Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. máj 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/50/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313214110
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2313214110.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr.

Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného v právnej veci žalobcu: BEIJER REF Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Krajná 29, Bratislava, IČO: 36 551 856, zastúpený: FUTEJ & Partners, s.r.o., so sídlom
Radlinského 2, Bratislava, proti žalovanému: Mgr. W. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/X, B.,
zastúpený: Advokátska kancelária TIMAR & partners, s.r.o.,Štúrova 42, Šaľa, o zaplatenie 4.308,16
eur s prísl., o odvolaní žalobcu a odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k.
10Cb/48/2013-219, zo dňa 13.11.2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku I. a II. p o t v r

d z u j e. V časti výroku III. rozsudok z r u š u j e a vracia prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 653,23 eur s 8,75 % ročným
úrokom z omeškania d 25. januára 2013 do zaplatenia, v ostatnej časti žalobu zamieta a žalovanému
priznal voči žalobcovi nárok na náhrada trov konania v rozsahu 70 % .
2. Rozhodol tak na základe návrhu žalobcu, ktorý žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu titulom
náhrady škody sumu 6.453,23 eur s 8,75% úrokom z omeškania s poukazom na to, že so žalovaným
mal uzatvorenú Zmluvu o vedení účtovnej a daňovej evidencie na dobu neurčitú od 01.08.2012.

Žalovaný ale žalobcovi listom zo dňa 18.12.2012, ktorý mu bol doručený dňa 27.12.2012 oznámil, že
mi zaniklo živnostenské oprávnenie na poskytovanie služieb v oblasti vedenia účtovníctva a z toho
dôvodu došlo dňom 18.12.2012 i k zániku účinnosti Zmluvy uzatvorenej so žalobcom. Žalovaný takýmto
konaním spôsobil žalobcovi škodu, spočívajúcu vo vynaložení nákladov na riešenie vzniknutej situácie z
dôvodu porušenia povinnosti žalovaného, ktoré požadoval uhradiť vo výške 6.700,- eur. Uvedenú sumu
tvorila odmena iného účtovníka, príprava ročnej uzávierky a daňového priznania, konsolidácia údajov
a príprava správy pre materskú spoločnosť, vynaložené cestovné náklady konateľa, jeho ubytovanie a

právne zastúpenie. Žalobca uviedol, že žalovaný si voči nemu uplatnil faktúrou č. 120100158 odmenu vo
výške 246,77,- eur, ktorú sumu započítava do jemu vzniknutej škody a tak žiada od žalovaného uhradiť
sumu vo výške 6 453,23 s prísl.

3. V priebehu konania žalobca požiadal o zmenu návrhu, návrh upravil a žiadal priznať škodu vo výške
4.308,16 eur s prísl. Na základe uvedeného prejavu prvoinštančný súd uznesením č.k. 10Cb/48/2013-95
zo dňa 08.07.2014 konanie o nároku na zaplatenie 2.145,02 eur s prísl. zastavil.

4. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť a namietol, že ukončenie právneho vzťahu z dôvodu zániku jeho
oprávnenia na vykonávanie zmluvou dohodnutých služieb nemôže byť definované ako porušenie
povinnosti, ktoré by zakladalo nárok na náhradu škody a tak žaloba nemôže byť dôvodná.5. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, vypočul strany, navrhnutých svedkov, oboznámil sa
s obsahom predložených dôkazov a dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.

6. Z dokazovania vyplynulo, že strany sporu dňa 01.08.2012 uzatvorili Zmluvu o vedení účtovnej a
daňovej evidencie, ktorou si okrem iného dohodli v čl. V/1 odmenu vo výške 450 eur mesačne a v čl. VII/2
a/ a b/ spôsob ukončenia Zmluvy. Súd prvej inštancie vychádzajúc zo znenia uvedeného článku Zmluvy
ustálil, že žalovaný (súd prvej inštancie v odseku 28. rozsudku ho nesprávne označuje za žalobcu) v

