Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. november 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8Er/1/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5606200027
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5606200027.2

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, proti povinným 1/ O. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom
S. XXX/X, XXX XX Q. K., 2/ I. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XXX/X, XXX XX Q. K.Á., v konaní o
vymoženie pohľadávky vo výške 6 375,95 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr.
Petrom Matejovie, so sídlom Exekútorského úradu Moyzesova 15, 031 01 Liptovský Mikuláš, pod č. EX

1353/2005, takto

r o z h o d o l :

Exekúcia je n e p r í p u s t n á.

Súd exekúciu z a s t a v u j e.

Oprávnenému sa u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Matejovie trovy exekúcie vo

výške 30,60 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pred súdnym exekútorom JUDr. Petrom Matejovie sa dňa 21. 12. 2005 začalo exekučné konanie pod
sp. zn. EX 1353/2005 na vymoženie pohľadávky vo výške 193 082,- Sk (6 375,95 Eur) s príslušenstvom,
priznanej exekučným titulom - rozhodcovským rozsudkom, sp. zn. RK-31/05-MM zo dňa 03. 08. 2005,
ktorý vydala JUDr. Marianna Mochnáčová, rozhodca so sídlom Tyršovo nábrežie 11, Košice. Súdny

exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 003885* zo dňa 10. 01. 2006, ktoré
v súlade s § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a
o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) udelil Okresný súd Liptovský
Mikuláš na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 193 082,- Sk (6 375,95 Eur) s príslušenstvom, trovy
predchádzajúceho konania 1 500,- Sk (49,79 Eur) a trovy exekúcie.

2. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou
tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie
exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa
§ 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

3.Podľa§243fods.3Exekučnéhoporiadku,exekúciepodľaodseku1saododňaúčinnostitohtozákona

odkladajú.

4. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote
podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a
ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

5. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše ajrozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

6. Zákonom č. 438/2015 Z. z. došlo s účinnosťou od 23. 12. 2015 k novelizácii Exekučného poriadku,
ktorá sa týkala vymáhania nárokov zo zmenky proti povinným, ktorí sú fyzickými osobami. Podľa novej
právnej úpravy je oprávnený povinný opísať v návrhu na vykonanie exekúcie aj rozhodujúce skutočnosti
týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a pripojiť dôkazy osvedčujúce tieto skutočnosti; túto povinnosť

má aj indosatár. Predmetnou novelou bolo doplnené tiež prechodné ustanovenie § 243f Exekučného
poriadku, ktoré vyžaduje, aby uvedené skutočnosti boli doplnené aj v už začatých exekúciách, a to
do 30 dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z.. Pre už začaté exekúcie, v ktorých sa vymáha právo
zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, platí dňom účinnosti predmetnej novely ex lege
odklad exekúcie (§ 243f ods. 3 Exekučného poriadku), s tým, že pokiaľ nebudú v lehote 30 dní doplnené
(§ 243f ods. 5 Exekučného poriadku), je súd povinný tieto exekúcie zastaviť.

7. V predmetnej exekúcii sa vymáha právo zo zmenky proti povinným, ktorí sú fyzickými osobami.
Dňa 22. 01. 2016, v 30-dňovej zákonnej lehote, podal oprávnený u súdneho exekútora doplnenie
návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v ktorom uviedol, že dňa
20. 04. 2005 uzatvoril s povinným 1/ Zmluvu o revolvingovom úvere č. 4735443094, na základe ktorej

povinnému 1/ poskytol úver vo výške 4 448,12 Eur. Istinu bol povinný uhradiť v 12 mesačných splátkach
vo výške 370,68 Eur. Za účelom zabezpečenia pohľadávky zo zmluvy povinný vystavil zmenku na rad
oprávneného. Oprávnený zároveň navrhol, aby súd rozhodol o pokračovaní exekúcie.

8. Z formulárovej žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa

20. 04. 2005 mal súd preukázané, že oprávnený uzatvoril túto zmluvu s povinným 1/ ako dlžníkom a
povinnou 2/ ako spoludlžníkom. V zmluve sú obidvaja označený ako fyzické osoby bližšie identifikované
rodným číslom (fyzická osoba - nepodnikateľ). Právny vzťah založený touto zmluvou je vzťahom
spotrebiteľským.

9. Po tom, ako súd vyhodnotil právny vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľský, dospel k
záveru, že rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého sa exekúcia vykonáva, nie je spôsobilým
exekučným titulom, nakoľko rozhodcovská doložka nebola uzatvorená v písomnej forme, tak ako to
vyžaduje zákon.

10. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil
za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

11. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
12. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke

formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek
tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Pokiaľ
oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu,
je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať

rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky,
či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je pritom
exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Skúmanie platnosti rozhodcovskej
doložky, a tým aj spôsobilosti exekučného titulu, má prednosť pred posúdením skutočností podľa § 57
ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, pretože v prípade, ak je podkladom pre vykonanie exekúcie

nespôsobilý exekučný titul, je už ďalšie posúdenie vzťahu medzi oprávneným a povinnou nadbytočné.

13. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase
uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve.

