Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. marec 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9Csp/69/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116217930
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6116217930.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci žalobcu KRUK Česká

a Slovenská republika, s. r. o., so sídlom Hradec Králové, Československé armády 954/7, Česká
republika, IČO: 24785199, v konaní práv. zast. Advokátska kancelária Gallo s. r. o., so sídlom Martin,
Jilemnického 30, IČO: 36 715 352 proti žalovanému T. R., W.. XX. XX. XXXX, F. F. F., XX. E. XXXX/
XX, v konaní práv. zast. Advokátska kancelária JAKUBIS & PARTNERS s. r. o., so sídlom Bratislava,
Zámocká 36, IČO: 50 990 365, o zaplatenie 8 787,98 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu, ktorou sa žaloba domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 8 483,98 Eur s úrokom z
omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 8 598,80 Eur od 24. 06. 2015 do 29. 04. 2017, zo sumy 8

446,80 Eur od 30. 04. 2017 do 30. 05. 2017, zo sumy 8 294,80 Eur od 31. 05. 2017 až do zaplatenia
z a m i e t a .

V prevyšujúcej časti súd konanie z a s t a v u j e .

Žalovaný m á nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 93 %, o ktorej výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28. 09. 2016 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 8

787,98 Eur s úrokom z omeškania 8,05 % ročne od 26. 06. 2015 až do zaplatenia.

2. V priebehu konania vzal čiastočne žalobu späť ohľadom istiny 304,-- Eur s príslušenstvom z dôvodu,
že žalovaný uhradil dňa 29. 04. 2017 sumu 152,-- Eur a dňa 30. 05. 2017 sumu 152,-- Eur.
Súd v zmysle § 145 ods. 2 CSP v tejto časti konanie zastavil.

3.Súdvykonaldokazovaniežalobnýmnávrhom,vyjadrenímstrán,ichvýsluchom,zmluvouosplátkovom

úvere uzatvoreným medzi Slovenskou sporiteľňou a. s. a žalovaným dňa 05. 11. 2012, výpisom z
účtu, obchodnými podmienkami, korešpondenciou Slovenskej sporiteľne a. s. a žalovaného, zmluvou o
postúpení pohľadávky a jej prílohou a zistil tento skutkový stav:

4. Podľa tvrdenia žalobcu, jeho právny predchodca Slovenská sporiteľňa a. s. uzatvoril so žalovaným
dňa 05. 11. 2012 zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej mu poskytol úver vo výške 6 000,-- Eur.
Žalovaný sa ho zaviazal splácať v mesačných splátkach po dobu 120 mesiacov po 119,41 Eur. Keďže

porušil svoju povinnosť splácať úver riadne a včas, po predchádzajúcej výzve jeho právny predchodca
vyhlásil predčasnú splatnosť úveru dňom 03. 06. 2015. Z týchto dôvodov žiadal žalobe vyhovieť.Na výzvu súdu špecifikoval žalovanú sumu podaním zo dňa 05. 12. 2016. Pôvodne žalovaná suma 8
787,98 Eur pozostávala z nedoplatku istiny v sume 5 980,-- Eur, úrokov v sume 2 618,80 Eur a úroku z
omeškania ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v sume 189,18 Eur.

Poukázal na pripojený výpis z účtu, keď z dlžnej istiny poskytnutého úveru 6 000,-- Eur bola zaplatená
suma 20,-- Eur, z celkovej výšky úrokov 3 072,03 Eur zaplatená suma 453,23 Eur, v platobnej histórii
označená ako predpis úroku resp. riadny úrok, z poplatkov za správu úveru suma 20,93 Eur, za zaslanie
upomienky suma 75,-- Eur, za poistenie úveru 36,03 Eur a za spracovateľský poplatok 169,-- Eur.
Celkove uhradil žalovaný ku dňu 18. 06. 2015 sumu 774,19 Eur.

