Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. október 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Co/55/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312217109
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4312217109.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu

JUDr. Evy Hritzovej a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864
421, proti žalovanému: Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 14C/323/2012-46 zo dňa 17.12.2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 14C/323/2012-46 zo dňa 17.12.2013 p o t v r d z u j e .

Žalovanému odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nitra napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

V odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd uviedol, že žalobca sa písomne podanou
žalobou domáhal, aby súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom o základe vec tak, že žalovaný je
zodpovedný za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Levice,
pretože tento nerozhodol o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní vedenom

pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku povinným L. S.. Zároveň žiada, aby súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie majetkovej škody v sume 175,-- eura a titulom nemajetkovej ujmy
v sume 442,56 eura. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako oprávnený subjekt navrhol písomným
podaním súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a
zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekúciu žalobca navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá
vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere dlžníkom L. S.. Súdny exekútor predložil
návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom Okresného súdu Levice a požiadal

ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním
exekúcie a udelil mu poverenie. Žalobca následne podal podľa ustanovenia § 44 ods. 8 Exekučného
poriadku návrh na zmenu exekútora. Žalobca legitímne očakával, že súd mu poskytne súdnu ochranu
v zákonom predpokladanej kvalite a teda že dôjde k reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu v
zákonom stanovenej lehote. V exekučnom konaní je založená zákonná povinnosť exekučného súdu
rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na
zmenu exekútora. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej

právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorý by mohla mať svojou
komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu na rozhodnutie, nerozhodol o návrhu
na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase. Nesprávny úradný postup charakterizoval
- videl žalobca v tom, že neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala exekučného súdu postupovaťnesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene súdneho exekútora
pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Poukázal ďalej na skutočnosť, že zmyslom právnej úpravy zmeny
súdneho exekútora obsiahnutej v ustanovení § 44 ods. 8 Exekučného poriadku je zakotvenie možnosti

zmeny exekútora na základe žiadosti najmä v snahe o dôsledné uplatňovania zásady hospodárnosti v
exekučnom konaní a zabezpečenie ochrany oprávneného pri nečinnosti súdneho exekútora. Pretože
exekučný súd zostal aj po podaní návrhu na zmenu súdneho exekútora nečinný, musel obdobie
nečinnosti prekrývať žalobca svojou aktivitou cielenou na udržanie bonity pohľadávky a jej zabezpečenia
usmerňovaním exekútora a ďalších účastných orgánov. Nesprávnym úradným postupom došlo k

zmareniu legitímnych očakávaní žalobcu, že nastanú účinky predpokladané ustanovením § 44 ods. 8
Exekučného poriadku a správnym postupom exekučného súdu dôjde k zámene súdneho exekútora,
čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávnym úradným postupom
exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy žalobcu nasledovným rizikám: neskorým ukončením
procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastali riziká: zániku povinného, riziko
zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziko insolvencii povinného.

V žalobe ďalej uviedol, že majetková škoda predstavuje účelne vynaložené náklady spojené s jeho
činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo
medzi doručením návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom. Žalobca vynaložil v tomto období
na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného

systémusumu70,--eur,naudržiavanieasprávuinformačnéhosystémusumu40,--eur,naadministráciu
listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50,-- eur a na administratívne spracovanie
textov urgencií adresovaných exekučného súdu na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovanýchexekučnéhosúdu,napoštovnéatelekomunikačnévýdajespojenésurgovanímakontrolu
stavu konania na exekučnom súde sumu 15,-- eur, spolu sumu 175,-- eur.

Zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch dôvodiac, že samotné konštatovanie
porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe
v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl.

6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú neprávnym úradným postupom. Potreba nemajetkovej
ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej
nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Žalobca si
uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie

podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že
nastane v zákonom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie
veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky vo výške 442,56 eura, pričom pri
výpočte vychádzal z pomernej časti sumy 55,32 eura za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného
súdu a to na základe aplikácie doktríny ústavného súdu, teda 663,88 eura za rok : 12 mesiacov za

mesiac. Exekučný súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 259 dní. Poukázal pritom na nálezy Ústavného
súdu SR, v ktorých bolo žalobcovi priznané finančné zadosťučinenie za zbytočné prieťahy súdov. V
žalobe uviedol, že písomnou žiadosťou požiadal o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu
škody, žalovaný však do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval.

Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním zo dňa 03.07.2013, v ktorom žiadal žalobu zamietnuť
a priznať žalovanému náhradu trov konania. Poukázal na to, že žaloba je zmätočná, keď žalobca síce
podal písomnú žalobu a poukazoval na konkrétne dôkazy, žiadne dôkazy však sám nepredložil. Mal
za to, že tvrdenie žalobcu, že nemá vedomosť o spisových značkách ním uvádzaných exekučných
konaní, nezakladá sa na pravde, pričom sám uvádza, že mu boli doručené rozhodnutia súdu o zmene

súdneho exekútora a navrhol aplikáciu ustanovenie § 43 ods. 1 OSP. Uviedol, že nie je jasný ani
titul nároku na náhrady škody. Žalobca nepodnikol žiadne kroky pre odstránenie neželaného stavu v
prieťahoch v konaní. Mal za to, že žaloba je podaná predčasne, keď neuplynula šesť mesačná doba
na predbežné prerokovanie nároku, v rámci ktorej žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť, na základe
čoho žalovaný nepovažoval nárok za predbežne prerokovaný. Uviedol, že žalobca podal prvé žiadosti

o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody 23.04.2012, pričom už 28.09.2012 bola súdu
doručená žaloba vo veci a je teda zrejmé, že žalobca ju nepodal po uplynutí šesť mesačnej lehoty, ale
skôr. Ďalej poukázal na to, že podmienkou úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody je splnenie
troch podmienok súčasne. K nesprávnemu úradnému postupu, ktoré malo spočívať v nerozhodnutío návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote uviedol, že pripúšťa, že v
niektorých jednotlivých prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhoch oprávneného na zmenu
súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty, pričom poukázala na to, že nič

nebránilo žalobcovi, využiť účinný prostriedok nápravy a to podanie sťažnosti predsedovi príslušného
súdu. Okrem toho poukázal aj na judikatúru Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 16/02, že pri posúdení, či
došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ústavný súd
prihliada na lehoty, ale ich nedodržanie nepovažuje automatiky za porušenie základného práva, lebo je
potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti danej veci. Zároveň poukázal na to, že pôvodný súdny exekútor

vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene exekútora, teda v súvislosti
s nerozhodnutím v lehote, nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody. Ďalej poukázal na to,
že pri posudzovaní nároku na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť z existencie prieťahov v súdnom
konaní by súd mohol vychádzať len vtedy, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia
sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenie sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí
vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil previnenia, ktoré

má za následok prieťahy v konaní, príp. v právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské
práva alebo právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti. Žalovaná namietala
aj premlčanie návrhu, keď k nesprávnemu úradnému postupu okresného súdu malo dôjsť k období
pred marcom 2009, keď lehota na uplatnenie tohto nároku uplynula po troch rokoch od momentu
uplynutia 30 - dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora. Vychádzajúc zo

základnej charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku
podľa žalovaného nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu. Žalovaný
mal za to, že žalobca nepreukázal, že by v namietanom konaní, došlo k nesprávnemu úradnému
postupu, že by mu vznikla nemajetková ujma, či majetková škoda. Ku škode uviedol, že žalobca ako
spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi, k svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva

informačný systém, teda akákoľvek výška nákladov prevádzkovania na správu informačného systému
vznikla, tak vznikla bez ohľadu na tvrdené prieťahy. To isté platí aj o nároku na majetkovú škodu na
udržiavanie systému. Požadovať tak paušálne sumy za spomínané veci všeobecne uvedené činnosti, je
nesprávne a účelové. Poukázal na to, že samotný zástupca žalobcu vo svojom stanovisku k žiadostiam
o doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 02.07.2012 uviedol,

že disponuje jednotnou a nedeliteľnou databázou návrhov elektronickej forme a návrhy boli spracované
v elektronickej forme a súdom boli odoslané v tejto forme rovnako elektronicky. Z týchto dôvodov je
uplatňovanie majetkovej škody vo výške 175,-- eur nadhodnotené a aj nepreukázané. Skutočnú škodu
treba preukázať. Žalobca nepreukázal v konaní ani vznik ani výšku škody. K nemajetkovej ujme vo
výške 442,56 eura uviedol, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha

podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu, preto považoval za nesprávnu úvahu žalobcu vychádzať
z paušálnej sumy 663,88 eura. Poukázala aj na to, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb
a fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti,
neistoty a nedôvery sú irelevantné v predmetom konaní, lebo si nemajetkovú ujmu uplatňuje spoločnosť
ako právnická osoba. V závere poukázal na to, že práve praktiky žalobcu sú vnímané verejnosťou

negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy skonštatovali porušovanie práv spotrebiteľa
a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv
spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca
neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Táto
skutočnosť má vplyv aj na otázku samotného posúdenia nesprávneho úradného postupu, lebo súdy

v prípade posudzovania návrhu žalobcu na vykonanie exekúcie musia obzvlášť opatrne zvažovať, či
poverenie vydajú alebo nevydajú, s tým je spojená vyššia časová náročnosť vykonania procesného
úkonu súdom. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti považuje žalovaný konanie žalobcu za konanie
v rozpore s dobrými mravmi.
Prvostupňový súd vo veci vykonal dokazovanie, pričom z exekučného spisu Okresného súdu Levice

sp. zn. 14Er 4/2007 zistil, že súdny exekútor dňa 03.01.2007 predložil exekučnému súdu žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému L. S., o vymoženie sumy 43.116,-- Sk
(1.431,19 eura), exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 3459/06
zo dňa 18.08.2006. Exekučný súd dňa 05.01.2007 vydal vo veci poverenie súdnemu exekútorovi na
vykonanie exekúcie. Dňa 10.09.2010 doručil oprávnený exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora a

žiadal, aby súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Uznesením č. k.
14Er 4/2007-17 zo dňa 19.05.2011 exekučný súd zamietol návrh na zmenu exekútora, exekúciu zastavil.
V odôvodnení tohto uznesenia uviedol, že súd má povinnosť v každom štádiu konania skúmať exekučný
titul - rozhodcovský rozsudok tak zo stránky formálnej, ako aj materiálnej. V danej veci exekučnýmtitulom bol rozhodcovský rozsudok a preto podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúmaval
exekučný titul aj po materiálnej stránke. Dospel k záveru, že exekučný titul, rozhodcovský rozsudok
nie je v súlade so zákonom o ochrane spotrebiteľov a Občianskym zákonníkom upravujúcim ochranu

spotrebiteľaatoztituluvyjadreniapovinného,súhlasupovinnéhosvykonateľnosťounotárskejzápisnice,
ktorý súhlas nemožno posudzovať podľa predpisov hmotného práva, nakoľko to vylučuje jeho účel a cieľ.
Rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, uzavretú v rozpore s platným
právom. Proti tomuto uzneseniu exekučného súdu podal oprávnený odvolanie, odvolací súd uznesením
č. k. 11CoE 148/2012-38 zo dňa 28.12.2012 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Žalobca v danej veci namieta, že exekučný súd sa dopustil nesprávneho postupu tým, že o návrhu na
zmenu súdneho exekútora nerozhodol exekučný súd v zákonom stanovenom čase. Súd v tomto prípade
skúmal, či exekučný súd dodržal zákonnú 30-dňovú lehotu, z akého dôvodu táto dodržaná nebola a či
je tu existencia dôvodu na náhradu škody, a či vôbec nejaká škoda vznikla.

V predmetnej veci súd predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že podľa ustanovení Exekučného
poriadku, účinného v čase začatia exekučného konania, t. j. ku dňu 03.01.2007, ktoré je potrebné
aplikovať na uvedenú vec, bola v ustanovení § 44 ods. 7 určená lehota 30 dní na rozhodnutie o
návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Je nesporné, že exekučný súd o tomto návrhu
nerozhodol v zákonom určenej lehote, ale o návrhu doručenom dňa 10.09.2010 rozhodol až uznesením

zo dna 19.05.2011. Je však potrebné poznamenať, že v danej veci, súd pri rozhodovaní o návrhu
oprávneného na zmenu súdneho exekútora, ex offo skúmal splnenie podmienok výkonu exekúcie
(ktorú povinnosť má súd v každom štádiu konania), vzhľadom k tomu, že exekučným titulom bol
rozhodcovský rozsudok. Pri preskúmaní exekučného titulu, exekučný súd dospel k záveru, že exekučný
titul, t. j. rozhodcovský rozsudok je neplatným právnym a teda nemôže byť platným exekučným

