Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Humenné

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Vladimír Donič

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15C/88/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8311203716
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Donič

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8311203716.44

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v spore žalobcov: X. Š. A., N.. XX.X.XXXX

a X. V. A., N.. XX.X.XXXX, obaja bytom XXX XX R. Č.. XX, obaja zastúpení JUDr. Miroslavom Korchom,
advokátom so sídlom Kukorelliho 1505/50, 066 01 Humenné proti žalovanému: F. K., samostatne
hospodáriaci roľník nezapísaný v obchodnom registri, IČO: 31312764, bytom F. Č.. X, XXX XX S.,
zastúpenému JUDr. Jánom Holotom, advokátom so sídlom Komenského 2791/35, 069 01 Snina o
zaplatenie 3330,-eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 3061,54 eur z a s t a v u j e.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu 67,56 eur a úrok z omeškania vo výške
10,5% ročne zo sumy 6,756 eur od 01.01.2009 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo
sumy 6,756 eur od 01.01.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 6,756 eur
od 01.01.2011 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 6,756 eur od 01.01.2012
do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 6,756 eur od 01.01.2013 do zaplatenia,
úrok z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 6,756 eur od 01.01.2014 do zaplatenia, úrok z
omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 6,756 eur od 01.01.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania

vo výške 8,05% ročne zo sumy 6,756 eur od 01.01.2016 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške
8% ročne zo sumy 6,756 eur od 01.01.2017 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

IV. Žalovanému vo vzťahu k žalobcom p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým,
že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia podali dňa 06.4.2011 na súd žalobu, ktorou navrhli, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť
im sumu vo výške 3300,-eur, úroky z omeškania vo výške 10,5% ročne zo sumy 1100,-eur od 01.01.2009
do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1100,-eur od 01.01.2010 do zaplatenia,
úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1100,-eur od 01.01.2011 do zaplatenia a nahradiť im
trovy konania.

2. V žalobe uviedli, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi v spoluvlastníckom podiele 1/1 k

nehnuteľnostiam - pozemkom nachádzajúcim sa v k.ú. R., obec R., okres Humenné, zapísaných na
LV č. XXXX, XXXX a č. XXXX vedených Katastrálnym úradom Prešov, Správou katastra Humenné.
Tieto listy vlastníctva tvoria prílohu znaleckého posudku č. 96/2010 zo dňa 17.12.2010 vyhotovenom
znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad nehnuteľností J.. M.Í. C.. Ďalejuviedli, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností: stavba - kravín postavený na parcele č. XX
a senáreň - postavená na parcele č. XX. Predmetné stavby sú zapísané na LV č. XXXX. Žalovaný užíva
predmetné pozemky žalobcov pre svoje podnikateľské potreby bez akejkoľvek nájomnej zmluvy resp.

inéhoužívaciehoprávaktýmtonehnuteľnostiam azaichužívaniežalobcomneposkytuježiadneplnenie.
Za účelom určenia všeobecnej hodnoty nájmu ich pozemkov znalec v znaleckom posudku uviedol, že
všeobecná hodnota za nájom týchto pozemkov je 1100,-eur ročne.

3. Žalobcovia ďalej v žalobe poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 52/2005,

v zmysle ktorého o plnenie bez právneho dôvodu v zmysle ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho
zákonníka ide v prípade užívania nebytových priestorov (aplikovateľné aj na iné nehnuteľnosti) bez
nájomnej či inej zmluvy alebo iného titulu tieto priestory užívať. V prípade takéhoto plnenia získava
majetkovú hodnotu ten, kto plnenie bez právneho dôvodu, bez poskytovania náhrady za vykonávanie
jemu patriacich oprávnení a bez toho, aby sa jeho majetok zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti
s právnym vzťahom zakladajúcim užívacie právo. Ďalej poukázali na ust. § 123 Občianskeho zákonníka,

ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ust. § 489 Občianskeho zákonníka.

4. Platobným rozkazom sp. zn. 10Ro/85/2011-19 zo dňa 19.4.2011 súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
Žalovaný podal proti platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedol, že
žalovaný tak ako je označený v žalobnom návrhu neexistuje a preto nemá v konaní pasívnu legitimáciu.

Z tohto dôvodu žiadal žalobu ako nesprávne podanú zamietnuť.

