Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. júl 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/189/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115211340
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1115211340.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: R. I. G., Z..G.., C.Á. XX, H., V.: XX XXX XXX,
zastúpeného OKENICA Šula & Co. s. r. o., Zámocká 30, Bratislava, IČO: 36 866 512, proti odporcovi:
E. na G., T.. B. X, W. I., V.B.: XX XXX XXX, o určenie, že navrhovateľ je nájomcom nehnuteľností a iné a
o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného
súdu Bratislava I č.k. 19C/126/2015-111, zo dňa 20.5.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia
zamietol.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa žalobou vo veci samej domáha voči odporcovi určenia,

že navrhovateľ je nájomcom nehnuteľností: budovy súp. č. XXXX Z. XXXXXX a pozemkov parc. č.
XXXX, XXXX/X, XXXX/X Z. XXXX/X nachádzajúcich sa v k.ú. Staré mesto, obec Bratislava - Mestská
časť Staré Mesto, okres Bratislava, zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX vedenom
katastrálnym odborom Okresného úradu Bratislava, nachádzajúcich sa na adrese Y. X, H. (ďalej len
„nehnuteľnosti“), v rozsahu práv a povinností podľa Rámcovej nájomnej zmluvy zo dňa 11.9.2013
uzavretej medzi navrhovateľom a T. V., a určenia, že odporca dňom 1.12.2014 vstúpil do právneho

postavenia prenajímateľa nehnuteľností vo vzťahu k navrhovateľovi ako nájomcovi, v rozsahu práv a
povinností podľa Rámcovej nájomnej zmluvy zo dňa 11.9.2013, uzavretej medzi navrhovateľom a T. V..

Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že navrhovateľ sa dožadoval zároveň nariadenia predbežného
opatrenia s uložením povinnosti odporcovi:

- umožniť navrhovateľovi nerušene užívať nehnuteľnosti ako nájomcovi, vrátane práva navrhovateľa dať
nehnuteľnosti do podnájmu tretím osobám,
- strpieť výkon práv a povinností navrhovateľa vyplývajúcich navrhovateľovi z právneho postavenia
správcu nehnuteľností v rozsahu Rámcovej nájomnej zmluvy zo dňa 11.9.2013 uzavretej medzi
navrhovateľom a T. V., IČO: XX XXX XXX,
- zdržať sa uzatvárania nájomných a/alebo iných zmlúv umožňujúcich užívanie nehnuteľností alebo

ich častí tretím osobám, alebo zmlúv, ktorými by odporca inak obmedzoval právo navrhovateľa užívať
nehnuteľnosti,
- zdržať sa uzatvárania dodávateľských zmlúv s poskytovateľmi a dodávateľmi médií, energií a služieb
do nehnuteľností a/alebo iného konania, ktorého účelom je ukončenie a/alebo nahradenie dodávok
médií, energií a služieb, ktorých dodávky ku dňu vydania tohto predbežného opatrenia zabezpečuje
navrhovateľ vo vlastnom mene a na vlastný účet.Navrhovateľ svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ako aj návrh vo veci samej odôvodnil
tým, že odporca bol ako navrhovateľ účastníkom súdneho konania v právnej veci, vedenej Okresným
súdom Bratislava I sp. zn. 11C/194/2005 o určenie vlastníctva nehnuteľnosti proti odporcovi, ktorým

je T. V.. Odporca bol v čase podania návrhu zapísaný príslušným katastrálnym odborom ako vlastník
nehnuteľností, a to na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 11C/194/2005-553 zo dňa
8.10.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.12.2014 (ďalej len „Rozsudok“). Odporca popiera práva
navrhovateľa vyplývajúce mu z postavenia nájomcu vo vzťahu k nehnuteľnostiam a s poukazom na
jeho presvedčenie o neexistencii nájomného vzťahu medzi účastníkmi tohto konania realizuje právne

ako aj protiprávne úkony, ktoré ohrozujú, obmedzujú, resp. znemožňujú navrhovateľovi výkon práv
nájomcu. Navrhovateľ vo svojom návrhu poukázal na to, že ako nájomca uzatvoril s predchádzajúcim
vlastníkom nehnuteľností - T. V. ako prenajímateľom - dňa 5.3.2008 nájomnú zmluvu na predmetné
nehnuteľnosti, ktorá založila medzi T. V. a navrhovateľom nájomný vzťah, ktorý bol v priebehu trvania
nájomného vzťahu upravovaný až do podoby Rámcovej nájomnej zmluvy zo dňa 11.9.2013 v spojení s
realizačnou zmluvou č. 11 (ďalej spolu len „Nájomná zmluva“). V čase vzniku nájomného vzťahu medzi

T. V. a navrhovateľom k predmetu nájmu, t.j. 5.3.2008, ako aj v čase uzavretia Rámcovej nájomnej
zmluvy, t.j. 11.9.2013, bola na liste vlastníctva č. XXXX, ako jediný vlastník nehnuteľností zapísaná T.
V., a to bez akéhokoľvek zápisu poznámky. Na základe vyššie uvedených zmlúv medzi navrhovateľom
a T. V. vzniklo navrhovateľovi k nehnuteľnostiam právo nájmu, ktoré doposiaľ trvá. Dňa 1.12.2014
nadobudol právoplatnosť Rozsudok, ktorý v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp.

zn. 9Co/19/2013, určil, že výlučným vlastníkom nehnuteľností je odporca. Odporca je od decembra
2014 na novom liste vlastníctva č. XXXX, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Bratislava,
vedený ako vlastník nehnuteľností. Navrhovateľ bol ku dňu nadobudnutia právoplatnosti Rozsudku
nepretržitým nájomcom nehnuteľností po dobu dlhšiu ako 6 rokov, pričom jeho právne postavenie
nájomcu zmenou vlastníctva v zmysle § 680 Obč. zákonníka nezaniklo. Podľa uvedeného ustanovenia

