Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. apríl 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/375/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115225501
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6115225501.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členiek

senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v právnej veci žalobkyne: V. N., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom P. A. XXX/X, XXX XX N., právne zastúpenej Mgr. Petrom Švarcom, advokátom, so
sídlom Advokátskej kancelárie Nám. Slobody 1/17, 971 01 Prievidza, proti žalovaným: 1/ T. S. A, s. r. o.,
so sídlom Lazovná 1487/56, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 050 130 a 2/ Všeobecná úverová banka,
a. s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpenému: Beňo &
partners advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Námestie sv. Egídia 40/93, Poprad, IČO: 44 250 029,
o zaplatenie 682,38 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Banská

Bystrica č. k. 15C/262/2015-109 zo dňa 27. 06. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol
(prvý výrok rozsudku) a vo výroku, ktorým súd žalovanému 2/ priznal nárok na náhradu trov právneho
zastúpenia v rozsahu 100 % od žalobkyne (štvrtý výrok rozsudku), p o t v r d z u j e.

II. V ostatnej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý.

III. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému 2/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do
troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej tiež „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový
súd“) rozhodol tak, že žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol. Súd prvej inštancie konanie vo veci
žaloby proti žalovanému 1/ zastavil a žalovanému 1/ nepriznal právo na náhradu trov konania. Zároveň
prvostupňový súd rozhodol, že žalovanému 2/ priznáva nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v
rozsahu 100 % od žalobkyne.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou
domáhala uloženia povinnosti žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť jej sumu istiny vo
výške 682,38 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 12. 12. 2015 do zaplatenia,
ako aj náhradu trov konania. Na zdôvodnenie žaloby žalobkyňa uviedla, že dňa 20. 12. 2012 vo svojej
domácnosti na základe klamlivej obchodnej prezentácie zo strany obchodného zástupcu žalovaného 1/
zakúpila od žalovaného 1/ (v tom čase pod obchodným menom TOP SLOVAKIA Q ART, s. r. o.), tovar
Inteligentný varný systém v prezentovanej kúpnej cene 660 € + 2,99 € dopravné. Obchodný zástupca

žalovaného 1/ súčasne žalobkyni sprostredkoval na zaplatenie kúpnej ceny tovaru spotrebiteľský úver
uzatvorením zmluvy o pôžičke č. 1124732472 so žalovaným 2/, ktorý po navýšení predstavoval sumu
celkom 963,36 €. Nakoľko tovar mal skrytú vadu (prasknuté dno), žalobkyňa tovar žalovanému 1/
reklamovala a vrátila so sprievodným listom zo dňa 17. 11. 2013. Reklamáciu žalovaný 1/ nevybavil. Kudňupodaniažalobyužzaplatila34splátokpo20,07€mesačnenaúčetžalovaného2/,tedasumucelkom
vovýške682,38€.Žalobkyňapoukázalanato,žezmluvajeneplatnáapredmetnýtovaržalobkyňavrátila
žalovanému 1/. Žalobkyňa tiež uviedla, že listom zo dňa 17. 11. 2013 platne odstúpila od kúpnej zmluvy

uzatvorenejsožalovaným1/.Pretovšetkyplnenia,ktorézmluvnéstranymedzisebouprijali,sapovažujú
za bezdôvodné obohatenie. Na strane žalovaného 1/ však z dôvodu nevrátenia kúpnej ceny žalobkyni
vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný vydať žalovanej. Ak spotrebiteľ odstúpil od zmluvy o
kúpe tovaru alebo poskytnutí služby, a ak cena tovaru alebo služby je hradená plne alebo čiastočne
spotrebiteľským úverom, na základe zmluvy podľa § 15 ods. 1 zák č. 129/2010 Z. z., zaniká tiež táto

zmluva.Zániktejtozmluvynezakladáprávoveriteľaalebotretejosobynauplatnenieakýchkoľveksankcií
voči spotrebiteľovi. Žalobkyňa poukázala na to, že došlo k zániku kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou
a žalovaným 1/, zanikla aj zmluva o pôžičke č. 1124732472 z toho istého dňa 20. 12. 2012 medzi
žalobkyňou a žalovaným 2/. Potom žalobkyňa má právo na vrátenie sumy vo výške žalovanej istiny už
zaplatenej na účet žalovaného 2/.

