Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. máj 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 10C/51/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316202386
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Gildeinová
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8316202386.5

Rozhodnutie

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v spore žalobcov 1) Q. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX D. XXX, 2) U. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. XXX, obaja právne zast. JUDr.
Igorom Šafrankom, advokátom, Sov.hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému EURO CASH,
s.r.o., právne zast. JUDr. Ondrejom Sochorom, advokátom, Ul. Prof. Sáru 44, 974 01 Banská Bystrica,
o určenie neplatnosti zmluvy o úvere, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie o zaplatenie sumy 6087,39 eur z a s t a v u j e.

Súd žalobu v časti o určenie absolútnej neplatnosti Zmluvy o úvere č. 8166/08 zo dňa 11.06.2008 z
a m i e t a.

Zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa 11.06.2008 uzatvorená medzi žalobcami

a žalovaným je n e p l a t n á.

Žalovaný je povinný z titulu bezdôvodného obohatenia zaplatiť žalobcom sumu 14. 910,74 eur v lehote
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcom p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 42 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. a 2. rade podali dňa 15.03.2016 na tunajší súd žalobu o určenie neplatnosti zmluvy
o úvere č. 8166/08 zo dňa 11.06.2008, o určenie neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode
vlastníckeho práva zo dňa 11.06.2008, o zaplatenie sumy 20.998,13 eur titulom vydania bezdôvodného
obohatenia a o náhradu trov konania.

2. Podanú žalobu odôvodnili tým, že dňa 11.06.2008 uzavreli so žalovaným zmluvu o úvere, na
základe ktorej bol žalobcom poskytnutý úver vo výške 13.277,57 eur. Zmluvu uzatvorili ako fyzické
osoby pre svoju súkromnú potrebu, pričom žalovaný uzatvoril zmluvu v rámci svojej podnikateľskej
činnosti. Jedná sa o formulárovú zmluvu, ktorú žalovaný opakovane uzatvára, pričom žalobcovia nemali
možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. Predmetnú zmluvu mohli podpísať alebo odmietnuť ako celok. Zmluva
je zmluvou spotrebiteľskou a podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy a

ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa upravoval v čase uzatvorenia zmluvy zák. č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch. Predmetná zmluva je v rozpore s dobrými mravmi a jej ustanovenia sú
koncipované tak, že spôsobujú hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných
stránvneprospechspotrebiteľa.Zarozporsdobrýmimravmipovažujútiežneprimeranúodplatu (úroky)
za poskytnutie peňažných prostriedkov, ktorých výška bola 24% ročne, vrátane ich navýšenia o 15%.
Maximálna výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru zverejnená Ministerstvom financií

SR bola stanovená vo výške 21,60 % ( pre zmluvy uzavreté pred 16.08.2008 vo výške viac než
200tis. Sk s dobou splatnosti nad 5 rokov ). Poukázali na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k.3Co/151/2013 zo dňa 25.09.2013, v ktorom súd konštatoval, že absolútne neplatným právnym úkonom
je aj úver, poskytnutý pri zneužití tiesne alebo aj ľahkovážnosti za neprimerané protiplnenie ( úroky,
poplatky ). Ďalej poukázali na skutočnosť, že zmluva neobsahuje údaj o výške, počte a termínoch

splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, o konečnej splatnosti úveru a o priemernej hodnote ročnej
percentuálnej miery nákladov platnej ku dňu podpisu zmluvy v súlade s ust. § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001
Z.z. Absencia týchto podstatných náležitosti v zmluve o spotrebiteľskom úvere má za následok, že
poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V zmluve rovnako chýba i údaj o celkovej
výške poskytnutého úveru, ktorého absencia spôsobuje, že zmluva o úvere je bez úrokov a bez

poplatkov. Podľa § 4 ods. 4 zák. č. 258/2001 Z.z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy, od spotrebiteľa
nemôže veriteľ požadovať úroky a poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Zmluva obsahuje ďalšie neprijateľné podmienky, a to v bode 15 VPPU zmluvná podmienka, podľa
ktorej spotrebiteľ dáva veriteľovi plnú moc s automatickým poskytnutím ďalšieho úveru spotrebiteľovi
pre prípad omeškania so splácaním úveru úročného zvýšenou sadzbou 15% ročne nad základnú
stanovenú úrokovú sadzbu. Rovnako neprijateľnou zmluvnou podmienkou je dohoda o zrážkach zo

mzdy, rozhodcovská doložka a tiež neprimerane vysoké sankcie spojené s omeškaním dlžníka so
splácaním splátok a jeho viacnásobný postih v prípade omeškania, a to úrok z omeškania vo výške
0,5% za každý deň omeškania ( 180% ročne ), zmluvná pokuta vo výške 30%. Všetky tieto zmluvné
podmienky spôsobujú hrubú nerovnováhu vo vzájomných povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a
sú neprijateľné podľa § 53 ods. 1 a § 53 ods. 4 písm. k) OZ. Popri všetkých týchto sankciách bol

veriteľvprípadeomeškaniadlžníkasosplácanímúverupristúpiťkokamžitejsplatnostiúveru,požadovať
dodatočné zabezpečenie úveru, uskutočniť splnenie dlhu zo zábezpeky v zmysle § 151 a) OZ, zmluvu
vypovedať alebo od nej odstúpiť. Taktiež neprijateľnou zmluvnou podmienkou uhradiť všetky poplatky,
ktoré vzniknú v súvislosti s vymáhaním dlhu. Ďalej v žalobe uviedli, že žalovanému celkovo doposiaľ
uhradili sumu 34.275,69 eur, teda zaplatili 2,83 násobok istiny úveru a podľa splátkového kalendára by

ešte mali uhradiť 8775 eur. V uhradenej istine je zahrnutá i neprijateľná zmluvná pokuta vo výške 6000
eur. Vzhľadom k tomu, že úver je bez úrokov a bez poplatkov žiadali vydať bezdôvodné obohatenia v
sume 20.998,13 eur, .j. suma, ktorú preplatili. Keďže zmluva obsahuje početné neprijateľné zmluvné
podmienky a neprimeranú odplatu, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, zmluva o úvere podľa ust. 39
OZ neplatná ako celok, v dôsledku čoho je neplatná i zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho

právauzavretádňa11.06.2008.Vzhľadomnavyššieuvedenémalizato,žepreukázalidôvodnosťsvojho
nároku a žiadali, aby súd vyhovel podanej žalobe v celom rozsahu. Uplatnili si náhradu trov konania.

3. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.
Vo svojom vyjadrení uviedol, že v prejednávanom spore nie je daný základný predpoklad úspešnosti

určovacej žaloby, a to existencia naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy o úvere a
zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva. Nie je daný naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti zmluvy, ak stav právnej neistoty alebo ohrozenie práva môže byť vyriešený len určením
vlastníckeho práva žalobcu, pre ktoré je posudzovanie platnosti zmluvy len otázkou predbežnou.
Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva

nie je daný a ani nevyplýva zo žaloby, preto by mal byť zamietnutý. Pokiaľ ide o úverovú zmluvu,
ktorá bola medzi stranami sporu uzatvorená, taktiež na určení jej neplatnosti nie je naliehavý právny
záujem, a to z dôvodu, že zo zmluvy o úvere už vznikli konkrétne nároky zmluvných strán, ktoré môžu
byť riešené v konaní o plnenie, čo žalobcovia aj urobili, nakoľko sa domáhajú vydania bezdôvodného
obohatenia vo výške 20.998,13 eur. Preto aj v tejto časti považuje žalobu o neplatnosť úverovej zmluvy

za nedôvodnú. Ďalej uviedol, že žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali výšku nároku, ktorú si
v konaní uplatňuje z titulu bezdôvodného obohatenia. Ďalej je nepochybné, že úver bol žalobcom
poskytnutý a žalobcovia ho aj začali čerpať. Preto má žalovaný za to, že aj keby úverová zmluva
neobsahovala niektorú zo zákonom požadovaných náležitostí, tak aj tak by bola zmluva o úvere platným
právnym úkonom. Prípadná neplatnosť právnych úkonov z dôvodu rozporu s dobrými mravmi musí

vyplývať priamo z uvedených právnych úkonov. Dvojstranný právny úkon je neplatný len v tom prípade,
keď napr. v rozpore s dobrými mravmi je konanie obidvoch strán, nielen jednej strany. Žalobcovia
v žalobe žiadnym spôsobom neuviedol, nepreukázala ani dôvody na jeho strane, pre ktoré by mala
byť zmluva o úvere a zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva neplatná. Pokiaľ ide o
neprimeranú odplatu vo výške 24% ročne, žalovaný má za to, že nariadenia vlády č. 238/2008 Z.z.,

podľa ktorého maximálna výška odplaty bola vo výške 21,60% ročne, nadobudlo účinnosť 01.07.2008,
teda po podpise predmetnej úverovej zmluvy a na daný záväzkový vzťah sa nevzťahuje. Ak by sa
predmetné obmedzenie vzťahovalo aj na predmetný úverový vzťah, bola by zmluva neplatná a to
len v časti, ktorá prevyšuje 21,60%, a to len za podmienky, ak by sa žalobcovia takejto čiastočnejneplatnosti dovolali. Žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku domáhať sa relatívnej neplatnosti
právneho úkonu v časti maximálnej výšky odplaty, keďže úverová zmluva bola uzatvorená 11.06.2008 a
3-ročná premlčacia doba uplynula 11.06.2011. Taktiež žalovaný má za to, že zmluva obsahuje konečný

termín splatnosti , ktorý je stanovený nna deň 25.06.2018, tento deň je uvedený zreteľne, dobre
čitateľne na poslednej strane splátkového kalendára. Podľa názoru žalobcov, že zmluva neobsahuje
údaj o priemernej hodnote RPMN, tak žalovaný má za to, že povinnosť uvádzať údaj o priemernej
RPMN v spotrebiteľských zmluvách by vznikla najskôr 29.06.2008 ( súhrnné informácie o údajoch o
novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch za 1 štvrťrok 2008 boli zverejnené na webovej stránke

MF SR dňa 29.04.2008, a povinnosť vznikla po 2 mesiacoch od tohto zverejnenia ). Teda v čase
uzatvorenia zmluvy nebola ešte povinnosť uvádzať údaj o priemernej RPMN, preto aj táto námietka
žalovanýchjenedôvodná. Taktieždohodaozmluvnejpokuteniejeneprijateľnouzmluvnoupodmienkou,
nakoľko právne predpisy v čase podpisu úverovej neobsahovali žiaden maximálny strop pre výšku
zmluvnej pokuty. Zároveň existovalo moderačné právo neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížiť
podľa § 545a OZ, účinného v čase podpisu úverovej zmluvy. Ak k omeškaniu došlo po 01.07.2010,

maximálna výška sankcie za omeškania je stanovená v ust. § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., teda
pri uplatňovaní práva na zaplatenie akejkoľvek sankcie z úverovej zmluvy je veriteľ povinný rešpektovať
predmetné ustanovenie. To však automaticky neznamená neplatnosť zmluvných dojednaní týkajúcich
sa výšky úroku z omeškania a zmluvnej pokuty, nakoľko by šlo o neprípustné spätné uplatňovanie
zákona ( princíp pravej retroaktivity ). Žalovaný má za to, že zmluvné dojednania týkajúce sa úrokov

