Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. apríl 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/63/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217206227
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8217206227.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci navrhovateľky: Z. I., bytom A.
XXX/XX, XXX XX K., právne zastúpenej JUDr. Michaelou Mihalcovou, advokátkou so sídlom Fatranská
2/E,04011Košice,protipovinnémuzvyživovacejpovinnosti:M.I.,bytomA.XXX/XX,XXXXXK.,právne
zastúpeného JUDr. Janou Švantnerovou, advokátkou so sídlom Hviezdoslavova 9, 085 01 Bardejov,
v konaní o určenie manželského výživného, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu
Bardejov č.k. 4P/121/2017-47 zo dňa 05.04.2018 takto

r o z h o d o l :

I. M e n í rozsudok s výnimkou I. výroku tak, že povinný j e p o v i n n ý platiť výživné

navrhovateľke vo výške 150,- Eur mesačne za obdobie od 07.11.2017 do 08.01.2018.

II. Nedoplatok za obdobie od 07.11.2017 do 08.01.2018 vo výške 304,90 Eur j e p o v i n n ý
zaplatiť navrhovateľke v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Navrhovateľka m á n á r o k na náhradu trov konania voči povinnému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania, argumentácia strán

1. Predmetom konania je určenie rozsahu vyživovacej povinnosti medzi manželmi. Navrhovateľka
žiadala priznať manželské výživné z dôvodu, že je bez príjmu, náklady na bývanie a životné náklady
jej pomáhali platiť rodičia napriek tomu, že manžel má príjem. Na výživu spoločných maloletých dcér
prispievajú každý z nich po 30 % zo sumy životného minima Centru v L. L..

2. Manžel s návrhom nesúhlasil. Poukazoval na prebiehajúce rozvodové konanie, nezáujem manželky
o maloleté deti, tvrdil, že bola schopná si prácu nájsť a mať tak príjem.

Obsah napadnutého rozhodnutia

3. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Konanie o
nároku navrhovateľky na uloženie povinnosti povinnému prispievať sumou 150,- Eur mesačne titulom
manželského výživného z a s t a v u j e .II. Povinný je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľke
manželským výživným vo výške 27,32 Eur mesačne za obdobie od 7. 11. 2017 do 8. 1. 2018. III.

Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 7. 11. 2017 do 8. 1. 2018 vo výške 54,64 Eur je povinný
p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. IV. V
prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“.4. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že účastníci konania uzatvorili
manželstvo dňa 10.09.1994. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 4P/121/2017 zo dňa
20.11.2017 súd rozviedol manželstvo účastníkov konania. Z manželstva pochádzajú deti, maloleté

dcéry V., nar. XX.XX.XXXX a V., nar. XX.XX.XXXX. Nachádzajú sa v Detskom diagnostickom centre
L. L. pre výchovné problémy - požívanie alkoholu. Stalo sa tak na základe uznesenia Okresného súdu
Bardejov sp. zn. 9PPOm/1/2017. Zároveň uvedeným uznesením boli rodičia zaviazaní prispievať na
výživu maloletých každý mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené,
neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, pre každú z maloletých. V starostlivosti je ešte plnoletý

syn. Zistil, že navrhovateľka je vyučenou krajčírkou. Od 17.10.2017 do 01.01.2018 je bez príjmu.
Bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie (oznámenie ÚPSVaR č.l. 20 spisu), pričom
Sociálna poisťovňa rozhodla (rozhodnutie čl. 21 spisu), že navrhovateľka nemá nárok na dávku
v nezamestnanosti. Dňa 01.12.2018 navrhovateľka utrpela úraz. Od 01.01.2018 je navrhovateľka
zamestnanou (pracovná zmluva čl. 24-25) so základnou mzdou dohodnutou vo výške 4,- Eur brutto/
hodina.

