Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. február 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 26C/73/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3107231221
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Balalová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3107231221.32

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Ľubicou Balalovou v právnej veci žalobcov 1/ A. S., štátneho

občana Slovenskej republiky, bytom A., F. XXXX/XX, právne zastúpeného Mgr. Petrou Hrubovou,
advokátkou so sídlom Ilava, Mierové námestie 93, 2/ J. S., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom
A., Q. XXX/XX, 3/ C. S., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom A., Q. XXX/X, 4/ T. S., štátneho
občana Slovenskej republiky, bytom A., Q. XXX/X, žalobcovia 3/ - 4/ zastúpení J. S., bytom A., Q. XXX/
XX proti žalovaným 1/ N. S., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom A., B. XXX/X, 2/ PDB Group
s.r.o., so sídlom Lúka, Lúka 214, IČO: 36 652 474, obaja právne zastúpení Advokátska kancelária JUDr.
Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Trenčín, Piaristická 46, IČO: 36 837 857 o určenie, že nehnuteľnosť

patrí do dedičstva takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a.

Žalovaní 1/ a 2/ majú proti žalobcom 1/-4/ právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodná žalobkyňa J. R. sa podanou žalobou domáhala zrušenia kúpnej zmluvy. Uviedla, že dňa
10.07.2006 (správne malo byť 13.07.2006) bola uzatvorená kúpna zmluva medzi ňou ako predávajúcou
a matkou žalovaného a žalovaným ako kupujúcim, jej synom, predmetom ktorej bol dvojizbový byt s
príslušenstvom na F. ulici v A., v ktorom doposiaľ býva spolu so svojím mladším synom A.. V bode IV.

predmetnej zmluvy sa strany dohodli, že kúpna cena bytu je 250.000,- Sk, ktorú jej mal žalovaný vyplatiť
do rúk pred podpisom predmetnej zmluvy. Zmluvu podpísala, avšak peniaze od žalovaného nedostala.
Pretože nedostala dohodnuté peniaze, spor chcela riešiť mimosúdnou dohodou za pomoci mediátora,
ktorýponúkolžalovanémuzrušeniekúpnejzmluvyuzatvorenímmediátorskejdohody.Žalovanýnavýzvu
nereagoval. Mala za to, že kúpna zmluva je platná po splnení všetkých zákonných podmienok a táto
zmluva nesplnila základnú podmienku obsiahnutú v § 588 Občianskeho zákonníka, ktorý stanovuje
povinnosť kupujúcemu zaplatiť dohodnutú cenu, keďže žalovaný jej kúpnu cenu nevyplatil.

2.Písomnýmpodanímzodňa23.05.2008sapôvodnážalobkyňadomáhalaneplatnostikúpnejzmluvyzo
dňa10.07.2006(správnemalobyť13.07.2006).Uviedla,žepripodpisezmluvynemalažiadnevedomosti
o tom, že so žalovaným ako svojím synom mala uzavrieť kúpnu zmluvu v znení tak, ako bola uzatvorená.
Ako matka žalovaného sa pri podpisovaní predmetnej zmluvy bez faktického prečítania uspokojila s jeho
konštatovaním,žezmluvajevyhotovenápodľapredchádzajúcejdohodymedziúčastníkmivtomzmysle,
že v tejto je uvedená trhová cena za nehnuteľnosť za účelom vyplatenia z nej jej druhého syna (brata

žalovaného) s tým, že súčasne táto obsahuje aj zriadenie vecného bremena, a to doživotného užívania
predmetného bytu v jej prospech. Napriek zneniu zmluvy plnenie v nej uvedené vo výške 250.000,-
Sk ako kúpnu cenu za predaj bytu od žalovaného neobdržala. V predmetnom byte má trvalý pobyt
aj so svojím synom A., ktorého je vlastníkom na základe vkladu vlastníckeho práva pod V XXXX/XXžalovaný. V dôsledku toho, že sa jednalo o blízke osoby a dohoda o odpredaji dotknutých nehnuteľností
bola uzavretá jej uvedením zo strany žalovaného do omylu, túto považuje za neplatnú podľa § 49a
Občianskeho zákonníka. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka sa dovolala neplatnosti tohto úkonu u

žalovaného prostredníctvom mediátora a dovoláva sa ho aj v žalobe. Okrem toho mala za to, že dotknutá
kúpna zmluva je aj absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Naliehavý právny záujem na
tomto určení je z jej strany daný tým, že napriek neplatnosti právneho úkonu kúpnej zmluvy pri zápise
žalovaného ako vlastníka sporných nehnuteľností by bez tohto určenia neplatnosti právneho úkonu bolo
ohrozené jej právo a taktiež by sa bez takéhoto určenia neplatnosti stalo jej právo neistým.

3. Tunajší súd uznesením č. k. 26C/73/2007-30 zo dňa 11.06.2008 pripustil zmenu žaloby tak, že kúpna
zmluva uzavretá dňa 10.07.2006 medzi žalobkyňou ako predávajúcou a žalovaným ako kupujúcim,
ktorej predmetom je kúpa bytu číslo XX na X. poschodí bytového domu na ulici F. XXXX/XX, A.
a XX/XXXX - inového spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
uvedeného bytového domu a XX/XXXX - inového spoluvlastníckeho podielu na parcele číslo XXX

katastrálne územie S., zapísaných na LV č. XXXX vedenom Katastrálnym úradom A., Správa
katastra A. je neplatná.

4. Na pojednávaní dňa 20.08.2008 pôvodná žalobkyňa uviedla, že bola vlastníčkou bytu, ktorý sa
nachádza na ulici F. súp. č. XXXX a v tomto byte bývala so synom A., ktorý v minulosti požíval v

nadmernej miere alkoholické nápoje, preto sa bála, aby kvôli jeho správaniu neprišla o tento byt.
Žalovanémupovedala,žesbytomjetrebaniečourobiť,abyoňneprišla.Žalovanýnajskôrničnepovedal,
ale po určitom čase prišiel domov s nejakou listinou a aj s nejakým pánom, ktorého nepoznala, ani
doposiaľ nepozná. Tento prišiel so žalovaným a nútil ju, aby zmluvu podpísala. Nevedela sa vyjadriť,
prečo na predmetnej zmluve nefiguruje ako svedok. Vzhľadom na jej vek a na nátlak žalovaného

uvedenú listinu podpísala, pričom si ju neprečítala. Nechcela podpísať žiadnu zmluvu, pretože sa so
žalovaným na ničom nedohodli. Vôbec nemala v úmysle predať byt, ktorý bol jej výlučným vlastníctvom.
Niekedy v auguste 2007 sa od syna A. dozvedela, akú zmluvu vlastne podpísala. Zmluva jej nebola
zaslaná ani katastrom a jej vyhotovenie jej doniesol syn. Napriek tomu, že v zmluve je uvedené, že
peniaze jej mali byť odovzdané pri podpise zmluvy, nestalo sa tak, peniaze jej žalovaný doposiaľ

nevyplatil. Poukázala na to, že pri podpise predmetnej kúpnej zmluvy boli ona, jej neznámy pán a
žalovaný. Ku skutočnosti, že jej podpis na predmetnej kúpnej zmluve je úradne overený, uviedla, že
po niekoľkých dňoch, ako podpísala kúpnu zmluvu, prišla ku nej domov pracovníčka notára, ktorá
sa jej vôbec nelegitimovala, len jej oznámila, že je pracovníčka notára, predložila jej opätovne kúpnu
zmluvu, túto jej kázala podpísať a zároveň overila jej podpis. Vzhľadom na jej vek, opätovne predmetnú

zmluvu nečítala, túto len podpísala a podpísanú zmluvu odovzdala poverenej pracovníčke od notára. Pri
podpise, resp. pri overovaní jej podpisu, bola prítomná len ona a pracovníčka notára. Nebola si vedomá
podpísania kúpnej zmluvy v roku 2005. Poukázala na to, že žalovaný vždy, keď potrebuje, jej poskytne
peniaze, ktoré má u neho schované. Spresnila, že keď v minulosti oslovila žalovaného, aby niečo s
bytom urobili z dôvodu, aby oň neprišla, nechcela, aby sa k bytu dostal syn A.. Uviedla, že žalovaný ju

v užívaní bytu neobmedzuje a medzi ňou a žalovaným nie je zlý vzťah. Je to vzťah ako medzi matkou a
synom. Poukázala na to, že žalovaný neprispieva na služby spojené s bývaním v predmetnom byte, byt
ani neužíva, užíva ho ona a syn A.. Žalovaný od nej nežiada nájomné, ani iné platby za užívanie bytu.

5. Na pojednávaní dňa 20.08.2008 žalovaný uviedol, že žalobkyňa ho niekedy v roku 2005 oslovila s

tým, že je treba niečo urobiť s jej bytom kvôli požívaniu alkoholických nápojov jej mladším synom A.,
ktorý s ňou žil v spoločnej domácnosti. Žalobkyňa sa bála, aby o byt neprišla, preto mu povedala, že
predmetný byt mu daruje. S týmto nesúhlasil a povedal jej, že by bolo lepšie, aby si vyhotovili kúpnu
zmluvu. Takto sa aj stalo a dňa 28.12.2005 bola kúpna zmluva žalobkyňou ako predávajúcou podpísaná.
Uvedená zmluva nebola zavkladovaná katastrom nehnuteľností z dôvodu, že v nej bola ako kupujúca

uvedená jeho manželka a nejednalo sa o prevod medzi blízkymi osobami. Keďže vklad nebol povolený,
zmluvy sa vrátili jemu, jeho manželke aj žalobkyni. Opätovne oslovil žalobkyňu, aby celú záležitosť dali
do poriadku, s čím súhlasila a bola spokojnejšia, že nadobúdateľom bytom bude len on. V júli 2006
žalobkyňa predmetnú zmluvu podpísala, pri podpise zmluvy boli prítomní on, jeho syn, pracovníčka
notára a žalobkyňa. Žalobkyňa si zmluvu prečítala a až po prečítaní túto podpísala. Uviedol, že sumu

250.000,- Sk žalobkyni doposiaľ nevyplatil, túto má doma pripravenú, a keď ho žalobkyňa vyzve, peniaze
jej ihneď uhradí. Poukázal aj na to, že žalobkyňa má u neho schované aj iné cenné veci a aj peniaze z
dôvodu nezodpovedného správania brata A.. Poprel tvrdenie žalobkyne, že ju nútil k podpisu predmetnej
zmluvy. Nesúhlasil s tvrdením, že brat A. tri roky nepožíva alkoholické nápoje, pretože v decembri 2005,čo objavil prvú kúpnu zmluvu, pod vplyvom alkoholu rozbil v byte žalobkyne dve sklené výplne dverí.
Žalobkyňa ho potom zavolala. Sused L. N. volal mestskú políciu, ktorá brata A. zobrala. Domnieval sa,
že na polícii sa musí nachádzať záznam o uvedenom konaní brata A.. V januári, februári 2006 brat

A. taktiež požíval alkoholické nápoje, vyhrážal sa mu a aj jeho synovi zabitím, keď chcel žalobkyňu
navštíviť. Čo sa týka zriadenia vecného bremena, k tomu uviedol, že toto v zmluve uvedené nie je z
dôvodu, že žalobkyňa mu dôverovala, v byte ju nechal žiť, nikdy ju nevyháňal, nebol dôvod do zmluvy
zakotviť takéto vecné bremeno. Takisto to bolo aj s garážou, ktorú mu darovala pred 10 rokmi. Táto je
napísaná na neho, ale užívala ju žalobkyňa. Čo sa týka kúpnej ceny 250.000,- Sk táto vyplýva z toho, že

matka mu predmetný byt pôvodne chcela darovať, tak navrhol aspoň nejakú sumu, aby mala žalobkyňa
nejaké peniaze na slušné žitie. Žalobkyňa bola s takto navrhnutou cenou oboznámená a súhlasila s
ňou. Uviedol, že sa o správanie brata A. veľmi nezaujímal, žalobkyňa mu niekedy v marci, apríli 2006
uviedla, že A. už nepije.

