Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. máj 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111221162
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8111221162.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a sudcov
JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu: MAXIMA FINANCE s. r. o., so
sídlom v Košiciach, Moyzesova 22, IČO : 36589055, zastúpeného JUDr. Ivanom Husárom, advokátom
v Košiciach, Vojenská 14, proti žalovanej: V. B., bytom B., O. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Igorom
Šafrankom, advokátom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 163/66, za účasti vedľajšieho účastníka na

strane žalovanej: Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, so sídlom Petzwalova 12, Nitra,
IČO: 42 205 735, o zaplatenie 16 178,39 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu
Okresného súdu Prešov zo dňa 30. 04. 2014, č. k. 29C/174/2011-333 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zaviazal žalovanú

zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia 4 264,37 Eur a z iných trov
1 036,50 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

2. Rozhodnutie odôvodnil ust. § 142 ods. 3 O. s. p., podľa ktorého, aj keď mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej
časti, alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo úvahy súdu; v takom

prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

3.Protitomutouzneseniupodalavzákonomstanovenejlehoteodvolaniežalovanánavrhujúcnapadnuté
uznesenie zmeniť a náhradu trov konania žalobcovi nepriznať s poukazom na ust. § 150 ods. 1 O. s. p..
Uviedla, že už niekoľko rokov spolu s manželom vedú na súdoch SR boj s nebankovými subjektmi. Nie
sú klasickí neplatiči, a dlžníkmi sa stali v dôsledku ľudskosti, keď spolu s manželom išli ručiť priateľovi,

ktorý ako dlžník dlh nesplnil, zmizol a tak sa dostali do úverového kolotoča. Mali celkom 56 úverov, prišli
o dom, byt a záhradu a nebankovým subjektom len na úrokoch a poplatkoch zaplatili vyše 1,6 milióna
Sk. Napriek tomu svojim enormným úsilím a pracovným nasadením, ktoré ich oboch pripravilo o zdravie
a rozvrátilo rodinu, podarilo sa im všetky úvery vyrovnať a získať naspäť nehnuteľnosti. Zaplatiť náhradu
trov konania v niekoľko tisícoch eur je pre žalovanú likvidačné vzhľadom na jej sociálne pomery a ťaživú
finančnú situáciu, ktorá jej spôsobila vážne zdravotné problémy. Tieto okolnosti sú podľa odvolateľky

dôvodmi hodnými osobitného zreteľa na aplikáciu § 150 O. s. p., a to o to viac, že ide o spor zo
spotrebiteľskej agendy, v ktorej sa judikatúra ešte len vytvára a uverejnená judikatúra nie vždy svedčí
v prospech praktík žalobcu.

4. Žalobca k podanému odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Uviedol,
že na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku už prebehlo exekučné konanie, v rámci

ktorého žalovaná splnila súdom uloženú povinnosť vo veci samej, pričom jej konanie nenasvedčovalo
tomu, že exekučný titul bude napádaný v dovolacom konaní. Odvolaním žalovaná neobjektívne ničímnepreukázaným znevažuje dobré meno žalobcu, uvádza tvrdenia, že žalobca je necharakterný a
bezohľadný veriteľ ťažiaci z jej zlej situácie. Uvedené tvrdenia (tak ako je to v prípade žalovanej zvykom)
sú neobjektívne, a opak je pravdou. Žalovaná prevzala od žalobcu v auguste 2007 - 1 200 000 Sk a

v prípade, ak by obdobnú bezúčelovú pôžičku bola získala od banky, kde boli v danom čase úrokové
sadzby banky zhruba vo výške 15 % a 16 %, banke by žalovaná bola povinná uhradiť okrem istiny aj
úrok, čo by za 6 rokov pri pôžičke 1 200 000 Sk úrok predstavoval 700 000 Sk. Vzhľadom na určenie
absolútnej neplatnosti zmluvy o pôžičke, žalobca od žalovanej nepožaduje žiadne úroky za poskytnutie
pôžičky, ale žalovaná nie je ochotná uhradiť ani len poskytnutú istinu, a súčasne podala voči žalobcovi

na súde žalobu o zaplatenie nemajetkovej ujmy v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, kde požaduje
úhradusumy20000Eur.UvedenékonaniesavedienaOkresnomsúdePrešovpodsp.zn.9C/391/2012.
Navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť a priznať žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
účinný od 1.7.2016 - ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie podané žalovaným v zmysle § ustanovení

378 a nasl. CSP, riadiac sa tým, že
a) podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
b) podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Odvolací súd tak prejednal podané odvolanie zodpovedajúco ustanoveniu § 385 ods.1 CSP bez
nariadenia pojednávania. Mal pritom na zreteli jeho preskúmavacie oprávnenia dané ustanovením § 379
a § 380 CSP podľa ktorých je odvolací súd viazaný rozsahom a odvolacími dôvodmi odvolania a na vady,
ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch

uplatnené. Po takomto preskúmaní podaného odvolania, napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu
predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie, ani pre
zmenu napadnutého uznesenia.

7. Žalovaná sa podaným odvolaním domáha zmeny napadnutého uznesenia z dôvodu, že súd prvej

inštancie vec nesprávne právne posúdil, ak o trovách konania nerozhodol v zmysle § 150 O. s. p.
(účinného do 30. 06. 2016).