5.Príjemmanželazistil vmesiacioktóber2017 802,50Eur, ztejtosumyodviedoldosociálnejpoisťovne
146,35 Eur, do zdravotnej poisťovne 61,81 Eur, inkaso v sume 35,27 Eur. V mesiaci november 2017
mal príjem 945,- Eur s tým, že z tejto sumy odviedol do sociálnej poisťovne 146,35 Eur, do zdravotnej
poisťovne 61,81 Eur, inkaso v sume 39,26 Eur. Zároveň v uvedenom mesiaci mu bola vyplatená za

štvrťrok z Oblastného futbalového zväzu odmena za výkon rozhodcu v sume 238,61 Eur. V decembri
2017 mal príjem 712,50 Eur s tým, že z tejto sumy odviedol do sociálnej poisťovne 146,35 Eur, do
zdravotnej poisťovne 61,81 Eur. Zároveň má vyživovaciu povinnosť voči maloletým dcéram.

6. Z čestného vyhlásenia rodičov navrhovateľky zistil, že v rozhodnom období november až december

2017 požičali navrhovateľke na úhradu jej životných nákladov, úhradu nájomného za bývanie, na
zabezpečenie základných životných potrieb ako aj jej plnoletého syna O. I. sumu 1.000,- Eur.

7. Prijal záver, vychádzajúc z príjmových pomerov povinného, jeho výdavkov, starostlivosti manželov o
domácnosť, potencionality príjmov navrhovateľky a mal za dôvodné priznať sumu vo výške 27,32 Eur

odpodanianávrhudozánikumanželstva. Priurčenírozsahuprihliadalnaprincípdobrýchmravovmajúc
na zreteli skutočnosť, že rozsudok o rozvode bol vyhlásený dňa 20.11.2017. Nedoplatok za uvedené
obdobie uložil povinnému uhradiť vo výške 54,64 Eur v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol.

8. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Poukázal na ustanovenia § 155, § 156 CMP, § 71 ods.1, § 75 ods.1, 2, § 78 ods.1 Zákona o rodine.

Obsah odvolania navrhovateľky

10. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka tvrdiac, že rozsudok vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukazuje na to, že súd prvej inštancie nevzal na zreteľ, že v
období, za ktoré žiada priznať manželské výživné bola úplne bez akékoľvek príjmu. Súd na jednej strane

konštatuje, že bola bez príjmu, navyše, že utrpela úraz, avšak napriek tomu, že príjem odporcu bol vo
výške 500,- až 600,- Eur mesačne, v niektorých prípadoch dokonca uvádza, že mal 900 až 950,- Eur,
manželskévýživnénepriznal,neprihliadolvdostatočnejmierenaodôvodnenépotrebyoprávnenejosoby
a na to, že v rozhodujúcom období jej namiesto manžela pomohli rodičia. Životná úroveň v rozhodujúcom
období nielenže nebola rovnaká, nebola porovnateľná. V období, za ktoré žiada manželské výživné

priznať žil v spoločnej domácnosti aj maloletý syn, s ktorým doslova živorila kým manžel sám žil z príjmu
presahujúceho 900,- Eur. Zamestnala sa po doliečení úrazu, ktorý utrpela začiatkom decembra 2017.
Navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a žiada, aby odvolací súd prehodnotil hodnotiaci úsudok súdu prvej
inštancie.

11. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril manžel, ktorý vo vyjadrení uviedol, že sa stotožňuje
so závermi súdu prvej inštancie, navrhuje napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne.
Navrhovateľka síce uvádza ako dôvod odvolania nesprávne právne posúdenie, ale nerozoberá
odôvodnenie právneho názoru súdu prvej inštancie, poukazuje na to, že rozhodné obdobie, ktoréje predmetom priznania manželského výživného je účelové, pretože navrhovateľka sama podala
06.11.2017 návrh na rozvod manželstva.

