Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. apríl 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/114/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7509201101
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7509201101.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a členov senátu JUDr.

Petra Tutka a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcov: X/ K. K., U.. XX.X.XXXX, R. Č., L. XX, X/ G. U.,
U.. XX.X.XXXX, R. L., C. X, X/ C. B., U.. X.XX.XXXX, R. Č., L. XX, všetkých zastúpených JUDr. Danicou
Holováčovou, advokátkou, advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Čajakova 5, proti žalovaným:
X/ O. H., U.. XX.X.XXXX, R. Č., D. XX K. X/ G.B. H., U.. X.X.XXXX, bytom tamtiež, obom zastúpeným
JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom, advokátskej kancelárie so sídlom v Ruskove, Ďurkovská 45, o
vypratanie nehnuteľností a odstránenie stavby, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu
Košice-okolie zo dňa 30.6.2017 č.k. 15C/21/2009-472 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok tak, že žalobu z a m i e t a.

Žalovaným p r i z n á v a plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných vypratať hnuteľné veci (chliev,
kurníky, unimobunku, oplotenie hospodárskeho dvora, pracovné stoly a stavebný materiál)
nachádzajúce sa na parc. č. XXXX/XX o výmere 818 m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísané
na LV č. XXXX, L.. Ú.. Č. a odovzdať vypratanú nehnuteľnosť žalobcom v 1. - 3. rade a to do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Odstrániť na vlastné náklady stavbu - pivnicu (zemľanku) bez súpisného

čísla, postavenú na pozemku žalobcov v 1. - 3. rade, a to v časti parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy
a nádvoria, zapísané na LV č. XXXX, L.. Ú.. Č., a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Stavbu -
hospodársku budovu, postavenú na parc. č. XXXX/XX o výmere 23 m2 zapísanú na LV č. XXXX L.. Ú..
Č., bez súpisného čísla prikázal do podielového spoluvlastníctva žalobcov v 1. - 3. rade každému v
podiele 1/3-ine a zároveň zaviazal žalobcov v 1. - 3. rade spoločne a nerozdielne vyplatiť žalovaným
v 1. a 2. rade náhradu za stavbu - hospodársku budovu postavenú na parc. č. XXXX/XX o výmere 23
m2, zapísanú na LV č. XXXX, L.. Ú.. Č., bez súpisného čísla, 425,- eur, určenú znaleckým posudkom č.

17/2016 zo dňa 13.6.2016, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň priznal náhradu trov
právneho zastúpenia žalobkyni vo výške 100%.

2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie v celom rozsahu vyhovel nároku žalobcov na vypratanie
parciel označených parc. č. XXXX/XX L.. Ú.. Č. ako zastavanú plochu a nádvorie o výmere 818 m2,
nároku žalobcov na odstránenie stavby - pivnice bez súp. čísla postavenej na parc. č. XXXX/XX, ako
aj nároku na prikázanie stavby - hospodárskej budovy postavenej na parc. č. XXXX/XX do podielového

spoluvlastníctva žalobcov oproti ich povinnosti vyplatiť žalovaným náhradu predstavujúcu hodnotu tejto
stavby.3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že v konaní nebolo pochybné, že dňa XX.XX.XXXX
bola uzatvorená zmluva o prevode vlastníctva bytu podľa § 5 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov, na
základe ktorej žalovaní v 1. a 2. rade nadobudli vlastníctvo i k predmetnej hospodárskej budove, ktorá je

zapísaná na LV č. XXXX L.. Ú.. Č. titulom zmluvy o prevode vlastníctva bytu a zároveň zriadené právo
zodpovedajúce vecnému bremenu k pozemku parc. č. XXXX/XX, v zmysle § 23 zák. č. 182/1993 Z. z..
Podľa čl. 1 ods. 1 Zmluvy o prevode vlastníctva bytu, predmetom prevodu bol prevod vlastníctva bytu č.
1 na prízemí bytového domu č. súpisné XXX, D. XX, H. Č., vlastníctva k hospodárskej prístavbe k bytu
č. X bez súpisného čísla na parc. č. XXXX/XX a zároveň aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných

