Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. jún 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/157/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116213875
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4116213875.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej- Polákovej a

členieksenátuMgr.IngridRadošickejVallovejaJUDr.KatarínyMarčekovej,vsporežalobcu:OTPBanka
Slovensko, a. s., so sídlom Bratislava, Štúrova 5, IČO: 31 318 916, zastúpený Advokátska kancelária
Roman Kvasnica a partneri s. r. o., so sídlom Piešťany, Žilinská cesta 130, IČO: 36 866 598 proti
žalovanej: I. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. Z. XXX, o zaplatenie 805,23 eura s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 13. októbra 2017 č. k. 16C/264/2016-64
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku m e n í tak, že

žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 200,18 eura, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnom napadnutom zamietajúcom výroku rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca má vo vzťahu k žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 59,52%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi
805,23 eura, kapitalizovaný úrok z omeškania 15,53 eura a úrok z omeškania 1% ročne z 805,23
eura od 21. 05. 2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu vo zvyšnej časti

zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 28,24%. Rozhodnutie po právnej stránke
odôvodnil ustanoveniami § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2
Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Uviedol, že žalobca žalobou zo
dňa 25. 05. 2016, doručenou súdu dňa 26. 05. 2016 požadoval od žalovanej zaplatenie sumy 805,23
eura s príslušenstvom a náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že so žalovanou dňa 24. 01.
2013 uzatvoril úverovú zmluvu, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 900 eur, a
keďže žalovaná úver riadne nesplácala, žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru ku dňu 14. 07. 2014.

Dňa 24. 01. 2013 žalobca a žalovaná uzatvorili Zmluvu o OTP EXPRES ÚVERE č. 0604300113
RSU, na základe ktorej sa banka zaviazala žalovanej poskytnúť peňažné prostriedky vo výške 900 eur
a táto sa ich zaviazala vrátiť v 24-ich pravidelných mesačných splátkach vo výške 47,22 eura splatných
v 24. deň kalendárneho mesiaca. Prvá splátka bola splatná dňa 24. 02. 2013. V zmluve je uvedená
úroková sadzba pohyblivá, stanovená ako súčet základnej sadzby pre spotrebiteľské úvery a hrubej
marže 10,00%, ktorá bola ku dňu podpísania zmluvy vo výške 7,50%, t. j. výsledná výška úroku bola
ku dňu podpísania zmluvy 17,50% p. a., mesačný poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 2,50

eura, poplatok za upomienky vo výške 25 eur, za zmenu zmluvných podmienok vo výške 65 eur, ročná
percentuálna miera nákladov 25,82%, priemerná ročná percentuálna miera nákladov ku dňu podpisu
zmluvy 46,35% a celkové náklady spotrebiteľa vo výške 1.133,28 eura. Vzhľadom na to, že žalovaná
úver nesplácala, žalobca listom zo dňa 24. 04. 2014 vyzval na splatenie záväzku po lehote splatnostivo výške 585,69 eura, najneskôr do 09. 05. 2014, ktorú žalovaná prevzala dňa 30. 04. 2014. Keďže
žalovaná pohľadávku neuhradila, žalobca listom zo dňa 03. 06. 2014 vyhlásil úver za predčasne splatný
a žalovaná bola povinná pohľadávku uhradiť v lehote 10 dní od doručenia vyhlásenia. Zásielku žalovaná

neprezvala v odbernej lehote a žalobca úver vyhlásil za predčasne splatný s účinnosťou ku dňu 14.
07. 2014. Z výpisu z úverového účtu vyplýva, že zostatok neuhradenej pohľadávky predstavoval ku
dňu 20. 05. 2016 sumu 805,23 eura, úroky z úveru vo výške 459,29 eura a úroky z omeškania 15,53
eura. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že účastníci konania uzavreli úverovú zmluvu,
ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri jej uzatváraní žalobca konal a žalovaná, ktorá je fyzickou

osobou, nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Tým
sa pri rozhodovaní o návrhu otvoril priestor pre aplikáciu § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré
predstavujú základný právny rámec ochrany spotrebiteľa, popri ostatných právnych predpisoch, a to
zákonč.634/1992Zb.,resp.č.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaalebozákonč.258/2001Z.z.,resp.
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Po preskúmaní súd konštatoval, že predmetná zmluva bola
uzatvorená v súlade s právnymi predpismi, preto žalobcovi priznal nezaplatenú istinu úveru vo výške

