Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. jún 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 17C/182/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313204433
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8313204433.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou, v právnej veci žalobcu CD Consulting s.r.o., IČO:

264 29 705, Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha 1, Česká republika, zastúpeného Fridrich
Paľko, s.r.o., advokátska kancelária, Grösslingova 4, Bratislava proti žalovanej A. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom R. Y. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenie spotrebiteľov Slovenska,
o.z., Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 42 309 166, zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom,
advokátom, Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, o zaplatenie 222,- eur s prísl.

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zastavuje.

Pripúšťa vstup Združenia spotrebiteľov Slovenska, o. z., IČO: 42309166, J. Kráľa 7, Banská Bystrica
ako vedľajšieho účastníka na strane žalovanej.

Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

Žalobca je povinný uhradiť vedľajšiemu účastníkovi konania trovy vo výške 68,40 eur na adresu
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka konania, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 28.03.2013 podal žalobca na tunajší súd návrh na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

V ňom uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný
na zmenkovú sumu a zmenkový úrok vo výške 0,25% denne. Indosovaná zmenka je vistazmenkou

opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“. Žalobca disponuje
len originálom zmenky a nemá informácie o akýchkoľvek iných potenciálne existujúcich vzťahoch
žalovaného a predchádzajúceho majiteľa zmenky, ktorá bola v tomto konaní uplatnená. Indosant
predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ zmenky z nej doposiaľ nezaplatil nič, preto žalobca
žiadal,abysúdpodľačlánku7NariadeniaEurópskehoparlamentuaRadyESč.86/2007vydalrozsudok,
ktorým uloží žalovanej povinnosť zaplatiť:
a) zmenkovú sumu vo výške 222 eur,

b) zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 222 eur od 18.08.2010 do zaplatenia,
c) 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy 222 eur od 02.11.2010 do zaplatenia,
d) zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda 0,74 eur,
e) náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok,f) náhradu trov právneho zastúpenia.

Procesné podmienky na uplatnenie pohľadávky podľa Nariadenia ES č. 861/2007 boli

splnené, lebo žalobca je obchodnou spoločnosťou na území Českej republiky a žalovaná je fyzickou
osobou na území Slovenskej republiky - ide o cezhraničný spor, ktorého hodnota nepresahuje 2 000 eur
bez príslušenstva, čo je v súlade s článkom 2, 3 tohto nariadenia.

V súlade s článkom 5 tohto nariadenia, súd doručil žalovanému/ej kópiu návrhu a vyplnené tlačivo na

odpoveď. Žalovaná sa na tomto tlačive nevyjadrila.

Žalovaná na pojednávaní potvrdila uzavretie zmluvy o poskytnutí úveru so spoločnosťou Pohotovosť
s.r.o., ako aj to, že úver tak, ako to bolo dohodnuté, nezaplatila a to z dôvodu nedostatku finančných
prostriedkov. Žalovaná podpísala aj zmenku, avšak jej obsahu a významu neporozumela v čase
podpisovania, ani v konaní pred súdom. I v súčasnej dobe pomery žalovanej nedovoľujú zaplatenie

uplatnenej pohľadávky jednorázovo.
Súdu bolo doručené oznámenie Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z., že vstupuje do daného
konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného/nej. Vo svojom vyjadrení k návrhu poukázalo
na príslušné ustanovenia OZ o spotrebiteľských zmluvách a neprijateľných zmluvných podmienkach
v týchto zmluvách, ako aj na Smernicu Rady č. 93/13 EHS. Podľa vedľajšieho účastníka na strane

žalovaného/nej, napriek tomu, že žalobca svoje právo uplatňuje zo zmenky, súd je povinný v každom
štádiu konania ex offo skúmať, či sa nejedná o spotrebiteľské právne vzťahy a následne aplikovať
normy spotrebiteľského práva. Je nepochybné, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah a
odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu nie je možné. Súd by nemohol
aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, čím by bolo spotrebiteľovi odopreté jeho právo na právnu

ochranu. V danom prípade samotná dohoda o zabezpečení zmenkou a dohoda o vyplnení zmenky
je v rozpore so zákonom, ktorý ju tak robí absolútne neplatnou. Z takejto neplatnej zmluvy nevzniklo
žalobcovi právo na vyplnenie zmenky a teda ani právo na plnenie z takto vyplnenej zmenky. Zároveň
žiadal, aby súd ako dôkaz pri rozhodovaní použil formulárovú zmluvu spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o., ktorou disponuje. Uplatňovanie nároku žalobcom zo zmenky považoval za neplatný právny úkon

v zmysle § 39 OZ, v dôsledku obchádzania zákona o spotrebiteľských úveroch, ako aj Občianskeho
zákonníka. Žiadal teda návrh žalobcu zamietnuť v celom rozsahu. V prípade, že by súd posúdil zmenku
ako absolútne neplatnú a návrh žalobcu ako návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia, vedľajší
účastník vzniesol námietku premlčania.