z omeškania a zmluvnej pokuty sú ustanoveniami platnými. Pokiaľ ide o ostatné zmluvné dojednania
( plná moc pre veriteľa na uzavretie ďalšieho úverového vzťahu s veriteľom, dohoda o zrážkach zo
mzdy, rozhodcovská doložka, neprimeraná výška úroku z omeškania ), tak tieto sú síce v zmluve
dojednané, ale uvedené nároky si žalovaný voči žalobcom nikdy neuplatnil. Žalovaný vzniesol námietku
premlčania žalobcami uplatneného práva na plnenie, pričom poukázal na skutočnosť, že právo na

vydanie prípadného bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v subjektívnej 2-ročnej premlčacej lehote
podľa § 107 ods. 1 OZ. Zároveň žiadal, aby žalobcovia preukázali svoj nárok na finančné plnenie a to
výpočtom, ku ktorému žalovaný zaujme adekvátne stanovisko. Taktiež vzniesol kompenzačnú námietku
ako obranu proti žalobe vo výške 13.277,57 eur, t.j. vo výške úveru v zmysle úverovej zmluvy. Na základe
vyššie uvedeného žiadal, aby súd žalobu zamietol a uplatnil si náhradu trov konania.

4. Písomným podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 05.04.2017 v žalobca zobral žalobu čiastočne
späť a to čo do sumy 6087,39 eur s príslušenstvom a v tejto časti žiadal konanie zastaviť.

Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), žalobca môže

vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej.

Podľa § 145 ods. 3 CSP; Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o
zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov

nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

5. Nakoľko v časti o zaplatenie sumy 6087,39 eur s príslušenstvom, žalobca zobral žalobu späť po
doručení žaloby, preto v zmysle uvedených zákonných ustanovení konanie čo do sumy 6087,39 eur s

prísl. zastavil.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu žalobcov, výsluchom zástupcu žalovaného a
oboznámením sa s listinnými dôkazmi najmä, zmluvou o úvere, zmluvou o zabezpečovacom prevode
vlastníckeho práva, splátkovým kalendárom - príloha č. 1, , výzvou na zaplatenie zo dňa 27.05.2010,

dohoda o zmene splátkového kalendára zo dňa 27.05.2010, fotokópiami vkladmi v hotovosti v prospech
žalovaného, vyjadreniami žalovaného, prehľadom úhrad žalovaných, čiastočným späťvzatím žalobcov
a zistil nasledovný skutkový stav.7. Zástupca žalobcov so svojej výpovedi uviedol, že na podanej žalobe v súlade s čiastočným
späťvzatím čo do sumy 6087,39 eur s príslušenstvom trval aj naďalej. Medzi stranami sporu bola dňa
11.06.2008 uzatvorená zmluva o úvere č. 8166/2008, na základe ktorej bola žalobcom poskytnutá

suma 13.277,57 eur. Predmetná zmluva o úvere však obchádza zákon o spotrebiteľských úveroch č.
258/2001 Z.z., preto sa domáha jej neplatnosti. Súčasťou zmluvy sú všeobecné zmluvné podmienky,
ktoré sú obsahujú podmienky, ktoré možno vyhlásiť za neprijateľné. Ak by sa vyhlásili za neprijateľné,
z predmetnej zmluvy by neostali takmer žiadne ustanovenia. Rovnako sa domáhal neplatnosti zmluvy
o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, a to z dôvodu, že už 5 mesiacov po uzavretí tejto

zmluvy boli doplnené alebo zmenené ust. § 53 ods. 7 OZ, kde zákon zakázal uzatváranie takýchto zmlúv
alebo zabezpečovanie úverov prevodom vlastníckeho páva. Aj keď v čase, keď bola zmluva uzatvorená,
predmetné ust. OZ ešte nebolo, vzhľadom k tomu, že žiadajú vyhlásiť za neplatnú úverovú zmluvu
ako celok, akcesoricky je neplatná i zmluva zabezpečovacia. Zmluvu o zabezpečovacom prevode
vlastníckeho práva považoval za uzatvorená v neprospech spotrebiteľa. Preto z neplatných zmlúv
vychádza povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcom sumu 14.910,74 eur. Mal za to, že žalobcovia

preukázali v konaní, že v prospech žalovaného uhradili celkovo sumu 23.188,30 eur a sumu 5000
eur titulom zmluvnej pokuty, teda celkovo zaplatili sumu 28.188,30 eur. Keďže titulom úveru im bola
poskytnutá suma 13.277,57 eur, suma 14.910,74 eur, predstavuje rozdiel medzi sumu reálne zaplatenou
a sumou poskytnutou. Preto žiadal , aby súd vyhlásil zmluvu o úvere za neplatnú, rovnako za neplatnú
žiadal vyhlásiť i zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva vzhľadom na akcesorickú

povahu k úverovej zmluve, v časti o zaplatenie sumy 6087,39 eur žiadal konanie zastaviť , žalovaného
žiadal zaviazať k zaplateniu sumy 14.910,74 eur a na náhradu trov konania.