častiach a spoločných zariadeniach domu. Konštatoval, že podľa čl. 1 ods. 2 ako aj podľa čl. 5 tejto
zmluvy nadobudnutím vlastníctva bytu vzniká kupujúcemu k pozemkom k parc. č. XXXX/XX a k parc.
č. XXXX/XX právo zodpovedajúce vecnému bremenu. V čl. l písm. b) je uvedené, že predmetom
prevodu tejto zmluvy je aj prevod vlastníctva k hospodárskej prístavbe k bytu č. 1 bez súpisného čísla
na parc. č. XXXX/XX. V čl. VI ods. 1a je uvedená kúpna cena bytu vrátane spoluvlastníckeho podielu
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Žalobkyne sú podielovými spoluvlastníčkami

okrem iných i parciel zapísaných na LV č. XXXX a to parc. č. XXXX/XX, žalobcovia v 1. až 3. rade sú
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX L.. Ú.. Č., okrem iných i parc.
č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 818 m2, ktoré nadobudli po svojich právnych
predchodcoch.ZvyžiadanejdokumentáciezoŠtátnehoarchívuMinisterstvavnútraSlovenskejrepubliky
súd prvej inštancie zistil, že rozhodnutím Okresného národného výboru - odboru výstavby v Košiciach

zo dňa XX.XX.XXXX Č.. N. -XXX/XX bolo vydané rozhodnutie o započatí výstavby pre Okresné
výstavbové bytové družstvo v kat. území Č. s tým, že stavebný obvod je vyznačený v priloženej situácii
a obsahuje časť parc. č. XXXX/X, kde sa majú zastavať 2x 4-bytové jednotky s tým, že z parc.
č. XXXX/X sa vyčlení pozemok siahajúci pozdĺžne od záhrad (parcela č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/
X) až po sieť elektrického vysokého napätia na severnej strane. Šírka pozemku bude 60 metrov. Pri

zástavbe je treba brať ohľad na osadzovanie budov vzhľadom k ochrannému pásmu elektrického
vedenia s tým, že zastavovací plán je potrebné predložiť na odbor na schválenie odboru výstavby.
Následne dňa 22.12.1968 Okresný národný výbor odbor výstavby Košice, Výst. 8151/68 rozhodol na
základe žiadosti Okresného výstavbového bytového družstva ako investora o povolenie a prípustnosť
stavby pre štvorbytovú jednotku - OVBD H. Č.. Súčasťou územného rozhodnutia je aj snímok z

pozemkovej mapy zo dňa 26.4.1968. Dňa 22.12.1968 bolo vydané rozhodnutie o započatí stavby -
štvorbytová jednotka OBVD H. Č., kde stavebný obvod bol určený rozhodnutím Okresného národného
výboru v Košiciach, č. Výst. D-392/68 zo dňa 15.5.1968, kde stavebníkom bolo Okresné výstavbové
bytové družstvo Košice s tým, že bytovky budú postavené na parc. č. XXXX/X. Z týchto dôkazov
mal za zrejmé, že predmetná stavba - hospodárska budova, ktorá je postavená na parc. 1242/41 bola

zriadená socialistickou organizáciou - Okresným výstavbovým bytovým družstvom Košice v rokoch
1968 až 1969, táto stavba bola zriadená bez súhlasu vtedajšieho vlastníka tejto parcely. Taktiež bolo
vykonaným dokazovaním preukázané - vyhlásením vlastníkov obytného domu zo dňa 10.9.2008, že
predmetná hospodárska budova bola zrealizovaná v 60-tych rokoch, čo len potvrdzuje tú skutočnosť,
že tieto stavby skutočne realizovalo Okresné bytové družstvo Košice a nie v tom čase existujúce

C. H. W. - Č.. Súd prvej inštancie na ohliadke na mieste samom a zároveň aj výpoveďou predsedu
družstva, ktorý sa na miesto ohliadky dostavil zistil, že súčasní vlastníci bytov boli oboznámení s tým, že
získavajú vlastníctvo k hospodárskej budove, avšak pozemok nie je vysporiadaný. Zároveň ohliadkou
tiež zistil, že na nehnuteľnosti sa nachádza chliev, kurníky, unimobunka, je oplotený hospodársky dvor,
pracovné stoly a stavebný materiál, že na parc. XXXX/XX majú postavený chliev, kurníky, unimobunku,

pracovný stôl, stavebný materiál, tento je oplotený a na parc. č. XXXX/XX sa nachádza pivnica
(zemľanka) bez súpisného čísla. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie mal za preukázané, že
hospodárska budova bola postavená socialistickou organizáciou, pričom táto stavba bola realizovaná
bez súhlasu vlastníkov, postavená na cudzom pozemku od počiatku neoprávnene. Užívateľom tohto
pozemku bolo Poľnohospodárske družstvo, ktoré tento pozemok bolo oprávnené užívať na iný účel

(poľnohospodársky), keďže išlo o ornú pôdu, nie k postaveniu predmetnej hospodárskej budovy. Stavba
bola postavená bez stavebného povolenia a bez kolaudačného rozhodnutia a tento zásah do
vlastníckeho práva žalobcov pretrváva až doposiaľ. Postavenie tejto stavby, ktoré bolo realizované
socialistickou organizáciou, v danom prípade Okresným výstavbovým družstvom, na cudzom pozemku
bolo od počiatku neoprávnené a preto súd prvej inštancie túto stavbu vyporiadal v súlade s ust. §

