Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. marec 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/40/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1717208127
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1717208127.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.

Karola Riháka a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: K. L., L.. L. C.. I.., Y. G.. Č.. XX, F., zast.
advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, Mýtna ul. č. 48, Bratislava, proti žalovanej: X.Í. V., W.. XX.X.XXXX,
F. Y. G.. Č.. XXX/XA, F., o 14.261,11 eur s prísl., na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Pezinok z 31. októbra 2018 8Csp/152/2017- 52, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku I. m e n í tak, že žaloba sa z a m i e t a.
Žalovanej sa priznáva náhrada trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 11.743,18
eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 3.3.2015 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Vo zvyšku súd prvej inštancie žalobu zamietol a vyslovil, že žalobca má proti žalovanej nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 64 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 22.11.2013 uzavrel právny predchodca

žalobcu s T. V. (pôvodný žalovaný 1/, ktorý zomrel pred podaním žaloby) a X. V.G. (žalovanou) zmluvu o
poskytnutí pôžičky na bývanie, na základe ktorej bola menovaným poskytnutá pôžička vo výške 15.000
eur, ktorú sa zaviazali splácať v 120 splátkach vo výške po 232,63 eur mesačne. Celková čiastka,
ktorú sa zaviazali uhradiť predstavovala sumu 27.915,60 eur, priemerná hodnota RPMN činila 13,88
%. Celkové náklady spotrebiteľa predstavovali sumu 12.915,60 eur. Uznesením č.k. 8Csp/152/2017-25
zo dňa 19.3.2018 súd prvej inštancie konanie proti žalovanému 1/ zastavil. Predžalobnou upomienkou
zo dňa 31.12.2014, právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na úhradu dlžných splátok v celkovej

výške 721,15 eur s tým, že ak do 5.5.2015 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 10/2014, bude
právny predchodca žalobcu oprávnený úver zosplatniť. Právny predchodca žalobcu dňom 19.2.2015
úver zosplatnil, o čom boli dlžníci informovaní listom z 25.2.2015.

3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je čiastočne dôvodná. Súd prvej
inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „V danom prípade je predmetnom konania nárok
zo spotrebiteľskej zmluvy, preto súd musel na niektoré skutočnosti prihliadať ex offo. Z predložených

listinných dôkazov mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanými zmluvu
o poskytnutí pôžičky na bývanie, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá suma v celkovej výške
15.000 eur, ktorú sa žalovaná zaviazala splatiť s počtom splátok 120 vo výške 232,63 eur. Po
preskúmaní zmluvy súd dospel k záveru, že zmluva neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti.Súd zistil, že v zmluve nie je uvedená určitým spôsobom konečná splatnosť úveru a v zmluve absentuje
údaj o termíne splatnosti mesačných splátok, t.j., ktorý konkrétny deň v mesiaci sú splátky splatné. V
zmluve sa nachádza iba údaj o konečnej splatnosti úveru uvedením mesiaca a roka (11/2023). Termín

splatnosti splátok je uvedený v zmluvných podmienkach v bode 6.2. Súd má za to, že uvedený spôsob
nie je postačujúci. Nakoľko všetky podstatné náležitosti má obsahovať priamo zmluva a nie vedľajšie
dokumenty, ktoré sa na zmluvu viažu. Aj keď obchodné podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy,
zákon nepripúšťa, aby bol tento údaj oznámený dlžníkovi takýmto spôsobom. Nie je možné, aby žalobca
takúto podstatnú skutočnosť uvádzal odkazom na obchodné podmienky. V opačnom prípade žalobcovi

ako dodávateľovi nie je možné poskytnúť právnu ochranu. Obchodné podmienky spotrebiteľských zmlúv
majú slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo nutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického,
resp. vysvetľujúceho charakteru. Žalovaný ako spotrebiteľ nemal vedomosť o tom, ku ktorému dňu sa
dostane do omeškania so splátkou, pritom s omeškaním splátok sú spojené ďalšie právne dôsledky
(úroky z omeškania, predčasná splatnosť, zmluvná pokuta a podobne). Zároveň súdu zo žaloby ako
aj pripojených listinných dôkazov nevyplýva, či žalovaná mala skutočne možnosť a časový priestor

oboznámiť sa so všeobecnými podmienkami pred podpisom zmluvy. Súd nemal preukázané, že by
žalovanej bolo dostatočne zrozumiteľným a určitým spôsobom oznámený termín splatnosti jednotlivých
splátok, resp. termín konečnej splatnosti. Žalobca tak nepreukázal, že žalovanej podmienky zmluvy
umožňovali bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Spôsob, akým bol termín
splátok oznámený žalovanej, má za následok, ako keby tento údaj nebol uvedený vôbec. Vzhľadom

