Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. máj 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoP/8/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4609204415
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4609204415.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a členov senátu

JUDr. Jarmily Pogranovej a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti L.: K., nar. XX. XX. XXXX, X., nar. XX. XX. XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Topoľčany (ÚPSVaR) ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: S. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom
J., I. XX, zastúpená Mgr. Libušou Repiskou, advokátkou so sídlom Nitra, Štúrova 21, K. L., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, zastúpený JUDr. Stanislavom Pavolom, advokátom so sídlom Bratislava,
Šancová58,zaúčastiOkresnejprokuratúryTopoľčany,onávrhuotcanazvýšenievyživovacejpovinnosti
k maloletým deťom, o návrhu matky na zmenu osobnej starostlivosti maloletých detí a o uloženie

povinnosti informovať o maloletých deťoch, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany
č. k. 9P/326/2009-650 zo dňa 31. októbra 2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach výrokov týkajúcich sa zverenia
maloletých detí L.: K. a X. do osobnej starostlivosti matky a oprávnenia oboch rodičov maloletých detí
ich zastupovať a spravovať ich majetok a úpravy styku otca s maloletými deťmi p o t v r d z u j e .

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti úpravy vyživovacej povinnosti rodičov k

maloletým deťom m e n í tak, že matka S. L. je povinná prispievať na maloletého K. L. a na maloletého
X.L.počnúcod01.09.2009do31.05.2014zvýšenýmvýživnýmvovýške30%zosumyživotnéhominima
na nezaopatrené, neplnoleté dieťa a otec K. L. je povinný počnúc od 01.06.2014 prispievať na výživu
maloletého K. L. výživným v sume 100,-Eur mesačne a na výživu maloletého X. L. výživným v sume
80,-Eur mesačne, splatným do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky maloletých detí.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti uloženia povinnosti rodičom maloletých
detí podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu m e n í tak, že ukladá rodičom

maloletých detí a maloletým deťom podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu na Úrade
práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre, na referáte poradensko-psychologických služieb.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach týkajúcich sa zameškaného
výživného a v časti náhrady trov konania účastníkov z r u š u j e a v týchto častiach v r a c i a
vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

TýmtodochádzakzmenerozsudkuOkresnéhosúduvPrievidzisp.zn.13P/317/2007zodňa29.04.2008
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4CoP/43/2008 zo dňa 04.09.2008.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zveril maloleté deti L., K. a X. do osobnej starostlivosti
matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Zaviazalotca prispievať na výživu maloletého K. sumou 70 Eur mesačne a na výživu maloletého X. sumou 60 Eur
mesačne od právoplatnosti rozsudku do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Matku zaviazal
prispievať zvýšeným výživným na maloletého K. sumou 50 Eur mesačne a na maloletého X. sumou

40 Eur mesačne od 01. 09. 2009 od 31. 08. 2013 a na maloletého K. sumou 60 Eur mesačne a na
maloletého X. sumou 50 Eur počnúc od 01. 09. 2013 vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám
otca. Určil matke zaostalé výživné za obdobie od 01. 09. 2009 do 31. 10. 2014 na maloletého K. v sume
1.690 Eur, ktoré povolil matke splácať v splátkach po 10 Eur mesačne od právoplatnosti rozsudku pod
následkom straty výhody splátok a na maloletého X. v sume 1.070, 25 Eur, ktoré povolil matke splácať v

splátkach po 10 eur mesačne od právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok k rukám
otca. Súd upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený sa s deťmi stretávať každý
párny týždeň od piatku od 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod., počas Vianočných sviatkov každý párny
kalendárny rok od 24. 12. od 16.00 hod. do 27. 12. do 16.00 hod., každý nepárny kalendárny rok od 30.
12. od 16.00 hod. do 01. 01. do 16.00 hod., v čase jarných prázdnin prvé tri dni od 16.00 hod. do 16.00
hod., počas Veľkonočného pondelka každý nepárny kalendárny rok od 09.00 hod. do 16.00 hod., počas

letných prázdnin od 01. 07. od 16.00 hod. do 15.07. do 16.00 hod., od 01. 08. od 16.00 hod. do 15. 08.
do 16.00 hod. s tým, že otec si maloleté deti pred bytom matky v stanovený čas prevezme a v stanovený
čas ich odovzdá. Súd prvého stupňa návrh matky na uloženie povinnosti otcovi informovať o maloletých
deťochzamietol.Podľa§37ods.2písm.d/Zákonaorodinesúdprvéhostupňauložilrodičommaloletých
detí podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu na Úrade služieb, sociálnych vecí a rodiny

v Nitre, referát poradensko-psychologických služieb. Tým zmenil rozsudok Okresného súdu Prievidza
sp. zn. 13P/317/2007 zo dňa 29. 04. 2008 v časti osobnej starostlivosti maloletých detí, výživného a
úpravy styku s maloletými deťmi. O trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 26,
§ 28 ods. 1, 2, § 35, § 36 ods. 1, § 37 ods. 2 písm. d/, § 62 ods. 1 až 5, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine

(zákon č. 36/2005 Z. z.), § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku /zákon č. 99/1963 Zb., ďalej len
OSP/, ako aj zisteným skutkovým stavom veci na základe ktorého dospel k záveru, že návrh otca na
zvýšenie výživného na maloleté deti za obdobie uvedené vo výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ako
aj návrh matky na zmenu osobnej starostlivosti maloletých detí, určenia výživného otcovi k maloletým
deťom a úpravy styku otca s maloletými deťmi bol dôvodne podaný.

Súd prvého stupňa mal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. 13P/317/2007 zo
dňa 29. 04. 2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín č. k. 4CoP/43/2008 zo dňa 04. 09.2008,
právoplatného dňa 29.09.2008 bol zmenený rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. 6C/8/2004 zo
dňa 06. 02. 2004 tak, že maloleté deti L., K. a X. boli zverené do osobnej starostlivosti otca a matka bola
zaviazaná prispievať každému z nich sumou 750,- Sk mesačne. Súd upravil styk matky s maloletými

deťmi každý párny víkend od piatku od 16.00 hod. do nedele do 17.00 hod. V čase predchádzajúcej
súdnej úpravy otec dosahoval PMZ (priemerný mesačný zárobok) 15.901,- Sk, nemal ďalšiu vyživovaciu
povinnosť. Matka poberala rodičovský príspevok vo výške 4.560,- Sk, prídavky na deti 1.080,- Sk
a príspevok na výživu rozvedenej manželky 500,- Sk mesačne. Matka nemala ďalšiu vyživovaciu
povinnosť. Maloletý K. navštevoval 1. ročník základnej školy, maloletý X. navštevoval materskú školu.

Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č. k. 9P/277/2009 zo dňa 28. 06. 2010 bol rozšírený styk matky
s maloletými deťmi počas letných prázdnin v každom roku v mesiaci júl od 2.7. od 16.00 hod. do 17.7.
do 18.00 hod., v mesiaci august od 2.8.od 16.00 hod. do 7.8. do 18.00 hod.
Ďalej mal za preukázané, že v súčasnej dobe otec pracuje ako expedično-logistický pracovník skladu
nábytku v spoločnosti Decodom Topoľčany od 18. 10. 2003, za rok 2011 dosiahol netto mzdu 609,10

Eur, za obdobie od januára do augusta 2012 dosiahol PMZ netto 623,99 Eur, za obdobie od mája 2013
do marca 2014 dosiahol PMZ netto 543,72 Eur, v období od októbra 2012 do januára 2013 vrátane mu
boli vyplácané nemocenské dávky mesačne v priemere 365,97 Eur. Otec žije v spoločnej domácnosti
so svojou matkou v rodinnom dome, jeho matka poberá starobný a vdovský dôchodok vo výške 348,80
Eur. Otec nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Matka detí v období od októbra 2009 do decembra 2009

dosiahla PMZ netto 254,92 Eur /TEST SLOVAKIA s.r.o./, za obdobie od januára 2010 do mája 2010
326,52 Eur. V období od 10. 12. 2009 do 03. 01. 2010 bola PN a bola jej vyplatená náhrada mzdy
vo výške 57,32 Eur, v období od 01. 01. 2012 do 31. 01. 2013 dosiahla PMZ netto 289,32 Eur, od
apríla 2013 do marca 2014 dosiahla PMZ netto 321,14 Eur /ATALIAN SK/. Matka žije s maloletými
deťmi v podnájme, kde má náklady na podnájom a náklady spojené s užívaním bytu vo výške 320 Eur

mesačne. Matka nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Súd prvého stupňa mal za preukázané z úradného
záznamu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany zo dňa 15. 08. 2012, že dňa 13. 08. 2012
prišli obe maloleté deti autobusom z Oponíc k matke do Nitry, pričom matke bolo doporučené odovzdať
deti otcovi. Z úradného záznamu zo dňa 13. 08. 2012 a z pohovoru s maloletými deťmi zo dňa 14.08. 2012 mal za preukázané, že maloletý K. viackrát uviedol, že im matka chýba, chcú byť s matkou,
maloletý X. uviedol, že chce byť spolu s bratom zverený matke s tým, že pokiaľ budú zverený otcovi,
tak zasa utečú, nechcú byť u otca. Zo správy o priebehu poradensko-psychologického vedenia zo dňa

26.09.2012 mal tiež za preukázané, že na odporúčanie sociálnej pracovníčky začali viesť psychologické
cvičenia s maloletými deťmi so záverom, že maloleté deti citovo strádajú, chýba im veľmi matka, otec
im vie zabezpečiť materiálne zabezpečenie, nie sú vystavené fyzickým útokom, nevykazujú známky
fyzického týrania, avšak po emocionálnej a psychickej stránke je im ubližované zo strany oboch rodičov.
Zo správy psychologického posúdenia akreditovaného subjektu Orchidea, n. o. zo dňa 10.10.2012 mal

tiež za preukázané, že maloleté deti sa zúčastnili sedem dňového a dvojvíkendového pobytu vo Veľkých
Uherciach so záverom, že aktuálna preferencia matky môže súvisieť aj s fyzickým vekom maloletých a
tým, že začínajú vnímať voľnejšiu výchovu matky ako výhodu, môže si viac u nej dovoliť ako u otca; je
prirodzené, že následná prísnejšia výchova nemusí tak vyhovovať, je zjavné, že prísnejšia, jednotná,
dôsledná výchova otca je rozhodne v záujme maloletých detí, maloleté deti vyjadrujú pozitívny vzťah k
obom rodičom, aj k otcovej priateľke, zaznamenaná bola jemná ambivalencia v projektových technikách,

k údajnému alkoholu u otca. Zo správy psychologického posúdenia akreditovaného subjektu Orchidea,
n. o. zo dňa 04.08.2013 mal tiež za preukázané, že maloleté deti sa zúčastnili výchovno - rekreačného
pobytu vo Veľkých Uherciach spolu s otcom s tým záverom, že otec je vo výchove prísnejší, vyžaduje
od detí režimové pravidlá, je schopný vnímať emocionálny svet detí, uprednostňuje potreby detí, je
prístupný i upozorneniu v smere zlepšenia výchovných prístupov a reálne ich začal uplatňovať, dokáže

sa o deti postarať v záujme detí, výchovné prostredie otca je podnetné, dokáže sa s deťmi rozprávať,
deti však majú tendenciu vyjadrovať sa plačom, je nevyhnutné aby sa rodičia podrobili poradenstvu
za účelom vysporiadania so starým stavom a aby sa zamerali na rodičovskú zodpovednosť. Najhoršie
je, že obe výchovné prostredia sú výrazne iné a zo strany rodičov sú deti preťažované rodičovským
nesúladom, javí sa, že deti sú ovplyvnené matkou. Podľa lekárskej správy MUDr. P. otec sa o maloleté

deti v roku 2012 príkladne staral zo zdravotného hľadiska. Z doplňujúceho znaleckého posudku č.
44/2013 zo dňa 29. 05. 2013 znalkyne PhDr. L. G. k znaleckému posudku č. 15/2010 a z výsluchu
znalkyne mal za preukázané, že znalkyňa doporučila zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti
matky, zabezpečenie pravidelného kontaktu detí s otcom /každý druhý víkend, primerane cez sviatky
a prázdniny/, zabezpečenie intenzívneho dohľadu nad rodinou zo strany Úradu práce, sociálnych vecí

a rodiny, keď pri výchove maloletých detí otec detí a stará matka zo strany otca používajú prevažne
sankčné metódy, metódy hrozby, čo značne negatívne ovplyvnilo deti v emočnej a afektívnej oblasti,
vedie k disharmonickému vývinu osobnosti u maloletých detí, u maloletého K. je narušená jednoduchá
emotivita, objavujú sa psychostenické obscesie, shizoidné, paranoidné, depresívne, hypochondrické
tendenciescelkovouinstabilitou,umaloletéhoX.súdepresívno-hypochondrickéaschizoidnétendencie

a celková nestabilita. Výpoveď maloletého K. zo dňa 14.03.2013 nie je zmanipulovaná zo strany
kohokoľvek,jevierohodná,maloletýK.jevsúčasnomobdobívstave,kedysanenecháovplyvniťrodičmi,
rozhodujúci je pre neho prístup rodičov k nemu samému. V období starostlivosti u otca boli
výchovnými metódami detí prevažne sankčné metódy /krik, trest, nadávky aj vulgárne, zákazy, príkazy
vyhrážky/, bez akejkoľvek citovej zaangažovanosti, pričom k výchove detí vo veku maloletých je dôležitá

práve citová zaangažovanosť rodičov. Obidve deti sú natoľko emočne vyčerpané, že realizovaný útek
bol krajnou situáciou pre ich záchranu, tak sa im to javilo, obe deti sa naďalej a sústavne zaoberajú
myšlienkami úteku od otca, ak im nebude vyhovené a braný do úvahy ich názor. V prípade, že v
danom vývinovom období detí sa nebude názor detí rešpektovať, je predpoklad, že deti budú unikať
z konfliktného a emočne náročného, vyčerpávajúceho prostredia. Znalkyňa v znaleckom posudku č.

15/2010 zo dňa 17.05.2010 uviedla, že deti sú sústavne svedkami pretrvávajúcich konfliktov medzi
rodičmi,rodičiasisvojekonfliktyriešiaprostredníctvomdetí,detimajúprirodzenéväzbykobomrodičom,
bez preferencie ktoréhokoľvek z nich a vzhľadom na matkinu sociálnu a emočnú nezrelosť, jej ťažkosti
uchytiť sa v živote, k pudovosti, ovplyvniteľnosti a naivite v jej správaní, doporučila ponechať maloleté
deti v osobnej starostlivosti otca a zabezpečiť pravidelný styk detí s matkou a doporučila neriešiť svoje

konflikty v prítomnosti detí, resp. cez deti. Zo správ ÚPSVaR Topoľčany o šetrení pomerov v domácnosti
otca zo dňa 07.10.2013, 23.04.2014 mal za preukázané, že podmienky v domácnosti otca sú optimálne
pre rast a vývoj maloletých detí. Zo správ ÚPSVaR v Nitre zo dňa 30.04.2014 o šetrení pomerov v
domácnosti matky mal za preukázané, že matka obýva 2-izbový byt v podnájme, kde má vytvorené
vhodné podmienky pre zdravý telesný a duševný vývoj deti. Zo správy Základnej školy v H. zo dňa

