Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. november 2017

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 2Er/1483/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6910207320
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zoltán Boros
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2017:6910207320.4

Uznesenie

Okresný súd Rimavská Sobota v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Czech, a. s. so sídlom
Klimentská 1216/46, 110 00 Praha 1, IČO: 61 860 069 proti povinnému L. Š., D.. X. X. XXXX, H. N. F. Z.
o vymoženie 146.578,- Kč s príslušenstvom vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom,
PhD., P. O. Box 142, Brezno pod sp. zn. EX 535/10 takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e.

Oprávnenýje povinný zaplatiťsúdnemuexekútoroviJUDr.Ing.JánoviGasperovi,PhD.plnúnáhradu
trov exekúcie, výška ktorých bude určená samostatným uznesením tunajšieho súdu po právoplatnosti
tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným dňa 24. 5. 2010 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému

pre vymoženie sumy 146.578,- Kč so 6,0 % úrokom zo sumy 146.578,- Kč od 26. 6. 2009 do zaplatenia,
ako aj trov konania vo výške 1.100,-Kč. Exekúciu žiadal vykonať na podklade exekučného titulu, ktorým
je rozhodcovský rozsudok ("rozhodčí nález") vydaný JUDr. Martinom Týlem, rozhodcom Rozhodčí
společnosti Pardubice, s. r. o. so sídlom v Českej republike dňa 16. 9. 2009, č.j. XXX F. XXX/XXXX-
X, ktorý podľa doložky nadobudol právoplatnosť dňa X. XX. XXXX a vykonateľnosť dňa X. XX. XXXX.
Súdny exekútor bol dňa 21. 5. 2013 poverený vykonaním exekúcie.

2. Oprávnený, plniac si tým povinnosť uloženú ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v znení
účinnom od 23. 12. 2015, návrh na vykonanie exekúcie doplnil podaním datovaným dňa 7. 1. 2016.
Uviedol, že vymáhaný nárok sa zakladá na zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.
X. XXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 34.000,- Kč. Za poskytnutie
úveru sa povinný zaviazal zaplatiť zmluvnú odmenu vo výške 97.152,- Kč, ktorá predstavuje úroky za

poskytnutie úveru za celú dobu poskytnutia úveru. Oprávnený pripojil písomné vyhotovenie zmluvy z
26. 2. 2009.

3. Podľa § 243f ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) v znení neskorších predpisov v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto
zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie

náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods.
4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

4. Podľa odseku 6 citovaného ustanovenia ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote
podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a
ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.5. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je

povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

6. Podľa § 57 ods. 1 písm. l) a m) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak
l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom,

m) ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa
uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou a nebolo prihliadnuté na
1. neprijateľné zmluvné podmienky,
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.“

7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

8. Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní uznanie cudzieho rozhodcovského
rozsudku sa nevyslovuje osobitným rozhodnutím. Cudzí rozhodcovský rozsudok je uznaný tým, že súd,

ktorý je príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu, naň prihliadne, ako keby išlo o tuzemský
rozhodcovský rozsudok.

9. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia cudzí rozhodcovský rozsudok sa v Slovenskej republike
vykoná ako tuzemský rozhodcovský rozsudok.

10. Pred podmienkami uznania cudzieho rozhodcovského rozsudku upravenými v zákone má prednosť
aplikácia ustanovení dvojstrannej medzinárodnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou
republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov
v občianskych a trestných veciach so záverečným protokolom (uzavretá dňa 29. 10. 1992, ozn. č.

193/1993 Z. z., ďalej len "dvojstranná zmluva").

11. Podľa čl. 22 písm. c) dvojstrannej zmluvy, upravujúceho uznanie a výkon rozhodnutí v majetkových
veciach, zmluvné strany s výnimkou rozhodnutí uvedených v článku 25 tejto zmluvy uznávajú a
vykonávajú na svojom území za podmienok ustanovených v tejto zmluve rozhodcovské nálezy vydané

na území druhej zmluvnej strany v rozhodcovskom konaní.

