Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. október 2018

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2Csp/151/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8517204404
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8517204404.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v súkromnoprávnom, spotrebiteľskom

spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. , so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35
792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 810
11 Bratislava, P.O.BOX 41, IČO: 47 233 516 proti žalovanému: Z. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L.
X/XXX, N., v konaní o zaplatenie 1 474,20 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 999 eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od
4.3.2015 do zaplatenia a to všetko do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 35,54 % s tým, že ich
výšku určí súd samostatným uznesením po právoplatnosti veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 4.12.2017 žiadal zaviazať žalovaného k zaplateniu sumy
1474,20 eur s 5,05 % úrokom z omeškania od 4.3.2015 do zaplatenia. Žalobu odôvodni tým, že so
žalovaným uzatvoril dňa 7.10.2014 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX na základe ktorej
vyplatil žalovanému sumu 1 110 eur, žalovaný úver riadne a včas nesplácal, dostal sa do omeškania

už s úhradou splátky č. 5. Do okamžitej splatnosti úveru zaplatil len 0 eur. Žalovaná suma vo výške
1474,20 eur predstavuje nesplatenú sumu úveru a úroky (žalovaný celkovo uhradil 0 eur).

2. Žalobca ako dôkazy označil a pripojil listiny - Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva
o revolvingovom úvere z 7.10.2014, Oznámenie veriteľa o schválení úveru, Zmluvné dojednania,
doručenku o doručení zosplatnenia, oznámenie o zosplatnení z 21.1.2015. Na výzvu súdu žalobca
doručil výpis z jeho účtu preukazujúci vyplatenie sumy 999 žalovanému, prehľad platieb a Dohodu o

poskytovaní služieb.

3. Súd doručil žalovanému žalobu spolu s prílohami, uznesením ho v zmysle § 167 ods. 2 zákona č.
160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlenC.s.p.)vyzvalabysaknávrhuvyjadril,súčasneho
poučil o jeho procesných právach a povinnostiach s dôrazom na ustanovenie § 292 § C.s.p.. Uvedené
listiny boli žalovanému doručené do vlastných rúk dňa 1.6.2018.

4. Žalovaný sa k žalobe a prílohám nevyjadril, nevyužil žiadne prostriedky procesnej obrany, nenavrhol
vykonanie žiadnych dôkazov.5. Pojednávania sa stany nezúčastnili, žalobca ospravedlnil svoju neúčasť ako aj neúčasť svojho
právneho zástupcu, súhlasil s pojednávaním v ich neprítomností, žalovaný napriek riadne a včas
doručenému predvolaniu svoju neúčasť nijakým spôsobom neospravedlnil, preto súd v súlade s § 180

C.s.p. pojednával v ich neprítomností.

Súd vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov doložených žalobcom na základe čoho ustálil
tento skutkový stav:

6. Strany sporu uzatvorili zmluvu o revolvingovom úvere žalovaný ju podpísal dňa 2.10.2014 žalobca
dňa 7.10.2014 (č.l. 5 spisu) na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo
výške 1 110 eur. Z písomného vyhotovenia zmluvy vyplýva, že žalovaný sa zaviazal splatiť úver
42 mesačnými splátkami, po 35,10 eur, s celkovou čiastkou, ktorú musí dlžník zaplatiť 1 585,20 eur ,
predpokladanou RPMN 26,17 %, schválenou 26,10 %, ročnou úrokovou sadzbou 18,08 %, priemernou
RPMN za úver 44,06 %, poskytnutou čiastkou revolvingu 1110 eur, poplatkom za poskytnutie úveru

111 eur. Súd z obsahu zmluvy zistil, že sa jedná o typovú zmluvu, keď tlačivo - formulár označený ako
Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru je rozdelené vertikálne na 6 časti, s možnosťou vpisovania
konkrétnych údajov o spotrebiteľovi a revolvingovom úvere, jeho výške, opačná strana obsahuje
predtlač textu písaného veľmi drobným písmom v ktorom je odkaz na úpravu obsiahnutú v zmluvných
dojednaniach a priestor pre podpis dlžníka, spoludlžníka 1, miesto a dátum podpisu.

7. Strany sporu v rovnaký deň uzatvorili aj Dohodu o poskytovaní služieb, nároky z tejto dohody si však
žalobca v súdnom konaní neuplatňuje.

