Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. december 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8CoE/78/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817203769
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8817203769.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a členov
senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v exekučnej veci oprávneného EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnej W.
Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, XXX XX J., o udelenie poverenia, o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 11Er 644/2017-13 zo dňa 15. marca 2018, takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol
tak, že:

„I. Súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z a m i e t a.“

2. Po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia, návrhu oprávneného a exekučného titulu zistil, že
v predmetnom konaní neboli súdu doložené potrebné písomnosti, a to Zmluva č. XXXXXXXXXZXXX
zo dňa XX.XX.XXXX spolu so Všeobecnými obchodnými podmienkami, Dohoda o uznaní záväzku

a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 28.09.2015, ktorej súčasťou je aj rozhodcovská zmluva,
ktorá zakladá právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť o veci. Aj napriek výzve zo dňa 12.02.2018
oprávnený nereagoval na žiadosť súdu a predmetné písomnosti nedoplnil v ustanovenej lehote.
Vzhľadom na nedoplnenie požadovaných písomností a absenciu rozhodcovskej zmluvy, ktorá zakladá
právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť o veci, súd prvej inštancie nemal preukázané, že v
predmetnej veci mohol rozhodovať Rozhodcovský súd a preto žiadosť súdneho exekútora o udelenia

poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

3. Proti uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci.
Uviedol, že spolu s povinnou sa v Rozhodcovskej zmluve dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z
Dohody o uznaní záväzku budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou

Slovenská rozhodcovská, a.s., ak žalujúca strana podá žalobu na rozhodcovskom súde alebo b) pred
Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. alebo c) pred príslušným
súdom Slovenskej republiky, až žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho
predpisu. Poukázal na ustanovenie § 73 odsek 8 zákona č. 335/2014 Z.z. a na to, že povinnú listom zo
dňa 19.12.2014 vyzval na úhradu dlžného zostatku. Nakoľko nedošlo k náprave, dňa 15.06.2016 podal
žalobu na Stály rozhodcovský súd.4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie §
34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len „C.s.p.“),
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z

ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) a
dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

5. Podľa ustanovenia § 365 odsek 1 C.s.p., odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

6. Podľa ustanovenia § 380 odsek 1 C.s.p., odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

7. Podľa ustanovenia § 389 odsek 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno

napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

8. Oprávnený v podanom odvolaní uviedol ako dôvod odvolania nesprávne právne posúdenie súdom
prvej inštancie. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod
normuhmotnéhoprávaaleboprocesnéhopráva,ktorávhypotézenemátaképredpoklady,akévyplývajú
zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že odvolací

súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne
interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne
aplikoval (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 2 M Cdo 4/2009).

9. Súd prvej inštancie bol ako exekučný súd povinný v zmysle ustanovenia § 44 odsek 2 preskúmať

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie ako aj exekučný titul.
Nakoľko oprávnený navrhoval vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku, exekučný
súd bol oprávnený preskúmať aj existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci sp. zn. 3Cdo 146/2011
Najvyšší súd judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný
titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či

rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol
vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s
právomocouprejednaťdanýspor,niejeexekučnýsúdviazanýtým,akotútootázkuvyriešilrozhodcovský
súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej
okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.“ (Obdobne porovnaj aj
uznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyvovecisp.zn.6Cdo143/2011,sp.zn.2Cdo245/2010,
uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS 55/2011, sp. zn. IV. ÚS
60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 01.11.2011). Odvolací

súd nevidí žiadny dôvod na to, aby sa uvedené závery nemali vzťahovať aj na stav, keď rozhodcovský
rozsudok bol založený na prípadnej neprijateľnej rozhodcovskej zmluve v spotrebiteľskej zmluve.10. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho súlad so
zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských veciach
súd skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci konať.

V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy,
resp. rozhodcovskej doložky, je nutné konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom,
znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto, spolu s princípom dôslednej
ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu, dáva podklad pre taký postup
exekučného súdu, ktorý mal za následok neudelenie poverenia.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že súdny exekútor spolu so žiadosťou o udelenie poverenia súdu prvej
inštancie nepredložil rozhodcovskú zmluvu, na základe ktorej mal byť rozhodcovský rozsudok vydaný, či
iné dokumenty vzťahujúce sa na spotrebiteľský vzťah uzatvorený medzi povinnou a právnym nástupcom
oprávneného. Vzhľadom na uvedené, súd prvej inštancie výzvou zo dňa 12.02.2018 vyzval súdneho
exekútora,abyvlehote15dníoddoručeniavýzvyzaslalzmluvuopostúpenípohľadávokmedziprávnym

predchodcom M., a.s. a oprávneným, zmluvu č. XXXXXXXXXZXXX zo dňa XX.XX.XXXX spolu so
Všeobecnými obchodnými podmienkami a Tarifom ST, Dohodu o uznaní záväzku zo dňa 28.09.2015,
Spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu zo dňa 28.09.2015 a Pokus o zmier. Uvedená výzva bola súdnemu
exekútorovi preukázateľne doručená dňa 15.02.2018. Súdny exekútor na uvedenú výzvu v lehote
určenej súdom nereagoval.