6. Dňa XX.XX.XXXX pôvodná žalobkyňa zomrela.

7. Uznesením č. k. 17D/143/2009-8 zo dňa 13.03.2009 tunajší súd zastavil konanie v dedičskej veci
po nebohej J. R. podľa § 175 h ods. 1 O. s. p., pretože poručiteľka nezanechala žiadny majetok. Zo
zápisnice o predbežnom vyšetrení v dedičskej veci po nebohej J. R. sú zrejmí ako dedičia synovia N.
a A. S. a po nebohom T. S. vnuci T., J. a C. S..

8. Na pojednávaní dňa 13.04.2011 žalobcovia navrhli zmenu žaloby tak, že sa určuje, že kúpna zmluva
uzavretá dňa 10.07.2006 medzi zomrelou J. R. ako predávajúcou a žalovaným ako kupujúcim ohľadne
prevodu vlastníctva bytu č. XX na I.. poschodí bytového domu A., F. ul. súp. č. XXXX, orientačné
číslo XX, so spoluvlastníckym podielom XX/XXXX na spoločných častiach a zariadeniach uvedeného

bytového domu a spoluvlastníckym podielom XX/XXXX na pozemku parc. č. XXX k. ú. S., na ktorom je
uvedený bytový dom postavený, je neplatná. Určuje sa, že byt č. XX na I.. poschodí bytového domu A.,
F. súp. č. XXXX, orientačné číslo XX, so spoluvlastníckym podielom XX/XXXX na spoločných častiach
a zariadeniach uvedeného bytového domu a spoluvlastníckym podielom XX/XXXX na pozemku parc.
č. XXX k. ú. S., na ktorom je uvedený bytový dom postavený, patrí do dedičstva po J. R., rod. F., nar.

XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. XXXX, A., zomr. XX.XX.XXXX. Naliehavý právny záujem na tomto
určení odôvodnili tým, že nakoľko poručiteľka nie je vedená v katastri nehnuteľností ako vlastníčka,
existuje stav právnej neistoty brániaci prejednaniu predmetného bytu v dedičskom konaní. Naliehavý
právny záujem na určení, že predmetný byt patrí do dedičstva, je daný tým, že bez tohto určenia
zostane právne postavenie všetkých zákonných dedičov neisté. Žalobcovia kúpnu zmluvu považovali

za neplatnú, pretože táto bola uzatvorená v rozpore s dobrými mravmi a z dôvodu, že predávajúca bola
pri jej uzatvorení uvedená žalovaným do omylu (§ 40a OZ), pričom neplatnosti zmluvy sa predávajúca
dovolala na pojednávaní a takisto prostredníctvom mediátora.

9. Na pojednávaní dňa 13.04.2011 právny zástupca žalovaného žiadal, aby súd žalobu zamietol pre

nedostatokaktívnejlegitimácie.Poukázalnato,žededičompoJ.bolajžalovaný,tedabymalvystupovať
na strane žalobcov aj on, preto absentuje na strane žalobcov jeden z právnych nástupcov pôvodnej
žalobkyne.

10. Na pojednávaní dňa 13.04.2011 právny zástupca žalobcu 1/ uviedol, že vyjadrenie žalovaného

ohľadne vecnej legitimácie sa týka majetkových nárokov, ale v prejednávanej veci sa nejedná o
majetkový nárok, ale o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, preto ho nemožno na uvedený prípad použiť.
V danom prípade nie je možné použiť analógiu per legis, pretože táto nie je prípustná v procesnom
práve. Zastával názor, že v prípade, ak žalobkyňa v prebiehajúcom súdnom spore zomrela a žalovaný
je jej dedič, potom aktívne legitimovaný v súdnom spore sa stávajú na strane žalobcov ostatní dediči,

s tým, že pasívne legitimovaný v spore zostáva naďalej žalovaný. Poukázal na to, že postavenie strán
sporu vyplývalo z § 80 a 175k ods. 3 a 175 y ods. 1 O. s. p.

11. Na pojednávaní dňa 13.04.2011 žalobca 1/ trval na podanej žalobe. Domnieval sa, že jeho matka
bola žalovaným uvedená do omylu, keď jej povedal, že zabezpečil to, že on nemôže spreneveriť jej byt,

na čo jej dal následne podpísať kúpnu zmluvu. Pripustil, že v minulosti, keď pil, mala matka strach, aby
ju nepripravil o byt, preto sa žalovaný prihlásil, že jej pomôže. Z rozprávania matky vedel o
tom, že nikdy nechcela uzatvoriť kúpnu zmluvu. Nevedel presne, ako to matka chcela riešiť, ale určite
nie kúpnou zmluvou. Potom, čo žalovaný predložil matke kúpnu zmluvu, táto bola z toho prekvapená.Nevedel sa vyjadriť k tomu, prečo matka od zmluvy neodstúpila, keď tak pôvodne chcela urobiť. To,
že matka nechcela uzatvoriť kúpnu zmluvu, vyvodil aj z toho, že mal v predmetnom byte trvalý pobyt,
pretože pôvodne mal pridelený 1-izbový byt, avšak za bývalého režimu chceli matke zobrať

2-izbový byt, ktorý bol nadrozmerný, preto nezobral 1-izbový byt a išiel bývať k matke. Od matky vedel,
že žalovaný na ňu vyvíjal psychický nátlak, bližšie sa k tomu vyjadriť nevedel. Poukázal na to, že matka
podala v minulosti trestné oznámenie na žalovaného, ktorý ju zastrašoval, vyvíjal na ňu nátlak, aby
predmetný návrh zobrala späť. Zdôraznil, že keď bola matka chorá, iba on sa o ňu staral, až kým sa stala
úplne nevládnou. Matka k žalovanému nechcela nikdy ísť, pretože ho považovala za "nenažraného".

Nevedel sa vyjadriť ku kúpnej zmluve zo dňa 28.12.2005. Nevedel, kto bol pri uzatváraní predmetnej
kúpnej zmluvy.

12. Na pojednávaní dňa 13.04.2011 žalobca 2/ trval na podanej žalobe. Od babky vedel, že bola
žalovaným podvedená, nikdy nechcela uzatvoriť kúpnu zmluvu. Chcela len riešiť situáciu s bytom, v
čase, keď žalobca 1/ požíval alkoholické nápoje. Nemala konkrétnu predstavu o riešení. Keďže jeho otec

bol stále v zahraničí, obrátila sa s týmto problémom na žalovaného, ktorý ju podviedol, pretože babka
nemala dostatočné právne vedomie. To, že babka nechcela uzatvoriť kúpnu zmluvu, usúdil z toho, že
s jeho otcom mala dobrý vzťah a určite ho nechcela o byt, resp. o výplatu z neho pripraviť. Vedel, že
babka chcela zmluvu zrušiť, nevedela ako to má urobiť, preto sa obrátila na mediátora. Asi mesiac pred
smrťou babku navštívil v domove a vtedy sa mu sťažovala, že ju žalovaný podviedol, čo ju veľmi trápilo,

nevedela sa s tým vyrovnať.

13. Na pojednávaní dňa 13.04.2011 žalobca 3/ sa k veci bližšie vyjadriť nevedel, pretože v čase
uzatvorenia kúpnej zmluvy bol v zahraničí. S babkou sa o tom nerozprával. V domove dôchodcov ju bol
navštíviť jedenkrát, bývala na prízemí.

14. Na pojednávaní dňa 27.05.2011 súd pripustil zmenu žaloby tak, že sa určuje, že kúpna zmluva
uzavretá dňa 10.07.2006 medzi zomrelou J. R. ako predávajúcou a žalovaným ako kupujúcim ohľadne
prevoduvlastníctvabytuč.XXnaI..poschodíbytovéhodomuA.,F.ul.súp.č.XXXX,orientačnéčísloXX,
so spoluvlastníckym podielom XX/XXXX na spoločných častiach a zariadeniach uvedeného bytového

domu a spoluvlastníckym podielom XX/XXXX na pozemku parc. č. XXX k. ú. S., na ktorej je uvedený
bytový dom postavený, je neplatná. Určuje sa, že byt č. XX na I.. poschodí bytového domu A., F. ul.
súp. č. XXXX, orientačné číslo XX, so spoluvlastníckym podielom XX/XXXX na spoločných častiach a
zariadeniach uvedeného bytového domu a spoluvlastníckym podielom XX/XXXX na pozemku parc. č.
XXX k. ú. S., na ktorom je uvedený bytový dom postavený, patrí do dedičstva po J. R., rod. F., nar.

XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. č. XXXX, A., zomr. XX.XX.XXXX. Naliehavý právny záujem na tomto
určení žalobcovia odvodzovali z toho, že nakoľko poručiteľka nie je vedená v katastri nehnuteľností ako
vlastníčka, existuje stav právnej neistoty, brániaci prejednaniu predmetného bytu v dedičskom konaní.
Naliehavý právny záujem je aj na určení, že predmetný byt patrí do dedičstva, pretože bez tohto určenia
zostane právne postavenie všetkých zákonných dedičov neisté.

15. Podaním zo dňa 30.11.2012 žalobca 1/ zobral späť žalobu v časti o učenie neplatnosti kúpnej zmluvy
zo dňa 10.07.2006 (správne má byť 13.07.2006). Zároveň uviedol, že pôvodná žalobkyňa sa domáhala
zrušenia kúpnej zmluvy, ktorú uzavrela so žalovaným ako jej synom na sporný byt z dôvodu, že pri
uzatvorení zmluvy sa cítila byť podvedená, pričom mala za to, že zmluvu uzatvorila aj v tiesni za nápadne

nevýhodných podmienok. Z obsahu uvedeného podania možno vyvodiť, že žalobkyňa platne odstúpila
od zmluvy, pričom sa z tohto titulu domáhala zrušenia zmluvy a určenia, že je výlučnou vlastníčkou
predmetného bytu. Pri takomto odstúpení od zmluvy sa uvedená zmluva od začiatku zrušila. Za platné
odstúpenie od zmluvy považoval žalobu podanú zo strany mediátora a aj list mediátora adresovaný
žalovanému zo dňa 03.10.2007 s označením „Návrh na zrušenie kúpnej zmluvy - mediáciou". Z obsahu

uvedenej listiny jednoznačne vyplýva, že jeho matka sa cítila podvedená, z toho dôvodu odstúpila od
zmluvy a chcela ju z hľadiska vecnoprávnych účinkov zrušiť. To, že zmluva bola uzatvorená v tiesni a za
nápadne nevýchodných podmienok, vyplynulo aj z dokazovania v spore, keďže vplyvom jeho chovania
sa bála, že by mohla prísť o byt, teda konala v tiesni, pričom to, že zmluva uzatvorená za nápadne
nevýhodných podmienok, vyplývalo z toho, že pri trhovej cene bytu v tom čase 2.000.000,- Sk, byt mal

byť podľa zmluvy odkúpený žalovaným za 250.000,- Sk, pričom peniaze jej ani neboli vyplatené, čo
svedčilo o tom, že táto zmluva skutočne nemala slúžiť na odkúpenie bytu, ale na to, aby žalobkyňa
vplyvom jej mylného názoru neprišla o byt pre jeho vtedajšieho správania. Mal za to, že išlo o platné
odstúpenie od zmluvy, keď toto bolo urobené zo strany pôvodnej žalobkyne písomne, čo je zrejmé zožaloby a podania, v ktorom sa navrhovalo mimosúdne vysporiadanie veci tak, že nehnuteľnosť sa po
formálnej stránke vplyvom odstúpenia žalobkyne od zmluvy prevedie späť na ňu. Za tohto stavu potom
nebolo potrebné určovať, že zmluva je neplatná, nakoľko z dôvodu platného odstúpenia od zmluvy o

prevode nehnuteľnosti podľa § 48 Občianskeho zákonníka došlo týmto odstúpením k zániku vecného
práva, ktoré vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností. Odstúpenie od zmluvy nebolo samo o sebe
podkladom na obnovenie vlastníckeho práva žalobkyne, a preto bolo nutné podať žalobu o určenie
vlastníckeho práva. Z prejavu žalobkyne aj na pojednávaní vyplynulo, že k zániku zmluvy nedošlo len
platným odstúpením od zmluvy, ale aj preto, že žalobkyňa bola pri uzatváraní zmluvy uvedená do omylu,

uzatvorená zmluva je v rozpore so zákonom, najmä s dobrými mravmi. Podľa § 40a Občianskeho
zákonníka sa dovolala neplatnosti tohto úkonu u žalovaného prostredníctvom mediátora a dovolala sa
ho aj podanou žalobou. Mal za to, že žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu bola dôvodná s
poukazom na ustanovenie § 34 ods. 2 katastrálneho zákona, podľa ktorého, ak súd rozhodol o
neplatnosti právneho úkonu, správa katastra na základe právoplatného rozsudku ako záznamovej listiny
vyznačí stav pred týmto právnym úkonom. Mal za to, že ak sa domáha určenia, že byt patrí do dedičstva

po poručiteľke, otázka platnosti zmluvy sa rieši ako predbežná. Naliehavý právny záujem na určení, že
byt patrí do dedičstva po poručiteľke, odvodzoval z toho, že pri žalovaným popieranej existencii práva a
skutočnosti, že poručiteľka nie je vedená v katastri nehnuteľností ako vlastníčka sporného bytu, existuje
stav právnej neistoty brániaci prejednaniu predmetného bytu v dedičskom konaní a z tohto dôvodu
právne postavenie všetkých zákonných dedičov zostane neisté.