135c ods. 2 OZ, pričom podľa právneho stavu platného v dobe zriadenia tejto stavby (z ust. § 489
OZ v platnom znení do 31.12.1982) je zrejmé, že i tzv. súkromné vlastníctvo bolo chránené proti
neoprávneným zásahom a preto je potrebné, aby súdy poskytli ochranu vlastníckeho práva žalobcom v
súčasnomobdobí.Stavbuzriadilasocialistickáorganizácia beztoho,abyvtejto dobe mala nazriadeniestavby na cudzom pozemku riadny právny titul. Novela Občianskeho zákonníka prevedená zákonom
č. 509/1991 Zb. nahradila v súlade s odstránením preferencie tzv. socialistického spoločenského
vlastníctva pôvodné ustanovenie § 221 OZ, ustanovením § 135c OZ. Podľa nálezu Ústavného súdu

ČR sp. zn. IŠ 599/2003, „ak bola zriadená stavba tzv. socialistickou organizáciou na cudzom pozemku
po 1.4.1964 od počiatku neoprávnene, je treba vykonať jej vysporiadanie podľa § 135c OZ, i keď
išlo o stavbu zriadenú pred 1.1.1992“. Na pozemku vo vlastníctve právnych predchodcov žalobcov
v priebehu rokov 1968 až 1970 bola postavená hospodárska budova, t.č. na parc. č.XXXX/XX o
výmere 23 m2. Pokiaľ ide o vypratanie nehnuteľností, v konaní mal súd prvej inštancie za preukázané,

že žalovaní majú na parc. č. XXXX/XX o výmere 818 m2 umiestnené hnuteľné veci, ako chliev, kurníky,
unimobunku, oplotenie, pracovné stoly a stavebný materiál a tieto pozemky neoprávnene užívajú, preto
súd prvej inštancie rozhodol, že sú povinní predmetné nehnuteľnosti vypratať, a to v súlade s ust. 135c
Občianskeho zákonníka.

4. K obrane žalovaných spočívajúcej v tvrdení, že v zmysle ust. § 2 ods. 6 zák. č. 182/1993 Z.z.

príslušenstvom domu sú medzi inými aj stavby, ktoré sa nachádzajú na pozemku patriacom k domu
(priľahlýpozemok)atakýmtojeajhospodárskabudova,akoajpivnicasúdprvejinštanciespoukazomna
znenie§23citzákonauviedol,žepokiaľžalovaníargumentujúskutočnosťou,žesohľadomnadlhoročné
pokojné užívanie pozemku, právo zodpovedajúceho vecnému bremenu, právo stavby vydržali, súd
prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že užívajú pozemok žalobcov práve z titulu zákonného

práva zodpovedajúce vecnému bremenu, podľa § 23 zák. č. 182/1993. Je pravdou, že na základe
zmluvy o prevode vlastníctva k bytu okrem bytu nadobudli aj vlastníctvo k hospodárskej prístavbe
bez súpisného čísla a podľa zmluvy nadobudnutím vlastníctva bytu vzniká kupujúcemu k pozemkom
právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Zákon o vlastníctve bytov však nepozná pojem hospodárskej
prístavby k bytu, ktorá navyše z hľadiska právnej terminológie je neznámym pojmom aj v stavebnom

zákone, či k vykonávacím predpisom k stavebnému zákonu, táto v skutočnosti hospodárska budova
nemôže byť príslušenstvom k domu a už vonkoncom nie bytu, a preto nadobudnutím vlastníctva k
bytu nemohol vzniknúť žalovaným k pozemku (k parcele, na ktorej je postavená hospodárska budova)
zo zákona právo zodpovedajúce vecnému bremenu (rozsudok krajského súdu 3Co/152/2011 zo
dňa 11.10.2011). Zároveň žalobkyne v konaní preukázali aj skutočnosť, ktorú potvrdili správou

z Poľnohospodárskeho družstva Č., že ich otec C. B. poľnohospodársku pôdu do družstva nikdy
nevniesol. Pokiaľ právny predchodca žalobcov nevniesol pozemky do družstva, nešlo o združené
pozemky a družstvo nemalo oprávnenie tieto pozemky zastavať. Pokiaľ právny predchodca žalobcov
pozemky do družstva nevniesol, a nebol členom družstva, nesporne ide o neoprávnenú stavbu. S
poukazom na tieto závery žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovaných zaviazal vypratať hnuteľné

veci z parc. č. XXXX/. a to chliev, kurníky, unimobunku, oplotenie hospodárskeho dvora, pracovné stoly
a stavebný materiál ohľadne ktorých zistil, že sa nachádzajú na spornej parcele. Zároveň rozhodol aj
o odstránení pivnice. Stavbu - hospodársku budovu postavenú na pozemku patriacom do vlastníctva
žalobcov prikázal do ich vlastníctva a v súlade so závermi znaleckého posudku č. 17/2016 uložil
žalobcom povinnosť vyplatiť žalovaným hodnotu tejto budovy v sume 425,- eur. Rozhodnutie o trovách

konania založil na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešným žalobcom priznal ich plnú náhradu.

