Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. jún 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoP/15/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617200270
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5617200270.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a

členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, vo veci starostlivosti súdu o maloletého
Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, M. M. Hodžu 30, Liptovský Mikuláš, IČO: 30 794 536, dieťa matky:
G. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. T. XX, U. C., zastúpenej JANČI & Partners, s.r.o., so sídlom
Belopotockého 720/2, Liptovský Mikuláš, IČO: 47 258 748, a otca: O. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
B. X, zastúpeného advokátom JUDr. Jaroslavom Kiapešom, so sídlom S. XXXX/XX, U. O., v konaní o
návrhu matky a otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, o odvolaní otca

proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 1P/11/2017-313 zo dňa 13.09.2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že výrokom I. zveril maloletého do
osobnej starostlivosti otca. Výrokom II. rozhodol, že obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať
a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Podľa výroku III. uložil matke povinnosť prispievať na
výživu maloletého po 110,- eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám otca

dieťaťa, počnúc od 16.01.2017 do 31.07.2018 a počnúc od 01.08.2018 po 100,- eur mesačne spolu s
bežným výživným. Podľa výroku IV. zameškané výživné od 16.01.2017 do 31.07.2018 v sume 616,77
eur a za obdobie od 01.08.2018 do 31.08.2018 v sume 20,- eur, povolil splácať matke v mesačných
splátkach po 15,- eur spolu s bežným výživným vždy do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca,
pod podmienkou straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky riadne a včas. Výrokom
V. rozhodol o oprávnení matky stýkať sa s maloletým každú sobotu v čase od 15,00 hod. do 17,00
hod. bez prítomnosti otca v detskom kútiku Handy Dandy v RGB Liptov, obchodno-zábavné centrum,

kde otec maloletého na začiatku styku matke odovzdá a po skončení styku maloletého od matky
prevezme. Výrokom VI. rozhodol tak, že otec maloletého je povinný informovať matku písomne 2x
mesačne vždy 14-teho a 28-dňa každého kalendárneho mesiaca o zdravotnom stave maloletého,
o plánovaných lekárskych vyšetreniach, o absolvovaných lekárskych vyšetreniach, o záujmových
aktivitách maloletého, o školských a mimoškolských aktivitách maloletého a o prospievaní maloletého v
predškolskom a školskom zariadení. Výrokom VII. vo zvyšnej časti návrh otca zamietol. Výrokom VIII.
o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Návrh otca a matky o úpravu výkonu práv a povinností súd prvej inštancie posudzoval podľa
ustanovení § 24 ods. 4, 5, § 25 ods. 2, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1,
§ 78 ods. 1 Zákona o rodine.3. Na základe preukázaného skutkového stavu, akceptujúc zhodné postoje obidvoch rodičov, súd prvej
inštancie zveril maloletého do osobnej starostlivosti otca s oprávnením obidvoch rodičov maloletého

zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Matka je oprávnená stýkať sa s maloletým
každú sobotu v čase od 15.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti otca. V prípade, ak sa styk
matky s maloletým nebude môcť realizovať z vážnych dôvodov, rodičia sú povinní navzájom si túto
skutočnosť oznámiť najneskôr 24 hodín pred začiatkom styku. Súd prvej inštancie považoval za
jednoznačne preukázanú hlbokú emocionálnu naviazanosť maloletého na svojho otca, ktorého osobnú

starostlivosť uprednostňuje pred osobnou starostlivosťou matky a vzhľadom k potrebe zachovania
práva na vzťah a starostlivosť k maloletému zo strany obidvoch rodičov, zaviazal otca, ktorý venuje
prevažnú osobnú starostlivosť maloletému, informovať matku dvakrát mesačne písomne, nevylučujúc
informovanie matky elektronicky, e-mailom, vždy 14. a 28. dňa každého kalendárneho mesiaca o
zdravotnom stave maloletého, o plánovaných lekárskych vyšetreniach, o absolvovaných lekárskych
vyšetreniach, o záujmových aktivitách maloletého, o školských a mimoškolských aktivitách maloletého,

o prospievaní maloletého v predškolskom a školskom zariadení. Z hľadiska výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletému je podľa súdu prvej inštancie nevyhnutné, aby rodičia v záujme zdravého
psychického a sociálneho vývinu maloletého nevystavovali traumatizujúcim, stresovým situáciám. V
konaní bolo preukázané, že maloletý sa podrobuje psychoterapii, starostlivosti klinického logopéda.
Maloletý vyžaduje osobitný, chápajúci, citlivý prístup obidvoch rodičov. Primárnym záujmom rodičov