16. V podaní zo dňa 21.02.2014 žalobca 1/ uviedol, že u jeho právnej predchodkyne existovali závažné
ochorenia, ktoré mohli mať podstatný vplyv na jej rozpoznávacie schopnosti a k tomu, že menovaná
pri podpise spornej kúpnej zmluvy mohla konať v omyle a že žalovaný mohol využiť jej nepriaznivý
zdravotný stav k podpisu zmluvy a konať tak v rozpore s dobrými mravmi.

17. Uznesením č. k. 26C/73/2007-240 zo dňa 17.04.2014 tunajší súd konanie v časti o určenie, že kúpna
zmluva uzavretá dňa 10.07.2006 medzi zomrelou J. R. ako predávajúcou a žalovaným ako kupujúcim
ohľadne prevodu vlastníctva bytu č. XX na I.. poschodí bytového domu A., F. ul. súp. č. XXXX, orientačné
číslo XX, so spoluvlastníckym podielom XX/XXXX na spoločných častiach a zariadeniach uvedeného
bytového domu a spoluvlastníckym podielom XX/XXXX na pozemku parc. č. XXX k. ú. S., na ktorom je

uvedený bytový dom postavený, je neplatná, zastavil.

18. Uznesením č. k. 26C/73/2007-265 zo dňa 05.02.2015 tunajší súd nariadil znalecké dokazovanie na
posúdenie, či neb. J. R. vzhľadom na svoj psychický a somatický stav, bola dňa 10.07.2006 a 13.07.2006
spôsobilá chápať zmysel právneho úkonu predaja nehnuteľnosti - bytu, či bola schopná porozumieť

obsahu textu kúpnej zmluvy zo dňa 10.7.2006 a či bola schopná k takému písomnému prejavu, akým je
jej podpis samostatne vlastnou rukou na kúpnej zmluve. Na posúdenie, aký bol zdravotný stav J. R. dňa
10.07.2006 a 13.07.2006 po psychickej stránke, či dňa 10.07.2006 a 13.07.2006 trpela J. R. nejakou
duševnou poruchou, chorobou. Ak áno, akou. Či bola J. R. dňa 10.7.2006 a 13.07.2006 vzhľadom
na svoj zdravotný stav a príp. užívané lieky schopná robiť právne úkony (uzatvoriť a podpísať kúpnu

zmluvu) a schopná chápať zmysel tohto právneho úkonu a posúdiť jeho následky. Na charakterizovanie
neurologických zdravotných problémov J. R. od roku 2005 do jej smrti, na aké neurologické ochorenia sa
J. R. liečila v rokoch 2005 až 2009. Ak mala J. R. neurologické zdravotné problémy, do akej miery mohli
mať vplyv na jej rozpoznávacie a ovládacie schopnosti, či tieto mohli mať vplyv na jej rozhodovanie v
dôležitých otázkach života v období júl 2006.

19. Dňa 21.12.2016 žalobca 1/ doručil návrh na vstup nového účastníka do konania, a to na strane
žalovaného - spoločnosť PDB Group s.r.o., Lúka 214, IČO: 36 652 474, nakoľko žalovaný N. S. previedol
vlastníctvo k predmetnému bytu kúpnou zmluvou na túto spoločnosť. Zároveň uviedol, že kúpnu zmluvu
považuje za absolútne neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Rozpor s dobrými mravmi videl v

okolnostiach, za akých došlo k uzatvoreniu tejto kúpnej zmluvy. Žalovaný sa zaviazal pred podpisom
kúpnej zmluvy vyplatiť pôvodnej vlastníčke - svojej matke, kúpnu cenu 250.000,- Sk (cca 8.300,- eur),
čo je zhruba 100 eur za m2 rozlohy bytu. Jednalo sa o kúpnu cenu nepomerne nízku oproti kúpnym
cenám obdobných bytov v danom mieste a čase. Podľa štatistiky NBS v roku 2006 v A. kraji sa cena bytu
pohybovala od 400 do 500,- eur za m2. Navyše žalovaný nikdy matke kúpnu cenu nevyplatil, čo sám

potvrdil vo svojej výpovedi dňa 20.08.2008, kedy uviedol, že kúpnu cenu 250.000,- Sk matke nevyplatil a
túto jej vyplatí na jej výzvu. Zároveň uviedol, že má vo svojej moci ďalšie veci a peniaze matky. Žalovaný
nielen že dal matke podpísať kúpnu zmluvu, v ktorej deklaroval vyplatenie kúpnej ceny pred podpisom
zmluvy, ale kúpnu cenu matke nevyplatil, a to ani pod tlakom súdneho sporu. V tomto konaní žalovanéhovidí hrubé porušenie dobrých mravov, kedy vôbec nemal snahu kúpnu cenu matke vyplatiť. Snahou
žalovanéhobolosanaúkormatkyobohatiť.Tým,žežalovanýzabytneuhradilkúpnucenu,vznikolhrubý
nepomer medzi tým, čo poskytla predávajúca k tomu, čo mal a neposkytol žalovaný. Už len samotný fakt,

že žalovaný dal vypracovať kúpnu zmluvu s tým, že kúpna cena sa vyplatí pred jej podpisom a následne
sa žalovaný v súdnom spore vyjadril, že kúpnu cenu nevyplatil a ani pod ťarchou sporu ju nevyplatil je
porušenie dobrých mravov, čo podľa jeho názoru samo o sebe vyvolalo neplatnosť predmetnej kúpnej
zmluvy. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS ČR č. k. 23Co 332/2008, podľa ktorého hrubý
nepomer plnenia jednej zmluvnej strany k tomu, čo poskytla druhá strana, môže v spojitosti s ďalšími

okolnosťami naplňovať konanie v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na to, že žalovaný nemá vo
vzťahu ku svojej primárnej rodine absolútne žiadne zábrany, o čom svedčí aj skutočnosť, že sporný byt
v letných mesiacoch predal tretej osobe. Uvedené taktiež svedčí o tom, že jediným motívom žalovaného
bol majetkový prospech na úkor svojej najbližšej rodiny.

20. Kúpnou zmluvou zo dňa 07.06.2016 uzatvorenou medzi žalovaným ako predávajúcim a

spoločnosťou PDB Group s.r.o., so sídlom Lúka 214, Lúka, IČO: 36 652 474 ako kupujúcim previedol
žalovaný vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam na kupujúceho za kúpnu cenu 38.000,- eur.

21. Tunajší súd uznesením č. k. 26C/73/2007-383- zo dňa 25.01.2017 pripustil, aby do konania ako ďalší
žalovaný 2/ vstúpila spoločnosť PDB Group s.r.o., so sídlom Lúka 214, Lúka, IČO: 36 652 474.

22. V podaní zo dňa 10.02.2017 žalobca 1/ poukázal na hrubý nepomer medzi plnením jednej zmluvnej
strany k tomu, čo poskytla druhá strana, ktorý v spojitosti s ďalšími okolnosťami naplnil znaky konania
v rozpore s dobrými mravmi. V rámci preukázania rozporu s dobrými mravmi treba upriamiť pozornosť
na okolnosti danej veci, a to na skutočnosť, že žalovaný nechal vypracovať kúpnu zmluvu zo dňa

10.07.2006 (správne má byť zo dňa 13.07.2006), kde sa uvádza, že kúpnu cenu vyplatil matke pred
jej podpisom. Kúpnu cenu žalovaný 1/ matke nikdy nevyplatil, ani pod ťarchou súdneho konania, čo je
zrejmé i z jeho výsluchu dňa 20.08.2008, kedy sám priznáva, že kúpnu cenu matke nevyplatil a vyplatí
jej ju na jej výzvu. Ani po smrti poručiteľky kúpnu cenu nevyplatil. Po celý čas súdneho konania žalovaný
1/ deklaroval, že byt potrebuje na bývanie pre svojho syna a v roku 2016 ho predal tretej osobe. Z

pripojeného trestného spisu vyplýva, že poručiteľka podala na žalovaného 1/ trestné oznámenie, kedy
ju tento slovne napadol, že nech žalobu vezme späť, že súdne konanie bude naťahovať až do jej smrti,
čím na ňu vyvíjal neprimeraný nátlak. Žalovaný 1/ napriek tomu, že od matky vylákal byt, o túto sa
v jej starobe a chorobe nestaral, tejto neposkytol zaopatrenie, čím jej neposkytol žiadnu protihodnotu
za nadobudnutie bytu. Jediným motívom žalovaného 1/ bolo sa na úkor poručiteľky - matky obohatiť.

Považoval za potrebné, aby súd z kontextu všetkých okolností prípadu ustálil, či zmluva bola alebo
nebola uzatvorená v rozpore s dobrými mravmi. Bol toho názoru, že z okolností, za akých došlo k
uzatvoreniu zmluvy, ako aj zo správania žalovaného 1/, je možné domnievať sa, že žalovaný 1/ pri
uzatváraní predmetnej kúpnej zmluvy naplnil podstatu zneužitia práva - šikanózneho výkonu práva.
Šikanózny výkon práva smeruje k poškodeniu druhého účastníka zmluvného vzťahu alebo kohokoľvek

iného. Šikanóznym výkonom práva je zneužitie subjektívneho práva, ktoré je z hľadiska dobrých mravov
neprípustné. Za zneužitie práva možno považovať aj prípad, kedy sa jedná o formálnoprávne správne
použitie práva, avšak s cieľom dosiahnuť tým iný zamýšľaný výsledok, ktorý je v rozpore s dobrými
mravmi. Podstatným znakom právneho úkonu je vôľa. Mal za to, že z vykonaného dokazovania je možné
ustáliť,ževôľoužalovaného1/nebolonikdyuzatvoriťsporučiteľkou-svojoumatkoukúpnuzmluvu,tento

zneužil inštitút kúpnej zmluvy, aby získal bezodplatne sporný byt. Mal za to, že náležitosti vôle, ktoré sa
pri uzatvorení právneho úkonu vyžadujú, neboli v tomto smere naplnené. Žiadal, aby sa súd zaoberal
otázkou absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným 1/ a jeho nebohou matkou.

23. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov, oboznámil kúpnu zmluvu zo dňa

13.07.2006, výpis z katastra nehnuteľností, návrh na zrušenie kúpnej zmluvy - mediáciou, výpoveď
nájmu bytu, prehlásenie Q. C., uznesenie Okresného riaditeľstva PZ, Úrad justičnej a kriminálnej
polície, Odbor justičnej polície A., kúpnu zmluvu zo dňa 28.12.2005, žiadosť o odpredaj nájomného
bytu zo dňa 25.04.1994, trestné oznámenie zo dňa 28.07.2008, trestné oznámenie - upovedomenie
zo dňa 13.08.2008, spis vkladového konania V XXXX/XX, úmrtný list právnej predchodkyne žalobcov,

uznesenie tunajšieho súdu č.k. 17D/143/2009-8 zo dňa 13.03.2009, zápisnicu o predbežnom vyšetrení,
uznesenie Okresného riaditeľstva PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície, Odbor justičnej polície A. zo
dňa 18.09.2008, potvrdenie Fyziart. - rehab. odd. zo dňa 16.11.2006, záznam z neurológie, žiadosť
o poskytnutie sociálnej pomoci, písomné vyjadrenie L. Z., list vlastníctva, lekárske správy, znaleckýposudok č. XXX/XXXX, výpis z obchodného registra na žalovaného 2/, prehľad cien nehnuteľností podľa
krajov, kúpnu zmluvu zo dňa 07.06.2016, vyšetrovací spis č. G.-XXXX/X-G., vyšetrovací spis č. G. a
zistil nasledovný skutkový stav veci:

24. Dňa 13.07.2006 uzatvorili J. R. ako predávajúca a žalovaný 1/ ako kupujúci kúpnu zmluvu,
predmetom ktorej bol prevod vlastníctva bytu č. XX na X. poschodí bytového domu A., F. XXXX,
orientačné číslo XX a XX/XXXX spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu
zapísaného na LV č. XXX a spoluvlastníckeho podielu XX/XXXX pozemku parc. č. XXX - zastavané

plochy a nádvoria o výmere XXX m2, na ktorom je dom bytový dom postavený, zapísaný na LV č. XXXX,
k. ú. S.. Zmluvné strany si dohodli kúpnu cenu 250.000,- Sk. Zo zmluvy je zrejmé, že kupujúci zaplatil
predávajúcej dohodnutú kúpnu cenu do jej rúk pred podpísaním zmluvy. Predávajúca prevzatie tejto
sumy potvrdila svojim podpisom zmluvy.

25.Listomzodňa03.10.2007bolžalovaný1/vyzvanýmediátoromnazrušeniekúpnejzmluvymediáciou

z dôvodu, že neboli splnené podmienky uzavretej kúpnej zmluvy (neboli vyplatené peniaze u notára pri
podpise zmluvy) a matka sa cíti podvedená, chce zrušiť kúpnu zmluvu a z tohto dôvodu navrhol, aby sa
žalovaný 1/ dostavil do 10 dní od doručenia tohto listu do jeho kancelárie za účelom zrušenia uzavretej
zmluvy. V prípade, ak žalovaný toto odmietne, bude nútený z poverenia druhej strany podať na súd
žalobu o zrušenie neplatnej kúpnej zmluvy.

26. Svedkyňa J. B., rod. W., asistentka notára, uviedla, že overovala podpis na predmetnej zmluve,
okolnosti uzatvorenia tejto zmluvy si však nepamätala. Nevedela sa vyjadriť, či predávajúca, ktorej
podpis sa na zmluve overoval, si zmluvu riadne prečítala. Nestará sa o nič iné, len aby osoba, ktorej
podpis sa overuje, listinu pred ňou podpísala. Pred podpisom listiny overuje totožnosť uvedenej osoby

podľa občianskeho preukazu. Počas dvadsaťročnej praxe sa jej nestalo, že by osoba, ktorej podpis
overovala, bola nútená nejakým spôsobom inou osobou na podpísanie listiny.

27. Svedkyňa Q. C., sestra právnej predchodkyne žalobcov a žalovaného 1/, uviedla, že nebohá sestra
jej povedala, že darovala byt žalovanému, pretože do neho vkladala nádeje. Toto bola jej vôľa, hovorila,

že prebieha aj súdne konanie, avšak len z toho dôvodu, že žalobca 1/ našiel nejaké papiere a ona teda
zmenila výpoveď. V roku 2006 mala jej sestra dobré vzťahy so žalovaným a nebohým synom T.. Títo
sa o ňu riadne starali, nosili jej nákupy. Často sa jej sťažovala, že žalobca 1/ požíva alkoholické nápoje.
Keď ju navštevovala, žalobca 1/ často nebýval doma, a keď bol doma, tak väčšinou spal, lebo bol opitý.
Hovorila jej o tom, že sa žalobcu 1/ bála. Čo ona vie, žalobca 1/ sa o jej nebohú sestru nestaral. Raz

sa dokonca stalo, že odpadla, bola dlhšiu dobu v bezvedomí, nemal jej kto pomôcť, pretože žalobca
1/ nebol doma. Vtedy sa na jeho adresu aj vyjadrila, ,,Keby sa mu niečo stalo, ani slzu by nevyronila".
Nemala vedomosť o tom, že by neb. sestra niekedy ľutovala, že byt darovala žalovanému. Nikdy sa v
tomto smere nesťažovala. Uviedla, že videla darovaciu zmluvu, neb. sestra jej ju ukázala, keď ležala
na geriatrii. Zmluvu nečítala, pretože nemala okuliare, neb. sestra jej hovorila o jej obsahu. Nepamätala

si, kedy bola zmluva vyhotovená. Keď bola neb. sestra opätovne na geriatrii, hovorila jej, že zmenila
názor, byt chce darovať žalobcovi, ukazovala jej nejakú listinu, ktorej obsah si nepamätala, hovorila jej,
že podpis na tejto listine nie je jej. Uviedla, že neb. sestra dala, podľa nej, byt žalovanému, z dôvodu, že
tentosaoňuriadnestaral,bolnajstaršízosynov,trávilaunehosviatky.Takýmtospôsobomsamuchcela
poďakovať. V roku 2006 bývala neb. sestra v byte, ktorý bol v jej výlučnom vlastníctve so žalobcom 1/,

ktorý tam mal trvalý pobyt. S neb. sestrou sa nebavila o tom, či a ako sa chcela majetkovo vysporiadať
so žalobcom 1/. Vedela od neb. sestry, že verila žalovanému, neskúmala, prečo to tak bolo. Uviedla, že
v byte navštevovala neb. sestru dvakrát do mesiaca. Keď bola v ústave, chodila tam aj dvakrát za deň,
pretože aj ona býva v centre sociálnych služieb, kde bývala aj neb. sestra. V roku 2007 a 2008 sa o
neb. sestru staral žalobca 1/, keď bol doma alebo T. so žalovaným, alebo jej vnuci, hlavne C. a J. a syn

žalovaného Q.. Naposledy bola s neb. sestrou na Nový rok, keď jej bola zagratulovať, potom ju večer
odviezli do nemocnice, znova ju vrátili do ústavu a znova ju odviezli, a potom už umrela. Až do smrti neb.
sestry s ňou mala dobrý vzťah, tento sa nikdy nezhoršil. V čase, keď žalobca 1/ pil, sestra na neho len
nadávala. Sestra, keď mala problém, sa jej posťažovala, nerozoberali, s kým to riešila. Ohľadne vzťahu
medzi jej sestrou a žalobcom 1/ uviedla, že nebol v ružovej záhrade, nebol taký, aký mal byť medzi

matkou a synom z dôvodu, že žalobca 1/ nebýval často doma, a keď bol doma, tak aj tri dni nevyliezol
z izby, nakoľko spal, pretože bol opitý. Uviedla, že raz navštívila neb. sestru na geriatrickom oddelení
za prítomnosti žalovaného, jeho manželky, pričom vtedy jej sestra vyhlásila, že svoju vôľu darovať byt,
nikdy nemenila.28. Svedkyňa P. Q., suseda žalobcu 1/, uviedla, že kúpili byt s manželom v roku 2002. Tento prerábali do
roku 2003, takže tam chodili len na víkendy. Do bytu sa presťahovali v 2/2003. S pani R. mali s ňou veľmi

dobré susedské vzťahy. V byte s ňou býval aj žalobca 1/, ktorý sa o ňu staral. Mala vedomosť o tom, že
raz do týždňa ju navštevoval žalovaný 1/ a aj jej ďalší syn T.. Žalovaný za ňou chodieval aj s taškami.
Taktiež za pani R. chodievali aj dvaja synovia žalovaného 1/. Žalobcov 3/, 4/ nikdy nevidela, nemala
vedomosť, či nebohú navštevovali. Keďže boli bezprostrednými susedmi pani R. a jej syna, vedela o
ich spolužití, ktoré bolo veľmi dobré, bežné s bežnými problémami aj radosťami. Nikdy nepočula, že by

sa žalobca 1/ a pani R. neprimeraným spôsobom hádali. Pani R. sa jej nikdy nesťažovala na synov,
ani sa jej nezdôverovala so svojimi problémami. Bola veľmi prekvapená, že prebieha takéto konanie,
nevedela, prečo byt nadobudol len jeden zo synov nebohej, keďže vzťahy so všetkými synmi boli, podľa
nej, dobré. Nikdy nevidela žalobcu 1/ opitého. Poukázala na jednu udalosť, od ktorej vedela, že žalobca
1/ mal v minulosti problémy s alkoholom. Žalobca 1/ im vynášal smeti, za čo sa mu chceli poďakovať. K
dverám mu položili fľašku piva a čokoládového Mikuláša. Žalobca 1/ im fľašku piva vrátil s tým, že 2 roky

abstinuje. Nevedela, kedy sa táto udalosť mohla stať, bolo to veľmi dávno. Jedenkrát, keď išli s mužom
a deťmi domov okolo ôsmej večer, počuli ako na nich neb. pani R. zavolala, aby jej išli pomôcť. S
mužom vošli do vnútra a našli pani J. ležať na chodbe. Povedala im, že ju nohy neudržali a spadla zo
stoličky. Pomohli jej a odviedli ju do kuchyne. Povedala im, že na zemi leží dlhšie. Vtedy ju poprosila, či
by jej nemohla zohriať guláš, ktorý navaril žalobca 1/. Povedala, že tento ho vie najlepšie navariť. Vtedy

žalobca 1/ často varieval. S nebohou sa nenavštevovali. V čase, keď sa do bytu prisťahovali, bola na
materskej dovolenke do roku 2009.

29. Zo správy Fyziatr. - rehab. oddelenia zo dňa 16.11.2006 je zrejmé, že pacientka J. R. prevzatá
do sociálnej starostlivosti na požiadanie oddelenia, zabezpečiť pomoc po rehabilitácii. Pacientka býva

v dvojizbovom byte so synom A., ktorý je nezamestnaný a stará sa o ňu nespoľahlivo. Vo všetkom
jej pomáha syn N.. Žiadosť do DDS má podanú na T. v A. asi 1 rok. Vzhľadom k zdravotnému stavu
vypísaná žiadosť do S. M. a DD R. P., kde má neter. Prevedená poradenská služba a poslané žiadosti do
uvedených zariadení. Potreba sústavnej opatrovateľskej starostlivosti. Pacientka pôjde po hospitalizácii
domov. Opatrovateľskú starostlivosť jej zabezpečí rodina. Vypísané a podané žiadosti do S. M. a DD R.

P.. Do DD A. T. má pacientka podanú žiadosť asi 1 rok.

30. Zo žiadosti o poskytnutie sociálnej pomoci zo dňa 22.08.2007 je zrejmé, že žiadateľka J. R. túto
žiadosť odôvodnila potrebou celodennej opatery, ktorú jej príbuzní nevedia zabezpečiť. Z uvedenej
žiadosti je ďalej zrejmé, že osobou, ktorej sa má podať správa o vážnom ochorení alebo úmrtí žiadateľa,

ak bude do ústavu prijatý, je žalovaný 1/.