8. Zástupca žalovaného vo svojej výpovedi trval na zamietnutí žaloby. Mal za to, že nie sú dôvody aby
súd vyslovil, že predmetná zmluva je neplatná, resp. že je bez úrokov a bez poplatkov. Poukázal na svoje

vyjadrenie zo dňa 11.11.2016, v ktorom uviedol, že k zosplatneniu úveru žalobcov doposiaľ nedošlo a
žalovaný i naďalej trvá povinnosť uhrádzať úver s príslušenstvom v pravidelných mesačných splátkach.
Zástupca žalovaného poprel skutočnosť, že žalobcovia uhradili sumu 5000 eur titulom zmluvnej pokuty,
nakoľko k úhrade takej sumy nedošlo. Spochybnil vierohodnosť dôkazu, ktorý predložili žalobcovia na
čl.37 a podľa ktorej mala byť zaplatená zmluvná pokuta 5000 eur dňa 17.06.2010, nakoľko uvedená

listina nie je podpísaná žiadnou zo strán a súčet údajne uhradených súm, ktoré sú uvedené v predmetnej
listine ( 2353,92 eur + 1028,22 eur = 3382,14 eur ) sa žiadnym spôsobom nezhodujú s úhradami, ktoré
žalobcovia skutočne v prospech žalovaného uhradili. To znamená, že ku dňu 17.09.2010 bola skutočne
uhradená čiastka 2211,18 eur, ku dňu 01.07.2010 sumu vo výške 2523,68 eur, ku dňu 30.07.2010 sumu
vo výške 2836,18 eur, ku dňu 02.09.2010 sumu vo výške 3148,68 eur a ku dňu 07.10.2010 sumu vo

výške 3461,18 eur. Zároveň poukázal žalovaný na to, že ak by aj zmluvná pokuta bola uhradená v roku
2010m tak sa jedná o premlčaný nárok, nakoľko žaloba bola podaná v roku 2016. Poukázal na rozsudok
Súdneho dvora EÚ z 09.11/2016 C- 42/2015 ( Home Credit Slovakia/ Klára Bírová ). Žalobcovia sa
domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia na tom základe, že zmluvu o úvere považujú za platnú,
avšak za bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu absencie zákonom požadovaných náležitostí, a to

neuvedenie priemernej RPMN, neuvedenie konečnej splatnosti zmluvy o úvere, neuvedenie údaju o
celkovej výške úveru a neuvedenie splatnosti istiny a úroku z úveru. V čase uzatvorenia zmluvy však
údaj o priemernej RPMN nebol povinnou náležitosťou zmluvy, konečná splatnosť úveru je uvedená v
splátkovom kalendári, rovnako je tam uvedená i konečná výška úvere, preto mal za to, že uvedené údaje
sú uvedené v zmluve o úvere. Pokiaľ ide o to, že zmluva o úvere je bez úrokov a bez poplatkov , pretože

neobsahujevýšku,početatermínsplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov,vzmyslezák.č.258/2001Z.z.,
tak z rozsudku Súdneho dvora EÚ vyplýva záver, že článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má
vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa
odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí
a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Teda ustanovenia vnútroštátneho práva upravené z

v zákone o spotrebiteľských úveroch musia byť vykladané eurokonformne tak, aby bolo v súlade s
uvedenou smernicou. Uvedené platí o to viac za situácie, kedy ustanovenie smernice bránia tomu, aby
členský štát stanovil uvedenú povinnosť odchýlne od smernice. Teda aj v súlade s výkladom podaným
v danom rozsudku Súdneho dvora, EÚ, zmluva o úvere nemusí spresňovať, aká časť splátky bude
započítaná na vrátenie istiny , pričom je nepochybné, že splátkový kalendár, ktorý tvorí prílohu spornej

zmluvy o úvere pri každej splátke uvádza dátum jej splatnosti, čím je naplnená požiadavka smernice
vyjadrená v čl. 10 ods. 2 písm. h), v zmysle ktorej zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku
a, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa. Preto vzhľadom na vyššie uvedené, nie je dôvod, aby zmluva
o úvere bola považovaná za bezúročnú a bez poplatkov, ako sankcia za to, že zmluva nemá zákonompožadované náležitosti. Na základe písomných vyjadrení i výpovedí žiadal, aby súd žalobu zamietol.
Taktiež žiadal, aby súd bez ohľadu na výsledok sporu, zaviazal žalobcov uhradiť žalovanému náhradu
trov konania za zmarené pojednávanie dňa 21.01.2017 v zmysle § 256 ods. 2 CSP, pretože výlučne

žalobcovia zmarili vykonanie tohto pojednávania, nakoľko nedoložili súdu požadované doklady Uplatnil
si náhradu trov konania.

9. Dňa 11. 06.2008 bola medzi stranami sporu uzatvorená Zmluva o úvere č. 8166/08, kde žalobca v 1.
a 2. rade vystupovali ako dlžníci a žalovaný ako veriteľ. Na základe predmetnej zmluvy bol žalobcom

poskytnutý úver vo výške 13.277,57 eur, pričom dlžníci sa zaviazali platiť veriteľovi z poskytnutých
peňažných prostriedkov úrok vo výške 24% ročne. Splatnosť úveru bola 120 mesiacov. Úver bol
poskytnutý bezúčelovo a RPMN bola 26,82 %. Dlžníci sa zviazali platiť úver poštovými poukážkami na
účet veriteľa. Iné údaje zmluva o úvere neobsahovala ( výšku mesačnej splátky, celkovú sumu úveru,
deň splatnosti mesačnej splátky).

10. Dňa 11.06.2008 bola medzi zmluvnými stranami zmluvy o úvere č. 8166/08 zo dňa 11.06.2008
uzatvorená zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, a to na zabezpečenie pohľadávky
dlžníkov voči veriteľovi. Na zabezpečenie plnenia svojho záväzku, dlžníci prevádzajú na veriteľa
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, zapísaných na LV č. 783, rodinný dom súp.č. 148, postavený na
parcele C č. 415/2, v podiele 1/1 a na LV č. 726, parcela registra O č. 415/1 o výmere 721 m2- zastavené

plochy a nádvoria a parcele č. C č. 415/2 o výmere 96 m2 - zastavané plochy a nádvoria v podiele 1/1,
pričom cena prevádzaných nehnuteľností bola stanovená vo výške 82.984,80 eur.