Obč. zákonníka, zápisom vlastníctva nehnuteľností v prospech odporcu, vstúpil odporca do postavenia
prenajímateľa. Odporca bol o týchto skutočnostiach navrhovateľom informovaný. Navrhovateľ dňa
9.1.2015 adresoval odporcovi list, prílohou ktorého bola aj Nájomná zmluva. Navrhovateľ mal za to, že
tým, že T. V. prenechala navrhovateľovi nehnuteľnosti za účelom ich užívania a správy za podmienok
podľa Nájomnej zmluvy, a to na dobu neurčitú, navrhovateľovi v postavení nájomcu nehnuteľností

prislúcha v zmysle zákonnej ako aj zmluvnej úpravy predovšetkým právo nehnuteľnosti nerušenie
užívať. Podľa Nájomnej zmluvy je navrhovateľ jediný a výlučný nájomca nehnuteľností. V zmysle
zmluvných podmienok dohodnutých medzi navrhovateľom a prenajímateľom (T. V.) bol navrhovateľ
súčasne oprávnený prenechať predmet nájmu ďalej do užívania tretím osobám. V intenciách svojho
práva navrhovateľ v priebehu trvania Nájomnej zmluvy uzatváral s tretími stranami vo vlastnom

mene a na vlastný účet podnájomné zmluvy. Ku dňu 1.12.2014 mal navrhovateľ takto vo vzťahu k
predmetu nájmu uzavretých 54 podnájomných zmlúv. V súčasnosti navrhovateľ eviduje 51 platných
a účinných podnájomných zmlúv. V zmysle zmluvnej úpravy nájomného vzťahu navrhovateľ znáša
všetky náklady na zabezpečenie prevádzky predmetu nájmu v podobe platieb za elektrickú energiu,
vodu, plyn, odvoz a likvidáciu odpadu, prehliadky, revíziu, certifikácie, atesty, zabezpečenie BOZP,

protipožiarnu ochranu, udržiavanie hygieny, vrátane poistenia, bežnej údržby a opráv. Navrhovateľ bol v
dôsledku konania odporcu nútený ubezpečovať svojich zmluvných partnerov o pokračovaní vzájomnej
spolupráce,keďodporcakontaktovalvybranýchdodávateľovnavrhovateľastým,žeichpresviedčal,aby
naďalej s navrhovateľom nespolupracovali, resp. snažiac ich nahradiť svojimi dodávateľmi, presviedčal
dodávateľov navrhovateľa o neplatnosti, resp. zániku ich zmluvných vzťahov. Navrhovateľ však naďalej

aj napriek vyššie uvedeným snahám odporcu riadne zabezpečoval plnenie povinností vyplývajúcich
mu z nájomnej zmluvy a uhrádzal platby za všetky poskytnuté a dodané služby a médiá. Počnúc
decembrom 2014 začal odporca oslovovať okrem zmluvných partnerov navrhovateľa na dodávku médií,
energií a služieb, aj podnájomcov navrhovateľa ako aj záujemcov o uzavretie nových podnájomných
zmlúv. Tak ako v prípade dodávateľov médií, energií a služieb, aj podnájomcov a potenciálnych

záujemcov o podnájom začal odporca presviedčať, že navrhovateľ nie je, a nikdy ani nebol nájomcom
nehnuteľností a ako taký ani nie je oprávnený uzatvárať s podnájomcami podnájomné zmluvy. Odporca
tak, ignorujúc existenciu podnájomných zmlúv uzavretých medzi navrhovateľom a podnájomcami, časť
z podnájomcov presvedčil, aby s ním uzavreli nové nájomné zmluvy. Ďalšiu časť podnájomcov odporca
síce neprimäl k tomu, aby s ním uzavreli nové nájomné zmluvy, jeho aktivity však boli postačujúce pre

to, aby títo podnájomcovia prestali platiť navrhovateľovi podnájomné v dôsledku neisteného právneho
postavenia navrhovateľa. V dôsledku aktivít odporcu niektorí podnájomcovia dokonca ukončili podnájom
pre „zložitú právnu situáciu“ ohľadne oprávnenia podnajímať nehnuteľnosti zo strany nájomcu a „pre
neistotu zo svojho právneho postavenia ako podnájomcu“. Odporca súčasne s tým naďalej vyvíjalaktivity voči dodávateľom médií a služieb súvisiacich s nájmom nehnuteľností, za účelom získania
faktickej kontroly užívania nehnuteľností. Odporca tvrdí, že jeho dispozícia s nehnuteľnosťami, najmä
užívacie právo, nie je obmedzená postavením navrhovateľa ako nájomcu, a že nájomná zmluva

uzavretá medzi navrhovateľom a T. V. ho nezaväzuje. Vychádzajúc zo zásady ochrany pokojného stavu
bol navrhovateľ toho názoru, že odporca doň nemôže svojvoľne zasahovať, resp. svoje protiprávne
konanie spočívajúce v obmedzovaní a porušovaní práv navrhovateľa ako nájomcu, odporca nemôže
ospravedlňovať poukazovaním na vlastníctvo nehnuteľností a tvrdeniami o zániku nájmu nehnuteľností.
Vo vzťahu k argumentácii odporcu, ktorou odôvodňoval svoje závery o neplatnosti, resp. neexistencii

nájomnéhovzťahumedzinavrhovateľomaodporcom,navrhovateľpoznamenal,žeNajvyššísúdSRdňa
29.1.2015prijalmimoriadnedovolaniegenerálnehoprokurátoraSlovenskejrepublikyprotirozhodnutiam
súdov vo veci určenia vlastníctva nehnuteľností, spolu s návrhom na odklad vykonateľnosti rozsudkov
v uvedenej právnej veci. Najvyšší súd SR vedie konanie o mimoriadnom dovolaní pod sp. zn. 2 M Cdo
1/2015. Táto skutočnosť bola zapísaná ako poznámka na LV č. 9817, vedenom katastrálnym odborom
Okresného úradu Bratislava.