12. Podmienky uznania a výkonu rozhodcovských rozsudkov sú bližšie upravené v ustanovení čl. 23
dvojstrannej zmluvy. Takéto rozhodnutia sa budú uznávať a vykonávať, ak
a) rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné podľa potvrdenia orgánu, ktorý rozhodnutie vydal;

predbežne vykonateľné rozhodnutia a vykonateľné predbežné opatrenia možno na území dožiadanej
zmluvnej strany uznať a vykonať, i keď ich možno napadnúť riadnym opravným prostriedkom,
b) justičné orgány druhej zmluvnej strany nevydali skôr právoplatné rozhodnutie alebo neuznali a
nevykonali rozhodnutie tretieho štátu v tej istej veci a medzi tými istými účastníkmi,
c) účastníkovi bola daná možnosť riadne sa zúčastniť na konaní, najmä ak bol podľa právneho poriadku

zmluvnej strany, kde sa konanie uskutočnilo, riadne a včas predvolaný na pojednávanie a rozhodnutie
spoluspoučenímomožnostipodaťprotinemuopravnýprostriedokmuboloriadnedoručené,avprípade
procesnej nespôsobilosti bol riadne zastúpený,
d) na konanie nebola daná výlučná právomoc orgánov zmluvnej strany, na území ktorej sa o uznanie
žiada,

e) zmluvná strana, na území ktorej sa o uznanie alebo výkon žiada, sa domnieva, že uznanie alebo
výkon neohrozí jej zvrchovanosť alebo bezpečnosť alebo nebude v rozpore s jej verejným poriadkom.

13. Podľa čl. 24 ods. 1 dvojstrannej zmluvy návrh na uznanie a výkon rozhodnutia sa podáva priamo
príslušnému súdu zmluvnej strany, na území ktorej sa má rozhodnutie uznať a vykonať.

14. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia výkon rozhodnutia vrátane náležitostí návrhu na výkon
rozhodnutia a dokladov, ktoré je potrebné k návrhu pripojiť, ako aj možnosť povinného podať protivýkonu rozhodnutia námietky, sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej sa má
rozhodnutie vykonať.

15. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia súd, ktorý rozhoduje o uznaní a nariadení výkonu
rozhodnutia, sa obmedzí na zistenie, či boli splnené podmienky uvedené v článkoch 22 a 23, a ak zistí,
že tieto podmienky sú splnené, rozhodnutie uzná alebo nariadi jeho výkon.

16. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 60/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení spotrebiteľskou

zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

17. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

18. V § 53 odseku 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 sa nachádza
demonštratívny výpočet zmluvných podmienok, ktoré sa bez ďalšieho považujú za neprijateľné a s
ohľadom na právny následok vyjadrený v § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka aj za neplatné. Tento
výpočet nemožno považovať za uzavretý, čo znamená, že za neprijateľnú zmluvnú podmienku možno

považovať aj iné dojednanie tvoriace súčasť uzavretej zmluvy, pokiaľ spĺňa materiálne hľadisko, t.j. vznik
značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Uvedené
ustanovenia zákona je pritom potrebné vykladať a aplikovať tak, aby boli konformné so znením a účelom
komunitárneho práva uplatňovaného v oblasti ochrany spotrebiteľa.

19. Podľa čl. 2 písm. a) smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách ( ďalej len ako "smernica") na účely tejto smernice "nekalé podmienky"
znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.

20. Podľa čl. 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje

za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

21. Podľa čl. 3 ods. 3 smernice príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok,
ktoré môžu byť považované za nekalé.

22. Podľa čl. 6 ods. 1. smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

23. Podľa bodu 1 písm. q) prílohy smernice za nekalú podmienku možno považovať dojednanie, ktorej
zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať
žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory
neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom

alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah,
malo spočívať na inej zmluvnej strane.

