Uznesenie – Predbežné opatrenia ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/78/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1718202579
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1718202579.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia
senátu JUDr. Darina Kuchtová a Mgr. Barbora Barteková v právnej veci navrhovateľky: X. E., nar.
XX.XX.XXXX,bytomS.,L.XXX,t.č.umiestnenávZariadeníopatrovateľskejslužbysosídlomvPezinku,
Komenského 23, zastúpená: JUDr. Eva Klemová, advokátka so sídlom v Pezinku, M. R. Štefánika 1,
proti odporcom: 1. Q. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o ochrane práva vyplývajúceho z

vecného bremena, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok, č. k. 9C/25/2018
- 48 zo dňa 02.01.2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Pezinok č. k. 9C/25/2018 - 48 zo dňa 02.01.2019
m e n í tak, že nariaďuje toto neodkladné opatrenie:

Odporca v 1. rade je p o v i n n ý zdržať sa užívania izby, majúcej okno do L. ulice a spoločnú priečku s

kuchyňou, nachádzajúcej sa v rodinnom dome súpisné číslo XXXX v S. na L. ulici orientačné číslo XXX,
evidovanom v katastri nehnuteľností X. úradom S., katastrálnym odborom, na LV č. XXX pre okres S.,
obec S. a katastrálne územie S. ako stavba - rodinný dom s. č. XXXX na parcele číslo XXXX/X.
Odporca v 1. rade a odporca v 2.rade sú p o v i n n í strpieť bezplatné užívanie izby, majúcej okno
do L. ulice a spoločnú priečku s kuchyňou, presklenej verandy, predsiene, WC, chodby, kuchyne a

kúpeľne, nachádzajúcich sa v rodinnom dome súpisné číslo XXXX v S. na L. ulici orientačné číslo XXX,
evidovanom v katastri nehnuteľností Okresným úradom S., katastrálnym odborom, na LV č.
XXX pre okres S., obec S. a katastrálne územie S. ako stavba - rodinný dom súpisné číslo XXXX na
parcele číslo XXXX/X, navrhovateľkou.
Odporcav1.radeaodporcav2.radesú povinnístrpieťbezplatnéužívanienehnuteľnostíevidovaných
v katastri nehnuteľností Okresným úradom S., katastrálnym odborom, na LV č. XXX pre okres S., obec

S. a katastrálne územie S. ako parcely registra „C“ : parcelné číslo XXXX/X zastavaná plocha a
nádvorie o výmere XXX m2, parcelné číslo XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o
výmere XXX m2, parcelné číslo XXXX/X záhrada o výmere XXX m2, parcelné číslo XXXX/X záhrada
o výmere XXX, navrhovateľkou.

Odporca v 1. rade a odporca v 2.rade sú p o v i n n í odovzdať navrhovateľke kľúče od vstupnej brány na

pozemok registra „C“ parcelné číslo XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, evidovaný
v katastri nehnuteľností Okresným úradom S., katastrálnym odborom, na LV č. XXX pre okres S., obec S.
a katastrálne územie S. a kľúče od vchodových dverí do presklenej verandy a vchodových dverí
do predsiene, umožňujúcich vstup do rodinného domu súpisné číslo XXXX v S. na L. ulici orientačné
číslo XXX, evidovaného v katastri nehnuteľností Okresným úradom S., katastrálnym odborom, na LV č.
XXX pre okres S., obec S. a katastrálne územie S. ako stavba - rodinný dom súpisné číslo XXXX na

parcele číslo XXXX/X, a to do 3 dní odo dňa vykonateľnosti tohto rozhodnutia.
Odporcov poučuje, že súdnej ochrany sa môžu domáhať podaním žaloby proti navrhovateľke
neodkladného opatrenia, ako žalovanej, vo veci ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
Navrhovateľka má nárok na náhradu trov konania proti žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Pezinok uznesením č. k 9C/25/2018 - 48 zo dňa 02.01.2019 zamietol návrh
navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, odporcom 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100 % a navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť na účet okresného súdu súdny
poplatok v sume 33,- eur do 10 dní od doručenia uznesenia.
2. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží
odporcovi v 1. rade povinnosť zdržať sa užívania izby, majúcej okno do L. ulice a spoločnú priečku s
kuchyňou, nachádzajúcej sa v rodinnom dome so súpisným číslom XXXX v S. na L. ulici, orientačné číslo
XXX, evidovanom v katastri nehnuteľností Katastrálnym odborom Okresného úradu S. na liste