Navrhovateľ ďalej v návrhu poukázal na to, že má naliehavý právny záujem na určení, že nájomný
vzťah k nehnuteľnostiam založený Nájomnou zmluvou medzi navrhovateľom a T.X. V. naďalej trvá
aj medzi navrhovateľom a odporcom, z čoho vyplýva, že navrhovateľovi prináležia práva nájomcu
nehnuteľností. Dôsledkom takého rozhodnutia bude odstránenie právnej neistoty trvania právneho

vzťahu na základe Nájomnej zmluvy, odstránenie právnej neistoty ohľadne oprávnenia navrhovateľa
užívať nehnuteľnosti a v neposlednom rade odstránenie hrozby vzniku majetkovej ujmy na strane
navrhovateľa v dôsledku konania odporcu, ktorý neoprávnené zásahy do práva navrhovateľa ako
nájomcu odôvodňuje s poukazom na neexistenciu, resp. zánik Nájomnej zmluvy. Navrhovateľ mal
za to, že jeho doterajší postup, skutkový stav uvedený v tomto návrhu, ako aj predložené dôkazy

dostatočným spôsobom osvedčujú jeho naliehavý právny záujem na určení, že mu svedčí k predmetu
nájmu právo nájmu, nakoľko v právnom vzťahu navrhovateľa a odporcu v dôsledku aktivít odporcu
v podobe vzbudzovania neistoty vo vzťahu k užívateľským právam navrhovateľa k nehnuteľnostiam,
objektívne vyvstal stav právnej neistoty, ktorý možno týmto návrhom odstrániť. Konaním odporcu je
ohrozený výkon práv navrhovateľa ako nájomcu, ako aj výkon práv navrhovateľa voči podnájomcom

a voči tretím osobám, ktoré za daného právneho stavu neistoty odmietajú vstúpiť do podnájomného
zmluvnéhovzťahusnavrhovateľom.Objektívnedanýstavprávnejneistoty,keďodporcaneuznávapráva
navrhovateľa ako nájomcu, pričom Nájomnú zmluvu nevypovedal, neodstúpil od nej, a ani nežaloval
jeho neplatnosť, vedie navrhovateľa k tomu, že autoritatívny výrok súdu v tejto veci o existencii práv
navrhovateľa ako nájomcu, je jediným riešením vzniknutej situácie.

Vo vzťahu k nutnosti nariadenia predbežného opatrenia navrhovateľ uviedol, že v uvedenom prípade
sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, ktorým súd dočasne upraví
pomery účastníkov konania. Navrhovateľ mal za to, že osvedčil základné skutočnosti potrebné pre
záver o pravdepodobnosti jeho nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj existenciu

nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy na jeho právach nájomcu v dôsledku konania odporcu.
Navrhovateľ vidí v popisovanom konaní odporcu odôvodnenosť potreby, naliehavosti ako aj primeranosti
požadovaného predbežného opatrenia.

Súd prvého stupňa po preskúmaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia dospel k záveru,

že mu nie je možné vyhovieť; svoje rozhodnutie založil na konštatovaní, že v návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia musia byť osvedčené tie skutočnosti, ktoré preukážu potrebu a naliehavosť
dočasnej úpravy pomerov účastníkov a musí byť preukázaná danosť práva a bezprostredne hroziaca
ujmakonanímdruhejstrany.Jenepochybné,žetakýtoprostriedoksamôževyužiťvtýchprípadoch,kedy
hrozí nebezpečenstvo z omeškania a teda úprava pomerov účastníkov po dobu, než bude rozhodnuté

vo veci samej, musí byť naliehavá najmä k zamedzeniu vzniku a rozširovania škody alebo inej ujmy.
Tieto okolnosti musia byť súdu osvedčené. Ďalej uviedol, že k charakteru predbežného opatrenia patrí
i dočasnosť, pričom zásah do práv predbežným opatrením dotknutého účastníka musí byť primeraný
osvedčenému porušeniu práv a chránených záujmov navrhovateľa predbežného opatrenia. Uviedol, že
súd pred nariadením predbežného opatrenia by mal venovať zvýšenú pozornosť tomu, či nenakladaním

s vecami alebo právami nedochádza k zásahu do vlastníckych práv odporcu nad nevyhnutnú mieru.

Po preskúmaní navrhovateľom predložených listín dospel k záveru, že navrhovateľ podaným návrhom
na nariadenie predbežného opatrenia v tomto štádiu konania prípustnosť a opodstatnenosť nariadenianavrhovaného predbežného opatrenia neosvedčil. Mal za to, že nariadením predbežného opatrenia tak,
akotopožadujenavrhovateľvosvojomnávrhu,bydošlokneprimeranémuzásahudoprávodporcuatým
i k zásahu do jeho vlastníckych práv a to vzhľadom na skutočnosť, že odporca je zapísaný príslušným

katastrálnym odborom ako vlastník nehnuteľností, a to na základe Rozsudku.