Hodnotenie odvolacieho súdu

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon

odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm.d/,g/ C.s.p.) po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi
odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods.
1 C.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v

elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k
záveru, že odvolaniu navrhovateľky je možné priznať úspech v dôsledku čoho boli splnené podmienky
pre zmenu rozsudku v napadnutých výrokoch podľa ustanovenia § 388 C.s.p.

13. Odvolateľka namieta správnosť záveru súdu o rozsahu manželského výživného stanovil na sumu

27,32 Eur mesačne napriek tomu, že preukázateľne životná úroveň manželov v požadovanom období
bola výrazne rozdielna.

14. Súd prvej inštancie mal za zistenú rozdielnu životnú úroveň účastníkov konania ale zdôraznil, že
pri stanovení výšky mesačnej sumy považoval za dôvodné prihliadnuť k tomu, že navrhovateľka, po

17.10.2017 bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, má vzdelanie v odbore krajčírka,
pričom pred poberaním príspevku na opatrovanie detí bola zamestnanou ako pomocná sila v kuchyni,
rovnako tak od 01.01.2018 je zamestnanou, prihliadal na princíp dobrých mravov v súvislosti s obdobím,
za ktoré je požadované manželské výživné a to v období od 06.11.2017 do 08.01.2018 majúc na zreteli
skutočnosť, že rozsudok o rozvode bol právoplatným dňa 08. 01. 2018.

15. Odvolací súd po vyhodnotení vykonaných dôkazov a z nich plynúcich skutkových zistení sa
nestotožňuje s dôvodmi súdu prvej inštancie pre nepriznanie sumy vyššej než je suma 27,32 Eur z
nasledovných dôvodov.

16. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi (ďalej aj „manželské výživné“) je
tradične vnímaná ako odraz socio-ekonomickej funkcie rodiny a manželského, resp.
rodinného spoločenstva. Vyživovaciu povinnosť medzi manželmi je potrebné zasadiť do širšieho
rámca osobno-majetkových práv a povinností, ktoré tvoria vo svojom súhrne vlastný obsah manželstva.
Špecifický charakter tejto povinnosti vyplýva priamo z ekonomických a sociálnych funkcií manželstva

ako spoločensky i právne
inštitucionalizovaného spolužitia [pozri Švestka, J. - Dvořák, J. - Fiala, J. - Zuklínová, M. a kol. Občanský
zákoník. Komentář. Svazek II (§ 655 až 975). Praha: Wolters Kluwer, 2014. citované podľa el. verzie
ASPI, § 697].

17. Podľa ust. § 71 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine, (ďalej len „ZoR“) manželia majú vzájomnú
vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí
jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Vyživovacia povinnosť
medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

18. Podľa § 71 ods. 2 Z o R vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť
detí voči rodičom.

19. Právna teória k manželskému výživnému upravenému v § 71 ods. 1 Zo R

uvádza závery, že zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov vyplýva, že nemusí byť splnená
podmienka odkázanosti. Prostredníctvom tohto inštitútu sa teda
okrem uspokojenia osobných potrieb sleduje aj naplnenie požadovaného zákonnéhocharakteru inštitútu manželstva z majetkového hľadiska. Uplatňovanie výživného medzi manželmi je
preto možné aj v prípadoch, keď sú napríklad obaja manželia zárobkovo činní, schopní zabezpečiť
svoje osobné potreby, v dôsledku oddeleného hospodárenia však vznikla disproporcia v ich celkovej

životnej úrovni.
Pojem „v zásade“ rovnaká životná úroveň obidvoch manželov znamená, že nejde
o mechanickú rovnosť v majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí. Treba vziať do úvahy
osobitosti vyplývajúce z osobných, pracovných, zdravotných a iných špecifík týkajúcich sa jednotlivých
manželov. Zhodnotiť treba namáhavosť práce vykonávanej manželom, od ktorého sa výživné požaduje.