5. Proti rozsudku podali včas odvolanie žalovaní. Títo žiadali napadnutý rozsudok v jeho vyhovujúcich
výrokoch zmeniť, žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať im náhradu trov konania. Svoje odvolanie
zakladali na dôvodoch uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ C.s.p.. V odvolaní uviedli,

že napadnutý rozsudok považujú za nesprávny, nezákonný a v jeho prvom výroku nevykonateľný
a v štvrtom výroku aj neúplný. Poukázali na to, že súd prvej inštancie opakovane ignoroval a
nerešpektoval záväzný právny názor odvolacieho súdu vyslovený v predchádzajúcich zrušujúcich
uzneseniach zo dňa 21.12.2012, ale najmä zo dňa 29.4.2015, čím sa dopustil závažného procesného
pochybenia. Majú za to, že jeho skutkové závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a rozsudok

je nepreskúmateľný, ak opakovane vychádza z tých istých dôkazov ako v predchádzajúcom konaní
a rozsudku, opakovane s rovnakými skutkovými aj právnymi závermi, ktoré po preskúmaní odvolací
súd už predtým nepovažoval za správne a dostatočné. V napadnutom rozsudku súd vôbec nereaguje
na procesnú obranu žalovaných, neodpovedá na ich námietky a už vôbec nerieši priľahlý pozemok k
bytovému domu, jeho rozsah, na ktoré dopadá zákonné vecné bremeno. K otázke stanovenia priľahlého

pozemku k budove, ku ktorému zo zákona vzniklo vecné bremeno v prospech vlastníkov bytov, ktoré
bráni žalobcom ako vlastníkom domáhať sa vypratania takýchto priľahlých pozemkov uviedli, že rozsah
priľahlého pozemku, ktorý mal byť s budovou užívaný, určuje na žiadosť stavebníka bytového domu
stavebný úrad, nikto iný. Majú za to, že v tomto prípade o rozsahu priľahlého pozemku ktorý malbyť zastavaný rozhodol už stavebný úrad Okresný národný výbor odbor výstavby v Košiciach svojím
rozhodnutímzodňa15.5.1968atovydaním územnéhorozhodnutia,ktorého súčasťoujeajvymedzenie
rozsahu tohto pozemku. Majú za to, že k takémuto pozemku po výstavbe bytového domu a následného

prevodu vlastníckeho práva k bytom, vzniklo v zmysle § 23 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z.z. ako aj v zmysle
§ 2 ods. 6 cit. zákona ako priľahlému pozemku zákonné vecné bremeno spočívajúce v práve užívania.
Majú za to, že parcela č. XXXX/XX ochrany ktorej vyprataním sa žalobcovia domáhajú je podľa nich bez
pochybností časťou pozemku vyčleneného stavebným úradom v roku 1968, ku ktorému takto vzniklo
zákonné vecné bremeno ako k priľahlému pozemku. Keďže žalovaným ako vlastníkom bytu svedčí

právo užívania k tomuto pozemku z titulu zákonného vecného bremena, nemôžu sa žalobcovia ako
vlastníci pozemku domáhať od žalovaných ich vypratania. Za neoprávnenú považujú aj žalobu ohľadne
parc. č. XXXX/XX, na ktorej stojí hospodárska budova, vlastnícke právo ktorej nadobudli žalovaní a s
prevodom vlastníctva a bolo aj v katastri zapísané zákonné vecné bremeno v zmysle § 23 cit. zákona a
toto je zapísané na LV č. XXXX L.. Ú.. Č. v prospech žalovaných. Majú za to, že, pri stavbe postavenej
na parcele žalobcov, ku ktorej svedčí žalovaným právo užívania zo zákonného vecného bremena, je

vylúčené uplatňovať nároky v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka, pretože užívací vzťah k takému
pozemku je vyriešený a dokonca v katastri nehnuteľností aj evidovaný.