vlastníctvačísloXXXpreokresS.,obecS.akatastrálneúzemieS.akostavba-rodinnýdomsosúpisným
číslom XXXX na parcele číslo XXXX/X (ďalej len "rodinný dom"), žalovaným v 1./ a 2./ rade povinnosť
strpieťbezplatnéužívanieizby,majúcejoknodoL.ulice aspoločnúpriečkuskuchyňou,presklenej
verandy, predsiene, WC, chodby, kuchyne a kúpeľne, nachádzajúcich sa v rodinnom dome
žalobkyňou, žalovaným v X./ a 2./ rade povinnosť strpieť bezplatné užívanie nehnuteľností evidovaných

v katastri nehnuteľností Katastrálnym odborom Okresného úradu S. na liste vlastníctva číslo XXX pre
okres S., obec S. a katastrálne územie S. - pozemku registra "C" s parcelným číslom XXXX/X vo
výmere XXX m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, pozemku registra "C" s parcelným číslom
XXXX/X vo výmere XXX m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, pozemku registra "C" s
parcelným číslom XXXX/X vo výmere XXX m2, druh pozemku - záhrada, a s parcelným číslom XXXX/

X vo výmere XXX m2, druh pozemku - záhrada (ďalej len "pozemky"), žalobkyňou, žalovaným v 1./ a
2./ rade povinnosť odovzdať žalobkyni kľúče od vstupnej brány na pozemok registra "C" s parcelným
číslom XXXX/X vo výmere XXX m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, evidovaný v katastri
nehnuteľností Katastrálnym odborom Okresného úradu S. na liste vlastníctva číslo XXX pre okres S.,
obec S. a katastrálne územie S. a kľúče od vchodových dverí do presklenej verandy a vchodových

dverí do predsiene, umožňujúcich vstup do rodinného domu, a to do troch dní odo dňa vykonateľnosti
uznesenia.
3. Navrhovateľka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že otázka jej bývania
je vyriešená iba do 31.12.2018 a po tomto termíne je jej bytová situácia neistá. Darovacou zmluvou
so zriadením vecného bremena podpísanou zmluvnými stranami dňa 06.06.2001, ktorá bola uzavretá

medzi navrhovateľkou ako darkyňou a ako oprávnenou z vecného bremena a jej nebohým synom
M. E. ako obdarovaným a povinným z vecného bremena, navrhovateľka darovala svojmu synovi
jej spoluvlastnícky podiel vo veľkosti X/XX k nehnuteľnostiam evidovaným v Katastri nehnuteľností,
katastrálnym odborom Okresného úradu S. na liste vlastníctva č. XXX pre okres S., obec S., k.
ú. S. - pozemkom a rodinnému domu. Predmetom darovania na základe darovacej zmluvy boli aj

vonkajšie stavby, plot, vonkajšie úpravy a trvalé porasty. V čase darovania bol jej syn podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľností v podiele X/XX, ktoré nadobudol v dedičskom konaní po jeho otcovi
a manželovi navrhovateľky (X/XX) od jeho brata a syna navrhovateľky N. (X/XX) a od jeho brata a
syna navrhovateľky (X/XX). Na základe darovania sa tak stal syn navrhovateľky výlučným vlastníkom
predmetných nehnuteľností. Z vďaky za darovanie sa ústne zaviazal, že sa o navrhovateľku v starobe

a chorobe postará a že ju dochová a pochová.
4. V čl. 4 darovacej zmluvy bolo zriadené v prospech navrhovateľky vecné bremeno, ktorému zodpovedá
jej právo bezodplatného doživotného užívania nehnuteľností podľa čl. 1 darovacej zmluvy. Vklad
vlastníckeho práva a vklad vecného bremena v prospech navrhovateľky bol do katastra nehnuteľností
povolený katastrálnym odborom Okresného úradu Pezinok pod č. V 1445/2001 zo dňa 15.06.2001.

