Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Viera Hadrbulcová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 9C/161/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112228273
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Hadrbulcová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2013:1112228273.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou v právnej veci žalobcu: N.. Š. T., B..
X.X.XXXX, X. G. XXXX, XXX XX Č.H., zast. JUDr. Pavel Dlhopolček, advokát, ul. J. Reka č, 13, 010 01
Žilina, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, 829 24 Bratislava
o ochranu osobnosti takto
r o z h o d o l :
Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.
Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobou podanou na súd dňa 3.9.2012 domáhal sa žalobca proti žalovanému ochrany osobnosti podľa
§ 11 Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb.) na tom základe, že žalovaný porušil práva žalobcu,
pretože zverejnil jeho osobné údaje v zrejmom rozpore s oprávneným záujmom žalobcu. Uviedol, že
rozhodne nie je a ani nebolo v záujme žalobcu aby žalovaný zverejnil dokumenty, ktoré sa dotýkali
disciplinárneho konania vedeného proti žalobcovi ako aj rozsudky súdov s nepriaznivým výsledkom proti
žalobcovi. Žalobca nikdy nedal súhlas bývalému zamestnávateľovi, t. j. žalovanému na zverejnenie
jeho osobných údajov. Za obzvlášť závažné označil skutočnosť, že osobné údaje žalobcu boli bez jeho
súhlasu sprístupnené fyzickým osobám a takto nezákonne sprístupnené údaje boli dokonca použité a
zneužité proti N.. Y. V. v pracovno právnej veci v občiansko - súdnom konaní.
Žalobca žiadal, aby súd rozsudkom určil, že právo žalobcu N.. Š. T. priznané § 11 Obč. zák.
sprístupnením jeho osobných údajov z osobného spisu bez jeho súhlasu, ktoré sa nachádzajú v
dokumentácii v súdnych spisoch Okresného súdu Bratislava I spisová značka 18C 98/2006 a Krajského
súdu v Bratislave spisová značka 6Co 131/2011 predstavujúce upozornenia na porušenie pracovnej
disciplíny, skončení pracovného pomeru výpoveďou a rozsudky Okresného súdu Bratislava I a
Krajského súdu Bratislava porušené bolo.
Ďalej žiadal zaviazať žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi 7.000,- euro do troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia, náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia žalobcu.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že v danom prípade žalovaný nezverejnil osobné údaje
žalobcu , ani ich nesprístupnil súčasnému zamestnávateľovi žalobcu (t.j. spoločnosti T a T systém),
N.. V., či inej fyzickej osobe. Žalovaný predložil predmetné dokumenty (t.j. upozornenia na porušenie
pracovnej disciplíny, výpoveď z pracovného pomeru a rozsudky vo veci žaloby žalobcu o určenie
neplatnosti výpovede Okresnému súdu Bratislava I a to ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení,
nevyhnutné na ochranu svojich zákonných práv a právom chránených záujmov. Predloženie dôkazov
súdu na preukázanie svojich tvrdení je nevyhnutné na ochranu zákonných práv a právom chránenýchzáujmovžalovaného.Predloženiedôkazovsúdunapreukázaniesvojichtvrdeníjepovinnosťouaprávom
účastníka konania vyplývajúcim z ust. § 120 OSP a v tomto práve nemôže byť účastník konania nijako
obmedzovaný. Predložením predmetných dokumentov súdu ako dôkazov na podporu svojich tvrdení v
súdnom konaní nedošlo zo strany žalovaného k porušeniu právnej povinnosti. V danom prípade teda
nemožno hovoriť o protizákonnom konaní žalovaného.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výpoveďou svedka N.. T.. L.
O., L.., obsahom spisu tun. č. súdu spisová značka 18C 98/2006, listinnými dôkazmi (upozornenie
na porušenie pracovnej disciplíny č. VL-31/2006/903 zo dňa 13.9.2006, upozornenie na porušenie
pracovnej disciplíny č. 19433/2006/903 zo dňa 17.10.2006, skončenie pracovného pomeru výpoveďou
č. 20990/2006/903 zo dňa 25.10.2006, Rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č. k. 16C 15/2007-84 zo
dňa 6.12.2007‚ Rozsudok Krajského súdu Bratislava č. k. 3Co 71/08-112 zo dňa 18.6.2009 a ďalšími
listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
Žalovaný ako bývalý zamestnávateľ žalobcu ukončil so žalobcom pracovný pomer výpoveďou pre
porušeniepracovnejdisciplíny.Žalobcapodalnapríslušnomsúdežalobuourčenieneplatnostivýpovede
z pracovného pomeru. Vec bola vedená na Okresnom súde Bratislava I pod spisovou značkou 16C
15/2007. Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo dňa 6.12.2007, č.k. 16C 15/2007-84 žalobu v celom
rozsahu zamietol. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom Krajský súd Bratislava rozhodol
rozsudkom zo dňa 18.6.2009, č.k. 3C0 71/08-112 tak, že potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.
