Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. február 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/225/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115224263
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3115224263.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov
JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu A., právne zastúpený U.
proti žalovanému O., o zaplatenie zmluvného úroku, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín, č.k. 16C/428/2015-78 zo dňa 13. septembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd zamietol žalobu v časti uplatneného nároku na

riadny úrok vo výške 6,99 % ročne zo sumy 10.151,63 Eur od 29.08.2015 do zaplatenia
p o t v r d z u j e .

Vo výroku o náhrade trov konania m e n í tak, že žalobca m á voči žalovanému n á r o k na
náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.

Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v časti uplatneného nároku na riadny
úrok vo výške 6,99 % ročne zo sumy 10.151,63 Eur od 29.08.2015 do zaplatenia zamietol. Rozhodol,
že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 68,8 %. Svoje rozhodnutie
právne odôvodnil ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, § 565, § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2
Občianskeho zákonníka a vecne tým, že žalobcovi od predčasného zosplatnenia úveru patrí len
nárok na úroky z omeškania. Pri rozhodovaní vychádzal z platobného rozkazu, č.k. 16C/428/2015-47

zo dňa 20.04.2017, ktorým súd vyhovel žalobe v časti o zaplatenie istiny 10.151,63 Eur a úrokov z
omeškania 5 % ročne zo sumy 10.151,63 Eur od 29.08.2015 do zaplatenia. Predmetom
tohto konania tak zostal nárok na zaplatenie zmluvných úrokov 6,99 % ročne zo sumy 10.151,63 Eur
od 29.08.2015 do zaplatenia, ktorý nárok súd nepovažoval za dôvodný. Uviedol, že zo zmluvy o úvere,
uzavretej dňa 07.10.2014, vyplynulo, že žalobca poskytol žalovanému na základe jeho žiadosti k zmluve
o stavebnom sporení č. XXXXXXXX s cieľovou sumou 9.500 Eur medziúver vo výške 9.500 Eur s fixnou
úrokovou sadzbou 6,99 % ročne, a to na preklenutie obdobia do pridelenia stavebného

úveru. Žalovaný sa zaviazal splácať úver za podmienok v zmluve dohodnutých. Vzhľadom na porušenie
záväzkov vyplývajúcich z úverovej zmluvy žalobca vyzval žalovaného na splatenie celého zostatku
úveru vo výške 10.151,63 Eur ku dňu 28.08.2015. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou
žalobcu, že nárok na riadne úroky trvá aj po zosplatnení úveru. Uviedol, že rozhodovacia prax súdov
Slovenskej republiky sa priklonila k právnemu záveru, že dojednané úroky z úveru patria veriteľovi len
za dobu do splatnosti, resp. zosplatnenia úveru, pretože predčasným zosplatnením záväzku dochádza

k zmene záväzku, čo veriteľovi umožňuje požadovať jednorazové a okamžité vrátenie celej požičanej
sumy, vrátane istiny úveru i úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Po zosplatnení úveru
spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, preto nie je dôvod,aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili za stavu oprávnenej držby. V opačnom prípade by
išlo o krajne nespravodlivý stav, kedy by spotrebiteľ bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom
vynútenia plnenia a veriteľ by inkasoval úroky zo zmluvy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. V

protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie podľa § 517 Občianskeho zákonníka, a teda
úroky z omeškania. Uviedol, že tento právny názor obsahuje aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky z 18.09.2012, sp. zn. IV. ÚS 476/2012. Zdôraznil tiež, že už Najvyšší súd Slovenskej republiky
vo svojom rozhodnutí, sp. zn. 4Obo/143/1998 jasne definoval, že úroky z poskytnutých finančných
prostriedkov (zmluvné úroky) patria veriteľovi iba do splatnosti dlhu, prípadne splatnosti jeho jednotlivých

splátok. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby
odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe vyhovie a prizná žalobcovi proti
žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Uviedol, že súd prvej inštancie „byť si vedomý
odlišných právnych názorov v odbornej verejnosti“, na ktoré v priebehu konania poukazoval
žalobca, konštatoval v napadnutom rozhodnutí nedôvodnosť uplatneného nároku na zaplatenie úrokov
po vyhlásení okamžitej (predčasnej) splatnosti úveru. Citáciou viacerých rozhodnutí všeobecných súdov
Slovenskej republiky a Českej republiky, odborných článkov a odbornej literatúry dôrazne akcentoval,