3. Žalovaný 1/ sa k žalobe nevyjadril.

4. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k žalobe navrhol, zamietnuť žalobu a priznať náhradu trov konania
žalovanému 2/. Potvrdil, že žalobkyňa uzavrela kúpnu zmluvu so žalovaným 1/, ktorej predmetom bol
tovar v hodnote 660 €. Na zaplatenie tejto kúpnej ceny bola žalobkyni poskytnutá pôžička na základe

zmluvy o pôžičke uzavretej so žalovaným 2/ toho istého dňa, ktorej uzavretie sprostredkoval žalovaný 1/.
Žalovaný 2/ uviedol, že žalobkyňa tvrdí, že tovar reklamovala u žalovaného 1/ ako predávajúceho, avšak
reklamácia nebola riadne vybavená. Zo žaloby však nevyplýva, že žalobkyňa od zmluvy odstúpila, teda
nebol dodržaný zákonom predpokladaný postup zo strany spotrebiteľa na to, aby sa žalobkyňa mohla
domáhať svojich nárokov u žalovaného 2/ podľa § 15 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z. z.

5. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že podaním zo dňa 18. 05. 2017
žalobkyňa pred otvorením pojednávania vzala späť žalobu voči žalovanému 1/. Keďže k späťvzatiu
žaloby žalobkyňou proti žalovanému 1/ došlo pred otvorením pojednávania, súd prvej inštancie
neprihliadol na nesúhlas žalovaného 2/ so späťvzatím žaloby voči žalovanému 1/. Preto podľa § 145

ods. 2 CSP rozhodol druhým výrokom rozsudku tak, že zastavil konanie vo veci proti žalovanému 1/. V
dôsledku zastaveniu konania proti žalovanému 1/ žalobkyňa upravila petit žaloby.

6. Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy
dňa 20. 12. 2012 medzi žalobkyňou a žalovaným 1/, ktorej predmetom bol tovar v hodnote 660 €. Na

zaplatenie kúpnej ceny bola žalobkyni poskytnutá žalovaným 2/ pôžička na základe zmluvy o pôžičke
z toho istého dňa. Naproti tomu súd prvej inštancie určil, že medzi stranami sporu bola sporná tá
skutočnosť, keďže žalobkyňa tvrdila, že tovar u predávajúceho - žalovaného 1/ reklamovala, avšak
reklamácia nebola riadne vybavená, na druhej žalovaný 2/ rozporoval, či list žalobkyne zo dňa 17. 11.
2013 možno považovať za reklamáciu alebo za odstúpenie od kúpnej zmluvy, keďže žalovaný 2/ má za

to, že tento list zo dňa 17. 11. 2013 nemožno považovať za reklamáciu, ani za odstúpenie od kúpnej
zmluvy. Vzhľadom na uvedené žalovaný 2/ mal za to, že nedošlo k ukončeniu kúpnej zmluvy a táto
naďalej trvá. Podľa súdu prvej inštancie tiež zostalo sporné, či predmetná kúpna zmluva je platná alebo
neplatná.

7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“),
podľa § 52 ods. 2 OZ, podľa § 53 ods. 3 OZ, podľa § 53 ods. 1 OZ, podľa § 53 ods. 5 OZ. Na vec
tiež aplikoval § 15 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ku dňu účinnosti zmluvy (ďalej len zákon
o spotrebiteľskom úvere). Vo veci tiež súd prvej inštancie aplikoval § 187 ods. 4 zák. č. 250/2007 Z. z.

o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu 12. 06. 2014 (ďalej tiež zákon o ochrane spotrebiteľa),
taktiež § 18 ods. 9 zákona o ochrane spotrebiteľa. Vec tiež právne posúdil podľa § 8 ods. 1, 2, 3 a 4 zák.
č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji.

8. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie ustálil skutkový stav tak, že žalobkyňa uzavrela kúpnu

zmluvu so žalovaným 1/ dňa 20. 12. 2012, ktorej predmetom bol tovar v hodnote 660 €. Na zaplatenie
tejto kúpnej ceny bola žalobkyni poskytnutá pôžička na základe zmluvy o pôžičke uzavretej s právnym
predchodcom žalovaného 2/ (Comsumer Finance Holding, a. s) toho istého dňa, ktorej uzavretie jej
sprostredkoval žalovaný 1/. To znamená, že žalobkyňa uzavrela zmluvu o pôžičke dňa 20. 12. 2012 nafinancovanie zmluvy o kúpe tovaru, teda tieto dve zmluvy tvoria obchodný celok v zmysle § 15 ods. 1
zákona o spotrebiteľských úveroch.

9. Prvostupňový súd uzavrel, že došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným dňa
20. 12. 2012, na základe ktorej vznikla predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať
a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť predávajúcemu dohodnutú cenu. Teda aj v
danom prípade došlo k zhodnému prejavu vôle zmluvných strán o podstatných náležitostiach takejto
kúpnej zmluvy, ktorými sú predmet kúpy a kúpna cena. Ide o zmluvu neformálnu, avšak v predmetnej

veci bola uzavretá písomnou formou. Vo vzťahu k listu žalobkyne zo dňa 17. 11. 2013 súd prvej inštancie
poukázal na protichodné tvrdenia sporných strán, či tento listinný dôkaz z hľadiska obsahu možno
považovať za reklamáciu, resp. za odstúpenie od kúpnej zmluvy a či táto kúpna zmluva je platná alebo
neplatná.

10. Súd prvej inštancie prejudiciálne sa vysporiadal s danou otázkou tak, že predmetná kúpna zmluva

je platná, obsahuje zákonom predpísané náležitosti. Zodpovednosť za vady z kúpnej zmluvy upravuje
ust. § 597 ods. 1 OZ, podľa ktorého, ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho
neupozornil,mákupujúciprávo naprimeranúzľavuzdojednanejcenyzodpovedajúcupovahearozsahu
vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnú, má tiež právo od zmluvy odstúpiť. Podľa ods. 2 tohto
ustanovenia právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak ho predávajúci ubezpečil, že vec má

určité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim alebo, že nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie
sa ukáže nepravdivým. Súd prvej inštancie uzavrel, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že z
hľadiska obsahu list zo dňa 17. 11. 2013 možno považovať za reklamáciu, a to ani z hľadiska jeho
výkladu. V tomto liste absentuje jednoznačne konkretizovaný a pomenovaný dôvod vady, prípadne za
odstúpenie žalobkyne od kúpnej zmluvy. Až z následnej písomnej korešpondencie žalobkyne vyplýva,

že malo ísť o puknuté dno na inteligentnom varnom systéme. Prvostupňový súd mal za to, že reklamácia
zo strany žalobkyne nebola podaná včas (takmer po roku). S výsledkom reklamácie nebola kupujúca -
žalobkyňa spokojná. Z obsahu tohto sporného listu vôbec nevyplýva, že vracia tovar z dôvodu zistenej
vady bez bližšej konkretizácie. Taktiež nedodržala spomínané zákonom stanovené lehoty.

11. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie poukázal na ust. § 15 ods. 1, ods. 2,
ods. 3, ods. 4, ods. 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Zákonné prostriedky nápravy, ktoré má
na mysli citované ustanovenie sú zakotvené a bližšie upravené v § 18 Zák. č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa. Ide o ust. § 18 ods. 4, ktorým okrem iného upravuje, že vybavenie reklamácie
však nesmie trvať dlhšie ako 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Po uplynutí lehoty na vybavenie