5. Podaním zo dňa 07.02.2012 žalobcovia navrhli rozšíriť podanú žalobu a žiadali, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť im sumu vo výške 4730,26 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 10,5% ročne
zo sumy 1100,-eur od 01.01.2009 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 1100,-eur od 01.01.2010

do zaplatenia, zo sumy 1265,13 eur od 01.01.2011 do zaplatenia a zo sumy 1265,13 eur od 01.01.2012
do zaplatenia. Rozšírenie žaloby odôvodnili tým, že bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného trvá
aj v roku 2011. Oni sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností - pozemkov registra „Z.“ parc. č.
XXX/X, XXX, XXX nachádzajúcich sa v k.ú. R., obec R., okres Humenné, evidované na LV č. XXXX.
Žalovaný je výlučným vlastníkom stavby: skladište postavenej na parcele č. XX nachádzajúcej sa v obci

R. evidovanej na LV č. XXXX. Žalobcovia si nechali vyhotoviť technickú správu zo dňa 09.01.2012, na
základektorejJ..Q.N.,autorizovanýgeodeturčil,žestavbaskladištenaparceleč.XX,ktorej vlastníkom
je žalovaný je postavená na pozemkoch patriacim im a to tak, že diel 1 o výmere 25 m2 je postavený na
pozemku parc. č. XXX/X, diel 2 o výmere 93 m2 na pozemku parc. č. XXX a diel 3 na pozemku parc. č.
XXX, teda spolu 216 m2. Uznesením sp. zn. 15C/88/2011-66 zo dňa 14.02.2012 súd pripustil rozšírenie

žaloby a zmenu petitu návrhu v zmysle návrhu žalobcov.

6. Rozsudkom sp. zn. 15C/88/2011-168 zo dňa 25.9.2012 súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
Žalovaný podal proti rozsudku prvostupňového súdu odvolanie a Krajský súd v Prešove uznesením sp.
zn. 14Co/103/2012-237 zo dňa 13.6. 2013 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil mu vec na ďalšie

konanie.

7. V odôvodnení uznesenia uviedol, že z doposiaľ vykonaného dokazovania zatiaľ nie je možné
s určitosťou ani len urobiť záver o tom, či v prípade uplatneného nároku ide o nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia, alebo či ide o nárok žalobcov, ktorý vyplýva z konkrétneho právneho vzťahu.

S poukazom na judikát R 26/1975 je potrebné zdôrazniť, že v rámci zodpovednosti za bezdôvodné
obohatenie nemožno riešiť prípady, keď povinnosť plniť je daná na základe inej právnej povinnosti (napr.
záväzku zo zmluvy či záväzku vyplývajúceho zo zákona).

8. Súd prvého stupňa nevenoval dostatočnú pozornosť tomu, že stavby vo vlastníctve žalovaného

sú postavené ešte pred 24.6.1991 a týmito stavbami bola zastavaný pozemok, pričom ide o stavby
využívané na poľnohospodárske účely. Dôvodne preto vyvstáva potreba vyriešenie otázky, či medzi
vlastníkom pozemku a bývalým užívateľom nedošlo k vzniku nájomného vzťahu podľa aplikácie ust. § 22
ods. 6 zákona č. 629/1991 Zb. a či následne takto založený nájomný vzťah skončil. Ani pred odvolacím
súdomúčastnícikonanianevedelisurčitosťouvyjadriťto,čikskončeniunájomnéhovzťahu(založenému

podľa uvedenému ustanoveniu zákona o pôde) došlo na základe úkonov ich právnych predchodcov.
Nie je vylúčené, že medzi účastníkmi konania je založený nájomný vzťah, ktorý pri zmene vlastníctva
treba posudzovať s prihliadnutím k aplikácii ust. § 680 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka. Bezdôvodnepreto súd prvého stupňa nevenoval ani potrebnú pozornosť aplikácii príslušných ustanovení zákona č.
504/2003 Z.z..