rozpore so Zmluvou ukončil svoju činnosť zrušením svojho živnostenského oprávnenia, hoci v Zmluve
mal so žalobcom dohodnutý spôsob ukončenia zmluvného vzťahu, konal teda v rozpore so Zmluvou a
v dôsledku jeho konania vznikla žalobcovi škoda. Súd prvej inštancie ale na rozdiel od žalobcu, ktorý
ako škodu uplatňoval náklady spojené s tým, že musel dať urýchlene spracovať účtovníctvo účtovnej
spoločnosti ATON s.r.o., ktorá si za svoju činnosť fakturovala celkom sumu 1.800,- eur a to 720,- eur
za vypracovanie ročnej účtovnej závierky a daňového priznania a 1.080,- eur ako odmenu za účtovné

práce za mesiac december 2012 a január 2013, vzniknuté cestovné náhrady konateľa žalobcu vo výške
353 eur, náklady za ubytovanie v hoteli Bratislava za 7 nocí vo výške 373,25 eur, náklady vynaložené
za použitie služobného motorového vozidla v sume 819,08 eur /pohonné hmoty - vzdialenosť 2 690km,
leasing. splátka, diaľničná známka/ a za služby právneho zastúpenia vo výške 1 209,60 čo je celkom 4
554,93 eur, z ktorej žalobca odpočítal žalovaným uplatnenú odplatu za služby fakturované žalovaným

vo výške 246,77 eur a teda žiadal 4 308,16 eur, odpočítal sumu, ktorú by musel žalobca žalovanému
zaplatiť, ak by Zmluva trvala do 31.01.2013 vo výške 900,- eur za spracovanie účtovnej agendy, účtovnej
a daňovej evidencie za mesiac december 2012 a január 2013, z nej ešte odpočítal čiastku 246,77 eur,
ktorú už započítal žalobca a ustálil, že žalobcov nárok je dôvodný vo výške 653,23 eur a v ostatnej
časti žalobu zamietol.

7. K takémuto záveru prvoinštančný súd vysvetlil, že nepovažoval náklady, ktoré si žalobca v konaní nad
priznanú sumu 653,23 eur uplatňoval za škodu, vzniknutú v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného.
Škodou je ujma spočívajúca v zmenšení majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty,
ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Žalobca si uplatnil ako

škodu náklady, ktoré vynaložil jeho konateľ z dôvodu, že musel navštíviť z dôvodu ukončenia činnosti
žalovaného prevádzku žalobcu vo Vlčanoch, s čím súvisia i náklady na ubytovanie. Prvoinštančný súd
skonštatoval, že prevádzka žalobcu sa nachádza vo Vlčanoch, okres Šaľa, a preto nebol dôvod sa
ubytovať v Bratislave a rovnako tak súd vyhodnotil i náklady cestovné a za použitie motorového vozidla.
ktoré nepovažuje za škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného. Náklady za právne

zastúpenie si žalobca uplatnil s poukazom na faktúru číslo 2013/25 z 13. februára 2013, ktorou si
spoločnosť FUTEJ & Partners, s.r.o. fakturovala ako odmenu za právne služby poskytnuté v mesiaci
2013. Z faktúry ale nevyplýva, o aké právne služby sa jedná, v akej právnej veci a v akom rozsahu boli
poskytnuté, na základe akej dohody o odmene, uvedený nárok nevedel na pojednávaní konanom 12.
septembra 2016 konateľ žalobcu vysvetliť a ani právny zástupca konkretizovať.

8. Z hľadiska právneho posúdenia súd vychádzal z právnej úpravy uvedenej v ust. § 373, § 379,
§ 376 a § 384 Obchod. zák., ktoré v rozhodnutí citoval, právny vzťah medzi stranami založený na
nároku na náhrade škody posúdil ako obchodnoprávny, keďže žalovaný v rozhodnom čase konal ako
podnikateľ. Vzhľadom na to, že žalovaný sa dostal so splnením svojej povinnosti v rozsahu priznanom
prvoinštančného súdu do omeškania, podľa § 369 ods. 1 Obchod. zák. súd ho zaviazal aj k úhrade úroku

z omeškania. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., keď zohľadnil pomer úspechu a
neúspechu strán, podľa ktorého bol úspech žalovaného v rozsahu 70% oproti žalobcovi a preto mu v
tomto rozsahu priznal i nárok na náhradu trov konania.

9. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca ako i žalovaný.

10. Žalobca v odvolaní zo dňa 04.12.2017 (č.l. 238) žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie
prvoinštančného súdu zmenil a žalobcovi priznal 4.316,16 eur s úrokom z omeškania, alebo aby vec
zrušil a vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uvedená suma mala
pozostávať z cestovných náhrad konateľa žalobcu, ktorý musel vykonať dve cesty na územie Slovenskej

republiky, čoho stálo 353,- eur, náhradu za ubytovanie konateľa vo výške 373,25 eur, náhradu za
použité služobné motorové vozidlo, odmenu za náhradného účtovníka v sume 1.080,- eur za služby,
ktoré poskytol za mesiac december 2012 a január 2013, odmenu za vypracovanie ročnej účtovnej
závierky a daňového priznania za rok 2012 vo výške 720,- eur a za poskytovanie právnych služiebvo výške 1.209,60 eur. S právnym posúdením nároku, keď prvoinštančný súd dospel k záveru, že
požadované plnenia nie sú v príčinnej súvislosti s konaním poškodeného a teda ani nárokom na náhradu
škody poukázal na to, že konateľ žalobcu pôsobí v materskej spoločnosti žalobcu, ktorá má sídlo na

území ČR, funkciu konateľa žalobcu vykonáva iba na diaľku a prípadne plánovanými cestami do sídla
žalobcu vo Vlčanoch. Cestovné náklady, ktoré mu vznikli náhle považuje za opodstatnené, súvisiace s
nárokom na náhradu škody, keď sa mimo svojho programu musel urýchlene dostaviť do sídla žalobcu za
účelom riešenia situácie, ktorú porušením Zmluvy a svojim konaním spôsobil žalovaný. Ak by žalovaný
rešpektoval výpovednú lehotu a plnil by si povinnosti, nebol konateľ žalobcu nútený vycestovať a neboli

by mu vznikli náklady tvoriace škodu. Tým, že žalovaný ukončil spoluprácu tesne pred skončením
roku 2012 a nevyhotovil potrebné účtovné doklady, konateľ žalobcu musel zabezpečiť urgentne účtovnú
spoločnosť, dať preložiť výsledky správy do anglického jazyka, pretože tak to vyžaduje jeho švédsky
spoločník, rovnako musel zabezpečiť vyhotovenie daňového priznania za rok 2012, čo všetko spôsobil
žalovaný, ktorý ukončil oznámením svoju zmluvnú povinnosť, hoci tak mohol urobiť v dostatočnom
časovom predstihu. Náklady na ubytovanie sú tiež škodou, vzniknutou v príčinnej súvislosti s konaním

žalovaného. Konateľ žalobcu býva štandardne ubytovaný, ak je na území Slovenskej republiky, v
uvedenom hoteli. Odmena pre náhradného účtovníka, ktorú si uplatnil vo výške 1.800,- eur, z ktorej
súd odpočítal sumu, ktorú by musel za toto časové obdobie podľa Zmluvy zaplatiť žalovanému by bola
opodstatnená iba vtedy, ak by si žalovaný splnil riadne svoje povinnosti, k čomu nedošlo a k zamietnutiu
nárokunanáhraduškodytitulomodmenyprávnehozástupcu,odvolávajúcisažalobcauviedol,súdubola

predložená faktúra, vyhotovená advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners, s.r.o., prílohou ktorej bol i
opis úkonov, ktoré súviseli s porušením povinnosti zo strany žalovaného pri hodinovej sadzbe 90,- eur +
DPH, ktorú preto z opatrnosti ešte predkladá i k podanému odvolaniu i s popisom poskytnutých právnych
služieb. Ak súd prvej inštancie ale cestové náhrady konateľa žalobcu vyhodnotil ako nesúvisiace, ktoré
nie sú v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného, rovnako ako ubytovanie a odpočítal

z odmeny, ktorá bola poskytnutá účtovnej spoločnosti odmenu, ktorú by bol mal vyplatiť žalovanému
a odmenu za právne služby nepovažoval za preukázanú, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,
následkom čoho nesprávne vec právne posúdil a založil tak dôvod pre podané odvolanie. Žalobca v
odvolaní zdôraznil, že žalobcom požadované náklady sú v celom rozsahu ujmou, ktorá žalobcovi vznikla
v dôsledku porušenia povinnosti žalovaným, preto je povinný k jej náhrade.