8. Na základe predmetnej úverovej zmluvy žalobca vyplatil žalovanému sumu 999 eur (čl. 24 a 28 spisu).

Žalovaný úver nesplácal, nezaplatil ani jednu splátku, žalobca listom zo dňa 21.1.2015 (čl. 6 spisu) úver
zosplatnil, čo oznámil žalovanému, avšak listová zásielka sa mu vrátila ako nevyzdvihnutá v odbernej
lehote (čl. 2 spisu)

Právne posúdenie vecí:

9. Podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

10. Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

11. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

12. Podľa § 53 ods. 2 Obč. zák. za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s
ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

13. Podľa § 53 od. 3 Obč. zák. ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

14. Podľa § 497 Obch. zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“) v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženejplatby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa
tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

16. Podľa § 1 ods. 8 ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho
zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).

17. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré

je dostupné spotrebiteľovi.

18. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti:
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

19. Podľa § 9 ods. 6 ZoSÚ spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.

20. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k),
r) a y).

21. Podľa § 563 Obč. zák. ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo
určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

22. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri
plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výška
úrokov z omeškania a poplatku z omeškanie ustanovuje vykonávací predpis.

23. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

24. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta C.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

25.SystémochranyzavedenýSmerniceRady4.93/13/EHSz5.apríla1993,ktorábolaimplementovaná
do Slovenského právneho poriadku vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom
alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o
úroveň informovanosti (rozsudok Banco Espanol de Crédito).

Vzhľadom na uvedené súd právne uzatvára:

26. Predmetom konania je nárok žalobcu na plnenie t.j. na zaplatenie sumy 1 474,20 eur, ktorá
predstavuje nesplatenú istinu 1110,06 eur a nesplatené úroky z úveru 364,14 eur, pričom žalovaný z
poskytnutého úveru splatil 0 eur.

27. Je nepochybné, že zmluva o revolvingovom úvere má spotrebiteľský charakter . Úverová zmluva
je ako typ z upravená v Obchodnom zákonníku a patrí medzi tzv. absolútne obchody. Na druhej stane
je tiež nepochybné, že žalovaný v danom prípade vystupoval ako fyzická osoba, ktorá pri uzavretí
zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, teda

ako spotrebiteľa, kým žalobca pri poskytovaní úveru vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
teda ako dodávateľ. Po zohľadnení obsahu uzavretej zmluvy, povahy jej účastníkov, výšky úveru a práv
a povinností jednotlivých strán je zrejmé, že táto spĺňa podmienky spotrebiteľského úveru. Predmetný
záväzkovo-právny vzťah je založený spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnouúpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku ( citované ustanovenia § 52 a násl. ) a zákone o
spotrebiteľských úveroch ( 129/2010 Z.z. ).

28. Ustanovenie § 53 Obč. zák. vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar
a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo
zodpovedná poctivému prístupu k podnikaniu. Citované zákonné ustanovenie vyjadruje snahu, aby
dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je

nutné zdôrazniť, že spotrebiteľ v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby,
ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré
sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu
terminológiu nemá možnosť, či už vôbec prečítať ale bo pochopiť ich obsah. Ochrana spotrebiteľa sa
týka formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe formulovaného zmluvného formulára, ktorý
má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ

spravidla obsah zmluvy nemení.

29. Súd zastáva názor, že predmetná úverová zmluva neobsahuje zákonom vyžadované obsahové
náležitosti a preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Medzi obligátorné náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere v čase podpisu zmluvy v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. patrili údaje

§ 9 ods. 2 písm. c/ adresa predajcu na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, §
9 ods. 2 písm. f/ citovaného zákona a to údaj o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru ako aj údaj podľa § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona, t.j. výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely

jeho splatenia. Ide o údaje, ktoré majú napomôcť spotrebiteľovi zorientovať sa v množstve ponúk od
rôznych inštitúcií poskytujúcich úvery či pôžičky a porovnať si cenu toho ktorého úveru.

30. Zmluva uzavretá stranami sporu dňa 7.10.2014 neobsahuje údaj o adrese predajcu na ktorej
môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať

uvedenie adresy sídla žalobcu v záhlaví zmluvy v rámci jeho ďalších identifikačných údajov, oni
označenie VFA (viazaný finančný atent). Z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. c/ zákona č. 129/2010 Z. z.
v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy nevyplýva, aby adresa predávajúceho, na ktorej môže
spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, mala byť totožná so sídlom tohto subjektu. Navyše v
prípade žalobcu ako nebankového subjektu pôsobiaceho na území celého Slovenska prostredníctvom

pobočiek nie je vylúčené, aby reklamácia alebo sťažnosť nemohla byť vybavená prostredníctvom
niektorej z nich v mieste čo najbližšom bydlisku spotrebiteľa. Ani samotná zmluva zo dňa 7.10.2014
nebola uzatvorená v sídle žalobcu , ale v Košiciach. S neuvedením tejto náležitosti zákon č. 129/2010 Z.
z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v ustanovení § 11 ods. 1písm. b) spájal sankciu v podobe
bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru.