9. V intenciách zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov je potrebné zdôrazniť,
že pre podnikanie v poľnohospodárstve aj pre iné hospodárske využitie pôdy je charakteristické, že
sa deje v organizačných štruktúrach, ktoré pri svojej činnosti v určitom rozsahu používajú prenajaté
pozemky. Dôležitosť nájomných pomerov v súčasných podmienkach slovenského poľnohospodárstva
aj ich adekvátnej právnej úpravy je zvýšená niektorými historicky vzniknutými danosťami štruktúry

pozemkového vlastníctva. V období dominancie užívacích vzťahov v poľnohospodárstve boli bez
rozhodnutia vlastníkov zriadené na ich pozemkoch stavby a urobené dlhodobé zmeny vo využití
a v organizácii pôdneho fondu, v dôsledku čoho nie sú vlastnícke hranice pôvodných pozemkov
v teréne zreteľné, a v poľnohospodárstve sa vytvorili organizačné štruktúry hospodársky spájajúce
pozemky a majetkové hodnoty na ich využitie v rôznom vlastníckom režime a tento stav bol v zásade
pri istom vzraste počtu poľnohospodárskych podnikov zachovaný aj po privatizácii a inej vlastníckej

reštrukturalizácii poľnohospodárskej výroby. Nájomné vzťahy sa preto uskutočňujú v rámci hraníc
hospodárskeho využívania poľnohospodárskych plôch, pričom n nájom poľnohospodárskych pozemkov
je potrebné aplikovať všeobecnú úpravu nájomnej zmluvy (§ 663 až 684 Občianskeho zákonníka a v
určitom rozsahu aj ust. § 22 ods. 2 a 6, 8 a 9 zákona č. 229/1991 Zb.). Z ust. § 1 zákona č. 504/2003 Z.z.
vyplýva aj to, že zo súkromno-právneho hľadiska nie je rozhodujúce administratívno-právne začlenenie

pozemku, ani druh pozemku evidovaný v katastri nehnuteľností, ale skutočné hospodárske využitie
pozemku.

10. V predmetnej veci je potrebné tieto skutočnosti aj z pohľadu týchto záverov posudzovať.

11. Len pri vyriešení aj týchto otázok bude možné dospieť k záveru, či na strane žalovaného je povinnosť
vo vzťahu k žalobcom plniť na základe založeného nájomného vzťahu alebo na základe plnenia, ktoré
získal užívaním pozemku bez právneho dôvodu.

12. V prípade pozitívneho záveru o základe nároku žalobcov na plnenie či už z jedného alebo druhého

z uvedených dôvodov je potrebné vyriešiť aj otázku, ktorý z týchto nárokov a v akom rozsahu prislúcha
žalobcom spoločne a nerozdielne alebo prípadne aj individuálne.

13. Úlohou súdu prvého stupňa bude teda v ďalšom konaní potrebné už s prihliadnutím na upresnený
žalobný návrh posúdiť všetky skutočnosti, ktoré naznačil odvolací súd vo vyššie uvedených dôvodoch,

najmä z pohľadu posúdenia uplatneného nároku ako nároku buď na plnenie bez právneho dôvodu alebo
plnenie zo vzniknutého nájomného vzťahu. Ak sa skonštatuje, že pretrváva nájomný vzťah, pre výšku
nájomného je potrebné mať na zreteli aj aplikáciu § 10 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z.z.. Do pozornosti
je treba dať aj ustanovenie § 23 označeného zákona, podľa ktorého, ustanoveniami tohto zákona sa
spravuje nájomný vzťah, ktorý vznikol na základe osobitného zákona, pričom odkaz v tomto uznesení

je práve na aplikáciu § 22 ods. 1, 2 zák. č. 229/1991 Zb.

14. Po prípadnom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia výška bezdôvodného obohatenia sa
musí odvíjať od výšky nájomného zodpovedajúceho nájomnej zmluve obvyklej v danom mieste a čase
vo vzťahu k pozemku zastavanému stavbou na poľnohospodárske účely do 29.6.1991.

15. Žalobcovia v priebehu konania opakovane rozširovali predmet konania a upravovali žalobný petit,
až napokon podaním zo dňa 09.3.2017 (č. l. 512) navrhli, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť im na
istine sumu 1668,72 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10,5% ročne zo sumy 320,91 eur od
01.01.2009 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 180,72 eur od 01.01.2010 do zaplatenia, vo výške

9% ročne zo sumy 163,83 eur od 01.01.2011 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 167,21 eur od
01.01.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75% ročne zo sumy 167,21 eur od 01.01.2013 do zaplatenia, vo
výške 8,25% ročne zo sumy 167,21 eur od 01.01.2014 do zaplatenia, vo výške 8,05% ročne zo sumy
167,21 eur od 01.01.2015 do zaplatenia, vo výške 8,05% ročne zo sumy 167,21 eur od 01.01.2016 do
zaplatenia, vo výške 8% ročne zo sumy 167,21 eur od 01.01.2017 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti

zobrali návrh späť a žiadali konanie zastaviť.