Rozdielne potreby a náklady preto môžu vyplývať aj zo zdravotného stavu, stravovania, ošatenia,
spôsobu života a pod. Uvedené ustanovenie bude naplnené, pokiaľ manželia budú mať približne
rovnakú možnosť zabezpečovať si svoje základné potreby s prihliadnutím na uvedené osobitosti; -
zákon súdu ukladá povinnosť obligatórne prihliadať na starostlivosť o domácnosť, pričom už nehovorí
o spoločnej domácnosti, na základe čoho možno hodnotiť aj prípady oddeleného žitia (porovnaj
uznesenie II. ÚS 360/201-264 zo dňa 26. 04. 2016 ).

20. Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie vyplývajú nasledovné zistenia. Navrhovateľka
v rozhodnom posudzovanom období preukázateľne žiaden príjem nemala. Bola evidovaná ako
uchádzačka o zamestnanie bez nároku na dávku v nezamestnanosti (č.l. 20, 21 spisu). Dňa 01.12.2018
navrhovateľka utrpela úraz. Od 01.01.2018 sa zamestnala (č.l. 24-25) so základnou mzdou dohodnutou

vo výške 4,- Eur brutto/hodina. Príjem manžela v rozhodnom období predstavoval v mesiaci október
2017 sumu 802,50 Eur po odvodoch do Sociálnej poisťovne 146,35 Eur, Zdravotnej poisťovne 61,81
Eur, inkaso v sume 35,27 Eur. V mesiaci november 2017 mal príjem 945,- Eur s tým, že z tejto sumy
odviedol do Sociálnej poisťovne 146,35 Eur, do Zdravotnej poisťovne 61,81 Eur, inkaso v sume 39,26
Eur. Zároveň v uvedenom mesiaci mu bola vyplatené za štvrťrok z Oblastného futbalového zväzu

odmena za výkon rozhodcu v sume 238,61 Eur. V decembri 2017 mal príjem 712,50 Eur s tým, že z tejto
sumy odviedol do Sociálnej poisťovne 146,35 Eur, do Zdravotnej poisťovne 61,81 Eur. Mal bežné výdaje
súvisiace s uspokojovaním základných potrieb. Obaja manželia ako rodičia boli zaviazaní v rozhodnom
období platiť na maloleté dcéry sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené,
neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Vychádzajúc z tvrdení účastníkov konania obaja platili v

rozhodnom období náklady súvisiace s bývaním. V rozhodnom období starostlivosť o domácnosť vo
vzťahu k maloletým deťom sa nerealizovala zo strany žiadneho účastníka z dôvodu, že maloleté deti
boli umiestnené v ústavnej starostlivosti. Plnoletý syn žil s navrhovateľkou, následne od mesiaca január
2018 bol striedavo u oboch rodičov.

21. Vychádzajúc z prezentovaných skutkových zistení je zrejmé, že je zistená výrazne vyššia
životná úroveň manžela v porovnaní so životnou úrovňou navrhovateľky. Navrhovateľka bola bez
akéhokoľvek príjmu, odkázaná na pomoc rodičov, napriek tomu , že bola riadne evidovaná ako uchádzač
o zamestnanie dávka jej nebola priznaná zo zákonných dôvodov. Nie je možné súhlasiť s názorom
a tvrdeniami manžela, že navrhovateľka sa počas rozhodného obdobia mohla zamestnať (pracovnú

zmluvu uzavrela 1. januára 2018). Manžel počas celého konania neoznačil žiadne dôkazy, z ktorých
by bolo možné dospieť k záveru, že sa navrhovateľka mohla zamestnať počas doby jej evidencie ako
uchádzačky o zamestnanie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na bremeno tvrdenia a dôkazné
bremeno, ktoré zaťažovalo práve neho na preukázanie ním tvrdených skutočnosti. Navrhovateľka ktorá
založila odôvodnenosť návrhu na určenie výživného na manželku na tvrdeniach, že bez príjmu,

nezamestnaná , bez poberania dávky v nezamestnanosti, že manžel ma príjem, z ktorého jej nedáva
žiadne peniaze, pričom svoje tvrdenia súdu preukázala. V žalovanom období, nedisponovala takými
finančnými prostriedkami, z ktorých by si mohla zabezpečiť aspoň základnú životnú úroveň.