805,23 eura. Žalobca sa domáhal aj zaplatenia kapitalizovaných úrokov z úveru vo výške 459,29 eura
za obdobie do 20. 05. 2016, ktoré mu súd nepriznal, nakoľko jednostranným právnym úkonom zo strany
žalobcu, a to vyhlásením úveru za predčasne splatný ku dňu 14. 07. 2014 sa zmenil pôvodne dohodnutý
úverový vzťah, pretože dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria žalobcovi len do splatnosti
dlhu a platenie úrokov aj po zosplatnení úveru je odklonom od dispozitívnej normy zákona v neprospech

spotrebiteľa (rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 6Co 190/2014 zo dňa 30. 06. 2015), a preto mu
nárok na zmluvný úrok po zosplatnení nepatrí. Žalobca sa domáhal i zaplatenia kapitalizovaného úroku
z omeškania vo výške 15,53 eura za obdobie do 20. 05. 2016 a úrokom z omeškania vo výške 1%
p. a. zo sumy 805,23 eura od 21. 05. 2016 do zaplatenia, t. j. vo výške, ktorá je nižšia ako stanovujú
právne predpisy, preto mu súd priznal úroky tak, ako si ich uplatnil, t.j. vo výške 1% p. a. O náhrade

trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP, keď
žalobcovi bola zo sumy 1.280,05 eura ( istina 805,23 eura + kapitalizované úroky z úveru 459,29
eura + kapitalizované úroky z omeškania 15,53 eura) priznaná suma 820,76 eura s príslušenstvom,
z čoho vyplýva úspech žalobcu 64,12% a úspech žalovanej 35,88%, a teda miera úspechu žalobcu
predstavuje 28,24% (64,12 - 35,88), čo v konečnom dôsledku znamená právo žalobcu na náhradu

účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto percentom, o výške ktorých rozhodne súdny
úradník po právoplatnosti rozhodnutia.

2. Proti tomuto rozsudku, v jeho zamietajúcom výroku, ako i vo výroku o náhrade trov konania, podal v
zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa ním jeho zmeny tak, že súd jeho odvolaniu

v celom rozsahu vyhovie, resp. jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Vytkol súdu prvej inštancie, že vec v napadnutých výrokoch nesprávne právne posúdil. Výrok rozsudku
súdu, ktorým podanú žalobu v časti uplatnených úrokov vo výške 459,29 eura do 20. 05. 2016 a 17,50%
ročných úrokov zo sumy 805,23 eura od 21. 05. 2016 do zaplatenia zamietol, ako aj výrok o trovách
konania, sú nesprávne a vydané v rozpore so zákonom. Oprávnenosť nároku na zaplatenie úrokov aj

po splatnosti úveru preukazuje nielen znením zmluvy o úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami,
ustanovením § 503 ods. 3 druhá veta Obchodného zákonníka, ale aj ustanovením § 16 ods. 1 vety
druhej zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, z ktorých jasne vyplýva, že rozhodujúcim
pre zánik povinnosti dlžníka platiť dohodnutý úrok je moment splatenia dlhu, nie samotná skutočnosť,
že nastala splatnosť úveru. V tejto súvislosti poukázal na komentár k ustanoveniu § 502 Obchodného

zákonníka, ako i na právnu úpravu úročenia úveru, ako aj pôžičky v právnom poriadku Českej republiky
a na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33Obo 657/2005. Taktiež poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn.
3Obdo/3/2009 a na rozhodnutie KS v Košiciach sp. zn. 4Cob/146/2013. V danom prípade, pokiaľ by po
splatnosti pohľadávky mala žalovaná platiť iba úroky z omeškania, a to vo výške 1% ročne, znamenalo
by to, že jej postavenie, napriek sústavnému porušovaniu zmluvy, by bolo ešte výhodnejšie, ako by

bolo v prípade, že by nevyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky, pretože úročenie jej dlhu by kleslo
zo 17,50% iba na 1%. Okrem toho uviedol, že ním vyčíslené úroky do 20. 05. 2016 vo výške 459,29
eura nie sú úrokmi vyčíslenými od mimoriadnej splatnosti pohľadávky, t.j. od 15. 07. 2014 do 20. 05.
2016, ale sa jedná o úroky vyčíslené zo splatnej istiny od 21. 05. 2013 do 20. 05. 2016, t. j. aj o úroky,
ktoré boli splatné do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávky. Do dňa nadobudnutia účinnosti

vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávky, t. j. do 14. 07. 2014 boli dlžné úroky vo výške 200,18
eura. Na základe nesprávneho právneho posúdenia veci súd nesprávne rozhodol aj o náhrade trov
konania. Súd mal podanej žalobe v celom rozsahu vyhovieť a mal mu tak v celom rozsahu priznať aj
uplatnenú náhradu trov konania.3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu podané nebolo.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu (§
379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po prejednaní veci
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v napadnutom zamietajúcom výroku je čiastočne dôvodné, čo
viedlo odvolací súd v zmysle ustanovenia § 388 CSP k zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo do
zaplatenia sumy 200,18 eura tak, že žalovanú zaviazal na zaplatenie tejto sumy žalobcovi do troch dní

do právoplatnosti rozhodnutia a vo zvyšnom napadnutom zamietajúcom výroku rozhodnutie súdu prvej
inštancie ako vecne správne v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny vo výške
805,23 eura, úrokov vo výške 459,29 eura za obdobie do 20. 05. 2016, úrokov z omeškania vo výške
15,53 eura za obdobie do 20. 05. 2016, úrokov vo výške 17,5% ročne zo sumy 805,23 eura od 21. 05.

2016 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 805,23 eura od 21. 05. 2016 do
zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Z odôvodnenia žaloby vyplýva, že dňa 24. 01. 2013 uzatvorili
žalobca so žalovanou Zmluvu o OTP EXPRES úvere č. 06043001 13 RSU, na základe ktorej poskytol
žalobca žalovanej bezúročný spotrebiteľský úver v sume 900 eur. Úroková sadzba spotrebiteľského
úveru bola ku dňu podpísania zmluvy stanovená vo výške 17,50%. Žalovaná sa zaviazala splatiť istinu

úveru spolu s úrokmi a poplatkom za vedenie úverového účtu v mesačných splátkach, pričom I. splátka
mala byť vo výške 47,22 eura, splátka 2. -23. mala byť vo výške 47,22 eura a splátka 24. mala byť
vo výške 47,22 eura. Prvá splátka bola splatná dňa 24. 02. 2013, ďalšie splátky k 24. dňu príslušného
kalendárneho mesiaca a posledná splátka úveru bola splatná dňa 24. 01. 2015. Vzhľadom na to,
že žalovaná nesplácala úver v súlade s uzavretou zmluvou o úvere, žalobca listom zo dňa 24. 04.

2014 vyzval žalovanú na splatenie záväzku po lehote splatnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná
záväzok neuhradila, žalobca listom zo dňa 03. 06. 2014 vyhlásil úver za predčasne splatný a žalovaná
bola povinná uhradiť záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere do 10 dní odo dňa doručenia vyhlásenia.
Úver bol vyhlásený za predčasne splatný s účinnosťou k 14. 07. 2014. Žalovaná svoj záväzok v termíne
podľa vyhlásenia predčasnej splatnosti neuhradila.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý
zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok.
Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na

konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na
danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.
9. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý
b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov

c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

10. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

11. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.

Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania ( okrem prípadov
uvedenýchvustanovení§379CSP),takajdôvodmipodanéhoodvolania.Odvolateľvpodanomodvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti

odvolacieho súdu.12. Žalobca rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcom výroku napádal z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci, keď mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne ustálil
nedôvodnosť nároku na zmluvný úrok po zosplatnení úveru.

13. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval
ako veriteľ, t. j. ako osoba, ktorá konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná vystupovala
ako spotrebiteľka, t. j. ako osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti. Je rovnako nesporná podoba zmluvy vo forme štandardnej formulárovej

zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla
jej obsah nemení, pričom všeobecné obchodné podmienky sú priamo prílohou takto uzatváranej
zmluvy. Spotrebiteľskou zmluvou je teda akákoľvek súkromnoprávna zmluva s uvedenými znakmi,
a to bez ohľadu na to, či je upravená v Občianskom zákonníku, Obchodnom zákonníku alebo v
inom osobitnom zákone. K uvedenému odvolací súd ešte dopĺňa, že aj napriek tomu, že v danom
prípade ide o zmluvný typ upravený v Obchodnom zákonníku, súčasne ide o zmluvu spadajúcu pod

režim spotrebiteľského práva, preto bolo potrebné predmetnú zmluvu posudzovať aj podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka. Je potrebné zdôrazniť, že hoci má zmluva o úvere charakter absolútneho
obchodu, neprestáva byť zmluvou spotrebiteľskou. Pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré predstavujú
širší pojem, má z hľadiska aplikovateľnosti absolútnu prednosť Občiansky zákonník, keďže aplikácia
Obchodného zákonníka prichádza do úvahy až po uplatnení spotrebiteľského práva. Z hľadiska poradia