6. K odvolaniu žalovaných sa vyjadrili žalobcovia Títo žiadali napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení opätovne zaujali názor, že žalovaní

bezdôvodneužívajúnehnuteľnostižalobcovatočasťparcelyč.XXXX/XXaparc.č.XXXX/XX.Poukázali
na to, že zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov vymedzuje príslušenstvo domu predovšetkým
účelom užívania, teda tak, že sú určené na spoločné užívanie všetkých vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome. Preto príslušenstvom domu a ani priľahlým pozemkom nebudú ihriská, parkoviská,
chodníkyčiinéverejnépriestranstvá,ktorésasícenachádzajúpribytovomdome,avšaksvojoupovahou

a spôsobom užívania neslúžia výlučne obyvateľom, ale každému. Za ešte podstatnejšie skutočnosti
vyplývajúce z cit. zákona považujú to, že z povahy veci nepriamo aj z ustanovenia § 2 ods. 6 cit.
zák. vyplýva, že priľahlý pozemok môže byť výlučne len pod príslušenstvom domu. Ak bytový dom
nemá príslušenstvo, je nemysliteľné, aby existoval priľahlý pozemok. Z uvedeného vyvodzujú. že
predmetná hospodárska prístavba bez súp. čísla postavená na parcele č. XXXX/XX, nemôže mať

povahu príslušenstva domu, pretože nie je určená na spoločné užívanie všetkých vlastníkov bytov a
nebytových priestorov, ale slúži výlučne žalovaným a rovnako nemôže mať ani povahu príslušenstva
bytu tak, ako je vymedzená v čl. II, ods. 2 zmluvy o prevode vlastníctva bytu z dôvodu, že príslušenstvo
bytu na rozdiel od príslušenstva veci (byt nie je vecou) - nie je samostatným predmetom právneho
vzťahu. Z uvedeného vyvodzujú, že príslušenstvo bytu nie je a nemôže byť samostatným predmetom

právnych vzťahov, ale sa riadi režimom právneho vzťahu k bytu, teda, zdieľa právny režim bytu, ku
ktorému patrí. K otázke vymedzenia priľahlého pozemku poukázali na stanovisko Úradu geodézie,
kartografie a katastra SR uverejneného v Katastrálnom bulletine č. 2/2010 (Otázka č. 23) vzťahujúceho
sa k ust. § 23 ods. 5 cit. zákona podľa ktorého „ Pri prvom prevode bytov a nebytových priestorov
sa vlastník pozemku a budúci vlastníci bytov a nebytových priestorov majú dohodnúť na vymedzení

výmery priľahlého pozemku a vecné bremeno vymedziť geometrickým plánom. Ak priľahlý pozemok
nie je uvedený v zmluve o prevode vlastníctva bytu. (a teda ak nedošlo k dohode medzi vlastníkom
pozemku a budúcimi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov) je zrejmé. že k domu priľahlý pozemok
v čase prvého prevodu neprináležal“. Poukázali na to, že predmetom zmluvy bol síce prevod bytu,
hospodárskej prístavby k bytu a tiež spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach domu, majú však za to, že ustanovenia zmluvy, ohľadne prevodu hospodárskej prístavby
ako príslušenstva bytu, zriadenia zákonného vecného bremena k hospodárskej prístavbe a neuvedenie
kúpnej ceny za hospodársku prístavbu domu, predstavujú nedostatky zmluvy, čím došlo k porušeniu §
588 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na absenciu dojednania kúpnej ceny za hospodársku prístavbu
žalobcovia namietajú neplatnosť tejto zmluvy ako právneho úkonu podľa § 589 Občianskeho zákonníka.

Z uvedeného vyvodzujú záver, že nielenže nedošlo k prevodu vlastníckeho práva k hospodárskej
prístavbe, nemohlo byť ani platne zriadené zákonné vecné bremeno k pozemku pod hospodárskou
prístavbou, ale nedošlo ani k prevodu samotného bytu a s ním spojených spoluvlastníckych podielov
na bytovom dome.

7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo
na nariadenom odvolacom pojednávaní postupom podľa § 380 ods. 1 C.s.p., zopakoval dôkazy
oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to čítaním územného rozhodnutia z č.l. 60, stavebnéhopovolenia z č.l. 64, Zmluvy o prevode vlastníctva bytu z č.l. 21, ako aj obsahom samotných výpisov z LV
č. XXXX K. XXXX kat. úz. Č. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je dôvodné.