Po čiastočnom späťvzatí návrhu podaním zo dňa 21. 09. 2017 zostala predmetom sporu suma 8 483,98
Eur s úrokom z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 8 598,80 Eur od 24. 06. 2015 do 29. 04. 2017, zo sumy
8 446,80 Eur od 30. 04. 2017 do 30. 05. 2017 a zo sumy 8 294,80 Eur od 31. 05. 2017 až do zaplatenia.

5. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Jeho právny zástupca vzniesol námietku premlčania nároku s
poukazom na znenie § 101 a § 103 OZ. Ďalej uviedol, že je potrebné sa zaoberať otázkou, či postúpenie

pohľadávky voči žalobcovi je platné a účinné v súvislosti so znením § 92 ods. 8 zákona o bankách č.
483/2001 Zb. a § 39 OZ. Z predložených listinných dôkazov žalobcu nemožno vyvodiť, že by si zmluvné
strany osobitne dojednali oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Pokiaľ žalobca poukazoval
na predložené všeobecné obchodné podmienky, tieto boli účinné až od 01. 01. 2015, keď k uzavretiu
zmluvy došlo 05. 11. 2012.

Poprel, že by právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť. Zmluva o postúpení
pohľadávky je potom neplatná pre rozpor so zákonom podľa § 39 OZ, keďže na žalobcu nemohlo byť
zo strany postupcu postúpená pohľadávka pozostávajúca z čiastkových nárokov, ktorej splatnosť ešte
nenastala. Ku postúpeniu pohľadávky môže dôjsť iba po predchádzajúcej písomnej výzve dlžníka, čo
nebolo preukázané.

Žalovaný ďalej poukázal na tú skutočnosť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že
mu dlhuje žalovanú sumu. Pripojená tabuľka pre jej netransparentnosť a nedôveryhodnosť nemôže byť
považovaná za dôkaz preukazujúci výšku nároku žalobcu. Nie je v nej kompletný prehľad o úhradách,
ktoré uhradil od samého počiatku. Vzhľadom k ním vznesenej námietke premlčania z týchto dôvodov
nie je ani možné zistiť, či a akú výšku úveru žalovaný splatil v lehote troch rokov pred podaním žaloby

vo veci samej. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach 9Co/385/2016 zo
dňa 25. 05. 2017.
Toto vyjadrenie bolo doručené žalobcovi dňa 12. 01. 2018.
Jeho právny zástupca v podaní doručenom súdu dňa 24. 01. 2018 uviedol, že z predloženého prehľadu
splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný spočiatku svoj dlh riadne splácal, pričom následne obnovil

čiastočnú platobnú disciplínu, avšak v čiastkových úhradách, ktoré nepokrývali omeškané splátky. Čo
sa týka predčasného vyhlásenia splatnosti poukázal na článok I., bod 10 úverovej zmluvy, opatrenej
podpisom žalovaného. Proces postúpenia pohľadávky považoval za platný, neodporujúci zákonu.
K určitosti uplatňovaného nároku poukázal na svoje písomné podanie zo dňa 05. 12. 2016, kde
prehľadne špecifikoval výšky žalovanej pohľadávky.

K námietke premlčania uviedol, že k zosplatneniu úveru nedochádza automaticky po tom, ako sa dlžník
dostane do omeškania s platením viac ako troch splátok úveru. Splatnosť pohľadávky nenastáva priamo
zo zákona, ale záleží na veriteľovi, či si toto právo uplatní. Premlčacia doba sa počíta odo dňa splatnosti
splátky, ktorá bezprostredne predchádzala momentu zosplatnenia dlhu. Poukázal v tomto smere na
právny názor JUDr. F. Sedlačka PhD., ako aj uznesenie KS v BB spisová značka 12Co/214/2017 zo

dňa 31. 08. 2017.
Na pojednávaní dňa 21. 02. 2018 zástupkyňa žalovaného uviedla, že nespochybňuje, že zo strany
žalovaného došlo k úhrade sumy uvedenej v písomnom podaní žalobcu zo dňa 05. 12. 2016 t. j.
celkove 774,19 Eur. Uviedla, že dohoda o predčasnej splatnosti v článku 10 zmluvy nie je individuálne
dojednanie, pričom tento článok odkazuje na všeobecné obchodné podmienky, ktoré boli formulárové a