by malo byť prejavovanie si vzájomného rešpektu, úcty a snahy o konštruktívne riešenie otázok
týkajúcich sa ich spoločného dieťaťa. Súd prvej inštancie zdôraznil, že otec by mal pri kontakte syna
s matkou tohto primerane motivovať, uľahčovať mu zbližovanie sa a styk s matkou a mal by sa
vystríhať postoja, že jeho povinnosťou je len priviesť syna na stretnutie s matkou. U matky by mal
dominovať pokojný a trpezlivý prístup k maloletému. Súd prvej inštancie zároveň akceptoval postoj

a návrh rodičov na styk matky so synom bez priamej prítomnosti otca, avšak obaja rodičia by
mali vytvoriť atmosféru, z ktorej maloletý nadobudne pri stretnutí s matkou pocit istoty a bezpečia,
bez pocitu ohrozenia a nezáujmu. Podľa súdu prvej inštancie v konaní bolo preukázané, že napriek
všestrannejadlhodobejsnahezúčastnenýchsubjektov,odborníkovpsychológov,pracovníkovkolízneho
opatrovníka, rodičia nedokážu spolu primerane komunikovať a preniesť sa cez vzájomnú nevraživosť.

V tejto súvislosti súd prvej inštancie zdôraznil, že v záujme eliminovania rizík spojených s neuváženou
verbálnou komunikáciou rodičov pri styku dieťaťa s matkou, uprednostnil styk matky s dieťaťom bez
priamej prítomnosti otca, avšak obaja rodičia by mali zintenzívniť snahu pri poskytnutí pocitu bezpečia
maloletého. V danom štádiu, keď bolo preukázané, že obaja rodičia sú uspôsobení na výchovu syna,
súd prvej inštancie nepovažoval za nevyhnutné uloženie výchovného opatrenia - dohľadu nad výchovou

maloletého. Maloletý sa dlhodobo a systematicky podrobuje psychoterapii, preto by rodičia, najmä otec,
ktorému je syn zverený do osobnej starostlivosti, mali v tomto režime pokračovať, pri súčasnej snahe
zlepšiť svoju vzájomnú rodičovskú komunikáciu. Bez ochoty rodičov zmeniť svoj doterajší vzájomný
prístup bude akákoľvek snaha okolia málo efektívna. V otázke určenia výživného rodičia nedospeli
ku zhodným návrhom. Otec žiadal zaviazať matku prispievať na výživu maloletého sumou 150,- eur

mesačne počnúc od podania návrhu, pri zachovaní platieb poistenia v sume 20,- eur mesačne. Matka,
prostredníctvom svojho zástupcu, navrhla platiť výživné v čiastke 100,- eur mesačne, pri súčasnom
zachovaní platby komerčného poistenia. Ďalej súd prvej inštancie dôvodil výdavky otca, a to za elektrinu
plus vodu položkou 67,- eur mesačne, za palivové drevo 200,- eur ročne, za stomatologickú starostlivosť
maloletého otec platí 2x ročne po 20,- eur, dioptrické okuliare maloletého stáli 80,- eur. Lieky na liečbu

bežných detských ochorení stoja otca ročne cca 100,- eur, v priebehu roka býva maloletý chorý 5 - 6x. Za
pohonné hmoty do osobného motorového vozidla otec platí mesačne 40,- eur. Vozidlo používa na odvoz
maloletého do materskej školy, ku lekárom, k psychológovi, k špeciálnej pedagogičke na logopédiu a
pod. Za školné v materskej škole platí 10,- eur mesačne, za stravu v materskej škole 23,- eur mesačne,
za hygienické, školské potreby platí materskej škole každé 3 mesiace 10,- eur. Do rodičovského fondu

