
o porušenie právnou normou predpísaného postupu štátneho orgánu, alebo účelu postupu štátneho
orgánu, či už súvisí alebo nesúvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, ak tento postup nenašiel
svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí; uznesenie D. súdu ČR zo dňa XX.XX.XXXX sp.
zn. XXCdo XXXX/XX, podľa ktorého rozhodovaciu činnosť, ktorá je podstatou súdnictva, nemožno

hodnotiť ako nesprávny úradný postup. Je teda zrejmé, že posúdenie veci a vydanie rozhodnutia
nemožno považovať za nesprávny úradný postup. Za splnenia podmienok podľa § 6 ods. X R. č. XXX/
XX Z.z. (ak bolo právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, zrušené alebo zmenené pre
nezákonnosť príslušným orgánom) možno posúdenie veci a vydanie rozhodnutia považovať len za
vydanie nezákonného rozhodnutia. A. rozhodnutia exekučných súdov, ktorými boli skúmané žiadosti

o vydanie poverenia a skúmaná materiálna správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalej povahy
rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za nesprávny úradný postup súdu.Je nepochybné, že zmluva o úvere, na podklade ktorej sa viedla sporná exekúcia a ktorú uzavrela
žalobkyňa (oprávnená) s dlžníkom (povinným), je zmluvou spotrebiteľskou. M. z charakteristických
čŕt spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľné (nekalé) zmluvné podmienky, teda

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. So vstupom Z. republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému
boli do P. zákonníka R. č. XXX/XXXX Z.z. s účinnosťou od XX.XX.XXXX v piatej hlave začlenené
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 až § 60) a uvedená právna úprava má základ v Z. F. č.
XX/XX/EHS z XX.XX.XXXX o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. A. prechodných a

záverečnýchustanoveníkúpravámúčinnýmodXX.XX.XXXX(§897fods.XP.zákonníka)spotrebiteľské
zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu
s ustanoveniami § 5X a XX tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť
v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § XX
tohto zákona do X mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. X. spotrebiteľských zmlúv,
ktoré nie sú dané do súlade s ustanoveniami § 53, XX a 57 tohto zákona podľa ods. 3, sú neplatné

po uplynutí 3 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Z ustanovení § 54 ods. 1, X
P. zákonníka pri tom vyplýva, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Z. sa nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. D. týmto skutočnostiam a

platnému právnemu poriadku Z. republiky, vrátane zákonov na ochranu spotrebiteľa (najmä o ochrane
spotrebiteľa,ospotrebiteľskýchúverochaP.zákonníka),podľaktorýchsapostupujeajvrozhodcovskom
konaní, žalobkyňa uzavrela s dlžníkom zmluvu o úvere, ktorá obsahovala zrejme neplatné zmluvné
dojednania v neprospech spotrebiteľa.

I. súd v konaní vedenom pod sp. zn. XXEr/XXXX/XXXX zistil, že zmluva o úvere, na poklade ktorej sa
viedla exekúcia, obsahovala nekalé a neprijateľné zmluvné podmienky (ktoré boli preto neplatné) až v
rámcirozhodovaniaožiadostisúdnehoexekútoranaudeleniepoverenianavykonanieexekúcie.S.súdu
i v rámci exekúcie prináleží súdna kontrola zmluvných podmienok aj abstraktná kontrola spotrebiteľskej
zmluvy s cieľom vylúčiť zo života ľudí neprimerané podmienky, ktoré zhoršujú kvalitu života za účelom

naplnenia cieľov čl. X Z. F. XX/XX/EHS a postarať sa, aby spotrebiteľov neprijateľné klauzuly v zmluvách
nezaväzovali. L. o medzinárodný záväzok, ktorý na seba vzala Z. republika po vstupe do I. únie a ktorý
je povinná rešpektovať, pričom táto smernica má prednosť pred vnútroštátnym právnym poriadkom.
Po zistení, že zmluva o úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v neprospech spotrebiteľa
ako slabšej strany zmluvného vzťahu, nemohol exekučný súd vydať príslušné poverenie na vykonanie

exekúcie. Z. totiž návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku (exekučného titulu) na všeobecnom
súde nepodal a iný procesný postup exekučného súdu ako zamietnutie žiadosti právna úprava v
inkriminovanom čase neumožňovala. D. možné v exekučnom konaní rozhodnúť o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie takým spôsobom, že by sa vydalo v XX-dňovej lehote len čiastočné
poverenie na vykonanie exekúcie, napríklad v časti istiny.