24. Podľa bodu 38 rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26. októbra 2006 Elisa María
Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza

ochrana, ktorú smernica (č. 93/13/EHS - pozn. súdu) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú
to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať
nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

25. Súdny dvor v rozsudku vo veci C-40/08 zo dňa 6. októbra 2009 Asturcom Telecomunicaciones

SL proti Cristina Rodríguez Nogueira vyjadril mimo iného nasledovné: Smernica Rady č. 93/13/
EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, sa má vykladať v tom
zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského
rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymia skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej
doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa
vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných

prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky,
ktoré z toho podľa jeho vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol
uvedenou doložkou viazaný.

26. V bode 18.1 "smluvných ujednání" tvoriacich prílohu zmluvy o revolvingovom úvere sa uvádza, že

právomoc na riešenie všetkých sporov o nárokoch, ktoré priamo alebo odvodene vznikli z tejto zmluvy
o revolvingovom úvere alebo v nadväznosti na ňu, má podľa zák. č. 216/1994 Sb. o rozhodčím řízení
v jednoinštančnom písomnom rozhodcovskom konaní ktorýkoľvek z týchto rozhodcov, ktorému žalobca
doručí žalobu. Vo výpočte konkrétnych rozhodcov je uvedené, že spor môže rozhodnúť aj rozhodca
určený spoločnosťou Rozhodčí společnost Pardubice, s. r. o. so sídlom v Českej republike.

27. Z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodca vo veci aplikoval hmotné právo Českej republiky,
predovšetkým zákon č. 191/1950 Sb. zákon směnečný a šekový, zjavne majúc za to, že zmluva sa riadi
a vykladá v súlade s českým právom. Pokiaľ je však jednou zo zmluvných strán spotrebiteľ, uplatní sa aj
právna úprava nachádzajúca sa v § 9 ods. 3 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom
a procesnom uvedeného zákona, podľa ktorého ak si účastníci spotrebiteľskej zmluvy zvolili právo,

ktoré poskytuje spotrebiteľovi menšiu ochranu jeho práv ako slovenský právny poriadok, ich vzťahy sa
spravujú slovenským právnym poriadkom. Z uvedeného dôvodu je exekučný súd povinný preskúmať
predložený exekučný titul aj z pohľadu slovenského právneho poriadku platného a účinného ku dňu
uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere ako zmluvy spotrebiteľskej.

28. Slovenský právny poriadok priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu
vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž
prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

29. Z pohľadu slovenského právneho poriadku by bolo potrebné zmluvu o revolvingovom úvere

kvalifikovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú za podmienok bližšie určených v zákone
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Bez ohľadu
na to zmluvu tiež treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle vyššie citovaných ustanovení
Občianskeho zákonníka a zákona o ochrane spotrebiteľa. Rovnaký záver platí aj pri skúmaní postavenia
zmluvných strán pri uzatvorení zmluvy. Z obsahu uzavretej zmluvy totiž nevyplýva, že by povinný ako

dlžník do zmluvného vzťahu s oprávneným vstupoval v rámci predmetu svojej obchodnej, prípadne inej
podnikateľskej činnosti, preto ho treba považovať za spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka).
Súdu je naopak z jeho rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje
opätovne, preto je nepochybné, že zmluvu uzatváral ako dodávateľ v rámci svojej obchodnej činnosti
(§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

30. Právna úprava spotrebiteľského práva sa vyznačuje vysokou mierou kogentnosti, pričom jej
základným cieľom je poskytnúť ochranu spotrebiteľovi, ktorý sa vzhľadom na svoju ekonomickú silu a s
ňou spojenú vyjednávaciu pozíciu ocitáva v nevýhode oproti hospodársky silnejšiemu a skúsenejšiemu
podnikateľovi. Je úlohou štátu, aby sa pokúsil toto nerovnovážne postavenie zmluvných strán vyrovnať

a dosiahnuť, aby obsah vzájomných práv a povinností zmluvných strán bol v súlade s tým, čo sa
všeobecne akceptuje ako spravodlivé a vyvážené.

