Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Dagmar Cabadajová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/210/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114203153
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5114203153.1
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar
Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci
žalobcu: Mesto Kysucké Nové Mesto, IČO: 314099, so sídlom Námestie Slobody 94, Kysucké Nové
Mesto, právne zastúpený JUDr. Jozefom Pikuliakom, advokátom so sídlom I. M. XX, J., proti žalovaným:
1/ R. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. I. W., 2/ R. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. I. W.,
o vypratanie bytu, o odvolaní žalovaných v 1/ a 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k.
8C/32/2014-82 zo dňa 28.03.2018, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie v konaní o vypratanie bytu rozhodol
nasledovne:
I. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sú povinní vypratať byt č. 7 na prízemí v dome so súpisným číslom XXX na
ulici N., ktorý je postavený na parcele KN č. 141/2 v katastrálnom území N. I. W., obec Kysucké Nové
Mesto, vedeného Okresným Úradom Kysucké Nové Mesto, katastrálnym odborom na liste vlastníctva
č. XXXX, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva proti žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
V dôvodoch svojho rozhodnutia poukazom na ust. § 126, § 663, § 710 Občianskeho zákonníka
konštatoval nasledovné skutkové a právne závery:
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba je dôvodná. Žalobca je výlučným vlastníkom
bytu č. 7. nachádzajúcom sa na prízemí domu so súpisným číslom XXX na ulici N., v katastrálnom území
N. I. W., vedený Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č.
XXXX. Strany sporu uzatvorili nájomnú zmluvu, ktorou žalobca prenechal byt žalovaným v rade 1/ a 2/
do užívania na dobu určitú za odplatu, t.j. do 31.12.2013. Uplynutím dňa 31.12.2013 nájom bytu zanikol.
Od nasledujúceho dňa, t. j. od 01.01.2014, žalovaní v rade 1/ a 2/ užívajú byt napriek tomu, že nemajú
žiadne vecné právo k bytu a nesvedčí im ani žiadne iné právo zo záväzkového vzťahu byt užívať. Keďže
žalovaní v rade 1/ a 2/ byt žalobcu užívajú bez právneho dôvodu, súd považoval žalobu za dôvodnú,
vyhovel jej v celom rozsahu a uložil žalovaným v rade 1/ a 2/ byt vypratať.
Podľa § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP): Lehota na plnenie
je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
Žalovaní v rade 1/ a 2/ sú povinní povinnosti vyplývajúce im z tohto rozsudku splniť v zmysle druhej vety
§ 232 ods. 3 CSP v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd určil žalovaným v rade 1/ a
2/ na plnenie (splnenie si povinnosti vypratať byt) dlhšiu, ako trojdňovú lehotu, a to z dôvodu povahy
uloženej povinnosti, keď vypratanie bytu, ktorý žalovaný obýva dlhší čas, nie je tak z časového, ako aj
z technického hľadiska jednoduchým úkonom.
Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikoval ust. § 255 v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP.2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie žalovaní v 1/ a 2/
rade prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhovali odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok
okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní poukazovali na to, že s
napadnutým rozsudkom nesúhlasia, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Žalovaným v priebehu súdneho konania nebola s výnimkou rozsudku vo veci samej doručovaná
žiadna písomnosť. Zo súdneho spisu nevyplýva pokus o doručenie iných písomností - najmä žaloby a
predvolania na pojednávanie, na ktorom bolo rozhodnuté o povinnosti žalovaných vypratať byt, v ktorom
uspokojujú svoje bytové potreby. Žalobca podal žalobu, ktorou sa domáhal vypratania nehnuteľnosti
dňa 30. januára 2014. V žalobe označil adresu žalovaných - N. XXX/X, N. I. W.. K žalobe boli priložené
doklady,zktorýchvyplýva,ženatútoadresužalobcažalovanému1/ažalovanej2/doručovaloznámenie
o neobnovení nájomnej zmluvy a výzvu na vypratanie bytu, ktoré žalovaný 1/ a žalovaná 2/ prevzali
dňa 15. januára 2014. Súd sa na uvedenú adresu, hoci predmetom sporu je vypratanie bytu užívaného
žalovanými na adrese N. XXX, N. I. W., nepokúsil žalovaným doručiť žiadnu zásielku. Na uvedenej
adrese pritom obaja žalovaní zásielky preberajú. Žalovaný 1/ súčasne preberá a preberal zásielky aj na
adrese N. XXXX/XX, N. I. W., ktorú adresu trvalého pobytu má uvedenú aj v občianskom preukaze č.