22. Požiadavka, aby manželia mali rovnakú životnú úroveň, je odôvodnená ich rovnakým postavením v

manželstve, v rodine a spoločnosti, a vyplýva i z ich rovnakých práv a povinností (ust. § 18 Zákona o
rodine). O uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná
starostlivosť o deti a domácnosť (ust. § 19 ods. 1 Zákona o rodine). Pri určení výživného súd prihliada
k odôvodneným potrebám a možnostiam manželov.

23. Požiadavka rovnakej životnej úrovne nebola preukázaná. Odkázanosť navrhovateľky s výživou
preukázaná bola. Odvolací súd konštatuje, že zákonné kritéria pre určenie vyživovacej povinnosti
splnené boli.24. Podľa § 75 ods. 2 Zo R výživné nie je možné priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi.

25. Bez ohľadu na naplnenie zákonných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti súd nemôže priznať
výživné v prípade zisteného rozporu s dobrými mravmi. Má sa na mysli narušenie príslušných osobných
vzťahov z relevantných dôvodov, ktoré zákon sankcionuje tým, že nepovažuje za spravodlivé, aby
osoba, ktorá sa takéhoto konania dopustila požadovala plnenia založené práve na takomto osobnom
vzťahu. Pojem dobré mravy je neurčitým právnym pojmom. Jeho obsah nevyplýva z pozitívneho práva.

Okrem práva existujú aj iné systémy noriem, niektorým z nich takouto úpravou právo poskytuje ochranu
tým, že im prepožičiava sankcie charakteristické pre systém práva. Ide o všeobecne spoločensky
uznávané pravidlá prostredníctvom ktorých sa zavrhujú spoločensky nežiaduce javy. V prípadoch ako je
výživné medzi manželmi skúma sa spôsobenie rozvratu, opustenie rodiny. Za porušenie by bolo možné
považovať aj prípad, keď oprávnený bez ospravedlniteľného dôvodu nevykonáva žiadnu zárobkovú
činnosť aj napriek objektívnym možnostiam a svojim schopnostiam a svoju situáciu rieši požadovaním

výživného.

26. V prejednávanej veci súd prvej inštancie konštatoval, že považoval za dôležité uviesť, že
manželstva netrvá, keďže dva týždne po podaní návrhu na určenie výživného bol podaný návrh na
rozvod manželstvo a bolo manželstvo účastníkov rozvedené, obaja manželia sa s ním stotožnili a

nepodali odvolanie. Prihliadol na princíp dobrých mravov, pretože rozsudok bol vyhlásený 06.11.2017
a od 01.01.2018 bola navrhovateľka riadne zamestnaná, bola zaradená do evidencie uchádzačov o
zamestnanie a preto mal za dôvodné priznať sumu 27,32 Eur mesačne.

27. Vychádzajúc z rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 4P/121/2017-47 zo dňa 20.11.2017 vyplýva,

že súd v konaní o rozvod manželstva zistil, že ani jeden z manželov nechcel zostať v manželskom
zväzku, pretrvávali medzi manželmi dlhotrvajúce hádky, absencia vzájomnej komunikácie, verbálna
agresivita a nie je možné takéto manželstvo udržať, pretože činí iba formálny zväzok a tak súd
manželstvo rozviedol. Nie je možné konštatovať, aby z obsahu rozvodového konania vyplývali tak
závažné závery, ktoré by znamenali, že príčinou vedúcou k rozvratu manželstva pre posudzovanie

