Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. január 2018

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 10C/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6917207564
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Csank

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2018:6917207564.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudcom JUDr. Petrom Csankom v právnej veci žalobcu: G. I. F. invest,

s. r. o., so sídlom Včelince č. 186 IČO: 50 154 583, zast. JUDr. Ladislav Csákó, advokátom so sídlom
Rožňava, Hviezdoslavova 4, proti žalovaným: 1/ A. V., nar. XX. XX. XXXX bytom G. XXX/X a 2/ N. V.,
nar. X. XX. XXXX, bytom G. XXX/X, obaja zast. advokátom JUDr. Mgr. Viktor Balák, so sídlom Rimavská
Sobota, Povstania 15 v konaní o vypratanie bytu takto

r o z h o d o l :

I.Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní vypratať byt č. X na druhom poschodí vo vchode č. V.. bytovej jednotky
súpisné číslo XXX vedený Okresným úradom B. C., katastrálny odbor na LV č. XXXX katastrálne územie
G. do 15 - ich dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasasvojoužaloboudomáhalnažalovanýchvyprataniabytuč.Xnadruhomposchodívovchode
číslo X, bytovej jednotky súpisné číslo XXX vedený Okresným úradom Rimavská Sobota katastrálnym
odborom na LV č.XXXX v kat. území G. a zároveň náhrady trov konania z dôvodu že je vlastníkom
predmetného bytu a žalovaní tento byt užívajú bez právneho dôvodu.

2.Žalovaní sa bránili tým, že majú právny titul na užívanie predmetného bytu, keďže uzavreli s

manželmi Z. ako nájomcami tohto bytu v roku XXXX písomnú podnájomnú zmluvu s písomným
súhlasom prenajímateľa. K tomuto však žiadne listinné dôkazy súdu predostrieť nevedeli a snažili sa
tieto skutočnosti dokázať výpoveďami svedkov, resp. listinnými dôkazmi.

3.Súd dňa 16. 1. 2018 vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovanej 2/, ktorej neúčasť
ospravedlnil z dôvodu práceneschopnosti jej právny zástupca. Zároveň súd vec prejednal v
neprítomnosti žalobcu, ktorého neúčasť ospravedlnil zástupca žalobcu.

4.Na pojednávaní vykonal súd dokazovanie výsluchom žalovaného 1, svedkov S. Z. a L. Z. a
oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi: oboznámením sa so žalobou, oznámením č. l.
5 s podacím lístkom, spolu s prílohami, návrhom zmluvy o nájme bytu, výzvou o vypratanie s podacím
listom, výpis z LV, výpis z obchodného registra, vyjadrením žalovaného 1/ k žalobe, sobášnym listom
žalovaných, potvrdenkami o platbách čl l. 28 a nasledujúce, potvrdením PD G. , kópia zápisnice z
pojednávania vo veci XXC/XX/XXXX,vyjadrenie Obce, nájomnou zmluvou uzavretá medzi PD G. a A.

K. , potvrdenie o pobyte a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav:5.Žalobca je vlastníkom bytu č. X na druhom poschodí vo vchode číslo X, bytovej jednotky súpisnej
jednotky č. XXX vedeným Okresným úradom B.Á. C., katastrálne územie na LV č. XXXX, katastrálne
územie G., čo preukázal predloženým listom vlastníctva.

6.Predmetný byt užívajú žalovaní, čo v konaní nepopreli, avšak uviedli, že ho užívajú na základe
podnájomnejzmluvy,ktorúpísomneuzavrelisnájomcamitohtobytu,manželmiZ.spísomnýmsúhlasom
prenajímateľa.

7.Z výpovede svedka L. Z. vyplynulo jednoznačne, že žiadna písomná dohoda medzi ním, jeho
manželkou ako aj žalovanými ohľadne užívania bytu uzatvorená nebola. Bola to iba ústna dohoda, o
ktorej vedeli iba tieto strany, ktoré túto dohodu uzavreli ako aj starosta Obecného úradu G. pán R.. Oni
si však k tomuto úkonu žiaden súhlas od nikoho iného nevypýtali. Predmetný svedok tvrdil, že on má
uzatvorenú nájomnú zmluvu na predmetný byt a býval v ňom od roku 1985.

8.Svedkyňa S. Z. taktiež poprela, že by bola uzavretá akákoľvek písomná zmluva alebo dohoda
medzi ňou, jej manželom ako aj žalovanými ohľadom predmetného bytu a bola to iba ústna dohoda,
za ktorú oni žiadne peniaze nepýtali, predmetom dohody bolo že tam idú žalovaní bývať a o dohode
vedela iba rodina, nikto iný a od nikoho iného nežiadali ani súhlas. V. tam začali bývať od júna 2015.
Manželia Z. pritom bývali v predmetnom byte od roku 1985, pracovali na družstve a oni dostali byt. Z

jej výpovede je zrejmé, že žiaden súhlas k tomu, aby tam mohli bývať V. nežiadali.