21.02.2013 mal za preukázané, že obe deti sú hodnotené kladne, X. dosahoval veľmi dobré výsledky vo
vyučovaní,K.dosahovaldobrévýsledkyvovyučovaní,pripravenosťdetínavyučovaniebolavyhovujúca,
otec sa o správanie detí a prospech detí pravidelne zaujímal na triednych schôdzkach a telefonicky. Zo
správy ÚPSVaR Topoľčany zo dňa 23.04.214 mal za preukázané, že maloletý K. v šk. roku 2013/2014v prvom polroku prospel, mal problémy s matematikou, z ktorej bol klasifikovaný dostatočnou známkou,
z ostatných predmetov mal trojky, dvojky, jednotky, mal sedem zápisov za nedisciplinované správanie
za prvý polrok, po osobnom stretnutí triednej učiteľky s otcom sa jeho správanie zlepšilo, chodí do školy

upravený čisto a vhodne. Mal. X. bol žiakom 6. ročníka, dosahoval veľmi dobré vyučovacie výsledky,
bol aktívny, zapájal sa do mimoškolských aktivít, prospel veľmi dobre, jeho správanie bolo slušné. Zo
správy Základnej školy Kovarce zo dňa 07.10.2014 mal preukázané, že maloletý X. v školskom roku
2014/2015 ako žiak 7. triedy prospel veľmi dobre, školský poriadok neporušil závažným spôsobom,
chodil do školy čisto a vhodne oblečený. Maloletý K. bol žiakom 8. triedy, jeho správanie nebolo v súlade

so školským poriadkom, vyučujúcim odvrával, správal sa neúctivo. Otec a matka detí sa o prospech
detí pravidelne zaujímali, osobne aj telefonicky. Zo znaleckého posudku Výskumného ústavu detskej
psychológie a patopsychológie č. 2/2014 zo dňa 25. 02. 2014, ako aj výpovedí znalkyne PhDr. D. N.
zo dňa 24.4.2013 a 8.10.2014 mal za preukázané, že znalkyňa striedavú starostlivosť neodporučila
s tým, že rodičia detí dlhodobo nie sú schopní vzájomne komunikovať ani na formálnej, informačnej
úrovni, problémy detí vyhodnocujú ako zlyhanie a vinu toho druhého rodiča namiesto toho, aby sa snažili

deťom to uľahčiť. Výchovné štýly rodičov sú diametrálne rozdielne. Odporučila zverenie detí do osobnej
starostlivosti matke, keďže osobnosť matky od rozvodu manželstva prešla istým sociálnym zrením, deti
berie z pozície partnerskej, ktorá jej je bližšia, keďže preferuje menej sankčný výchovný štýl ako otec
detí, ktorý štýl je pre deti aktuálne príťažlivý. Nahromadené napätie zo stále prebiehajúceho právneho
a osobného boja medzi rodičmi a aktuálne negatívny vzťah k otcovi zvyšujú u oboch detí neurotickú

symptomatológiu a s tým spojené zhoršené správanie v škole. Styk detí s otcom doporučila od piatka
do nedele každý druhý týždeň, prázdniny a sviatky po dohode rodičov. Obe deti aktuálne hľadajú také
rodinné prostredie, kde bude kľud, pokoj a matka im také prostredie poskytla. Takýmto prostredím je
pre nich domov matky. Deti boli zverené do starostlivosti otca, ktorý mal dostatok času a príležitosť
reflektovať na zmeny správania detí tak, aby nedochádzalo k eskalácii napätia v ich vzájomnom vzťahu.

Správa akreditovaného subjektu Orchidea, n.o. nemala ambíciu vyhodnotiť rodinnú situáciu v zmysle
odborných náležitostí znaleckého posudku, je len jedným zo stanovísk, ktoré mal znalec k dispozícii,
napriek tomu maloleté deti sa v rozhovoroch aj s odborníkmi, ktorí s nimi pracovali počas času v tábore
nevyjadrovali v rozpore s tým, ako sa vyjadrovali počas znaleckého dokazovania PhDr. G.. Rozdielny
bol len záver Orchidea, n.o., kde vyhodnotili výchovné prostredie u otca pre deti ako vyhovujúce.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na zmenu
osobnej starostlivosti maloletých detí bol dôvodne podaný, dôvodiac poukazom na závery
dvoch podaných znaleckých posudkov a s prihliadnutím na dĺžku konania vo veci a zmeny skutkového
stavu,keďprvýznaleckýposudokPhDr.L.G.obsahovalinézávery,akojejdoplňujúciznaleckýposudok,
ktorý doplňujúci znalecký posudok však bol v zhode so závermi znaleckého posudku vypracovaného

Výskumným ústavom detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave. Súd prvého stupňa zveril
maloleté deti do osobnej starostlivosti matky s poukazom na závery doplňujúceho znaleckého posudku
PhD. L. G., výsluchu znalkyne na pojednávaní, ako aj na závery znaleckého posudku Výskumného
ústavu detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave a skutočnosť, že obe maloleté deti
opakovane ušli z domácnosti otca a aktuálne sa dlhodobo fakticky nachádzajú v osobnej starostlivosti

matky, ako aj s prihliadnutím na názor detí vzhľadom na ich rozumovú vyspelosť a vek, keď sa
obaja maloletí nezávisle vyjadrili, maloletý K. v rámci pojednávania, že chcú byť zverení do osobnej
starostlivosti matke. Dôvodil ďalej tým, že pokiaľ by deti zostali naďalej v osobnej starostlivosti otca,
naďalej by to zvyšovalo neurotickú symptomológiu a s tým spojené zlé správanie detí v škole, ktoré
skutočnosti boli v konaní preukázané. S poukazom na závery znaleckého posudku Výskumného ústavu

detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave matka detí od rozvodu manželstva účastníkov prešla
sociálnym zrením, berie deti z pozície partnerskej, ktorá je jej bližšia a keďže preferuje menej sankčný
výchovný štýl ako otec, je tento pre deti aktuálne príťažlivý. Súd prvého stupňa aj s poukazom na
vykonané dokazovanie ohľadne sociálnej, hygienickej vhodnosti výchovného prostredia rodičov detí
dospel k záveru, že síce obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky pre výchovu detí, avšak u

otca detí sú splnené dve kritéria zo šiestich kritérií pre výchovu deti v najlepšom záujme detí /životné
podmienky a možnosti rozvoja/, pričom u matky detí je splnených päť z týchto kritérií /osobnosť dieťaťa a
jeho potreby, jeho sklony a stanoviská, sklony a inklinácia, možnosti rozvoja, životné podmienky rodiča/.
Súd prvého stupňa mal za to, že od poslednej súdnej úpravy pomerov sa zmenili pomery najmä v
tom, že aktuálne výchovné prostredie u otca je pre deti konfliktné, emočne náročné, vyčerpávajúce,

z ktorého unikajú a je predpoklad, že naďalej budú unikať. Súd prvého stupňa ďalej dôvodil tým, že
správa akreditovaného subjektu Orchidea, n.o. nemala ambíciu vyhodnotiť rodinnú situáciu v rodine
v zmysle odborných náležitostí znaleckého posudku, ktorá správa zhodnotila výchovné prostredie
otca ako vyhovujúce, resp. podnetné, avšak nekonštatovala, že by výchovné prostredie matky bolonevyhovujúce, resp. že by nebolo podnetné, preto posúdil závery znaleckého posudku vypracovaného
Výskumným ústavom detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave ako dôkaz vyššej právnej sily,
ktorého závery korešpondujú so závermi znaleckého posudku PhDr. L. G., ako aj s jej výpoveďou na

pojednávaní.
Súd prvého stupňa zároveň upravil styk otca s maloletými deťmi fakticky zhodne so súdnou úpravou
styku matky s maloletými deťmi, ktorá úprava styku vychádzala aj zo záverov znaleckého posudku
Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave.
V časti určenia výživného na maloleté deti zo strany otca v súvislosti so zmenou osobnej starostlivosti

