Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. január 2017

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 10C/291/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7914219381
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Pavková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2017:7914219381.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Editou Pavkovou v právnej veci žalobcu: Y.. Ľ. Y., P..

XX.XX.XXXX, C.. O.. H. XX, XXX XX Y., žalovanej: D.. W. D. Z.. Y., P.. X.X.XXXX, D. XXXX/XX, XXX
XX H., zast. : Mgr. Ivan Vojtašovič, advokát, so sídlom Pribinova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 47 357 942,
o zaplatenie 134,00 Eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovanej p r i z n á v anáhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 17.12.2014 sa domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 134,00
Eur spolu s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe vyúčtovania nákladov spojených

s užívaním bytu od správcu nehnuteľnosti, vlastník nehnuteľnosti vyúčtoval žalobcovi nedoplatok.
Podiel žalovanej na nedoplatku za služby spojené s užívaním bytu je 134,00 Eur.

2. Žalovaná nesúhlasila so žalobou. Žiadala žalobu, ako nedôvodnú zamietnuť.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom svedkov T. E., M.. J. D., listinnými
dôkazmi: nájomnou zmluvou zo dňa 30.12.2012, mailovou komunikáciou, vyúčtovaním nedoplatku

a výzvou k jeho úhrade zo dňa 24.07.2014, výzvou na zaplatenie pohľadávky zo dňa 08.10.2014,
dokladom o úhrade nedoplatku za služby spojené s užívaním bytu zo dňa 11.11.2014, základnou
úrokovou sadzbou ECB a zistil tento skutkový stav veci:

4. Žalobca doručil súdu návrh na zaplatenie sumy 134,00 Eur spolu s príslušenstvom dňa 17.12.2014.
V predmetnej veci súd vydal platobný rozkaz 10Ro/582/2014-19 zo dňa 30.12.2014, ktorým zaviazal
žalovanú na zaplatenie sumy 134,00 Eur, 5,05% úrok z omeškania ročne zo sumy 134,00 Eur od

12.11.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň bola žalovaná zaviazaná k
náhradetrovkonania. Protipredmetnémuplatobnému rozkazu podalažalovaná odporsodôvodnením,
že rozporuje výšku istiny a existenciu nároku, ktorá bola žalobcom uplatnená návrhom na vydanie
platobného rozkazu. Z dôkazov predložených k návrhu na vydanie platobného rozkazu nevyplýva,
bezďalšieho, výškanárokužalobcu. Žalovanásiniejevedomáakejkoľvekdlžnej čiastkyvočižalobcovi.
Žalobca odvodzuje žalovanú čiastku a jej výšku z listiny- výzva T. U.W. na úhradu nedoplatku zo dňa
24.07.2014, adresovaná žalovanej, ktorú predložil žalobca k návrhu na vydanie platobného rozkazu.

Uvedený nedoplatok 134 Eur, je vypočítaný ako rozdiel čiastky 404 Eur( pomerná časť nedoplatku na
spotrebovaných energiách ) a čiastky 270 Eur ( zaplatená kaucia vo výške 100 Eur spolu s nájomným
uhradeným za mesiac júl 2017 vo výške 170 Eur). Predmetná čiastka nie je vypočítaná správne. Z
listiny datovanej na 22.06.2014, ktorú pripravila pani U., vyplýva, že nedoplatok 4 osôb( žalovanej,žalobcu, pána D. a pána D.) za rok 2013 je 1.010,46 Eur . Pri vydelení čiastky 1.010,46 Eur štyroma,
vychádzanedoplatoknajednuosobu252,62Euranie404Eur. Žalovanej pretoniejezrejmé,akomohla
byť vypočítaná pomerná časť nedoplatku na spotrebovaných energiách voči jej osobe vo výške 404 Eur.

Ak by bol nedoplatok vo výške 252,42 Eur, tak tento by bol uhradený zápočtom voči čiastke 270 Eur
( zaplatená kaucia spolu s nájomným uhradeným za mesiac júl 2014) a ešte žalobca by bol žalovanej
dlžný čiastku 17,38 Eur. Žalovaná poukázala na to, že v čl. III. bod 2 nájomnej zmluvy, uzatvorenej
medzi D. U. a T. U., ako prenajímateľmi a Ľ. Y. , ako nájomcom, zo dňa 30.12.2012, je uvedené,
že nájomca sa zaväzuje uhrádzať prenajímateľovi mesačné zálohy za energie a to za spotrebu