Žalobca vzniesol námietku neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania a žiadal, aby o
tom súd rozhodol a to tak, že jeho vstup do daného konania nepripustí. Odôvodnil to tým, že konanie
je európskym konaním vo veciach s nízkou hodnotou sporu a je právne regulované Nariadením
Rady ES č. 861/2007, kde postup strán je upravený odlišne od vnútroštátnej úpravy a nepripúšťa
vedľajšie účastenstvo. Tiež poukázal na argumentáciu Najvyššieho súdu SR v konaní sp. zn. 6Cdo

357/2012 o vstupe vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaného/nej v štádiu skráteného
konania. Poukázal na nesúlad ustanovenia § 93 ods. 2 O. s. p. s Ústavou Slovenskej republiky.
Poukázal na to, že v praxi dochádza k situácii, kedy právnické osoby hromadne vstupujú do konaní
v spotrebiteľských veciach, získavajú prístup k osobným údajom spotrebiteľov, konajú bez toho, aby
boli aspoň v minimálnom kontakte s účastníkmi a neoprávnene tak zasahujú do súkromného života

účastníkov konania.

Súd doručil účastníkom konania a tiež vedľajšiemu účastníkovi listinné dôkazy z pripojeného
exekučného spisu a to pôvodnú zmluvu o úvere a všeobecné obchodné podmienky právneho
predchodcu súčasného žalobcu.

Na základe toho žalobca zaslal súdu písomné vyjadrenie k veci, v ktorom uviedol, že súd postupuje
mimo režimu Nariadenia Rady ES č. 861/2007 a aplikuje prednostne vnútroštátne právo. Poukázal
na to, že ani on, ani žalovaný/á dokazovanie zmluvou o úvere a ďalšími listinami nenavrhli. Zároveň
uviedol, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Zmenka je

samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať
inými okolnosťami, než sú v zmenke uvedené. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 22.8.2002
sp. zn. 25Cdo 1839/2000 a na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm 10/2013.
Trval na tom, aby súd postupoval podľa Nariadenia Rady ES č. 861/2007, podľa ktorého by vo vecinemalo dôjsť k nariadeniu pojednávania. Nariadeného pojednávania sa žalobca nezúčastnil a nežiadal,
aby súd odročil pojednávanie z dôvodu jeho neprítomnosti. Vo vyjadrení k veci samej poukázal na
príslušné ustanovenia Zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. a na niektoré rozhodnutia

odvolacích súdov v obdobných veciach.

Súd vykonal dokazovanie tak, že sa oboznámil s listinnými dôkazmi, najmä so zmenkou, ktorá bola
prílohou návrhu, s úplným výpisom z Obchodného registra žalobcu, s vyjadrením žalobcu k veci,
s vyjadrením vedľajšieho účastníka k veci a s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn.

XXEr/XXX/XXXX. Z tohto spisu súd oboznámil najmä zmenku, zmluvu o úvere, všeobecné obchodné
podmienky spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako aj rozhodnutia, ktoré v tomto konaní boli vydané.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázaný nasledovný skutkový stav.

Žalobca spolu s návrhom predložil fotokópiu zmenky, ktorú vystavil/a žalovaný/á v P. dňa 04.12.2009. Na

zmenke je uvedené číslo zmluvy XXXXXXXXX. Je tam uvedená zmenková suma 222 eur a zmenkový
úrok 0,25% denne od 18.08.2010. Tiež je tam text splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na opačnej strane
zmenky je text „Namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha,
Česká republika, IČO: 264 29 705“.

Totožnú zmenku pripojil oprávnený, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava, k návrhu na vykonanie
exekúcie v konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. XXEr/XXX/XXXX. V danom
konaní bol/a povinným/ou súčasný/á žalovaný/á a predmetom exekúcie bola rovnaká zmenková suma
a zmenkový úrok.