Ďalej argumentoval tým, že nenakladanie s vecami a právami (zákaz disponovania s nimi) je nesporne
zásahom do vlastníckeho práva zaručeného ústavou a nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné
iba v nevyhnutnej miere, pričom predbežné opatrenia nariadené tak, ako ho navrhoval navrhovateľ, by

bolo neprimeraným zásahom do práv odporcu. V súvislosti s potrebnou danosťou práva, ako jedným
z predpokladov na úspech v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd prvého
stupňa ešte dodal, že v tomto štádiu konania je bez akejkoľvek pochybnosti zrejmé, že odporca ako
vlastník nehnuteľností Rámcovú nájomnú zmluvu zo dňa 11.9.2013, ktorej predmetom je prenájom
vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti, nikdy neuzavrel. Dôvodil, že navrhovateľ svoje tvrdenie, že došlo
v tomto prípade k prechodu nájmu podľa § 680 ods. 2 Obč. zákonníka a teda že odporca je touto

Rámcovou nájomnou zmluvou viazaný, doposiaľ ničím nepreukázal. V tejto súvislosti súd prvého stupňa
opäť poukázal na právoplatný Rozsudok v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k.
9Co/19/2013-614 a ich odôvodnenie, v ktorých je konštatované, že k ukončeniu činnosti E. na G. v roku
1951, došlo na základe rozhodnutí vydaných orgánmi na to neoprávnenými v zmysle čl. XIV v spojení s
čl. VI bod 1 Stanov a teda, že dispozícia s majetkom spolku E. na G. bola vykonaná v rozpore s platným

právnym poriadkom, v dôsledku čoho neboli splnené predpoklady na prechod vlastníctva na T. V., resp.
jej právneho predchodcu. Na uvedenom základe súd prvého stupňa návrh na nariadenie predbežného
opatrenia v zmysle § 76 ods. 1 písm. f) a e) O.s.p. v spojení s § 102 ods. 1 O.s.p. zamietol.

Proti uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie a žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a návrhu na

nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť v celom rozsahu. Bol názoru, že uznesenie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvého stupňa dospel na základe
predložených dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tak mu bola odňatá možnosť konať pred
súdom. Argumentoval tým, že v odseku, v ktorom sa súd prvého stupňa venoval právnemu posúdeniu
veciuviedol,žeprípustnosťaopodstatnenosťnariadeniapredbežnéhoopatrenianavrhovateľneosvedčil

a jeho nariadením, tak ako to požaduje navrhovateľ vo svojom návrhu, by došlo k neprimeranému
zásahu do práv odporcu a tým i k zásahu do jeho vlastníckych práv a to vzhľadom na skutočnosť, že
odporca je zapísaný príslušným katastrálnym odborom ako vlastník nehnuteľností. Za prvou a zrejme
najzásadnejšou vetou odôvodnenia, podľa jeho názoru súd prvého stupňa nevysvetlil, akými úvahami
sa riadil a z akých dôkazov vychádzal pri formulovaní právneho názoru o neosvedčení prípustnosti

a opodstatnenosti predbežného opatrenia. Nemal z odôvodnenia za zrejmé, ako súd prvého stupňa
odôvodnil skutočnosť, že odporca je zapísaný na liste vlastníctva ako vlastník nehnuteľností, ani záver
o neprimeranosti zásahu do práv odporcu v prípade nariadenia predbežného opatrenia. Uplatniac také
pravidlo všeobecne, nemohlo by byť predbežné opatrenie nariadené voči nikomu, kto je zapísaný
príslušným katastrálnym odborom ako vlastník nehnuteľnosti. Ďalej uviedol, že mu nie je zrejmé, čo

mal súd prvého stupňa na mysli, keď neprimeranosť zásahu dal do príčinnej súvislosti s navrhovaným
znením predbežného opatrenia („nariadením predbežného opatrenia, tak ako to požaduje navrhovateľ
by došlo k neprimeranému zásahu do práv odporcu“). Znenie cit. právneho názoru je podľa navrhovateľa
možné interpretovať aj tak, že pokiaľ by požadoval nariadenie predbežného opatrenia v inom znení
alebo v užšom rozsahu, súd by návrhu vyhovel. Z uvedeného teda nie je jasné, prečo súd prvého

stupňadospelkzáveru,ženavrhovateľprípustnosťaopodstatnenosťnariadeniapredbežnéhoopatrenia
neosvedčil. Odôvodnenie by pritom malo poskytnúť účastníkovi odpoveď, na základe akých úvah a
ktorých skutočností súd rozhodol tak ako rozhodol.

Poukázal na konštatovanie súdu prvého stupňa, že nenakladanie s vecami a právami (zákaz

disponovania s nimi) je nesporne zásahom do vlastníckeho práva zaručeného Ústavou SR a nútené
obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere, pričom predbežné opatrenie
nariadené tak, ako ho navrhuje navrhovateľ, by bolo neprimeraným zásahom do práva odporcu.
Uvedené konštatovanie podľa názoru navrhovateľa opäť nedáva žiadnu odpoveď na otázku, čo viedlo
k zamietnutiu návrhu. Súd prvého stupňa iba stroho konštatoval skutočnosť, že zákaz dispozície

je zásahom do vlastníckeho práva. Tejto nespornej skutočnosti si je navrhovateľ vedomý a práve
preto zákonom aprobovaným spôsobom navrhoval obmedzenie dispozície odporcu s nehnuteľnosťami
prostredníctvom právneho inštitútu predbežného opatrenia. Opätovný záver súdu prvého stupňa je
duplicitným argumentom, resp. tautológiou, keď súd prvého stupňa bez vysvetlenia svojej úvahy ibaopakuje totožný argument. Vo vzťahu k tvrdeniu súdu prvého stupňa, podľa ktorého odporca nikdy
neuzavrel Rámcovú nájomnú zmluvu, navrhovateľ uviedol, že takým tvrdením nariadenie predbežného
opatrenia ani neodôvodňoval a takú skutočnosť nikdy ani netvrdil. Dôvod, pre ktorý súd prvého stupňa