elektrickej energie, spotrebu tepla, teplej a studenej vody, plynu, internet a káblovú televíziu. Žalovaná
poukázala na to, že do doručenia návrhu na vydanie platobného rozkazu nemala vedomosť o obsahu
predmetnej nájomnej zmluvy, pretože žalobca ju nepredložil, ale v zmysle dohody v celkovej cene,
ktorú uhrádzala za užívanie bytu, mali byť zahrnuté všetky náklady vrátane energií. Upozornila na to, že
žalobca vo výzve na zaplatenie pohľadávky datovanej na deň 08.10.2014 uviedol, že zaplatil údajný
nedoplatok žalovanej vo výške 134,00 Eur. Z výpisu z banky, ktorý žalobca predložil na preukázanie

zaplatenia žalovanej čiastky vplýva, že platba bola zrealizovaná až dňa 11.11.2014, t.j. až jeden
mesiac po predmetnej výzve. Z predmetnej platby ( 243,08 Eur) nie je ani zrejmé, či žalobca uhradil
prenajímateľovi údajný dlh žalovanej. Podľa žalovanej z vyššie uvedeného vyplýva, že nárok žalobcu
je nepodložný a nárok neuznáva.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu zo dňa 02.06.2015 ( č.l. 42) uviedol, že výpočet dlžnej
sumy nie je možné realizovať jednoduchým vydelením nedoplatku číslom 4, nakoľko už po vyúčtovaní
energií za rok 2012 vznikol problém s vysokým nedoplatkom za spotrebovanú teplú vodu. Túto
zvýšenú spotrebu zapríčinili slečna Y. so svojim milencom pánom D.U., čo potvrdili aj na osobnom
stretnutí všetkých nájomníkom dňa 25.07.2013, výsledkom ktorého bola okrem toho dohoda, že

slečna Y. a pán D., budú platiť zvýšené nájomné práve kvôli zvýšenej spotrebe, resp. plytvaniu
teplou vodou. Od uvedeného stretnutia hradila pani Y. s pánom D.U. zvýšené nájomné, ktoré malo
pokryť ich spotrebu teplej vody. Napriek prísľubom o úspornejšom správaní pani Y., najmä čo sa týka
spotreby teplej vody, sa situácia zopakovala aj o ďalší rok, teda pri vyúčtovaní energií za rok 2013, z
ktorého vyplýva, že spotreba teplej vody sa zdvojnásobila. Plytvanie teplou vodou pani Y. a pánom

D., bolo neustále zdrojom konfliktov medzi ostatnými nájomníkmi. Preto bolo nevyhnutné situáciu
opäť riešiť a tento krát radikálnym spôsobom a bolo úľavou pre žalobcu a zostávajúceho nájomníka
pána D., že pani Y. s pánom D., na výzvu pani U., po stretnutí dňa 22.06.2014, byt P. U. opustili.
Na uvedenom stretnutí dňa 22.06.2014, ako aj v predchádzajúcej e-mailovej komunikácií, boli pani Y.
a pánovi D., detailne vysvetlené všetky položky vyúčtovania a napriek pôvodne plánovanej dohode

o zaplatení dlhu, pán D., prišiel s vyjadrením, že sa poradil so svojim advokátom a že ak nemajú
podpísanú zmluvu, tak nikto im nič nemôže. To len potvrdilo ich dlhodobé špekulácie v tom smere a
ich odmietanie podpisu zmluvy o nájme. Na základe uvedeného, podľa názoru žalobcu, nie je možné
rozdeliť vzniknutý nedoplatok rovnomerne medzi štyroch nájomníkov, nakoľko sa v žiadnom prípade
na vzniku nedoplatku nepodieľali v rovnakej miere a trvali na uvedenom rozpise a vyčíslení.

6. K vyjadreniu pani Y.,t.j. žalovanej, že nemal vedomosť o nájomnej zmluve, uviedol, že zmluvu o
nájme nehnuteľností viac krát žalobca aj vlastník nehnuteľnosti predkladali pani Y. a pánovi D., avšak
títo sa vždy s rôznymi výhovorkami sa vyhýbali podpisu. Dôkazom o tom, že pani Y. vedela o existencií
zmluvy a o tom, že nechcela podpísať zmluvu zámerne, je okrem iného aj e-mail pána D., zo dňa

31.07.2013, ktorý bol priamo adresovaný .

