Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. november 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11C/14/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817201815
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8817201815.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou v spore žalobcu: U. U., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. Ž. XX, XXX XX Ž.,
zastúpeného: Advokátska kancelária Koncová & Parnters, s.r.o., Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín,
IČO: 47 256 907, proti žalovanému: Endepro, s.r.o., v likvidácii, Mlynské nivy 49, 821 09 Bratislava 2,
IČO: 35 805 731, zastúpeného: RR Legal Corp., s. r. o., advokátska kancelária, Humenské nám. 4,
851 07 Bratislava, IČO: 46 789 634, o vydanie bezdôvodného obohatenia a zaplatenie primeraného

finančného zadosťučinenia, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 412,80 EUR z titulu bezdôvodného obohatenia,
a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 300,- EUR ako primerané finančné
zadosťučinenie, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške
tejto náhrady bude rozhodnuté súdom 1.inštancie v samostatnom uznesení.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom domáha vydania bezdôvodného obohatenia a zaplatenia primeraného
finančného zadosťučinenia. Podanie žaloby odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným uzatvoril Úverovú
zmluvu č. XXXXXXXXX zo dňa 22.03.2014 (ďalej len „Zmluva"), v zmysle ktorej žalovaný poskytol
žalobcovi spotrebiteľský úver vo výške 480,- EUR, pričom žalobca mal uhradiť žalovanému celkovú

sumu nákladov tvorenú úrokom a poplatkom za garantovanú službu spolu vo výške 645,60, pričom
úrok je vo výške 22,38 % ročne, čo predstavuje sumu 69,12 EUR a poplatok za garantovanú službu vo
výške 96,48 EUR. RPMN predmetnej Zmluvy je 70,38 %, pričom pri riadnom splatení dlhu predstavuje
suma na úhradu sumy 645,60 EUR. Priemerná hodnota RPMN predstavuje 46,30 %, pri čom žalobca
mal uhradiť dlh v 60 týždenných splátkach po 10,76 EUR, poslednú 10,76 EUR. Spolu s úverovou
zmluvou bola uzavretá nepomenovaná zmluva podľa § 51 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej
si žalovaný účtoval odmenu vo výške 247,20 EUR za službu, v zmysle ktorej bude vyberať splátky

úveru poverený zrejme zamestnanec žalovaného, a to v mieste bydliska žalobcu. Táto odmena mala byť
splatná v 60 splátkach, a to vo výške 4,12 EUR a posledná splátka 4,12 EUR. Zmluva uzavretá medzi
žalobcom a žalovaným je v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. OZ zmluvou spotrebiteľskou a zároveň
spotrebiteľským úverom v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom tento výklad je v súlade aj
s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V danom prípade žalovaný je právnická osoba,

ktorá v čase uzavretia Zmluvy mala v predmete svojho podnikania poskytovanie spotrebiteľských úverov
v neobmedzenom rozsahu ako aj poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom a žalobca
je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,povolania alebo podnikania, preto žalobca spĺňa charakteristiku spotrebiteľa podľa § 52 ods. 3 OZ. Tu
je nutné poukázať aj na výšku úroku, t.j. vo výške 22,38 % ročne, pričom podľa štatistík národnej banky
Slovenska vyplýva, že v marci 2014 bol priemerný ročný úrokom pri úveroch so splatnosťou od jedného

do päť rokov roka vo výške 14,03 %. Rovnako sa javí aj uvedená výške RPMN, že nie je správna
výška zákonom vyžadovaného údaja o RPMN, nakoľko máme za to, že by bola RPMN max. vo výške
70,23 %, pričom žalovaný uvádza 70,38 % bez zarátaného poplatku. Tzn., že žalovaný klamal a uviedol
žalovaného do omylu, čo má samozrejme dosah aj na platnosť právnych úkonov. Neprimerane vysoké
úroky, dojednané pri peňažnej pôžičke sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám

správania a vzájomných vzťahov medzi občanom a mravným princípom spoločenského poriadku, a
teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Požiadavka na neprimerané zmluvné úroky, môže za istých
okolností v sebe obsahovať i skutkovú podstatu trestného činu úžery, kedy dohoda o neprimeraných
úrokoch je neplatná nie len pre rozpor so zákonom, ale aj pre rozpor s dobrými mravmi (viď napr.
rozhodnutieKrajskéhosúduvPrešovezodňa25.09.2013,sp.zn.3Co/151/2013).Ďalejjetiežzrejmé,že
mesačné splátky vo výške 10,76 EUR zahŕňajú splátky všetkých zložiek celkových nákladov spojených