I. komisia tiež vo svojich pripomienkach v právnej veci vedenej pred Z. dvorom I. únie C-XX/XX A./
G. uviedla: Z toho vyplýva, že v prejednávanej veci sa nezdá, že by bolo problematické uplatnenie
zásady res iudicata, keďže právo, dokonca povinnosť vnútroštátnych súdov zastaviť nútený výkon
právoplatného rozhodcovského nálezu, zakotvuje už vnútroštátne právo. F., ktoré si vnútroštátny

zákonodarca zvolil v rámci procesnej autonómie členských štátov, sa zdá byť v súlade s cieľom smernice
XX/XX/EHS zabezpečiť, aby nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách nezaväzovali spotrebiteľov.
A. ide o zásadu efektivity, t.j. o požiadavku, aby vnútroštátne procesné predpisy neznemožnili alebo
nesťažili nadmerne výkon práv uznaných právom Q., zdá sa, že pokiaľ sa ust. § 45 ods. X zákona
o rozhodcovskom konaní uplatňuje aj na prípady, keď požadované plnenie je v rozpore s právom

Q., povinnosť vnútroštátneho súdu zastaviť exekučné konanie aj bez návrhu (ex offo) predstavuje
dostatočné zabezpečenie uplatnenia tejto zásady (čl. XX, XX).

V posudzovanom prípade pri hodnotení zbytočných prieťahov v konaní je významná aj tá skutočnosť,
na ktorú súd prihliadal, a to s poukazom na rozhodnutie Q. súdu SR sp. zn. II. ÚS XXX/XXXX, že

žalobkyňa pred okresným súdom iniciovala značne vysoký počet exekučných konaní (ide o stovky
až tisíce exekučných konaní - návrhov v typovo obdobných veciach). Q. súd SR konštante judikuje,
že zaťaženosť súdov, nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, nie je
dôvodom, ktorý by zbavoval súd, resp. štát, zodpovednosti za zbytočné prieťahy v konaní. A. by mohlibyť takto ospravedlniteľné len na krátky čas a len v tom prípade, že by sa prijali adekvátne opatrenia
na riešenie situácie. Q. súd však konštatuje, že dávnu judikatúru vytvoril po vzore I. súdu pre ľudského
práva na ochranu práva na konanie bez zbytočných prieťahov v takpovediac nehromadných veciach.

D. teda o situácie, keď jeden navrhovateľ stovkami až tisíckami svojich podaní prispel k zaťaženosti
súdu a týmto k dlhšej dobe rozhodovania. V prípadoch, keď jediná spoločnosť iniciovala konanie
v stovkách až tisíckach typov o obdobných veciach, je nevyhnutné vziať daný fakt do úvahy, a to
smerom ku kritériá posudzovania prieťahov a v záujme ochrany práv a slobôd iných. H. skutočnosť
je teda potrebné zohľadniť pri posudzovaní kritéria faktickej zložitosti veci, o ktorej súd koná a kritériá

správania žalobkyne ako účastníka súdneho konania. A. posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo
k zbytočných prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. XX ods. X ústavy alebo
práva podľa čl. X ods. X dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (L.. ÚS XXX/
XX, IV. ÚS XX/XX) zohľadňuje tri, resp. štyri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť
veci, o ktorej súd rozhoduje (X), správanie účastníkov súdneho konania (X), postup samotného súdu
(3) a význam veci pre účastníka (X). In concreto tak ústavný súd túto skutočnosť musel zohľadniť pri