31. Zo znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria č. XXX/
XXXX zo dňa 27.09.2015 je zrejmé, že u nebohej J. R. sa v čase spísania Darovacej zmluvy (správne
malo byť kúpnej zmluvy) jednalo o závažnú, vo veku gerontov nie zriedkavo sa vyskytujúcu somatickú

polymorbiditu manifestujúcu sa prevažne v oblasti pohybového ústrojenstva, ale i ústrojenstva srdcovo
- cievneho a dýchacieho. U posudzovanej nebohej J. sa nezistili žiadne také zreteľahodné dôsledky
ochorení, ktorými by trpela, ktoré spôsobili taký rozvrat psychických funkcií, že v dobe podpísania
kúpnej zmluvy nebola schopná adekvátne chápať a posudzovať svoje konanie a robiť so znalosťou
veci závažné rozhodnutia s uvedomovanou evidenciou dôsledkov takýchto svojich krokov. Nebohá

J. R. vzhľadom na svoj psychický a somatický stav bola spôsobilá chápať zmysel právneho úkonu
predaja nehnuteľností - bytu, bola schopná porozumieť obsahu textu kúpnej zmluvy a bola schopná
k takému písomnému prejavu, akým je jej podpis samostatne vlastnou rukou na kúpnej zmluve.
Zdravotný stav nebohej J. R. po psychickej stránke predstavoval organický psychosyndróm, čo je
veľmi všeobecné pomenovanie prejavov organického poznamenania psychiky vo vyššom veku a nemá

žiaden zmysluplný forenzný význam. Dňa 10.07.2006 posudzovaná nebohá J. R. netrpela žiadnou
duševnou chorobou v zmysle choromyseľnosti. Jednalo sa u nej o organický psychosyndrón, bez vplyvu
na rozpoznávacie a ovládacie schopnosti. Posudzovaná nebohá J. R. bola dňa 10.07.2006 vzhľadom
na svoj psychický a somatický stav schopná robiť právne úkony (uzatvoriť a podpísať kúpnu zmluvu)
a bola schopná v úplnom rozsahu chápať zmysel tohto právneho úkonu a posúdiť jeho následky.

Neurologické zdravotné problémy posudzovanej nebohej J. R. boli výlučne pohybového charakteru a
nemali vplyv na jej rozpoznávacie a ovládacie schopnosti. V rokoch 2005 a 2009 sa posudzovaná
nebohá J. R. liečila na tieto neurologické ochorenia: vertebrogénne alergie prakticky celej chrbtice,
spondylóza, osteochondróza, osteoporóza. Jedná sa vo všetkých prípadoch o choroby pohybovéhoústrojenstva, neovplyvňujúce význam (najmä forenzne významným) spôsobom psychiku. Neurologické
ochorenia posudzovanej nebohej J. R. neovplyvnili žiadnym spôsobom rozpoznávacie a ovládacie
schopnosti menovanej. Neurologické zdravotné problémy, ktorými posudzovaná nebohá J. R. trpela,

nemali a nemohli mať vplyv na jej rozhodovanie v dôležitých otázkach v období júla 2006.

32. Z trestného oznámenia zo dňa 28.07.2008 je zrejmé oznámenie právnej predchodkyne žalobcov o
tom, že konaním jej syna (žalovaného 1/) došlo ku spáchaniu trestného činu, a to nátlaku a vyhrážkam.
Jej syn (žalovaný 1/) dňa 24.07.2008 prišiel za ňou do nemocnice, kde ležala v zlom zdravotnom

stave a robil na ňu nátlak, aby stiahla návrh na súdne zrušenie kúpnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená s
podvodným zámerom. Jej syn (žalovaný 1/) sa vyhrážal, že ak nestiahne návrh na vrátenie bytu, bude
robiť prieťahy na súde až do jej smrti a tak v konečnom dôsledku ostane byt len pre neho, s čím ona
nesúhlasí, pretože má aj druhého syna, ktorý sa o ňu stará a býva v spornom byte.

33. Uznesením ČVS: G. zo dňa 18.09.2008 bola podľa § 197 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku vec

podozrenia zo spáchania trestného činu - prečinu „nátlak" podľa § 192 ods. 1, 2 písm. b) Trestného
zákona s poukazom na § 139 písm. c) Trestného zákona, ktorého skutku sa mal dopustiť podozrivý N.
S. tým, že dňa 24.07.2008 navštívil svoju matku J. R. v tom čase hospitalizovanú vo FN v A. a tu ju
chcel prijmúť k tomu, aby stiahla na súde podaný návrh na zrušenie kúpnej zmluvy k nehnuteľnosti bytu
č. XX na ulici F. XX, A., pričom sa jej hrozil, že ak daný návrh nestiahne, bude robiť prieťahy na súde,

a to až do jej smrti a tak v konečnom dôsledku zabráni upraveniu majetkových pomerov k predmetnej
nehnuteľnosti, odovzdaná na prejednanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.
1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb., nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup
podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.

34. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

35. Podľa § 38 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá
spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá

ju robí na tento právny úkon neschopnou.

36. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

37. Podľa § 48 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v
inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku
zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

38. Podľa § 49 Občianskeho zákonníka účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných

podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.

39. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl

táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

40. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

41. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a)
splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania
vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavýprávnyzáujem;naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitného

predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.42. V predmetnej veci dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol. Predmetom
konania bolo určenie, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohej J. R., zomrelej dňa
XX.XX.XXXX.

43. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že žalobcovia musia mať na svojom určovacom petite naliehavý
právny záujem. Pri jeho skúmaní ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodným procesným nástrojom
ochrany práva žalobcov, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne
nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania.

Určovaciažalobajeprípustnáprispornostiprávknehnuteľnostiamevidovanýchvkatastrinehnuteľností,
ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Súd mal za
to, že žalobcovia preukázali naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe, ktorý bol daný tým,
že bez takéhoto určenia sa žalobcovia inak účinne nemôžu domôcť ochrany svojho dedičského práva
a ich právne postavenie vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam by bolo neisté.

44. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že dňa 13.07.2006 bola medzi právnou predchodkyňou
žalobcov J. R. ako predávajúcou a jej synom žalovaným 1/ ako kupujúcim uzatvorená kúpna zmluva,
ktorej predmetom bol prevod nehnuteľností na kupujúceho - žalovaného 1/ za dohodnutú kúpnu cenu
250.000,- Sk. V bode IV. kúpnej zmluvy je uvedené, že kupujúci zaplatil predávajúcej dohodnutú kúpnu
cenu do rúk predávajúcej pred podpísaním tejto zmluvy. Napriek uvedenému žalovaný 1/ predávajúcej

kúpnu cenu nevyplatil. Právna predchodkyňa žalobcov tvrdila, že nechcela uzatvoriť kúpnu zmluvu, pri
jej uzatvorení bola žalovaným 1/ uvedená do omylu. Tvrdila, že sa uspokojila s jeho konštatovaním,
že zmluva je vyhotovená v zmysle predchádzajúcej dohody v tom zmysle, že v tejto je uvedená
trhová cena za nehnuteľnosť za účelom vyplatenia z nej jej druhého syna a brata žalovaného 1/ a že
súčasne táto obsahuje aj zriadenie vecného bremena, a to doživotného užívania predmetného bytu v jej

prospech. Keďže kúpna cena jej nebola vyplatená, oznámila žalovanému 1/ listom zo dňa 03.10.2007,
že chce zrušiť kúpnu zmluvu. Žalovaný 1/ na uvedené nereagoval. Právna predchodkyňa žalobcov
sa domnievala, že podaním zo dňa 03.10.2007, označeným ako návrh na zrušenie kúpnej zmluvy -
mediáciou, od kúpnej zmluvy odstúpila. Okrem toho zmluvu považovala za neplatnú pre nátlak zo strany
žalovaného 1/ a pre rozpor s dobrými mravmi. Jej právni nástupcovia sa domnievali, že predávajúca

zmluvu uzatvorila v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, keďže vplyvom správania žalobcu 1/
sa bála, že by mohla prísť o byt. To, že zmluva bola uzatvorená za nápadne nevýhodných podmienok,
vyplývalo, podľa nich, z toho, že pri trhovej cene bytu v tom čase 2.000.000,- Sk, byt mal byť podľa
zmluvy odkúpený žalovaným 1/ za 250.000,- Sk. Keďže žalovaný za byt neuhradil kúpnu cenu, podľa
žalobcov, vznikol hrubý nepomer medzi tým, čo poskytla predávajúca k tomu, čo mal a neposkytol

žalovaný 1/. I fakt, že žalovaný 1/ dal vypracovať kúpnu zmluvu s tým, že kúpna cena sa vyplatí pred
jej podpisom a následne žalovaný 1/ v súdnom spore potvrdil, že kúpnu cenu nevyplatil a túto ani pod
ťarchou sporu nevyplatil, je, podľa žalobcov, porušenie dobrých mravov. Podľa žalobcov žalovaný 1/
pri uzatváraní predmetnej kúpnej zmluvy naplnil podstatu zneužitia práva - šikanózneho výkonu práva.
Dôkazné bremeno na preukázanie uvedených skutočností zaťažovalo žalobcov.

45. Žalovaný 1/ namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu. Ohľadne takejto námietky žalovaného
1/ súd uvádza, že podľa § 460 Občianskeho zákonníka sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa.
Predpokladmi dedenia sú a/ smrť fyzickej osoby, b/ existencia dedičstva, c/ spôsobilý dedič. Z
ustanovenia § 76 CSP vyplýva, že ak je žalobcov alebo žalovaných v jednej veci niekoľko, koná

každý z nich sám za seba. Ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí
vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre
ostatných. Na zmenu žaloby, na jej späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie
zmieru je však potrebný súhlas všetkých, ktorí vystupujú na jednej strane (§ 77 CSP). O spoločné
práva a povinnosti, ohľadne ktorých sa rozhodnutie musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí

vystupujú na jednej strane a úkony jedného z nich platia aj pre ostatných, sa jedná vtedy, ak podľa
ustanovení hmotného práva je právo alebo povinnosť, o ktoré v konaní ide, nedeliteľnej povahy. Tak
je tomu napr. v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva patriaceho viacerým
podielovým spoluvlastníkom, v konaní o neplatnosť závetu poručiteľa, ktorý zanechal viac dedičov, v
konaní o popretie rodičovstva a podobne (viď R 1/1975). Ak bolo v konaní o dedičstve právoplatne

rozhodnutéodedičstve,jetotorozhodnutiesúduzáväznéasúdjepovinnýztohtorozhodnutiavychádzať
aj pri prejednávaní a rozhodovaní iných vecí. Určovacia žaloba spočívajúca v tom, že vec (hnuteľná
alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva po poručiteľovi, a teda že ju poručiteľ vlastnil v okamihu svojej
smrti, môže uplatňovať (je vecne legitimovaný) len ten, koho práv a povinností sa takéto určenie týka.Takouto osobou môže byť len ten, kto je poručiteľovým dedičom, prípadne jeho právnym nástupcom. K
nadobudnutiu dedičstva však nedochádza len na základe smrti poručiteľa. Právna úprava dedičského
práva vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva. Okrem iného predpokladá aj to,