na absenciu týchto údajov sa úver v zmysle § 11 cit. zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Žalobcovi teda vznikol len nárok na zaplatenie tzv. čistej istiny bez akýchkoľvek úrokov, poplatkov a iných
plnení spojených s poskytnutou pôžičkou. Pôžička bola poskytnutá vo výške 15.000 eur, ktorú žalovaná
doposiaľ uhradila len čiastočne vo výške 3.256,82 eur. Žalobcovi tak vznikol nárok len na zaplatenie
čistej istiny vo výške 11.743,18 eur (15.000 - 3.256,82 eur), vo zvyšku súd žalobu zamietol. Súd súčasne

zaviazal žalovanú aj na úhradu úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo súdom priznanej istiny
od 3.3.2015 do zaplatenia.“

4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 C.s.p. s tým, že úspešnejšiemu žalobcovi
priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania. Úspech žalobcu v konaní je v rozsahu 82 % a

jeho neúspech 18 %. Čistý úspech žalobcu tak predstavuje 64 % (82 -18 = 64 %).

5. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalovaná a napadla ním výrok, ktorým bolo žalobe
vyhovené. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil
tak, že žalobu zamietne alebo aby ho v napadnutom výroku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie. Namietla premlčanie nároku. Námietku premlčania odôvodnila tým, že predmetná
zmluva o pôžičke bola uzavretá dňa 21.11.2013 a žalobca podal žalobu na súd prvej inštancie až dňa
21.12.2017, teda po uplynutí 3 - ročnej premlčacej doby. Premlčacia doba podľa žalovanej nezačala
plynúť vyhlásením mimoriadnej splatnosti pôžičky, ale splatnosťou najstaršej omeškanej splátky. Ďalej
žalovaná v odvolaní poukázala na to, že predmetná zmluva o pôžičke neobsahuje zákonom stanovené

náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/, i/ zák. č. 129/2010 Zb. a preto treba predmetnú pôžičku považovať
za bezúročnú a bez poplatkov.

6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania

a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

7. V čl. XIII. ods. 11. ods. 12.4 zmluvných podmienok, ktoré sú súčasťou predmetnej zmluvy o pôžičke,
bolo dojednané, že veriteľ - právny predchodca žalobcu má právo na vyhlásenie okamžitej splatnosti
pôžičky v prípade, ak je klient v omeškaní so zaplatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace.

Tým bola dojednaná tzv. strata výhody splátok (§ 565 v spojení s § 53 ods. 9 Obč. zák.). V predžalobnej
upomienke z 31.12.2014 právny predchodca žalobcu uviedol, že žalovaná nezaplatila splátku za mesiac
október 2014 splatnú 20.10.2014 a vyzval ju na jej zaplatenie do 5.2.2015 pod následkom zosplatnenia
pôžičky. Z ust. § 103 druhá veta Obč. zák. vyplýva, že ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane
zročným celý dlh (§ 565 Obč. zák.), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

To v prejednávanej veci znamená, že 3 - ročná premlčacia doba na uplatnenie predmetného nároku,
teda na celý zvyšok dlhu - pôžičky, začala žalobcovi plynúť dňa 21.10.2014 a uplynula dňom 20.10.2017.
Právny predchodca žalobcu podal žalobu na súd prvej inštancie až dňa 21.12.2017, teda oneskorene.
Keďže žalovaná sa premlčania dovolala, odvolací súd nemohol premlčané právo veriteľovi priznať (§100 ods. 1 posledná veta Obč. zák.). Odvolací súd dodáva, že pre počiatok plynutia premlčacej doby
nemá vplyv moment zosplatnenia celého dlhu, resp. celého zvyšku pôžičky. Tento záver možno vyvodiť
zo znenia druhej vety ust. § 103 Obč. zák.

8. Z týchto dôvodov odvolací súd v zmysle § 388 C.s.p. zmenil odvolaním napadnutý výrok rozsudku
súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe vyhovené (výrok I.), tak, že žalobu zamietol.

9. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, nebol napadnutý

odvolaním a nadobudol právoplatnosť.

10. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods.
1 C.s.p. a úspešnej žalovanej priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V
súvislosti s trovami konania odvolací súd dodáva, že žalovaná nie je oslobodená od súdnych poplatkov
v zmysle § 4 ods. 2 písm. u/ zák. č. 71/1992 Zb. a preto bude musieť zaplatiť poplatok za odvolanie.

Oslobodenie od poplatkov podľa cit. ustanovenia zák. č. 71/1992 Zb. sa totiž vzťahuje iba na prípad,
keď spotrebiteľ uplatňuje na súde ochranu svojho práva (viď napr. ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z.
v spojení s pozn. 4aa k ust. § 4 ods. 2 písm. u/ zák. č. 71/1992 Zb.).

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).