Súd zistil, že súčasťou exekučného spisu je aj zmluva o úvere, ktorá má rovnaké číslo, ako je číslo
uvedené na zmenke a bola uzatvorená v ten istý deň, ako je uvedený deň vystavenia zmenky. V zmluve
je uvedená výška úveru, výška poplatku za poskytnutie úveru, celková suma, ktorú má dlžník zaplatiť a
údaj o splátkach. Zmluva neobsahuje údaj o výške úroku, ani údaj o RPMN. K predmetnej zmluve boli

pripojené všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v článku 14 (ďalej len v príslušnom článku)
obsahujú dohodu o vyplnení zmenky s nasledovným textom: „na zabezpečenie peňažného záväzku
dlžníka ako vystaviteľa zmenky /ďalej aj ako vystaviteľ/ vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči
veriteľovi ako remitentovi /ďalej aj ako remitent/ vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie súd vyplnené
zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je s takto vystavenej zmenky

zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na
zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný
okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok,
alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať
zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknúť ku dňu vyplatenia

zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň,
kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh“.

Z obsahu exekučného spisu ďalej vyplýva, že exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok. Žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola prvostupňovým súdom zamietnutá

a uznesenie bolo potvrdené krajským súdom.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že podaná žaloba nie je dôvodná a na základe
nasledovného právneho hodnotenia ju zamietol.

Predmetom konania je spor zo zmenky, ktorú žalobca predložil ako dôkaz osvedčenia uplatneného
nároku.

Táto zmenka zabezpečuje splnenie záväzku žalovanej zo zmluvy o úvere, ktorú uzatvorila so
spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava ako veriteľom. Súdu je známe z jeho rozhodovacej

činnosti, že táto spoločnosť vykonáva poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Žalovaná predmetnú
zmluvu uzatvorila ako dlžník - fyzická osoba, nepodnikateľ a je tiež vystaviteľom žalovanej zmenky. Súd
teda považoval veriteľa - spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. za dodávateľa v rámci svojej obchodnejčinnosti podľa § 52 ods. 3 OZ a žalovaného/ú za spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 OZ. Príslušnú zmluvu
o úvere vyhodnotil súd ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 OZ.

Keďže vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ a zmenkou bola zabezpečená pohľadávka vzniknutá zo
spotrebiteľskej zmluvy, bolo povinnosťou súdu ex offo skúmať predmetnú zmenku až po úroveň dohody
o vyplňovacom práve.

Bolo potrebné preveriť, či táto dohoda je zákonná a ak nie, prihliadnuť na možnú absolútnu neplatnosť

úkonu, v ktorom má nárok základ. Vyplýva to aj z právnej úpravy Smernice č. 93/13 EHS, podľa ktorej
sa spotrebiteľ v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na
podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Tu súd poukazuje
aj na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora č. C-419/2011 zo 14.3.2013 /Česká sporiteľňa, a. s. proti
D./ alebo rozhodnutie ESD C-76/10, z ktorých vyplýva, že napriek tomu, že v danom prípade sa jedná

o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je povinnosťou súdu skúmať
postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Samotný Európsky súdny dvor v uvedenom prípade z úradnej
moci skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa.

Z uvedeného vyplýva, že i v rámci súdneho konania, ktoré je založené na zmenke, musí súd aj bez

námietok dlžníka skúmať nekalú povahu zmluvných podmienok, z ktorých zmenka vychádza, prípadne
ktoré sú priamo konkrétne premietnuté v zmenke a poskytnúť ochranu právam spotrebiteľa.

Keďže žalobca pripojil k návrhu len samotnú zmenku a bolo potrebné zistiť povahu a podmienky vzniku
pôvodného záväzkového vzťahu, musela byť zabezpečená úverová zmluva, z ktorej nárok bol zmenkou

zabezpečený. Súd zistil, že na predloženej zmenke je uvedené číslo, ktoré je totožné s číslom úverovej
zmluvy, ktorá bola súčasťou exekučného spisu v konaní pôvodného vystaviteľa zmenky a žalovanej.
Preto bol do konania pripojený príslušný exekučný spis.

Súd sa teda oboznámil s obsahom úverovej zmluvy, súčasťou ktorej boli aj všeobecné podmienky

poskytnutia úveru a mal za jednoznačne preukázané, že v danom prípade zmenka bola vystavená
ako zabezpečovací právny prostriedok k spotrebiteľskej zmluve. Zabezpečený (primárny) právny úkon
je úverová spotrebiteľská zmluva a zabezpečovací právny úkon (akcesorický) je zmenka. Zmenka
má všetky formálne náležitosti. Po formálnej stránke je platným právnym úkonom, ale pre svoju
platnosť, vzhľadom k tomu, že ide o akcesorický zabezpečovací právny úkon, je nevyhnutná aj platnosť

primárneho právneho úkonu, ktorý zabezpečuje, teda úverovej spotrebiteľskej zmluvy a platnosť
príslušného článku všeobecných podmienok poskytnutia úveru, na základe ktorého blankozmenka bola
veriteľom vystavená. Úlohou súdu bolo preto z úradnej povinnosti skúmať platnosť primárneho právneho
úkonu spotrebiteľskej zmluvy a platnosť príslušného článku všeobecných podmienok poskytnutia úveru,
na základe ktorého zmluvné strany uzatvorili dohodu o vyplnení zmenky v budúcnosti.