titulom. Ochrana spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie životnej
úrovne a kvality života občanov. Okrem toho tento výklad možno podoprieť aj povinnosťou súdu
rešpektovať základné právo na spravodlivú súdnu ochranu zaručenú článkom 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky. Toto právo sa zaručuje nielen tomu, kto uplatňuje svoje práva, ale aj tomu, proti
komu je uplatňovaný nejaký nárok. V spotrebiteľských veciach je pomerne časté, že všeobecný súd

môže prvýkrát poskytnúť spotrebiteľovi z úradnej povinnosti účinnú spravodlivú ochranu jeho práv až po
podaní návrhu na exekúciu rozhodcovského rozsudku. Keďže v danom prípade bol exekučným titulom
rozhodcovský rozsudok, súd bol jednoznačne a nespochybniteľne oprávnený ex offo skúmať, či tento
rozhodcovský rozsudok je platným exekučným titulom. Exekučný súd preto správne skúmal exekučný
titul (rozhodcovský rozsudok).

Z tohto dôvodu, predovšetkým z dôvodu zákonného preskúmavania exekučného titulu aj po materiálnej
stránke, nie je možné skonštatovať, že rozhodnutie súdu o návrhu oprávneného na zmenu súdneho
exekútora po roku, spĺňa podmienky nesprávneho úradného postupu exekučného súdu a nárok žalobcu
na náhradu škody z tohto titulu. V danej veci súd poznamenáva, že v exekučnom konaní zo strany

oprávneného nebola podaná žiadna sťažnosť na prieťahy v konaní, nebolo vedené žiadne disciplinárne
konanie, neriešila sťažnosť na prieťahy v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, či
Európskym súdom pre ľudské práva.

V danej veci, v ktorej žalobca sa domáha náhrady škody z titulu nesprávneho úradného postupu

exekučného súdu, spočívajúcom v nerozhodnutí o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
určenej lehote, podľa názoru súdu, oprávnený nemôže utrpieť majetkovú škodu počas výkonu exekúcie,
a to ani v čase, kedy oprávnený podal návrh na zmenu exekútora, nakoľko pôvodný exekútor má
podľa zákona oprávnenie i povinnosť vykonávať všetky úkony exekučného konania, a to až do doby
rozhodnutia exekučného súdu o zmene exekútora.

Žalobca si v predmetnom konaní uplatnil náhradu tak majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy.
Ako majetkovú škodu uviedol vynaložené náklady spojené s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci
správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na
zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu škody a

ani jej výšku, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku oneskoreného rozhodnutia súdu o návrhu na zmenu
exekútora. Pokiaľ ide o náklady spojené so správou pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnancov pomocou informačného systému sumu 70,-- eur, na udržiavanie a správu informačného
systému sumu 40,-- eur, súd dospel k záveru, že okrem toho, že žalobca nepreukázal existenciu škody,túto výšku škody ani dostatočne nešpecifikoval. Uvedené položky, ktoré žalobca v podanej žalobe
špecifikoval, nie je možné považovať za škodu vzniknutú v dôsledku nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu. Uvedené položky sú paušalizované, nie sú konkrétne pre danú vec, pričom poplatky

spojené s pracovným výkonom zamestnancov informačného systému má žalobca v súvislosti so svojou
podnikateľskou činnosťou a nie je možné určiť hodnotu, akú by mali výkony jeho zamestnancov práve so
správou pohľadávky, ktorá bola predmetom exekučného konania, v ktorom namieta žalobca nesprávny
úradný postup exekučného súdu. K výške škody, ktorá má spočívať v úkonoch na administráciu listín
a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50,-- eur a na administratívne spracovanie

textov urgencií adresovaných exekučného súdu na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovanýchexekučnéhosúdu,napoštovnéatelekomunikačnévýdajespojenésurgovanímakontrolu
stavu konania na exekučnom súde sumu 15,-- eur, žalobca nepreukázal. V exekučnom spise sa v období
od podania návrhu na vydanie poverenia, návrhu na zmenu exekútora do jeho rozhodnutia, nenachádza
žiadna sťažnosť, ani urgencia zo strany oprávneného. Z uvedeného vyplýva, že žalobca existenciu
škody v tejto časti žiadnym spôsobom nepreukázal, pričom ako dôkaz v žalobe navrhol pripojiť exekučný

spis Okresného súdu Levice. Súd tento exekučný spis pripojil a oboznámil prečítaním listiny z tohto
spisu, pričom žiadne dôkazy, na ktoré žalobca poukazuje a z ktorých odvodzuje vznik škody, sa v spise
nenachádzajú a ani žiadne iné žalobca k žalobe, ani na pojednávaní, na výzvu súdu, nedoložil.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, dospel súd k záveru, že počas doby, ktorá uplynula od podania