11. Proti rozhodnutiu o uložení povinnosti zaplatiť istinu vo výške 653,23 eur s prísl. a trovám konania
podal odvolanie žalovaný ( č.l. 229) s poukazom na § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) C..s.p. a namietol,
že prvoinštančný súd sa nevyporiadal dôsledne s procesnou obranou žalovaného, ako ani s tým,
že žalobca neposkytol žalovanému potrebnú súčinnosť. Podľa žalobcu malo porušenie povinnosti

žalovaným spočívať v tom, že nerešpektoval jednomesačnú výpovednú lehotu, preto bol žalobca nútený
dať si vypracovať ročnú závierku, daňové priznanie a vykonať opravy v účtovníctve s prekladom do
angličtiny. Odvolávajúci sa žalovaný zdôraznil, že súd prvej inštancie vec nesprávne posúdil, keď
uviedol, že žalovaný žalobcovi oznámil ukončenie živnostenského oprávnenia ku dňu 27.12.2012,
pričom podľa § 3 ods. 1 Obchod. zák. nie je platnosť právneho úkonu dotknutá tým, že určitá osoba

nemá oprávnenie na podnikanie, preto nemohlo dôjsť ani k porušeniu povinnosti žalovaného, aby
podnikateľskú činnosť ukončil podľa Zmluvy, keďže zánikom živnostenského oprávnenia je v prípade
podnikaniabezoprávneniadanýibanároknanáhraduškody.Porušeniepovinnostižalovanýmtakmohlo
byť ustálenej iba tým, že činnosť, ku ktorej sa v Zmluve zaviazal nevykonával, ale toto tvrdenie nebolo
žalobcom uvádzané. Súd sa nevysporiadal ani s procesnou obranou žalovaného, ako i skutočnosťami,

ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, keďže predmetom podľa Zmluvy bolo spracovanie účtovnej
a daňovej evidencie v mesačných intervaloch a to v spojení s čl. II./4, kedy mal žalovaný vykonávať
výlučne kontrolu účtovníctva, následne zostaviť daňové priznanie pre DPH, čo vyplynulo i z výsluchov
v konaní vypočutých svedkov Anity T?r?k a Ing. Zoltána Fehéra, pričom podľa Zmluvy bol žalobca
povinný predložiť žalovanému účtovné doklady na kontrolu a spracovanie za predchádzajúci mesiac

vždy do 10. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Dokazovanie ale preukázalo, že u žalobcu
bola čerpaná celozávodná dovolenka od 18.12.2012 do 31.12.2012, v sídle spoločnosti nebol nikto
prítomný, kto by mu mohol doklady na kontrolu sprístupniť, nebolo žalovanému oznámené, že by boli
daňové a účtovné doklady pripravené na kontrolu, preto bez splnenia povinnosti zo strany žalobcu
nebolo možné, aby žalovaný mohol splniť svoju povinnosť. Žalobca si žalovaný nárok uplatňuje iba

do 31.,01.2013 s tým, že od 01.02.2013 nemal záujem o poskytovaní služieb od žalovaného, nie je
ale zrejmé, ako súd mohol potom uznať ako dôvodný nárok na zaplatenie 720,- eur za spravovanie
daňového priznania pre daň, kde zákonná lehota uplynie až dňom 31.03.2013, pričom žalovaný uviedol,
že na spracovaní daňového priznania pre daň z príjmu k 31-03.2013 sa ani so žalovaným nedohodol.Pokiaľ by, ako tvrdí žalobca, došlo k zániku Zmluvy ku dňu 31.01.2013, nemal by žalovaný povinnosť
daňové priznanie pre žalobcu pripraviť. Súdom priznaný nárok v časti 720,- eur preto nie je ani v
príčinnej súvislosti so žalobcovým tvrdením, že by došlo k porušeniu povinnosti zo strany žalovaného.