9.Z výpovede svedkov taktiež vyplynulo, že tí sa považujú za nájomcov bytu, ktorý je predmetom tohto
konania, nakoľko mali uzavretú zmluvu s bývalým družstvom a mali podiel v družstve.

10.Vyššie uvedené svedecké výpovede, o ktorých hodnovernosti súd pochybnosti nemal, jednoznačne
preukazujú, že nebola uzavretá žiadna písomná dohoda medzi manželmi Z. ako nájomcami a
žalovanými ako podnájomcami ohľadom užívania bytu, ktorý je predmetom konania. Je však zrejmé,
že bola medzi nimi uzavretá v ústnej forme dohoda o užívaní bytu s tým, že medzi účastníkmi tejto
dohody nebolo pochybné, kto túto dohodu uzatváral, čo bolo predmetom tejto dohody - ktorý konkrétny

byt (byt ktorý užívali na základe nájomnej zmluvy manželia Z.), dohoda bola uzavretá bezodplatne,
čas užívania bytu nebol určený. O tejto skutočnosti však nikto okrem starostu obce nevedel a žiaden
písomný súhlas sa nežiadal a ani nebol udelený.

11.Súd okrem dokazovania opísaného v bode 4 tohto rozsudku zamietol ďalšie návrhy na vykonanie

dokazovania zo strany právneho zástupcu žalovaných nakoľko boli pre predmetnú vec právne
irelevantné, presahovali rámec skutočností, ktoré bolo potrebné v konaní zistiť a zároveň odročenie
pojednávania za účelom ich vykonania by bolo v rozpore s hospodárnosťou a rýchlosťou konania.
Pre posúdenie a rozhodnutie veci bolo dôležité zistenie, že ohľadom užívania sporného bytu zo
strany žalovaných bola uzavretá ústna dohoda medzi manželmi Z. ako nájomcami a žalovanými ako

podnájomcami s tým, že súd z vykonaného dokazovania pochybnosti nemal, že žalovaní užívajú byt,
ktorý je predmetom tohto konania a ktorý je označený na LV č. XXXX v kat. území G., a ktorý predtým
fakticky užívali nájomníci manželia Z.. Takýto skutkový záver vytvoril pre súd dostatočný základ pre
právne posúdenie predmetnej veci.

12.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 126 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho

práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom
zadržuje.
Podľa § 719 ods. 1 Občianskeho zákonníka prenajatý byt alebo jeho časť možno inému prenechať
do podnájmu na dobu určenú v zmluve o podnájme alebo bez časového určenia len s písomným
súhlasom prenajímateľa. Zmluva o podnájme upravuje podmienky skončenia podnájmu, najmä možnosť

dať výpoveď zo strany prenajímateľa; ak sa nedohodlo inak, platí, že podnájom možno vypovedať bez
uvedenia dôvodov v lehote podľa § 710 ods. 3.
Podľa § 719 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nájomca nemôže zo závažných dôvodov po dlhšiu dobu
byt užívať a ak prenajímateľ nesúhlasí bez závažných dôvodov s tým, aby prenajatý byt alebo jeho časťnájomca prenechal inému do podnájmu, môže súd na návrh nájomcu rozhodnutím nahradiť prejav vôle
prenajímateľa.
Podľa § 719 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak bol podnájom dojednaný na určitú dobu, skončí sa tiež

uplynutím tejto doby.
Podľa § 719 ods. 4 Občianskeho zákonníka po skončení podnájmu podnájomník nemá právo na
náhradný podnájom.

13.Z judikatúry súdov súd dáva do pozornosti rozhodnutie podľa ktorého podnájom bytu podľa § 719

ods. 1 OZ vzniká zmluvou uzavretou medzi nájomcom bytu a podnájomcom, ktorú však možno uzavrieť
len so súhlasom prenajímateľa. Tento súhlas musí byť daný písomne. Ak prenajímateľ písomný súhlas
k zmluve nedá, je zmluva o podnájme podľa § 39 OZ absolútne neplatná (Rozsudok Najvyššieho súdu
SR, sp.zn. 3 Cdo 157/2002).

14.Súd právny vzťah medzi sporovými stranami nepovažoval za spotrebiteľský. V konaní bolo

preukázané (ako to bude ďalej rozvedené), že žalovaní užívajú byt, ktorý je predmetom konania bez
právneho dôvodu, na základe absolútne neplatnej zmluvy. Sporové strany neboli nikdy a ani teraz nie
sú v žiadnom zmluvnom ani inom vzťahu, ktorý by sa mal posudzovať podľa ustanovení slúžiacich na
ochranu spotrebiteľa a nie sú teda v pozícii spotrebiteľa či dodávateľa.

15.K veci samej je potrebné začať tým, že predmetom konania bola žaloba, na základe ktorej sa vlastník
bytu - žalobca domáhal ochrany svojho vlastníckeho práva v zmysle ust. § 123 a § 126 Občianskeho
zákonníka z dôvodu, že do jeho vlastníckeho práva bolo zo strany žalovaných zasiahnuté. Žalobca
svoje vlastnícke právo preukázal výpisom z LV, z ktorého vyplýva, že je vlastníkom bytovej jednotky
vo Včelinciach súpisné číslo 186, pričom ide o 6 bytovú jednotku v rámci ktorej sa nachádza aj byt č.