31. Rovnako v zmluve chýba údaj o dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru. V zmluve je len uvedený počet splátok (42) avšak v zmluve nie je
uvedený termín splatnosti jednotlivých splátok ani termín konečnej splatnosti, resp. doba trvania zmluvy.
Dátum prvej a ani poslednej splátky v zmluve nie je uvedený. Zo zmluvy teda nevyplýva presný termín

splatnosti prvej splátky ako aj nasledujúcich splátok. Neuvedenie tejto náležitosti malo za následok ,
že zmluva o spotrebiteľskom úvere sa považovala za bezúročnú a bez poplatkov ( § 11 ods. 1 písm. b/
zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy)

32.Ďalšounáležitosťouzmluvyospotrebiteľskomúverevzmysleustanovenia§9ods.2písm.k/zákona

č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy bolo uvedenie
výšky, počtu a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov. Nestačilo teda výšku splátky určiť len
jednou sumou bez rozlíšenia istiny, úrokov a poplatkov. Neuvedenie tejto náležitosti malo za následok ,
že zmluva o spotrebiteľskom úvere sa považovala za bezúročnú a bez poplatkov ( § 11 ods. 1 písm. b/
zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy). V zmluve je uvedený len údaj

o výške mesačnej splátky bez špecifikácie koľko činí mesačná splátka istiny, úroku a iných poplatkov.
Splátkový kalendár, z ktorého by bolo zrejmé rozčlenenie každej splátky na istinu, úroky a iné poplatky,
prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami súdu predložený nebol.33. Pokiaľ tieto údaje neboli obsiahnuté ako náležitosť zmluvy priamo v texte zmluvy o úvere, je potrebné
spotrebiteľovi poskytnúť zvýšenú ochranu v tom, že sa takýto úver považuje za bezúročný a bez

poplatkov. Časť obsahu zmluvy sa síce môže určiť i odkazom na všeobecné obchodné podmienky,
prípadne na iné obchodné podmienky, či ako v súdenom prípade Oznámenie veriteľa (čl.3 spisu) je však
potrebné uviesť, že podstatné náležitosti zmluvy predpísané zákonom musia byť zapravené priamo v
texte zmluvy. Menej podstatné náležitosti - vedľajšie dojednania môžu byť uvedené i vo všeobecných
podmienkach, resp. obchodných podmienkach tvoriacich súčasť zmluvy. Údaj o adrese predávajúceho

na ktorej možno uplatniť reklamáciu, termín konečnej splatnosti úveru, termín splatnosti jednotlivých
splátok, akoajrozpis splátokistinyúrokovainýchpoplatkov, všakniejemožnépovažovaťzavedľajšie,
menej podstatné dojednanie, ale za údaj, uvedenie ktorého sa vyžaduje priamo zo zákona. Je preto
potrebnétietoúdajeuviesťpriamovtextezmluvy,abybolazabezpečenáistota,žedruhýúčastníkzmluvy
sa s týmto údajom má možnosť riadne oboznámiť a je mu dané na zváženie, či pri takomto spôsobe
započítavania splátok úveru je ochotný do zmluvného vzťahu s veriteľom poskytujúcim úver vstúpiť. Ide

totiž o ukazovatele výhodnosti úveru.

34. Súd zdôrazňuje, že predmetný úver bol spotrebiteľovi poskytnutý dodávateľom, a teda spotrebiteľ
legitímne očakával, že dodávateľ bude pri poskytovaní úveru postupovať voči nemu s odbornou
starostlivosťou tak, ako mu to ukladá zákon. Spotrebiteľ v zásade uzatvára úverovú zmluvu s dôverou v

pravdivosť a hodnovernosť údajov, ktoré dodávateľ pripraví v písomnej podobe a predloží spotrebiteľovi
na podpis. V tomto smere legitímne očakávania spotrebiteľa neboli naplnené. Dodávateľ ako odborník
musel vedieť o obsahových náležitostiach úverovej zmluvy v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý
vyžaduje aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej
úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo - právneho vzťahu z spotrebiteľského

úveru.