S týmto tvrdením korenšponduje i rozhodnutie NS SR sp.zn. 6MCdo/16/2012. Okrem toho súd nevzal
do úvahy i výpoveď v konaní vypočutého svedka Ing. Fehéra z ktorej vyplynulo, že v decembri 2012 sa
personálne vzťahy u žalobcu zmenili, preto nebolo zrejmé, s kým má žalovaný komunikovať, keď osoba
Ing. Fehéra bola kontaktnou, určenou pre spoluprácu so žalovaným, s ktorým bol ale v decembri 20132
ukončený pracovný pomer, a hoci sa žalovaný pokúšal do spoločnosti dostaviť, sídlo bolo uzatvorené a

nemal s kým komunikovať. Zodpovednosť za škodu spočívajúcu na princípe objektívnej zodpovednosti
upravenejv§373Obchod.zák.všakneznamená,žezaniknepovinnosťžalobcuakonositeľadôkazného
bremena preukázať základné zložky tohto nároku spočívajúce predovšetkým v povinnosti preukázať
porušenie, či zmluvnej alebo zákonnej povinnosti, výšku škody a príčinnú súvislosť, ktorá musí byť
priamo príčinou a nie sprostredkovanou. Poškodená strana tak nemá nárok na náhradu škody, na
ktorú bola pre nedostatok súčinnosti povinná. Z dokazovania je nepochybne preukázané, že žalovaný

svoju činnosť vykonávať ani nemohol, keď mu žalobca neposkytol súčinnosť a odvolávajúci sa žalovaný
preto považuje za nesprávne priznaný i nárok vo výške 720,- eur za spracovanie daňového priznania.
Žalobca neuniesol dôkazné bremeno k preukázaniu základných zložiek nároku na náhradu škody, ktorá
by bola v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti zo strany žalovaného a nebol zohľadnený ani pomer
zavinenia na strane samotného žalobcu tým, že neposkytol primeranú súčinnosť. Za nesprávne označil

následne odvolávajúci sa žalovaný i rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu trov konania, keď súd
pri pomere úspechu vychádzal zo sumy 4.308,16 eur bez toho, aby zohľadnil zastavenie konania, keď
pripustil späťvzatie žaloby vo výške 2.145,07 eur, ale v zastavujúcom konaní o týchto trovách nerozhodol
a tak bol povinný urobiť v konečnom rozhodnutí, čo ale tiež nevykonal, preto má za to odvolávajúci sa
žalobca, že je opodstatnené, že aby súd odvolací výrok III. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie a v časti výroku I. ho zmenil a žalobu i priznanom rozsahu zamietol.

12. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 01.02.2018 (č.l. 259), odvolanie
žalovaného označil v celom rozsahu za neodôvodnené a neopodstatnené a zdôraznil, že predmetom
žaloby je náhrada škody za porušenie povinnosti, ktorá vyplývala zo Zmluvy o vedení účtovnej a daňovej

evidencie, žalovaný nedodržal stanovenú výpovednú lehotu a žalobcovi až podaním zo dňa 18.12.2012
oznámil zánik svojho živnostenského oprávnenia, čím ukončil aj Zmluvu a z čoho je zrejmé, že sa
dopustil porušenia viacerých povinností, ktoré mu zo záväzkového vzťahu uzatvoreného so žalobcom
vyplýval. Predmetom žaloby nebolo ustálenie, ako ukončil svoju podnikateľskú činnosť, ale skutočnosť,
že ju ukončil bez toho, aby dodržal výpovednú lehotu a o zániku živnostenského oprávnenia i žalobcu

včasneupovedomil.Tvrdeniažalovanéhosúzavádzajúce,pričomZmluvapresnepovinnostižalovaného
obsahovala, a pokiaľ mal žalovaný potrebu komunikovať so žalobcom, resp. jeho konateľom, aby
mu bola potrebná súčinnosť okrem bežnej poskytnutá, mohol to vykonať prostredníctvom e-mailu, čo
neurobil a to ešte pred začiatkom celozávodnej dovolenky. Podľa názoru žalobcu žalovaný nemal ani
záujem vykonať pre žalobcu už nijakú činnosť, preto ani na žiadnu komunikáciu konateľa nereagoval,