16. Podľa § 144 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) žalobca môže
vziať žalobu späť.Podľa § 145 ods.1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa § 146 ods.1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

V danom prípade žalobcovia zobrali svoju žalobu o zaplatenie sumy 3061,54 eur späť a žalovaný proti

späťvzatiu žaloby v tejto časti nenamietal, preto súd konanie v tejto časti zastavil.

17. V záverečnej reči zo dňa 20.3.2018 žalobcovia uviedli, že pôvodnou žalobou sa dožadovali
zaplatenia sumy 3300,-eur s príslušenstvom z dôvodu, že žalovaný užíval a doposiaľ užíva pozemky v
ich vlastníctve a za ich užívanie žalobcom odo dňa ich nadobudnutia neposkytoval žiadne plnenie. Sporu

predchádzalooznámenieprávnehozástupcužalovaného,listzodňa18.11.2010stvrdením,žežalovaný
sa bezdôvodne neobohacuje, pretože má s predchádzajúcimi vlastníkmi uzatvorené nájomné zmluvy.
Žiadnu takúto zmluvu však žalovaný nepredložil a nepreukázal hoc len čiastočné plnenie a je namieste
vychádzať z 10 ročnej objektívnej premlčacej lehoty (úmyselné bezdôvodné obohatenie), avšak lehota je
zachovaná aj pri všeobecnej trojročnej lehote. Začiatok plynutia objektívnej lehoty pri plnení za rok 2008

je 01.01.2009, prípadne až 01.11.2009 (viď zákon č. 504/2003 Z.z.) je k 1. októbru nasledujúceho roka
a žaloba bola podaná 06.4.2011 (?). Plnenia za rok 2011 sa dožadovali podaním zo dňa 08.02.2012,
plnenia za roky 2012 až 2014 sa dožadovali podaním zo dňa 20.6.2016 a podaním zo dňa 09.3.2017
sa dožadujú plnenia aj za roky 2015-2016. O výške náhrady za užívanie pozemkov žalovaným sa
žalobcovia dozvedeli až oboznámením sa so znaleckým posudkom č. 96/2010 vypracovaným znalcom

J.. M. C., ktorý vychádzal z toho, že pozemky sú v zastavanej časti obce, ktorá je prímestskou časťou
okresného mesta Humenné. Na základe tohto posudku žalobcovia podali aj žalobu a oboznámením sa
s týmto posudkom preukázateľne nadobudli vedomosť o výške bezdôvodného obohatenia za žalované
obdobie označené v samotnej žalobe a označený dátum by tak bolo možné považovať za začiatok
plynutia subjektívnej premlčacej lehoty za roky 2008, 2009 a 2010.

18. Žalobcovia ďalej v záverečnej reči uviedli, že nakoľko žalovaný výšku nimi uplatnenej náhrady
rozporoval, súd nariadil ďalšie znalecké dokazovanie a až na základe ich výsledkov sa žalobcovia
preukázateľne dozvedeli o všeobecnej výške náhrady za daný rok. Znalecký posudok J.. Š. bol súdu
doručený 20.6.2014 a znalecký posudok J.. V. dňa 25.02.2016. Pokiaľ ide o vyriešenie otázky, z ktorého

právneho predpisu je potrebné vychádzať, žalobcovia sú jednoznačne presvedčení, že týmto predpisom
je vyhláška č. 492/2004 Z.z., ktorou sa stanovuje všeobecná cena v danom mieste a čase. Tvrdenie
žalovaného, že sa má vychádzať zo zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov neobstojí a to z nasledovných dôvodov:

1, Medzi žalobcami a žalovaným neexistuje žiadna nájomná zmluva uzavretá postupom podľa zákona
č. 504/2003 Z.z. a žalobca (?) bol podielovým spoluvlastníkom niektorých pozemkov aj pred jeho
účinnosťou. Podstatné je to, že pôvodný nájomný vzťah vyplývajúci z ust. § 22 ods. 1 písm. a) zákona
č. 229/1991 Zb. skončil dňom 30.7.1996 „Dohodami o skončení nájmu poľnohospodárskeho pozemku“
uzatvorenými so spoločnosťou Agrohum a.s. Humenné, keďže táto spoločnosť ukončila podnikateľskú

činnosť (konkurz dňa 30.3.1998). Žalovaný sa vlastníkom stavieb a pozemkoch žalobcu stal na základe
kúpnych zmlúv M. XXX/XX zo dňa 25.01.2001, M. XXX/XX zo dňa 26.3.2002 a M. XXX/XX zo dňa
03.6.2002.