11. Súčasťou Zmluvy o úvere boli i Všeobecné obchodné podmienky poskytnutia úveru spoločnosti
EURO CASH s.r.o..

12. Prílohu č. 1 - tvoril splátkový kalendár, kde bol dohodnutý splátkový kalendár od 25.07.2008 do
25.06.2018, pričom výška mesačnej splátky bola 292,74 eur a celkom sa žalobcovia ku dňu poslednej
splátky zaviazali splatiť sumu 35128,46 eur.

13. Podľa čl. 37 spisu vyplýva, že medzi stranami bol dohodnutý nový splátkový kalendár a pokuta vo
výške 5000 eur bola zaplatená dňa 17.06.2010. Podľa tohto potvrdenia mala byť ku dňu 18.05.2009
zosplatnená čiastka 36.758,15 eur.

14. Podľa Dohody o zmene splátkového kalendára, , ktorá bola uzatvorená dňa 27.05.2010, došli medzi

zmluvnými stranami zmluvy o úvere č. 8166/08 zo dňa 11.06.2008 k dohode o spracovaní nového
splátkového kalendára, ktorý tvorí súčasť tejto dohody. Podľa Prílohy č. 1 - k tejto dohode, výška
mesačnej splátky bola 312,50 eur, pričom splatnosť prvej splátky bola 01.07.2010 a splatnosť poslednej
splátky dňa 01.06.2018 a celková suma úveru činila čiastku 30.000 eur.

15. Z prehľadu úhrad, ktoré poskytol žalovaný na čl. spisu 135 vyplýva, že žalobcovia za obdobie od
19.11.2008 do 25.04.2016 celkovo uhradili sumu 23.773,68 eur.

16. Žalobcovia potvrdili, že žalovanému uhradili sumu 23.188,30 eur na splátkach úveru a sumu 5000
eur titulom zmluvnej pokuty.

17. Pri spotrebiteľských právnych vzťahoch sa použije právna úprava, ktorá je výhodnejšia pre
spotrebiteľa a to bez ohľadu na to, či sa jedná o právny vzťah z Obchodného zákonníka, Občianskeho
zákonníka alebo iného zákona. Použitie práva výhodnejšieho pre spotrebiteľa vyplýva aj z nálezu, resp.
z uznesenia Ústavného súdu SR z 19.06.2013, sp.zn. ÚS 402/2013-10.

18. Žalobcovia vo svojej žalobe okrem práva na vydanie bezdôvodného obohatenia žiadali, aby
súd určil absolútnu neplatnosť zmluvy o úvere. Súd je však názoru, že nie je dôvod na vyhlásenie
zmluvy za absolútne neplatnú, nakoľko zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. účinný v
čase uzatvorenia zmluvy, nedostatok zmluvných podmienok nesankcionuje absolútnou neplatnosťou,

ale právnym následkom, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti a pri nedostatku
podmienok zmluvy je, že zmluva je bez úrokov a bez poplatkov. Preto žalobu v časti o určenie absolútnej
neplatnosti zmluvy o úvere č. 8166/08 zo dňa 11.06.2008 zamietol.19. Žalobcovia sa tiež domáhali určenia neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho
práva uzatvorenej dňa 11.06.2008 medzi žalobcami a žalovaným. ( Ne)platnosť uzavretej zmluvy o
zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva je potrebné posudzovať podľa § 553 ods. 1 a 2 OZ v

znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy.

20. Podľa § 553 ods. 1 OZ, splnenie záväzku možno zabezpečiť dočasným prevodom práva dlžníka
alebo tretej osoby v prospech veriteľa (ďalej len „zabezpečovací prevod práva“). Pri zabezpečovacom
prevode vlastníckeho práva sa dočasne prevádza vlastníctvo k prevádzanej veci podľa všeobecných

ustanovení o nadobudnutí vlastníctva zmluvou ( § 133 ).

Podľa § 553 ods. 2 OZ; ak je prevádzané právo zapísané v katastri nehnuteľností alebo v inom verejnom
registri, veriteľ je povinný oznámiť dočasnosť prevodu práva v katastri nehnuteľností alebo v inom
verejnom registri.

Podľa § 553 ods. 3 OZ; Uspokojením zabezpečenej pohľadávky prechádza právo späť na toho, kto ho
previedol.

21. Podľa tohto ustanovenia sa jedná o zabezpečovací prevod práva v tom prípade, ak dlžník prevedie
na veriteľa svoje právo ( napr. vlastnícke ) s rozväzovacou podmienkou, že bude splnený zabezpečený

záväzok. Zabezpečovacím prevodom práva tak dochádza ( i keď podmienene ) ku zmene v osobe
nositeľa práva, ak však hlavný záväzok bude splnený, obnovuje sa pôvodný vzťah. Uzavretie zmluvy
o úvere je hlavným záväzkom vo vzťahu k uzavretej zmluve o zabezpečovacom prevode vlastníckeho
práva zo dňa 11.06.2008, ktorá plní zabezpečovaciu funkciu vo vzťahu k tomu, ak by žalobcovia ako
dlžníci svoj zmluvný záväzok z uzatvorenej zmluvy riadne a včas nesplnili. Znamená to, že uzavretie

zmluvyozabezpečovacomprevodemáakcesorickúpovahuvovzťahukuzavretémuzmluvnémuvzťahu
medzi žalobcami a žalovaným. Skutočnosť, že medzi žalobcami a žalovaným došlo dňa 11.06.2008
k uzatvoreniu zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva podľa § 553 OZ vyplýva
zo znenia uzatvorenej zmluvy. Z čl. II vyplýva, že dlžníci na zabezpečenie plnenia svojho záväzku
prevádzajú na veriteľa vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, zapísaných na LV č. 783, rodinný dom