Bez platnej dohody o vypĺňacom práve nemôže byť platná ani vyplnená zmenka (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 161/2007).

Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. a), b), j), k), m), 5 OZ

(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a

spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
(4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré:

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu

spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako

sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi.

(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ

(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v

neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie.

(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa§265Obchodnéhozákonníka,výkonpráva,ktorýjevrozporesozásadamipoctivéhoobchodného

styku, nepožíva právnu ochranu.

Podľa článku 2 písm. a) Smernice 93/13/EHS, na účely tejto smernice „nekalé podmienky“ znamenajú
zmluvné podmienky definované v článku 3.

Podľa článku 3 ods. 1, 2 Smernica 93/13/EHS, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa
nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.

Oboznámením sa s obsahom úverovej zmluvy mal súd za preukázané, že v nej dlžník vyhlásil, že „sa

oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj obsahom plnomocenstiev v nej uvedených
a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy;
nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať“. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru
obsahujú vopred veriteľom navrhnuté zmluvné podmienky, teda ucelený text, ktorý je súčasťou (nazadnejstranezmluvy)predmetnejZmluvyoúvere.Ikeďdlžníkformálnevzmluvevyhlásil,ženemáknim
žiadne výhrady, je zrejmé, že i v prípade jeho námietok tento nemal reálnu možnosť ovplyvniť podstatu
dohodnutých zmluvných podmienok, ktoré boli formulované na veriteľom vopred pripravenom tlačive

zmluvy, a teda dlžník iba mohol akceptovať len zmluvu ako celok, alebo ju odmietnuť. Z uvedeného je
zrejmé, že všeobecné podmienky poskytnutie úveru nemožno považovať za individuálne dohodnuté,
resp. že neobsahujú individuálne dohodnuté zmluvné podmienky, a teda ani príslušné ustanovenie
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru nemožno považovať za individuálne dohodnutú zmluvnú
podmienku (uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10 zo dňa 16.11.2010).

Z príslušného článku všeobecných podmienok úverovej zmluvy, ktorý upravuje dohodu o vyplnení
zmenky, mal súd preukázané, že v tomto článku sa zmluvné strany spotrebiteľskej úverovej zmluvy
dohodli o vyplnení vystavenej zmenky v budúcnosti. Bez platnej dohody o vypĺňacom práve nemôže
byť platná ani vyplnená zmenka (čl. 4) (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 161/2007). Ak
dohoda o vypĺňacom práve pri blankozmenke nezohľadňuje práva spotrebiteľa a umožňuje indosáciou

zmenky vymôcť od spotrebiteľa plnenie z neprijateľných podmienok, ide o neprijateľnú zmluvnú
podmienku. V nadväznosti na § 17 zmenkového zákona treba posúdiť, či takýmto konaním indosatár
nekonal na škodu odporkyne ako dlžníčky zo spotrebiteľského úveru.

Súd dospel k záveru, že príslušný článok všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy

je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Podľa § 53 ods. 5 OZ je neprijateľná podmienka v
príslušnom článku všeobecných podmienok spotrebiteľskej zmluvy neplatným právnym úkonom v
tejto časti. Neplatným spôsobom bolo dojednané vyplnenie zmenky. Sporná zmenka, ktorá vznikla
ako zabezpečovací právny úkon k primárnemu právnemu úkonu spotrebiteľskej zmluve nemôže byť
považovaná za platný právny úkon, keď bola vystavená a vyplnená na základe neplatného dojednania

neplatnej dohody o vyplnení zmenky vo všeobecných podmienkach úverovej spotrebiteľskej zmluvy.

Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že uzavretie spotrebiteľskej zmluvy bolo podmienené
podpisom zmenky zo strany spotrebiteľa, čo vyplýva z rovnakého dátumu zmenky a úverovej
spotrebiteľskej zmluvy, ako aj z príslušného článku všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej

zmluvy. V momente uzatvárania úverovej spotrebiteľskej zmluvy obsahovou náležitosťou úverovej
zmluvy bola povinnosť dohodnúť sa na vypísaní zmenky podľa príslušného článku všeobecných
podmienok úverovej zmluvy ako podmienky poskytnutie úveru. Táto podmienka je neprijateľná zmluvná
podmienka podľa § 53 ods. 2 OZ, pretože nie je individuálne so spotrebiteľom dojednaná, tvorila
neoddeliteľnú súčasť formulárovej úverovej zmluvy - všeobecných podmienok a bez jej podpisu by

spotrebiteľ nedostal úver, preto podmieňovala uzavretie spotrebiteľskej zmluvy, poskytnutie úveru a
spotrebiteľ obsah úverovej zmluvy a príslušného článkuvšeobecných podmienok o vyplnení zmenky
nemohol ovplyvniť. Dôkazné bremeno na preukázanie opaku podľa § 53 ods. 3 OZ má veriteľ, právny
predchodca žalobcu. Dôkazné bremeno neuniesol.

Dojednanie v príslušnom článku všeobecných podmienok o vypĺňacom práve zmenky je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou aj podľa § 53 ods. 4 písm. a) OZ, pretože spotrebiteľ nemal možnosť sa s týmto
ustanovením oboznámiť pred uzavretím spotrebiteľskej zmluvy.

Podľa § 53 ods. 4 písm. b), m) OZ, je dojednanie o vypĺňacom práve zmenky (článok 14

všeobecných podmienok) neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj preto, že na základe tejto podmienky
vystavená zmenka umožnila previesť indosáciou bez súhlasu spotrebiteľa práva zo zmluvnej strany
POHOTOVOSŤ, s.r.o. na žalobcu CD Consulting, čím došlo k zhoršeniu postavenia a ochrany
práv spotrebiteľa. Zmenka a jej indosácia nadmerne sťažili spotrebiteľovi možnosť realizovať práva
spotrebiteľa. Taký záver vyplýva už z charakteru zmenkového konania, ktoré nepripúšťa skúmanie

dôvodu vzniknutého záväzku, ani ex offo ochranu spotrebiteľských práv (ÚS ČR IV., ÚS ČR 457/10).

Podľa § 53 ods. 1 OZ je preto dojednanie v príslušnom článku všeobecných podmienok o vypĺňacom
práve zmenky neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj preto, že spôsobuje značnú nerovnováhu práv
a povinností, teda značne zhoršuje postavenie spotrebiteľa v tomto úverovom vzťahu vystavením a

následným indosovaním zmenky zo spotrebiteľského vzťahu. Súd preto nevychádzal len z prísnej
formálnosti zmenkového práva, pretože mal preukázané, že došlo k zneužitiu inštitútu zmenkového
práva v neprospech jednej zmluvnej strany spotrebiteľa obchádzaním ustanovení zákona o ochrane
spotrebiteľa, čo je zároveň aj rozpor so zákonom a teda neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 OZ, §265 Obchodného zákonníka (obmedzenie a zákaz zmeniek pri spotrebiteľských úveroch - § 4 ods. 4
Zák. č. 258/2001 Z. z., § 17 ods. 3 Zák. č. 129/2010 Z. z.). Značnú nerovnováhu v právach spôsobuje
dojednanie v príslušnom článku všeobecných podmienok úverovej zmluvy aj preto, že veriteľ sám

vyplní zmenku v deň splatnosti celého dlhu. Žalovaný/á ako spotrebiteľ nijako nemohol ovplyvniť výšku
zmenkovej sumy, dátum splatnosti zmenkového úroku, ktoré si do zmenky jednostranne dopísal veriteľ.
Dojednanie vyplňacieho práva zmenky v článku 14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľkej
zmluvy je neplatné aj podľa § 37 ods. 1 OZ pre neurčitosť, nepreskúmateľnosť. Dojednanie je neurčité,
nepreskúmateľné v časti: „Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých nárokov veriteľa voči

dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia.“. Je zrejmé, že suma bola jednostranne do zmenky
uvedená veriteľom a ku dňu uzavretia dohody v príslušnom článku všeobecných podmienok spotrebiteľ
nevedel, aká suma do zmenky bude dopísaná. V momente uzatvárania dohody uzavrel neurčitú dohodu
čo do príslušného článku všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý upravuje
dohodu o vypĺňacom práve. Nebola konkretizovaná výška zmenkovej sumy, ktorá mala byť dopísaná
do zmenky na základe vypĺňacieho práva zmenky a neboli ani určitým preskúmateľným spôsobom

stanovené kritériá, na základe ktorých zmenková suma do zmenky mala byť dopísaná tak, aby bola
určiteľná a preskúmateľná za pomoci výkladových pravidiel.