so spotrebiteľským úverom poskytnutým Zmluvou. Zo Zmluvy jednoznačne nevyplýva, ktoré konkrétne
položky nákladov sú zahrnuté do týždennej splátky. Zo Zmluvy tak nie je zrejmé, aká výška splátky
pripadá na splátky istiny úveru, aká na splátky úrokov, aká na prípadné iné poplatky, nie je teda
ani zrejmé, v akej celkovej výške sú tieto položky nákladov spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom zahrnuté v sume, ktorá podľa Zmluvy má predstavovať sumu celkových nákladov spotrebiteľa

spojených so spotrebiteľským úverom. Žalobca tak má za to, že minimálne z dôvodu absencie údaju
o termíne konečnej splatnosti úveru, nesprávne u vedenej RPMN ako aj nadhodnotenej úrokovej
sadzbe, považuje sa úver za bezúročný a bezpoplatkový. Žalobca má za to, že zmluvná podmienka
v Zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 22.03.2014, v ktorej je uvedený garantovaný poplatok za
službu, je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľná a z tohto dôvodu podľa § 53 ods.

5 neplatná. K tomuto záveru treba dospieť s ohľadom na zistenú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Nerovnováha je daná skutočnosťou, že táto
zmluvná podmienka netýkajúca sa hlavného predmetu plnenia a odmeny za toto plnenie (odmenou je
dohodnutý úrok za poskytnutie úveru) je dohodnutá jednoznačne a zjavne v neprospech žalobcu, keď
za bližšie neurčené služby žalovaného musí žalobca zaplatiť poplatok vo výške 96,48 EUR, pričom tento

poplatok vo svojom rozsahu takmer zodpovedá dohode o odmene za poskytnutie celého úveru (22,38%
ročne), dokonca ho prevyšuje, t.j. tento bližšie neidentifikovaný poplatok zdvojnásobuje výdaje žalobcu
v súvislosti s poskytnutým úverom. Rovnako nepomenovanú zmluvu, v zmysle ktorej mal žalobca
plniť splátky v hotovosti k rukám povereného zamestnanca žalovaného, považujeme za rozpornú s
dobrými mravmi. Úmyslom žalobcu bolo získanie finančných prostriedkov z úveru, pričom uzavretie

takejto nepomenovanej zmluvy, bolo podmienkou uzavretia samotnej úverovej zmluvy. Žalobca tak
nemal inú možnosť, ako takúto, pre neho zjavne nevýhodnú nepomenovanú zmluvu uzatvoriť, aby
mohol čerpať úverové prostriedky. Žalobca tak nie len, že sa zaviazal na neprimerane vysokú odplatu
za službu, ktorú vo svojej podstate ani nemusel využívať, avšak jej podpisom, z opatrnosti dodávame,
že núteným uzavretím takejto zmluvy, prišiel žalobca o možnosť uhrádzať splátky akýmkoľvek iným

spôsobom. Vo svojej podstate sa nedobrovoľne vzdal voľby akým spôsobom bude uhrádzať splátky
a navyše za takto nedobrovoľný výber spôsobu úhrady splátok, je ešte aj povinný zaplatiť odmenu
vo výške 247,20 EUR. Máme zato, že takýto úkon je absolútne neplatným právnym úkonom z titulu
rozporu s dobrými mravmi. Nakoľko žalobca riadne uhrádzal všetky platby, a teda vyplatil žalovanému
sumu 892,80 EUR, pričom má za to, že Zmluva je bezúročná a bezpoplatková, je žalobca toho názoru,