že dedičstvo po poručiteľovi musí byť súdom prejednané a rozhodnuté, konanie o dedičstve začína aj
bez návrhu a v konaní o dedičstve musí byť prejednaný tiež majetok, ktorý nebol známy pri pôvodnom
prejednaní a rozhodnutí o dedičstve. Podľa rozhodnutia súdu o potvrdení dedičstva alebo o vyporiadaní
dedičov sa dedičstvo nadobúda s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. V dobe od smrti poručiteľa až do
potvrdenia dedičstva alebo vyporiadania dedičov právoplatným rozhodnutím súdu, tu teda nemôže byť

istota, s akým výsledkom konanie o dedičstvo skončí, a to najmä, kto bude poručiteľovým dedičom a
ako bude vyporiadané dedičstvo medzi viacerých dedičov. Ak zanechal poručiteľ viac dedičov, sú až
do právoplatného rozhodnutia súdu považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva.
Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sú
oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne. Ich dedičský podiel vyjadruje mieru, akou sa na
týchto právach a povinnostiach navzájom podieľajú a majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov v

zmysle § 77 CSP. To platí aj v prípade, ak poručiteľ zanechal viac dedičov a ak nebolo dedičstvo medzi
nimi ohľadne vecí, o ktoré ide v spore, vedenom s inou osobou ako dedičom (ktorá nie je poručiteľovým
dedičom) vyporiadané. Za stavu, že v pôvodnom dedičskom konaní nebol tento majetok známy (nebol
predmetom dedičstva) a nebol v konaní o dedičstvo prejednaný, sú až do vyporiadania dedičstva
ohľadom tejto veci všetci dedičia považovaní za vlastníkov tejto veci. Z právnych úkonov týkajúcich

sa tejto veci sú oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne a majú postavenie
vyplývajúce z ustanovenia § 77 CSP (rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 222/2010 zo dňa 14.
marca 2011). S poukazom na uvedené je zrejmé, že stranami sporu musia byť všetci dedičia po nebohej
J. R., a to i žalovaný 1/, ktorý je rovnako ako žalobcovia dedičom po nebohej. Keďže žalovaný 1/
neuznáva žalované právo, je teda zrejmé, že medzi žalovaným 1/ a ostatnými dedičmi (žalobcami) je

spor, ktorý odôvodňuje jeho postavenie na strane žalovaného. Vzhľadom na uvedené súd považoval
námietku žalovaného 1/ o nedostatku aktívnej legitimácie za nedôvodnú.

46. K prevodu sporných nehnuteľností došlo na základe kúpnej zmluvy, ktorú žalobcovia z viacerých
dôvodov považovali za neplatnú. Kúpna zmluva je najbežnejším odvodeným spôsobom nadobudnutia

vlastníckeho práva. Ide o dvojstranný právny úkon pozostávajúci z návrhu (oferty) a prijatia návrhu
(akceptácie), spočívajúci vo vzájomných a obsahovo zhodných prejavoch vôle dvoch strán, na základe
ktorýchpredávajúcemuvzniknepovinnosťpredmetkúpykupujúcemuodovzdaťakupujúcemupovinnosť
predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Kúpna zmluva je typickým
synalagmatickým záväzkom, t.j. práva a povinnosti z kúpnej zmluvy sú navzájom podmienené.

Dôsledkom tohto charakteru kúpnej zmluvy je, že ak v zmluve nebolo dohodnuté niečo iné a niečo iné
nie je ani obvyklé, kupujúci má povinnosť prevziať vec a zaplatiť kúpnu cenu bez zbytočného odkladu,
predávajúci má povinnosť odovzdať predmet kúpy bez zbytočného odkladu. Podstatnou náležitosťou
kúpnej zmluvy je aj dohoda o cene, pričom zmluvné strany sa môžu dohodnúť aj na spôsobe plnenia
(jednorazové, čiastočné, v splátkach, opakujúce sa plnenie, trvajúce). Právna istota a bezpečnosť

právneho styku vyvolali potrebu výslovne v zákone vymedziť, ktoré zmluvy musia mať písomnú formu.
Predovšetkým sú to všetky zmluvy o prevodoch nehnuteľností. Nedodržanie zákonom ustanovenej
písomnej formy vyvoláva absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Okrem toho, že všetky zmluvy o
prevodoch nehnuteľností musia byť písomné, zákon vyžaduje, aby prejavy účastníkov boli na tej istej
listine.Vlastníckeprávosanazákladekúpnejzmluvynadobúdaknehnuteľnejvecivkladomvlastníckeho

práva do katastra nehnuteľností.

47. Žalobcovia zastávali názor, že ich právna predchodkyňa od kúpnej zmluvy platne odstúpila. Za
takýto prejav vôle považovali návrh na zrušenie kúpnej zmluvy - mediáciou zo dňa 03.10.2007. Tu je
potrebné uviesť, že všeobecná zásada o rešpektovaní a dodržiavaní uzavretých zmlúv je prelomená

výnimočným ustanovením, ktoré formuluje oprávnenie účastníka zmluvy odstúpiť od tejto zmluvy v
prípadoch, v ktorých to v hypotéze právnej normy predvída zákon, alebo keď sa na tom účastníci
zmluvy vopred dohodli. Odstúpenie od zmluvy je spravidla jednostranným právnym úkonom účastníka
zmluvy, na platnosť a účinnosť ktorého sa vyžaduje splnenie všetkých náležitostí ako pri iných prejavoch
vôle. Nemožno však vylúčiť, aby sa účastníci dohodli na odstúpení od zmluvy aj vtedy, keď to

zákon neustanovuje alebo keď sa o tom vopred nedohodli. Vychádza sa z toho, že takúto dohodu
účastníkov o odstúpení od zmluvy zákon nezakazuje, a preto je prípustná. Ak dôjde k platnému
(účinnému) odstúpeniu od zmluvy, zmluva sa od začiatku zrušuje. Treba pripomenúť, že odstúpiť
možno iba od zmluvy, ktorá bola platne uzavretá, a preto len takú zmluvu možno zrušiť odstúpenímod nej. Právny predpis môže určiť alebo účastníci zmluvy sa môžu dohodnúť na inom zrušení zmluvy,
než od jej začiatku. Zrušenie zmluvy je predpokladom na použitie pravidla obsiahnutého v § 457
Občianskeho zákonníka. Ak v dôsledku odstúpenia od zmluvy došlo k spôsobeniu škody a sú splnené

aj ďalšie predpoklady zodpovednosti za túto škodu, možno ju uplatniť v zmysle § 420 Občianskeho
zákonníka a nasl.. Oprávnenie odstúpiť od zmluvy má aj účastník, ktorý ju uzavrel v tiesni za nápadne
nevýhodných podmienok. V tomto ustanovení nie je obsiahnutá definícia tiesne, a preto obsah pojmu
tieseň sformulovala predovšetkým súdna prax. Za tieseň sa považujú také hospodárske, sociálne alebo
obdobnépomeryosoby,vktorýchsaocitlazobjektívnychpríčinaktorénaňupôsobiatak,žeprejavívôľu

uzavrieť zmluvu aj v prípade, keď by v tiesni nebola, zmluvu by neuzavrela. Právne je bezvýznamné,
kto alebo čo vyvolalo tieseň a nie je rozhodujúce ani to, že tieseň vyvolal druhý účastník zmluvy.
Treba však zdôrazniť, že tieseň musí existovať v okamihu uzavretia zmluvy (jej platnosti a účinnosti).
Kumulatívnou požiadavkou zákona na realizáciu oprávnenia odstúpiť od zmluvy sú nápadne nevýhodné
podmienky, za ktorých bola zmluva uzavretá. Nápadnú nevýhodnosť podmienok treba skúmať v každom
jednotlivom prípade osobitne a prihliadnuť najmä na to, aké plnenie sa stáva povinnosťou pre účastníka,

ktorý koná v tiesni, a na aké plnenie má tento účastník zmluvy právo. Ak je medzi týmito plneniami
zjavnýhodnotovýnepomer,možnousúdiť,ževokamihuuzavretiazmluvyexistovalinápadnenevýhodné
podmienky. Zmluvou v zmysle tohto ustanovenia je vlastne každá zmluva bez ohľadu na to, či ide o
odplatnú alebo bezodplatnú zmluvu. Odstúpenie od zmluvy je jednostranný právny úkon, ktorý prislúcha
len dotknutému účastníkovi zmluvy a je adresovaný druhej zmluvnej strane. Právo na odstúpenie možno

uplatniť najneskôr vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, keďže nesporne ide o majetkové právo.
Dôsledky odstúpenia môžu byť rozmanité. Ak sa zo zmluvy ešte neplnilo, zaniká povinnosť plnenia. Ak
sa podľa takej zmluvy už plnilo, treba postupovať podľa § 457 Občianskeho zákonníka. Tieto dôsledky
súvisia s tým, že platným odstúpením od zmluvy dochádza k jej zrušeniu ex tunc. Posúdením návrhu na
zrušenie kúpnej zmluvy - mediáciou zo dňa 03.10.2007 dospel súd k záveru, že toto podanie mediátora

nemožno považovať za riadne odstúpenie od zmluvy, pretože predmetné podanie neobsahuje prejav
vôle právnej predchodkyne žalobcov odstúpiť od kúpnej zmluvy. Z textu listu je zrejmé, že menovaná
chce uvedenú zmluvu zrušiť v budúcnosti, čoho dôkazom je aj to, že za týmto účelom sa má žalovaný 1/
dostaviť do kancelárie mediátora. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že právna predchodkyňa
žalobcov platne neodstúpila od kúpnej zmluvy zo dňa 13.07.2006, a preto je potrebné posúdiť dôvody

neplatnosti kúpnej zmluvy, na ktoré v spore poukázala pôvodná žalobkyňa a aj jej právni nástupcovia.
Jedným z dôvodov, pre ktorý žalobcovia považovali kúpnu zmluvu za neplatnú, bola, podľa nich,
skutočnosť, že žalovaný 1/ uviedol predávajúcu do omylu, pričom ona bez faktického prečítania zmluvy
sa uspokojila s jeho konštatovaním, že zmluva je vyhotovená podľa predchádzajúcej dohody medzi
účastníkmi v tom zmysle, že v tejto je uvedená trhová cena za nehnuteľnosť za účelom vyplatenia

z nej jej druhého syna (brata žalovaného 1/) s tým, že súčasne táto obsahuje aj zriadenie vecného
bremena, a to doživotného užívania predmetného bytu v jej prospech. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka právny úkon sa musí urobiť, okrem iného, aj slobodne. Náležitosťou vôle je však aj absencia
omylu, o ktorej zákon osobitne ustanovuje, že je špeciálnou vadou vôle, ktorá má určené právne
dôsledky. Ak porovnáme znenie § 45 ods. 2 Občianskeho zákonníka s týmto ustanovením, je zrejmé,

že dôsledky právneho úkonu urobeného v omyle sú síce rovnaké (právny úkon je relatívne neplatný),
avšak v prípade naplnenia hypotézy § 45 ods. 2 Občianskeho zákonníka ide o tzv. vonkajší omyl
týkajúci sa prejavu vôle (týka sa spôsobu alebo prenosu prejavu vôle).V tomto ustanovení je upravený
omyl vo vôli, t.j. tzv. vnútorný omyl. Právna podstata tohto omylu spočíva v tom, že konajúca osoba
nemá správnu alebo dostatočnú predstavu o dôsledkoch právneho úkonu. Základným predpokladom

použitia normatívnych dôsledkov tohto ustanovenia je to, že omyl sa týka takej okolnosti, bez ktorej by
konajúcaosobaprávnyúkonvôbecneurobila.Inakpovedané,akbyneboloomylu,nedošlobykurobeniu
právneho úkonu. Takýto omyl sa kvalifikuje ako podstatný omyl. Kumulatívnym predpokladom je však
aj subjektívna stránka druhého účastníka právneho úkonu (spravidla zmluvy). Druhý účastník musel
omyl vyvolať alebo aspoň o ňom musel - objektívne posudzované - vedieť. Omyl možno vyvolať aj z

nedbanlivosti, z neopatrnosti, z dôvodu nerešpektovania § 43 Občianskeho zákonníka, ale aj úmyselne.
Ak bol omyl vyvolaný úmyselne, právny úkon je neplatný bez ohľadu na to, či ide o omyl podstatný
alebo nepodstatný. V takomto prípade ide o omyl vyvolaný ľsťou. Omyl sa môže týkať predmetu plnenia,
kvality predmetu plnenia, osoby druhého účastníka právneho úkonu (zmluvy) alebo iných náležitostí
právneho úkonu, ktoré účastník konajúci v omyle mienil považovať za podstatné, avšak mýlil sa pri ich

posudzovaní. Omyl sa môže vzťahovať aj na viaceré takéto okolnosti, avšak stačí, ak došlo k omylu pri
posudzovaní ktorejkoľvek nich. Právnym dôsledkom právneho úkonu urobeného v omyle je relatívna
neplatnosť právneho úkonu. Ak pohnútka nie je súčasťou vôle smerujúcej k urobeniu právneho úkonu,
nemožno ju stotožniť s omylom podľa tohto ustanovenia. Omyl v motíve (v cieli, v zameraní) urobeniaprávnehoúkonupretozásadnenemožnopovažovaťzadôvodneplatnostiprávnehoúkonu.Vustanovení
§ 40a Občianskeho zákonníka sú taxatívne vypočítané prípady, v ktorých je právny úkon relatívne
neplatný. Relatívne neplatný právny úkon vyvoláva všetky účinky ako platný právny úkon, avšak tieto

účinky pôsobia len do okamihu dovolania sa právnej skutočnosti opodstatňujúcej záver o relatívnej
neplatnosti. Právny úkon je teda podmienečne platný. Jeho definitívna platnosť nastáva (ak niet iných
dôvodov neplatnosti): po uplynutí troch rokov odo dňa urobenia právneho úkonu, počas ktorých sa
žiadna oprávnená osoba nedovolá relatívnej neplatnosti,- dodatočným schválením relatívne neplatného
právneho úkonu (ratihabícia), - dodatočným odpadnutím dôvodu relatívnej neplatnosti právneho úkonu.