Dohoda o vypĺňacom práve zmenky v príslušnom článku všeobecných podmienok je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou aj podľa § 53 ods. 4 písm. j) Občianskeho zákonníka, pretože výška úveru

(dlhu) a úroku mala byť takto určená až v čase splnenia, v tomto prípade splatnosti úveru, kedy vzniklo
veriteľoviprávovypísaťzmenkovúsumuasplatnosťzmenkovéhoúrokupodľatohtočlánkuvšeobecných
podmienok.

Dojednanie vypĺňacieho práva zmenky podľa príslušného článku všeobecných podmienok je

neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, pretože dojednanie umožnilo
veriteľovi, aby pri vyplnení zmenky v budúcnosti zaviazal spotrebiteľa zaplatiť za nesplnenie záväzku
neprimerane vysokú sankciu, ktorá mu pri uzavretí úverovej spotrebiteľskej zmluvy nebola známa. V
zmenke je veriteľom vypísaný zmenkový úrok vo výške 0,25% denne krát 365 dní = vo výške 91,25%
ročne. K vyplneniu zmenky veriteľom došlo momentom zosplatnenia dlhu. Ide o rozpor so zákonom (§

4 ods. 4 Zák. č. 258/2001 Z. z.). Zároveň ide o nekalú podmienku podľa článku 2 písm. a) v spojení
s ustanovením prílohy ods. 1 písm. e) Smernice 93/13 EHS. Touto nekalou zmluvnou podmienkou a
zároveň neprijateľnou si veriteľ zabezpečil za nesplnenie záväzku spotrebiteľa neprimerane vysoké
príslušenstvo pohľadávky zmenkový úrok vo výške 0,25% denne (91,25% ročne). Podľa názoru súdu
ide o neplatnosť tohto dojednania aj v nadväznosti na § 3 oZ pre rozpor s dobrými mravmi a podľa §

39 OZ a podľa § 265 Obchodného zákonníka (obchádzanie zákona o maximálnej úrokovej miere pri
spotrebiteľských úveroch podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení zmien a doplnkov, ktorých
výška nepresahuje v priemere úrokovú mieru 10% ročne v porovnaní so zmenkovým úrokom 91,25%
ročne.).

Dojednanie vypĺňacieho práva zmenky v príslušnom článku všeobecných podmienok úverovej
spotrebiteľskej zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj podľa § 53 ods. 4 OZ, pretože v rozpore
s kogentnými ustanoveniami zákona mu uvedené dojednanie umožnilo obísť zákonné ustanovenia
a vpísať do zmenky pri jej vyplnení také plnenia, na ktoré mu vôbec nevznikol nárok. Úverová
spotrebiteľská zmluva neobsahuje zákonné náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. h), i), j), k) zák. č. 258/2001

Z. z., § 9 ods. 9 zák. č. 129/2010 Z. z. Neobsahuje údaj o RPMN a neobsahuje rozpis splátok. Podľa
§ 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z. a § 9 ods. 9 zák. č. 129/2010 Z. z. sa spotrebiteľský úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov.

V danom prípade je teda dojednanie v príslušnom článku všeobecných podmienok úverovej

spotrebiteľskej zmluvy o vypĺňacom práve zmenky neprijateľnou zmluvnou podmienkou a podľa §
53 ods. 5 OZ zároveň neplatne dojednanou zmluvnou podmienkou. Zmluvná podmienka je z už
uvedených dôvodov neplatná aj pre neurčitosť dojednania podľa § 37 ods. 1 OZ pre rozpor s kogentnými
ustanoveniami zákona a pre obchádzanie zákona podľa § 39 OZ, § 265 Obchodného zákonníka.

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 161/2007 zo dňa 6.5.2008 konštatoval absolútnu
neplatnosť úverovej spotrebiteľskej zmluvy podľa § 39 OZ a § 265 Obchodného zákonníka. Zároveň
konštatoval, že z absolútne neplatnej úverovej zmluvy nemohlo veriteľovi vzniknúť právo na vyplnenie
blankozmenky. V odôvodnení ďalej uviedol: „Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobenéhoprávneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu zákonného
ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. O nedovolenosť a
teda aj absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide tiež v prípade, keď sa tento prieči dobrým mravom.

Obchádzanie zákona spočíva i v zámernom použití prostriedkov, ktoré samy o sebe nie sú zákonom
zakázané a v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako nenapadnuteľný.
Konanie „in fraudemlegis“ predstavuje postup, keď sa niekto práva podľa práva, ale tak, aby zámerne
dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci“.