posudzovaní kritéria faktickej zložitosti veci/vecí (referenčným vzhľadom na špecifiká prípadov nie je
jedna vec sťažovateľky, ale jej typovo rovnaké veci pred konkrétnym súdom), o ktorej/ktorých súd koná,
a kritéria správania sťažovateľky ako účastníčky súdneho konania. A. všeobecného súdu vysporiadať sa
s veľkým množstvom podaní sťažovateľky ipso facto zvyšuje faktickú zložitosť veci/vecí z dôvodov, ktoré
vyplývajú zo správania sťažovateľky. V takýchto prípadov je možné akceptovať relatívne dlhšiu dobu

trvania predmetných konaní. Je možné konštatovať že povinnosťou súdu je vysporiadať sa so všetkými
návrhmižalobkyne,čosanevyhnutnedostalodokonkurenciespovinnosťoutohtosúduposkytnúťsúdnu
ochranu bez zbytočných prieťahov a v primeranej dobe aj ostatným účastníkom iných konaní, ktorí sa
pred dotknutým súdom uchádzajú o súdnu ochranu. V rámci kritérií a významu veci pre žalobkyňu je
možné konštatovať, že v danom prípade nejde napríklad o osobno-statusový spor, pracovný spor či spor

pre žalobcu inak existenčný.

Z. poukazuje na to, že nie každý prieťah v konaní možno vyhodnotiť ako zbytočný. Q. súd SR vyslovil
názor, že porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno vyvodzovať len zo
skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách (IV. ÚS XXX/

XXXX).O.jenutnézdôrazniť,žesúdvosvojejrozhodovacejčinnostinazákonomustanovenélehotysíce
prihliada, ale ich nedodržanie automaticky nevyvoláva porušenie základného práva podľa čl. XX ods.
X ústavy, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky konkrétne okolnosti posudzovanej veci.
A. práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle citovaného článku ústavy nemožno
preto vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených

lehotách (I. ÚS XX/XX, IV. ÚS XXX/XXXX). Q. súd tiež uviedol, že pojem "zbytočné prieťahy" obsiahnutý
v čl. XX ods. X ústavy (obdobne pojem v "primeranej lehote" obsiahnutý v čl. X ods. X dohovoru) je
pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty
na vykonanie toho - ktorého úkonu súdu alebo iného štátneho orgánu (I. ÚS XX/XX).

S. k vyššie uvedenému súd dospel k záveru, že postupom exekučného súdu nedošlo k nesprávnemu
úradnému postupu spočívajúcom v prieťahoch v konaní. Q. postup exekučného súdu, ktorý rešpektoval
medzinárodné záväzky Z. republiky voči I. únii, nemožno charakterizovať ako nezákonný, resp.
nesprávny. Ak tento základný predpoklad zodpovednosti za škodu nebol naplnený, žalobkyni nevzniklo
právo na náhradu škody z takto uplatňovaného dôvodu.

A. chýba nesprávny úradný postup, je bez právneho významu preskúmavať ostatné podmienky vzniku
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorými sú vznik škody a príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.

U. na okraj preto súd len poznamenáva, že žalobkyňa tiež nepreukázala vznik škody (majetkovej ujmy),
keď v konaní požadovala od žalovanej náhradu istiny s príslušenstvom, pričom nepreukázala a ani
preukázať nemôže, že by jej súd bez akýchkoľvek pochybností priznal takto požadovaný nárok od
dlžníka, ak by si ho uplatňovala v občianskom súdnom konaní (a teda nie v rozhodcovskom konaní). Z.
tiež zastáva názor, že konaním exekučného súdu nedošlo k vytvoreniu prekážky res iudicata. Za tohto

stavu je vznik škody a jej výška nepreukázaná. R. nepreukázala ani splnenie zákonných podmienok
podľa § 17 ods. X R. č. XXX/XXXX Z.z. na primeranú náhradu nemajetkovej ujmy. V žalobe požadovanú
nemajetkovú ujmu vyčíslila ako XX % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom, ktorú majetkovú škodu,
resp. jej vznik a výšku, ako už súd uviedol vyššie, v konaní nepreukázala a na tom základe nie je tedapreukázaná ani nemajetková ujma. R. nepredložila žiadne dôkazy, ani konkrétne tvrdenia, nezdôvodnila,
akánemajetková(morálna)ujmajejvznikla,vzhľadomnasubjektžalobkyne,ktorýjeprávnickouosobou,
neozrejmila závažnosť ujmy, závažnosť následkov. Je tiež nepochybné, že žalobkyňa naďalej vykonáva