Žalovaný ako bývalý zamestnávateľ N.. J. V. ukončil s N.. V. pracovný pomer výpoveďou pre porušenie
pracovnej disciplíny. N.. V. podala na príslušnom súde žalobu o určenie neplatnosti výpovede z
pracovného pomeru. Vec bola vedená na Okresnom súde Bratislava I pod spisovou značkou 18C
98/2006. O návrhu Ing. V. Okresný súd rozhodol rozsudkom zo dňa 16.4.2009, č.k. 18C 98/2006-378
tak, že návrh Ing. V. zamietol. Proti rozsudku podala Ing. V. odvolanie, o ktorom Krajský súd Bratislava
rozhodol uznesením zo dňa 31.8.2010, č.k. 6C0 364/09-449 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Po vrátení veci Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie vo veci žaloby o určenie neplatnosti
výpovede Ing. V. žalovaný na pojednávaní konanom dňa 2.12.2010 v rámci dokazovania predložil
okresnému súdu písomné vyjadrenie zo dňa 1.12.2010 v ktorom uviedol, že uznesenie odvolacieho
súdu podľa jeho názoru vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože Zákonník práce
pre platnosť výpovede z pracovného pomeru nevyžaduje, aby menej závažné porušenie pracovnej
disciplíny podľa § 63 ods. 1 písm. e) bolo sústavné, tj. aby k porušeniu pracovnej disciplíny menej
závažným spôsobom došlo najmenej trikrát. V rámci svojej argumentácie odporca v predmetnom
vyjadrení poukázal na to, že rovnakým procesným spôsobom ako s Ing. V. ukončil pracovný pomer aj so
žalobcom, tj. žalobcovi bola daná výpoveď pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny s tým, že v
posledných šiestich mesiacoch bol jedenkrát upozornený na možnosť výpovede v súvislosti s porušením
pracovnej disciplíny. Keďže rovnakým procesným spôsobom ukončil žalovaný pracovný pomer aj s Ing.
V., mal za to, že výpoveď z pracovného pomeru daná Ing. V. bola platná a uznesenie odvolacieho
súdu nesprávne, nakoľko vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na preukázanie svojich
tvrdení predložil: upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny žalobcu zo dňa 13.9.2006, upozornenie
na porušenie pracovnej disciplíny žalobcu zo dňa 17.10.2006, výpoveď z pracovného pomeru zo dňa
25.10.2006 danú žalobcovi, rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 6.l2.2007, č.k. 16C 15/2007
- 84, rozsudok Krajského súdu Bratislava zo dňa 18.6.2006, č.k. 3C0 71/08 -112.
V júli 2012 Ing. Y. V. pri pracovnom pohovore s N.. T.. L. O., L.., riaditeľom spoločnosti T a T
systém, Tomášiková 12570/50A, 831 04 Bratislava, súčasným zamestnávateľom žalobcu uviedla, že v
jej pracovnom spise sa nachádzajú dokumenty, z ktorých vyplýva, že N.. T. mal pracovnoprávne delikty
s predošlým zamestnávateľom, Následne sa uskutočnil pohovor medzi nadriadeným žalobcu a N.. T..
Tento rozhovor sa skončil s tým, že žalobca dostal podmienku, že sa ukončia všetky správne konania,
ktoré má na starosti, jeho súčasný zamestnávateľ zvažuje, či rozviaže pracovný pomer so žalobcom.
Žalobca tvrdil, že nikdy žalovanému nedal súhlas na zverejnenie osobných údajov, preto oprávnene
považuje konanie žalovaného za hrubé porušenie zákona č. 428/2002 Z.z. ochrane osobných údajov
v znení neskorších predpisov. Uviedol, že nemožno mať žiadne pochybnosti, že žalovaný objektívne
zodpovedá v súlade s ust. § 15 ods. 1 zákona o ochrane osobných údajov za ochranu osobnýchúdajov žalobcu, za bezpečnosť spracovaných osobných údajov a za ochranu práv žalobcu ako osoby
dotknutej v súlade s ust. § 4 ods. 5 zákona o ochrane osobných údajov. Žalobca hrubým spôsobom
porušil práva žalobcu súvisiace s ochranou jeho osobných údajov. V súlade s ust. § 7 ods. 7 zákona o
ochrane osobných údajov ten kto mieni zverejniť osobné údaje dotknutej osoby nesmie svojím konaním
neoprávnene zasahovať do práva na ochranu jej osobnosti a súkromia; ich zverejnenie nesmie byť v
rozpore s oprávnenými záujmami dotknutej osoby. Žalovaný porušil práva žalobcu, pretože zverejnil jeho
osobné údaje v zrejmom rozpore s oprávneným záujmom žalobcu.
Žalovaný sa bránil tým, že dokumenty, ktoré odporca predložil Okresnému súdu Bratislava I v konaní sp.
Zn. 18C 98/2006 (t.j. upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny, výpoveď z pracovného pomeru)
súd založil do súdneho spisu. Na nakladanie so súdnym spisom sa vzťahuje ust. § 44, ods. 1 OSP, podľa
ktorého účastníci a ich zástupcovia majú právo nazerať do súdneho spisu za úhradu vecných nákladov.