(ZRPŠ) platil 10,- eur, za časopisy v materskej škole platí 10,- eur ročne, za školské výlety a fotenie 30,-
eur ročne, za pracovné zošity 3,30 eura, za pranie v materskej škole 10,- eur ročne. Za poistenie domu
platí 54,- eur ročne. S maloletým žije v rodinnom dome patriacom rodičom, kde náklady na údržbu domu
si primerane delia. Bratovi zaplatil 7.200,- eur ako vyrovnanie za rodičovský dom do budúcnosti.
Súd prvej inštancie konštatoval, že základné pravidlá, určujúce stanovenie výšky výživného rodiča

voči dieťaťu, sú upravené v ustanovení § 62 a nasl. Zákona o rodine. Pre určenie výšky výživného k
dieťaťu sú rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti a možnosti povinného rodiča, ktoré sú dané jeho
subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných
príležitostí primeraných vlastnostiam povinného rodičia. Súd prvej inštancie výživné stanovil podľastavu, ktorý existuje v čase rozhodovania. Zmena predchádzajúceho rozsudku o určení výživného je
prípustná od doby, kedy došlo k zmene pomerov, pričom uvedená zmena pomerov by sa mala dotýkať
skutočností, na ktorých bolo založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti

rodiča k dieťaťu. V prejednávanej veci bolo preukázané, že matka si dlhodobo plní vyživovaciu povinnosť
vo vyššie uvedenom rozsahu. Otec systematicky a pravidelne zabezpečuje uspokojovanie potrieb
maloletého, venuje maloletému prevažnú osobnú starostlivosť, zabezpečuje mu tiež poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a špeciálnej starostlivosti logopéda a psychológa, uhrádza tiež výdavky spojené
so záujmovými aktivitami maloletého, s návštevou materskej školy, s krátkodobými výletmi a pod.

Vychádzajúc z vyhodnotenia úmernosti odôvodnených potrieb maloletého, ktorý je v súčasnosti vo
veku necelých 5 rokov, a schopností a možností matky, súd prvej inštancie považoval za primeranú
sumu výživného na maloletého po 110,- eur mesačne odo dňa podania návrhu, t. j. od 16.01.2017,
do 31.07.2018, t. j. do doby pravidelného toku stabilného zárobku matky, a počnúc od 01.08.2018
v sume 100,- eur mesačne, zohľadňujúc vznik dočasnej práceneschopnosti matky, pred narodením
dieťaťa, očakávaným v novembri 2018. Vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu majú obidvaja

rodičia, pričom v prejednávanej veci je jednoznačne a bez pochybností preukázané, že otec sa
podieľa na úhrade nákladov spojených so starostlivosťou o maloletého nielen materiálne, ale i svojou
osobnou starostlivosťou, za podpory svojich rodičov. Pri konštatovanom príjme matky zo zamestnania
do 31.07.2018 v sume takmer 700,- eur mesačne súd prvej inštancie považoval za primeranú sumu
výživného čiastku 110,- eur mesačne, berúc do úvahy, že matka uhrádza i komerčné poistenie

maloletému v tvrdených sumách po 20,- eur mesačne. Matka je od 14.08.2018 práceneschopná, jej
príjem poklesol na sumu 495,- eur mesačne, tvorenú z poskytovaných nemocenských dávok. Matka
poberala prídavky na maloletého do mája 2018, v súčasnosti sú prídavky vyplácané otcovi. Otec
maloletého požadoval určiť výživné za obdobie od podania návrhu, t. j. od 16.01.2017. Berúc do úvahy
doposiaľ zaplatené výživné, matke vznikol dlh na zameškanom výživnom za obdobie od 16.01.2017

do 31.07.2018 v sume 616,77 eur a za obdobie od 01.08.2018 do 31.08.2018 v sume 20,- eur, t. j.
celkovo 636,77 eur. Súd prvej inštancie povolil matke splácať dlh na zameškanom výživnom v splátkach
po 15,- eur mesačne spolu s bežným výživným, vždy do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca, a
to pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo aj len jednej splátky. Súd prvej
inštancie návrh otca na určenie výživného v sume 150,- eur mesačne považoval za neprimeraný,

neadekvátny odôvodneným potrebám maloletého a schopnostiam a možnostiam matky, preto ho vo
zvyšnej časti zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného
mimosporového poriadku, keď žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
4. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec, ktorý namietal nesprávne právne
posúdenie a nesprávne skutkové zistenia vo vzťahu k výrokom o bežnom výživnom, zameškanom

výživnom a o povinnosti otca informovať matku. Poukázal na to, že bolo preukázané, že schopnosti a
možnosti matky sú na vyššej úrovni ako otca, keďže matkin príjem do mája 2018 bol skoro 700,- eur
a od mája 2018 je to 490,- eur. Poukázal tiež na výdavky maloletého, keďže sa nejedná len o bežné
výdavky, ale o zvýšené, súvisiace zo zdravotným stavom. Konkrétne ide o náklady na dioptrické okuliare
maloletého vo výške 80,- eur a zvýšené výdavky vo forme nákladov na cestovné, spojené s návštevou