Podľa § 154 ods. 4 O. s. p. a podľa § 494 OZ, z neplatného právneho úkonu, z neplatnej zmenky súd
nemohol priznať navrhovateľovi zmenkové plnenie, preto návrh zamietol.

Podľa § 152 ods. 2 a § 153 ods. 2 O. s. p., je súd viazaný predmetom sporu čo do výšky, čo do základu
nároku. Súd nemohol priznať navrhovateľovi nároky tvoriace predmet sporu, keď dospel k záveru, že
zmenka je neplatným právnym úkonom.

Predmet sporu netvoril návrh žalobcu na zaplatenie úveru a príslušenstva na základe úverovej
spotrebiteľskejzmluvy,abysúdzvažoval,ženávrhuvyhovievtomrozsahu,žemupriznábezúročnýúver
(zostatok úveru) bez poplatkov (zákon č. 258/2001 Z. z. a zákon č. 129/2010 Z. z.). Nárok bol uplatnený
na základe zmenky ako právneho titulu, nebol uplatnený na základe úverovej spotrebiteľskej zmluvy.

Okrem viazanosti súdu predmetom sporu rozhodnutiu súdu priznať žalobcovi úver (zostatok úveru) bez
úrokov, bez poplatkov, bránila aj tá skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal, koľko skutočne žalovaný/á
zaplatil/a z poskytnutého úveru ku dňu rozhodovania súdu (§ 154 ods. 1 O. s. p.).

Dlh s rovnakým základom nároku je (bol) súčasne vymáhaný aj v zmenkovom konaní, aj v exekučnom

konaní, súd nemal preukázané ani to, či dlžník nezaplatil viac, ako mu ukladá zákon. Súd preto nemohol
za tejto skutkovej a dôkaznej situácie z úradnej povinnosti podľa § 153 ods. 4 O. s. p. zaviazať žalobcu k
vydaniu bezdôvodného obohatenia vo výške preplatku zákonného plnenia. Takýmto postupom zároveň
žalovanému/ej bola odňatá možnosť podať absolútne námietky čiastočného alebo úplného zániku
záväzku zaplatením.

V nadväznosti na § 17 zák. č. 191/1950 Sb. Zákona zmenkového a šekového a na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 161/2007 zo dňa 6.5.2008 tak dospel súd k záveru, že v tomto
prípade sú splnené zákonné podmienky na skúmanie skutkových a právnych okolností, na základe
ktorých zmenka bola vystavená (kauzálny nexus) a to ex offo v záujme ochrany práv spotrebiteľa.

Súd mal preukázané, že subjekt pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka - spotrebiteľa
(porušil vedome kogentné zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa). V príčinnej súvislosti s
tým neprimerane navýšil svoju pohľadávku veriteľa na úkor (na škodu) spotrebiteľa a vystavením a
indosovaním zmenky sťažil, resp. znemožnil ochranu spotrebiteľa v príčinnej súvislosti so vzniknutou
škodou. Takému nekalému konaniu súd nemohol poskytnúť právnu ochranu. Súd má za to, že cieľom

idosovania zmenky na navrhovateľa bolo inkasovať zmenkovú sumu bez toho, aby zmenkový dlžník
nemohol vzniesť námietky a bez toho, aby súd z úradnej moci namiesto spotrebiteľa aplikoval kogentné
zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Preto sa súd domnieva, že aj keď žalovaný/á v tomto
konaní neprodukoval/a námietky, súd musí z úradnej moci chrániť práva spotrebiteľa, dané kogentnými
ustanoveniami zákona.

Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcu na zaplatenie nárokov zo zmenky zamietol v celom rozsahu.

Žalobca po začatí konania zobral návrh čiastočne späť, a to v rozsahu zaplatenia zmenkového úroku vo
výške 0,19% denne, preto súd v súlade s ust. §96 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v tejto časti konanie vo veci zastavil.

Žalobca vzniesol námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva na strane žalovaného v tomto konaní.
Vedľajší účastník vstúpil do konania na strane žalovaného z vlastnej iniciatívy svojim písomným
podaním. Zároveň sa vo veci vyjadril a poukázal na neprijateľné zmluvné podmienky, spotrebiteľské
vzťahy a neplatnosť dohody o zmenke. Súd rozhodol o prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do

konania priamo v rozsudku a to vzhľadom na zásadu hospodárnosti konania a veľké množstvo skutkovo
a právne totožných žalôb.Podľa ustanovenia § 93 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku ako vedľajší účastník môže sa popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ
nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa ustanovenia § 93 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku ako vedľajší účastník sa môže popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa ustanovenia § 93 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku do konania vstúpi buď z vlastného
podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti
vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Pokiaľ ide o vedľajšieho účastníka, je potrebné rozlišovať za súčasného právneho stavu dve skupiny.
Prvou skupinou subjektov, ktoré môžu v konaní vystupovať ako vedľajší účastník, sú osoby, ktoré majú

právny záujem na výsledku tohto konania. Tu musí ísť o hmotnoprávny záujem vedľajšieho účastníka
na výsledku konania (§ 93 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku).