napriek tomu, že bol povinný konať v súlade so Zmluvou. Zostavenie daňového priznania pre daň z
príjmu právnických osôb si uplatňuje žalobca iba do 31.01.2013, ktorý dátum označil žalobca iba z
dôvodu, že ak by bol žalovaný riadne Zmluvu vypovedal, tak by bol činnosť, ku ktorej sa Zmluvou
zaviazal vykonával najdlhšie do 31.01.2013 a nebol by ho mohol žalobca dlhšie k výkon tejto činnosti
nútiť. Podľa ustanovení Zmluvy jednou z povinnosti žalovaného bolo vypracovať aj daňové priznania,

a keďže žalovaný povinnosti za rok 2012 nesplnil, a Zmluvu neukončil vo výpovednej lehote, ktorú
nerešpektoval, musel žalobca nájsť náhradného externého účtovníka, a odmena , ktorú mu musel
vyplatiť je preukázateľne škodou, ktorú si uplatňuje. Žalovaný žalobcovi nikdy neoznačil žiaden zámer,
že by chcel pokračovať v činnosti ako spoločnosť s ručením obmedzeným, preto má žalobca za to, že
žalovaný nesprávne a zavádzajúco interpretuje vyjadrenie konateľa žalobcu ako aj celkovú vzniknutú

situáciu.

13. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 29.01.2018 (č.l. 256), v ktorom
odvolacie námietky uvedené žalobcom označil za neopodstatnené a v ostatom odkázal na skutočnosti
a argumenty, ktoré uviedol v podanom odvolaní zo dňa 29.11.2017.

14.Kvyjadreniužalovanéhokodvolaniubola žalobcompodanáodvolaciareplikazodňa12.03.2018(č.l.
275), z obsahu ktorej vyplýva, že zotrváva na svojich stanoviskách, ktoré uviedol v podanom odvolaní.15. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného a vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu boli
doručené elektronicky s výzvou na podanie odvolacej repliky do rúk právnych zástupcov sporových
strán, ktorí ich prevzali, odvolacie dupliky nepodali.

16. . Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolania proti rozhodnutiu boli
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia,
po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolatelia

použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového
stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a §
384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. ) a dospel k záveru,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne a odvolania strán nie sú dôvodné.

17. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli
súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

18. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami, jeho myšlienkový postup bol v odôvodnení dostatočne vysvetlený a to s

poukazom na výsledky vykonaného dokazovania, z neho zistené skutočnosti a s prihliadnutím na prijaté
závery. Súd prvej inštancie uviedol, z akých skutkových zistení vychádzal, akú právnu normu a v akých
dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Podľa názoru odvolacieho súdu dal súd prvej inštancie odpoveď
na všetky rozhodujúce argumenty podstatné pre rozhodnutie vo veci samej, pričom nie je úlohou súdu
zaoberať sa všetkými námietkami, ktoré v priebehu konania účastníci uplatnia a dať na ne odpoveď. Súd

sa zaoberá len skutočnosťami, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci kľúčové (ÚS SR sp. zn. II.ÚS 410/06),
pričom to, čo je kľúčové pre rozhodnutie vo veci určuje súd a nie účastník konania.
19. Odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods.1 písm. b/ C.s.p. , ktorý odvolávajúci sa žalovaný
označil znamená, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací

argument ale nie je bezbrehý a jeho naplnenie je dané v prípade, ak bolo strane sporu znemožnené
realizovať jej procesné práva v takej intenzite, ktorá založí záver, že celé konanie je nespravodlivé,
zo strany konajúceho súdu došlo k výraznému zasiahnutiu a k poškodeniu práv strany sporu vydaním
rozhodnutia, ktoré odvolateľ neočakával, pretože bolo rozhodnuté o veci inak ako obvykle. K tomuto
odvolaciemu dôvodu ale zo strany žalovaného neboli označené žiadne konkrétne procesné pochybenia