maloletých detí súd prvého stupňa vychádzal tiež z aktuálneho príjmu otca 644,50 Eur mesačne, s
prihliadnutím na skutočnosť, že otec detí bol dlhodobo práceneschopný, bol tiež hospitalizovaný, v
ktorom období mal nižší príjem, ako aj zo skutočnosti, že otec detí žije v spoločnej domácnosti so svojou
matkou, s ktorou spoločne hradia náklady na domácnosť, zohľadňujúc i pôžičku otca, ktorú otec spláca
sumou 150 Eur mesačne.
V časti zvýšenia výživného na maloleté deti matke súd prvého stupňa na základe vyššie uvedeného

dokazovania dospel k záveru, že od poslednej súdnej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene
pomerov v tom, že prešla doba, deti sú staršie, majú vyššie životné náklady, maloletý X. začal
navštevovať základnú školu, matka sa zamestnala, dosahuje pravidelný mesačný príjem z pracovného
pomeru /za posledných 12 mesiacov dosiahla PMZ netto 321,14 Eur/, z ktorého príjmu nie je schopná
pokryť svoje mesačné nevyhnutné výdavky na bývanie, keď svedkyňa O. A. potvrdila, že ona platí

matke za mesačné náklady za podnájom bytu 320 Eur. Súd prvého stupňa prihliadnuc na zárobkové,
majetkové pomery rodičov, na nevyhnutné mesačné náklady oboch rodičov detí a odôvodnené výdavky
maloletých detí v rozhodnom období dospel k záveru, že bol daný zákonný dôvod na zvýšenie výživného
matke práve od 1.9.2009 a následne ďalšieho zvýšenia výživného od 1.9.2013 vo výške určenej vo
výroku rozsudku súdu prvého stupňa. Súd prvého stupňa zároveň určil matke zaostalé výživné na každé

dieťa za obdobie od 1.9.2009 do 31.10.2014, t.j. do konca mesiaca v ktorom vydal svoje rozhodnutie
prihliadnuc na skutočnosť, že matka detí od roku 2008 platí na výživu každého z detí sumu 25 Eur
mesačne a povolil matke splácať zaostalé výživné v splátkach po 10 Eur mesačne na každé dieťa pod
následkom straty výhody splátok.
Súd prvého stupňa s poukazom na naďalej prebiehajúci právny a osobný boj medzi rodičmi, keď

aktuálne negatívny vzťah k otcovi zvyšuje u detí neurotickú symptomatológiu a s tým spojené zhoršené
správanie detí v škole, uložil, aj vzhľadom na odporučenie znalkyne, výchovné opatrenie tak, aby sa
rodičia podrobovali psychologickému poradenstvu, čím by sa do budúcnosti eliminovali negatívne javy
a predišlo sa eventuálnemu zhoršenému zdravotnému stavu deti.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie otec detí. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd
prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na to, že z obsahu spisu je zrejmé,

že matka detí mala deti vo svojej domácnosti od apríla 2014, pričom on sa dožadoval vrátenia detí,
aj prostredníctvom súdu, ktorý uložil matke poriadkovú pokutu vo výške 200 Eur, pričom matka detí
nerešpektovala ani pokyny súdu a deti nevrátila. Mal za to, že matka je nespôsobilá k výchove detí,
nakoľko napriek právoplatnému rozhodnutiu súdu, nerešpektovala autoritu súdu, dávala tak svoj vlastný
negatívny príklad svojim deťom ako nerešpektovať autoritu súdu. Tieto skutočnosti boli preukázané

správou základnej školy zo dňa 07.10.2014, podľa ktorej maloleté deti vyučujúcim odvrávajú, správajú
sa k nim neúctivo, pričom ich správanie nie je v súlade so školským poriadkom. Takéto výchovné
prostriedkymatkykdeťomsúneprípustnéasúdôsledkomtejskutočnosti,žetakakomatkanerešpektuje
autority a normy spoločenského správania sa, tak tento vzor bez jeho možnosti podieľať sa na výchove
detí od apríla 2014, prenáša aj na deti. Pokiaľ by deti boli v jeho starostlivosti a boli by rešpektované

autority, vrátane súdu, maloleté deti by sa správali v škole slušne a dosahovali by študijné úspechy.
Poukázal na to, že všetci znalci, vrátane PhDr. I. sa vo svojich posudkoch zhodli, že osobnosť matky
je menej zrelá, ba priam symplexná, emočne a sociálne nezrelá, vysoko sebavedomá, s poruchami v
oblasti sociálneho kontaktu, s adaptačnými ťažkosťami. Očakávania matky v prípade úspechu v spore o
starostlivosť detí by bolo prispievanie z jeho strany aspoň sumou 400 Eur na obe deti. Aj s poukazom na

tieto zistenia a vyjadrenia, vykonané súdom mal za to, že jediným motívom matky je finančné prilepšenie
si prostredníctvom svojich detí. Mal za to, že výpoveď svedkyne PhDr. I. je vo veci smerodajnou, keď táto
mala možnosť so svojimi kolegami dlhodobo sledovať maloleté deti v interakcii aj vo vzťahu k rodičom.
Nesúhlasil so závermi znaleckého posudku Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológiedieťaťa č. 2/2014 ohľadom vyjadrenia, že on mal dostatok času a príležitosti reflektovať na zmeny
správania detí tak, aby nedochádzalo k eskalácii napätia v ich vzájomnom vzťahu, nie len konštatovať,
že deti sú ovplyvňované matkou, keď samotný ústav tieto skutočnosti ďalej v texte sám aj potvrdil, že deti

sú matkou ovplyvnené. Nesúhlasil s názorom súdu, že pokiaľ by boli deti naďalej zverené jemu, naďalej
by to zvyšovalo neurotickú symptomológiu a s tým spojené zhoršené správanie v škole, čo malo byť
jednoznačne preukázané listinnými dôkazmi a to správami zo školy. Táto formulácia vychádza výlučne
z citácie znaleckého posudku tohto výskumného ústavu. Tvrdené skutočnosti sú v priamom rozpore so
skutkovými zisteniami v spise, keď deti boli v domácnosti matky od apríla 2014, bez jeho

možnosti stretávať sa s nimi, teda boli obmedzené v kontakte s ním a dňa 07. 10. 2014 základná škola
u oboch deti konštatovala odvrávanie vyučujúcim, správanie sa k nim neúctivo a v rozpore so školským
poriadkom. Deti boli už šesť mesiacov v domácnosti matky v rozpore s uloženými povinnosťami podľa
právoplatných rozhodnutí súdov a práve tento negatívny vplyv matky na ich výchove sa odzrkadlil na
správaní detí. Ako otec detí v danom čase nemal deti vo svojej osobnej starostlivosti, neútočil na matku
spôsobmi podobnými ako je to u matky, ale zákonnou cestou sa domáhal rešpektovania rozhodnutí

súdu. Nesúhlasil s názorom súdu k výkladu najlepšieho záujmu dieťaťa podľa šiestich kritérií, keď
on mal spĺňať dve kritéria a matka päť kritérií, ktorý názor je arbitrárny a nemá oporu v znaleckom
dokazovaní. Nesúhlasil s povolením splácať zameškané výživné v splátkach vo výške 10 eur mesačne,
ktorú sumu považoval za neprimerane nízku k sumám zameškaného výživného, s poukazom i na výšku
mesačného príjmu matky a skutočnosť, že náklady matky na domácnosť jej uhrádza jej matka, pričom

matkadetípočasrozhodnéhoobdobianeprispievalanavýživudetíaniminimálnymvýživným.Nesúhlasil
s uložením povinnosti rodičom detí podrobiť sa výchovnému opatreniu v Nitre, keď mal za to, že by malo
byť vedené v Topoľčanoch, nakoľko pracovníci sociálnej kurately sú riadne oboznámení a poznajú stav
detí, keďže tento je dlhodobo sledovaný a keď s poukazom na cestovanie a jeho pracovné povinnosti
by boli Topoľčany vhodnejším miestom pre odborné poradenstvo.