že v danom prípade nemožno akceptovať údajnú neprípustnosť paralelného úročenia istiny úverovej
pohľadávky žalobcu po zosplatnení úveru zákonným úrokom z omeškania vo výške 5% p.a. a súčasne
riadnymzmluvnýchúrokomvovýške6,99%p.a.Uviedol,žeopačnýmvýkladomdochádzaadabsurdum
k neodôvodnenému zvýhodneniu žalovaného v neprospech žalobcu, keď namiesto povinnosti zaplatiť
žalobcovi aj zmluvne dohodnuté úroky vo výške 6,99 % p.a. popri úrokoch z omeškania (ako zákonom

stanovenej sankcie), je žalovaný povinný zaplatiť iba zákonný úrok z omeškania vo výške 5% p.a. Na
základe absurdného záveru súdu prvej inštancie by bolo postavenie dlžníka lepšie v prípade porušenia
záväzku (nesplácania úveru), než v prípade riadneho plnenia povinnosti. Ak totiž počas celej doby úveru
dlžník riadne svoj úver spláca, tento sa mu úročí dojednanou sadzbou, v danom prípade 6,99 %. Pokiaľ
však úver svojvoľne splácať prestane a banka v dôsledku toho zvyšok úveru zosplatní (strata výhody

splátok),vzniknedlžníkovibezďalšiehoibapovinnostiplatiťzákonnýúrokzomeškania,vdanomprípade
5 %. Paradoxne tak dochádza k ekonomicky výhodnejšiemu postaveniu žalovaného, keď namiesto
povinnosti zaplatiť žalobcovi aj zmluvne dohodnuté úroky vo výške 6,99 % ročne, popri úrokoch z
omeškania, je žalovaný povinný zaplatiť iba zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % p.a.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.

5. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok. Určujúca spätosť
rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára organickú (kompletizujúcu) jednotu.
Odvolací súd sa v danom prípade v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými i právnymi
závermi súdu prvej inštancie. Po dôkladnom preskúmaní odvolacích námietok dospel k záveru, že
súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav, ktorý posúdil v súlade s hmotným právom a ustálenou

rozhodovacou činnosťou. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán sporu (žalobcu), námietky žalobcu, uvedené v podanom odvolaní,
sú totožné s námietkami uplatnenými pred súdom prvej inštancie a s týmito sa súd prvej inštancie
dostatočne vyporiadal. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v
podrobnostiach naň podľa § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Pokiaľ odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na

dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, postačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné
skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak
zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.

6. V posudzovanej veci žalobca žalobou proti žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie istiny 10.151,63

Eur, úroky 6,99 % ročne z tejto sumy od 29.08.2015 do zaplatenia a úroky z omeškania 5 % ročne z
tejto sumy od 29.08.2015 do zaplatenia. Súd prvej inštancie platobným rozkazom zo dňa 20.04.2017
v časti o zaplatenie istiny 10.151,63 Eur a úrokov z omeškania 5 % ročne zo sumy 10.151,63 Eur od29.08.2015 do zaplatenia žalobe vyhovel, nakoľko v tejto časti považoval nárok žalobcu za dôvodný.
Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 16.11.2017.

7. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu vo zvyšujúcej časti, ktorou sa žalobca od
žalovaného domáhal zaplatenia úrokov po vyhlásení splatnosti úveru vo výške 6,99 % ročne zo
sumy 10.151,63 Eur od 29.08.2015 do zaplatenia. Zastával názor, že žalobcovi zmluvné úroky odo dňa
účinkov zosplatnenia úveru nepatria. Od predčasného zosplatnenia úveru patrí žalobcovi nárok len na
úroky z omeškania, ktoré žalobcovi boli priznané platobným rozkazom. Dôvodnosť podaného odvolania

tak vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu spočívala na právnom posúdení otázky, či veriteľ má nárok
na zmluvný úrok aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru.

8. S ohľadom na odvolacie námietky sa odvolací súd zameral na právne posúdenie nároku na uplatnený
úrok. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou

aplikáciouprávanazistenýskutkovýstav;dochádzaknejvtedy,aksúdnepoužilsprávnyprávnypredpis,
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

9. Aplikačná prax súdov sa otázkou priznania úrokov z úveru po splatnosti pohľadávky, a teda popri

úrokoch z omeškania, či iných sankciách opakovane zaoberala a dospela k záveru,
že dohodnuté úroky z poskytnutých finančných prostriedkov patria veriteľovi len do
splatnosti dlhu. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Zmluvné dojednanie
o povinnosti platiť úroky popri úrokoch z omeškania bolo označené za obchádzanie zákonného
pravidla, stanoveného v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka o administratívnom strope

úrokov z omeškania.