Dňa 20.08.2011 syn navrhovateľky M. zomrel. Osvedčením o dedičstve č. k. 13D/868/2011 - 68,
Dnot/248/2011 vydaným notárom JUDr. Veronikou Barčičovou ako súdnym komisárom dňa 14.02.2012,
ktoré nadobudlo účinnosť dňa 14.02.2012, nadobudla nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva manželka
nebohého syna navrhovateľky B. E.. Na základe darovacej zmluvy č. V 1103/2012 zo dňa
15.05.2012 sa podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností stali povinní v 1. a 2. rade v tomto konaní.

Odporcovia, ktorí sú vnukmi navrhovateľky a synmi nebohého syna navrhovateľky M., ktorí každý v
spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/2. Vecné bremeno zriadené uvedenou darovacou zmluvou do
dnešného dňa nezaniklo a je doposiaľ zapísané na LV č. XXX pre k. ú. S.. Po darovaní nehnuteľností
synovi M. a aj po jeho smrti navrhovateľka nerušene užívala v celom rozsahu nehnuteľnosti až do
dňa 29.09.2017, kedy mala úraz, spadla a utrpela kompresívnu fraktúru stavcov Th 11L3. V období od

29.09.2017 do 14.11.2017 bola navrhovateľka hospitalizovaná v nemocnici na Antolskej v Bratislave aod 14.11.2017 do 08.12.2017 v Psychiatrickej nemocnici Philippa Pinela Pezinok. Z dôvodu odkázanosti
na sociálnu službu navrhovateľka dňa 04.12.2017 uzatvorila s mestom Pezinok ako poskytovateľom
sociálnej služby zmluvu o poskytovaní sociálnych služieb v zariadení opatrovateľskej služby č.

4601/2017,atonadobuurčitúod04.12.2017do31.12.2017.ZPsychiatrickejnemocnicePhilippaPinela
Pezinok bola dňa 08.12.2017 prepustená do Zariadenia sociálnych služieb na Komenského ul. 23 v
Pezinku. Bytové zariadenie a podstatná časť jej osobných vecí zostali v nehnuteľnostiach. Dodatkami
č. 1 a č. 3 v zmluve č. 4601/2017 bol čas poskytovania sociálnej služby navrhovateľke v zariadení
predlžovaný, naposledy do 31.12.2018. Navrhovateľka nemá vedomosť o ďalšom predĺžení jej pobytu

v zariadení, v dôsledku čoho má v úmysle vrátiť sa do nehnuteľností s tým, že tam budú zabezpečovať
starostlivosť o ňu jej ďalší dvaja synovia, prípadne opatrovateľ. V zariadení navrhovateľku pravidelne
navštevoval a staral sa o jej záležitosti jej syn Vladimír, ktorý ako viackrát v minulosti na základe žiadosti
navrhovateľky dňa 10.09.2018 išiel do predmetných nehnuteľností vziať jej jesenné oblečenie a zistil, že
zámok na vstupnej bráne na dvor je vymenený. Kontaktovali preto vnuka Q. ako odporcu v 1. rade, ktorý
navrhovateľke v rovnaký deň kľúč od vstupnej brány odovzdal, s ktorým sa syn N. vrátil do nehnuteľností

a po návrate jej oznámil, že bránku odomkol, ale do rodinného domu sa nevedel dostať, nakoľko
zámok od vchodových dverí do presklenej verandy bol znefunkčnený a na dvore videl koberce s časťou
zariadenia spálne, ktoré je vlastníctvom navrhovateľky. Syn N. jej oznámil, že v záhrade boli v tom čase
prítomní obaja odporcovia, a preto sa ich pýtal na dôvod. Odporca v 1. rade začal na syna navrhovateľky
N. útočiť slovne, urážal ho a vo fyzickom napadnutí mu zabránil odporca v 2. rade. Odporca v 1. rade