Toneplatí,akideozápisnicuohlasovaníalebolistinuobsahujúceutajovanéskutočnosti,alebochránené
údaje podľa osobitných predpisov. Toto ustanovenie priznáva účastníkovi konania a jeho zástupcovi
oprávnenie nazerať do súdneho spisu, robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie. Toto oprávnenie sa však
nevzťahuje na listiny obsahujúce chránené údaje podľa osobitných predpisov, pričom takto chránenými
údajmisúajosobnéúdajepodľazákonaoochraneosobnýchúdajov.Zuvedenéhovyplýva,ževprípade,
ak by dokumenty predložené odporcom v konaní sp. zn. 18C 98/2006 (t.j. upozornenia na porušenie
pracovnej disciplíny, výpoveď z pracovného pomeru) obsahovali údaje chránené zákonom o ochrane
osobných údajov, súd by vzhľadom na znenie ust. § 44 ods. I OSP neumožnil N.. V. ako účastníkovi
konania oboznámiť sa s týmito dokumentmi. Keďže súd sprístupnil N.. V.j tieto dokumenty, je zrejmé, že
neobsahovali údaje chránené podľa osobitných predpisov.
Podľa § 4 ods. 1 písm. d/ Zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov zverejňovaním
osobných údajov sa rozumie publikovanie, uverejnenie alebo vystavenie osobných údajov na verejnosti
prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov, verejne prístupných počítačových sietí, verejným
vykonaním alebo vystavením diela, 2) verejným vyhlásením, uvedením vo verejnom zozname, v registri
alebo v operáte, 3) ich umiestnením na úradnej tabuli alebo na inom verejne prístupnom mieste,
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb.) fyzická osoba má právo na ochranu svojej
osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti ako aj súkromia, svojho mena a
prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1/Obč. zákonníka fyzická osoba má právo sa domáhať aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
Podľa ods. 2/citovaného ustanovenia pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1,
najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti,
má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Predpokladom úspešného uplatňovania práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k
neoprávnenému zásahu, ďalej že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach
chránených ustanoveniami § 11 a nasledujúce Občianskeho zákonníka a to, že sa ochrany svojich práv
na základe tohto ustanovenia domáhajú aktívne a pasívne vecne legitimované subjekty. Tieto náležitosti
musia byť splnené, aby vznikol právny vzťah, ktorého obsahom je právo domáhať sa ochrany podľa
ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka a povinnosť súdom uložené sankcie, vrátane ospravedlnenia
sa, znášať.
Na úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti sa nevyžaduje vyvolanie následkov, ale stačí, že
zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 Občianskeho
zákonníka. Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobností je konanie, ktoré zasahuje do práv
chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka a je v rozpore s právami a povinnosťami pôvodcu
zásahu, stanovenými právnym poriadkom. Neoprávneným zásahom je v zásade každé nepravdivé
tvrdenie alebo obvinenie, ktoré zasahuje do práv chránených ustanovenia §11 Občianskeho zákonníka.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu právnej
povinnosti . V danom prípade žalovaný nezverejnil osobné údaje žalobcu, ani ich nesprístupnilsúčasnému zamestnávateľovi žalobcu (t.j. spoločnosti T aT systém), N.. V., či inej fyzickej osobe.
Žalovaný predložil predmetné dokumenty (t.j. upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny, výpoveď
z pracovného pomeru a rozsudky vo vecí žaloby žalobcu na preukázanie svojich tvrdení nevyhnutné
na ochranu svojich zákonných práv a právom chránených záujmov. Predloženie dôkazov súdu na
preukázanie svojich tvrdení je povinnosťou a právom účastníka konania vyplývajúcim z ust. § 120
OSP a v tomto práve nemôže byť účastník konania nijako obmedzovaný. Predložením predmetných
dokumentov súdu ako dôkazov na podporu svojich tvrdení v súdnom konaní nedošlo zo strany
žalovaného k porušeniu právnej povinnosti, nakoľko nedošlo k zverejneniu osobných údajov v
zmysle § 4 ods. 1 písm. d Zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov. Zverejnením
osobných údajov podľa tohto zákonného ustanovenia sa rozumie publikovanie, uverejnenie alebo
vystavenieosobnýchúdajovnaverejnostiprostredníctvommasovokomunikačnýchprostriedkov,verejne
prístupných počítačových sietí, verejným vykonaním alebo vystavením diela, verejným vyhlásením,
uvedením vo verejnom zozname, v registri alebo v operáte, ich umiestnením na úradnej tabuli alebo
na inom verejne prístupnom mieste. V danom prípade teda nemožno hovoriť o protizákonnom konaní
žalovaného. Konanie žalovaného nemožno považovať za neoprávnený zásah do osobnostných práv
žalobcu, preto súd žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1/O.s.p. podľa zásady úspechu vo veci. Žalobca vo
veci nemal úspech , žalovaný si náhradu trov neuplatnil, súd preto o náhrade trov konania rozhodol tak,
že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom
súde písomne dvojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
odvolanie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.