8. Súd prvej inštancie sa nevyporiadal dôsledne s právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v
jeho predchádzajúcom zrušujúcom uznesení zo dňa 29.4.2015 a v dôsledku toho aj nesprávne vo veci
rozhodol.Odvolacísúdpoukazujenato,ževuvedenomzrušujúcomuzneseníuviedol,žezobsahuspisu
je nesporné, že žalobcovia uplatnili svoj nárok na ochranu vlastníckeho práva vychádzajúc z tvrdenia, že
žalovaní bez právneho dôvodu okupujú pozemky v ich vlastníctve a sú vlastníkmi hospodárskej stavby,

ktorá bola postavená ako stavba neoprávnená bez súhlasu ich právnych predchodcov ako vlastníkov
pozemku. Žalovaní sa v konaní bránili tvrdením, že k časti označených pozemkov im svedčí legálne
právo užívania spočívajúceho v práve vecného bremena a rovnaký právny titul vyvracia aj tvrdenie
žalobcov o neoprávnenosti stavby hospodárskej budovy. Vo vzťahu k časti označených pozemkov
žalovaní popierali svoju pasívnu legitimáciu tvrdením, že tieto pozemky nie sú v ich užívaní, ale slúžia
ako priľahlé pozemky k bytovému domu všetkým vlastníkom bytov. Keďže vlastnícke právo žalovaných

k bytu v bytovom dome, ako aj k hospodárskej stavbe je odvodené od prevodu vlastníctva bytu,
ako aj uvedenej stavby od ich právneho predchodcu Poľnohospodárskeho družstva podielníkov Č. na
základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu podľa zák. č. 182/1993 Z.z., bolo povinnosťou súdu prvej
inštancieužajspoukazomnaprávnynázorodvolaciehosúduvyslovenývpredchádzajúcomzrušujúcom
uznesení vyporiadať sa so skutočnosťou, či právna úprava zák. č. 182/1993 Z.z. týkajúca sa úpravy

vzťahov k pozemkov pod bytovým domom, resp. hospodárskou stavbou nezaložila legálny právny vzťah
žalovaných k označeným pozemkom a to titulom vecného bremena. Tento zákon v § 23 upravuje aj
vzťahy vlastníkov bytov k pozemkom a to tak k zastavaným, ako aj k priľahlým a v prípade, že vlastnícke
právo k týmto pozemkom neprešlo na vlastníkov bytov spolu s vlastníctvom k týmto bytom, vzniklo k
takýmto pozemkom v zmysle § 23 ods. 5 cit. zákona vecné bremeno. Ide o vznik vecného bremena

priamo zo zákona a teda bez ohľadu na otázku splnenia, resp. nesplnenia podmienok vydržania. V §
2 ods. 6 cit. zákona sú príkladmo vymenované aj spoločné časti a príslušenstvo bytového domu ku
ktorým patria oplotené záhrady a stavby, oplotenia, prístrešky a oplotené nádvoria, ktoré sa nachádzajú
na priľahlom pozemku patriacom k domu. Podľa § 19 ods. 1 a 2 cit. zákona prechádzajú tieto spoločné
časti ako príslušenstvo domu s prevodom bytu do podielového spoluvlastníctva vlastníkov bytov. Bez

vyporiadania sa s otázkou, či sa uvedené ustanovenia právneho predpisu nevzťahujú aj na pozemky,
ktoré sú predmetom konania, resp. ich časť, sú závery súdu prvej inštancie o neoprávnenosti užívania
pozemkov žalovanými predčasné.

9. Súd prvej inštancie sa ani teraz v preskúmavanom rozsudku nevyporiadal dôsledne s uvedenou

otázkou, keď vo svojom rozsudku v bode č. 10 konštatoval na jednej strane, že žalovaní nadobudli
na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa XX.XX.XXXX vlastnícke právo k hospodárskej
budove, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX kat. úz. Č. a týmto bolo zároveň zriadené právo zodpovedajúce
vecnému bremenu k pozemku parc. č. XXXX/XX v zmysle § 23 zák. č. 182/1993 Z.z.. V rozpore
s týmito závermi v bode 23 svojho rozsudku konštatoval, že hospodárska budova bola postavená

socialistickou organizáciou bez súhlasu vlastníkov na cudzom pozemku, teda od počiatku neoprávnene.
Z tohto dôvodu vyporiadal jej vlastníctvo v súlade s ust. § 135c ods. 2 OZ. K obrane žalovaných
spočívajúcej v tvrdení, že k spornému pozemku, ktorého vypratania sa žalobcovia domáhajú im vzniklo
v súlade s ust. § 23 zák. č. 182/1993 Z.z. zákonné vecné bremeno súd prvej inštancie v bode
32 svojho rozsudku konštatoval, že žalovaní užívajú pozemok žalobcov práve z titulu zákonného