že sa žalovaný na jeho úkor obohatil, a to vo výške 412,80 EUR. V zmysle ustanovenia § 3 zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom

a osobitnými predpismi zodpovedá. Máme za to, že žalovaný porušil práva žalobcu ako spotrebiteľa
a je povinný zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie, a to najmä s ohľadom na výrazný
zásah do práv žalobcu, neprimerané praktiky žalovaného pri poskytovaní úveru ako aj najmä s ohľadom
na osobu žalobcu, ktorého majetkové pomery nie sú ani priemerné, jeho príjem je nízky, žalobca nemá
dostatočné vzdelanie ekonomického alebo iného zamerania, na základe ktorého by si zvážil riziká pri

uzatváraníZmluvy,žalovanýsvojimsprávanímpripravilžalobcuoznačnúsumupeňažnýchprostriedkov,
a to na základe porušenia zákonných ustanovení. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti časti
zmluvy žalobkyňa preukazuje tým, že v súčasnej dobe existuje stav právnej neistoty, v dôsledku ktorej
nie je zrejmé, koľko mal žalobca žalovanému zaplatiť bez toho, aby na strane žalovaného nedošlo kbezdôvodnému obohateniu. Zároveň je žalobca v zlej finančnej situácii a vyplatenie pohľadávok, na
ktoré nebol povinný ho privádzajú ešte do horšej finančnej situácie.

2. K podanej žalobe sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 20.09.2017, v ktorom okrem iného uviedol, že
pokiaľ ide o úrokovú sadzbu, má za to, že ak sa v spoločnosti bežne akceptuje, že komerčné banky, ako
aj súdna prax uznáva úrokovú sadzbu 25 % ročne či dokonca vyššiu, nemôže byť v rozpore s dobrými
mravmi úroková sadzba 22,38 % ročne pri dobe splatnosti 60 týždňov. Aj pokiaľ ide o RPMN má za
to, že náklady na spotrebiteľský úver dosahujúce približne polovicu zákonom povolenej výšky takýchto

nákladov, jednoducho z povahy veci nemôžu odporovať dobrým mravom. Pokiaľ ide o odplatu, žalovaný
ma za to, že v danom prípade žalobca nijako nepreukazuje, že by odplata v danom prípade prevyšovala
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu. Použitie vyjadrenie termínu konečnej splatnosti úveru
je podľa žalobcu dostatočné a zrozumiteľne, rovnako aj rozčlenenie splátok úveru.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby a to Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX,

potvrdením o doplatení pôžičky, vyjadrením žalobcu a vyjadreniami žalovaného.

4. Na základe uvedeného zistil nasledovný skutkový stav:

5. Zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, ktorú uzavreli žalobca ako dlžník a žalovaný ako veriteľ vyplýva,

že žalovaný poskytol žalobcovi úver v sume 480 eur. Žalobca sa zaviazal zaplatiť žalovanému túto sumu
zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 96,48 eur, t.j. spolu 645,60 eur v 60 mesačných splátkach po
10,76 eur. Zmluva bola uzatvorená dňa 22.03.2014.

6. Z potvrdenia o doplatení pôžičky zo dňa 11.03.2015 vyplýva, že žalobkyňa splatila dňa 24.02.2015 v

plnej výške pôžičku č. XXXXXXXXX v celkovej výške 892,80 eur.

7. Uvedený spor súd takto právne posúdil:

8. V § 497 Obchodného zákonníka sa uvádza, že zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie

dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom
v čase uzavretia úverových zmlúv (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá

zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

11. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

12. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.13. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

14.Podľa§3ods.3zákonaNRSRč.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaaozmenezákonaSlovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 až § 54
Občianskeho zákonníka.

15. Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.

17.Podľa§10cuvedenéhonariadeniaakzáväzkovývzťahvznikolpred1.februárom2013,výškaúrokov

z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

18. V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

19. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým

prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

20. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich

použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá

možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať
sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na
základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý
používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto

prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatvárala
žalovaná ako dodávateľ a žalobkyňa ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových
podmienok bol daný žalovanou bez možnosti žalobkyne privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné
predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to,
že tým, že by na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu

postavenia žalobkyne ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

21. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

22. Zmluvy uzavreté medzi stranami sporu sú spotrebiteľskými zmluvami v zmysle zákona o ochrane
spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle

smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri
závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

23. Ako vyplýva z § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia

zmluvy (ďalej len ,,zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

24. V zmysle § 2 ods. 1. písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom fyzická osoba,

ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať

písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

26. Ako vyplýva z § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva

k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

27. V zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje

za bezúročný a bez poplatkov, ak
a. zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b. je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

28. Podľa ustanovenia § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

29. Podľa ustanovenia § 298 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka

spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom
v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou
je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky,
ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so
spotrebiteľskou zmluvou.