mu oznámil, že si rodinný dom prerobí, vymení okná a nasťahuje sa do neho. Okrem toho syn N.
zistil, že v pivnici je uskladnená sedacia súprava navrhovateľky, ale do rodinného domu sa nedostal,
iba videl, že dve izby sú vysťahované a prázdne. Podľa vyjadrenia syna N. navrhovateľka zistila, že
v súčasnosti býva v rodinnom dome odporca v 1. rade. Navrhovateľka tvrdila, že uvedeným konaním
odporcovia jej úmyselne odňali možnosť dostať sa do nehnuteľností, vystavili ju hrozbe straty zázemia,

neistote a pripravili ju nielen o jej osobné veci, ale aj o bytové zariadenie, ktoré nadobudla počas
života ťažkou a poctivou dlhoročnou prácou. Navrhovateľka dňa 22.10.2018 podala trestné oznámenie,
ktoré je vedené na Okresnom riaditeľstve policajného zboru Pezinok, obvodné oddelenie PZ Pezinok
pod ČVS: ORP - 592/PE - PK/2018. Navrhovateľka má záujem po uplynutí času poskytovania služby v
sociálnom zariadení sa do nehnuteľností vrátiť, pretože sú jej jediným domovom už 60 rokov. Uvedený

stav odôvodňuje potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov za účelom zabezpečenia ochrany
práv navrhovateľky, ktoré jej vyplýva z vecného bremena pred neoprávnenými zásahmi povinných vo
forme odopretia prístupu navrhovateľky do nehnuteľností a ich užívanie v rozsahu, v ktorom jej patrí
užívacie právo. Navrhovateľka má záujem užívať jednu izbu a príslušenstvo.
5. Okresný súd právne vec posúdil podľa § 324 ods. 1 a § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku,

poukázal na účel neodkladného opatrenia a obsah návrhu navrhovateľky a po jeho preskúmaní aj dospel
k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je sčasti nedôvodný, podaný predčasne a
nebola preukázaná naliehavosť neodkladnej úpravy pomerov. Okresný súd mal osvedčené skutočnosti
tak, ako ich tvrdila navrhovateľka v podanom návrhu a dospel k záveru, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia je podaný predčasne, nakoľko právne pomery tak, ako sú popísané v návrhu,

neodôvodňujú naliehavosť neodkladnej úpravy. Navrhovateľka nepreukázala, že jej odporcovia 1 a 2
bránia vo výkone práva vyplývajúceho z vecného bremena, pričom za dôkaz nie je možné považovať
to, čo sa dozvedela sprostredkovane od tretej osoby, ktorá navyše nemá ani vlastnícke, ani iné
právo spojené s nehnuteľnosťou, ku ktorým sa viaže právo z vecného bremena. Navrhovateľka tiež
nepredložila dôkaz o tom, že niekedy písomne alebo telefonicky žiadala odporcov 1 a 2 o vydanie

kľúčov a že jej ich títo odmietli vydať alebo jej inak znemožnili vstup do nehnuteľností a ich užívanie. Tiež
nehrozí, že navrhovateľka nebude mať od 01.01.2018 kde bývať, nakoľko toto tvrdenie sa nezakladá na
pravde, čo si súd overil priamo v zariadení, kde sa navrhovateľka nachádza. Podľa názoru súdu pokiaľ
navrhovateľke boli zničené, vyhodené alebo inak znehodnotené veci, môže sa domáhať náhrady škody
alebo vydania vecí alebo iného nároku.