EA 287788 vydanom dňa 12. novembra 2008. O tom, že by mal byť na návrh vlastníka na tejto adrese
jeho trvalý pobyt zrušený, žalovaný 1/ nemá žiadne informácie a o tejto skutočnosti sa dozvedel až
nahliadnutím do súdneho spisu prostredníctvom právnej zástupkyne. Súd zisťoval adresu žalovaných
lustráciou v registri obyvateľov a následne iba prostredníctvom dopytu na žalobcu, ktorý je stranou tohto
sporu a ktorý síce najskôr uviedol, že mu nie je známe, kde sa žalovaní zdržiavajú, na opakovaný
dopyt súdu však už uviedol, že títo naďalej užívajú byt na adrese N. XXX v N. I. W., a to že vyjadrením
organizačného oddelenia, že nevie o tom, kde sa žalovaní zdržiavajú sa malo na mysli, to, že nevie,
kde sa obyvatelia zdržiavajú reálne, t.j. kde sa aktuálne v čase vyhotovenia odpovede na výzvu
súdu nachádzajú. Z lustrácie v registri obyvateľov vyplýva, že obaja žalovaní majú v registri aktuálne
evidovaný trvalý pobyt na Obci Kysucké Nové Mesto. Zo súdneho spisu nevyplýva, že by boli žalovaným
zásielky súdu zasielané na Obec Kysucké Nové Mesto. Zo spisu súčasne vyplýva, že súd adresoval
výzvu na oznámenie súčasného pobytu žalovaných W. N., pričom v tejto výzve uviedol, že na adrese
N. XXX/X, N. I. W., zásielky súdu nepreberajú. V súdnom spise sa však nenachádza jediná zásielka
súdu adresovaná žalovaným na adresu N. XXX/X, N. I. W., ktorá by sa súdu vrátila. Jedinou zásielkou
v súdnom spise, ktorou sa súd pokúsil doručovať žalovaným písomnosti v tomto súdnom konaní, bola
práve zásielka adresovaná W. N., ktorá sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Súd v zmysle ods.
3 napadnutého rozsudku napokon žalobu žalovaným doručoval v zmysle § 106 ods. 3 CSP oznámením
na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu po viac ako 4,5 roku od jej doručenia súdu. Stalo
sa tak v čase, keď žalovaní s ohľadom na výzvu na vypratanie nehnuteľnosti zo dňa 14. januára 2014
doručenú im 15. januára 2014 ani nemohli predpokladať, že žalobca proti nim vedie akékoľvek súdne
konanie. Z obsahu spisu súčasne vyplýva, že i v zmysle § 106 ods. 3 CSP bolo žalovaným doručované
aj predvolanie na pojednávanie ako aj napadnutý rozsudok vo veci samej. Rozsudok bol napokon prvou
písomnosťou, ktorá bola žalovaným skutočne doručovaná na adresu, ktorá bola súdu známa už od
okamihu podania žaloby. Skutočnosť, že na tejto adrese zásielky preberali vyplynula aj z doručeniek
priložených žalobcom k žalobe. Žalovaný je súčasne zamestnancom údržby Mesta Kysucké Nové
Mesto, t.j. žalobca má aj z tohto dôvodu vedomosť o pobyte žalovaného 1/, navyše ho zamestnávateľ
eviduje ako osobu s trvalým pobytom na adrese N. XXXX/XX, N. I. W.. Následne poukázali na znenie ust.
§ 106 CSP a ust. § 5, § 7 zák. č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov SR a registri obyvateľov SR.
Uviedli, že majú v zmysle Ústavy SR a v zmysle základných princípov definovaných v CSP právo na to,
aby sa ich vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v ich prítomnosti a aby sa mohli vyjadriť
ku všetkým vykonávaným dôkazom, oboznámiť sa s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a
prijímať k nim stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon a napokon osobne sa zúčastniť na pojednávaní
a na tomto uplatňovať prostriedky procesnej obrany. Tým, že im nebola doručená žaloba s prílohami
ani predvolanie na pojednávanie boli ukrátení na svojich právach. Súd prvej inštancie im nesprávnym
procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces.
V ďalšom poukázali na znenie ust. § 686 Občianskeho zákonníka a na nájomnú zmluvu, ktorú uzavreli
so žalobcom. Vyjadrili sa k obsahu žaloby a k predmetu sporu.
3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaných v 1/ a 2/ rade proti rozsudku okresného súdu písomne nevyjdril.4. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie
bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalovaný v 1/ rade v zákonom stanovenej lehote (§ 362
ods.1CSP),preskúmalnapadnutýrozsudokokresnéhosúduvrozsahuvyplývajúcomzust.§379CSPa
bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie v súlade s ust. § 391 ods. 1 CSP.
5. V zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len
ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
6. V zmysle ust. § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť
konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
7. Právo na spravodlivé súdne konanie je upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
slobôd, v čl. 46 Ústavy SR. Jednotlivé čiastkové práva, ktoré tvoria obsah práva na spravodlivý proces
je možné vyvodiť z rozhodovacej činnosti ESĽP. Patrí sem najmä právo na prístup súdu, právo na
nezávislý a nestranný súd, právo na verejnosť konania a rozhodnutia, právo na rozhodnutie v primeranej
lehote a právo na spravodlivé prejednanie veci. Právo na spravodlivé prejednanie veci zahŕňa princíp
rovnostistrán,princíprovnostizbraní,princípkontradiktórnostikonaniaaprávonaodôvodneniesúdneho
rozhodnutia.
8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu, dospel
kzáveru,žeodvolaniežalovanýchv1/a2/radejedôvodné.Okresnýsúdsvojimnesprávnymprocesným
postupom znemožnil žalovaným v 1/ a 2/ rade, aby uskutočňovali im patriace procesné práva, a to v
takej miere, že došlo k ich porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalovaným v 1/ a 2/ rade bolo odňaté
právo, aby sa mohli vyjadriť k žalobe, k vykonávaným dôkazom, právo zúčastniť sa pojednávania a
uplatňovať prostriedky procesnej obrany.
9. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku uznesenia.
10. Úlohou súdu prvej inštancie bude doručiť žalobu žalovaným v 1/ a 2/ rade, umožniť im vyjadriť sa k
predmetu sporu, vykonať dokazovanie na ústnom pojednávaní, dôkazy vyhodnotiť a vo veci opätovne
rozhodnúť.
11. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.