7. Žalobca tvrdil, že konanie žalovanej a pána D. bolo od počiatku maximálne špekulatívne a napriek
viacerým upozorneniam sa nesprávali korektne, práve naopak. Stále sa snažili zbaviť sa svojej

zodpovednosti vyplývajúcej z bývania v prenajatom byte a zo vzniknutého dlhu. Ide o neserióznych
ľudí, ktorí odmietajú niesť zodpovednosť za svoje konanie.

8. Žalovaná podala písomné vyjadrenie dňa 22.07.2015( č.l. 52), kde poukázala na to, že jej nie
je zrejmé akým výpočtom dospel žalobca k žalovanej sume. Podľa výpočtu prenajímateľky( ktorú si

prevzal žalobca) zo sumy nedoplatku za rok 2013 vo výške 1.010,46 Eur, majú zaplatiť žalovaná a jej
manželM..I.D.U.808Eur,čopredstavuje takmer80%zcelkovejvýšky nedoplatkov,pričom predmetný
byt užívali 4 osoby. Aby žalobca mohol od žalovanej požadovať žalovanú sumu, tak by musel okrem
iného preukázať, že žalovaná spotrebovala vodu v takom množstve a za cenu, ktorú požaduje žalobca.Žalobca by zároveň musel disponovať presnou spotrebou všetkých energií za rok 2013 žalovanou
a ďalšími troma osobami, ktoré užívali byt( napríklad presný objem vody, ktorá bola spotrebovaná
jednotlivými osobami uživajucími byt). Týmito údajmi nedisponuje, preto výpočet nedoplatku sa musel

deliť rovným dielom( 4 osobami, ktoré užívali byt). Pomerný výpočet uviedol aj pán D., ktorý rovnako v
roku 2013 užíval byt a to v e-maile zo dňa 29.10.2013, predloženom žalobcom, v ktorom uviedol: „ Ja
navrhujem, že by sa ten preplatok 28,64, odrátal z nasledujúceho nájomného za mesiac december,
tak že 28,64/4 je 7 po zaokrúhlení....“ Z uvedeného je zrejmé, že preplatky aj nedoplatky sa delili
počtom osôb užívajúcich byt štyrmi. Žalovaná tvrdí, že žalobca nemá právny titul na zaplatenie

čiastky 134 ,00 Eur. Nezdôvodnil výšku nedoplatku, ale len uviedol číslo. Upozornila, že vo vyúčtovaní
nákladov spojených s užívaním bytu spoločnosti ETP management budov s.r.o. za rok 2013 je uvedený
nedoplatok za celý byt, len vo výške 243,08 Eur a nie vo výške 1.010,46 Eur. Žalovaná zdôraznila, že od
doručenia návrhu na vydanie platobného rozkazu nemala vedomosť o obsahu predmetnej nájomnej
zmluvy. Žalovaná nerozporovala, že by jej neboli doručené e-maily, ktoré predložil žalobca. Sám
manžel žalovanej M.. I. D.U., k preplatkom za vyúčtovanie elektrickej energie v e-maile dňa 29.10.2013

uviedol, aby bol preplatok použitý na vzniknuté nedoplatky, ak budú. Ďalej uviedol, že nech radšej
vznikajú preplatky, aby potom nevznikali nedorozumenia. Z uvedeného konania manžela žalovanej
vyplýva práve korektné správanie. Žalovaná považuje nárok žalobcu za nepodložený, nepreukázaný
a žalovaná ho neuznáva. Žiadala, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

9. Svedkovia T. E. a M.. J. D. boli vypočutý dožiadaným súdom. Zo svedeckej výpovede T. E. vyplýva,
že žalovaná vedela o zvýšenej spotrebe teplej vody. Viac krát bola o tom upovedomená. Riešili to aj s
ostatnými nájomcami. Zvýšená spotreba sa týkala iba teplej vody. Potvrdila, že žalovaná platila vyššie
poplatky cca o 10 Eur, pretože sama uznala zvýšenú spotrebu vody. Dohodu o uhradení nedoplatku za
rok 2013 nechcela žalovaná podpísať. Udala svedkyňu na Daňový úrad. Svedkyňa požiadala žalovanú

a pána D., aby sa z bytu odsťahovali, čo aj urobili dňa 22.06.2014.