reklamácie má spotrebiteľ právo od zmluvy odstúpiť, alebo má právo na výmenu výrobku za nový. Potom
zistení skutkového stav nasvedčuje tomu, že žalobkyňa uzavrela zmluvu o spotrebiteľskom úvere na
financovanie zmluvy o kúpe dohodnutého tovaru, teda tieto dve zmluvy tvoria obchodný celok v zmysle
§ 15 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobkyňa tvrdila, že tovar reklamovala u žalovaného
1/, ako predávajúceho, avšak reklamácia nebola riadne vybavená. Podľa názoru prvostupňového súdu

zo sporného listu menovanej nevyplýva dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy (zákonný dôvod). Ďalej súd
prvej inštancie poukázal na § 14 ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého pri nevybavení
reklamácie v stanovenej lehote má spotrebiteľ právo od zmluvy odstúpiť. Podľa názoru prvostupňového
súdu nevyplýva,žežalobkyňaodzmluvyodstúpila,zostranyžalobkyneakospotrebiteľaneboldodržaný
zákonom predpokladaný postup na tom, aby sa mohla domáhať svojich nárokov u žalovaného 2/

podľa § 14 ods. 4, či § 15 ods. 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie tiež uviedol,
že žalobkyňa nepreukázala zánik zmluvy o kúpe tovaru, nesplnila zákonné podmienky pre platné a
účinné odstúpenie, pričom list menovanej zo dňa 17. 11. 2013 prvostupňový súd nepovažoval za riadne
odstúpenie (vychádzajúc z jeho obsahu) od zmluvy o kúpe tovaru. Podľa tvrdenia žalobkyne tovar mal
vadu, preto ho reklamovala a vrátila žalovanému 1/ so spomínaným sprievodným listom. Ak menovaná

odstúpila od zmluvy, tak určite predčasne. V zmysle § 18 ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa má
právo na odstúpenie až po uplynutí lehoty na vybavenie reklamácie. Žalovaná nedodržala zákonom
predpokladaný postup zo strany spotrebiteľa na to, aby sa mohla domáhať svojich nárokov podľa § 14
ods. 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Taktiež nepreukázala tvrdenie o klamlivej obchodnej reklame
ohľadom kúpnej ceny, či jej výšky.

12. Na základe uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že žalobkyňou nebolo preukázané jej tvrdenie,
že došlo k platnému (účinnému odstúpeniu od zmluvy). To znamená, že nedošlo k zrušeniu predmetnej
zmluvy od začiatku. Potom nevznikol nárok na vydanie neoprávneného majetkového prospechu vočižalovanému 2/. Vo vzťahu k primeranosti, či neprimeranosti ceny súd prvej inštancie zaujal názor, že
išlo len o úvahy žalobkyne s dodatočným porovnávaním, s iným tovarom, resp. rovnakým tovarom, čo
nebolo preukázané. Podľa názoru sa na daný prípad nevzťahuje ust. § 53 ods. 4 písm. t) OZ a to s

prihliadnutím na okamih uzavretia zmluvy.

13. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná a
preto žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol.

14. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol aplikujúc § 255 ods. 1 CSP. V spore mal žalovaný
2/ úspech v rozsahu 100%, keďže žaloba bola zamietnutá. Žalovanému 1/ nevznikli žiadne trovy. Preto
súd vyslovil, že žalovanému 1/ nepriznáva nárok na náhradu trov konania. Zároveň štvrtým výrokom vo
vzťahu k úspešnému žalovanému 2/ rozhodol tak, že tomuto priznáva nárok na náhradu trov právneho
zastúpenia v rozsahu 100% od žalobkyne.

15. V zákonnej lehote podala proti rozsudku okresného súdu odvolanie žalobkyňa. Odvolaním napadla
prvý a štvrtý výrok rozsudku súdu prvej inštancie. Uviedla, že rozhodnutie prvostupňového súdu
považuje za nesprávne z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP.

