Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. február 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Co/37/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818200344
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3818200344.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobkyne JUDr. K. I., LL.M., G.., advokátky,
so sídlom kancelárie I. XX,.
XXX XX J., proti žalovanému O. J., narodenému XX.X.XXXX, trvalý pobyt Q. č. XXX/X, XXX XX G., o
zaplatenie 740,40 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prievidza

č.k. 15C/2/2018-63 zo dňa 30. augusta 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni
345,40eursúrokomzomeškania5,00%ročneod21.9.2017dozaplatenia,atovlehotedvochmesiacov

od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a výrokom
III. žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Podanou žalobou žalobkyňa uplatnila voči žalovanému nárok na zaplatenie
740,40 eur s úrokom z omeškania 8,05% ročne od 21.9.2017 do zaplatenia a nárok na náhradu trov
konania. Uviedla, že žalovaného zastupovala na základe udelenej plnej moci

v konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza sp. zn. 9P/59/2015, ktoré sa týkalo maloletého S. O.
J.. So žalovaným si dohodli zmluvnú odmenu na báze hodinovej odmeny vo výške 79 eur za každú aj
začatú hodinu práce advokáta. Rovnako sa dohodli na úhrade cestovného 0,5 eur za 1 km. Žalovaný
uhradil prvú vystavenú faktúru,
z ďalšej faktúry č. 100450017 na sumu 1 411,90 eur uhradil len sumu 671,50 eur. Napriek splatnosti
faktúry zvyšnú časť žalovaný neuhradil, plnú moc vypovedal dňa 22.11.2017.

V súvislosti s účasťou na pojednávaní strávila žalobkyňa celkom 6 hodín, a to dve hodiny jedna cesta
a pojednávanie trvalo 1,5 hodiny + pol hodiny porada s klientom pred pojednávaním. Vzdialenosť z
J. do G. je 185 km, čomu zodpovedá fakturovaná suma 184 eur ako náhrada za cestovné. Žalovaný si
bol vedomý, že musí znášať náklady na presun advokáta do miesta súdneho pojednávania, pretože
si žiadal kvalitného advokáta.

3. Žalovaný v odpore proti platobného rozkazu namietal opodstatnenosť časti žalovanej pohľadávky,
uznal a bol ochotný zaplatiť žalobkyni len cestovné náklady 184 eur,
vo zvyšku považoval jej nárok za nedôvodný.

4. Vykonaným dokazovaním v rozsahu uvedenom v odseku 3. odôvodnenia rozsudku súdu prvej
inštancie, výsluchom žalobkyne, žalovaného a listinami zistil súd prvej inštancie skutkový stav, ktorý

opísal v odsekoch 4. - 10. odôvodnenia svojho rozsudku.5. Na zistený skutkový stav aplikoval súd prvej inštancie § 1 ods. 2, § 18 ods. 2, § 24 ods. 1 - 3 zákona č.
586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov, § 2 ods. 1, 2 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, §

52 a nasl. a § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci
a citovaných ustanovení zákona dospel súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a zhodnotení
vykonaných dôkazov k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná len čiastočne. Medzi stranami sporu
bola uzavretá dohoda o poskytovaní právnych služieb žalobkyňou žalovanému na zastupovanie
žalovaného vo veciach týkajúcich sa jeho maloletého syna. Svojou povahou ide o zmluvu, ktorej

základ je upravený v zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, ktorý upravuje aj výkon advokácie ako takej.
Takáto zmluva napĺňa obsahové náležitosti zmluvy príkaznej zmluvy podľa § 724 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Zároveň ide v zmysle § 52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskú
zmluvu, pretože žalobkyňa vykonávala činnosť zastupovania žalovaného a poskytovania právnych
služieb v rámci svojej podnikateľskej činnosti za odmenu a žalovaný nekonal v rámci podnikania a ani
inej obchodnej činnosti.

6. Žalobkyňa uplatnila voči žalovanému nárok na nezaplatenú časť dohodnutej hodinovej odmeny za
poskytnuté právne služby. Bolo nesporné, že v čase od 16.11.2016 do vypovedania tejto dohody
žalovaným,poskytovalažalobkyňažalovanémuprávneslužby,pričompredmetomkonaniapodľa žaloby
boli právne služby za čas od 10.8.2017 do 30.8.2017. Rovnako bolo preukázané, že účastníci zmluvy

si dohodli zmluvnú hodinovú odmenu 79 eur za každú začatú hodinu práce advokáta, pričom ostatné
náklady neboli v odmene zahrnuté. Žalobkyňa predložila žalovanému časovú špecifikáciu vykonanej
práce ako prílohu k faktúre č. 1004527017 zo dňa 13.9.2017, ktorou fakturovala celkom sumu
1 411,90 eur. Žalovaný zaplatil z tejto sumy len čiastku 671,50 eur.

7. Podľa priloženej časovej špecifikácie uplatňuje žalobkyňa hodinovú odmenu za vykonanú prácu v
priebehu súdneho konania vedeného pod sp. zn. 9P/59/2015, a to za vypracovanie návrhu na doplnenie
dokazovania zo dňa 10.8.2017 v počte 1 hodiny, spracovanie písomného vyjadrenia vo veci zo dňa
27.8.2017 v počte 4 hodín, príprava pojednávania 1,5 hodiny, príprava otázok na súdneho znalca
1 hodina, odmenu za konzultácie s klientom od 10.8.2017 do 30.8.2017 v počte 1,5 hodiny a za

pojednávanie dňa 30.8.2017 uplatnila odmenu za 6 hodín. Spolu ide o 15 hodín vynaložených na
vybavenie veci. Súčasťou faktúry bola i náhrada hotových výdavkoch - cestovné J. - G. v súvislosti
s účasťou na pojednávaní 30.8.2017 v sume 184 eur a paušálne náklady 42,90 eur. Žalovaný z tejto
sumy zaplatil 671,50 eur, pričom uznal len niektoré úkony podľa vlastného časového určenia a zásadná
jeho námietka smerovala k neopodstatnenosti hodinovej odmeny za čas trávený prepravou žalobkyne

z J. do G. v súvislosti s účasťou na pojednávaní 30.8.2017.