Právnym úkonom uvedeným v § 40a Občianskeho zákonníka je dotknutý nielen účastník neplatného
právneho úkonu, ale aj iná osoba, ktorej právny úkon zasiahol do hmotnoprávneho postavenia (napr.
podielový spoluvlastník, ktorý má predkupné právo na podiel iného spoluvlastníka, manžel, ktorý nedal
súhlas na predaj auta patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a pod.). Relatívnej
neplatnosti sa treba dovolať. Ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému
účastníkovi (ostatným účastníkom právneho úkonu). V prípade, keď ten, kto sa dovoláva relatívnej

neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu, jednostranný prejav vôle treba
adresovať všetkým účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa končí
relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú účinkami možno prirovnať k absolútnej
neplatnosti. Písomná forma dovolania sa relatívnej neplatnosti nie je síce predpísaná, to znamená, že
relatívnej neplatnosti sa možno dovolávať aj ústne, z hľadiska právnej istoty však možno odporúčať, aby

sa tento jednostranný právny úkon urobil písomne. V písomnej forme ho však treba urobiť vždy, ak je
zákonom ustanovená alebo dohodou účastníkov dojednaná písomná forma právneho úkonu. Z osôb
dotknutých relatívne neplatným právnym úkonom je z práva dovolať sa neplatnosti vylúčený ten, kto
ju sám spôsobil. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa premlčuje vo všeobecnej
trojročnej premlčacej lehote. Po jej uplynutí už nie je možné úspešne sa dovolať relatívnej neplatnosti. Ak

však v priebehu tejto premlčacej doby dôjde k dovolaniu sa neplatnosti, právny úkon sa stáva neplatným
od začiatku (ex tunc) a túto neplatnosť možno uplatniť v súdnom alebo v inom právnom konaní bez
ohľadu na plynutie času. V tom spočíva jej podobnosť s absolútnou neplatnosťou. Bez dovolania sa
relatívnej neplatnosti je právny úkon platný a súd či iný orgán právnej ochrany bez tohto jednostranného
právneho úkonu nemôže z úradnej povinnosti prihliadnuť na relatívnu neplatnosť. Relatívnu neplatnosť

však možno uplatniť priamo v súdnom spore ako procesnú obranu alebo ako vzájomný návrh (na
určenie neplatnosti alebo na plnenie). Tvrdenie pôvodnej žalobkyne o tom, že bola uvedená žalovaným
do omylu, nemal súd v spore žiadnym spôsobom preukázané. Navyše pôvodná žalobkyňa vôbec v
spore ani neuviedla, ako sa mali podľa nej so žalovaným 1/ konkrétne dohodnúť ohľadne kúpnej ceny,
len uviedla, že sa dohodli na trhovej cene prevádzaných nehnuteľností. Takémuto tvrdeniu pôvodnej

žalobkyne súd neuveril i vzhľadom k tomu, že so žalovaným 1/ a jeho manželkou ako kupujúcimi už
dňa 28.12.2005 uzatvorila kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol rovnako prevod bytu, spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a aj spoluvlastnícky podiel k pozemku,
a to rovnako za kúpnu cenu 250.000,- Sk.

48. Žalobcovia namietali neplatnosť kúpnej zmluvy aj pre jej rozpor s dobrými mravmi, ktorý videli vo
výške kúpnej ceny 250.000,- Sk (cca 8.300,- eur), čo je zhruba 100,- eur za m2 rozlohy bytu. Jednalo
sa o kúpnu cenu nepomerne nízku oproti kúpnym cenám obdobných bytov v danom mieste a čase.
Podľa štatistiky NBS v roku 2006 v A. kraji sa cena bytu pohybovala od 400 do 500,- eur za m2. Navyše
žalovaný nikdy matke kúpnu cenu nevyplatil, čo sám potvrdil vo svojej výpovedi dňa 20.08.2008, kedy

uviedol, že kúpnu cenu 250.000,- Sk matke nevyplatil a túto jej vyplatí na jej výzvu. V danej veci súd
zistil, že išlo o kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod nehnuteľnosti, uzatvorenú medzi blízkymi
osobami, a to medzi matkou a jej synom (žalovaným 1/), pričom tento právny úkon len vzhľadom na
nízku dojednanú kúpnu cenu 250.000,- Sk, nemožno nepovažovať za neplatný. Navyše uzavretá kúpna
zmluva obsahuje podstatné náležitosti (dohoda o predmete kúpy a dohoda o kúpnej cene). Pokiaľ ide o

výšku kúpnej ceny, tá je vo všeobecnosti stanovená predovšetkým dohodou a účastníci kúpnej zmluvy,
títo v zásade nie sú obmedzovaní v dojednaní výšky kúpnej ceny okrem prípadov, na ktoré sa vzťahuje
cenová regulácia upravená cenovým predpisom. Môžu si preto dojednať cenu, ktorá sa odchyľuje od
obvyklej (trhovej) ceny. Neprimerane nízka cena sama osebe nemôže viesť k neplatnosti právneho
úkonu z dôvodu rozporu s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. V danom prípade sa

účastníci zmluvy dohodli na kúpnej cene 250.000,- Sk, pričom súd dospel k názoru, že v dohodnutej
kúpnej cene za prevádzanú nehnuteľnosť bola matkou zohľadnená dlhoročná a obetavá starostlivosť
žalovaného 1/ o ňu, čo je v súlade s dobrými mravmi. Starostlivosť žalovaného 1/ o pôvodnú žalobkyňu je
zrejmá z výpovede jej sestry Q., ktorá uviedla, že v roku 2006 mala jej sestra dobré vzťahy so žalovaným1/. Tento sa o ňu riadne staral, nosil jej nákupy, trávila u neho sviatky. I svedkyňa P. uviedla, že pôvodnú
žalobkyňu raz do týždňa navštevoval žalovaný 1/, chodieval za ňou s taškami. Z uvedeného súd vyvodil,
že žalovaný 1/ zabezpečoval starostlivosť o svoju matku, pravidelne ju navštevoval, robil jej nákupy.

I zo správy Fyziatr. - rehab. oddelenia zo dňa 16.11.2006 je zrejmé, že pôvodná žalobkyňa bývala v
dvojizbovom byte so synom A., ktorý bol nezamestnaný a staral sa o ňu nespoľahlivo. Vo všetkom
jej pomáhal syn N.. Taktiež zo žiadosti o poskytnutie sociálnej pomoci pôvodnej žalobkyne zo dňa
22.08.2007 je zrejmé, že osobou, ktorej sa má podať správa o vážnom ochorení alebo úmrtí žiadateľa,
ak bude do ústavu prijatý, je žalovaný N. S.. Pôvodná žalobkyňa na pojednávaní dňa 20.08.2008

poukázala na to, že žalovaný vždy, keď potrebuje, jej poskytne peniaze, ktoré má u neho schované. I z
uvedeného možno vyvodiť, že vzťahy medzi pôvodnou žalobkyňou a žalovaným 1/ boli dobré, pôvodná
žalobkyňasvojmusynovidôverovalaanavyšežalovaný1/juipoprevodevlastníctvabytunechalbývaťv
spornom byte, pričom od nej nežiadal nájomné. Takéto správanie žalovaného 1/ vôbec nekorešponduje
s tvrdeniami žalobcov o motíve žalovaného 1/ uzatvoriť so svojou matkou kúpnu zmluvu, aby sa na
jej úkor obohatil. Vzhľadom na uvedené, má súd za to, že kúpna cena 250.000,- Sk bola dohodnutá

predovšetkým s ohľadom na dobré príbuzenské vzťahy medzi kupujúcim a predávajúcou, a preto súd
dospel k záveru, že dohodnutá výška kúpnej ceny nie je v rozpore s dobrými mravmi a z tohto dôvodu
nepovažoval súd kúpnu zmluvu za neplatnú.

49. Žalobcovia v spore taktiež tvrdili, že žalobkyňa uzatvorila zmluvu pod nátlakom, pretože žalovaný

1/ na ňu vyvíjal psychický nátlak. Taktiež v spore tvrdili, že pôvodná žalobkyňa podala v minulosti
trestné oznámenie na žalovaného 1/, ktorý ju zastrašoval, vyvíjal na ňu nátlak, aby predmetný návrh
zobrala späť. K uvedenému je potrebné uviesť, že subjekt pri vykonávaní právneho úkonu, ktorý má
byť platný, musí navonok prejaviť tú vôľu, ktorú má a ktorá je výsledkom jeho vlastného slobodného
vytvorenia. O slobodný úkon nepôjde v prvom rade tam, kde je úkon výsledkom priameho fyzického

donútenia alebo psychického donútenia. Ide o vadu vôle prejavovacej, keďže v tomto prípade je vôľa
konajúceho nahradená vôľou osoby, ktorá konajúceho k úkonu donútila - vôľa konajúceho nie je
slobodná, ani daná. Možno povedať, že v tomto prípade ide o vôľu donucujúceho, nie konajúceho. V
praxi sa častejšie vyskytujú práve úkony, ktoré sú následkom psychického donútenia, a to predovšetkým
bezprávnej vyhrážky. Bezprávnou vyhrážkou je pôsobenie na psychiku konajúceho, v dôsledku ktorého

je konajúci prinútený vykonať svoj prejav vôle vzbudením dôvodného strachu s prihliadnutím na jej
druh a intenzitu. Vyhrážka musí pôsobiť na konajúceho v čase vykonania úkonu. Vyhrážka musí byť
protiprávna, t. j. jej prostredníctvom sa vynucuje niečo, čo týmto spôsobom nesmie byť vynucované. Z
tvrdenia žalobcov je zrejmé, že malo ísť o psychický nátlak žalovaného 1/ na pôvodnú žalobkyňu pri
uzatváraní kúpnej zmluvy. Žalobcovia však žiadnym spôsobom nešpecifikovali, v čom konkrétne mal

spočívať nátlak žalovaného 1/ na predávajúcu a ani kedy k nemu malo dôjsť. Vzhľadom na uvedené
nebolo v spore preukázané, že by právna predchodkyňa žalobcov pri uzatváraní kúpnej zmluvy konala
pod nátlakom žalovaného 1/, čím nezistil ani dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy podľa § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Žalobcovia v spore poukazovali na ďalšie konanie žalovaného 1/, ktorý mal
pôvodnú žalobkyňu zastrašovať, vyvíjať na ňu nátlak, aby predmetný návrh zobrala späť, kvôli čomu