35. Pokiaľ ide o konanie vedené pred Súdnym dvorom Európskej únie vo veci C - 42/15 v ktorom
Súdny dvor Európskej únie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 9.11.2016 je potrebné uviesť, že podľa
tohto rozhodnutia čl. 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice č. 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že

zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami, nemusí
vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto
istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil
takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Z tohto rozhodnutia teda vyplýva, že Slovenská
republika nesprávne transformovala do svojho právneho poriadku smernicu č. 2008/48, ak vo svojej

vnútroštátnej právnej úprave vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať výšku, počet a termíny
splátokistiny,úrokovaichpoplatkov.RozhodnutievydanévoveciC-42/15mácharakterprejudiciálneho
rozsudku. Takýto rozsudok je spolu s výkladom alebo posúdením platnosti práva únie, ktoré sa v ňom
nachádzajú, záväzný pre vnútroštátny súd, ktorý prejudiciálnu otázku podal , ako aj pre súdy, ktoré budú
rozhodovať v tej istej veci o opravných prostriedkoch. Na druhej strane si treba uvedomiť, že úlohou

prejudiciálnehorozsudkuniejerozhodnúťspor,aleibaposkytnúťvnútroštátnemusúdutakývýkladpráva
únie, ktorý mu pomôže pri jeho aplikácii.

36. Podľa čl. 288 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je smernica záväzná pre každý členský
štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a

metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Smernica je mäkším právnym nástrojom ako nariadenie ,
pretože umožňuje zladenie požiadavky na jednotu unijového práva s vôľou zachovať rozmanitosť
národných úprav. Smernica sa ako právny predpis často používa napr. v oblasti vnútorného trhu , kde
existujú podstatné rozdiely medzi úpravami jednotlivých členských štátov, aby sa umožnilo ich postupné
zjednotenie. Smernica nemá všeobecnú záväznosť ako nariadenie, pretože je adresovaná iba členským

štátom a nie všetkým fyzickým a právnickým osobám. Ustanovenia smernice musia byť transponované
do vnútroštátneho právneho poriadku s jednoznačnou záväznou právnou silou v podobe všeobecne
záväzného právneho predpisu a s presnosťou a jasnosťou požadovanou na účely splnenia požiadavky
právnej istoty. Až kým smernica nie je správne prebratá do vnútroštátneho práva dotknuté subjekty
nemajú možnosť poznať rozsah svojich práv. Na tento stav právnej neistoty nemá vplyv ani prípadný

rozsudok Súdneho dvora o nesplnení transpozičnej povinnosti členského štátu alebo rozsudok Súdneho
dvora, ktorým bol určitým ustanoveniam tejto smernice priznaný priamy účinok. Až momentom správnej
transpozície smernice nastáva právna istota, kedy fyzické a právnické osoby už musia poznať svoje
práva vyplývajúce zo smernice a možno od nich požadovať, aby si uplatnili svoje práva. Ustanoveniasmernice majú priamy účinok len vtedy, ak sú súčasne splnené nasledujúce podmienky a to , že uplynula
transpozičná lehota smernice, smernica nie je správne transponovaná alebo nie je zabezpečená jej
úplná účinnosť, ustanovenie smernice zakladajúce právo pre jednotlivca alebo povinnosť pre členský

štát je dostatočne jasné, presné a nepodmienené a priama aplikácia ustanovenia smernice nemá
za následok uloženie povinnosti fyzickej alebo právnickej osobe alebo založenie , resp. sprísnenie
trestnej zodpovednosti tých, ktorí sa dopustia porušenia jej ustanovení . To znamená, že smernica nikdy
nemôže mať horizontálny priamy účinok v sporoch medzi súkromnoprávnymi subjektmi. Je logické,
že ak si členský štát nesplnil svoju povinnosť a nestransponoval smernicu správne alebo načas,

nemôžu dôsledky tohto protiprávneho konania štátu znášať fyzické alebo právnické osoby a preto im
nemôže byť uložená na základe neprebratej , resp. nesprávne prebratej smernice žiadna povinnosť.
Žalovanému ako spotrebiteľovi nie je možné uložiť povinnosť zaplatiť zmluvne dohodnuté úroky a
poplatky len na základe ustanovení smernice č. 2008/48 keď vnútroštátna právna úprava účinná v čase
uzavretia úverovej zmluvy ukladala povinnosť v zmluve rozčleniť splátky na istinu, úroky a poplatky
pod sankciou bez úročnosti a bez poplatkovosti úveru. Žalovaným získaný úver v zmysle platnej

a účinnej vnútroštátnej právnej úpravy v čase uzavretia úverovej zmluvy sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov. V tejto súvislosti súd poukazuje na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo 45/2012 z 24.6.2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade
akejkoľvek problematiky tkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad,
ktorý sleduje záujem spotrebiteľa.“ Obdobný právny názor bol vyslovený napr. v rozhodnutiach KS