aplikovateľnosti v prípade spotrebiteľských zmlúv Obchodný zákonník celkom alebo z časti musí ustúpiť
nutnej prioritnej aplikácii spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle, t.j. aplikácii Občianskeho
zákonníka. Normy obchodného práva sú totiž v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľnými len vtedy,
ak neodporujú úprave, ktorá tu má z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov
v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Úverovanie spotrebiteľov patrí

medzi najfrekventovanejšie občianskoprávne vzťahy. Je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany
spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné
aplikovať právnu úpravu o občianskych právach, a nie podnikateľské právo. Použitie nevýhodnejšieho
podnikateľského práva, a nie občianskeho práva na spotrebiteľský právny vzťah zhoršuje postavenie
spotrebiteľa. Niet preto rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na daný zmluvný vzťah v typickej

občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi biznismenmi, ak
Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre spotrebiteľa
výhodnejšia. Odvolací súd ešte dopĺňa, že nie je prípustné, aby veriteľ odvrátil vyšší stupeň ochrany
spotrebiteľa tým, že jeho záväzkový vzťah s dlžníkom je označený ako Zmluva o úvere podľa § 497
Obchodného zákonníka. Súd je povinný posudzovať právny úkon podľa jeho obsahu, a nie podľa

označenia. Je rovnako nesporné, že právna úprava vymedzujúca pojem „spotrebiteľ“ a definujúca znaky
spotrebiteľského úveru má kogentný charakter a nie je možné ju odvrátiť dohodou strán.

14. Vzhľadom vyššie uvedené potom súd prvej inštancie správne posúdil uplatnený nárok žalobcu
ako plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, na ktorú správne aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho

zákonníka.

15. Čo sa týka nároku žalobcu na zmluvný úrok za obdobie po zosplatnení pohľadávky žalobcu, pokiaľ
súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovi prináleží dohodnutý úrok z poskytnutých prostriedkov
len do splatnosti dlhu, s takýmto názorom súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje. Po splatnosti

je dlžník v omeškaní a musí platiť veriteľovi úrok z omeškania, pretože v opačnom prípade by na ťarchu
spotrebiteľadochádzalokdvojnásobnémuzaťaženiu,atojednakvpodobeúrokovzúveru,akoajúrokov
z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi stranami. Pokiaľ žalobca
tvrdí, že po zosplatnení dlhu má nárok na dojednaný úrok, odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje
na aplikačnú prax súdov, ktorá sa otázkou priznania úrokov za úver po splatnosti, a teda, či popri

úroku z omeškania a iných sankciách, tieto žalobcovi patria, už zaoberala. Najvyšší súd SR vo veci
4Obo 143/1998 uviedol, že dohodnuté úroky z poskytovaných prostriedkov patria len do splatnosti dlhu.
Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Takýto záver Najvyššieho súdu
SR je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému
zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú

nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Odvolací súd poukazuje i na to, že uvedené rozhodnutie
akceptoval i Ústavný súd SR vo veci sp. zn. IV. ÚS 476/2012 z 18. 09. 2012. K záveru súdov, že: „...pokiaľ
veriteľ pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim
platenia úrokov z omeškania, a nie úrokov z úveru“ ústavný súd nezistil existenciu takých skutočností,ktoré by nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie krajského súdu (odkazujúce na rozhodnutie
NS SR 4Obo 143/98) bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, keď krajský
súd sa stotožnil s podrobne odôvodneným právnym názorom okresného súdu, jasne, zrozumiteľne a

presvedčivo objasnil rozdiel, resp. vzťah medzi úrokmi z úveru a úrokmi z omeškania, ako aj otázku,
prečo zmluvný úrok patrí sťažovateľke iba do splatnosti dlhu.

16. Pokiaľ teda žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom ku dňu 14. 07.
2014, týmto svojím jednostranným právnym úkonom zásadne zmenil pôvodne dohodnutý úverový vzťah

a zmluvné úroky a úroky z omeškania sú síce obe príslušenstvom pohľadávky, ale majú odlišné funkcie,
keďže zmluvné úroky sú odmenou (cenou) za užívanie istiny a úroky z omeškania predstavujú zákonom
stanovenú sankciu za omeškanie s platením istiny, na rozdiel od zmluvných úrokov ich môže veriteľ
požadovať, aj keď neboli dojednané. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na základnú charakteristiku
úverového vzťahu, keď v dôsledku uzatvorenia zmluvy o úvere dochádza u veriteľa k stavu absencie
požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne v splátkach vracia, za čo mu prináleží zmluvne dojednaný

úrok, ktorý predstavuje cenu peňazí, t. j. odplatu za to, že veriteľ počas trvania zmluvného vzťahu nemá
istinu úveru v dispozícii a nemôže s ňou nakladať a produkovať zisk. Tento absentujúci zisk pokrýva
veriteľovi práve úrok dojednaný v zmluve, ktorý je splácaný spolu so splátkami úveru.