dal toto zistenie do súvislosti s potrebnou danosťou práva ako jedným z predpokladov na úspech v
konaní o predbežnom opatrení a prezentuje ho tak, akoby preukázanie tejto skutočnosti podmieňovalo
uplatnený nárok, nemožno z pohľadu navrhovateľa ani predpokladať. Navrhovateľ sa taktiež nestotožnil
s tvrdením súdu prvého stupňa, ktorým konštatoval, že navrhovateľ ničím nepreukázal, že v tomto
prípade došlo k prechodu práv podľa § 680 ods. 2 Obč. zákonníka, čiže de facto prejudikoval rozhodnutie

vo veci samej. Z uvedeného tak vôbec nie je zrejmé, ako sa súd prvého stupňa vysporiadal s dôkazmi
a právnou argumentáciou, ktoré obsiahol navrhovateľ v návrhu vo veci samej. Podľa jeho názoru
iba konštatoval záver o (ne)prechode práv bez jedinej zmienky o právnej argumentácii navrhovateľa,
bez toho, aby sa čo i len zmienil, prečo predložené dôkazy vyhodnotil tak, že dospel k záveru, že
navrhovateľ ničím nepreukázal prechod práv podľa § 680 Obč. zákonníka. Pokiaľ ide o rozsudok
OkresnéhosúduBratislavaIsp.zn.11C/194/2005vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduvBratislavesp.

zn. 9Co/19/2013, navrhovateľ mal za to, že súd prvého stupňa postupoval totožne v intenciách právnej
argumentácie odporcu, ktorú v návrhu spochybňoval. Súd prvého stupňa si v podstate bez akéhokoľvek
vysvetlenia iba osvojil argumentáciu odporcu, pričom navrhovateľ nebol účastníkom konania o určenie
vlastníctva a preto výrok (a už vôbec nie odôvodnenie) rozsudku nie je pre neho záväzný. Poukázal aj
na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/173/2006, podľa ktorého určovací výrok rozsudku má

účinnosť iba vo vzťahu k účastníkom konania a nie aj voči tretím osobám, preto v prípade osvojenia si
právnych a skutkových záverov v odôvodnení rozhodnutí, v ktorých ani nebol účastníkom, sú v rozpore
s § 159 O.s.p.

Navrhovateľupriamilpozornosťnaustanovenie§167ods.2O.s.p.askutočnosť,žepooboznámenísas

obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia mal za to, že toto uznesenie neposkytuje vysvetlenie,
akosúdprvéhostupňadospelkzáverom,ktoréhoviedlikjednoznačnémukonštatovaniu,ženavrhovateľ
neosvedčil prípustnosť a opodstatnenosť nariadenia predbežného opatrenia. Konštatovanie o tom, že
zákaz dispozície (s vecou, právom) je zásahom do vlastníckeho práva, žiadnym spôsobom nevnáša
svetlo do úvah súdu, ktorými sa pri rozhodovaní riadil. Nesúhlasil s názorom vysloveným v odôvodnení,

v ktorom súd prvého stupňa vytýkal navrhovanému zneniu predbežného opatrenia jeho neprimeranosť,
bez toho, aby uviedol v čom neprimeranosť spočíva, resp. bez toho, aby vysvetlil, prečo nevyhovel
návrhu v užšom rozsahu. Zdôraznil, že v zmysle konštantnej rozhodovacej praxe Ústavného súdu
SR ako aj Najvyššieho súdu SR, navrhovateľovi ako účastníkovi konania svedčí právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia. Na základe uvedeného mal za to, že odôvodnenie rozhodnutia by malo

byť jasnou, presvedčivou, zrozumiteľnou a nespochybniteľnou oporou opodstatnenosti výroku samého.
Dodržanie zákonných náležitostí pri formulovaní odôvodnenia rozhodnutia predpokladá, že sa v ňom
adekvátne, čo do myšlienkových postupov, racionálne logickým spôsobom vysporiada so všetkými
dôkazmi a argumentačnými tvrdeniami. Porušenie práva účastníka konania na riadne odôvodnenie
rozsudku znamená upretie jeho práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia a súčasne mu odníma

možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti nemu v rámci riadnych a mimoriadnych
opravných prostriedkov.

Mal za to, že súd prvého stupňa ponechal bez akejkoľvek reakcie aj argument navrhovateľa, v zmysle
ktorého rozhodnutie súdu vo veci určenia vlastníctva nehnuteľností, je záväzné výlučne v rozsahu svojho

výroku. Naopak, súd prvého stupňa prevzal argumentáciu odporcu a bez akéhokoľvek vysporiadania sa
s námietkou navrhovateľa si osvojil právne a skutkové zistenia obsiahnuté v odôvodneniach rozhodnutí
pochádzajúcich z konaní, v ktorých ani nebol účastníkom. V tejto súvislosti upriamil pozornosť aj na
fakt, že pokým súd prvého stupňa z uvedených rozhodnutí de facto bezvýhradne prevzal argumentáciu
v neprospech navrhovateľa, s obsahom argumentácie uvedenej v mimoriadnom dovolaní generálneho