6. O trovách konania súd rozhodol na základe § 255 ods. 1 CSP a odporcom v 1. a 2. rade priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Okresný súd tiež uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť
súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v sume 33 eur.
7. Proti uzneseniu podala odvolanie navrhovateľka, ktorá nesúhlasila s rozhodnutím okresného súdu a
navrhla, aby odvolací súd zmenil uznesenie a jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel

v celom rozsahu a priznal jej náhradu trov konania.
8. Navrhovateľka v podanom odvolaní namietala, že okresný súd nesprávne rozhodol a namietala
odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písmeno h) CSP. Poukázala na účel neodkladného opatrenia,
na viaceré rozhodnutia súdov v obdobných veciach a tvrdila, že právne posúdenie veci súdom prvejinštancie je nesprávne. V odvolaní navrhovateľka uviedla, že návrh podala dňa 07.12.2018 v čase,
keď nevedela, či bude jej pobyt v zariadení po 31.12.2018 predlžený, ale k jeho predĺženiu došlo na
základe dodatku č. 4 zo dňa 19.12.2018 a v danom čase má právo zdržiavať sa v tomto zariadení do

30.06.2019, teda iba dočasne. Navrhovateľka tvrdila, že predĺžením jej pobytu v zariadení nezanikla
neodkladná potreba úpravy pomerov účastníkov iba preto, že existujúci stav sa nezdá byť aktuálny.
Jej potreba bývania naďalej trvá aj s prihliadnutím na to, že jej právo zdržiavať sa v zariadení je
časovo obmedzené a tiež preto, že zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že jej právo
zdržiavať sa mimo nehnuteľností bráni poskytnutiu ochrany jej užívaciemu práva z vecného bremena

k nehnuteľnostiam. Užívacie právo má možnosť vykonávať aj tak, že v predmetných nehnuteľnostiach
bude mať umiestnené svoje osobné veci, alebo že jej blízka osoba bude vstupovať do nehnuteľností s
jej súhlasom, za určitým účelom zabezpečenia jej potrieb. Nehnuteľnosti, ku ktorým je zriadené vecné
bremeno, sa povolením vkladu vecného bremenu stali jej obydlím chráneným listinou základných práv
a slobôd v súvislosti s bránením odporcom 1 a 2 užívať a disponovať s nehnuteľnosťou na základe ich
vlastníckeho práva, pretože vecné bremeno stále existuje. Zdôraznila, že nehnuteľnosti nestratili status

jej obydlia ani v dôsledku jej pobytu v zariadení. Okrem toho odporcovia majú právo nehnuteľnosti
rekonštruovať, ale ich vstup do nehnuteľností je obmedzený jej súhlasom a tiež nemajú právo bývať
v nehnuteľnostiach a užívať ich a pritom ju vylúčiť z užívania nehnuteľností. Konaním odporcov je
tak ohrozovaný jej oprávnený záujem na ústavou garantovanej ochrane jej obydlia a preukázateľne je
tak zhoršená jej právna pozícia vyplývajúca zo zmluvy, i keď má právo sa zdržiavať v zariadení do

30.06.2019, jej právo nezaniklo. Podľa navrhovateľky navrhované neodkladné opatrenie malo za cieľ,
aby jej odporcovia umožnili užívať aspoň jednu izbu s príslušenstvom, hoci jej právo z vecného bremena
prislúcha užívanie celej nehnuteľnosti a aby bol vo vzťahu k nej aspoň sčasti prinavrátený stav, ktorý
tu existoval od roku 2001. Pritom navrhovaným neodkladným opatrením by sa nijako nezasahovalo do
práv odporcov ako vlastníkov, ani by im nevznikla žiadna ujma, pretože právo užívať nehnuteľnosti v

celom rozsahu patrí výlučne iba jej. Nariadením neodkladného opatrenia bude obnovený stav, ktorý tu
bol pred septembrom 2018 a bude ním možno objektívne dosiahnuť ochranu jej práv vyplývajúcich z
vecného bremena. V opačnom prípade, a to pri zamietnutí návrhu jej nie je poskytnutá žiadna ochrana
jej obydlia, vzniká jej ujma na majetku, ktorý bol v nehnuteľnosti a ktorý bol následne odstránený alebo
vyhodený a podporilo by sa nezákonné konanie odporcov. Z uvedených dôvodov navrhovateľka navrhla,

aby odvolací súd zmenil uznesenie, jej návrhu vyhovel a priznal jej trovy konania.
9. Odporcovia v 1. a 2. rade sa na výzvu súdu k návrhu a odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadrili.
10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku) prejednal vec bez nariadenia pojednávania, keď pre
nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené

zákonnépodmienky(nebolopotrebnédoplniťrespektívezopakovaťdokazovanie,nevyžadujetodôležitý
verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné.
11. V danom prípade navrhovateľka žiadala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie a uložil odporcom
povinnosti tak, ako sú uvedené v podanom návrhu, pretože jej bránia v užívaní nehnuteľností, ktoré
pôvodne darovala svojmu synovi s tým, že sa o ňu postará v starobe a bude mať právo v predmetných

nehnuteľnostiach dožiť, užívať ich bez náhrady. Obdarovaný syn navrhovateľky následne zomrel a jeho
dedičia nerešpektujú povinnosti a záväzky vyplývajúce a súvisiace s darovaním. Okresný súd návrh
zamietol z dôvodu, že navrhovateľka nepreukázala zákonné podmienky pre vyhovenie jej návrhu.
12. Odvolací súd s prihliadnutím na záver okresného súdu o nepreukázaní skutočností, ktoré
navrhovateľka tvrdila a to najmä, že nepreukázala, že jej odporcovia 1 a 2 bránia vo výkone práva

vyplývajúceho z vecného bremena, tiež nepredložila dôkaz o tom, že niekedy písomne alebo telefonicky
žiadala odporcov 1 a 2 o vydanie kľúčov, podľa okresného súdu tiež nehrozí, že navrhovateľka nebude
mať od 01.01.2018 kde bývať, nakoľko toto tvrdenie sa nezakladá na pravde, čo si súd overil priamo v
zariadení, kde sa navrhovateľka nachádza, považuje za potrebné upozorniť okresný súd, že v danom
prípade má nepochybne navrhovateľka právo nehnuteľnosti užívať, čo mal možnosť okresný súd

zistiť z obsahu spisu a nie je podstatné, či je navrhovateľka dočasne v nemocnici, alebo v zariadení
na dočasný pobyt, pretože právo navrhovateľky vyplývajúce z vecného bremena trvá. Okrem toho
dôvodná bola námietka navrhovateľky v podanom odvolaní, že zo žiadneho zákonného ustanovenia
nevyplýva , že jej právo zdržiavať sa mimo nehnuteľností bráni poskytnutiu ochrany jej užívaciemu práva
z vecného bremena k nehnuteľnostiam. Užívacie právo má možnosť vykonávať aj tak, že v predmetných

nehnuteľnostiach bude mať umiestnené svoje osobné veci, alebo že jej blízka osoba bude vstupovať do
nehnuteľností s jej súhlasom, za určitým účelom zabezpečenia jej potrieb. Preto zisťovanie okresného
súdu, či navrhovateľka má možnosť v predmetnom zariadení bývať, resp. sa tam zdržovať dočasne,
bolo pre danú vec nepodstatné a nepotrebné. Základnou otázkou, ktorou sa mal okresný súd zaoberaťbolo to, či navrhovateľka má právo vyplývajúce z vecného bremena, či má právo užívať predmetné
nehnuteľnostiačiodporcoviajejbrániavužívaníaobmedzujúaohrozujúvýkonjejpráv.Vtejsúvislostije
podstatné poukázať na to, že ak mal okresný súd pochybnosti, či navrhovateľka dostatočne preukázala

svoje tvrdenie, sám zistil dotazom v tomto zariadení, že navrhovateľka sa tam nachádza, pobyt sa
jej predlžuje na určitú dobu opakovane a z odôvodnenia uznesenia nevyplýva, že navrhovateľka má
možnosť nehnuteľnosti, ktoré darovala užívať tak, ako to vyplýva z vecného bremena. Rovnako je
nesprávny záver okresného súdu, ktorým odôvodnil zamietnutie návrhu, že navrhovateľka nepredložila
dôkaz o tom, že niekedy písomne alebo telefonicky žiadala odporcov 1 a 2 o vydanie kľúčov. Tento