14. Podľa § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú
formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v
dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutátelefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu
rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

15. V predmetnej veci bola rozhodcovská doložka obsiahnutá v čl. 17 Zmluvných dojednaní zmluvy
o revolvingovom úvere, ktoré sú prílohou Zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej medzi povinným
a oprávneným. Tieto podmienky nie sú podpísané ani jednou zo zmluvných strán. Platne možno
rozhodcovskú zmluvu uzatvoriť tak, že zmluva je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými
stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej

zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní
o forme rozhodcovskej zmluvy je striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu (taktiež v uznesení
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. 11. 2011, sp. zn. 2 Cdo/245/2010). Podriadenie sa
právomoci súkromnej osoby, navyše určenej druhou stranou, je takým zásadným právnym úkonom, pri
ktorom by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že bol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne.
Oprávnenému nič nebránilo, aby text návrhu na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, ktorá obsahuje

tak zásadný právny záväzok účastníkov, zahrnula do samotnej zmluvy a dala klientovi na výber, či
súhlasí s uzatvorením rozhodcovskej doložky, alebo nie. V konaní zároveň nebolo preukázané, že by
bola rozhodcovská doložka uzavretá vo vzájomne vymenených listoch. Táto písomná forma uzavretia
rozhodcovskej zmluvy je vzhľadom na charakter všeobecných obchodných podmienok vylúčená.

16. Rozhodcovská zmluva je samostatnou zmluvou, a to aj vtedy, ak je uzatvorená vo forme doložky k
zmluve. Okrem legálnej definície rozhodcovskej zmluvy v § 3 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní
to potvrdzuje aj právna úprava obsiahnutá v § 5 spomínaného zákona, podľa ktorej prípadná neplatnosť
zmluvy, súčasťou ktorej je rozhodcovská doložka, nemá vplyv na platnosť rozhodcovskej doložky, ak sa
naňunevzťahujedôvodneplatnostizmluvy.Zrovnakéhoprincípuvychádzaajprávnaúpravaodstúpenia

od zmluvy. Pri uzatváraní zmluvy možno časť jej obsahu určiť aj odkazom na všeobecné obchodné
podmienky. Súčasťou všeobecných obchodných podmienok tak môžu byť len ustanovenia o časti tej
ktorej zmluvy. Rozhodcovská doložka pritom nie je časťou zmluvy, ale je samostatná zmluva. Preto nie
je možné konštatovať, že bola platne uzatvorená len tým, že ju oprávnený obsiahol vo všeobecných
obchodných podmienkach, ktoré neboli podpísané zmluvnými stranami.

17. Nakoľko nebola platne uzatvorená rozhodcovská doložka, rozhodcovský súd nemal právomoc konať
vo veci a teda predložený rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom. Preto súd
exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a súčasne ju zastavil.
Skúmanie skutočností podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku by bolo za tejto situácie už

nadbytočné, preto sa súd týmito bližšie nezaoberal.

18. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

19. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

20. Súdny exekútor si na základe výzvy uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 30,60 Eur s DPH,

pozostávajúce len z hotových výdavkov na poštovné. Pre účely rozhodnutia o trovách exekúcie predložil
ichšpecifikáciuaexekútorskýspis.Exekučnékonaniesavtejtovecizačalodňa21.12.2005,pretopodľa
§ 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“)
patrí súdnemu exekútorovi odmena a náhrady podľa vyhlášky v znení platnom do 30. 04. 2008.

21. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

22. Podľa § 14 ods. 1, 2 a 3 vyhlášky v znení účinnom do 30. 04. 2008 (ďalej len „vyhláška“), ak súdny
exekútorjevylúčenýzvykonávaniaexekúciealeboakexekúciusúdzastaví,odmenasúdnehoexekútora

za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.Základnáhodinovásadzbapodľaodseku1písm.a)je200Skzakaždúajzačatúhodinu.Súdnyexekútor
je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna suma za
každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.

23. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa
najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

24. Pri rozhodovaní o trovách exekúcie súd vychádzal zo špecifikácie predloženej súdnym exekútorom a
skúmal ich účelnosť, hospodárnosť, primeranosť a preukázateľnosť. Súdny exekútor si neuplatnil žiadnu
odmenu. Podľa § 22 vyhlášky si uplatnil náhradu hotových výdavkov vynaložených na poštovné vo
výške 25,50 Eur (19 x 1,30 Eur - doporučené zásielky a 2 x 0,40 Eur - obyčajné zásielky). Súd priznal

súdnemu exekútorovi náhradu ním uplatnených hotových výdavkov za poštovné, nakoľko z obsahu
exekútorského spisu bolo náležite preukázané doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie
žiadosti o lustráciu motorového vozidla povinného, doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania
exekúcie, doručenie exekučného príkazu, doručenie prihlásenia pohľadávky do dražby. Súdny exekútor
je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd zvýšil priznané náhrady vo výške 25,50 Eur, o 20 %

DPH (o 5,10 Eur), na sumu 30,60 Eur.

25. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

26. Dôvodom zastavenia exekúcie je skutočnosť, že sa táto vykonáva na podklade nespôsobilého
exekučného titulu predloženého oprávneným. Oprávnený tak nepochybne procesne zavinil zastavenie
exekúcie a súd mu v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného uložil nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi
Matejove priznané trovy exekúcie v celkovej výške 30,60 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu, vo výroku o zastavení exekúcie, možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v 3 vyhotoveniach. Odvolanie môže
podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Proti tomuto uzneseniu, vo výroku o trovách exekúcie, odvolanie n i e j e prípustné (§ 355 ods. 2,
§ 357 Civilného sporového poriadku).