prvoinštančného súdu, ktoré by založili dôvodnosť tohto odvolacieho argumentu.
20. Odvolací dôvod, ktorý označil žalobca podľa § 365 ods.1 písm. d/ C.s.p. sa vzťahuje na tie odvolacie
dôvody, ktoré nemožno podradiť pod ostatné v ust. § 365 C.s.p. uvedené dôvody, ale ktoré musia mať
zároveň za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takáto vada konania vychádza z nedostatkov
a pochybení prvoinštančného súdu pri jeho procesnom postupe. Odvolací súd ale nezistil žiadne

pochybenie, ktoré by spĺňalo predpoklady pre použtie tohto odvolacieho dôvodu a odvolateľ ani žiadne
konkrétne pochybenia, ktoré by napĺňali tento odvolací dôvod ani neuviedol. Odvolací súd konštatuje,
že tento odvolací dôvod nie je v preskúmavanej veci daný.

21. Odvolací argument založený na ust. § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p., ktorý označili obe odvolávajúce

sa strany znamená, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a teda sa týka nedostatkov v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcich
v tom, že skutkové zistenie, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie sú nesprávne. Uvedené znamená, že
musí ísť o také skutkové zistenie, na základe ktorého súd vec posúdil po právnej stránke nesprávne,
nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, v dôsledku čoho je nesprávny a chybný súdom vyslovený

právny názor a skutkové zistenie tak nezodpovedá vykonaným dôkazom, súd vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
vykonané opomenul, napriek tomu, že vyšli najavo. Nesprávne skutkové zistenia sú i také, ktoré súd
založínachybnomhodnotenídôkazov,čímnastanelogickýrozporvichhodnotenízhľadiskazákonnosti,
pravdivosti, prípadne i dôležitosti.

22. Pre odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p., na ktorý poukázal žalobca i žalovaný
platí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav,
vyvodzuje zo skutkového zistenia práva a povinnosti, ktoré majú strany sporu podľa príslušnéhoprávneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo, ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
23. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s podstatnými tvrdeniami uvedenými
v odvolaní, ktorými sa musí odvolací súd vo svojom rozhodnutí vysporiadať (§ 387 ods.3 C.s.p.),
odvolací súd nezistil, že by v konaní došlo k vadám, na ktoré by mal prihliadať z úradnej povinnosti (§
380 ods.2 C.s.p.), preto vychádzal iba z odvolacích dôvodov, ako ich odvolatelia vymedzili vo svojich

odvolaniach, výpočet priznaného nároku na náhradu škody čo do výpočtu nenapadli, preto sa ním
odvolací súd v odvolaní nezaoberá.

24. K námietke žalovaného, ktorý mal za to, že ukončenie jeho podnikateľskej činnosti spojené so
zánikom jeho živnostenského oprávnenia nemôže byť posudzované ako porušenie povinnosti, s ktorým
je založený nárok na náhradu škody, odvolací súd poukazuje na obsah odôvodnenia prvoinštančného

rozhodnutia, v ktorom súd opakovane zdôraznil, že za porušenie povinnosti a teda za protiprávny úkon
označuje nedodržanie dohodnutého spôsobu ukončenia zmluvy písomnou výpoveďou v dohodnutej
lehote. Ukončenie podnikania zánikom živnostenského oprávnenia je iba podružným argumentom, ktorý
priamo nespôsobil porušenie záväzku zo strany žalovaného, ako vyžaduje ust. § 373 Obchod. zák, preto
odkaz odvolávajúceho sa žalovaného na túto skutočnosť nedáva dôvod pre založenie opodstatnenosti

jeho odvolania a rovnako tomu je i pri posúdení predmetu plnenia, ku ktorému sa žalovaný v Zmluve
zaviazal. Žalovaný dáva dôraz na to, že mal vykonávať iba kontrolu už inou osobou spracovanej účtovnej
a daňovej evidencie, nemal povinnosť pripraviť i daňové priznanie. K uvedené odvolací súd dopĺňa, že
sám žalovaný vo faktúre, ktorou si účtoval odmenu za december 2012 v nej označil ako činnosť, ktorú
vykonal vedenie účtovníctva, . Podľa znenia faktúry č. VF 13950006 (č.l. 33) vystavenej spoločnosťou