2, Pozemky žalobcu sa nachádzajú v intraviláne obce a napr. stavba č. XX na liste vlastníctva s

pôvodným popisom stavby „kravín“ nezodpovedá skutočnosti, je to sklad - viď ZP č. 100/2015 str. 106.
Na samotné prevádzkovanie kravína v intraviláne prímestskej obce by žalovaný ani nedostal užívacie
povolenie.

Je nesporné, že vlastníkovi (žalobcom) patrí primeraná náhrada, aká sa poskytuje za iný porovnateľný

pozemok a iba preto, že stavba je označená ako kravín nemožno zvýhodniť vlastníka stavby oproti
ostatným vlastníkom a znevýhodniť vlastníka pozemku oproti iným vlastníkom pozemkov. Bolo by to v
rozpore s Ústavou SR, najmä čl. 20 - nútené obmedzenie vlastníckeho práva bez poskytnutia primeranej
náhrady.Z týchto dôvodov žalobcovia trvali na podanej žalobe v znení ako to navrhli súdu podaním zo dňa
09.3.2017 (č. l. 512).

19. Žalovaný vo svojej záverečnej reči uviedol, že predmetom konania je zaplatenie finančnej sumy
z titulu nájomného za používanie parciel E.-K. XX, XX a XX zapísaných na LV k.ú. R.. Vo veci
bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, boli vypracované znalecké posudky J.. Š. č. 1/2014 a J..
V. č. 100/2015 a okrem toho, po vydaní rozhodnutia vo veci je v spise k dispozícii zrušovacie

rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 14Co/103/2012-237 zo dňa 13.6.2013, v ktorom je
uvedená právny názor odvolacieho súdu, ktorý je pre súd prvého stupňa záväzný. V konkrétnom vzťahu
účastníkov konania sa jedná o nájom poľnohospodárskych nehnuteľností. Nájom poľnohospodárskej
pôdy upravuje zákon č. 504/2003 Z.z., podľa ktorého bol aj vypočítaný nájom v uvedených znaleckých
posudkoch. Žalovaný navrhol, aby súd rozhodol v zmysle záverov znaleckých posudkov J.. Š. a J.. V.
a zrušujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Prešove zo dňa 13.6.2013 a priznať žalobcom hodnotu

nájmu pozemkov podľa vypracovaných znaleckých posudkov v zmysle zákona č. 504/2003 Z.z. o
nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene
niektorých zákonov.

20. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím strán sporu, vypočutím znalca J.. M. C. (č. l.

101), vypočutím znalkyne J.. M. Š. (č. l. 369), znaleckým posudkom č. 96/2010 zo dňa 17.12.2010
vypracovaným znalcom J.. M. C. (č. l. 3), výpisom z LV č. XXXX k. ú. R., obec R., okres Humenné zo
dňa 06.12.2010 (č. l.7), výpisom z LV č. XXXX k. ú. R., obec R., okres Humenné zo dňa 17.12.2010
(č. l. 8), výpisom z LV č. XXXX k. ú. R., obec R., okres Humenné (č. l. 9), výpisom z LV č. XXXX
k. ú. R., obec R., okres Humenné (č. l. 9 druhá strana), výpismi z katastra nehnuteľností pre parcely

registra „E.“ parc. č. XX, XX (č. l. 10), výpisom z LV č. XXXX k. ú. R., obec R., okres Humenné zo
dňa 11.7.2011 (č. l. 31), čiastočným výpisom z LV č. XXXX k. ú. R., obec R., okres Humenné zo dňa
07.02.2012 pre parc. č. XXX/X (č. l. 57), čiastočným výpisom z LV č. XXXX k. ú. R., obec R., okres
Humenné zo dňa 07.02.2012 pre parc. č. XXX (č. l. 58), čiastočným výpisom z LV č. XXXX k. ú. R.,
obec R., okres Humenné zo dňa 07.02.2012 pre parc. č. XXX (č. l. 59), čiastočným výpisom z LV č.