práva zodpovedajúceho vecnému bremenu podľa tohto ustanovenia, keď zároveň konštatoval, že na
základe zmluvy o prevode vlastníctva k bytu, okrem bytu nadobudli aj vlastníctvo k hospodárskej
prístavbe bez súpisného čísla a podľa zmluvy nadobudnutím vlastníctva k bytu vzniklo kupujúcemu k
pozemkom právo zodpovedajúce vecnému bremenu. V rozpore s tým, však hneď v nasledujúcej vete
poukazoval na to, že zákon o vlastníctve bytov nepozná pojem hospodárskej prístavby k bytu, ktorá

je neznámym pojmom aj v stavebnom zákone, či k vykonávacím predpisom k stavebnému zákonu,
táto v skutočnosti hospodárska budova nemôže byť príslušenstvom k domu a už vonkoncom nie k
bytu, a preto nadobudnutím vlastníctva k bytu nemohol vzniknúť žalovaným k pozemku (k parcele,
na ktorej je postavená hospodárska budova) právo zodpovedajúce vecnému bremenu zo zákona. Z
takýchto záverov teda vyplýva, že súd prvej inštancie vyhodnotiac, že hospodárska budova netvorí

príslušenstvo k domu ani k bytu vyvodil bez bližšieho odôvodnenia aj záver týkajúci sa priľahlých
pozemkov, keď konštatoval, že žalovaným nemohlo vzniknúť k týmto pozemkom právo zodpovedajúce
vecnému bremenu zo zákona.10. Podľa ust. § 1 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov tento zákon upravuje spôsob a
podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, práva a povinnosti
vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich

vzájomné vzťahy a práva k pozemku.

11. Podľa ust. § 2 ods. 6 cit. zákona spoločnými časťami domu a príslušenstvom domu, ktoré sú určené
na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu a pritom nie sú stavebnou súčasťou domu (ďalej
len "príslušenstvo"), sa na účely tohto zákona rozumejú oplotené záhrady a stavby, najmä oplotenia,

prístrešky a oplotené nádvoria, ktoré sa nachádzajú na pozemku patriacom k domu (ďalej len "priľahlý
pozemok").

12. Podľa § 23 ods. 1 cit. zákona s vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru v dome je nerozlučne
spojené aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné právo k pozemku, na ktorom je dom postavený, a k
priľahlému pozemku. Ak je vlastník domu aj vlastníkom pozemku, musí previesť zmluvou o prevode

vlastníctva bytu na vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome aj príslušný spoluvlastnícky podiel
na pozemku a na priľahlom pozemku.

13. Podľa ods. 5 ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká k pozemku právo zodpovedajúce
vecnému bremenu, ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností.

14. Z citovaných zák. ustanovení vyplýva, že prioritným predmetom úpravy zákona 182/1993 Z.z. sú
otázky súvisiace s nadobudnutím vlastníctva k bytom a nebytovým priestorom na základe zmluvy o
prevode vlastníctva bývalým nájomcom bytov a nebytových priestorov. Popritom zákonodarca zjavne
upravoval aj s tým súvisiace otázky a to vzťah nadobúdateľov vlastníctva bytov a nebytových priestorov

aj k zastavaným pozemkom pod bytovým domom, ako aj k priľahlým pozemkom. Táto úprava prioritne
vychádza zo zásady, že pokiaľ je vlastník bytového domu, z ktorého sa prevádzajú byty zároveň
aj vlastníkom zastavaného, ako aj priľahlého pozemku, je povinnosťou tohto vlastníka previesť do
spoluvlastníctva nových vlastníkov bytov a nebytových priestorov aj vlastníctvo k týmto zastavaným a
priľahlým pozemkom. V ust. § 23 ods. 5 je v náväznosti na to riešená aj situácia, ak vlastník bytového

domu nie je zároveň vlastníkom k týmto zastavaným a priľahlým pozemkom, usporiadal tento právny
predpis právny vzťah nadobúdateľov vlastníctva k bytov a nebytovým priestorom, k zastavaným a
priľahlým pozemkom tak, že k nim zriadil právo zodpovedajúce vecnému bremenu v prospech týchto
nových vlastníkov. Touto komplexnou úpravou bolo nepochybne úmyslom zákonodarcu upraviť právne
postavenie nových vlastníkov bytov a nebytových priestorov tak, aby sa v súvislosti s týmto vlastníctvom

neocitli v nových konfliktných vzťahoch k iným vlastníkom zastavaných, resp. priľahlých pozemkov. Z
tejto zákonnej úpravy ďalej vyplýva, že otázku zriadenia zákonného vecného bremena zákonodarca
neviazal na žiadne ďalšie podmienky, teda ani na okolnosti výstavby bytových domov v minulosti. S
poukazom na tieto závery nepovažuje odvolací súd za dôvodné odvolacie námietky žalobcov týkajúce
sa okolností užívania sporných pozemkov právnymi predchodcami žalovaných Poľnohospodárskymi