30. Podľa ustanovenia § 298 ods. 2 Civilného sporového poriadku, Ak súd určil niektorú
zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so
spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal
plneniedodávateľovizdôvodutakejzmluvnejpodmienkyalebomunazákladetakejzmluvnejpodmienky

uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej
podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.31. Ako vyplýva z § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ( ďalej len „Zákon o
ochrane spotrebiteľa“), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v

spotrebiteľských zmluvách.

32. Podľa § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa, môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať
ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal

protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav vrátane vydania bezdôvodného obohatenia, a to
aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým
súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o
konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len kolektívne záujmy spotrebiteľov).
Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie

práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu
spotrebiteľovi.

33. Uzatvorená úverová zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch; uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti citovaného zákona.

Žalovaný je právnickou osobou, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytuje spotrebiteľské
úvery a žalobca bol v daných prípadoch spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Nakoľko zmluvy
uzavreté medzi stranami sporu majú charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zák. č.
129/2010 Z. z., musia obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2

zák. č. 129/2010 Z.z.

34. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 829,80 eur
predstavujúceho rozdiel medzi reálne poskytnutými finančnými prostriedkami a úhradami žalobkyne,
zdôvodňujúc to tým, že úver je bez úrokov a bez poplatkov a pokiaľ ide o úrok úver aj v rozpore s dobrými

mravmi.

35. Žalobkyňa v podanej žalobe namietala, že predmetná zmluva neobsahuje náležitosti podľa ust. §
9 ods. 2 písm. f), l) a n) zákona o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ ide o náležitosť podľa § 9 ods. 2
písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch súd poukazuje na skutočnosť, že toto ustanovenia bolo v

čase podanie žaloby pod písm. f) tohto zákona a v čase rozhodovania súdu je obsah tohto ustanovenia
vyjadrený v § 9 ods. 2 písm. g). Pokiaľ ide o náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských
úveroch súd poukazuje na skutočnosť, že toto ustanovenia bolo v čase podanie žaloby pod písm. l) tohto
zákona a v čase rozhodovania súdu je obsah tohto ustanovenia vyjadrený v § 9 ods. 2 písm. k).

36. Súd má za to, že predmetná zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. n) zákona o
spotrebiteľských úveroch a to súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a
súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie
istiny.

37. Súd taktiež zistil, že zmluva neobsahuje, v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) zákona
o spotrebiteľských úveroch, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluvách sa uvádza
len výška splátky a počet splátok bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je splnená požiadavka, aby zmluvy
obsahovali termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie
jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal

zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky,
na ktoré nemá právo.

38. Zmluva takisto neobsahuje povinnú náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských
úveroch a to konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru. Jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy o

spotrebiteľskom úvere je údaj o konečnej splatnosti úveru. Údaj o termíne konečnej splatnosti úveru
má byť uvedený presne, a to uvedením konkrétneho dňa, mesiaca a roku, kedy spotrebiteľský úver
nadobudne konečnú splatnosť.39. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je
potrebné podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov.

40. Súd mal za preukázané, že žalobca v prospech žalovaného uhradil sumu 892,80 eur. Vzhľadom
na skutočnosť, že predmetné úvery súd vyhodnotil ako bezúročné a bez poplatkov a s prihliadnutím
na skutočnosť, že žalovaný žalobcovi poskytol celkovo sumu úveru 480,00 eur, má súd za to, že
žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi plnenie získané bez právneho dôvodu, teda bezdôvodné obohatenie
podľa § 451 Občianskeho zákonníka. Rozdiel medzi poskytnutými prostriedkami zo strany žalovaného

a žalobcom uhradenými prostriedkami činí sumu 412,80 eur.

41. Žalobca sa v konaní domáhal taktiež zaplatenia sumy 300,00 eur ako primeraného finančného
zadosťučinenia.

42. Podľa citovaného ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, má spotrebiteľ právo

na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa zodpovedá, avšak iba za predpokladu, že spotrebiteľ na súde
úspešne uplatní porušenie práva na ochranu spotrebiteľa. Uvedené právo nie je možné zamieňať s
právom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Predpokladom pre priznanie nároku je skutočnosť, že
v konaní spotrebiteľ uplatnil nárok, ktorý vznikol porušením práv spotrebiteľa, teda práv nie len podľa

zákona č. 250/2007 Z.z. ale aj práv podľa piatej hlavy prvej časti Občianskeho zákonníka, zákona
o spotrebiteľských úveroch prípade iných predpisov. Uplatnením práva však nemožno rozumieť iba
podanie žaloby spotrebiteľom, ale takýmto konaním je aj účinná obrana spotrebiteľa v konaní začatom
na podnet dodávateľa.

43. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobcu opierajúci sa o ust. § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje
právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní
porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného
zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho

stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné
uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. alebo osobitnými
predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu.
Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto
súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma tu je. Bez právneho

významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy.

44. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku
účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú
inštitút náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút

súkromného práva v podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlučne
reparačnú funkciu. Pre porovnanie sankčná funkcia náhrady škody (punitive damagesv práve USA a
exemplary damages v práve Veľkej Británie) je taká náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať
žalobcu, ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi
a ktorým žalobcovi spôsobil škodu a odradiť odporcu alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania

takéhoto konania v budúcnosti. Sankčná náhrada škody teda trestá a súčasne pôsobí preventívne.
Jazyk európskych predpisov a judikatúry akcentuje najmä druhú funkčnú zložku sankčnej náhrady
škody, teda funkciu preventívnu (porov. najmä používanie adjektíva "odradzujúci"). A tak práve inštitút
relutárnejnáhradynemajetkovejujmymôžebyťprostriedkomochranynadoplnenieopreventívneúčinky
pred diskrimináciou. V zmysle judikatúry ESD a antidiskriminačných smerníc musia byť sankcie za

diskriminačné správanie „účinné, primerané a odradzujúce“. Doktrinálne možno preventívnu funkciu
náhrady nemajetkovej ujmy odôvodniť tým, že diskriminácia jednotlivca je civilným deliktom. Zmyslom
prostriedkovnápravypodľaZOSjenielenposkytnúťsatisfakciujednotlivcovi,aleajsankcionovaťškodcu
a odradiť do budúcnosti osobu a jej možných nasledovníkov od nekalého konania, ktorý názor podporuje
aj judikatúra (NS ČR 30Cdo 4431/2007; porov. pod 18/).

45. V danej právnej veci mal súd jednoznačne za preukázané, že v tomto konaní si žalobca úspešne
uplatnil svoje právo ako spotrebiteľ, kedy sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia. Súd v tomto
konaní zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 412,80 eur.46. V súvislosti s výkladom samotného pojmu „úspešné uplatnenie práva“ zo strany spotrebiteľa,
súd poukazuje na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp.zn. 4 Obdo 45/2012 zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek
problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje
záujem spotrebiteľa“.

47. Žalobcovi jednoznačne vznikla ujma v nemajetkovej sfére, keďže konanie žalovaného bolo spôsobilé

privodiť mu ujmu vo sfére jeho rodinného, súkromného a spoločenského života.

48. Ako vyplynulo zo žaloby žalobcu, samotná žalobca musel na dosiahnutie stavu relatívnej
právnej istoty iniciovať súdne konanie na ochranu svojich spotrebiteľských práv (konanie o vydanie
bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky vedené na tunajšom súde
pod sp. zn. 10C/11/2015).

49. Samotné súdne konanie, ktoré bolo v danej situácii jedinou možnosťou žalobcu, je náramne
stresujúcim faktorom, odôvodňujúcim priznanie finančného zadosťučinenia. Súd pri priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia žalobcovi vychádzal najmä z porušenia práv žalobcu ako
spotrebiteľa zo strany žalovaného, intenzity tohto zásahu do práv spotrebiteľa.

50. Vzhľadom na objektívnu spôsobilosť tohto závadného stavu vyvolať negatívne dôsledky v
súkromnom a spoločenskom živote žalobcu, považoval súd právny základ nároku na finančné
zadosťučinenie za plne dôvodný a za primerané finančné zadosťučinenie. Priznané finančné
zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobcu, ktorá mu vznikla konaním žalovaného, je určitou

satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku konania žalovaného trpieť a zároveň je aj sankciou
postihujúcu žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne konal. Spotrebiteľ nie je povinný
preukazovať ujmu, ktorá mu vznikla. Ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa priznáva spotrebiteľovi
právo na finančné zadosťučinenie nie v prípade vzniku ujmy spotrebiteľovi, ale už vtedy, keď mu ujma
v nadväznosti na porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť mohla, pričom sa úspešne domáhal ochrany

svojich práv.

51. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, tá závisí od úvahy súdu a nemožno ju objektívne
preukázať. Uvedené neznamená svojvôľu pri rozhodovaní súdu o výške priznaného finančného
zadosťučinenia, ale pri tomto súd zohľadňuje viaceré kritéria tak, ako je uvedené vyššie (intenzitu a

časové obdobie trvania závadného konania dodávateľa, satisfakčnú a sankčnú funkciu zadosťučinenia
a podobne).

52. Účelom poskytnutia zadosťučinenia je odčinenie útrap, keď sú voči spotrebiteľovi uplatňované
nezákonné nároky alebo je vystavený bezprostrednej hrozbe nezákonných nárokov, je bezdôvodne

sankcionovaný, znevýhodňovaný, diskriminovaný. Poskytnutie zadosťučinenia nie sankcia za samotnú
existenciu neprijateľnej zmluvnej podmienky, aj keď určitý odstrašujúci a preventívny účinok je v
zadosťučinení obsiahnutý.

53. Spotrebiteľ nie je povinný preukazovať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa

priznáva právo na finančné zadosťučinenie nie v prípade vzniku ujmy ale už vtedy, keď mu ujma
v nadväznosti na porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť mohla. Teda už samotné vyvolanie stavu
žalovaným, na základe ktorého by žalobcovi ako spotrebiteľovi ujma mohla vzniknúť, je jedným z
predpokladov na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007
Z. z. Spotrebiteľ už vôbec nie je povinný odôvodňovať vzniknutú ujmu a stav právnej neistoty, prípadne

uvádzať iné skutočnosti týkajúce sa nároku na primerané finančné zadosťučinenie už bezprostredne
v konaní, v ktorom bolo vyslovené porušenie práva na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľ je oprávnený
uplatniťsinároknaprimeranéfinančnézadosťučineniesamostatnoužalobounasúde,akotomužalobca
učinil.

54. Za adekvátnu výšku primeraného finančného zadosťučinenia, považoval súd sumu 300,00 eur.
Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného
a odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút náhrady
škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného právav podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlučne reparačnú funkciu. Pre
porovnanie sankčná funkcia náhrady škody (punitive damages v práve USA a exemplary damages
v práve Veľkej Británie) je taká náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať žalobcu, ale skôr

potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi a ktorým
žalobcovi spôsobil škodu a odradiť žalovaného alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto
konania v budúcnosti. Sankčná náhrada škody teda trestá a súčasne pôsobí preventívne. Jazyk
európskych predpisov a judikatúry akcentuje najmä druhú funkčnú zložku sankčnej náhrady škody, teda
funkciu preventívnu (porov. najmä používanie adjektíva "odradzujúci"). A tak práve inštitút relutárnej

náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie o preventívne účinky
pred diskrimináciou. V zmysle judikatúry ESD a antidiskriminačných smerníc musia byť sankcie za
diskriminačné správanie „účinné, primerané a odradzujúce“. Doktrinálne možno preventívnu funkciu
náhrady nemajetkovej ujmy odôvodniť tým, že diskriminácia jednotlivca je civilným deliktom. Zmyslom
prostriedkovnápravypodľaZOSjenielenposkytnúťsatisfakciujednotlivcovi,aleajsankcionovaťškodcu
a odradiť do budúcnosti osobu a jej možných nasledovníkov od nekalého konania, ktorý názor podporuje

aj judikatúra (NS ČR 30Cdo 4431/2007; porov. pod 18/) (rozsudok KS TT 26Co/781/2015).

55.Spoukazomnavyššieuvedenésúdkonštatuje,žezadanéhostavusohľadomnazávažnéporušenie
práv žalobcu zo strany žalovaného, ktorých ochrany sa žalobca úspešne domohol na súde je priznanie
finančného zadosťučinenia plne dôvodné. Pri určení výšky priznaného zadosťučinenia súd je toho

názoru, že žalovaná suma je primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobcu žalovaným a táto
zodpovedá svojmu účelu, teda poskytuje žalobcovi ako spotrebiteľovi satisfakciu a odradí dodávateľa
od porušovania práv spotrebiteľov.

56. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná

strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

57.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

58. Žalobca bol v súdnom konaní úspešný v celom rozsahu a preto mu súd priznal náhradu trov konania
vo výške 100 %. O konkrétnej výške trov rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a

čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.