Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. september 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/109/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114228137
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8114228137.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu
JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobkyne: B. A., G.. X.X.XXXX, K. XXX
XX O., B. XX, zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo Svidníku 089 01, Sov.
hrdinov 163/66, proti žalovanému: Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060
01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, zastúpenému Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom

Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, o vydanie bezdôvodného obohatenia
a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č. k. 10C/362/2014-28 zo dňa 3.6.2015 v spojení s opravným uznesením č. k. 10C/362/2014-62
zo dňa 19.9.2016, takto

r o z h o d o l :

R u š í rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 10C/362/2014-28 zo dňa 3.6.2015 v spojení s opravným
uznesením č. k. 10C/362/2014-62 zo dňa 19.9.2016 v jeho napadnutej časti vo výroku, ktorým náhradu

trov konania účastníkom nepriznal a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením žalobu zamietol. O
trovách konania rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

2. Výrok o trovách konania zdôvodnil poukazom na ust. § 150 O.s.p.. Súd mal za to, že vzhľadom na
charakter sporu, v ktorom sa spotrebiteľ domáhal svojho práva a na skutočnosť, že nebolo prejednávané
meritum veci, ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý náhradu trov konania účastníkom
nepriznal.

3. Rozsudok vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania napadol včas podaným odvolaním žalovaný.

Namieta, že súd primerane nevysvetlil, z čoho vychádzal pri rozhodovaní o trovách podľa § 150
O.s.p., aké sú dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov účastníkovi, ktorý mal vo veci plný
úspech, nepriznal. Súd sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzil iba na konštatovanie, že ide o spor, v
ktorom sa spotrebiteľ domáhal svojho práva, a že nebolo prejednávané meritum veci. Podľa žalovaného
skutočnosť, že účastníkom konania je spotrebiteľ, nie je okolnosťou hodnou osobitného zreteľa podľa §
150 O.s.p. a rovnako ani fakt, že nebolo prejednávané meritum veci. Podľa žalovaného ust. § 150 O.s.p.

nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade
trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania, pričom vždy musí ísť o celkom
výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Preto navrhuje, aby odvolací
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie, alternatívne, aby rozsudok v tejto časti zmenil. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.4. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu sa domnieva, že sú u nej dané dôvody na aplikáciu ust. §
150 O.s.p., a preto navrhuje, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

5. Odvolací súd v zmysle § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku prejednal vec podľa Občianskeho
súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol
účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalovaného bolo podané pred týmto dátumom. V prípade žalovaného
ide o právo na prejednanie odvolania, ktoré mu vzniklo podľa doterajších právnych predpisov, a teda

z hľadiska princípu legitímneho očakávania, i právnej istoty, je treba jeho odvolanie prejednať podľa
právnej úpravy účinnej v čase, kedy toto bolo podané. V podmienkach právneho a demokratického štátu
majú právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti. Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou
súčasťouprincípovprávnehoštátuzaručenéhovčl.1ods.1ÚstavySR.Súčasťouprincípuprávnejistoty
a ochrany dôvery občanov v právny poriadok je aj zákaz retroaktivity, t. j. zákaz spätného pôsobenia
právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny

predpis, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu alebo
niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti, resp. meniť právny
status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval
a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje práva a právne
postavenie nadobudnuté v minulosti.

6. Podaným odvolaním nebol dotknutý výrok o zamietnutí žaloby, preto nadobudol právoplatnosť a v
tejto časti nebolo možné napadnutý rozsudok preskúmavať (§ 159 ods. 1, 3 a § 206 ods. 2 O.s.p.).
Odvolací súd v zmysle ust. § 212 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že

nie sú podmienky pre potvrdenie, ani pre zmenu napadnutej časti rozsudku, pretože táto bola vydaná na
základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a naviac je aj nepreskúmateľná. Nepreskúmateľnosť
rozhodnutia je potrebné vždy hodnotiť ako odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom, pretože
tento nemá možnosť reagovať na nepreskúmateľné závery súdu prvej inštancie, čo je zároveň dôvodom
na zrušenie rozhodnutia podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p..

7. Z procesného hľadiska je súd povinný svojou činnosťou zabezpečiť výkon spravodlivosti tak, aby
nedošlo k jej odopretiu (§ 1 a § 3 O.s.p.).

8. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ust. § 157 O.s.p.. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom

vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné, alebo nie, sa dá zistiť
len z jeho odôvodnenia. V tejto súvislosti je právne významné práve ust. § 157 ods. 2 O.s.p., podľa
ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov,
ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými

úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Štruktúra odôvodnenia rozsudku
je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ust. § 157
ods. 2 O.s.p., dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, alebo

pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym
obsahom. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a
zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa
zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinností svoje rozhodnutia náležite odôvodniť. Len
odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval

príslušné právne predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.

9. Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí

ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

10. Odvolací súd poukazuje na to, že použitie ust. § 150 ods. 1 O.s.p. znamená odchýlku od zásady
zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti za zavinenie, pretože má dopad na toho, kto bymal ináč právo na náhradu trov konania. Aplikácia ustanovenia prichádza do úvahy, keď sú v konaní
naplnenézákonnépredpokladynapriznanieprávananáhradutrovkonania,avšakzosobitnýchdôvodov
súd náhradu trov neprizná.

11. Predpokladom použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípady hodné osobitného zreteľa,
posudzované ako na strane toho, komu má byť náhrada trov priznaná, tak aj na strane účastníka,
ktorý by bol ináč povinný trovy konania nahradiť. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa
sa prihliada predovšetkým na osobné, majetkové pomery, ako aj ďalšie pomery všetkých účastníkov,

okolnosti podania návrhu na začatie konania a uplatňovania práva účastníka, postoje účastníkov v
konaní,akoajzohľadneniedopadurozhodnutiaotrováchkonaniaakonapovinného,takajoprávneného
účastníka z titulu práva na náhradu trov konania. Uvedené ustanovenie dáva súdu možnosť prihliadnuť
pri rozhodovaní o náhrade trov súdneho konania na osobitosti jednotlivých prípadov a má slúžiť k
odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Použitie tohto ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam
konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter.

12. Výnimočnosť použitia tohto ustanovenia, ako aj to, v čom súd vidí, že ide o prípad hodný osobitného
zreteľa, musí súd náležitým spôsobom odôvodniť. Vo všeobecnosti možno povedať, že vždy treba
zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu, a to nielen na strane toho, v koho prospech má byť toto
ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nie je priznaný, či totiž možno od

neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich náhradu, keď mal v konaní
úspech. Konkrétnejšie hľadiská pre použitie tohto ustanovenia možno čerpať zo súdnej praxe, podľa
ktorej pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť na osobné, majetkové,
zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen toho, ktorého by podľa všeobecného
ustanovenia zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj toho, ktorého majetková sféra by

použitím tohto ustanovenia bola dotknutá; pritom treba brať do úvahy tiež okolnosti, ktoré viedli k
uplatneniu nároku na súde a prihliadnuť aj k postoju účastníkov v konaní. Ak súd pri rozhodovaní o
trovách konania použije ust. § 150 ods. 1 O.s.p., musí to v rozhodnutí aj náležite odôvodniť (pozri tiež
napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 5/2006, sp. zn. 4 M Cdo 2/2008).

13. Odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom je požité ustanovenie § 150 O.s.p. musí byť precízne,
pričom je nevyhnutné, aby v konaní boli bezpečne preukázané všetky tvrdené skutočnosti. Všeobecné
konštatovanie o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa je pre uvedené rozhodnutie o náhrade
trov konania nedostačujúce a pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Súd
prvej inštancie sa obmedzil len na konštatovanie, že vzhľadom na charakter sporu, v ktorom sa

spotrebiteľ domáhal svojho práva a na skutočnosť, že nebolo prejednávané meritum veci, ide o dôvod
hodný osobitného zreteľa, pre ktorý náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Odvolací súd však
poukazuje na to, že postavenie spotrebiteľa samé osebe „dôvody hodné osobitného zreteľa“, ktoré
by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania procesne úspešnej strane, nezakladá (napr. nález
ÚS ČR, sp. zn. III. ÚS 3725/13). Konštatovanie, že vo veci nebolo prejednávané meritum veci nie je

správne, nakoľko súd vo veci rozhodoval rozsudkom, a keďže dospel k záveru, že žalovaný, ktorého
žalobkyňa v žalobnom návrhu označila, nemá pasívnu vecnú legitimáciu, žalobu zamietol, pričom takéto
rozhodnutie je meritórnym rozhodnutím vo veci samej. Aj napriek tomu ešte odvolací súd poukazuje na
to, že skutočnosť, že nebolo prejednávané meritum veci, nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa,
pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania procesne úspešnej strane. Vzhľadom k uvedenému

odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nepreskúmateľné.

14.Keďževydanímnepreskúmateľnéhorozhodnutiasažalovanémuodňalamožnosťriadnebrániťsvoje
práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo
nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 221 ods. 1

písm. f) a ust. § 221 ods. 2 O.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v
jeho napadnutej časti vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania zrušil a v rozsahu zrušenia vracia
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

15. Úlohou súdu prvej inštancie preto bude o náhrade trov konania rozhodnúť podľa zásady úspechu

účastníkov v konaní, keďže skutočnosti uvádzané súdom prvej inštancie nie sú dôvodmi hodnými
osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane v konaní.16. Súd prvej inštancie, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.) v novom
rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

17. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).