návrhu na zmenu exekútora do rozhodnutia exekučného súdu, žalobcovi nevznikla žiadna škoda. Jeho
vyjadrenia o rizikách neskoro vydaného rozhodnutia o tom, že nastalo riziko zániku povinného, riziko
zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziko insolventnosti povinného, by mohol
súd považoval za právne relevantné iba v takom prípade, ak by neboli uvádzané len všeobecne a
hypoteticky, ale by boli podložené jednoznačnými dôkazmi (napr. v čase podania návrhu na zmenu

exekútora mal povinný na účte finančné prostriedky a následne v priebehu doby do rozhodnutia o návrhu
na zmenu exekútora, ich už nemal). Aj v tejto súvislosti však súd dáva do pozornosti skutočnosť, že až
do právoplatného rozhodnutia súdu o zmene exekútora, je povinný vykonať neodkladné úkony pôvodne
poverený exekútor. Súd okrem toho poznamenáva, že k rozhodnutiu súdu došlo s určitým časovým
odstupom aj preto, že súd v rámci hospodárnosti konania rozhodol jedným uznesením o žiadosti na

zmenu exekútora ale aj o zastavení exekúcie, ktoré vyhlásil za neprípustnú. Z toho vyplýva, že súd sa
zaoberal nielen žiadosťou o zmenu exekútora, ale skúmal aj to, či je exekúcia vykonávaná zákonne
najmä s ohľadom na exekučný titul, ktorým v tomto prípade, bol rozhodcovský rozsudok.

Z uvedených dôvodov súd preto konštatuje, že v danej exekučnej veci vedenej Okresným súdom Levice

sp. zn. 14Er 4/2007 nezistil žiadny nesprávny úradným postup, zakladajúci nárok na náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy žalobcu.

Súd preto žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci úspech,
nepriznal náhradu trov konania, keďže si žiadne neuplatnil.

Z právneho hľadiska súd vec posúdil podľa § 4 ods. 1 písm. a/, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods.
1, § 17 ods. 1, 2, 3, § 19 ods. 1, 3, z. č. 514/2003 Z. z. a § 41 ods. 1, 2, § 44 ods. 1, 2, 7, § 238 ods.

1, 2, § 240 ods. 1 z. č. 233/1995 Z. z.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodu odňatia možnosti konať pred súdom,
nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne a neúplne zisteného skutkového stavu veci.
Žalobca namietal, že prvostupňový súd rozhodol v merite veci na základe (a s použitím) „inšpirácie“

novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z., čím súd de iure a
de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva
názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým
nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. Podľa žalobcu súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie
dĺžky konania zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a nie svojimi úvahami negovať právo

na spravodlivý súdny proces a osobitne právo na prerokovanie veci v primeranom čase. Žalobca preto
žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.Krajský súd v Nitre ako odvolací súd prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania v zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 OSP s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia

rozsudku oznámil vopred v zákone stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 OSP).

Rozsudok bol vyhlásený dňa 21.10.2014.

Predmetom odvolacieho konania je napadnutý rozsudok, ktorým prvostupňový súd Okresný súd Nitra

žalobu žalobcu o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy zamietol a žalovanému náhradu trov
konania nepriznal.

Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vo veci vykonal
dostatočné dokazovanie, riadne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje
správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že postupom prvostupňového
súdu nedošlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom. Žalobca v odvolaní ostatne ani neuviedol

a nekonkretizoval, v čom, resp. akým postupom súdu mu mala byť odňatá možnosť konať pred súdom.

K aplikácii novej právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z. odvolací súd
uvádza, že prvostupňový súd vychádzal zo znenia tejto právnej úpravy účinnej v rozhodnom čase,
pričom prvostupňový súd ani nezisťoval, či došlo k prieťahom v konaní.

I podľa názoru odvolacieho súdu v priebehu exekúcie v čase, keď je podaný návrh na zmenu súdneho
exekútora k vzniku škody nemôže dôjsť, pretože pôvodný exekútor až do rozhodnutia súdu o návrhu na
jeho zmenu je povinný vykonávať potrebné úkony exekučného konania.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP. V
odvolacom konaní úspešnému žalovanému ich však odvolací súd nepriznal, pretože si ich neuplatnil
(§ 151 ods. 1 OSP).

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.