Kolízny opatrovník mal. detí navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa
potvrdil ako vecne správne.

Matka detí sa vyjadrila k podanému odvolaniu. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa potvrdil ako vecne správny. Uviedla, že skutočnosti opísané v odvolaní nie sú pravdivé.
Od začiatku konania je jediným jej motívom vo veci zabezpečiť obom deťom pokojné, vyvážené, zdravé
výchovné prostredie, nie obohacovanie sa na výživnom, čo potvrdzuje skutočnosť, že určenú výšku
výživného nikdy nenamietala a v predmetnom konaní ju ponechala na úvahu súdu.
Mala za to, že určené výživné je primerané jej príjmu. Jej finančná situácia jej však neumožňuje, aby

mohla splácať viac. Namietala tvrdenie otca, že počas rozhodného obdobia neprispievala na výživu detí.
Nevie aké rozhodné obdobie mal otec na mysli. Po vyhlásení rozsudku si vyživovaciu povinnosť neplnila,
ale jediným dôvodom bola skutočnosť, že obe deti sa nachádzajú v jej domácnosti a aj s poukazom
na nutnosť a účelnosť použitia finančných prostriedkov priamo na deti. Pokiaľ otec rozporoval tvrdenia
súdu vychádzajúce zo záverov znaleckého posudku č. 2/2014 a pokiaľ otec uvádzal, že zhoršujúce

sa správanie detí je v príčinnej súvislosti s tým, že sa nachádzajú v jej domácnosti, poukázala na
odpoveď na otázku č.2, stranu 34 znaleckého posudku, že zhoršené správanie sa detí v škole nie
je zapríčinené vplyvom matky, ale tým, že obe deti sú vystavené stresovému obdobiu, nakoľko žijú
v neistote, komu budú zverené do osobnej starostlivosti. Takýto priebeh bol v predmetom znaleckom
posudku očakávaný a predpokladaný už v období február 2014, avšak v jej domácnosti začali byť deti

až v apríli 2014. Nesúhlasila s tvrdením otca, že správy zo Základnej školy Kovarce preukazujú jej
nesprávnu výchovu. Z ich obsahu vyplýva, že maloletý X. školský poriadok závažne neporušil, nemá
problémy so zvládnutím učiva. Vo vzťahu k maloletému K. je uvedené, že sa začal na vyučovanie
pravidelne pripravovať, býva naučený, má všetky pomôcky. Skutočnosť, že maloleté deti vyučujúcim
odvrávajú, je spôsobené neistotou v smere zverenia a strachu, že budú musieť byť u otca. Obe deti

sú podráždené, čo je spôsobené z únavy z denného cestovania z Nitry do Kovariec, na čo sa obe
deti sťažovali. Všetky dôkazy preukazujú, že z jej strany nie je zanedbávaná výchova a výživa detí. Jej
konaním sa nijakým spôsobom nenarušuje riadny vývoj detí, naopak obe deti sa začínajú normalizovať,
začínajú byť kľudnejšie, spokojnejšie, vyrovnanejšie. Poukázala na to, že ona rešpektuje rozhodnutia
súdu a pokiaľ deti utekali z domácnosti otca, bolo to bez jej vedomia a počas obdobia, kedy bola ona

v práci a nemala o tom vedomosť, ktorú skutočnosť oznamovala úradu práce. Mala za to, že otec si
uvedomuje aký zlý vzťah má s deťmi, že tieto v prípade, ak by ich chcel vyzdvihnúť zo školy by namietali
a s ním by nešli. Otec od času ako sú deti v jej domácnosti deti nekontaktuje a neprejavil o ne záujem.
Ona nikdy nebránila deťom v styku s otcom, neovplyvňuje deti, čo vyplýva zo znaleckého posudkuznalkyne PhDr. G. č. 44/2013, na str. 16 ohľadne prípadnej manipulácie s deťmi, kde znalkyňa opisuje
výchovné metódy zo strany otca a zo strany matky detí a ich vplyv na vývin detí, čo preukazuje, že
narušenie psychickej stránky detí bolo spôsobené konaním otca a jeho výchovou, nie výchovou detí zo

strany matky. Ďalej uviedla, že posudok akreditovaného centra považuje za neaktuálny, pretože pri jeho
vypracovaní nemali vedomosť o úteku detí z domácnosti otca, o nadávkach zo strany otca, o správaní sa
otca v domácnosti, ktoré skutočnosti boli potvrdené svedkyňou PhDr. I. na hlavnom pojednávaní, ktorá
zároveň uviedla, že vyššie uvedené okolnosti neboli v posudku zohľadnené, keď zároveň uviedla, že
nezhodnocovala celú rodinnú situáciu L.. Dala do pozornosti vyjadrenia PhDr. I. v samotnom posudku

akreditovaného centra. Vo vzťahu k namietanému miestu uskutočňovania odborného poradenstva v
Nitre uviedla, že nie je v jej možnostiach dochádzať do Topoľčian s poukazom na časovú náročnosť,
keďže jej trvá cesta podstatne dlhšie, nakoľko nie je držiteľkou motorového vozidla, je zamestnaná a
v prípade, ak by sa odvolací súd stotožnil so súdom prvého stupňa, budú obe deti v jej domácnosti,
kde sú odkázané na jej prítomnosť a starostlivosť. Súd zohľadnil správne skutočnosť, že otcovi bude
jednoduchšie dostaviť sa na úrad v Nitre vzhľadom k tomu, že mu neboli zverené deti do osobnej

starostlivosti a disponuje osobným motorovým vozidlom.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd /§ 10 ods.1 OSP/ prejednal rozhodnutie súdu prvého stupňa v
napadnutej časti /mimo nenapadnutej časti o uloženie povinnosť informovať o maloletých deťoch na
návrh matky/, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo postupom podľa § 212 ods. 2 písm. a/ OSP,

§ 214 ods.2 OSP a dospel k záveru, že je potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti zverenia
maloletých detí do osobnej starostlivosti matky a v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi potvrdiť
ako vecne správne podľa § 219 ods.1 OSP, v časti určenia vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti,
v časti zvýšenia vyživovacej povinnosti matky na maloleté deti a v časti uloženia výchovného opatrenia
zmeniť podľa § 220 OSP /keď neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie podľa § 219, ani na

jeho zrušenie § 221 ods.1/ a v časti určenia zročného zvýšeného výživného matke, jeho splatnosti a v
časti trov konania zrušiť podľa § 221 ods.1 písm. f/ OSP /ako nepreskúmateľné/ a vec v tejto časti vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods.2 OSP.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone

rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

V zmysle § 154 OSP pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia a súd pri
rozhodovaníneprihliadanaokolnosti,ktorébylenprípadnemohlivbudúcnostinastať.Akbysavčasepo
rozhodnutí o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohode rodičov o výkone rodičovských práv

a povinností zmenili pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť toto rozhodnutie alebo dohodu o výkone
rodičovskýchprávapovinností.Zmenapomerovmôžezahŕňaťtakzmenupomerovnastraneniektorého
z rodičov, ako aj zmenu pomerov na strane dieťaťa, najmä jeho potrieb. Pod pojmom zmena pomerov sa
rozumie len zmena podstatná a závažná, nie zmena krátkodobého charakteru. Malo by ísť o podstatné
zmeny v tých skutočnostiach, ktoré tvorili skutkový základ rozhodnutia o výkone rodičovských práv a

povinností alebo rozhodnutia súdu o schválení dohody rodičov o rodičovských právach a povinnostiach.
Súd pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom vždy
prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu
budúceho výchovného prostredia. Teda súd musí dbať na to, aby sa zabezpečili, čo najpriaznivejšie
podmienky pre zdravý vývoj dieťaťa, na jeho citové väzby k tomu- ktorému rodičovi. Súd musí zohľadniť

aj bytové pomery, zamestnanie, pracovný čas, ale najmä zdravotný stav, charakterové a morálne
vlastnosti rodiča, ktorému zveruje dieťa do osobnej starostlivosti, aby bola zabezpečená jeho riadna
výchova. Tiež musí brať do úvahy vek a zdravotný stav dieťaťa, jeho dochádzku do školy, denný režim
a podobne.