5 na druhom poschodí vo vchode číslo l, ktorého je žalobca vlastníkom a ktorý užívajú neoprávnene
žalovaní.Žalovanínepopierali,žeužívajúbyt,ktorýjepredmetomtohtokonania.Ichšpekulácieohľadom
označenia bytov považoval súd za účelové a pozornosť zavádzajúce. Podľa informácií dostupných zo
spisu je zrejmé, že v minulosti byty, ktoré sú v bytovom dome (kde je aj byt, ktorý je predmetom konania),
neboli označené číslami a k ich presnému očíslovaniu došlo iba nedávno po ich pasportizácii. Byt, ktorý

je predmetom konania fyzicky existoval (minimálne od roku 1985 kedy sporný byt začali užívať manželia
Z.)atobezohľadunaspôsobjehočíslovaniaajezrejmé,žežalovaníbytužívajúajdoposiaľ.Relevantné
je iba analyzovanie, či k užívaniu bytu ich oprávňuje právny titul, ktorý je v tomto prípade silnejší ako
vlastnícky titul žalobcu vo vzťahu k bytu.

16.Žalovaní v konaní tvrdili, že medzi nimi a manželmi Z.Ý.N. bola uzavretá písomná zmluva o
podnájme, na základe ktorej mohli užívať byt, ktorý je predmetom konania. Zároveň poukázali na to,
že mali písomný súhlas vlastníka s predmetnou podnájomnou zmluvou. Avšak vzhľadom k tomu, že
nemali k dispozícii žiadne listinné dôkazy navrhli súdu vykonať dokazovanie mimo iného predvolaním
svedkov, teda manželov Z., ktorí mali s nimi uzavrieť podnájomnú zmluvu. Výpoveď týchto svedkov

sa ukázala ako kľúčová k vyriešeniu prípadu. Súd z výpovede navrhnutých svedkov mal zistené, že k
uzavretiu žiadnej písomnej podnájomnej dohody medzi žalovanými a manželmi Z. ohľadne bytu, ktorý
je predmetom tohto konania nedošlo. V konaní však bolo ich výpoveďami preukázané (o hodnovernosti
výpovede ktorých súd pochybnosti nemal), že bola medzi manželmi Z. ako nájomcami bytu, ktorý je
predmetom tohto konania a žalovanými ako podnájomníkmi uzatvorená podnájomná zmluva, avšak nie

v písomnej ale ústnej forme, čo zákon ale nevylučuje. Súd teda považoval za preukázané, že medzi
žalovanými a manželmi Z. bola uzavretá podnájomná zmluva a to ústnou formou pričom zrejmé boli
zmluvné strany aj predmet podnájomnej zmluvy, teda byt, ktorý je predmetom aj tohto konania, a ktorý
od roku 1985 užívali nájomcovia Z.A.Y., podnájomná zmluva bola uzatvorená bezodplatne, čo zákon
taktiež nevylučuje a zároveň čas užívania bytu zo strany žalovaných nebol určený.

17.Súd teda považoval v konaní za preukázané, že medzi manželmi Z. a žalovanými bola uzatvorená
podnájomná zmluvu ústnou formou. K platnosti tejto zmluvy je však potrebný písomný súhlas
prenajímateľa, ktorý vyžaduje obligatórne zákon v § 719 Občianskeho zákonníka, bez súhlasu
ktorého je zmluva absolútne neplatná. Nakoľko v konaní žiadnym spôsobom nebolo

preukázané, že by žalovaní resp. manželia Z. ako nájomníci predmetného bytu mali alebo žiadali
písomný súhlas prenajímateľa s uvedeným podnájomným vzťahom súd uzatvára,
že predmetná podnájomná zmluva pre absenciu písomného súhlasu prenajímateľa s podnájmom jeabsolútne neplatná. Na uvedenom základe teda žalovaní užívajú tento byt bez akéhokoľvek právneho
dôvodu. Súd teda žalovaným právnu ochranu poskytnúť nemohol.

18.Čo sa týka tvrdení žalovaných, že tvorili spoločnú domácnosť s manželmi Z., súd mal za to, že ide
o účelové, v konaní ničím nepodložené tvrdenie žalovaných s úmyslom vytvoriť dojem, že tieto rodiny
tvorili spoločnú domácnosť a mali teda daný právny nárok na užívanie predmetného bytu, čo svedecká
výpoveď svedkyne Z. vyvrátila.

19.V konaní teda žalobca jednoznačne preukázal, že je vlastníkom bytu, ktorý je predmetom tohto
konania a že mu žalovaní jeho byt bez právneho dôvodu užívajú, teda žalovaní sú povinní predmetný
byt vypratať.

20.O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. tak že v spore úspešnému žalobcovi
priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Banskej Bystrici cestou Okresného súdu v Rimavskej Sobote.
Podľa § 127 Civilného sporového poriadku ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis. (ods. 1)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania.(ods. 2).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.(ods. 3).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo im ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.