súp.č. 148, postavený na parcele C č. 415/2, v podiele 1/1 a na LV č. 726, parcela registra C č. 415/1
o výmere 721 m2- zastavené plochy a nádvoria a parcele č. C č. 415/2 o výmere 96 m2 - zastavané
plochy a nádvoria v podiele 1/1, pričom cena prevádzaných nehnuteľností bola stanovená vo výške
82.984,80 eur. Z uvedeného článku predmetnej zmluvy vyplýva, že k prevodu vlastníckeho práva z
dlžníkov na veriteľa podľa tohto dojednania došlo už momentom uzavretia tohto záväzku. Vlastnícke

práva nadobúdateľa - veriteľa ( žalovaného ) bolo podmienené dobou, na ktorú bol dojednaný hlavný
záväzok, t.j. do vrátenia úveru dlžníkmi. Podľa názoru súdu nesplnením si povinnosti dlžníka z hlavného
záväzku, zabezpečovací prevod práva spĺňa uhradzovaciu funkciu. Z toho vyplýva povinnosť pre
účastníkov zmluvy upraviť v zmluve práva a povinnosti tak, aby nebolo pochýb o tom, akým spôsobom
sa majú strany z prevodu medzi sebou vysporiadať. V danom prípade v zmluve o zabezpečovacom

prevode vlastníckeho práva absentuje také dojednanie, že v prípade, ak sa vlastníctvo veriteľa stane
nepodmieneným ( v dôsledku, že dlžník riadne a včas záväzok nesplní ), nadobúdateľovi ( veriteľovi )
síce vzniklo právo na plnohodnotné nakladanie veci v súlade s § 123 ods. 1 OZ a čl. 20 ods. 1 Ústavy
SR, avšak nie je zrejmé, že dlžníkom po speňažení majetku má byť zaistené vydanie tzv. hyperochy.
Absencia takéhoto dojednania ako náležitosti zmluvy, robí právny úkon neplatným. Preto súd žalobu v

časti o určenie neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva určil za neplatnú pre
rozpor s dobrými mravmi a obchádzanie zákona

22. Podľa ustanovenia §25 ods. 1, 2 Zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010
použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

23. Podľa ustanovenia §2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v
znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“),
spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy ospotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so

spotrebiteľským úverom,

Podľa ustanovenia §4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitosti musí obsahovať
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2.

Podľa ustanovenia §4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z., ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere

neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov.

Podľa ustanovenia §4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z., Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

24. Podľa § 52 ods. 1 OZ účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy; Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ; Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 OZ; Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ; Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú

najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5OZ; Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ustanovenia §39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo

účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

25. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 11. 06.2008 bola medzi
stranami sporu uzatvorená Zmluva o úvere č. 8166/08, kde žalobca v 1. a 2. rade vystupovali ako dlžníci
a žalovaný ako veriteľ. Na základe predmetnej zmluvy bol žalobcom poskytnutý úver vo výške 13.277,57

eur, pričom dlžníci sa zaviazali platiť veriteľovi z poskytnutých peňažných prostriedkov úrok vo výške
24% ročne. Splatnosť úveru bola 120 mesiacov. Úver bol poskytnutý bezúčelovo a RPMN bola 26,82
%. Dlžníci sa zviazali platiť úver poštovými poukážkami na účet veriteľa. Iné údaje zmluva o úvere
neobsahovala ( výšku mesačnej splátky, celkovú sumu úveru, deň splatnosti mesačnej splátky ). Výškamesačnej splátky, dátumy mesačnej splátky ako aj celkovú sumu, ktorú sa žalobcovia zaviazali zaplatiť
z poskytnutého úveru zmluva neobsahovala, tieto údaje boli uvedené v Prílohe č. 1 k Zmluve.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona
o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu
s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým

prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

26. Spornú zmluvu je teda potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu a je potrebné na ňu aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka, je typovou formulárovou zmluvou vopred pripravenou žalovaným,

v ktorej sú ním naformulované stanovené zmluvné podmienky a tieto žalobcovia ako spotrebitelia nemali
možnosť ovplyvniť, ale mal možnosť ich len prijať alebo neprijať.

27. V zmluve neboli dohodnuté podstatné náležitosti zmluvy o úvere a to, celková výška poskytnutého
spotrebiteľského úveru, konečná splatnosť spotrebiteľského úveru, výška, počet a termíny splátok istiny,

úrokov a iných poplatkov a ďalšie náležitosti podľa §4 zákona 258/2001 Z.z..

28. V prejednávanej veci zmluva úvere uzatvorená medzi žalobcami a žalovaným neobsahuje údaj o
dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti úveru. Jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere je údaj o konečnej splatnosti úveru. Pokiaľ je súčasťou dojednanie, že dlžník

je povinný splácať úver do okamihu úplného uhradenia čerpaného úveru vrátane príslušenstva, takéto
dojednanie nezodpovedá zákonnej požiadavke. Na základe uvedeného možno konštatovať, že údaj o
konečnej splatnosti úveru v zmluve absentuje. Údaj o termíne konečnej splatnosti úveru má byť uvedený
presne, a to uvedením konkrétneho dňa, mesiaca a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú
splatnosť. Význam uvedenej zmluvnej náležitosti súvisí aj s ďalšími nárokmi veriteľa vyplývajúcimi zo

zmluvy o úvere.

Súd pripomína, že v zmysle ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo
143/98,rozsudokKrajskéhosúduvŽilinezodňa19.11.2013,sp.zn.5Co/165/2013,rozsudokKrajského
súdu v Prešove zo dňa 30. 5. 2012, sp. zn. 1Co/30/2012, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25. 2.

2014, sp. zn. 5Co/567/2013) veriteľovi prislúchajú zmluvné úroky ako odplata za poskytnutie peňažných
prostriedkov do splatnosti úveru, po jeho splatnosti má nárok na úrok z omeškania. Uvedený údaj preto
slúži na rozlíšenie, dokedy je dlžník povinný platiť zmluvné úroky a odkedy úroky z omeškania.