organizáciami, ani okolnosti výstavby bytového domu, v ktorom sa nachádza byt nadobudnutý do
vlastníctva žalovanými. Za právne relevantnú teda možno považovať iba otázku, či sporný pozemok,
ktorého vypratania sa žalobcovia domáhajú, resp. pozemok, na ktorom stojí hospodárska stavba má
charakter priľahlého pozemku. Samotná právna úprava príkladmo ako priľahlý pozemok označila aj
oplotené záhrady. Odvolací súd po opakovanom dokazovaní oboznámením sa s obsahom územného

rozhodnutia, ako aj stavebného rozhodnutia vydaného za účelom umiestnenia a povolenia výstavby
bytového domu dospel k záveru, že otázka priľahlých pozemkov a ich výmery bola zjavne upravená
už v samotnom územnom rozhodnutí, kde bol priamo definovaný koridor vyčleneného pozemku za
účelom zriadenia takýchto záhrad, ako aj hospodárskych stavieb. Práve z tohto dôvodu ustálenia
výmery týchto pozemkov nebolo už potrebné ich vymedzenie osobitným geometrickým plánom v

súvislosti s uzatvorením zmluvy o prevode vlastníctva bytov. Tieto totiž mali svoje samostatné parcelné
čísla a výmeru evidované v katastri nehnuteľností. Samotná zákonná úprava pri posudzovaní otázky
priľahlého pozemku tento nelimituje žiadnou výmerou, ale iba samotným charakterom predstavujúcim
jeho priľahlosť k bytovému domu. S poukazom na tieto dôvody dospel odvolací súd k záveru, že
nadobudnutím vlastníctva k bytu vzniklo žalovaným aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu k

sporným pozemkom ako k pozemkom priľahlým. Takto zákonom založený právny vzťah žalovaných k
týmto pozemkom im umožňuje ich užívanie v súlade s účelom na ktorý boli určené a toto právo zároveň
obmedzuje žalobcov ako vlastníkov týchto pozemkov v možnosti domáhať sa ich vypratania žalovanými.Takto usporiadané vlastnícke právo k pozemkom zároveň vylučuje možnosť súdu upraviť vlastnícke
vzťahy medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby v zmysle ust. § 135c Občianskeho zákonníka.

15. Odvolací súd nepovažuje za dôvodné odvolacie námietky žalobcov, v ktorých títo poukazujú na nimi
tvrdené nedostatky zmluvy o prevode vlastníctva bytu a z ktorých odvodzujú neplatnosť tejto zmluvy.
Takto tvrdené formálne nedostatky zmluvy o prevode vlastníctva posudzuje v rámci svojej právomoci
katastrálny úrad v rámci vkladového konania a teda pokiaľ tento označenú zmluvu vyhodnotil ako vkladu
schopnú, sú jeho závery pre súd záväzné.

16. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú ani odvolaciu námietku žalobcov, v ktorých títo argumentujú
rozpor právneho názoru odvolacieho súdu zaujatý v prebiehajúcom konaní s jeho právnym názorom vo
veci 1Co/252/2012. V uvedenom odvolacom konaní totiž na strane žalovanej nevystupovali vlastníci
bytov, ale Poľnohospodárske družstvo D.. Predmetom odvolacieho konania bola práve otázka pasívnej
legitimácie tohto subjektu. Odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ v uvedenom konaní o odstránenie

stavby a uložené povinnosti vypratať pozemok bolo ako žalované označené práve PD D. tomuto
už po uzavretí zmlúv o prevode vlastníctva bytov na jednotlivých nájomcov zanikol právny vzťah
aj k takýmto priľahlým pozemkom ich prevodom na nadobúdateľov vlastníctva bytov. Pokiaľ sa toto
poľnohospodárske družstvo v označenom konaní bránilo voči povinnosti vypratať pozemok možno
dôvodne považovať takúto žalobu voči nemu za oprávnenú. Nejde teda o rozpor právnych záverov

rovnakého senátu k obdobnej otázke. Vo vzťahu k záverom iného senátu tunajšieho súdu k rovnakej
otázke odvolací súd uvádza, že sa necíti byť viazaný právnym názorom iného senátu odvolacieho súdu.

17. Poukazom na tieto dôvody odvolací súd po zopakovaní časti dokazovania vykonaného súdom prvej
inštancie napadnutý rozsudok zmenil podľa § 388 C.s.p. a nárok žalobcov ako nedôvodný zamietol.

18. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 a 2 C.s.p. v spojení s
§ 255 ods. 1 C.s.p.. Žalovaní boli v konaní úspešní, preto im patrí plná náhrada trov konania. O výške
týchto trov rozhodne súd prvej inštancie osobitným rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).