8. V konaní žalobkyňa viackrát menila skutkové tvrdenia aká odmena a za aký čas jej za jednotlivý
výkon advokácie patrí oproti špecifikácii práce, ktorá bola podkladom pre fakturáciu zo dňa 13.9.2017.
V tejto súvislosti súd prvej inštancie konštatoval, že aj podľa dohody bola žalobkyňa povinná vystaviť

faktúru a poskytnúť klientovi časovú špecifikáciu vykonanej práce tak, aby mal žalovaný prehľad akú
hodinovú odmenu za ktorý výkon advokácie a právnych služieb žalobkyni poskytuje. Podľa názoru
súdu prvej inštancie musí žalobkyňa pri vyúčtovaní odmeny vychádzať z účelnosti a hospodárnosti
vynaloženého času pri vybavovaní veci. Na druhej strane aj žalovaný zaplatením sumy 671,50 eur uznal
časť uplatnenej hodinovej odmeny, pričom následne v konaní napríklad namietal odmenu za úkon

príprava otázok na súdneho znalca, ktoré doteraz nemá k dispozícii, avšak odmenu za to zaplatil.

9. Súd prvej inštancie v záujme spravodlivého a rozumného usporiadania sporného vzťahu medzi
stranami pristúpil k samostatnému posúdeniu opodstatnenosti hodinovej odmeny a súvisiacich nákladov
žalobkyne za obdobie od 10.8.2017 do 30.8.2017 s prihliadnutím na vykonané

dôkazy, zohľadnil platbu žalovaného a jeho námietky a dospel k záveru, že žalobkyni patrí nárok
v sume 345, 40 eur. Žalobkyňa má nárok na hodinovú odmenu 79 eur za vypracovanie návrhu na
doplnenie dokazovania zo dňa 10.8.2017, ktoré podanie je súčasťou spisu sp.zn. 9P/59/2015, pričom
týmto úkonom navrhovala predvolať znalca na pojednávanie určené na deň 30.8.2017. Vykonanie
tejto práce v počte 1 hodiny preukázala žalobkyňa podaním zo dňa 10.8.2017 a túto považoval aj

súd prvej inštancie za účelné vynaloženie času. Žalobkyni patrí odmena za 4 hodiny spracovania
písomného vyjadrenia vo veci z 27.8.2017, ktoré je súčasťou spisu sp.zn. 9P 59/2015, pričom išlo
o viacstranné vyjadrenie k veci samej a túto odmenu v sume 316 eur žalovaný nerozporoval a túto
žalobkyni uhradil. V tejto súvislosti však súd prvej inštancie konštatoval, že vyjadrenie bolo predloženésúdu vo veci sp.zn. 9P/59/2015 až na pojednávaní dňa 30.8.2017 a procesným stranám v
priebehu pojednávania, pričom práve toto vyjadrenie by bolo možné z hľadiska účelnosti vynaloženia
stráveného času považovať za prípravu na pojednávanie. Žalobkyňa ďalej uplatnila odmenu za ďalšiu

prípravu na pojednávanie za 1,5 hodiny, ktorú odmenu žalovaný uhradil v sume 118,50 eur. Žalovaný
neuznával hodinovú odmenu za prípravu otázok na súdneho znalca. Žalobkyňa tvrdila a predložila súdu
prvej inštancie v priebehu konania spracovanie písomnej prípravy otázok na znalca s tým, že
do týchto si dopisovala aj poznámky. Pojednávanie však prebehlo bez účasti znalca a žalovaný tvrdil,
že o tomto úkone nebol informovaný a nemal o ňom žiadnu vedomosť. Súd prvej inštancie prisvedčil

správnosti argumentácie žalovaného, pretože ako klient a spotrebiteľ má právo byť informovaný o
každom úkone a každej vykonanej práce právnej služby tak, ako to predpokladá aj § 18 ods. 4 zákona
o advokácii. Žalobkyňa neinformovala žalovaného ani po vykonaní pojednávania o takomto úkone a
podľa názoru súdu prvej inštancie ak si aj uskutočnila prípravu otázok na pojednávanie, z hľadiska
hospodárnosti a účelnosti a povahy tejto práce je možné uvedené zahrnúť do hodinovej odmeny v
rámci prípravy pojednávania 1,5 hodiny, resp. 2 hodiny, keďže žalobkyni patrí zmluvná odmena aj za

každú začatú hodinu práce. V súvislosti s prípravou pojednávania na deň 30.8.2017 si žalobkyňa okrem
samotnej odmeny za účasť na pojednávaní uplatňuje od žalovaného celkom odmenu za vyjadrenie vo
veci 4 hodiny, prípravu pojednávania 1,5 hodiny, príprava otázok na znalca 1 hodina, čo je spolu 6,5
hodiny advokátskej činnosti, ktorý čas vzhľadom na povahu veci je neprimeraný a nemôže byť účelným
vynaložením času. V rámci prípravy pojednávania napríklad nebolo preukázané, že by žalobkyňa bola

nahliadala do spisu, tento študovala, rokovala s protistranou a podobne, preto za účelné vynaložený čas
bez ohľadu na rozloženie času vykonané žalobkyňou považoval súd prvej inštancie odmenu za 2 hodiny
strávené prípravou na pojednávanie, v rámci ktorého času musí byť pokrytá aj prípadná príprava
otázok na znalca.

10. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobkyni patrí ďalšia zmluvná hodinová odmena v počte
jednej hodiny za konzultácie so žalovaným. Žalovaný poprel, že by pred pojednávaním s ním žalobkyňa
konzultovala, pretože prišla tesne pred pojednávaním, a za relevantné obdobie neprebehli
ani telefonické konzultácie. Žalobkyňa žiadala vypočuť ako svedkyňu príslušnú pracovníčku Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi, ktorá by takúto konzultáciu na chodbe pred pojednávacou

miestnosťou potvrdila. Súd prvej inštancie tento dôkaz nepripustil, pretože nie je reálne predpokladať,
že by zástupca úradu mal vedomosť v akom čase a časovom rozsahu a o čom konkrétne sa žalobkyňa
so žalovaným rozprávali. Určitá telefonická a SMS komunikácia medzi stranami však nepochybne
prebehla, čo potvrdil aj sám žalovaný, preto podľa názoru súdu prvej inštancie patrí žalobkyni zmluvná
odmena za konzultáciu s klientom najviac v rozsahu 1 hodiny. Žalobkyni sa nepodarilo preukázať v

konaní rokovanie so žalovaným inou formou a vo väčšom časovom rozsahu. Žalovaný uznal odmenu
za pol hodiny tejto konzultácie, žalobkyňa má však podľa dohody vždy nárok na celú hodinovú odmenu
aj pri začatej hodine.

11. V súvislosti s účasťou na pojednávaní bolo preukázané, že žalobkyňa sa zúčastnila pojednávania

v čase od 8.30 hodiny do 10.00 hodiny, t.j. pojednávanie trvalo dve hodiny, preto jej patrí odmena za
dve hodiny. Pokiaľ žalobkyňa uplatnila odmenu za 6 hodín, táto uplatnená odmena nie je opodstatnená.
Žalobkyni podľa dohody, zákona o advokácii a vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v platnom
znení patrí zmluvná odmena za poskytnutý výkon advokácie, ktorým sa rozumie zastupovanie klientov
v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajoba v trestnom konaní,

poskytovanie právnych rád, spisovanie listín o právnych úkonoch, spracúvanie právnych rozborov,
správa majetku klientov a ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci. Z uvedeného vyplýva,
že hodinová odmena nepatrí žalobkyni za „riadenie“ motorového vozidla z J. do G. a späť ako správne
namietal žalovaný. Uvedené platí o to viac, že žalovaný bol ochotný žalobkyňu do G. na vlastné
náklady prepraviť. Neopodstatnenosť takéto uplatňovania hodinovej odmeny vyznieva o to viacej, že

žalobkyňa v súvislosti s cestou uplatňuje ďalších 184 eur ako náklady cestovného. V zmysle § 16 ods.
2 citovanej vyhlášky si účastníci dohodli paušálnu náhradu cestovných výdavkoch 0,50 eur za km, čo
prekračuje výšku cestovných výdavkov podľa osobitného predpisu. Ďalšia odmena za konzultáciu
so žalovaným pred pojednávaním žalobkyni nepatrí, pretože výkon právnej služby žalobkyňa pred
súdom nepreukázala.

12. Vzhľadom na uvedené patrí žalobkyni celkom hodinová zmluvná odmena za 10 hodín advokátskej
právnej služby, t.j. spolu 790 eur.13. Súčasťou fakturácie a nároku žalobkyne je náhrada paušálne dohodnutých cestovných výdavkov za
cestu J. - G. v sume 184 eur, pri celkovom počte km Bratislava - Prievidza a späť 368 km predstavuje
paušálna náhrada pri 0,50 eur za 1 km sumu 184 eur. Uvedený nárok žalobkyne žalovaný opakovane

uznával.

14. Žalobkyni v zmysle fakturácie a žaloby patrí aj réžijný paušál za 5 úkonov (viď faktúra a zoznam
právnych úkonov k faktúre) v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. po 8,58 eur, t.j. spolu
42,90 eur.

15. Súd prvej inštancie bol viazaný žalobným nárokom žalobkyne práve v takto uplatnenom rozsahu.
Táto náhrada patrí pri každom druhu odmeny a náhradu uznával aj žalovaný.

16. Žalobkyni patrila odmena a náhrada výdavkov a režijný paušál v celkovej sume 1 016,90 eur,
žalovaný jej uhradil 671,50 eur, preto je povinný doplatiť žalobkyni sumu 345,40 eur.

17. V odseku 27. odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ žalobkyňa v písomnom
vyjadrení zo dňa 2.5.2018 zahrnula hypoteticky (pri neuznaní pôvodne uplatnenej odmeny) do svojho
nároku i náhradu za stratu času 147,30 eur, podľa jeho názoru ide o iný druh nároku na náhradu ako
bol uplatnený pôvodne, tento nebol predmetom ani fakturácie a ani predmetom žaloby. Ide o zmenu

skutkových tvrdení a pokiaľ žalobkyňa mienila uplatniť aj takýto ďalší nárok mala podať návrh na
rozšírenie žaloby a rozšíriť žalobný nárok aj o tento druh náhrady tak, aby mal žalovaný zachované
právo vyjadriť sa aj k tomuto nároku. Keďže náhrada za stratu času nebola predmetom konania, súd
jej túto sumu nepriznal a nepoužil ju ani pre prípadný výpočet sumy tak ako to učinila žalobkyňa
vo svojom vyjadrení zo dňa 2.5.2018.

18. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol ako nedôvodnú.

19. Žalobkyni patrí v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.
v platnom znení úrok z omeškania 5,00 % ročne odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry 21.9.2017

až do zaplatenia. Žalovaný bol povinný zaplatiť odmenu a náhrady do splatnosti faktúry,
preto sa dňom po splatnosti dostáva do omeškania. Výška úroku z omeškania zodpovedá omeškaniu
dlžníka v občianskoprávnom spore.

20. V zmysle § 232 ods. 3 CSP súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť priznanú

sumu s úrokom z omeškania v lehote do dvoch mesiacoch od právoplatnosti oproti zákonnej lehote na
plnenie. Prihliadol na jeho tvrdenie o nízkom príjme s tým, že bol ochotný sumu cestovných náhrad 184
eur uhradiť jednorazovo a zvyšnú sumu v splátkach po 8 eur mesačne. Súd prvej inštancie zohľadnil
aj to, že žalovaný má povinnosť hradiť výživné 130 eur. Žalovaný si však musel byť vedomý, že
určitú sumu musí žalobkyni doplatiť, keď časť nároku uznával od začiatku konania. S prihliadnutím

aj na výšku priznanej sumy a dobu omeškania súd prvej inštancie umožnil žalovanému zaplatiť dlžnú
sumu do dvoch mesiacov, ktorá lehota je primeraná na to, aby si zadovážil finančné prostriedky na
uspokojenie priznanej sumy. Súd pripomína žalovanému aj to, že mal možnosť aj v priebehu konania
zaplatiť žalobkyni aspoň uznávanú časť jej nároku, avšak tak neurobil.

21. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s
§ 255 ods. 1 CSP. V konaní vzhľadom na žalovanú sumu a sumu priznanú súdnym rozhodnutím mal
mierne väčšinový úspech žalovaný. Žalovanému trovy konania nevznikli, resp. tieto neuplatnil, preto
súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.

22. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP. V úvode uviedla, že nemá povinnosť fakturácie
a ako advokát fyzická osoba, ktorá vedie jednoduché účtovníctvo, účtuje len o prijatých platbách. V
zmysle objednávky právnych služieb bola dohodnutá odmena advokáta za každú aj začatú hodinu práce
advokáta. Fakturovanie nižšej alebo inej sumy nemá vplyv na právny nárok na úhradu sumy v zmysle

podpísanej dohody

23. so žalovaným. K tvrdeniam súdu prvej inštancie, ktoré žalobkyňa vymedzila v čl. II bod 1. - 3.
odvolania,spoukazomnavyjadreniežalobkynezodňa2.5.2018,vyjadrilanázor,žesúdmiešadvadruhyodmeny za poskytovanie právnej pomoci, tarifnú a hodinovú odmenu. So žalovaným bola dohodnutá
hodinová odmena, nie tarifná sadzba, ktorá odzrkadľuje počet hodín advokáta strávených pre účely
právneho zastúpenia klienta. Právny názor súdu prvej inštancie, že príprava písomného vyjadrenia vo

veci a príprava otázok na znalca je súčasť prípravy pojednávania by sa dal akceptovať len v prípade
dohodnutej tarifnej odmeny advokáta. V prípade ak je dohodnutá hodinová sadzba je samotný názov
úkonu irelevantný, rozhodujúci je čas trvania poskytovania právnych služieb. Celkový čas trvania je
meraný advokátom a advokát strávil reálne prípravou vyjadrenia vo veci čas 4 hodiny, prípravou otázok
na súdneho znalca čas 1 hodinu (príprava týchto otázok bola objednaná priamo žalovaným) a prípravou

prednesu na samotné pojednávanie čas 1,5 hodiny, čiže 2 hodiny v zmysle objednávky právnych
služieb. Vyjadrenie vo veci obsahovalo reakciu a vyjadrenie na písomné podanie protistrany v konaní,
k vyjadreniu matky zo dňa 19.7.2017, ďalej vyjadrenie k záverom posledného pojednávania zo dňa
21.6.2017 a k doplneniu znaleckého posudku 70/2017 znalca PhDr. S. J. zo dňa 28.6.2017. Príprava
otázok na súdneho znalca bol osobitný čas strávený s osobitným predmetom, ktorým je výlučne tvorba
otázok na súdneho znalca v rozsahu 2 strán. Na tvorbu týchto otázok bolo okrem iného potrebné

preštudovať celý znalecký posudok vypracovaný znalcom v konaní. Príprava súdneho pojednávania
je čas strávený prípravou ústnych prednesov na súdne pojednávanie ako aj opätovným študovaním
advokátskeho spisu v rozsahu cca 400 strán. Posledné pojednávanie vo veci bolo dňa 6.12.2016, čiže
viac ako pred 8 mesiacmi,. Vzhľadom na tento časový odstup nebolo možné pamätať si podrobnosti
prípadu, pričom bola potrebná podrobná príprava na súdne pojednávanie. Byť riadne pripravený na

súdne pojednávanie je pre advokáta a pre hájenie záujmov klienta dôležité, je dôležité, aby poznal spis
a aby vedel reagovať na argumenty protistrany a odpovedať na prípadné otázky súdu v zmysle zásady
ústnosti. Bez znalosti súdneho spisu nie je toto možné. Všetky tri úkony boli s odlišným obsahom a
odlišným predmetom, nie je možné ich spojiť a zjednodušene podradiť pod jeden úkon ako to spravil
súd prvej inštancie. Žalobkyňa v odvolaní pre objasnenie uviedla príklad úkonov podľa tarifnej odmeny

a podľa hodinovej odmeny. Poukázala na znenie § 3, 4 a 9 zákona o advokácii. K tvrdeniu súdu
prvej inštancie, ktoré uviedla žalobkyňa v čl. II bod 4. odvolania, o tom, že súd prvej inštancie mal za
preukázané, že otázky na znalca boli vypracované bez informovania žalovaného, žalobkyňa poukázala
nasúdnyspis,vktoromsanachádzasmskomunikáciamedzižalovanýmažalobkyňouzodňa29.8.2017
čas 11:28, v ktorej žalovaný píše : „ Vravela ste, že si nachystáme otázky n znalca, ...“ Túto sms správu

mal súd prvej inštancie k dispozícii a je z nej zrejmé, že žalovaný pred súdnym pojednávaním dňa
30.8.2017 sám požadoval nachystanie otázok na súdneho znalca. Tvrdenie súdu prvej inštancie je
v rozpore s obsahom súdneho spisu. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov v
nesprávnym skutkovým zisteniam. K tvrdeniam súdu prvej inštancie, ktoré žalobkyňa uviedla v čl. II
bod 5. a 6. odvolania, poukázala žalobkyňa na to, že v zmysle vyhlášky má advokát právo na náhradu

straty času stráveného cestou za každú aj začatú polhodinu v sume 14,73 eur pre rok 2017. Celkovo
jedna cesta J. - G. trvá 2 hodiny a 17 minút. Ide o 10 polhodín strávených cestou a späť v sume 147,30
eur. Toto právo patrí advokátovi automaticky a nie je potrebné ho uplatňovať. V tejto súvislosti si súd
prvej inštancie v odôvodnení odporuje. Na jednej strane tvrdí, že neuznáva odmenu za čas strávený
cestou na súdne pojednávanie a na strane druhej tvrdí, že neuznáva žalobkyni ani náhradu straty času