17. V prípade, ak dôjde k predčasnému alebo k mimoriadnemu zosplatneniu úveru na základe

jednostranného úkonu veriteľa, v dôsledku ktorého dôjde k zmene pôvodného úverového vzťahu,
vznikne (tak, ako sa stalo aj v danej veci u žalobcu) nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny
úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru, znamená to, že veriteľ má právo
získať okamžite celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá
obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, s ktorou môže disponovať. Tým sa teda stráca

nárok veriteľa na úroky za požičané peňažné prostriedky od spotrebiteľa. Naproti tomu, v dôsledku
tohto jednostranného právneho úkonu veriteľa, dlžník už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u
seba, a teda užívať a splácať ich postupne v splátkach a vznikne mu povinnosť uhradiť celú požičanú
sumu spolu s kapitalizovaným úrokom ku dňu zosplatnenia. Pokiaľ si dlžník nesplní svoju povinnosť
vrátiť požičané prostriedky, má veriteľ možnosť vymáhať si celú zosplatnenú pohľadávku (úver) a dlžník,

ktorý nesplní povinnosť vrátiť zosplatnenú pohľadávku, sa dostáva do omeškania a je povinný uhradiť
veriteľovi aj úrok z omeškania. V opačnom prípade by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav
pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej mal
nárok na úroky zo zmluvy. Za takejto situácie by nastal stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom
vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky, ako keby k zmene záväzku

nedošlo. Podľa názoru odvolacieho súdu, len do oprávnenej držby požičaných finančných prostriedkov,
a teda do predčasného zosplatnenia celého úveru v danej veci bolo možné požadovať úrok z úveru a
po zosplatnení pohľadávky mal veriteľ (žalobca) právo iba na úrok z omeškania a nemal už nárok na
zmluvne dojednaný úrok.

18. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, i keď súd prvej inštancie správne ustálil, že žalobca má nárok
na dojednaný úrok len do splatnosti úveru, v danom prípade do vyhlásenia jeho predčasnej splatnosti,
tento záver nesprávne aplikoval na posúdenie nároku žalobcu na zaplatenie kapitalizovaného úroku vo
výške 459,29 eura. Takto žalobcom uplatnený úrok predstavuje sumu vyčísleného úroku do 20. 05.
2016, a to jednak za obdobie do vyhlásenia predčasnej splatnosti, ako i za obdobie po jej vyhlásení, až

do 20. 05. 2016. Súd prvej inštancie tak nesprávne v celom rozsahu zamietol žalobu na zaplatenie tejto
sumy, keď nerozlišoval, aká časť z uplatneného nároku predstavuje nárok žalobcu na úrok do vyhlásenia
predčasnej splatnosti. Touto sumou je pritom suma 200,18 eura, t, j, suma dojednaného úroku z úveru
do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, na zaplatenie ktorej bolo dôvodné žalovanú zaviazať. Preto
odvolací súd v zmysle ustanovenia § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcom

výroku, čo do zaplatenia sumy 200,18 eura zmenil tak, že žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu
200,18 eura, pretože táto predstavuje úrok z úveru do doby predčasnej splatnosti úveru, a vo zvyšnom
napadnutom zamietajúcom výroku rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobu žalobcu
na zaplatenie úroku z úveru (kapitalizovaného i percentuálne vyjadreného) po vyhlásení predčasnej
splatnosti úveru, podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

19. O náhrade trov konania (prvoinštančných i odvolacích) rozhodol odvolací súd v zmysle § 396
ods. 1, 2 a § 255 ods. 2 CSP tak, že vzhľadom na pomerný úspech strán sporu, náhradu trov konania
pomerne rozdelil, keď úspešnejšou stranou konania bol žalobca a to, čo do zaplatenia celkovej sumy1.020,14 eura z uplatnenej sumy v rozsahu 1.280,05 eura, čo predstavuje v percentuálnom vyjadrení
jeho úspech v konaní v rozsahu 79,76%, oproti úspechu žalovanej v konaní v rozsahu 20,24%. Potom
konečný úspech žalobcu v tomto konaní je v rozsahu 59,52% (79,76 - 20,24), v ktorom rozsahu mu

súd priznal nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanej, pričom o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie obsadený súdnym úradníkom samostatným rozhodnutím.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).