prokurátora SR proti rozhodnutiam súdov vo veci určenia vlastníctva nehnuteľností, sa žiadnym
spôsobom nevysporiadal. Taktiež vytkol súdu prvého stupňa, že sa (v kontexte konštatovania súdu
o prípadnom neprimeranom zásahu do práv odporcu ako vlastníka nehnuteľností prostredníctvom
predbežného opatrenia) nevysporiadal ani so skutočnosťou, že na základe mimoriadneho dovolania
došlo k odkladu vykonateľnosti rozsudkov, z ktorých vychádzal. Záverom upriamil pozornosť na to, že

súd prvého stupňa vôbec neozrejmil, prečo mal za to, že právny názor navrhovateľa, podľa ktorého
rozhodnutím o určení vlastníctva došlo k zmene vlastníctva predmetu nájmu a z toho titulu odporca
v intenciách § 680 Obč. zákonníka vstúpil do právneho postavenia prenajímateľa predmetu nájmu,
nie je správny. Podľa jeho názoru, za odôvodnenie nemožno totiž považovať konštatovanie súduprvého stupňa, že „odporca ako vlastník nehnuteľnosti Rámcovú nájomnú zmluvu...nikdy neuzavrel“,
pretože navrhovateľ tým neodôvodňoval vstup odporcu do právneho postavenia nájomcu. Navrhovateľ
s poukazom na argumentáciu obsiahnutú v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý

bol súčasťou návrhu vo veci samej mal za to, že preukázal splnenie zákonných predpokladov
preukazujúcich, že je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov konania spôsobom
navrhovanom v predbežnom opatrení.

Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), pričom bol viazaný

jeho rozsahom a dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 102 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov
alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo
vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia je potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov
alebo obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Potreba dočasnej úpravy pomerov

účastníkov alebo obava z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia musí byť v konaní o nariadenie
predbežného opatrenia aspoň osvedčená. Spoločným znakom oboch typov predbežných opatrení je ich
dočasný - predbežný charakter. Navrhovateľ sa nariadením predbežného opatrenia domáhal z dôvodu
potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov.

Nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov v zmysle § 74 ods. 1
O.s.p. resp. po začatí konania v zmysle § 102 ods. 1 O.s.p., je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa
tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi účastníkmi, ak tieto vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak sa
v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom
nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi. Z ustanovenia § 102 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že ak sú

splnené podmienky na nariadenie predbežného opatrenia, súd je povinný predbežné opatrenie nariadiť,
pričom však toto neprejudikuje práva a povinnosti účastníkov konania. Predpokladom pre nariadenie
predbežného opatrenia pritom nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku (dôvodnosť ktorého
bude predmetom konania o veci samej), ale postačuje, ak je nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana, osvedčený, t.j. ak je hodnoverný a javí sa ako pravdepodobný. Ďalším predpokladom na

nariadeniepredbežnéhoopatreniajeosvedčeniereálnejabezprostrednehroziacejujmybezokamžitého
zásahu súdu. Predbežné opatrenie má charakter provizórneho riešenia vzťahu medzi účastníkmi a je
namieste vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia navrhovateľa, alebo
by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav.

Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že obsah navrhovaného predbežného opatrenia je
zásadným spôsobom spôsobilý ovplyvniť výkon vlastníckych práv odporcu, preto po zohľadnení fakticity
javu, so zreteľom na proporcionalitu následku, dôsledne zvažoval pozitívne a negatívne argumenty v
kolízii stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv účastníkov konania.
Navrhovateľ potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov v návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia odôvodnil tým, že odporca svojím konaním ohrozuje, obmedzuje a znemožňuje výkon jeho
práv ako nájomcu a správcu nehnuteľností, najmä ale tým, že vyvíja snahu o nezákonné ukončenia
dodávok médií, energií a služieb do predmetu nájmu, uvádza podnájomcov ako aj tretie osoby do omylu
tvrdeniami o neexistencii práva nájmu navrhovateľa k nehnuteľnostiam, vrátane tvrdení o neexistencii
práva navrhovateľa uzatvárať podnájomné zmluvy, presviedča podnájomcov bezprávnymi vyhrážkami

k ukončeniu podnájomných vzťahov s navrhovateľom, vyžaduje od podnájomcov platby nájomného
resp. vyzýva podnájomcov, aby nájomné neuhrádzali navrhovateľovi. Z uvedeného vyvodil, že osvedčil
existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy na jeho právach nájomcu v dôsledku konania
odporcu. V popisovanom konaní odporcu videl odôvodnenosť potreby, naliehavosti ako aj primeranosti
požadovaného predbežného opatrenia.

Odvolací súd konštatuje, že zdôvodnenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia neobsahuje,
okrem vyššie tvrdeného nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré
by opodstatňovali existenciu hroziacej ujmy. Možný vznik ujmy navrhovateľ opieral o svoj list zo dňa15.12.2014 adresovaný odporcovi, v ktorom mu oznámil, že je oprávneným nájomcom objektu E. a
všetky náklady na zabezpečenie prevádzky znáša ako nájomca v súlade s príslušnými ustanoveniami
nájomnej zmluvy uzatvorenej s právnym predchodcom odporcu; ďalej ho žiadal, aby nezneisťoval

podnájomcov tvrdeniami, že ich podnájomné zmluvy neplatia a aby neuvádzal do omylu aj Policajný
zbor SR a využil to ako zámienku pre neoprávnené vzniknutie do prenajatých a navrhovateľom
spravovaných priestorov. V predloženom trestnom oznámení podanom navrhovateľom dňa 15.12.2014
sa uvádza, že doposiaľ nezistené osoby vo večerných hodinách dňa 12.12.2014, bez jeho súhlasu
odvŕtali zámok vstupných dverí do budovy, vstúpili do budovy, odrezali zámky mreží do miestnosti