10. Zo svedeckej výpovede M.. J. D. súd konštatuje, že žalovaná spochybnila vyúčtovanie za rok
2012. Nájomníci si následne vyjasnili jednotlivé položky s majiteľkou bytu, pani U.u. Dohodli sa, že

majiteľka bude znášať nedoplatok za rok 2012 a nebude zvyšovať nájom z dôvodu nedoplatku s tým,
že ak bude ďalší nedoplatok, tento vyrovnajú už nájomníci. Svedok potvrdil, že žalovaná vedela o
výške a rozsahu mesačného nájomného. Žalovaná platila zvýšené nájomné, pretože svojej povinnosti
si bola vedomá. Svedok potvrdil, že žalovaná zvýšené nájomné platila z toho dôvodu, že bol vysoký
nedoplatok na spotrebe teplej vody. Vyššie nájomné súviselo aj so zálohovým predpisom vystaveným

správcom bytového domu. Potvrdil skutočnosť, že žalovaná sa z predmetného bytu odsťahovala v júni
2014. Dôvodom bolo to, že sa nedohodla s majiteľkou bytu, odmietla zaplatiť nedoplatok za vyúčtovanie
za rok 2013.

11. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, súd dospel k tomuto právnemu záveru:

12. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

13. Podľa čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s
princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

14. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k

návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

15. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

16. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.17. Podľa § 160 ods. 1 CSP, súd poskytuje stranám poučenia o ich procesných právach a povinnostiach
v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

18. Podľa § 160 ods. 2 CSP, súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť
sa na Centrum právnej pomoci.

19. Podľa § 160 ods. 3 CSP, poučovaciu povinnosť podľa odsekov 1 a 2 súd nemá, ak je

a) stranou štát, štátny orgán alebo právnická osoba a osoba, ktorá za ňu koná, alebo jej zamestnanec,
alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b)stranazastúpenáadvokátom,právnickouosobouzaloženoualebozriadenounaochranuspotrebiteľa,
odborovou organizáciou alebo fyzickou osobu, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa.

20. Podľa § 271 ods. 1 CSP, ak je odpor podaný v určenej lehote, súd nariadi pojednávanie; to neplatí,
ak žalobca požiadal o ukončenie konania.

21. V občianskom sporovom konaní má účastník konania povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť.
Znamená to, že žalobca je povinný označiť všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú
uplatňovaný návrh. Dôkazná povinnosť spočíva v tom, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení.

22. Dôkazným bremenom sa potom rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v
priebehu konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci
samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v
takých prípadoch, ak určitá skutočnosť významná z hľadiska hmotného práva pre rozhodnutie vo veci

nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať
záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.
Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností spočíva na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie
takýchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne následky; ide zároveň o toho účastníka, ktorý
existenciu týchto skutočností tvrdí.

23. Žalobca bol v konaní nečinný. Dôkazy, ktoré boli predložené žalobcom nepreukázali skutkové
tvrdenie uvádzané v žalobe a na pojednávaní dňa 09.11.2015. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno. Nepreukázal, že žalovaná spotrebovala vodu v rozsahu, ako tvrdí
žalobca v žalobe. Tvrdil, že spotreba vody sa zvýšila trojnásobne. Túto skutočnosť tvrdil vo svojom

poslednom vyjadrení, avšak vo vyjadrení zo dňa 02.06.2015 uviedol, že spotreba vody sa zdvojnásobila.
Žalobca nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom spotrebu teplej vody, t.j. koľko spotrebovala
konkrétne žalovaná. Pokiaľ ide o svedeckú výpoveď T. E., menovaná je družkou žalobcu a bývalou
prenajímateľkou bytu.

24. Súd považuje žalobu za nedôvodnú potom čo zistil, že žalobca ničím nepreukázal odôvodnenosť
nároku na zaplatenie. Dôkazné bremeno bolo na strane žalobcu, ktorý však dôkazné bremeno
neuniesol. Nepredložil žiaden listinný a ani iný dôkaz o tvrdených skutočnostiach, z ktorých by bolo
možné zistiť konkrétnu spotrebu teplej vody žalovanou.

25. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných ustanovení, súd konštatuje, že žalobca
neuniesol v konaní dôkazné bremeno, spočívajúce v preukázaní dôvodu vzniku takého to nároku .

26. Súd zamietol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 134,00 Eur s prísl. aj preto, že nárok je

nepreskúmateľný pokiaľ ide o dôvod jeho vzniku.

27.Podľaust.§255ods.1CSPsúdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.28. Podľa ust. §262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. Žalovaná bola v konaní úspešná, preto jej súd priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v
plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Trebišov v 3 exemplároch /§362 ods. 1 CSP/.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh ) v zmysle ust. § 363CSP.

Odvolanie možno odôvodniť, podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania /365 ods. 3 CSP/.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania /364 CSP/.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.