Rozsah úpravy styku rodiča s maloletým dieťaťom závisí od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu,
denného režimu, školských, príp. mimoškolských aktivít, od doterajšieho citového vzťahu dieťaťa k
druhému rodičovi, ktorý ho nemá vo výchove. Závisí aj od okolností na strane rodičov ako rodinné
pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča, ktorý ho nemá vo výchove, od ekonomických
pomeroch rodičov, od časových možností rodičov s ohľadom na ich pracovné povinnosti, ich pracovnú

dobu. Rodič má síce právo stýkať sa so svojim dieťaťom , nie je to však jeho povinnosť.

Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Vustanovení§78ods.1Zákonaorodinejezakotvenázásada,podľaktorejstanovenévýživné jemožné
zmeniť, ak dôjde k podstatnej zmene pomerov, pričom stanovené výživné má zodpovedať pomerom,
za ktorých bolo stanovené. Ak dôjde k podstatnej zmene pomerov, musí sa to premietnuť i pri úprave

vyživovacej povinnosti, pričom zmena pomerov je dôvodom na podanie návrhu na začatie konania,
prípadne môže súd začať konať aj bez návrhu podľa § 163 ods. 2 OSP, ktoré konanie môže skončiť
novou súdnou úpravou výživného.

Podľa § 2 písm. c/ Zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v

zneníneskoršíchpredpisovúčinnýchk30.06.2014,sumyživotnéhominima,zaživotnéminimumfyzickej
osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo
úhrn súm 90,42 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné

samo sa živiť. Medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium,
schopnosť sa zamestnať, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené potreby a záujmy, majetkové
pomery a podobne. Spolu s § 75 a nasl. Zákona o rodine je možné vyvodiť faktory, ktorých kombinácia
priamo vplýva na stanovenie výšky výživného v súdnom konaní. Na strane povinného sú to v prvom rade
jeho zárobkové, schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích

povinností a výška príspevku iných povinných osôb k týmto oprávneným. Na strane dieťaťa treba
prihliadnuť na jeho oprávnené potreby s ohľadom na jeho vek, zdravotný stav, záujmy, prípravu na
budúce povolanie, majetkové pomery dieťaťa, ďalej na výšku výživného poskytovaného inými povinnými
osobami /napr. druhý rodič/, na ich schopnosti, možnosti, majetkové pomery a počet vyživovacích
povinností.

Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že v danej právnej veci došlo jednak
k zmene pomerov v zmysle ustanovenia § 26 Zákona o rodine, ako aj v zmysle
ustanovenia § 78 ods.1 Zákona o rodine na strane maloletých detí, ako aj na strane oboch rodičov,
ktorá zmena odôvodňovala jednak zmenu osobnej starostlivosti maloletých detí a s tým spojenú súdnu

úpravu určenia výživného zo strany otca maloletých detí, od času ako je uvedené vo výroku rozsudku
odvolacieho súdu, a jednak odôvodňovala aj zmenu výživného matke za obdobie uvedené vo výroku
rozsudku odvolacieho súdu, avšak nie vo výške určenej súdom prvého stupňa, keď v danej právnej veci
boli v konaní preukázané také okolnosti, ktoré sa závažným spôsobom prejavili v pomeroch účastníkovv porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o úprave výkonu
práv a povinností rodičov k maloletým deťom, ktoré odôvodňovali zmenu rozhodnutia súdu v otázke
osobnej starostlivosti detí a zmenu výživného na maloleté detí.

V danej právnej veci týkajúcej sa zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, ako aj v časti
úpravy styku otca s maloletými deťmi odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa vo veci úplne
zistil skutkový stav veci, na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam
a vec správne právne posúdil. Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že v danej

právnej veci došlo k takej zmene pomerov v zmysle ustanovenia § 26 Zákona o rodine na strane
maloletých detí, ako aj na strane oboch rodičov, ktorá zmena odôvodňovala zmenu osobnej starostlivosti
maloletých detí.

V danej právnej veci bolo nesporne preukázané, že od času poslednej súdnej úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností v otázke osobnej starostlivosti vykonanej rozsudkom Okresného súdu

Okresného súdu v Prievidzi sp. zn. 13P/317/2007 zo dňa 29.04.2008 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Trenčíne sp. zn. 4CoP/43/2008 zo dňa 04.09.2008 došlo k vytvoreniu takého faktického stavu, že
maloleté deti v roku 2012 opakovane utiekli z domácnosti otca do domácnosti matky, v roku 2012, ako
aj v nasledujúcom období obe maloleté deti začali deklarovať vôľu žiť v spoločnej domácnosti s matkou
s tým, že v opačnom prípade opakovane ujdú z domácnosti otca. V priebehu mesiacov apríl a máj 2014

maloleté deti začali fakticky žiť v spoločnej domácnosti s matkou a od tej doby sa nachádzajú vo výlučnej
osobnej starostlivosti matky, pričom v konaní nebolo preukázané, že by matka od tej doby bránila styku
otca s maloletými deťmi. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní vo veci vecne správne rozhodol, pokiaľ
mal za preukázané rozhodujúce skutočnosti aj zo záverov znaleckých posudkov, a to z doplňujúceho
znaleckého posudku č. 44/2013 zo dňa 29. 05. 2013 znalkyne PhDr. L. G. k znaleckému posudku č.

15/2010, z výsluchu znalkyne (podľa ktorého posudku znalkyňa doporučila zverenie maloletých detí do
osobnej starostlivosti matky, zabezpečenie pravidelného styku detí s otcom a to každý druhý víkend,
primerane cez sviatky a prázdniny, zabezpečenie intenzívneho dohľadu nad rodinou zo strany Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny, keďže pri výchove maloletých detí otec používal prevažne sankčné
metódy, metódy hrozby, čo značne negatívne ovplyvnilo deti v emočnej a afektívnej oblasti, čo vedie

k disharmonickému vývinu osobnosti u maloletých detí, keď u maloletého K. je narušená jednoduchá
emotivita, objavujú sa psychostenické obscesie, shizoidné, paranoidné, depresívne, hypochondrické
tendencie s celkovou instabilitou, u maloletého X. sú depresívno- hypochondrické a schizoidné
tendencie a celková nestabilita, keď mala za to, že výpoveď maloletého K. zo dňa 14.03.2013 nie je
zmanipulovaná zo strany kohokoľvek, je vierohodná, v období starostlivosti u otca boli výchovnými

metódami detí prevažne sankčné metódy, bez akejkoľvek citovej zaangažovanosti, pričom obidve deti
sú natoľko emočne vyčerpané, že realizovaný útek bol krajnou situáciou pre ich záchranu, tak sa im to
javilo, obe deti sa naďalej a sústavne zaoberajú myšlienkami úteku od otca, ak im nebude vyhovené
a braný do úvahy ich názor, v prípade, že v danom vývinovom období detí sa nebude názor detí
rešpektovať, je predpoklad, že deti budú unikať z konfliktného a emočne náročného, vyčerpávajúceho

prostredia), ako aj zo znaleckého posudku Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie v
Bratislave č. 2/2014 zo dňa 25. 02. 2014 a výpovedí znalkyne PhDr. D. N. zo dňa 24.4.2013 a 8.10.2014
(podľa ktorého posudku znalkyňa striedavú starostlivosť neodporučila s tým, že rodičia detí dlhodobo
nie sú schopní vzájomne komunikovať ani na formálnej, informačnej úrovni, problémy detí vyhodnocujú
ako zlyhanie a vinu toho druhého rodiča namiesto toho, aby sa snažili deťom to uľahčiť. Výchovné