v zmysle vyhlášky. Žalobkyňa uvádzala výpočet náhrady straty času už na pojednávaní dňa 5.4.2018,
s čím súd prvej inštancie súhlasil a uviedol : „ v súvislosti s cestovnými výdavkami podľa vyhlášky by
patril žalobkyni nárok len na náhradu za stratu času a cestovné výdavky, ktoré nie sú sporné....“(strana 5
zápisnice o pojednávaní dňa 5.4.2018). K uvedenému nároku sa vyjadroval aj žalovaný na pojednávaní
a tento uznal, čo bolo odzrkadlené aj v sume 531,40 eur, ktorú požadoval priznať na úhradu. Tento

záver súdu prvej inštancie je v rozpore s obsahom spisu. Náhrada straty času a jej výška sú všeobecné
známe určením priamo právnym predpisom. K tvrdeniu súdu prvej inštancie, ktoré žalobkyňa uviedla
v čl. II bod 7. odvolania, poukázala žalobkyňa na to, že režijný paušál nie je potrebné fakturovať, je
určený v zmysle vyhlášky, na dané obdobie je vo výške 8,84 eur a bol uplatnený na pojednávaní dňa
5.4.2018. Celkovo tak minimálny nárok žalobkyne na úhradu je vo výške 1 323,50 eur, so zohľadnením

úhrady žalovaným vo výške 652 eur zostáva na úhradu 652 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05
% ročne od 21.9.2017 do zaplatenia v špecifikácii úkonov podľa odvolania. K času stráveného cestou
žalobkyňa poukázala na dohodu medzi advokátom a klientom v znení, že advokát aplikuje dohodnutú
hodinovú sadzbu na všetok čas strávený prácou pre klienta, čiže aj čas strávený cestou na pojednávanie
mimo miesta sídla advokáta. V závere odvolania žalobkyňa uviedla, že žalovaný na pojednávaní dňa

5.4.2018 uznal úkony žalobkyne, namietal iba otázky na súdneho znalca, ktoré však boli vypracované
na výslovnú žiadosť žalovaného, a čas trávený cestou na súdne pojednávanie. Žalovaný však neustále v
tomto smere menil svoje tvrdenia. Vo vzťahu k odloženiu lehoty splatnosti plnenia žalobkyňa namietala,
že tvrdenie o údajnom mesačnom príjme žalovaného nebolo v konaní preukázané, žalovaný nepredložilžiaden dôkaz a súd prvej inštancie sa uspokojil len s jeho tvrdením. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 740,40 eur s úrokom z
omeškania vo výške 8,05 % ročne od 21.9.2017 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 100 %.

24. K odvolaniu žalobkyne sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 11.10.2018, v ktorom uviedol, že počas
celého súdneho konania sa snažil so žalobkyňou dohodnúť, čo žalobkyňa odmietla a naďalej odmieta.
Svojimi nepravdivými tvrdeniami, ktoré žalobkyňa mení, priviedla žalovaného až do súdneho sporu.
S rozsudkom súdu prvej inštancie súhlasí, považuje ho za spravodlivý. K odvolaniu žalovaný priložil

doklad o úhrade sumy 363,70 eur zo dňa 12.10.2018, ktorým uhradil sumu 345,40 eur a vypočítaný
úrok z omeškania 5 % ročne za obdobie od 21.9.2017 do 20.9.2018 v sume 17,27 eur a za obdobie
od 21.9.2018 do 12.10.2018 v sume 1,034 eur (345,40 + 17,27 + 1,034). Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

25. K vyjadreniu žalovaného zo dňa 11.10.2018 sa žalobkyňa vyjadrila podaním zo dňa 26.10.2018.

Poukázala na to, že žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uvádza len to, že sa chcel so žalobkyňou
dohodnúť mimosúdne. Tieto tvrdenia žalovaného nie sú pravdivé. Prístup žalovaného bol od počiatku
odmietavý a nebolo iné východisko ako podať žalobu. Pre rekapituláciu poukázala žalobkyňa na
list žalovaného zo dňa 28.11.2017, na jeho obsah, na elektronickú komunikácie zo dňa 21.11.2017,
5.12.2017,29.11.2018ajejobsah,natelefonickúkomunikáciusožalovanýmzodňa5.12.2017.Vzávere

vyjadrenia žalobkyňa zopakovala totožné tvrdenia uvedené v odvolaní týkajúce sa celkového nároku
na úhradu, na dohodu medzi advokátom a klientom o odmene za čas strávený cestou na pojednávanie
mimo miesta sídla advokáta a na vyjadrenia žalovaného k úkonom žalobkyne uvedené v priebehu
konania. Zotrvala na odvolacom návrhu. K vyjadreniu predložila označenú elektronickú komunikáciu so
žalovaným.

26. Vyjadrenie žalobkyne zo dňa 26.10.2018 bolo žalovanému doručené dňa 5.11.2018, ku ktorému
žalovaný vyjadrenie nepodal.

27. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana

v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1
CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363
CSP s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu
predchádzajúceho konania.

28. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP
a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku II. ako vecne
nesprávny podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušiť, pretože nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím
súdom. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď
v danej veci nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

29. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred
súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza,

že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom
poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na
nariadené pojednávania za účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup
pred skončením dokazovania. Rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti podľa § 220 ods.
2 CSP.

30. Ako podstatné odvolacie tvrdenia vyhodnotil odvolací súd tvrdenia žalobkyne :

1/ o nesprávnom posúdení za úkonov : vyjadrenie vo veci a vyjadrenie na písomné podanie protistrany,
príprava otázok na súdneho znalca a príprava súdneho pojednávania, ktoré vykonala žalobkyňa v

prospech žalovaného, keď súd prvej inštancie tieto úkony podradil z hľadiska účelnosti vynaloženia času
pod prípravu pojednávania odmeňovanú tarifnou sadzbou (pozn. odvolacieho súdu : podľa vyhlášky
č. 655/2004 Z.z.) za situácie, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola dohodnutá hodinová sadzba
odzrkadľujúcapočethodínadvokátastrávenýpreúčelyprávnehozastúpeniaklienta.Vprípadedohodyohodinovej sadzbe je samotný názov úkon bez významu, pretože je rozhodujúci čas trvania poskytovania
právnych služieb.
2/ o nepriznaní náhrady za stratu času stráveného cestou J. - G. a späť v rozsahu 10 polhodín vo

výške 147,30 eur (14,73 eur/polhodina pre rok 2017), ktoré právo patrí advokátovi automaticky a nie
je potrebné ho osobitne uplatňovať, pričom náhrada za stratu času stráveného cestou a jej výška sú
všeobecné známe a sú určené priamo právnym predpisom.
3/ o nepreukázaní podmienok pre odloženie splatnosti plnenia, na ktoré bol žalovaný zaviazaný v
prospech žalobkyne výrokom I. rozsudku súdu prvej inštancie.

31. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo nesporné, že žalobkyňa ako advokátka uzavrela dňa
16.11.2016 so žalovaným ako klientom zmluvu o poskytovaní právnych služieb, ktorou v čl. 1. žalovaný
objednal o žalobkyne právne služby s predmetom : zastupovanie žalovaného vo veciach týkajúcich sa
maloletého S. O. J.. V čl. 2 sa žalovaný zaviazal uhradiť za právne služby zmluvnú odmenu advokáta
vo výške 79 eur za každú aj začatú hodinu práce advokáta. Z obsahu dojednania čl. 2 ďalej vyplýva, že

náklady ako sú napr. súdne, správne poplatky, preklady, cestovné vo výške 0,5 eur za km a iné nie sú
v zmluvnej odmene zahrnuté. V čl. 3 zmluvné strany dohodli oprávnenie advokáta vystaviť faktúru so
splatnosťou do 7 dní a v čl. 4. Zmluvné strany dohodli, že zmeny objednávky (pozn. odvolacieho súdu
zmluvy) je možné meniť len písomnou formou.

32. Uplatnený nárok proti žalovanému na zaplatenie pohľadávky vo výške 740,40 eur žalobkyňa
odôvodňovala skutkovými tvrdeniami uvedenými v žalobe a preukazovala faktúrou č. 100452017
vyhotovenou dňa 13.9.2019 so splatnosťou najneskôr dňa 20.9.2017, ktorou vyúčtovala žalovanému za
poskytnuté právne služby odmenu vo výške 1 411,90 eur a zoznamom právnych úkonov za obdobie od
10.8.2017 do 30.8.2017 ako aj časovým rozsahom trvania jednotlivých právnych úkonov. Tento zoznam

obsahuje aj uplatnenie nákladov za cestovné J. - G. vo výške 184 eur a paušálne náklady 5 x 8,58 eur
vo výške 42,90 eur.

33. Zo zoznamu právnych úkonov vyplývajú tieto úkony :

dňa 10.8.2017 návrhy na doplnenie dokazovania v rozsahu 1 hodina
dňa 27.8.2017 vyjadrenie vo veci v rozsahu 4 hodiny
dňa 28.8.2017 príprava pojednávania v rozsahu 1,5 hodiny
dňa 28.8.2017 príprava otázok na súdneho znalca v rozsahu 1 hodiny
dňa 10.8.2017 - 30.8.2017 konzultácie s klientom v rozsahu 1,5 hodiny

dňa 30.8.2017 pojednávací deň v rozsahu 6 hodín

Podľa tohto zoznamu právnych úkonov žalobkyňa vyúčtovala žalovanému 15 hodín poskytovania
právnych služieb za cenu 79 eur/hodina = 1 185 eur.

34. Žalovaný listom zo dňa 28.11.2017, ktorý adresoval žalobkyni, oznámil dôvody zaplatenia sumy
671,50 eur (ktorú žalobkyni zaplatil dňa 20.11.2017) z faktúry č. 100452017 zo dňa 13.9.2017. Z obsahu
tohto listu vyplýva, že za opodstatnené náklady vo faktúre č. 100452017 žalovaný považuje :
pojednávací deň s časom trvania pojednávania od 8,30 do 9,50, čo v časovom rozsahu predstavuje 1,5
h x 79 = 118,50 eur, vyjadrenie vo veci v časovom rozsahu 4 h x 79 = 316 eur, príprava pojednávania v

časovom rozsahu 1,5h x 79 = 118,50 eur, príprava otázok na súdneho znalca v časovom rozsahu 1h x
79 = 79 eur, konzultácie s klientom v časovom rozsahu 0,5h x 79 = 39,50. Spolu predstavuje zaplatená
suma 8,h x 79 = 671,50 eur. V súvislosti s cestovnými nákladmi žalovaný namietal, že nie je ochotný
zaplatiť 79 eur za šoférovania auta z dôvodu, že žalobkyni ponúkol, že príde pre ňu alebo pošle pre
ňu auto, na čo žalobkyňa reagovala kladne. Pred posledným pojednávaním dňa 30.8.2017 žalovaný

ponúkol žalobkyni možnosť, že príde žalobkyňu zobrať do J. a že zavezie žalobkyňu späť do J., čo
žalobkyňa odmietla s tým, že bude musieť ísť vlastným autom.

35. Posúdením obsahu listín v odseku 32. a 33. tohto odôvodnenia z počtu hodín poskytovania právnych
služieb 15 hodín uznal žalovaný zaplatením 8,5 hodiny, pričom neuznal právne služby a náklady :

deň 10.8.2017 návrhy na doplnenie dokazovania v rozsahu 1 hodina
deň 10.8.2017 - 30.8.2017 konzultácie s klientom v rozsahu 1 hodiny (1,5 - 0,5)
deň 30.8.2017 pojednávací deň v rozsahu 4,5 hodiny (6 hodín - 1,5 hodiny)
cestovné vo výške 184 eurpaušálne náklady 5 x 8,58 eur vo výške 42,90 eur.

36. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uznal cestovné vo výške 184 eur a uviedol dôvody,

pre ktoré zvyšok odmeny za poskytované právne služby a paušálne náklady (režijný paušál) žalobkyni
nezaplatil.