tiež neboli individuálne dojednané. V samotnom oznámení o mimoriadnej splatnosti právny predchodca
žalobcu odkazuje na neskôr vydané všeobecné obchodné podmienky. Keďže nedošlo k platnej
predčasnej splatnosti dlhu, nárok žalobcu by bol premlčaný u jednotlivých splátok, pokiaľ ich žalobca
určí. Nemohlo však dôjsť platne ku postúpeniu živého nezosplatneného úveru.
Zástupca žalobcu uviedol, žepokiaľ vo výzve jeho právneho predchodcu zo dňa 14. 05. 2015 nebolo

uvedené, pre ktorú konkrétnu splátku došlo k výzve na zaplatenie a následne k predčasnej splatnosti,
mohlo k tomu dôjsť najskôr pre nezaplatenie splátky splatnej vo februári 2015. Poslednú splátku
žalovaný uhradil v máji 2013.6. Predmetom sporu bolo plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy o splátkovom úvere uzatvorenej medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 05. 11. 2012.

7. Na daný vzťah bolo potrebné aplikovať § 52 OZ a nasledujúcich ako aj zákona o spotrebiteľských
úveroch č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy.

8. Z pripojenej zmluvy súd zistil, že táto obsahovala všetky náležitosti vyžadované v § 9 ods. 1, 2 zákona
č. 129/2010 Z. z.

9. V konaní nebolo sporné, že žalovaný uhradil z titulu poskytnutého úveru sumu 774,19 Eur, pričom
posledná splátka mala byť pred zosplatnením uhradená v máji 2013.

10. Žalobca k žalobe pripojil na č. l. 26 výpis z účtu za obdobie od 11. 05. 2012 do 25. 06. 2015. V
samotnej žalobe neuviedol ako dospel k výpočtu žalovanej sumy. Tento nedostatok neodstránil ani po

výzve súdu špecifikáciou zo dňa 05. 12. 2016 v ktorej odkazuje na listinný dôkaz pripojený na čl.26
spisu. Z tohto listinného dôkazu nie je zrejmé, kedy žalovaný akú sumu uhradil, ako bola započítaná a
na aké položky a z akého titulu (napr. splátka úveru - poplat., debetné transakcie - ú, prevod z úveru
- čerp.). V tomto smere potom súd odkazuje na znenie ust. § 132 ods. 2 CSP, podľa ktorých opísanie
rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

11. Žalovaný nepredložil žiadny dôkaz o tom kedy a v akých výškach uhrádzal splátky, na ktorých plnenie
sa zaviazal v zmluve. Nespochybnil však, že uhradil celkove len sumu 774,19 Eur do podania žaloby.

12.Súdsapredovšetkýmzaoberalnámietkounedostatkuvecnejaktívnejlegitimáciežalobcu,naktorého

mala prejsť pohľadávka pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne a.s. - banky na základe zmluvy o
postúpení pohľadávky ako na nebankový subjekt.

13. Podľa § 92 ods. 8 zákona 483/2001 Zb. účinného v čase postúpenia pohľadávky t. j. ku dňu 29.
09. 2015, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite

dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku
voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju
pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to
aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté
pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu

87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného
predpisu. 87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol

jeden rok.
Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že právo banky na postúpenie pohľadávky voči dlžníkovi
tretej osobe vznikne až po splnení zákonných podmienok, ktoré podmienky musia byť splnené v čase
postúpenia pohľadávky, inak je takéto postúpenie absolútne neplatné v zmysle § 39 OZ.
K absolútnej neplatnosti súd prihliada z úradnej povinnosti.