16. Na zdôvodnenie podaného odvolania žalobkyňa uviedla, že predmetný tovar mal skrytú vadu

(puknuté dno). Preto tovar žalovanému 1/ reklamovala a vrátila so sprievodným listom zo dňa 17.
11. 2013. Reklamáciu žalovaný spôsobom podľa § 18 Zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
nevybavil. Žalobkyňa uviedla, že prvostupňový súd nielenže postupoval v rozpore s povahou konania
ako spotrebiteľského sporu, ale dokonca ani nevykonal dôkazy navrhnuté žalobkyňou, keď právny
zástupca žalobkyne navrhoval vypočuť žalobkyňu k preukázaniu jej vôle, ktorá je obsiahnutá v liste

menovanej zo dňa 17. 11. 2013, teda čo týmto listom menovaná prejavila a ďalej žiadal vykonať aj
znalecké dokazovanie o reálnej trhovej hodnote predmetu kúpnej zmluvy v čase ku dňu jej uzavretia.
Uvedeným nesprávnym procesným postupom prvostupňový súd znemožnil strane, aby uskutočňovala
jejpatriaceprocesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniujejprávanaspravodlivýproces asúčasne
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

17. Žalobkyňa uviedla, že dňa 20. 12. 2012 vo svojej domácnosti zakúpila tovar pod názvom inteligentný
varný systém, na základe klamlivej obchodnej prezentácie zo strany obchodného zástupcu, nakoľko
žalovaným 1/ prezentovaná a žalobkyňou zaplatená kúpna cena vo výške 660 € nezodpovedá reálnej
hodnote tohto tovaru, nakoľko jeho reálna hodnota nedosahovala ani 10% z požadovanej kúpnej ceny.

Pri posudzovaní neprimeranosti kúpnej ceny je možné použiť aj ust. § 12 ods. 2 Zák. č. 18/1996 Z. z.
o cenách, podľa ktorého za neprimeranú cenu sa u predávajúceho považuje dohodnutá cena, ktorou
sa výrazne presahujú ekonomické oprávnené náklady alebo primeraný zisk. Dojednanie neprimeranej
vysokej kúpnej ceny zo strany predávajúceho - žalovaného 1/ a sprostredkovanie zaplatenej kúpnej
ceny tovaru spotrebiteľským úverom uzatvoreným zmluvy o pôžičke č. 1124732472 zo dňa 20. 12. 2012

so žalovaným 2/, preto žalobkyňa považuje za neprijateľné zmluvné podmienky z toho titulu za neplatné.
Vzhľadom na jednostranné nevýhodnosti predmetnej kúpnej zmluvy, ako aj pre rozpor so zákonom je
kúpna zmluvy v zmysle § 39 OZ neplatná. Z hľadiska náležitosti platného odstúpenia od kúpnej zmluvy
je potrebné dodržať všeobecné predpoklady pre platnosť právnych úkonov. Odstúpenie od zmluvy preto
musí byť najmä určité, zrozumiteľné z vyjadrením vôle odstúpiť od konkrétnej zmluvy. Uvedenie dôvodu

odstúpenia od zmluvy (či už zákonného, alebo zmluvného) nie je obligatórnou podmienkou platného
odstúpenia od zmluvy - zákon takúto povinnosť účastníkovi odstupujúceho od zmluvy neukladá.
Žalobkyňa je jednoznačne toho názoru, že listom zo dňa 17. 11. 2013 platne odstúpila od kúpnej zmluvy
uzatvorenej so žalovaným 1/. Žalobkyňa v odvolaní poukázala na citáciu § 15 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Uviedla, že nakoľko došlo

k zániku kúpnej zmluvy zo dňa 20. 12. 2012 medzi žalobkyňou a žalovaným 1/, zanikla tiež zmluva o
pôžičke č. 1124732472 zo dňa 20. 12. 2012 medzi žalobkyňou a žalovaným 2/ a žalobkyňa má právo na
vrátenie sumy vo výške istiny, zaplatenej na účet žalovaného 2/. V priebehu konania pred súdom prvej
inštancie žalobkyňa dostatočne zdôvodnila a preukázala nárok na vrátenie žalovanej istiny, a to nielen
z dôvodu platného odstúpenia od kúpnej zmluvy, ale aj z dôvodu neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy

následkom jej klamlivého dojednania, neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu jednostrannej nevýhodnosti
pre žalobkyňu, neprimeranou cenou a dojednaním nevýhodného spotrebiteľského úveru a nevybavením
reklamovaného tovaru.18. V časti priznania nároku na náhradu trov právneho zastúpenia prvostupňovým súdom v rozsahu
100% od žalobkyne, žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že prvostupňový súd priznaním náhrady trov
v plnom rozsahu nepostupoval podľa § 257 CSP a nezohľadňuje dôvody hodné osobitného zreteľa, a

to spotrebiteľský charakter konania, nepriaznivé majetkové a sociálne pomery žalobkyne, na základe
ktorých je oslobodená od povinnosti platiť súdne poplatky a tiež, že rozhodnutím Centra právnej pomoci,
kancelária Žiar nad Hronom, jej bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci.

19. Na základe uvedeného žalobkyňa požadovala, aby odvolací súd zmenil odvolaním napadnutý

rozsudok tak, že v plnom rozsahu vyhovie žalobe žalobkyne a zaviaže žalovaného 2/ zaplatiť žalobkyni
682,38€spolusúrokomzomeškania5,05%ročneod12.12.2015dozaplateniaanáhradytrovkonania.

20. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný 2/. Vo vyjadrení navrhol, aby odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne. Žalovaný si zároveň uplatnil náhradu trov
odvolaciehokonania.Žalovaný2/vyjadrilnesúhlassodvolanímžalobkyne.Poukázalnato,žežalobkyňa

nepreukázala zánik zmluvy o kúpe tovaru tak, ako to tvrdí. Žalobkyňa poukazuje na list zo dňa 17.
11. 2013, v ktorom reklamovala tovar z dôvodu jeho poškodenia (rok po kúpe tovaru). Žalobkyňa však
napriek uvedenému tvrdeniu predkladá listinné dôkazy, listy zo dňa 19. 12. 2013, 22. 05. 2014, z ktorých
vyplýva, že jej reklamácia bola vybavená ako nedôvodná (tovar bol bez poškodenia), a že tovar si do
dnešnéhodňaneprevzala.Žalovaný2/mázato,žezostranyžalobkynenedošlokukončeniupredmetnej

zmluvy, a že zmluva trvá aj naďalej.

21. Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobkyne podľa § 34 CSP, preskúmal vec
bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, len v rozsahu
odvolania žalobkyne podľa § 379 CSP a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 CSP a

rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol (prvý
výrok rozsudku) a vo výroku, ktorým súd žalovanému 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100% (štvrtý výrok rozsudku), podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

22. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

23.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

24. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvostupňového súdu,
odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie
citovaným ust. § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia,
ktoré je nielen dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom

sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa
zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP.

25. Odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, okolnosti alebo
argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvostupňového súdu, a s ktorými by sa prvostupňový

súd pri rozhodovaní a pri jeho odôvodnení náležite nevysporiadal.

26. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným ust. §
387 ods. 2 CSP), preto poukazuje len na určité, najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty
žalobkyne uvedené v odvolaní.

27. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na to, že žalobkyňa na jednej strane tvrdí, že predmetná
kúpna zmluva je neplatná a na druhej strane, že platne odstúpila od predmetnej kúpnej zmluvy. Uvedené
tvrdenia žalobkyne však sú rozporné. Odvolací súd zdôrazňuje, že odstúpiť možno iba od platne
uzavretej zmluvy. Ak žalobkyňa má za to, že predmetná kúpna zmluva je neplatná, nemôže sa zároveň

dovolávať toho, že platne odstúpila od neplatnej kúpnej zmluvy. Odstúpiť možno iba od platnej zmluvy.