37. Na pojednávaní dňa 5.4.2018, ktorého sa zúčastnila žalobkyňa aj žalovaný, žalovaný v rámci
výsluchu podľa § 195 CSP uviedol, že právne služby : vyjadrenie vo veci v rozsahu 4 hodín, príprava

pojednávaniavrozsahu1,5hodiny,prípravaotázoknaznalcavrozsahu1hodinypovažujezanesporné.

38. Súd prvej inštancie pri realizácii postupu podľa § 181 ods. 2 CSP určil sporné a nesporné skutkové
tvrdenia a uviedol predbežné právne posúdenie veci (č.l. 40 spisu).
Za nesporný a zákonný nárok žalobkyne na odmenu považoval súd prvej inštancie právne služby :
deň 30.8.2017 účasť na pojednávaní v rozsahu 2 hodín, konzultácia s klientom v rozsahu 1 hodiny, deň

10.8.2017 návrhy na doplnenie dokazovania v rozsahu 1 hodina, náhrada za stratu času a cestovné
podľavyhlášky.Akospornévyhodnotilsúdprvejinštancie:konzultáciasožalovanýmpredpojednávaním
dňa 30.8.2017 (žalovaný popiera), telefonická konzultácia so žalovaným v rozsahu 0,5 hodiny, príprava
otázok na súdneho znalca v rozsahu 1 hodiny (súčasť prípravy na pojednávanie).

39. V odsekoch 20. - 22. odôvodnenia rozsudku uviedol súd prvej inštancie dôvody priznania
poskytovaných právnych služieb v rozsahu 10 hodín x 79 = 790 eur + cestovného vo výške 184 eur +
režijnéhopaušálu5x8,85eur=42,90eur,spoluvovýške1019,90eurakoodmeny,ktorápatrížalobkyni
za zastupovanie žalovaného v súdnom konaní sp.zn. 9P/59/2015 s prihliadnutím na účelnosť
a hospodárnosť času vynaloženého pri vybavovaní veci. Zároveň súd prvej inštancie uviedol dôvody,

pre ktoré žalobkyni nepriznal nárok na odmenu za 5 hodín poskytovania právnych služieb, ktoré podľa
faktúry a zoznamu právnych úkonov uplatňovala žalobou. V súvislosti so zisteným skutkovým stavom a
právnym posúdením veci súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza, že pri právnych úkonoch príprava
pojednávania (deň 28.8.2017) súd prvej inštancie priznal žalobkyni nárok vo väčšom časovom rozsahu
ako si tento žalobkyňa uplatnila. Ako zmätočné a nepreskúmateľné vyhodnotil odvolací

súd hodnotenie a úvahy súdu prvej inštancie uvedené v závere odseku 20. odôvodnenia rozsudku. Súd
prvej inštancie v úvode tohto odseku odôvodňuje priznanie časového rozsahu 4 hodiny (deň 27.8.2018)
za vyjadrenie vo veci a priznanie časového rozsahu 1 hodiny za návrhy na doplnenie dokazovania (deň
10.8.2018), pričom v súvislosti s týmito úkonmi právnej služby súd prvej inštancie uvádza : ....
„ V súvislosti s prípravou pojednávania na deň 30.8.2017 si žalobkyňa okrem samotnej odmeny za

účasť na pojednávaní uplatňuje od žalovaného celkom odmenu za vyjadrenie vo veci 4 hodiny, prípravu
pojednávania 1,5 hodiny, príprava otázok na znalca 1 hodina, čo je spolu 6,5 hodiny advokátskej
činnosti, ktorý čas vzhľadom na povahu veci je neprimeraný a nemôže byť účelným vynaložením času.
V rámci prípravy pojednávania napríklad nebolo preukázané, že by žalobkyňa bola nahliadala do spisu,
tento študovala, rokovala s protistranou a podobne, preto za účelné vynaložený čas bez ohľadu na

rozloženie času vykonané žalobkyňou považoval súd prvej inštancie odmenu za 2 hodiny strávené
prípravou na pojednávanie, v rámci ktorého času musí byť pokrytá aj prípadná príprava otázok na
znalca“. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že táto úvaha a hodnotenie súdu prvej inštancie okrem
toho, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, si vzájomne odporuje so závermi súdu prvej inštancie
uvedenými v úvode tohto odseku. Bez opory vo vykonanom dokazovaní postupom podľa § 215 ods. 1, 2

CSP súdu prvej inštancie neprináležalo žiadne oprávnenie ustáliť, že za účelne vynaložený čas strávený
prípravou na pojednávanie bez ohľadu na rozloženie času vykonané žalobkyňou je možné považovať
čas 2 hodiny, v rámci ktorých je pokrytá aj príprava otázok na súdneho znalca. Táto zmätočnosť a
nepreskúmateľnosť zakladá dôvodnosť odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP a dôvod
pre zrušenie rozsudku podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, ku ktorým prihliada odvolací súd z úradnej

povinnosti.

40. Žalobkyňa vykonáva povolanie advokátky, jej právne postavenie, práva a povinnosti upravuje zákon
č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov. Výkon advokácie predpokladá postup a
konanie s odbornou starostlivosťou v súlade s poslaním advokácie podľa § 1 ods. 1citovaného zákona.

Právny vzťah medzi zvoleným advokátom a klientom má zmluvný základ, ktorého režim je upravený
v predpisoch súkromného práva, v Občianskom zákonníku (príkazná zmluva) alebo Obchodnom
zákonníku (mandátna zmluva), podľa právneho postavenia klienta. Zmluvný základ právneho vzťahu
advokáta a klienta pri výkone advokácie je upravený aj v zákone č. 586/2003 Z.z. o advokácii. Zmluvao poskytovaní právnych služieb je zmluvou odplatnou a advokát má nárok popri odmene aj na náhradu
hotových výdavkov a na náhradu za stratu času. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii
odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a klientom; ak nedôjde k dohode,

patrí advokátovi tarifná odmena. Pri posudzovaní druhu uzavretej zmluvy sa odvolací súd stotožňuje
s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný mal v zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa a z
tohto postavenia vyplývajúcej ochrany slabšej strany. Zmluva o poskytovaní právnych služieb zo dňa
16.11.2016 nevykazuje žiadne znaky formulárovej zmluvy, je zachovaná individuálizácia zmluvných
dojednaní a individuálne dojednanie obsahu práv a povinností zmluvných strán, o ktorých mal v čase

ich vzniku žalovaný ako klient vedomosť.