dôkaz pre súd nebol potrebný, pretože navrhovateľka v predmetných nehnuteľnostiach bývala, užívala
ich počas svojho života a sama ich darovala synovi, po darovaní ich aj užívala v súvislosti s vecným
bremenom, preto mala do nehnuteľností prístup vždy a nepotrebovala aby jej dedičia obdarovaného
syna odovzdali kľúče od domu. To, že okresný súd pripustil, že navrhovateľka má zamedzený prístup
do nehnuteľností, bolo práve dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia a nie pre zamietnutie.
Ak okresný súd skonštatoval, že navrhovateľka nemá prístup do nehnuteľností a mala žiadať o vydanie

kľúčov od odporcov, je nesprávny jeho záver o zamietnutí návrhu. Z tohto zistenia súdu vyplýva, že
odporcovia bránili a bránia navrhovateľke užívať nehnuteľnosti a tak je dôvodná neodkladná úprava.
Ako dôvod pre zamietnutie návrhu nemožno prijať ani záver okresného súdu, že tiež nehrozí, že
navrhovateľka nebude mať od 01.01.2018 kde bývať. Okrem uvedeného, odvolací súd poukazuje tiež
na to, že odporcovia 1 a 2 sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadrili a nenamietali skutočnosti, ktoré

navrhovateľka tvrdila ako dôvod pre bezodkladnú úpravu pomerov medzi navrhovateľkou a odporcami
1 a 2 v tejto veci.
13. Podľa § 324 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "C.s.p.") pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
14. Podľa § 324 ods. 2 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
15. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
16. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby:
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,

d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,

17. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
18. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne
19. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.
20. Nariadenie neodkladného opatrenia má charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi účastníkmi
konania a vyžaduje preukázanie a osvedčenie existencie hmotnoprávneho nároku (pomeru, vzťahu)
medzi účastníkmi, ohľadne ktorého majú byť dočasne upravené pomery účastníkov, ako aj preukázanie
naliehavej potreby úpravy právnych pomerov do rozhodnutia vo veci samej, keďže dočasná úprava

je odôvodnená iba vtedy, ak existuje dôvodná obava, že jej nenariadením sa podstatne zhorší právne
postavenie žalobcu v spore.
21. V danom prípade je právne postavenie navrhovateľky zhoršené tým, že odporcovia jej bránia v
užívaní nehnuteľností, bolo preukázané, že v súčasnej dobe býva v zariadení, nemá možnosť sa do
nehnuteľností vrátiť a aj okresný súd zistil, že sa tam nachádza a svojim zistením potvrdil skutočnosti,

ktoré navrhovateľka tvrdila v návrhu a podanom odvolaní, že jedine úpravou zo strany súdu bude mať
možnosťvykonávaťsvojeprávozvecnéhobremenaažiťabývaťtam,odkiaľjuodporcovianeoprávnene
vysťahovali.
22. Z citovaných zákonných ustanovení teda vyplýva, že základným predpokladom prípustnosti
a dôvodnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi

účastníkmi konania a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi. Neodkladné
opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto
výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku
škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu.Nariadenie neodkladného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť
práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou
pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo

niektorého z účastníkov ohrozené.
23. Neodkladné opatrenie má teda charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi účastníkmi a má
miesto vtedy a tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa
podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu v danom občiansko-právnom vzťahu. Pre nariadenie a
ďalšietrvanieneodkladnéhoopatrenianiejepotrebnéjednoznačnepreukázaťoprávnenosťuplatneného

nároku. Postačuje, aby tento nárok bol osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená,
že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie
všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri
dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš
pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi
dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný

stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť,
nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto
neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to,
že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.
24. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a

dôkazné bremeno v činnosti súdu pred začatím konania, a pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia výlučne na tom, kto neodkladné opatrenie navrhuje. V konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia dôkazná povinnosť smeruj k osvedčeniu tých procesných a
hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe,
naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto

konaní teda predpokladá len to, aby navrhovateľ neodkladného opatrenia súdu aspoň navrhol dôkazy
základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením,
ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia.
25. Pre potreby rozhodovania súdu o nariadení neodkladného opatrenia nie je potrebné vykonávať
dokazovanie na opodstatnenosť návrhu vo veci samej, súd vychádza z rozhodujúcich