Prešov sp. zn. 21Co/104/2016 z 30.3.2017, KS Trenčín sp. zn. 27Co/36/2017 z 28.8.2017, KS Žilina
sp. zn. 11Co/164/2017 z 27.6.2017.

37. Keďže súd ustáli, že zmluva o úvere je v zmysle citovaných zákonných ustanovení zákona č.
129/2010 Z.z. bez úrokov a bez poplatkov má žalobca nárok len na vrátenie skutočne poskytnutej sumy,

t.j. 999 eur. V konaní nebolo sporné, že zo strany žalobcu bola žalovanému vyplatená suma 999 eur,
z ktorej žalovaný nič nesplatil, táto skutočnosť nebola nijakým spôsobom spochybnená. Preto súd
zaviazal žalovaného k úhrade sumy 999 eur a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

38. Súd zdôrazňuje, že Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere

spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom takejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho
účastníka záväzkovo-právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru.

39. Žalobca žiadal priznať aj úroky z omeškania od 4.3.2015 do zaplatenia v sadzbe 5,05 % ročne
z uplatnenej istiny.

40. Nepriaznivým právnym dôsledkom porušenia povinnosti zaplatiť peňažný dlh podľa ustanovenia §
563 Obč. zák. je vznik omeškania v spojení s nárokom veriteľa na úrok z omeškania. Rozhodujúce je
teda, kedy nastala splatnosť. Osoba zodpovedná zo zodpovednostného záväzko - právneho vzťahu sa
dostáva do omeškania zásadne vtedy, ak dlh nesplní deň nasledujúci po dní, kedy bola veriteľom o

plnenie požiadaná a od toho dňa môže požadovať úroky z omeškania. Žalobca listom zo dňa 21.1.2015
požiadal žalovaného o úhradu dlžných splátok v lehote 15 dní od doručenia oznámenia. Oznámenie
sa vrátilo žalobcovi ako neprevzaté v odbernej lehote dňa 18.2.2015. Všeobecnou požiadavkou toho,
aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú je, aby adresát mal objektívnu možnosť sa s touto
oboznámiť. Pokiaľ je obsah zásielky právny úkon, potom sa zásielka považuje za doručenú najmä jej

prevzatím, ale aj vtedy ak jej adresát bude mať objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu
vôle v ňom vyjadrenej, t.j. ako náhle sa dostane prejav vôle do sféry jeho dispozície (uznesenie NS
SR z 28.1.2011 sp. zn. 5Cdo/129/2010). Právna teória a súdna prax „dostať sa do sféry dispozície“
za takú možnosť považuje, nielen samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom,
ale aj tie prípady, keď doučením listu obsahujúceho prejav vôle do bytu adresáta či do jeho poštovej

schránky adresát úkonu nadobudol objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky. Pritom nie je
nevyhnutné, aby sa adresát skutočne oboznámil s obsahom právneho úkonu. Stačí, ak mal objektívne
príležitosť tak urobiť.

41. Vzhľadom na vyššie uvedené súd ustálil, že žalovaný sa dňom 4.3.2015 dostal do omeškania, výška

základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 4.3.2015 bola 0,05 % úrok z omeškania
v sadzbe 5,05 %, preto súd zaviazal žalovaného k úhrade úrokov z omeškania v sadzbe 5,05 % ročne
od 4.3.2015 do zaplatenia z priznanej sumy t.j. 999,- eur.Trovy konania

42. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

43. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

45.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

46. Pri žalovanej sume 1474,20 eur mal žalobca úspech v sume 999 čo je 67,77 % úspešnosť,

žalovanývsume475,20eur,čo32,23%úspešnosť,zuvedenéhovyplýva,žeúspechžalobcuprevyšoval
úspech žalovaného o 35,54 % a v takom pomere má žalobca právo na náhradu trov konania od
neúspešnejšieho žalovaného. Výšku trov konania určí po právoplatnosti veci samej vyšší súdny úradník
tunajšieho súdu samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa §
77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360

ods. 1, 2 C.s.p.).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu

smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.