štýly rodičov sú diametrálne rozdielne, odporučila zverenie detí do osobnej starostlivosti matke, keďže
osobnosť matky od rozvodu manželstva prešla istým sociálnym zrením, deti berie z pozície partnerskej,
ktorá jej je bližšia, keďže preferuje menej sankčný výchovný štýl ako otec detí, ktorý štýl je pre deti
aktuálne príťažlivý, nahromadené napätie zo stále prebiehajúceho právneho a osobného boja medzi
rodičmi a aktuálne negatívny vzťah k otcovi zvyšujú u oboch detí neurotickú symptomatológiu a s tým

spojené zhoršené správanie v škole, styk detí s otcom doporučila od piatka do nedele každý druhý
týždeň, prázdniny a sviatky po dohode rodičov, obe deti aktuálne hľadajú také rodinné prostredie,
kde bude kľud, pokoj a matka im také prostredie poskytla, takýmto prostredím je aktuálne pre nich
domov matky, deti boli zverené do starostlivosti otca, ktorý mal dostatok času a príležitosť reflektovať
na zmeny správania detí tak, aby nedochádzalo k eskalácii napätia v ich vzájomnom vzťahu, správa

akreditovaného subjektu Orchidea, n.o. nemala ambíciu vyhodnotiť rodinnú situáciu v zmysle odborných
náležitostí znaleckého posudku, je len jedným zo stanovísk, ktoré mal znalec k dispozícii, napriek tomu
maloleté deti sa v rozhovoroch aj s odborníkmi, ktorí s nimi pracovali počas času v tábore nevyjadrovali
v rozpore s tým, ako sa vyjadrovali počas znaleckého dokazovania PhDr. G., rozdielny bol len záverOrchidea, n.o., kde vyhodnotili výchovné prostredie u otca pre deti ako vyhovujúce) a jeho rozhodnutie
zohľadňuje záujem maloletých detí, najmä na ich citové väzby, vývinové potreby a stabilitu budúceho
výchovného prostredia, rešpektujúc daný vytvorený faktický stav, keď s poukazom na preukázaný

skutkový stav veci súdom prvého stupňa nemožno prijať záver, že sa jednalo zo strany matky detí
o bezdôvodné nerešpektovanie pôvodného súdneho rozhodnutia. V danej právnej veci súd prvého
stupňa s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť maloletých detí, ich schopnosť samostatne vyjadriť
svoj názor vo veci, správne prihliadol aj na vyjadrenia oboch maloletých detí, na výpoveď maloletého
K. na pojednávaní. V konaní bolo tiež nesporne preukázané, že matka maloletých detí t.č. spĺňa všetky

zákonom stanovené predpoklady pre osobnú starostlivosť o maloleté deti, má priaznivejšie podmienky
pre zabezpečenie budúceho zdravého vývoja maloletých detí po stránke po stránke osobnostnej, v
jej starostlivosti neboli zistené žiadne vážne nedostatky, ktoré by bránili zvereniu maloletých detí do
jej výlučnej osobnej starostlivosti, pričom súd prihliadol i na vek maloletých detí. Pokiaľ maloleté deti
vykazovali v ostatnom období problémy v správaní v škole, tieto aj podľa znaleckého dokazovania
vyplývali z nahromadeného napätia zo stále prebiehajúceho právneho a osobného boja medzi rodičmi

a aktuálne negatívny vzťah k otcovi zvyšuje u oboch detí neurotickú symptomatológiu a s tým spojené
zhoršené správanie v škole. Za daného zisteného skutkového stavu veci je potom nesporne v záujme
maloletých detí zverenie do osobnej starostlivosti matky, keďže v súčasnej dobe má matka maloletých
detí, z pohľadu ďalšieho zdravého psychického a fyzického vývoja detí, s prihliadnutím aj na vek
maloletých detí, priaznivejšie predpoklady pre osobnú starostlivosť maloletých detí.

Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu
a upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Súd pri úprave styku
rodičov s maloletými deťmi v súdnom rozhodnutí prihliadne na záujem dieťaťa, najmä na jeho citové

väzby k rodičom, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia. Tiež prihliadne na to, aby sa
rešpektovalo právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obom rodičom. V záujme dieťaťa je
predovšetkýmto,abyvyrastalovatmosférelásky,porozumenia,stability,tolerancieaharmónie,abyjeho
výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností,
mravnému, sociálnemu a duchovnému rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva. Neopomenuteľnými

kritériami, ktoré súd zohľadňuje pri úprave styku rodičov s maloletými deťmi, sú okrem veku dieťaťa
aj jeho zdravotný stav a okrem citového vzťahu k rodičom a predovšetkým k rodičovi, ktorému nebolo
dieťa zverené do osobnej starostlivosti, aj vzťah dieťaťa k prostrediu, v ktorom tento rodič žije. Súd musí
vziať do úvahy školské, mimoškolské aktivity, záujmy a krúžky dieťaťa, denný režim dieťaťa, aby úprava
negatívne nezasahovala do týchto povinností, ako aj záujmov.

V danej právnej veci odvolací súd po zohľadnení vyššie uvedených kritérií pre určenie rozsahu úpravy
styku otca s maloletými deťmi, potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa aj v časti úpravy styku
ako vecne správny. Poukazuje na skutočnosť, že otec maloletých detí sa v minulosti podieľal na výchove
detí, medzi otcom a maloletými je vytvorený pozitívny citový vzťah, avšak v minulosti, ako aj v ostatnom

obdobíjevzťahotcaamaloletýchdetíovplyvnenýjednaknegatívnymvzťahommedzirodičmimaloletých
detí navzájom prezentovaným rodičmi pred deťmi, ako aj stále prebiehajúcim právnym a osobným
bojom medzi rodičmi. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je potom v záujme maloletých detí,
s prihliadnutím na závery doplňujúceho znaleckého posudku č. 44/2013 zo dňa 29. 05. 2013 znalkyne
PhDr.L.G.kznaleckémuposudkuč.15/2010azáveryznaleckéhoposudkuVýskumnéhoústavudetskej

psychológie a patopsychológie v Bratislave č. 2/2014, zo dňa 25. 02. 2014 určiť rozsah úpravy styku
otca s maloletými deťmi v rozsahu obdobnom, ako mala určený matka maloletých detí pred zmenou
súdneho rozhodnutia, ktorý rozsah sa osvedčil.