V uzatvorenej zmluve teda nie je uvedená konečná splatnosť úveru, nie je tak naplnená dikcia § 4 ods.

2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z.. Podľa zmluvy lehota splatnosti je 120
mesiacov.Takétourčenie konečnejsplatnostiúverusúdnepovažujezadojednanievsúladesozákonom
o spotrebiteľských úveroch.

Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch a to jeho vyššie uvedených ustanovení je to, aby spotrebiteľ

už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je
povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje časová
(dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných
údajov ( obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.9.2012,
sp. zn. 17Co/151/2012).

29. V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je rovnako uvedená výška, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, teda nie je naplnená dikcia § 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských
úveroch č. 258/2001 Z.z.Povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy
medzi žalobcami a žalovaným bola aj výška, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

pričom slová výška, počet a termín splátok sa viaže ku každej tam z uvedených zložiek spotrebiteľského
úveru, teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom. Je teda jednoznačne, že v každej zmluve
musí byť uvedená tak výška istiny, ako aj úrokov a iných poplatkov, taktiež aj ich počet a termín splátok.

Musí byť bez akýchkoľvek pochybností ustálené, že účelom uvedenej právnej úpravy je poskytnutie

ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má byť totiž informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch
súvisiacich s úverom. Žalobca pritom ako dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom
úvere uviesť údaje o výške úrokov a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na
úroky a poplatky. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje
spotrebiteľovipoznaťrozsahsvojhozáväzku.Žalovanývpredmetnomprípadevšaktútomožnosťnemal,
keďže výška úrokov a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere (porovnaj uznesenie

NS SR sp.zn. 2Cdo/245/2010).

30. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je
potrebné podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. považovať za bezúročný
a bez poplatkov.

31. Ďalej sa súd zaoberal zmluvnou pokutou, ktorú žalobca rovnako požadoval priznať v podanej žalobe.

Oprávnenie žalovaného požadovať od spotrebiteľa - žalobcov, v prípade porušenia ich povinností
splácať poskytnutý úver riadne a včas, zmluvnú pokutu vo výške 30% z Veriteľom poskytnutých

peňažných prostriedkov na základe tejto Zmluvy, pričom výška zmluvnej pokuty bude jednostranne
stanovenáveriteľom averiteľsamôžeriadiťvurčenívýškypredmetnejzmluvnejpokuty výškouzáväzku
a množstvom porušení Dlžníkom tejto Zmluvy, no najmenej bude zmluvná pokuta určená veriteľom vo
výške 10% z veriteľom poskytnutých peňažných prostriedkov. Veriteľovi vzniká nárok na takto určenú
zmluvnú pokutu v deň nasledujúci po porušení príslušných ustanovení tejto Zmluvy, pričom dlžník sa

zaväzuje zaplatiť túto zmluvnú pokutu do 3 dní odo dňa jej vzniku. ( čl. 32 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru spoločnosti EURO CASH s.r.o. ). Súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku
podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, keďže „dojednania“
o jednostrannej povinnosti žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu, v žalovanom vopred pripravenom
formulári tlačiva VOP podľa názoru súdu, nespĺňa náležitosti písomnej dohody zmluvných strán o

zmluvnej pokute v zmysle § 544 ods. 2 OZ. V danom prípade vo vopred pripravenom texte žalovaného
absentuje vôľa žalobcov dohodnúť sa na ich povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu v prípade omeškania
s úhradou, teda urobiť takýto právny úkon (písomná dohoda zmluvných strán o zmluvnej pokute).
Žalobcovia nepochybne nemali možnosť ovplyvniť znenie predtlačeného formulára, či už Zmluvy o
úver, ale aj VOP, teda nemali možnosť zasiahnuť do znenia žalovaného vopred pripravenej úpravy

vzájomných práv a povinností. Žalobcom v snahe získať úver teda nezostávalo nič iné, len zmluvu s
vopred naformulovaným textom podpísať.

32. Povinnosť žalobcov zaplatiť zmluvnú pokutu, podľa Všeobecných podmienok poskytnutia úveru
spoločnosti EURO CASH s.r.o. k zmluve uzavretej medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktorá má

podobu štandardnej formulárovej zmluvy, typickej tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch, bez
možnosti spotrebiteľa zmeniť jej obsah, vzhľadom na formulárovú predtlač dodávateľa, je nepochybne
zhoršením zmluvného postavenia spotrebiteľa ako dlžníka, ktorý nemá možnosť úpravy textu formuláru
VOP so zmluvnými podmienkami pripravenými vopred veriteľom. Spotrebiteľ je nepochybne v danom
prípade slabšou zmluvnou stranou, ktorý v snahe získať úver spravidla náležite nevyhodnotí rozsiahle

zmluvné podmienky pripravené dodávateľom v časovom predstihu a navyše písané veľmi malým,
až nečitateľným, písmom. Takáto zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorému v snahe získať úver nezostávalo
nič iné, len predtlač zmluvy podpísať. Tento výklad obsahu spotrebiteľskej zmluvy je v súlade s § 54
ods. 2 OZ, keďže je priaznivejší pre spotrebiteľa, najmä, keď podľa § 54ods. 1 citovaného zákona

si spotrebiteľ nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Zmluvná podmienka o zmluvnej pokute,
obsiahnutá v typizovaných formulárových VOP, spôsobuje menej priaznivejšie postavenie spotrebiteľa
(obdobne uznesenie Najvyššieho súdu 1 Cdo173/2012 z 21.5.2014), ktorý nepochybne pri uzatváraní
zmluvy nemal čas študovať formulár zmluvných podmienok pripravených vopred žalovaným vo VOP,navyše písaných drobným, pre priemerného spotrebiteľa nečitateľným písmom. Dojednanie zmluvnej
pokuty vo výške 30% z Veriteľom poskytnutých peňažných prostriedkov na základe tejto Zmluvy, pričom
výška zmluvnej pokuty bude jednostranne stanovená veriteľom a veriteľ sa môže riadiť v určení výšky