na neho podala trestné oznámenie. K uvedenému je potrebné uviesť, že z vyšetrovacieho spisu je
zrejmé, že sa malo jednať o konanie žalovaného 1/, ktorého sa mal dopustiť dňa 24.07.2008, pričom
toto konanie žalovaného 1/ i v prípade, že by bolo preukázané, nemohlo mať vplyv na platnosť kúpnej
zmluvy uzatvorenej dňa 13.07.2006.
50. Žalobcovia v spore tvrdili, že ich právna predchodkyňa uzatvorila kúpnu zmluvu v tiesni a za

nápadne nevýchodných podmienok, keďže vplyvom správania žalobcu 1/ sa bála, že by mohla prísť
o byt, teda konala v tiesni, pričom to, že zmluva uzatvorená za nápadne nevýhodných podmienok
vyplývalo z toho, že pri trhovej cene bytu v tom čase 2.000.000,- Sk, byt mal byť podľa zmluvy odkúpený
žalovaným za 250.000,- Sk. V tejto súvislosti je potrebné znova uviesť, že tieseň musí existovať v
okamihu uzavretia zmluvy a kumulatívnou požiadavkou zákona na realizáciu oprávnenia odstúpiť od

zmluvysúnápadnenevýhodnépodmienky,zaktorýchbolazmluvauzavretá.Zvykonanéhodokazovania
nemal súd preukázané, že žalobca 1/ požíval v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy alkoholické nápoje,
čo vyplynulo z vyjadrenia žalovaného 1/, ktorý uviedol, že sa o správanie žalobcu 1/ veľmi nezaujímal,
žalobkyňa mu niekedy v marci, apríli 2006 uviedla, že žalobca 1/ už nepije. I svedkyňa P. Q., ktorá bola
susedou pôvodnej žalobkyne a žalobcu 1/ od roku 2003, uviedla, že nikdy nevidela žalobcu 1/ opitého. Z

uvedeného nemal súd preukázané, že pôvodná žalobkyňa uzatvárala kúpnu zmluvu v tiesni a rovnako
tak, ako už bolo uvedené, nemal súd preukázanú ani kumulatívnu požiadavku nápadne nevýhodných
podmienok, keď sa so žalovaným 1/ dohodli na kúpnej cene 250.000,- Sk. Navyše súd uvádza, že
uzatvorenie zmluvy v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok nie je dôvodom neplatnosti kúpnejzmluvy, ale dôvodom na odstúpenie od zmluvy. V predmetnom spore súd však nezistil, že by právna
predchodkyňa žalobcov platne odstúpila od kúpnej zmluvy zo dňa 13.07.2006.

51. Žalobcovia v spore tvrdili, že u ich právnej predchodkyne existovali závažné ochorenia, ktoré mohli
mať podstatný vplyv na jej rozpoznávacie schopnosti a k tomu, že menovaná pri podpise spornej kúpnej
zmluvy mohla konať v omyle a že žalovaný 1/ mohol využiť jej nepriaznivý zdravotný stav k podpisu
zmluvy a konať tak v rozpore s dobrými mravmi. Na preukázanie uvedených skutočností bolo v spore
nariadené znalecké dokazovanie na posúdenie zdravotného stavu právnej predchodkyne žalobcov. Zo

znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria č. XXX/XXXX zo
dňa 27.09.2015 je zrejmé, že u nebohej J. R. sa v čase spísania kúpnej zmluvy jednalo o závažnú,
vo veku gerontov nie zriedkavo sa vyskytujúcu somatickú polymorbiditu manifestujúcu sa prevažne v
oblasti pohybového ústrojenstva, ale i ústrojenstva srdcovo - cievneho a dýchacieho. U posudzovanej
nebohej J. R. sa nezistili žiadne také zreteľahodné dôsledky ochorení, ktorými by trpela, ktoré spôsobili
taký rozvrat psychických funkcií, že v dobe podpísania kúpnej zmluvy nebola schopná adekvátne chápať

a posudzovať svoje konanie a robiť so znalosťou veci závažné rozhodnutia s uvedomovanou evidenciou
dôsledkov takýchto svojich krokov. Vzhľadom na uvedené súd nezistil, že by právna predchodkyňa
žalobcov nemala dňa 13.07.2006, t. j. v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, spôsobilosť na právne úkony,
a teda nezistil dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy podľa § 38 Občianskeho zákonníka.

52. Žalobcovia poukázali na hrubý nepomer medzi plnením jednej zmluvnej strany k tomu, čo poskytla
druhá strana, ktorý v spojitosti s ďalšími okolnosťami naplnil znaky konania v rozpore s dobrými mravmi.
Za tieto okolnosti považovali konanie žalovaného 1/, ktorý nechal vypracovať kúpnu zmluvu s textom
o vyplatení kúpnej ceny pred jej podpisom, pričom k vyplateniu kúpnej ceny nedošlo, ktorý po celý čas
súdneho konania deklaroval, že byt potrebuje na bývanie pre svojho syna a v roku 2016 ho predal tretej

osobe. Pre jeho správanie, pre ktoré poručiteľka podala na neho trestné oznámenie za to, že tento ju
slovne napadol, že nech žalobu vezme späť, že súdne konanie bude naťahovať až do jej smrti, čím na ňu
vyvíjal neprimeraný nátlak. Že žalovaný 1/ napriek tomu, že od matky vylákal byt, o túto sa v jej starobe a
chorobe nestaral, tejto neposkytol zaopatrenie, čím jej neposkytol žiadnu protihodnotu za nadobudnutie
bytu a jediným jeho motívom bolo sa na úkor poručiteľky - matky, obohatiť. V tejto súvislosti súd uvádza,

že pôvodná žalobkyňa na pojednávaní dňa 20.08.2008 spresnila, že keď v minulosti oslovila žalovaného
1/, aby niečo s bytom urobili z dôvodu, aby oň neprišla, nechcela, aby sa k bytu dostal žalobca 1/. Z
uvedeného možno vyvodiť, že to bola práve právna predchodkyňa žalobcov, ktorá iniciovala uzatvorenie
kúpnejzmluvyaniežalovaný1/.Právnapredchodkyňažalobcovdokoncauzatvorilasožalovaným1/dve
kúpne zmluvy, prvú dňa 28.12.2005 a druhú 13.07.2006 a k uzatvoreniu týchto zmlúv ju neviedlo konanie

žalovaného 1/, ale naopak správanie žalobcu 1/, ktorý v minulosti požíval alkoholické nápoje, kvôli čomu
sa právna predchodkyňa žalobcov bála, že by mohla prísť o svoj byt. Žalovaný 1/ sa na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 13.07.2006 stal výlučným vlastníkom prevádzaných nehnuteľností. Byt vo vlastníctve
žalovaného 1/ až do svojej smrti užívala právna predchodkyňa žalobcov, pričom žalovaný 1/ ju v užívaní
bytu neobmedzoval, ani od nej nájomné nežiadal. O svoju matku prejavoval riadny záujem, navštevoval

ju, robil jej nákupy, táto u neho trávila sviatky, čo bolo zistené z výpovedí svedkýň P. Q. a Q. C.. Vzhľadom
na uvedené tvrdenia žalobcov o tom, že žalovaný 1/ od matky vylákal byt, o túto sa v jej starobe a
chorobe nestaral, tejto neposkytol zaopatrenie, čím jej neposkytol žiadnu protihodnotu za nadobudnutie
bytu, považoval súd za nepravdivé a účelové. Čo sa týka vyplatenia kúpnej ceny právnej predchodkyni
žalobcov, v spore bolo zistené, že kúpna cena jej skutočne nebola žalovaným 1/ vyplatená aj napriek

zneniu zmluvy o tom, že kúpna cena bola vyplatená do rúk predávajúcej pred podpísaním kúpnej zmluvy.
Žalovaný 1/ uviedol, že sumu 250.000,- Sk právnej predchodkyni žalobcov nevyplatil, túto má doma
riadne pripravenú, a keď ho vyzve, peniaze jej ihneď uhradí. I samotná právna predchodkyňa žalobcov
v spore potvrdila, že žalovaný vždy, keď potrebuje, jej poskytne peniaze, ktoré má u neho schované.
Počas sporu nebolo zistené, že by právna predchodkyňa žalobcov žalovaného 1/ vyzvala na úhradu

kúpnej ceny. Z uvedeného možno vyvodiť, že skutočnosť, že žalovaný 1/ mal u seba kúpnu cenu za byt,
nebolo v rozpore so záujmami právnej predchodkyne žalobcov, naopak, uvedené bolo pochopiteľné a
mohlo prameniť z jej strachu, aby o tieto peniaze pre správanie žalobcu 1/ neprišla. Žalobcovia v spore
poukazovali na skutočnosť, že žalovaný 1/ ani pod tlakom súdneho sporu pôvodnej žalobkyni kúpnu
cenu nevyplatil. K uvedenému je potrebné uviesť, že predmetom sporu nebolo zaplatenie kúpnej ceny,

takže žalovaný 1/ ani pod touto ťarchou sporu nemal na to dôvod. K tvrdeniu žalobcov o tom, že žalovaný
1/ po celý čas súdneho konania deklaroval, že byt potrebuje na bývanie pre svojho syna a v roku 2016
ho predal tretej osobe, súd považoval za potrebné uviesť, že žalovaný 1/ bol vlastníkom bytu od roku
2006. Napriek uvedenému byt nemohol užívať, pretože pôvodne byt užívala jeho matka a žalobca 1/. Posmrti pôvodnej žalobkyne byt naďalej užíval a užíva žalobca 1/ a z tohto dôvodu je zrejmé, že žalovaný
1/ viac ako 10 rokov nemohol užívať svoje vlastníctvo, nemohol tento byt ani poskytnúť svojmu synovi,
a preto sa mu nemožno čudovať, že predmetný byt predal inej osobe. Taktiež žalobcovia poukázali na

správanie žalovaného 1/, pre ktoré poručiteľka podala na neho trestné oznámenie za to, že tento ju
slovne napadol, nech žalobu vezme späť, že súdne konanie bude naťahovať až do jej smrti, čím na
ňu vyvíjal neprimeraný nátlak, k tejto argumentácii žalobcov súd uvádza, že takéto konanie žalovaného
v spore vôbec nebolo preukázané. Vzhľadom na uvedené súd nezistil hrubý nepomer medzi plnením
jednej zmluvnej strany k tomu, čo poskytla druhá strana, ktorý v spojitosti s ďalšími okolnosťami naplnil

znaky konania v rozpore s dobrými mravmi. Rovnako vzhľadom na uvedené nebolo zistené zneužitie
práva zo strany žalovaného 1/ pri uzatváraní kúpnej zmluvy zo dňa 13.07.2006. Vzhľadom na uvedené
súd žalobu proti žalovanému 1/ ako nedôvodnú zamietol.

53. Vzhľadom na skutočnosť, že neboli zistené dôvody neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 13.07.2006,
ani kúpnej zmluvy zo dňa 07.06.2016 a ani platné odstúpenie pôvodnej žalobkyne od kúpnej zmluvy zo

dňa 13.07.2006, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol aj proti žalovanému 2/. Na záznam z neurológie (č.
l. 105 spisu) súd neprihliadal, pretože tento nie je datovaný, ani podpísaný osobou, ktorá ho vyhotovila.
Rovnako súd neprihliadal ani na písomné vyjadrenie L. zo dňa 23.05.2013, pretože uvedená osoba
nebola poučená ako svedok a žalobca 1/ na jej výsluchu netrval, čo uviedol vo svojom podaní zo dňa
04.06.2014.

54. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

55. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

56. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní boli v spore úspešní v celom rozsahu, priznal im súd náhradu
trov konania proti žalobcom vo výške 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Trenčín v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania), proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.