31. Rozhodcovskú doložku dojednanú v čl. 18 zmluvných dojednaní treba považovať za tzv. výhradnú
rozhodcovskú doložku, ktorá rozhodovanie o všetkých sporoch medzi zmluvnými stranami paušálne

zverovala rozhodcovi. Rozhodcovská doložka nebola dojednaná s povinným individuálne a povinný
zjavne nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo
zmluvných dojednaní vylúčiť. Spornosť vo vyváženosti vzájomných práv a povinností zmluvných
strán navyše vyvoláva aj skutočnosť, že priamo v predtlači zmluvných dojednaní boli vopred určení
konkrétni rozhodcovia, ktorí majú o prípadnom spore rozhodnúť. Navyše obsahujú klauzulu, že aj

prípadného iného rozhodcu zvolí veriteľ - teda oprávnený. Takouto formuláciou rozhodcovskej doložky
bolo povinnému ako spotrebiteľovi odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia svojho práva nielen medzi
všeobecným súdom a rozhodcovským konaní, ale aj právo slobodného výberu rozhodcu, prípadne
rozhodcovského súdu. Z uvedeného dôvodu ide o zmluvné dojednanie, ktoré celkom zjavne spôsobujeznačnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa.
Pokiaľ právomoc rozhodcu bola založená na neprijateľnom, neplatnom zmluvnom dojednaní, je
nesporné, že rozhodcovský nález bol vydaný v rozpore so zákonom. Bez ohľadu na platnosť

rozhodcovskej doložky podľa českého práva je nutné konštatovať, že uznanie takéhoto rozhodnutia na
území Slovenskej republiky by sa priečilo verejnému poriadku. Skutočnosť, že v rozhodcovskom konaní
nebolo prihliadnuté na uvedenú neprijateľnú zmluvnú podmienku, odôvodňuje zastavenie exekúcie aj z
pohľadu aplikácie ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) bodu 3 Exekučného poriadku.

32. Oprávnený bol výzvou súdu zo dňa 23. 1. 2013 vyzvaný na predloženie písomností preukazujúcich
skutočnosť, že povinnej bola daná možnosť riadne sa zúčastniť na konaní, najmä ak bol podľa právneho
poriadku zmluvnej strany, kde sa konanie uskutočnilo, riadne a včas predvolaný na pojednávanie
a rozhodnutie spolu s poučením o možnosti podať proti nemu opravný prostriedok mu bolo riadne
doručené. Oprávnený na výzvu súdu nereagoval, dňa 25. 2. 2013 bolo súdu doručené len oznámenie
rozhodcovského súdu Rozhodčí společnost Pardubice, s. r. o., ktorým opísal, akým spôsobom doručoval

povinnej výzvu na vyjadrenie sa k podanému návrhu a následne samotný rozhodcovský rozsudok. K
vyjadreniu neboli pripojené žiadne dôkazy, ktoré by osvedčovali riadny priebeh doručovania. Nakoľko
súd nemá preukázané, že povinnej bola daná možnosť riadne sa zúčastniť na konaní a že k riadnemu
doručeniu exekučného titulu povinnej došlo, je daný dôvod na odmietnutie výkonu cudzieho rozhodnutia
aj podľa čl. 23 písm. c) dvojstrannej zmluvy.

32. Oprávnený tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade titulu, ktorý sa ukázal byť
nevykonateľným, procesne zavinil zastavenie exekúcie, preto súd podľa § 203 ods. 1 Exekučného
poriadku s použitím § 262 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (v ďalšom len „CSP“)
rozhodol tak, že súdny exekútor má voči oprávnenému nárok na plnú náhradu trov exekúcie. O výške

trov rozhodne súd prostredníctvom vyššieho súdneho úradníka po právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Protitomutouzneseniumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručeniacestoutunajšieho
súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Podľa § 127 ods. 1, 2 C. s. p. ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa

uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania. Podľa § § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 125 ods. 3 C. s.

p. podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.