svoju podnikateľskú činnosť. Z. zdôrazňuje, že pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe
frustrácie a pod. sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže náhradu si uplatňuje právnická osoba
(pozri rozsudok D. súdu ČR sp. zn. XXCdo XXX/XXXX). H. je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa ako
podnikateľský subjekt uzatvára obdobné zmluvy s množstvom dlžníkov - spotrebiteľov. Z činnosti súdu
je známe množstvo úverov, ktoré žalobkyňa ako nebankový subjekt poskytla, ako i výška zmluvných

úrokov,pokútapod.A.žalobkyneztýchtoúverovvporovnanísobčasnýmneúspechomvrámcibežného
podnikateľského rizika nemôžu mať veľký ekonomický dopad na žalobkyňu a jej ďalšiu existenciu. Z.
taktiež nezistil, že by v predmetnej exekučnej veci žalobkyňa využila nejaké právne prostriedky, ktorými
by chcela zvrátiť ten stav, v ktorom pociťovala neistotu, frustráciu a pod. H. je tiež jeden z aspektov,
na ktorý musí súd prihliadať. H. škoda nemá bezprostrednú a priamu príčinnú súvislosť s rozhodnutím
exekučného súdu, tvrdenými prieťahmi. R. nepreukázala, že bez vydania rozhodnutia exekučného súdu,

bez tvrdených prieťahov exekučného súdu, by nebolo došlo k vzniku tvrdenej škody.

S. k vyššie uvedenému súd považoval žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú. D. procesné dôsledky
(neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní toho, kto neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými
dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané (resp. toho, kto neuniesol dôkazné bremeno). A. súd žalobu v

celom rozsahu zamietol (výrok II.).

Ak žalobkyňa ďalej žiadala o vydanie medzitýmneho rozsudku, je potrebné zo strany súdu poznamenať,
že súdne rozhodnutie predstavuje základný procesný úkon súdu, postavený na ústavnoprávnom
princípe rozhodovacieho oprávnenia súdu autoritatívne určiť, čo je v danom konkrétnom prípade právo

a ako sa subjekty práva majú správať. F. rozhoduje súd o veci samej a o celej prejednávanej veci (§
X5X ods. 1 veta prvá a ods. 2 veta prvá O.s.p.), t.j. v prejednávanej veci na základe predmetu konania
o náhradu škody a nemajetkovej ujmy. D. teda pripustiť úvahu súdu v prejednávanej veci o vydaní len
čiastočného rozsudku ako určitej výnimky zo zásady povinného vyčerpania celého predmetu konania
tak, ako je pravidlo obsiahnuté v druhej vete ustanovenia § 15X ods. 2 O.s.p.

A. ide o vznesenú námietku premlčania žalovanej, je potrebné poznamenať, že súd skúma premlčanie
len u existujúceho nároku a v danom prípade nárok žalobkyne na náhradu škody nebol preukázaný. A.
súd na námietku premlčania žalovanej neprihliadal.

A. § X42 ods. 1 O.s.p. súd úspešnej žalovanej nepriznal náhradu trov konania proti neúspešnej
žalobkyni, pretože žiadnu nevyčíslila a z obsahu spisu jej žiadne trovy konania ani nevyplynuli (výrok L..).

A. § X24 ods. 1, ods. X O.s.p. (s prihliadnutím na § 151 ods. 1, ods. 2 O.s.p.) v odvolacom konaní
úspešnej žalobkyni nepriznal súd náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnej žalovanej, pretože

žiadnu nevyčíslila a z obsahu spisu jej žiadne trovy odvolacieho konania nevyplynuli (výrok IV.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov. Ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, možno odôvodniť tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 O.s.p.).