hlavného rozvádzača elektrickej energie budovy a spustili prívod elektrickej energie do nepodnajatých
nebytových priestorov „I. a „M. X., miestnosť uzamkli svojim vlastným visiacim zámkom a z miesta odišli;
ďalej, že v presne nezistenom čase v období od 12.12.2014 do 15.12.2014, doposiaľ nezistená osoba
vnikla do apartmánu č. XXX v budove, ktorý je vedený ako služobný byt pre potreby nájomcu, v tomto
zotrvala a uložila svoje veci. V liste zo dňa 16.3.2015 Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s. oznámila
navrhovateľovi,žezmenaodberateľabudevykonanálensjehosúhlasom;dodávateľplynuaelektrinydo

predmetného objektu, spoločnosť J., G..M..B.., v liste zo dňa 9.3.2015 uviedol, že ako dodávateľ energií
nie je oprávnený zasahovať do vlastníckych práv vlastníka spornej budovy E. a súčasne do výkonu
súdnych rozhodnutí, ak tento, na základe vlastnej iniciatívy a záujmu, pristúpi k zmene odberateľa
energií z pôvodného odberateľa priamo vykonaním zmeny v distribučnej spoločnosti, bez zásahu
alebo poskytnutia kladného stanoviska na vykonanie zmeny od obchodnej spoločnosti J., G..M..B..

Poznamenal, že v spojitosti s vyššie uvedeným ako dodávateľ energií nenesie zodpovednosť za konanie
občianskeho združenia E. na G.. Navrhovateľ ďalej k návrhu predložil listy adresované dodávateľom
médií, energií a služieb, menovite spoločnostiam H. H. G., G..M..B.., H. Q. G., G..M..B.. Z. H., Z..G.. zo
dňa 5.2.2015; tiež odpovede od podnámocov na jeho výzvy, v ktorých spoločnosti K. K. C., G..M..B..,
Z. asociácia združení pre súčasnú kultúru a S. W. divadlo zhodne uvádzajú, že nakoľko odporca ako

vlastník nehnuteľností nepoveril navrhovateľa správou ani nájmom, považujú svoje zmluvy o podnájme
za neplatné, z dôvodu neexistencie právneho titulu, na základe ktorého by navrhovateľ bol oprávnený
uvedený priestor dávať do podnájmu a rovnako bol oprávnený prijímať platby nájomného. Boli názoru,
že navrhovateľ, ako spoločnosť, ktorá bola zriadená za účelom prevádzkovania a spravovania majetku
vo vlastníctve neziskovej organizácie, ktorej jedinou činnosťou je podpora verejnoprospešného účelu,

by nemala ako súčasť svojich obchodných praktík, používať bezdôvodné zastrašovanie a zavádzanie
svojich zmluvných partnerov. V písomnej odpovedi bývalý podnájomca navrhovateľa, spoločnosť N.,
G..M..B.., v súvislosti so spotrebou elektrickej energie a zálohovými platbami uviedol, že vzhľadom na
uzavretie platnej nájomnej zmluvy k predmetným nehnuteľnostiam s právoplatným vlastníkom počnúc
1.12.2014, zálohovú platbu za mesiac december 2014 hradil vlastníkovi nehnuteľnosti.

Z obsahu predmetných listín nevyplýva reálna a bezprostredná hrozba vzniku ujmy na strane
navrhovateľa. Navrhovateľ okrem toho, že nekonkretizoval žiadnu hroziacu ujmu, ktorá by podľa týchto
listín mohla prichádzať do úvahy (pravdepodobne ide o nedoplatky na nájomnom a odplát za služby
spojené s podnájmom), ničím neosvedčil ani nepreukázal tvrdenia 1/ o protiprávnom konaní odporcu

spočívajúcom v ohrozovaní a znemožňovaní výkonu jeho práv ako nájomcu a správcu nehnuteľností,
2/ že vyvíja snahu o nezákonné ukončenia dodávok médií, energií a služieb do predmetu nájmu, 3/
že odporca uvádza podnájomcov ako aj tretie osoby do omylu tvrdeniami o neexistencii práva nájmu
navrhovateľa k nehnuteľnostiam, 4/ že presviedča podnájomcov bezprávnymi vyhrážkami k ukončeniu
podnájomných vzťahov s navrhovateľom a 5/ že vyžaduje od podnájomcov platby nájomného resp.

vyzýva podnájomcov, aby nájomné neuhrádzali navrhovateľovi; založené listinné dôkazy, ktoré mali
naliehavosť dočasnej úpravy pomerov vo vzťahu k nedovolenému správaniu odporcu relevantným
spôsobom osvedčovať neobstoja, nakoľko z nich uvedené tvrdenia nevyplývajú.

Z písomných odpovedí štyroch podnájomcov vyplýva, že skutkový stav veci je podmienený ich vlastnou

aktivitou a slobodným rozhodnutím, ktoré sú nezávislé od vôle odporcu, keď sami podávajú svoj
právny názor na vec, že skutočnosť, kto je reálnym vlastníkom inventáru v priestoroch objektu a
kto je poskytovateľom služieb spojených s nájmom, resp. zmluvným partnerom pre dodávateľov
médií, je pre nájomcu nebytového priestoru irelevantná, nakoľko nájomca je viazaný iba zmluvným
vzťahom s prenajímateľom, resp. poskytovateľom nájmu. Mali za to, že nevysporiadané vzťahy medzi

navrhovateľom a odporcom, by nemali byť na ťarchu samotných užívateľov objektu, ktorí si plnia svoje
povinnosti v zmysle platne uzavretej zmluvy s vlastníkom objektu. Ako samostatné subjekty práv a
povinností sa tak z dôvodu neexistencie právneho titulu, z vlastnej iniciatívy rozhodli nebyť viazané
zmluvou o podnájme s navrhovateľom. Ani z odpovede J., G..M..B.., predmetné tvrdenia nevyplývajú,keď táto spoločnosť dodávajúca plyn a elektrinu do objektu iba rešpektuje právo vlastníka nehnuteľností
na základe vlastnej iniciatívy zmeniť odberateľa energií z pôvodného odberateľa, vykonaním zmeny
v distribučnej spoločnosti. Dokonca Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s. uviedla, že zmenu

odberateľa vykoná len so súhlasom navrhovateľa.