8. Podľa ust. § 142 ods. 3 O. s. p. (účinného do 30. 06. 2016), aj keď mal účastník vo veci úspech len
čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti

alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom
prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

9. Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. (účinného do 30.6.2016) ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí
súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti,

či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone,
ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

10. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

11. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

12. Z citovaných zákonných ustanovení plynie, že sporové konanie sa riadi zásadou úspechu, t.j.
úspešná strana má právo na náhradu trov konania voči strane, ktorá úspech vo veci nemala. Výnimku

z tejto zásady predstavuje citované ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p.

13. Použitie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. znamená odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok
konania a zodpovednosti za zavinenie, pretože má dopad na toho, kto by mal ináč právo na náhradu
trov konania. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, keď sú v konaní naplnené zákonné

predpoklady na priznanie práva na náhradu trov konania, avšak z osobitných dôvodov súd náhradu trov
neprizná. Predpokladom použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípady hodné osobitného zreteľa,
posudzované ako na strane toho, komu má byť náhrada trov priznaná, tak aj na strane účastníka,
ktorý by bol ináč povinný trovy konania nahradiť. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľasa prihliada predovšetkým na osobné, majetkové pomery, ako aj ďalšie pomery všetkých účastníkov,
okolnosti podania návrhu na začatie konania a uplatňovania práva účastníka, postoje účastníkov v
konaní, ako aj zohľadnenie dopadu rozhodnutia o trovách konania ako na povinnú, tak aj oprávnenú

stranu z titulu práva na náhradu trov konania. Uvedené ustanovenie dáva súdu možnosť prihliadnuť
pri rozhodovaní o náhrade trov súdneho konania na osobitosti jednotlivých prípadov a má slúžiť k
odstráneniu neprimeranej tvrdosti.

14. Pri rozhodovaní o tom, či sú splnené podmienky pre výnimočné nepriznanie (úplné či čiastočné)

náhrady trov konania úspešnej strane sporu, je potrebné, aby skutkové okolnosti, v ktorých sa vidí
naplnenie dôvodu hodného osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania, boli preukázané,
a to zo všetkých aspektov, ktoré sú podľa ustálenej praxe všeobecných súdov relevantné. V opačnom
prípade môže dôjsť pri rozhodovaní o náhrade trov konania k porušeniu základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 prvej
vety dohovoru (nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 122/09).“

15. Nárok na náhradu trov konania úspešnej strany v spore je pritom súčasťou základného práva na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy. V čl. 46 ods. 1 Ústavy sa zaručuje základné právo na súdnu
a inú právnu ochranu. Aj zákonná úprava platenia a náhrady trov konania obsiahnutá najmä v Civilnom
súdnom poriadku určuje, či je základné právo na súdnu ochranu naplnené reálnym obsahom (čl. 46

ods. 1 v spojení s čl. 46 ods. 4 Ústavy). Procesné predpisy, ktoré upravujú platenie a náhradu trov
konania, treba vykladať v súlade s takto vymedzeným obsahom a účelom základného práva na súdnu
ochranu. Pritom treba dbať na to, aby nikto len z dôvodu, že uplatní svoje základné právo na súdnu
ochranu, neutrpel materiálnu ujmu v dôsledku inštitútu platenia trov konania za predpokladu, že bol v
spore úspešný, a to bez zreteľa na jeho postavenie v spore.

16. V danom prípade výrok o trovách konania medzi žalobcom a žalovanou bol odôvodnený ust. § 142
ods. 3 O. s. p. v znení účinnom do 30. 06. 2016. Možnosť použitia tohto zákonného ustanovenia je
daná vtedy, ak na strane účastníka, ktorý má byť zaviazaný na náhradu trov konania neexistujú dôvody
hodné osobitného zreteľa umožňujúce v súlade s ust. § 150 ods. 1 O. s. p. v znení účinnom do 30. 06.

2016, resp. v súlade s ust. §257 CSP v znení účinnom od 01. 07. 2016, výnimočne náhradu trov konania
nepriznať. V súvislosti s ust. § 150 O. s. p. súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
uviedol, cit.: „ Žalovaná v tomto konaní bola zo zákona oslobodená od platenia súdnych poplatkov,
keďže vystupovala ako spotrebiteľka. To však neznamená, že v prípade neúspechu v konaní nie je
povinná nahradiť trovy konania protistrane. Súd z uvedeného dôvodu nevidel dôvod na aplikáciu ust. §

150 Občianskeho súdneho poriadku.“. Či takéto dôvody na strane žalovanej neboli dané z odôvodnenia
rozhodnutia sa zistiť nedá.

17. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej
procesnej situácií, keď sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo

charakterom procesnej situácie. Druhá oblasť sa týka sociálnych aspektov. Dochádza k nej vtedy, ak v
priebehu konania výrazne vystupuje do popredia, že povinný účastník nemôže uhradiť náhradu trov z
dôvodu, ktoré sám nezavinil, alebo môže ich uhradiť len s veľkými ťažkosťami.

18. V prejednávanej veci sa vôbec neskúmalo, či na strane žalovanej sú dané dôvody hodné osobitného

zreteľa umožňujúce výnimočne náhradu trov konania nepriznať. V tomto smere je teda výrok o trovách
konania medzi žalobcom a žalovanou nepreskúmateľný.

19. Keďže vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi odníma možnosť v odvolacom
konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská

k nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 289 ods. 1
písm. b) CSP, uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
(§ 391 ods. 1 CSP).

20. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie posúdiť možnosť aplikácie ust. § 257 CSP pri

rozhodovaní o trovách konania medzi žalobcom a žalovanou zohľadňujúc oblasť sociálnych aspektov
na strane žalovanej.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).