ATON, s.r.o. na sumu 720 eur vyplýva, ž je za spracovanie účtovnej závierky 2012 a nie za spracovanie
daňového priznania pre daň z príjmu právnických osôb, ako uviedol v žalobe žalobca, pričom predložil
dôkaz - faktúru, ktorá ani túto skutočnosť nepotvrdzovala. Naproti tomu sa však priamo žalovaný v čl.V/3
Zmluvy zaviazal k jej spracovaniu a zostaveniu účtovnej závierky v rámci svojej mesačnej odmeny.
Ročnáúčtovnázávierkasazostavujek31.12.bežnéhoroka(Veľkáekonomickáencyklopédia Výkladový

slovník A-Ž, SPRINT vfra, prvé vydanie 1996) .Rovnako zo strany žalovaného neboli predložené také
dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenie o snahe pokračovať v činnosti pre žalobcu, a ktorému nič
nebránilo, ak mal pochybnosti o tom, s kým má komunikovať, obrátiť sa mailom priamo na konateľa
žalobcu, ktorý so žalovaným v priebehu roku 2012 takouto formou komunikoval, a k čomu žalobca
predložil dôkazy (č.l. 109,110), preto neobstojí tvrdenie o nedostatku súčinnosti poskytnutej žalobcom.

25. K odvolacím argumentom žalobcu odvolací súd v prvom rade považuje za vhodné dať do jeho
pozornosti nesústredenosť pri uvádzaní výšky požadovanej škody, ktoré v odvolaní udáva ako sumu 4
316,16 eur, hoci po zmene návrhu táto bola ustálená na čiastku 4 308,16 eur a o ktorej súd aj konal a
rozhodol. Odvolacie námietky uvedené popísaním skutkového deja z hľadiska tvrdení žalobcu odvolací

súd nepovažuje za relevantné a spôsobilé zmeniť zamietajúce rozhodnutie prvoinštančného súdu. K
námietke o nepriznaní odmeny za právne služby pre advokátsku kanceláriu titulom škody odvolací súd
uvádza, že žiadny doklad, ktorý by uvedenú sumu špecifikoval a bol by preskúmateľný, podporil by
žalobcov nárok na takéto plnenie a z ktorého by bolo možné jej opodstatnenosť ustáliť sa do vyhlásenia
rozhodnutia prvoinštančným súdom v spise nenachádza a rozpis , ktorý predložil žalobca v rámci

podaného odvolania nie je novotu, na ktorú by mal odvolací súd prihliadať (§366 C.s.p.) Cestovné a
ubytovanie, ktoré žiada žalobca priznať ako škodu, sú bežnými nákladmi konateľa. Ak konateľ býva na
území iného štátu ako je sídlo spoločnosti ktorej je konateľom, ide o bežné prevádzkové náklady , ktoré
nemožno považovať za škodu, ktorá by vznikla žalobcovi v súvislosti s konaním žalovaného.

26. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie prvoinštančného súdu vo výroku I. a II.
podľa § 387 C.s.p. ako vo výroku vecne správne potvrdil.

27. Odvolací súd sa v odvolacom konaní vyporiadaval aj s odvolaním žalovaného voči trovám konania, k
čomu konštatuje jeho dôvodnosť. Súd prvej inštancie v odseku 30. odôvodnenia rozhodnutia neuviedol

žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné zistiť, ako sa vyporiadal a zohľadnil v rozhodnutí o trovách
konania s čiastočným späťvzatím žaloby, z toho dôvodu nemá odvolací súd vytvorený priestor na
preskúmanie správnosti tejto časti rozhodnutia. Nedostatok odôvodnenia a absencia myšlienkového
postupu prvoinštančného súdu pri rozhodnutí o trovách konania založila dôvod pre zrušenie rozsudku včasti výroku III. podľa § 389 ods.1 písm.b/ C.s.p., spočívajúci v porušení práva na spravodlivý proces a
jeho vrátení prvoinštančnému súdu a nové rozhodnutie. Prvoinštančný súd tak opäť rozhodne o nároku
na náhradu trov konania, k čomu vysvetlí, ako sa vyporiada s čiastočným späťvzatím žaloby. V novom

rozhodnutí tak rozhodne i o nároku na náhradu trvo odvolacieho konania.

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).