skutkových tvrdení uvádzaných žalobcom v návrhu na jeho nariadenie, ktorými odôvodňuje existenciu
svojho nároku, s prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania, pokiaľ sa začalo vo veci samej
konať, inak sa posudzuje hodnovernosť a pravdivosť tvrdení žalobcu, ktorými
odôvodňuje opodstatnenosť návrhu vo veci samej, až následne dokazovaním vo veci samej, a pre účely
neodkladného opatrenia nie je potrebné ich pravdivosť zisťovať a vyhodnocovať v konfrontácií s inými

relevantnými skutočnosťami týkajúcimi sa samotnej podstaty veci.
26. Existencia právneho pomeru medzi účastníkmi, ako i jeho osvedčenie samo osebe nepredstavuje
zákonnýdôvodprevydanieneodkladnéhoopatrenia.Ažjehoohrozeniedovoľujesúdupredrozhodnutím
vo veci, neodkladné opatrenie nariadiť. Avšak aj toto ohrozenie musí byť konkrétne a musí byť
oprávneným účastníkom osvedčené konkrétnymi skutočnosťami. Odhliadnuc od skutočnosti, že súd pri

nariaďovaní neodkladného opatrenia nie je oprávnený skúmať dôvodnosť uplatneného nároku vo veci
samej, musí skúmať otázku prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia.
27. Z opisu skutkového stavu mal odvolací súd za preukázané a v tomto konaní je nesporné, že
je zriadené vecné bremeno k nehnuteľnostiam, ktoré sú vo vlastníctve odporcov a ktorí neumožňujú
navrhovateľke vykonávať jej právo z vecného bremena nehnuteľnosti užívať. S poukazom na

osvedčenie, či tu existuje resp. neexistuje nebezpečenstvo reálnej a bezprostredne hroziacej
ujmy, odvolací súd konštatuje, že navrhovateľka v predmetnej veci osvedčila a preukázala potrebu
okamžitého zásahu zo strany súdu, nakoľko odporcovia jej bránia v užívaní nehnuteľnosti tak ako to
opísala navrhovateľka a ako zistil okresný súd dotazom v danom zariadení, že sa tam navrhovateľka
nachádza. Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že odporcovia sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadrili a

nenamietali tak jej tvrdenia.
28. Odvolací súd poukazuje na vyššie uvedené a tiež na to, že v posudzovanej veci zákonné podmienky
na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie)
splnené boli. Nie je právne významné ani zistenie okresného súdu, že navrhovateľka má zabezpečené
bývanie, pretože navrhovateľka má možnosť výkonu svojho práva z vecného bremena i vtedy, keď

dočasne sa bude nachádzať na inom mieste. V tomto prípade však navrhovateľka má záujem sa
vrátiť a naďalej užívať nehnuteľnosti, ale toto právo je obmedzené a ohrozené konaním odporcov,
ktorí to ani nenamietali. Pre rozhodnutie o návrhu nebolo významné zisťovanie okresného súdu, či má
navrhovateľka kde bývať. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom okresného súdu, že vzhľadom natakéto zistenie, v danom prípade absentuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov,
ktorá je obligatórnou náležitosťou pre nariadenie neodkladného opatrenia, z ktorého dôvodu bol návrh
zamietnutý.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací dospel k záveru, že v danom prípade za tohto skutkového
stavu bolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre vydanie navrhovaného neodkladného
opatrenia, a preto napadnuté uznesenie, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľky podľa
§ 388 Civilného sporového poriadku zmenil a nariadil neodkladné opatrenie.
30. Odporcov odvolací súd zároveň poučil podľa § 337 ods. 1 C.s.p., že súdnej ochrany sa môže

domáhať podaním žaloby proti navrhovateľke neodkladného opatrenia, ako žalovanej, vo veci ujmy
spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
31. O trovách prvoinštančného aj odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 a 2 v spojení s
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku rozhodol odvolací súd tak, že úspešnej
navrhovateľke priznal nárok na ich náhradu voči odporcom 1 a 2 v rozsahu 100% s tým, že o výške
náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto

uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p.možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).