predmetnejzmluvnejpokuty výškouzáväzkuamnožstvomporušeníDlžníkomtejtoZmluvy,nonajmenej
bude zmluvná pokuta určená veriteľom vo výške 10% z veriteľom poskytnutých peňažných prostriedkov,
ktorú je dlžník povinný v dôsledku porušenia tej istej povinnosti zaplatiť titulom úroku z omeškania a
tým, je zmarený účel úpravy výšky úrokov z omeškania zakotvený v ustanovení § 517 ods, 1 a 2 OZ,
v spojení s ustanovením § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Zmluvná podmienka o nároku žalobcu

na zmluvnú pokutu zo všetkých uvedených dôvodov potom spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto ich súd považuje za neprijateľnú
podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ ku dňu uzavretia zmluvy. Neprijateľná zmluvná podmienka je s poukazom
na ustanovenie §53 ods. 5 OZ v znení účinnom po 01.01.2008, neplatná ako celok.

33. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (OZ), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Keďže žalobcovia vrátili doteraz žalovanému už
celkovosumu23.188,30eurtitulomuhradenýchsplátoka5000eurtitulomzmluvnejpokuty,tedacelkovo
zaplatili sumu 28188,30, no reálne im poskytol žalobca iba sumu 13.277,57 eur, teda žalobcovia plnili

žalovanému viac ako im bolo poskytnuté. Keďže súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané,
že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie, musí ho žalovaný vydať žalobcom. Výška
bezdôvodného obohatenia predstavuje rozdiel medzi sumou, ktorú žalobcovia reálne uhradili a sumou,
ktorú im žalovaný reálne poskytol, t.j. 14.910,73 eur ( 28188,30 eur - 13.277,57 eur ).

34. Žalovaný v ďalšom tiež odkázal na právny názor vyjadrený v Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa
09.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a S. O..

V uvedenej právnej veci Súdny dvor EÚ vo svojej odpovedi na 1. otázku uviedol, že Článok 10 ods.
2 písm. h) a i) Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca

amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,
aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom
22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej
právnej úprave.

Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vyslovil, že Smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmú
zachovaťanizaviesťvosvojomvnútroštátnompráveustanovenia,ktorésaodchyľujúodustanovenítejto
Smernice, daný záver je však vzhľadom na napadnuté ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch
neaplikovateľný, nakoľko v tomto konkrétnom prípade ide o vnútroštátne právo - Zákon, ktorý nad rámec
smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o

úverenasplneniektorýchjeviazanéposúdeniebezúročnostiabezpoplatkovostispotrebiteľskéhoúveru.

Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch je teda od požiadavky Smernice iná. Zákon uvádza, že
zmluvy musia obsahovať "výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov". Slovenský
zákon o spotrebiteľských úveroch ide nad rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie

tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona
o spotrebiteľských úveroch existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami
Najvyššieho súdu SR, desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov
SR, v zmysle ktorej je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie
splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje v

zmysle § 11 ods. 1 Zákona za bezúročnú a bez poplatkov. Smernica vyžaduje v spotrebiteľskej zmluve
iba uvedenie výšky, počtu a frekvencie splátok spotrebiteľa.

V danom prípade je tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a Zákonom o spotrebiteľských úveroch. To
však neznamená, že sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica.

V taktom prípade totiž musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp.
nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v
spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, žežiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa
nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci.

V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi
ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa
jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici
priamy účinok.

Súd preto musí skúmať, či môže Smernici priznať nepriami účinok. V zmysle ustálenej judikatúry
SúdnehodvoraEÚ, jerozsahamedzenepriamehoúčinkusmernícvyjadrenýjednakprávomEÚ,jednak
právom vnútroštátnym. Súd posúdi, či je možne uplatniť eurokonformný výklad, teda či vzhľadom na
právnu povahu Smernice možno jej ustanovenia aplikovať pri výklade vnútroštátneho Zákona. V takomto
prípade musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu/cieľa Smernice, musí
ísť o výklad za použitia výkladových metód podľa vnútroštátneho právneho poriadku, nesmie sa jednať

o výklad contra legem a nesmú byť porušené všeobecné právne zásady. Okrem uvedeného výklad
Zákona nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty.

Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na splátky
istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok, jednalo by sa

o výklad vnútroštátneho Zákona contra legem.

35.Súdjepretonázoru,ženapriekodkazužalobcunapredmetnérozhodnutieSúdnehodvoraEÚ,zákon
o spotrebiteľských úverov jednoznačne určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie
čo i len jednej z nich, tak ako to ustanovuje § 4 tohto zákona, je úver potrebné považovať za bezúročný

a bez poplatkov.

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa§255ods.2CSP,Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonaniapomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danom prípade bolo predmetom konania jednak určenie absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere,
jednak určenie neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva a jednak vydanie
bezdôvodného obohatenia. Súd žalobu v časti o určenie absolútnej neplatnosti zmluvy zamietol a v časti
určenie neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva žalobe vyhovel. Predmetom
vydania bezdôvodného obohatenia bola suma 20.998,13 eur, pričom v časti o zaplatenie sumy 6087,39

eur žalobcovia zobrali žalobu späť bez uvedenia dôvodu a v časti o zaplatenie sumy 14.910,74 eur
žalobe súd vyhovel, teda žalobcovia mali v konaní úspech 71% a úspech žalovaného je 29%. Vzhľadom
na pomer úspechu v konaní preto súd v zmysle uvedených zákonných ustanovení priznal žalobcom
náhradu trov konania v rozsahu 42 %. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.