Odvolací súd však na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, pokiaľ ide o určenie výživného na

maloleté deti, otcovi za obdobie od 1.6.2014 do vyhlásenia rozsudku a pokiaľ ide o zmenu výživného
matke za obdobie od 1.9.2009 do 31.05.2014, že súd prvého stupňa vecne nesprávne rozhodol, pokiaľ
ide o určenie výšky určeného výživného otcovi, pokiaľ ide o určenie výšky zmeneného zvýšeného
výživného matke a pokiaľ ide o určenie rozhodných období, keď súd prvého stupňa dostatočne
neprihliadol na zárobkové schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov a odôvodnené

potreby detí. V konaní bolo nesporne preukázané, že od poslednej súdnej úpravy výživného došlo k
celkovej, podstatnej zmene pomerov na strane matky maloletých detí, maloletých detí, otca maloletých
detí v tom, že prešla dlhá doba- viac ako šesť rokov, všetci účastníci majú vyššie životné náklady,
maloletý Lukáš začal navštevovať základnú školu, matka detí sa zamestnala, dosahuje pravidelnýmesačný príjem z pracovného pomeru, od 01.06.2014 sa maloleté deti fakticky nachádzali vo výlučnej
osobnej starostlivosti matky.
Odvolací súd vo svojom zmeňujúcom rozhodnutí prihliadol na zárobkové schopnosti, možností a

majetkové pomerov oboch rodičov a na odôvodnené potreby detí, keď odvolací súd vychádzal z tých
rozhodujúcich skutočností, že v čase predchádzajúcej súdnej úpravy otec dosahoval PMZ 15.901,-
Sk, nemal ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Matka poberala rodičovský príspevok vo výške 4.560,- Sk,
prídavkynadeti1.080,-Skapríspevoknavýživurozvedenejmanželky500,-Skmesačne.Matkanemala
ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Maloletý K. navštevoval 1. ročník základnej školy, maloletý X. navštevoval

materskú školu. V rozhodnom období otec pracoval ako expedično-logistický pracovník skladu nábytku
v spoločnosti Decodom Topoľčany od 18. 10. 2003, za rok 2011 dosiahol netto mzdu 609,10 Eur, za
obdobie od januára do augusta 2012 dosiahol PMZ netto 623,99 Eur, za obdobie od mája 2013 do
marca 2014 dosiahol PMZ netto 543,72 Eur, v období od októbra 2012 do januára 2013 vrátane mu boli
vyplácané nemocenské dávky mesačne v priemere 365,97 Eur. Otec žije v spoločnej domácnosti so
svojou matkou v rodinnom dome, jeho matka poberá starobný a vdovský dôchodok vo výške 348,80 Eur,

nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Matka detí v období od októbra 2009 do decembra 2009 dosiahla
PMZ netto 254,92 Eur /TEST SLOVAKIA s.r.o./, za obdobie od januára 2010 do mája 2010 326,52 Eur.
V období od 10. 12. 2009 do 03. 01. 2010 bola PN a bola jej vyplatená náhrada mzdy vo výške 57,32
Eur, v období od 01. 01. 2012 do 31. 01. 2013 dosiahla PMZ netto 289,32 Eur, od apríla 2013 do marca
2014 dosiahla PMZ netto 321,14 Eur /ATALIAN SK/. Matka žije s maloletými deťmi v podnájme, kde

má náklady na podnájom a náklady spojené s užívaním bytu vo výške 320 Eur mesačne, nemá ďalšiu
vyživovaciu povinnosť. Odvolací súd ustálil obdobie zmeny pomerov /pri zvýšení výživného matke na
deti/ na strane účastníkov konania najmä v spojení s uplynutím dlhej doby od poslednej súdnej úpravy
výživného, s návštevou vyššieho stupňa školy maloletým X., so zamestnaním sa matky detí.

Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené preukázané rozhodujúce skutočnosti v otázke výživného
dospel k záveru, že matka maloletých detí v rozhodnom období s poukazom na svoje zárobkové
schopnosti a možnosti, majetkové pomery a svoje nevyhnutné náklady, s prihliadnutím i na potreby detí
bola síce schopná prispievať v rozhodnom období zmeneným zvýšeným výživným na deti
oproti času predchádzajúcej súdnej úpravy výživného, kedy bola zaviazaná platiť na výživnom na každé

dieťa sumu 24,90 Eur mesačne na každé dieťa, avšak v nižšej výške než určil súd prvého stupňa, keďže
bola schopná prispievať zvýšením výživným a plniť si svoju vyživovaciu povinnosť iba v
minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima, ktoré bolo v období do 30.6.2014 vo
výške 27,13 Eur, v období do 30.6.2013 vo výške 26,65 Eur, v období do 30.6.2012 vo výške 25,99
Eur, v období do 30.6.2011 vo výške 25,38 Eur, v období do 30.6.2010 vo výške 25,36 Eur, v období

do 30.6.2009 vo výške 24,49 Eur, v období do 30.6.2008 vo výške 702 -Sk /23,30 Eur/. S poukazom
na vyššie uvedené rozhodujúce skutočnosti v danej právnej potom súd prvého stupňa vecne nesprávne
rozhodol tiež v časti určenia výživného otcovi za obdobie od právoplatnosti rozsudku, preto odvolací
súd zmenil napadnuté rozhodnutie aj v tejto časti a určil otcovi maloletých detí povinnosť platiť vyššie
výživné a to od 01.06.2014, t.j. od času kedy sa maloleté deti s určitosťou fakticky nachádzali vo výlučnej

osobnej starostlivosti matky, ktorá výška výživného zodpovedá zárobkovým schopnostiam, možnostiam
a majetkových pomerom oboch rodičov, ako aj odôvodneným potrebám maloletých detí. Odvolací súd
neprihliadol na pôžičku otca detí, nakoľko plnenie si jeho vyživovacej povinnosti je prednostné.

Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že určené výživné na maloleté deti spolu s rodinnými prídavkami na

maloleté deti, spolu s vyživovacou povinnosť zo strany druhého rodiča bude primerane kryť odôvodnené
potreby maloletých detí tak, aby životná úroveň rodičov a maloletých detí bola rovnaká.

Podľa § 37 ods. 2 písm. d/ Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže
rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť

podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach.

Odvolacísúdvčastiuloženiavýchovnéhoopatreniadospelkzáveru,žerozhodnutiesúduprvéhostupňa
v tejto časti je potrebné zmeniť ako vecne nesprávne z toho dôvodu, že priamo z dikcie tohto zákonného
ustanovenia vyplýva, že pokiaľ súd dospeje k záveru, že je v záujme maloletého dieťaťa uloženie

výchovného opatrenia v zmysle ustanovenia § 37 ods.2 písm. d/ Zákona o rodine, uloží nielen rodičom,
ale zároveň aj maloletým deťom povinnosť podrobiť sa sociálnemu alebo odbornému poradenstvu
v špecializovaných zariadeniach. Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa uložil povinnosť podrobiť
sa odbornému poradenstvu len rodičom maloletých detí, odvolací súd musel v tejto časti napadnutérozhodnutie zmeniť a uložiť povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu aj maloletým deťom. Pokiaľ
ide o určenie konkrétneho zariadenia, ktoré bude odborné poradenstvo poskytovať, v tomto smere je
rozhodnutie súdu prvého stupňa vecne správne, keďže súd prvého stupňa rozhodol nesporne v záujme

maloletých detí, s prihliadnutím predovšetkým na miesto bydliska maloletých detí a matky maloletých
detí, ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti, s prihliadnutím i na bydlisko otca, ako aj
školské povinnosti a pracovné možnosti účastníkov.

S poukazom na vyššie uvedené podstatné dôvody odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa

v napadnutých časti podľa ustanovenia § 220 OSP.

Odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa jednak v časti určenia zaostalého
výživného na maloleté deti matke za obdobie od 1.9.2009 do 31.5.2014 s prihliadnutím na platby
vykonané na zo strany matky detí v tomto rozhodnom období a na zníženie výšky výživného, keď súd
prvého stupňa bude tiež povinný rozhodnúť, s poukazom na zmeňujúce rozhodnutie odvolacieho v časti

určenia bežného výživného otcovi, aj o určení zaostalého výživného na maloleté deti otcovi za rozhodné
obdobie od 1.6.2014 do vyhlásenia rozsudku, ako aj v časti náhrady trov konania, keď pre určenie
zaostalého výživného matke za rozhodné obdobie, resp. pre jeho zmenu, neboli splnené zákonné
podmienky a keď pre určenie zaostalého výživného otcovi splnené zákonné podmienky, rovnako neboli.
V novom rozhodnutí súdu prvého stupňa bude rozhodnuté aj o trovách konania.

Odvolací súd prijal toto rozhodnutie v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.