41. Žalobkyňa a žalovaný sa dohodli na hodinovej odmene podľa počtu hodín potrebných na poskytnutie
právnej služby. Pri rešpektovaní poslania a samotného výkonu advokácie je v právnom vzťahu medzi
advokátom a jeho klientom na advokátovi, aby rozhodol o účelnosti a hospodárnosti poskytovaných
právnych služieb pri ochrane a presadzovaní práv a záujmov klienta s dôsledným využívaním všetkých

právnych prostriedkov v prospech klienta (§ 18 ods. 1, 2 zákona č. 586/2003 Z.z.). Právnu úpravy
odmeny a ostatných náhrad, ktoré patria advokátovi za výkon advokácie upravuje vyhláška č. 655/2004
Z.z., ktorá upravuje spôsob určenia a výšku odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu
času advokáta za právne služby poskytované klientom na základe dohody alebo ustanovenia na to
oprávneným orgánom.

42. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že zmluvná odmena medzi žalobkyňou a
žalovaným bola dohodnutá ako hodinová odmena podľa § 2 ods. 2 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.,
ktorej výška závisela od počtu hodín výkonu advokácie. Vystavenie faktúry dohodli zmluvné strany ako
oprávnenie advokátky, nie je povinnosť. V súlade s § 4 citovanej vyhlášky mala žalobkyňa povinnosť

predložiť žalovanému časovú špecifikáciu vykonanej práce iba na jeho žiadosť, pretože zmluva v tomto
smere neobsahuje zo strany žalobkyne žiadnu povinnosť časovej špecifikácie. Hodinovú odmenu za
právne služby dohodli zmluvné strany vo výške 79 eur s tým, že v tejto hodinovej odmene nie sú zahrnuté
náklady ako sú napr. súdne, správne poplatky, preklady, cestovné vo výške 0,5 eur za km a iné náklady.
Cestovné (§ 15 ods. 1, § 16 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) dohodli zmluvné strany vo výške 0,50 eur/

km. Iné hotové výdavky a náhrada za stratu času neboli predmetom dohody a podľa obsahu zmluvy nie
sú súčasťou dohodnutej hodinovej odmeny.

43. Žalobkyňa uplatnila proti žalovanému okrem iných aj nárok na stratu času strávený cestou na
pojednávanie a späť, ktoré sa uskutočnilo v G., mimo sídla žalobkyne. Výšku požadovanej náhrady pri

výpočte určila použitím hodinovej odmeny, čo v danom prípade nezodpovedá podmienkam dohodnutým
v zmluve. Žalobkyňa má však zákonný nárok na náhradu za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č.
655/2004 Z.z.

44. Odvolacie tvrdenie žalobkyne o nesprávnej výške režijného paušálu za 5 úkonov právnej služby v

zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., ktoré jej súd prvej inštancie priznal vo výške 8,58 eur/
úkon, pričom žalobkyni patrí režijný paušál na dané obdobie
vo výške 8,84 eur/úkon, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné. Žalobkyňa vyúčtovala a uplatnila proti
žalovanému režijný paušál za dané obdobie vo výške 8,58 eur/úkon a týmto uplatnením sú súdy viazané.

45. Za dôvodné považoval odvolací súd odvolacie tvrdenie žalobkyne o nepreukázaní podmienok pre
odloženie splatnosti plnenia, na ktoré bol žalovaný zaviazaný v prospech žalobkyne výrokom I. rozsudku
súdu prvej inštancie. Závery súdu prvej inštancie o povinnosti zaplatiť žalobkyni peňažnú pohľadávku
v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozsudku (§ 232 ods. 3 CSP) vyhodnotil odvolací súd ako
predčasné a bez opory v zistení majetkových a sociálnych pomerov na strane žalovaného. Zo zisteného

skutkového stavu nemožno ustáliť, že ide o odôvodnený prípad pre určenie dlhšej lehoty na plnenie ako
je lehota 3 dní.

46. Z vyššie uvedených dôvod odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
vo všetkých výrokoch. Výrok I. posúdil odvolací súd ako závislý výrok k posudzovaniu správnosti a

dôvodnosti žalobou uplatneného celkového nároku vo veci samej a výrok III. o nároku na náhradu trov
konania závisí od výsledku sporu k veci samej a od miery úspechu strán v sporovom konaní.47. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP vec
opätovne prejedná a vo veci rozhodne s prihliadnutím na skutočnosť, že časť peňažnej pohľadávky vo
výške 671,50 eur žalovaný zaplatil pred podaním žaloby dňa 20.11.2017 a časť peňažnej pohľadávky

vo výške 345,40 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 21.9.2017 do zaplatenia, ktorý žalovaný
vyčíslil vo vyjadrení zo dňa 11.10.2018 k odvolaniu žalobcu (č.l. 78-79 spisu), spolu vo výške 363,70
eur, mal žalovaný žalobkyni zaplatiť dňa 12.10.2018, o čom doložil bankový detail tohto pohybu na účte
(č.l. 80 spisu). Za skutkového stavu veci zisteného vykonaným dokazovaním sa súd prvej inštancie
bude v intenciách vysloveného právneho názoru odvolacím súdom v odsekoch 29. - 42, 44. tohto

odôvodnenia dôsledne riadiť zmluvou o poskytovaní právnych služieb uzavretou medzi žalobkyňou a
žalovaným, obsahom práv a povinností zmluvných strán, pričom bude rešpektovať právny režim tých
nárokov žalobkyne, ktoré nie sú predmetom dohodnutej odmeny a ich prípadnú opodstatnenosť by
zakladal právny predpis, zákon č. 586/2003 Z.z. v spojení s vyhláškou č. 655/2004 Z.z.

48. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí

o veci podľa § 396 ods. 3 CSP.

49. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým
sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429

ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).