14. Na poslednom pojednávaní právna zástupkyňa žalovaného namietala platnosť predčasnej splatnosti
dlhu.

15. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre

nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

16. Zo zmluvy o úvere, jej bodu 10 vyplýva, že medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu
došlo k dojednaniu možnosi vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky v prípade jej nesplácania riadne

a včas. Takéto dojednanie bolo súčasťou zmluvy a bolo podpísané žalovaným dňa 05. 11. 2012. Súd
takéto dojednanie považoval za platné, aj keď zjavne sa nejednalo o individuálne dojednanie /bolo na
predtlačenom formulári zmluvy/. Nepredstavovalo však neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže ust.§
565 OZ takéto dojednanie umožňovalo17. Vzhľadom k spotrebiteľskému charakteru zmluvy bolo potrebné aplikovať na daný vzťah aj znenie
§ 53 ods. 9 OZ, podľa ktorého ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v

splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

18. Z pripojených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu upozornil

žalovaného na omeškanie s platbami dojednaných splátok s upozornením na možnosť uplatnenia práva
podľa § 565 t. j. práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky. Jedná sa o
výzvu zo dňa 14. 05. 2015 z č. l. 20 spisu doručovanú na adresu trvalého bydliska žalovaného, na ktorej
sa aj v súčasnej dobe zdržiava. Na túto adresu zaslal aj oznámenie o vyhlásení mimoriadne splatnosti
zo dňa 04. 06. 2015 (č. l. 22 spisu).
Súd nepovažoval za relevantnú skutočnosť, že v čase oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti

odkazoval právny predchodca na nové Všeobecné obchodné podmienky. Podstatným bol obsah tohto
vyhlásenia - mimoriadna splatnosť pohľadávky identifikovaná číslom zmluvy, keď predtým bol žalovaný
oboznámený s touto možnosťou vo výzve zo dňa 14. 05. 2015.
Aj keď vo výzve absentuje určenie, s ktorou splátkou bol žalovaný v omeškaní, nebolo v konaní sporné,
že v omeškaní so splátkami bol minimálne od mája 2013 t. j. po dobu dvoch rokov.

Z uvedených dôvodov súd mal za to, že došlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti dlhu.

19. Súd mal za to, že výzva zo dňa 14. 05. 2015 nemôže v sebe subsumovať výzvu, ktorú zákonodarca
vyžadoval doručiť dlžníkovi pôvodným veriteľom pred postúpením pohľadávky na iný subjekt v zmysle
§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že výzva sa má týkať

pohľadávky, ktorá má byť predmetom postúpenia,t.j. v danom prípade celej zosplatnenej pohľadávky.
Doručenie takejto výzvy po predčasnom zosplatnení žalobca netvrdil ani o to nepredložil dôkaz a to
napriek tomu, že zástupca žalovaného vo svojom písomnom podaní zo dňa 10. 10. 2017 túto skutočnosť
namietal.

20. Z uvedených dôvodov mal súd za to, že žalobca nepreukázal svoju vecnú aktívnu legitimáciu v spore
a z týchto dôvodov žalobu zamietol.

21. Čo sa týka námietky premlčania vo vzťahu ku zneniu § 103 OZ, pokiaľ aj z pripojených listinných
dôkazov nie je možné zistiť, pre ktorú konkrétnu splátku nastal zročný celý dlh, nie je možné si vykladať

toto zákonné ustanovenie tak, že počiatok behu všeobecnej trojročnej premlčacej doby má začať plynúť
vtedy, keď toto právo mohlo byť vykonané prvý raz. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu v tom
smere,žejenaveriteľovi,kedysitotoprávovyplývajúcezdohodyuplatní.Zozneniacitovanéhoust.§103
OZvyplývapočiatokbehupremlčacejlehoty-zročnosťsplátkyprektorejneuhradenienastalapredčasná
zročnosť dlhu.

23. Z uvedených dôvodov nebolo možné konštatovať, či došlo k premlčaniu v zmysle citovaného
zákonného ustanovenia.

24. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa zásady úspechu v spore s tým, že súd zohľadnil tú

skutočnosť, že procesne zavinil čiastočné zastavenie konania žalovaný v súlade s § 255 ods. 1 CSP a
§ 256 ods. 1 CSP (úspech 96,5 %, neúspech 3,5 %).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť
podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis sprílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy
toho, kto ho urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).