Obdobný záver možno prijať aj pokiaľ ide o spoločnosť N., G..M..B.., v prípade ktorej sa podľa vlastných
slov navrhovateľa jedná o jeho bývalého podnájomcu a vo vzťahu ktorému odporca nevyvíjal snahu o
nezákonné ukončenie dodávok energií, ale naopak, vyzval navrhovateľa, aby aktivoval prívod elektrickej

energie do všetkých jeho prevádzok. Pokiaľ dňa 12.12.2014 aj bez súhlasu navrhovateľa došlo k
odvŕtaniu zámku na vstupných dverách do budovy, k odrezaniu zámku mreží do miestnosti hlavného
rozvádzača elektrickej energie a k spusteniu prívodu elektrickej energie do nebytových priestorov „I.
Z. „. X.“ prevádzkovaných spoločnosťou N., G..M..B.., je hodno podotknúť, že k tomu došlo za stálej
prítomnosti troch príslušníkov Policajného zboru SR; Policajný zbor sa vo svojej činnosti riadi ústavou,
ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými

zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná (§ 1 ods. 3 zák. č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore).
V demokratickom a právnom štáte (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) nemožno a priori prejudikovať, že bol
predmetný zásah polície pri výkone jej právomoci (v rámci plnenia úloh pri ochrane majetku) nezákonný
a v nadväznosti na to, podanie trestného oznámenia navrhovateľom v procese osvedčovania hodnotiť
v prospech nariadenia predbežného opatrenia.

S poukazom na vyššie uvedené závery preto predložené listinné dôkazy, ktoré majú osvedčovať konanie
a postoje menovaných podnájomcov a dodávateľov energií, nie sú spôsobilé zmeniť názor odvolacieho
súdu, keď s ohľadom na začaté konanie o určenie, že navrhovateľ je nájomcom nehnuteľností a určenie,
že odporca vstúpil do právneho postavenia prenajímateľa nehnuteľností (vo vzťahu k navrhovateľovi

ako nájomcovi), sa ich relevantnosťou bude zaoberať súd prvého stupňa v konaní o veci samej; bez
osvedčenia potreby nariadenia navrhovaného predbežného opatrenia skutočnosti z nich vyplývajúce
nemali vplyv na rozhodnutie o odvolaní proti napadnutému uzneseniu. Navrhovateľ neosvedčil potrebu
dočasnej úpravy pomerov účastníkov a s tým spojeného nebezpečenstva bezprostredne hroziacej
ujmy, keď neosvedčil, že navrhovaná úprava dočasných pomerov zabezpečí účel občianskeho súdneho

konania v konkrétnom prípade, alebo zabráni ťažko nahraditeľnej škode, resp. zabráni vzniku alebo
rozširovaniu škody, či inej ujmy alebo zhoršeniu právnej pozície navrhovateľa predbežného opatrenia
do tej miery, že sa mu ešte oplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu.

V podanom odvolaní navrhovateľ neoznačil ani predložil iné dôkazy, ktoré by mali preukazovať

naliehavosť dočasnej úpravy pomerov a existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy;
navrhovateľ v celom rozsahu zotrval na obsahu a dôvodoch návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia a iba zopakoval svoje predchádzajúce tvrdenia. Aj po oboznámení sa s podaním
mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora proti Rozsudku v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave z 23.10.2014 č.k. 9Co/19/2013-614, za súčasného odkladu vykonateľnosti

napadnutého rozhodnutia v zmysle § 243ha O.s.p., odvolací súd zotrváva na svojom právnom názore,
že pokiaľ navrhované predbežné opatrenie sleduje potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov,
akékoľvek ukladanie právnej povinnosti výrokom predbežného opatrenia odporcovi musí spĺňať všetky
zákonné predpoklady pre nariadenie takéhoto predbežného opatrenia. Predbežné opatrenie by sa malo
využívať v súlade s jeho zákonným určením, avšak ďalšou nevyhnutnou podmienkou, ktorá sa zo

zákona viaže na poskytnutie predbežnej ochrany uplatňovaného nároku, je tiež rešpektovanie zásady,
že ukladanie povinností v zmysle § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. v daných prípadoch má svoje ústavné a
zákonné limity, keď len osvedčenie existencie reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy navrhovateľovi
predbežného opatrenia bez okamžitého zásahu súdu môže byť dôvodom výnimočného procesného
rozhodnutia, ktorým je predbežné opatrenie, pretože obsah navrhovaného predbežného opatrenia by

zásadným spôsobom ovplyvnil a obmedzil výkon vlastníckych práv odporcu k svojmu majetku.

Keďže navrhovateľ ani v odvolacom konaní neosvedčil tvrdené nebezpečenstvo bezprostredne
hroziacej ujmy a naň nadväzujúcu potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov, odvolací súd na
uvedenom základe uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p.

potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.