28. Odvolací súd v zhode so súdom prevej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala
zánik zmluvy o kúpe tovaru, a teda, že v tomto konkrétnom prípade nie sú splnené podmienky preaplikáciu § 15 ods. 5 zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého ak došlo k zániku zmluvy
o viazanom spotrebiteľskom úvere a spotrebiteľ tovar vrátil predávajúcemu, predávajúci a veriteľ si

navzájom vysporiadajú vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov bez účastí spotrebiteľa. Ak išlo
o nevyžiadaný tovar, tak k takému vysporiadaniu postačí zánik zmluvy o kúpe tovaru bez toho, aby
spotrebiteľ vrátil tovar predávajúcemu. Ak zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere zanikla a ak
spotrebiteľ uhradil peňažné prostriedky veriteľovi pred zánikom zmluvy o viazanom spotrebiteľskom
úvere a oznámil veriteľovi písomne alebo na inom trvanlivom médiu dostupnom veriteľovi zánik zmluvy

o viazanom spotrebiteľskom úvere z dôvodu odstúpenia od zmluvy o kúpe konkrétneho tovaru alebo
poskytnutí konkrétnej služby, veriteľ je povinný mu tieto peňažné prostriedky vrátiť najneskôr do 14
kalendárnych dní po doručení tohto oznámenia.

29. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní poukazovala na to, že súd nevykonal ňou navrhnuté dôkazy, k tomu
odvolacísúduvádza,ževdanomprípadesúdprvejinštanciepostupovalvsúladesust.§181ods.2CSP

tak, ako to vyplýva zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 30. 05. 2017. Na tomto pojednávaní prvostupňový
súd stranám sporu oznámil, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Zároveň okresný súd uviedol
dôvody prečo nevykoná navrhované dôkazy.

30. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 a 2

CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti, čo sa týka rozhodnutia o zamietnutí žaloby žalobkyne (prvý výrok
rozsudku), ako vecne správny potvrdil.

31. Rovnako odvolací súd považuje za vecne správne aj rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku,
ktorým prvostupňový súd žalovanému 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% ( štvrtý

výrok rozsudku).

32. Žalovaný 2/ bol nepochybne úspešnou stranou sporu v tomto konaní, preto v zmysle § 255 ods.
1 CSP má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni, ktorá bola neúspešnou stranou v konaní.
Podľa názoru odvolacieho súdu v súdenej veci neexistovali dôvody hodné osobitného zreteľa pre

aplikáciu ustanovenia § 257 CSP tak, ako sa toho v odvolaní dovoláva žalobkyňa. Odvolací súd uvádza,
že vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásadu úspechu, pričom ust. § 257 CSP
predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani
výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Odvolací súd poukazuje na to, že priamo z textu
zákonného ust. § 257 CSP vyplýva, že súd toto ustanovenie môže aplikovať iba vo výnimočných

prípadoch, pričom odvolací súd dospel k záveru, že v súdenej veci takéto dôvody hodné osobitného
zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému 2/ neexistujú, a to ani vo vzťahu k predmetu
sporu, ani vo vzťahu k majetkovým, sociálnym, osobným a zárobkovým pomerom strán sporu. Odvolací
súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v časti trov konania považuje za vecne správne. Iba zo
samotnej skutočnosti, že žalobkyni bolo priznané oslobodenie od povinnosti platiť súdne poplatky a tiež

z rozhodnutia Centra právnej pomoci, kancelária Žiar nad Hronom o priznaní nároku na poskytnutie
právnej pomoci, nie je možné vyvodiť, že jej osobné a majetkové pomery odôvodňujú nepriznanie
náhrady trov konania úspešnej strane sporu z dôvodov hodných osobitného zreteľa (k tomu porovnaj
napr. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 118/2017 z 08. 03. 2017).

33. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku nenapadnutého odvolaním (druhý a tretí výrok
rozsudku) ponechal odvolací súd nedotknutý bez preskúmania v zmysle § 367 ods. 2 CSP.

34. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol aplikujúc § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1
CSP a § 262 ods. 1 CSP. Úspešnou stranou sporu v odvolacom konaní bol žalovaný 2/. Preto odvolací

súd priznal žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške tejto
náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, postupom v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
Odvolací súd naviac uvádza, že ani vo vzťahu k trovám odvolacieho konania súd nedospel k názoru,
že by v súdenej veci existovali dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu ust. § 257 CSP, a to z
dôvodov rovnakých, ako už odvolací súd uviedol vyššie vo vzťahu k trovám prvostupňového konania.

35. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.
2 veta druhá CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).