S účinnosťou od 15.10.2008 zákon zaviedol druhú skupinu subjektov, ktoré môžu vystupovať ako
vedľajší účastník. Tu legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka do konania a jeho právny záujem dáva

priamo samotný zákon, respektíve vyplýva priamo zo zákona. Touto právnou úpravou štát reagoval na
európske a v súlade s ním aj na vnútroštatné spotrebiteľské právne normy, ktorých účelom je poskytnutie
ochrany spotrebiteľom a vyrovnanie nerovnováhy postavenia subjektov v spotrebiteľských právnych
vzťahoch.

Ide tu aj o prípady, kde ako vedľajší účastník vystupuje právnická osoba na ochranu spotrebiteľa
na základe konkrétneho zákona v sporoch z ochrany spotrebiteľa. Teda na strane spotrebiteľa môže
vystupovať aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa podľa zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov (§ 93 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku).

Jedným zo spôsobov vstupu do konania vedľajšieho účastníka, je vstup z vlastného podnetu. V danom
prípade vyššie uvedené združenie oznámilo súdu svoj vstup do konania ako vedľajší účastník na strane
odporkyne s odkazom na § 93 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Vychádzajúc zo zistených skutočností a majúc pritom na pamäti dikciu ustanovenia § 93 odsek 2
Občianskehosúdnehoporiadku,jepotrebnépovažovaťnámietkuneprípustnostivedľajšiehoúčastníctva
vznesenú zo strany žalobcu za nedôvodnú, pretože vyššie uvedené združenie je subjektom, ktorý je
oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší účastník na základe zákonného splnomocnenia zo zákona
o ochrane spotrebiteľa, a to bez konkretizácie svojho hmotnoprávneho záujmu na výsledku konania.

Tým sa zabezpečuje aj smernicou EÚ požadovaná reálna a nielen formálna rovnosť účastníkov v
spotrebiteľských veciach, čo je zmyslom a cieľom spotrebiteľského práva EÚ a SR.

Podmienky na vstup vedľajšieho účastníka v čase jeho vstupu, boli teda splnené a preto súd pripustil
vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane odporcu. Súd tu poukazuje na rovnaký právny

názor odvolacieho Krajského súdu v Prešove v obdobných veciach tohto navrhovateľa, napríklad : v
Rozsudkoch Krajského súdu v Prešove sp.zn. 21C/65/2014-97, XXXXXXXXXX zo dňa 27. mája 2015,
sp.zn. 21C/63/2014-116,XXXXXXXXXX zo dňa 22. júla 2015, sp.zn. 21C/64/2014-105, XXXXXXXXXX
zo dňa 22.júla 2015, sp.zn. 21C/61/2014, XXXXXXXXXX zo dňa 22. júla 2015, či v Uzneseniach
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5Co/156/2015, sp.zn. 21Co/181/2015, sp.zn. 2Co/170/2015, sp.zn.

5Co/162/2015 a iných.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Neúspešnému žalobcovi náhrada trov
konania nepatrí a úspešný žalovaný si trovy konania neuplatnil.

Vedľajšiemu účastníkovi súd priznal právo na náhradu trov konania, pretože vystupoval na strane
účastníka, ktorý bol v konaní úspešný. Ide o účelne vynaložené trovy konania, lebo vedľajší účastník
si plní svoje povinnosti (ochrana spotrebiteľa) vyplývajúce priamo z vyššie uvedených právnychpredpisov SR a EÚ. Tým zabezpečuje nielen teoretickú, ale aj faktickú a reálnu rovnováhu v právach a
povinnostiach účastníkov. Trovy vedľajšieho účastníka predstavujú:
- trovy právneho zastúpenia za úkony prevzatie a príprava právneho zastúpenia a písomné podanie na

súd 2 x 19,92 eur,
- režijný paušál 2 x 8,58 eur
- keďže právny zástupca vedľajšieho účastníka je platcom DPH patrí mu aj náhrada vo výške 20% za
DPH.
Spolu tak náhrada trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka je vo výške 68,40 eur, vypočítaná

v súlade s Vyhl. č. 655/2004 Z. z.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval

nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).