hľadiska dobrých mravov prispela iba navrhovateľka, teda že jej konanie je v takom rozpore s dobrými
mravmi, pre ktoré by nebolo možné priznať manželské výživné v žiadnej výške. Nebolo preukázané,
aby sa navrhovateľka v rozhodnom období vlastným pričinením ocitla v situácií, že bola bez príjmu a že
nastala podmienka odkázanosti. Nebola zistená existencia takých dôvodov, pre ktoré by nebolo možné
priznať výživné a teda aby išlo prípad zisteného rozporu s dobrými mravmi. Vychádzajúc zo skutkových

zistení a tvrdení oboch manželov je zrejmé, že obaja nemali záujem na udržaní manželského zväzku. V
každom konkrétnom prípade musí súd zisťovať, či manžel, ktorý požaduje výživné si nejakým spôsobom
plní alebo je ochotný plniť povinnosti vyplývajúce z manželstva. V danej veci bol spôsobený rozvrat
manželstva, navrhovateľka nemala záujem na obnovení spolužitia, ale z výsledku rozvodového konania
je zrejmé, že existovali dôvody na strane navrhovateľky, pre ktoré sa rozhodla ukončiť manželstvo,

manželia žili oddelene, obaja neplnili manželské povinnosti, ktoré vyplývali zo Zákona o rodine, ale
pri stanovení dôvodov rozpadu manželstva, ktoré sú zrejmé z rozvodového rozsudku je zrejme, že
navrhovateľka si dôvodne nemohla plniť svoje povinnosti aj pre správanie manžela a rozvrat manželstva
spôsobili obaja manželia.

28. Vychádzajúc z teoretických východísk a princípov ktoré sú vlastné inštitútu manželského výživného,
dokázaný skutkový stav (t. j. finančnú situáciu manželov, odkázanosť navrhovateľky), nezistenie
dôvodov pre nepriznanie výživného pre rozpor s dobrými mravmi odvolací súd má za to, nárok je
dôvodný.

29. Vychádzajúc z príjmu manžela a úplnej odkázanosti navrhovateľky s výživou v rozhodnom období
na finančnú pomoc iných osôb, na jej ťaživú sociálnu a finančnú situáciu je možné ustáliť, že v
rozhodnom období príjem manžela odôvodňuje jeho schopnosť platiť manželské výživné vo výške 150,-
Eur mesačne.

30. Dlh na výživnom predstavuje za rozhodné obdobie sumu 304,90 Eur. Dlh za mesiac november 2017
za 25 dní x 4,838 Eur je vo výške 121,- Eur, dlh za mesiac december 2017 je vo výške 150,- Eur, dlh
za január 2018 7 dní x 4,838 Eur je vo výške 33,90 Eur. Spolu dlh predstavuje 304,90 Eur.31. Odvolací súd stanovil manželovi povinnosť vyplatiť dlh na výživnom v lehote 30 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku. Podľa ustanovenia § 232 ods.3 C.s.p. lehota na plnenie je tri dni a
plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Výnimka

z tejto zásady je založená na vlastnej úvahe súdu. Každá takáto výnimka, bez ohľadu na jej konkrétne
obsah sa považuje vždy za osobitnú, exluzívnu výhodu povinného, teda dlžníka, ktorá však nesmie
neprimerane zasahovať do právoplatne priznaných práv oprávneného veriteľa. Hľadiskami pre úvahy
súdu, či sa má priznať výhoda splátok sú najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť povinnej
osoby, prejavená snaha o plnenie záväzku počas konania, možnosť oprávnenej strany domáhať sa

plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie sa v plnení
súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom
na osobné pomery oprávneného príliš ťaživé (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18.03.2013
sp.zn. 7Cdo/116/2012). Podľa názoru odvolacieho súdu táto lehota je primeraná s prihliadnutím na
možnosti a schopnosti povinného a na jeho vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom.

32. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 v spojení s § 57 zákona č.
161/2015 Z. z .Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov odvolacieho konania.

33. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo

757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).