10. Odvolací súd zdôrazňuje, že je potrebné jasne rozlíšiť zmluvný úrok, čo je vlastne odmena veriteľa
za to, že poskytol finančné prostriedky dlžníkovi za určitých podmienok a vo výške, ktoré
si dohodli v zmluve a úrok z omeškania, ktorý môže požadovať veriteľ od dlžníka

popri plnení dlhu. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý
umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej sumy.
Rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že pri možnosti
platenia dlhu v splátkach veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu
naraz. Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy

istiny, ktorá sa iba postupne vracia a spláca, za čo patrí veriteľovi úrok. Pri predčasnom a mimoriadnom
zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov
kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Veriteľ teda navodzuje stav, v ktorom má právo
získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho
na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru. Ak teda nastal stav, kedy

spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, nie je dôvod
na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili za stavu oprávnenej držby finančných prostriedkov
spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav,
kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a
veriteľ by inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil popri úrokoch z omeškania.

Jednorazovýmzosplatnenímvznikáspotrebiteľovipovinnosťjednorazovovrátiťsumupožičanéhoúveru,
navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide
o protiprávny stav, založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru.

11. Ak by napriek tomu existovala zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné

nároky, patriace len v právne súladnom stave, je táto zmluvná úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne
odchýlna od zákona, čo zmluvnú podmienku robí absolútne neplatnou, nakoľko v protiprávnom stave
patria zmluvným stranám len sankcie, medzi ktoré patria i úroky z omeškania. Dohoda o platení úrokov
za úver aj po splatnosti spôsobuje, že dohodnuté úroky popri úrokoch z omeškania v skutočnosti
neprimerane navyšujú cenu za užívanie finančných prostriedkov za obdobie po dohodnutej alebo

predčasne vyvolanej dobe splatnosti a zneisťujú sankčný mechanizmus úrokov z omeškania.

12. Na podporu správnosti tohto názoru odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 18.09.2012, č.k. IV. ÚS 476/2012-14, na ktoré poukázal i súd prvejinštancie, v zmysle ktorého ústavný súd považuje za ústavne akceptovateľný výklad, podľa ktorého po
zosplatnení úveru nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie úrokov z úveru.

13. Odvolací súd preto zastáva názor, že aj prípadná dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch
z omeškania, prípadne ďalších sankciách platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za
poskytnutie úveru do zosplatnenia úveru aj po zosplatnení úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu ku
škode spotrebiteľa, predstavuje zhoršenie jeho postavenia oproti zákonnému pravidlu, ktoré chráni
spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru. Keďže niet

kogentnej úpravy o úrokoch popri úrokoch z omeškania (zákon reguluje úroky za úver bez
časovej úpravy), je takáto dohoda o úrokoch nielen v neprospech spotrebiteľa, ale vyvoláva i hrubú
nerovnováhu v neprospech slabšej zmluvnej strany, je preto neprijateľná.

14. Popri rozhodnutí vo veci samej žalobca odvolaním napadol aj výrok o náhrade trov konania.

15. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

17. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním petitu žaloby a výroku rozhodnutia vo veci samej.

18. V danom prípade bol žalobca úspešný čo do nároku na zaplatenie istiny s príslušenstvom, a to pokiaľ
ide o istinu 10.151,63 Eur s úrokom z omeškania (priznané platobným rozkazom) a nebol úspešný,
pokiaľ ide o nárok na zaplatenie úroku vo výške 6,99 % ročne zo sumy 10.151,63 Eur od

29.08.2015 do zaplatenia, ktorý nárok tvorí príslušenstvo istiny. Žalobca mal, pokiaľ ide o istinu, vo veci
plný úspech, nepatrný bol jeho neúspech, pokiaľ ide o príslušenstvo istiny, preto žalobcovi patrí celý
nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255

ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko každá zo
strán sporu mala vo veci úspech len čiastočný. Žalobca mal úspech v časti, ktorou sa domáhal určenia
nároku na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %, naproti tomu bol žalovaný úspešný
v časti, ktorou bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá.

20. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).