XXXX k. ú. R., obec R., okres Humenné zo dňa 07.02.2012 (č. l. 57), technickou správou J.. Q. N. zo
dňa 09.01.2012 (č. l. 61), grafickou identifikáciou parciel (č. l. 69), výpisom z katastra nehnuteľností pre
parcelu registra „E.“ parc. č. XX (č. l. 72), výpisom z LV č. XXXX k. ú. R., obec R., okres Humenné zo
dňa 20.02.2012 (č. l. 74), výpisom z LV č. XXXX k. ú. R., obec R., okres Humenné zo dňa 20.02.2012
(č. l. 75), Nájomnou zmluvou o nájme poľnohospodárskeho pozemku zo dňa 20.8.1997 (č. l. 123),

Nájomnou zmluvou o nájme poľnohospodárskeho pozemku zo dňa 20.8.1997 (č. l. 127), Nájomnou
zmluvou o nájme poľnohospodárskeho pozemku zo dňa 30.9.2007 (č. l. 131), Nájomnou zmluvou o
nájme poľnohospodárskeho pozemku zo dňa 30.9.2007 (č. l. 134), Nájomnou zmluvou č. 01561/2011-
PNZ-P40603/11.00 zo dňa 20.3.2012 (č. l. 183), Notárskou zápisnicou N 95/2002, Nz 97/2002 zo dňa
01.3.2002 (č. l. 210), Notárskou zápisnicou N 672/2002, Nz 677/2002 zo dňa 13.12.2002 (č. l. 212),

Kúpnou zmluvou zo dňa 29.01.2008 (č. l. 214), Kúpnou zmluvou zo dňa 30.01.2008 (č. l. 216), Kúpnou
zmluvou zo dňa 07.9.2007 (č. l. 218), Kúpnou zmluvou zo dňa 24.10.2007 (č. l. 220), Kúpnou zmluvou
zo dňa 09.10.2007 (č. l. 221), Kúpnou zmluvou zo dňa 06.11.2007 (č. l. 222), Dohodou o skončení nájmu
zo dňa 26.10.1994 (č. l. 224), Kúpnou zmluvou zo dňa 25.01.2001 (č. l. 229), Znaleckým posudkom
č. 1/2014 zo dňa 14.6.2014 znalkyne J.. M. Š. (č. l. 292), Znaleckým posudkom č. 100/2015 zo dňa

20.02.2016 znalkyne J.. C. V. (č. l. 399) a ďalšími listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu a zistil
nasledovný skutkový stav:

21.Nazákladepredloženýchazískanýchdokladovbolozistenévzmyslevýpisuzkatastranehnuteľností
na pozemky registra E. parc. č. XX, XX, XX nie je založený list vlastníctva. Na základe geometrického

plánu XXXXXXXX-XX/XXXX vypracovanom dňa 19.8.2015 J.. Q. N. autorizovaným geodetom a
kartografom (č. l. 445) sa pozemok parc. č. XX o výmere 694 m2 skladá z dielov číslo X, X, X, X parciel
XXX, XXX, XXX, XXX zapísaných na LV č. XXXX, vlastníkom ktorých sú žalobcovia v 1. a 2. rade. Na
základe toho istého geometrického plánu sa pozemok parc. č. XX o výmere 776 m2 skladá z dielov číslo
X, X, X, X, X, XX parciel XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX zapísaných na LV č. XXXX, vlastníkom

ktorých sú žalobcovia v 1. a 2. rade. Na základe geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa
19.8.2015 vypracovaného J.. Q. N., bola vytvorená parcela číslo XX/X o výmere 219 m2, parcela XX/X
o výmere 60 m2, pričom súčet výmer uvedených parciel zodpovedá výmere pôvodnej parcely č. XX o
výmere 279 m2. Pozemok parcela číslo XX/X sa skladá z dielov číslo XX, XX, XX parciel XXX/X, XXXzapísaných na LV č. XXXX, vlastníkom ktorých sú žalobcovia. Pozemok K. - E. parcela číslo XX/X bola
vytvorená z časti pozemku K. - Z. parc. číslo XXX, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, vlastníkom ktorej
sú žalobcovia v 1. a 2. rade. Na liste vlastníctva č. XXXX sú pozemky parcely registra Z. evidované

ako druh pozemku orná pôda, v zmysle geometrického plánu a výpisu z katastra nehnuteľností sú
pozemky katastra E. uvedené ako druh pozemku zastavané plochy a nádvoria. Vlastníkmi predmetných
nehnuteľností sú žalobcovia a to v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.

22. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľností postavených na predmetných pozemkoch patriacim žalobcom

a to konkrétne sa jedná o stavby: senáreň na parc. č. XX, kravín na parcele č. XX a skladište
na parc. č. XX. Vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam žalovaný nadobudol na základe Kúpnej
zmluvy uzatvorenej medzi Q.. Ľ. A., správcom konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo
Udavské v konkurze so sídlom v Udavskom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim dňa
25.01.2001.

23. Súd riadiac sa právnym názorom Krajského súdu v Prešove vyslovenom v uznesení sp. zn.
14Co/103/2012 zo dňa 13.6.2013 sa následne zaoberal otázkou, či medzi vlastníkom pozemku a
bývalým užívateľom nedošlo k vzniku nájomného vzťahu podľa aplikácie ust. § 22 ods. 6 zákona č.
229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku.

Podľa § 22 ods. 6 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku ak medzi doterajším užívateľom a vlastníkom nehnuteľností, s výnimkou
poľnohospodárskej a lesnej pôdy, nedošlo k inej dohode, vznikne dňom účinnosti tohto zákona alebo
dňom, keď bola nehnuteľnosť podľa druhej časti tohto zákona vydaná, medzi nimi nájomný vzťah, ktorý
možno kedykoľvek vypovedať. Výpovedná lehota je tri mesiace. Výpovedná lehota začne plynúť prvým

dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.

24. V danom prípade súd dospel k záveru, že medzi vlastníkmi nehnuteľností - žalobcami a doterajším
užívateľom - žalovaným nedošlo k vzniku nájomného vzťahu v súlade s ust. § 22 ods. 6 zákona č.
229/1991 Zb.. Pôvodným vlastníkom predmetných nehnuteľností bola akciová spoločnosť Agrohum so

sídlom v Humennom. Výmazom z Obchodného registra ku dňu 27.01.2005 došlo ex offo k zániku tejto
spoločnosti. Predmetné pozemky nadobudli žalobcovia na základe kúpnych zmlúv uzatvorených s ich
vlastníkmi a to konkrétne dňa 07.9.2007, 09.10.2007, 24.10.2007, 06.11.2007, 29.01.2008, 30.01.2008
a 21.12.2015 a teda medzi žalobcami a žalovaným nemohlo dôjsť k vzniku nájomného vzťahu v zmysle
ust. § 22 ods. 6 zákona č. 229/1991 Zb..

25. K pozemkom teda neexistuje nájom ex lege podľa § 22 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych
vzťahov k pôde, pričom nebolo preukázané, že by medzi právnymi predchodcami účastníkov existovala
písomná nájomná zmluva k predmetným pozemkom a preto žalovaný užíva nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalobcov bez právneho dôvodu.

26. Krajský súd v Prešove vo svojom uznesení zo dňa 13.6.2013 uviedol, že nájomné
vzťahy sa v dôsledku historického vývoja uskutočňujú v rámci hraníc hospodárskeho využívania
poľnohospodárskych plôch, pričom na nájom poľnohospodárskych pozemkov treba aplikovať
všeobecnú úpravu nájomnej zmluvy (§ 663 až § 684 Občianskeho zákonníka a v určitom rozsahu aj ust.

§ 22 ods. 2 a 6, 8 a 9 zákona č. 226/1991 Zb. v znení neskorších predpisov).

Z ust. § 1 zákona č. 504/2003 Z.z. vyplýva aj to, že zo súkromno-právneho hľadiska nie je rozhodujúce
administratívno-právne začlenenie pozemku, ani druh pozemku evidovaný v katastri nehnuteľností, ale
skutočné hospodárske využitie pozemku.

27. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov nájomná zmluva
o nájme pozemku na poľnohospodárske účely sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka o
nájomnej zmluve, ak tento zákon neustanovuje inak; rovnako sa postupuje pri podnájme pozemku na

poľnohospodárske účely.

Podľa odseku 2 pozemok na poľnohospodárske účely podľa tohto zákona je taký pozemok alebo jeho
časť, ktorý je a) poľnohospodárskou pôdou, b) evidovaný v katastri nehnuteľností v registri „C“ akozastavaná plocha a nádvorie, slúžiaci na poľnohospodárske účely alebo pozemok zastavaný stavbou
slúžiacou na poľnohospodárske účely, alebo c) iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely;
ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté.

Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z. z. na vznik zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske
účely pri prevádzkovaní podniku sa vyžaduje dohoda o výške nájomného alebo o spôsobe jej určenia,
pričom výška nájomného je najmenej 1% z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného
predpisu (§ 43 ods. 2 zák. č. 330/1991 Zb.).

28. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

29. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne.
Bolo preukázané, že žalobcovia sú vlastníkmi predmetných pozemkov, ktoré sú čiastočne užívané
žalovaným, keďže sú na nich postavené nehnuteľnosti určené na poľnohospodárske účely a to bez
uzatvorenej nájomnej zmluvy alebo iného právneho titulu. Keďže žalobcovia nadobudli predmetné
nehnuteľnosti v priebehu rokov 2007 a 2008 pokračoval v užívaní nehnuteľností žalovaný bez

uzatvorenej nájomnej zmluvy, nakoľko nedošlo k dohode o výške nájomného a nájom nevznikol ani zo
zákona. Týmto bolo preukázané, že žalovaný užíva nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov bez právneho
dôvodu a keďže za užívanie nehnuteľnosti nezaplatil žalobcom žiadnu čiastku, bezdôvodne sa obohatil
na ich úkor.

30. Napokon samotný žalovaný vo svojej záverečnej reči zo dňa 08.4.2018 ako aj na pojednávaní
konanom dňa 15.6.2018 uviedol, že navrhuje vydať rozhodnutie v zmysle záverov znaleckých posudkov
J.. Š. a J.. V. a priznať hodnotu nájmu pozemkov podľa vypracovaných znaleckých posudkov v zmysle
zákona č. 504/2003 Z.z.

31. Sporná zostala výška bezdôvodného obohatenia. Je nesporné, že pozemky slúžia na
poľnohospodárske účely, keďže boli a sú využívané v súvislosti s chovom zvierat, sú súčasťou areálu
žalovanéhoanachádzajúsananichstavbyurčenénapoľnohospodárskeúčelyzastavanédo29.6.1991.

32. Súd ustanovil vo veci znalca, za účelom určenia obvyklej výšky nájomného predmetných pozemkov

s prihliadnutím na výšku nájomného podľa zákona č. 504/2003 Z.z. a to z dôvodu, že žalobcovia majú
právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške obvyklého nájomného, s prihliadnutím na hodnotu
prenajatej veci a spôsob jej užívania (§ 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Znalkyňa Ing. Mašková
určila obvyklú výšku nájomného za 1 m2 v rokoch 2008, 2009, 2010 a 2011 sumou 0,004 €/MJ [€/rok],
t.j. od 01.01.2008 do 31.12.2008 vo výške 6,756 eur }spolu 1689 m2 x 0,004 eur a v rovnakej výške aj

za ďalšie nasledujúce roky. Spolu za roky 2008 až 2017 čo je 10 rokov tak na strane žalovaného došlo k
bezdôvodnému obohateniu vo výške 10 x 6,756 eur čo predstavuje 67,56 eur. Súd preto vyhovel žalobe
v časti o zaplatenie sumy 67,56 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

33. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

34. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, účinnom v čase vzniku právneho vzťahu, t.j. v roku 2008 výška úrokov z
omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.35. Žalobcovia si zároveň uplatnili aj úroky z omeškania vo výške 10,5%, 9%, 8,75%, 8,25%,
8,05% a 8% ročne za jednotlivé roky omeškania. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku
dostal do omeškania, preto žalobcom vznikol nárok na úroky z omeškania, ktoré im súd priznal v

požadovanej výške, pretože takto uplatnené úroky z omeškania nie sú v rozpore s citovanými zákonnými
ustanoveniami.

36. Podľa § 255 ods. 1 zákon č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

37. V danom prípade bolo po pripustení rozšírenia žaloby uznesením zo dňa 14.02.2012 predmetom
konania zaplatenie sumy 4730,26 eur s príslušenstvom. Žalobcovia vzali svoju žalobu v časti o
zaplatenie sumy 3061,54 eur späť, predmetom konania ostalo zaplatenie sumy 1668,72 eur. Súd priznal
žalobcom sumu 67,56 eur a keďže neúspech žalobcu v pomere k neúspech žalobcov je zanedbateľný,

súd priznal žalovanému v vzťahu k žalobcom ako úspešnej strane sporu nárok na náhradu trov konania
v celom rozsahu s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.