12. Vzhľadom na absenciu zásadných dokumentov, bez ktorých súd prvej inštancie nemal ako
preskúmať exekučný titul (pričom tento nedostatok neodstránil ani súdny exekútor), súd prvej inštancie
podľanázoruodvolaciehosúdunemoholrozhodnúťinak,nežžiadosťoudeleniepoverenianavykonanie
exekúcie zamietnuť. Nemožno preto prvoinštančnému súdu vyčítať nesprávne právne posúdenie, ako

to uvádza oprávnený v podanom odvolaní.

13. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn.
7 Cdo 7/2010). Vzhľadom na vyššie uvedené nemožno v prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho
súdu konštatovať neprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie.

14. Zrušenie rozhodnutia odvolacím súdom prichádza do úvahy len z taxatívne vymedzených dôvodov.

Odvolací súd preto skúmal, či v uvedenej veci:
a) neboli splnené procesné podmienky. Na splnenie procesných podmienok prihliada súd kedykoľvek
počas konania. Procesné podmienky sú také vlastnosti súdu a subjektov civilného konania, ktoré
musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ súdneho konania vyplývajúci zo základných ustanovení
Civilného sporového poriadku (napr. nedostatok procesnej subjektivity). Na vady, ktoré sa týkajú

procesných podmienok, prihliadne odvolací súd vtedy, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.
V prejednávanom prípade však k uvedenej situácii nedošlo.
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nie je možné
napraviť v konaní pred odvolacím súdom. V tomto prípade ide o porušenie procesných práv subjektov.

Ani k porušeniu procesných práv oprávneného podľa názoru odvolacieho súdu nedošlo.
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. Pôjde o prípady, keď súd prvej inštancie
pochybil, v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy a doplnenie
dokazovania odvolacím súdom nie je účelné. V uvedenom prípade samotný odvolací súd vyzval

súdneho exekútora na doplnenie dôkazov, no tento na uvedenú výzvu do rozhodnutia prvoinštančného
súdu nereagoval.
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo také dôvody
neexistovali. Nemôže však ísť o rozhodnutie vo veci samej. V tomto prípade však o uvedené rozhodnutie
nejde.

15.Vzhľadomnavyššieuvedenéodvolacísúdkonštatuje,ževprejednávanomprípadeneexistujedôvod
podľa ustanovenia § 389 odsek 1 C.s.p. na zrušenie napadnutého rozhodnutia.16. V zmysle ustanovenia § 9a odsek 2 Exekučného poriadku, ustanovenia Civilného sporového
poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej
obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto

zákona nepoužijú.

17. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený, až po vydaní napadnutého rozhodnutia doručil súdu prvej
inštancie dokumenty v zmysle výzvy zo dňa 12.02.2018. Vzhľadom na nemožnosť aplikácie zásady
koncentrácie konania na prejednávaný prípad, nemožno neprihliadať na dôkaz uplatnený stranou

v odvolacom konaní. Odvolací súd preto sám pristúpil k prieskumu exekučného titulu ako aj listín
predložených oprávneným.

18. Podľa ustanovenia § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

19. Podľa ustanovenia § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa odseku 2, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa odseku 3, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom

a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa odseku 5, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

20. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu má zásadný význam skutočnosť, že Rozhodcovská zmluva

uzatvorená zároveň s Dohodou o uznaní záväzku zo dňa 28.09.2015 nebola medzi oprávneným a
povinnou uzavretá platne, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu.

21. Odvolací súd konštatuje, že o nekalú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 odsek 1 Občianskeho
zákonníka ide aj vtedy, ak spotrebiteľ má podľa nej možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym

všeobecným súdom, ale ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh
dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Sám veriteľ, ktorý zostavil
znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe, jednostranne určil,
komu, resp. ktorému rozhodcovskému súdu bude vec predložená. Vychádzajúc z komplexnej úpravy
rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V tomto smere
nie je relevantné, že v čase uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy zákon (§ 53 odsek 4 Občianskeho
zákonníka) explicitne neuvádza, že neprijateľnou je taká rozhodcovská zmluva, ktorá od spotrebiteľa
vyžaduje, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Občiansky zákonník
v § 53 len demonštratívnym spôsobom menoval/menuje niektoré neprijateľné podmienky, a teda

charakter neprijateľných podmienok môžu mať i iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v
právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito
neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa v ustanovení § 53 vždy spájal ako aj naďalej spája sankciu neplatnosti.

22. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 27.09.2010, v zmysle ktorého, cit.: „Zmluvná
podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálnedojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť
exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak

síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom
2008.“

23. Odvolací súd nemal najmenší dôvod na to, aby vylúčil predloženú rozhodcovskú zmluvu spod
režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok. Ak mala byť rozhodcovská zmluva právom
akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o
tom, čo konkrétna voľba znamená. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú rozhodcovskú

zmluvu je nepochybne forma uzavretej Rozhodcovskej zmluvy v podobe formulára, ktorá bola povinnej
predloženázároveňsDohodououznanízáväzkuaúhradepohľadávkyvsplátkach,bezmožnostizmeny
jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu, ako aj bez možnosti rozhodcovskú zmluvu
neuzavrieť.Zmluvnédojednanie,ktoréniejeindividuálnedojednanéjemožnépovažovaťzaneprijateľnú
zmluvnú podmienku, pričom rozhodcovská zmluva uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s

ústavným právom osoby na súdnu ochranu.

24. Súdna kontrola je plne opodstatnená aj v prípadoch, ak sú hlavný zmluvný vzťah (Dohoda o
uznaní záväzku) a vedľajší (Rozhodcovská zmluva) vyjadrené sa samostatných listinách. Nie je dôvod
vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine, keďže nebola

hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory vzniknuté v
budúcnosti riešil rozhodca predformulovaný na tlačive predloženom dodávateľom. Charakteristickou
črtou individuálne nevyjednanej zmluvy je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná, bez
možnosti zmeny obsahu, pričom povinná v pozícii spotrebiteľa nemala možnosť rozhodcovskú zmluvu
dojednať individuálne a s primeranou starostlivosťou zvážiť dôsledky tohto úkonu. To je spravidla prípad

typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis, pričom majú vyvolať
dojem, že si ich prvotne vyžiadal spotrebiteľ.

25. Odvolací súd poukazuje na to, že osobitné vyjednanie, ktoré je podmienkou platnosti uzavretej
rozhodcovskej zmluvy sa má sledovať predovšetkým z pohľadu ochrany práv spotrebiteľa, teda,

či si spotrebiteľ z určitých dôvodov osobitne vymienil istú zmluvnú podmienku, lebo má pre neho
nejaký osobitný, prospešný význam. Súd nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý by sa rozhodol
individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak
by jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel. Spôsobom, akým je v tomto a v obdobných
prípadoch rozhodcovská zmluva predkladaná spotrebiteľom, je skôr o nevhodnom spôsobe predloženia

formulárovej zmluvy oprávneným dodávateľom zároveň s inými listinami. Takýto postup dodávateľa
predstavuje nekalú obchodnú praktiku podľa ustanovenia § 8 odsek 4 zákona č. 250/2007 Z.z..

26.Charakteristickoučrtouformulárovýchspotrebiteľskýchzmlúvje,žepriuzatváranízmluvnéhovzťahu
sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu tieto podmienky príjme alebo ich odmietne a zmluva

nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická nerovnosť zmluvných strán. Rozhodcovská zmluva,
ktorá bola predformulovaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu
na geograficky neprijateľnom mieste, spĺňa charakteristiku nekalej zmluvnej podmienky. Neprimeraná
vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má odradzujúce účinky pre
spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva. Už len samotná vzdialenosť cca 440 km na rozhodcovské

konanie je odradzujúca (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 - C-244/98 Océano Grupo Editorial).
Je treba zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej
kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v
záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v
rozhodcovskomkonanínenamietalrozhodcovskúdoložkuspoukazomnatzv.geografickúneprijateľnosť

miesta konania. (Pozri Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 -C-244/98 Océano Grupo Editorial, tiež
C-40/08 Asturcom)27. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou
možnosťou ku konaniu súdnemu, avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa rozhodnutiu
rozhodcovského súdu, ktorý bol vopred určený veriteľom, nemôže ísť o individuálne dojednanú

zmluvnú podmienku, pretože tá bola navrhnutá vopred jednou zmluvnou stranou - veriteľom, pričom
spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť podstatu takéhoto zmluvného ustanovenia v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou, resp. všeobecnými obchodnými podmienkami.

28. V danom prípade pre vykonanie exekúcie vo veci chýba základný predpoklad, a to právoplatný

a vykonateľný exekučný titul. V dôsledku neplatne uzavretej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy (v
zmysle ustanovenia § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka), rozhodcovský rozsudok v danej veci vydal
orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, rozhodcovský rozsudok preto nemôže byť
považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pre nariadenie exekúcie. Oprávnený tak
nedisponuje vykonateľným exekučným titulom, pričom na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd
prihliadať v každom štádiu exekučného konania.

29. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. (Pozri rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Highginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;

uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04)

30. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté
uznesenie ako správne potvrdil v súlade s ustanovením § 387 odsek 1 a 2 C.s.p..

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).