odborných lekárov v rozsahu každých dvoch týždňov, čo spolu s odvozom autom predstavuje cca 56,-
eur mesačne. Okrem toho súd dostatočne nezohľadnil osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, vzhľadom
na schopnosti a možnosti, majetkové pomery a odôvodnené potreby maloletého, preto primerané
výživné predstavuje výšku 150,- eur. Tiež namietal, že nie je zrejmé, podľa akého ustanovenia Zákona
o rodine súd postupoval pri uložení povinnosti informovať matku, keďže táto nejaví záujem o syna a

podľa potvrdenia z materskej škôlky sa o syna nezaujímala a neinformovala. Otec matku informuje v
rámci uložených povinností aj bez súdneho rozhodnutia, a preto takéto uloženie nespĺňa svoj účel. Má
za to, že bude postačujúce, ak bude matku informovať o dieťati na stretnutiach. Preto navrhol, aby súd
jeho odvolaniu vyhovel.

5. K podanému odvolaniu sa vyjadril kolízny opatrovník tak, že navrhol rozsudok potvrdiť, vrátane
uloženia povinnosti otcovi informovať matku dieťaťa 2-krát mesačne.

6. K podanému odvolaniu sa vyjadrila matka tak, že odvolanie je tendenčné a účelové, keďže súd prvej
inštancie sa riadne vyporiadal s predmetnou vecou po stránke skutkovej a právnej. Navrhla rozsudok

súdu prvej inštancie potvrdiť.

7. V replike sa kolízny opatrovník vyjadril tak, že zotrváva na svojom vyjadrení k odvolaniu.8. Matka sa v duplike vyjadrila tak, že sa stotožňuje s názorom kolízneho opatrovníka.

9. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v

rozsahu danom ustanovením § 65, § 65 C. m. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 a contrario) postupom podľa ustanovenia § 219 ods. 3 C. s. p. napadnutý rozsudok potvrdil v zmysle
ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C. s. p. v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 C. m. p.

10. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom

rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p. Odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z
uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 C. s. p.).

11. Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd prvej inštancie podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo
prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 C. s. p.). Hodnotením dôkazov je
činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre

rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a
s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného
hodnotenia dôkazov.

12. Námietku otca týkajúcu sa nesprávneho určenia výšky výživného na maloleté dieťa odvolací súd

vyhodnotil ako nedôvodnú. Krajský súd sa v tejto súvislosti stotožnil so závermi súdu prvej inštancie,
ktorý sa vysporiadal so skutočnosťou, že u matky došlo k poklesu jej pravidelného mesačného
príjmu dosahovaného zárobkovou činnosťou, zohľadňujúc vznik dočasnej pracovnej neschopnosti
odo dňa 14.08.2018 z dôvodu jej tehotenstva, pričom príjem matky prestavujú len poskytované
nemocenské dávky. Vzhľadom na uvedené aj odvolací súd považuje súdom určenú výšku výživného za

primeranú odôvodneným potrebám a záujmom maloletého dieťaťa, ako aj vzhľadom k schopnostiam a
možnostiam matky. Rozsudkom určená výška výživného postačuje aj na úhradu zvýšených výdavkov
maloletého tvrdených otcom v odvolaní, ktoré výdavky si vyžaduje zdravotný stav maloletého, návšteva
predškolského zariadenia a iné. Pokiaľ ide o amortizáciu osobného motorového vozidla v súvislosti so
zabezpečovaním potrieb maloletého, nepovažuje odvolací súd za adekvátnu k zvýšeným výdavkom

súvisiacim zo zdravotným stavom maloletého. V súvislosti s poukazom na tehotenstvo matky a s tým
súvisiacim poklesom pravidelného mesačného príjmu matky, ako aj s poukazom na zvýšené výdavky
matky súvisiace s očakávaným prírastkom do rodiny, považuje odvolací súd výrok o zameškanom
výživnom za správny a výšku splátky za zameškané výživné za primeranú.

13. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku otca týkajúcu sa nesprávneho uloženia
povinnosti otcovi informovať matku písomne 2-krát mesačne vždy 14-teho a 28-teho dňa každého
kalendárneho mesiaca o zdravotnom stave maloletého, o plánovaných lekárskych vyšetreniach
a o absolvovaných lekárskych vyšetreniach, o záujmových aktivitách maloletého, o školských a
mimoškolských aktivitách maloletého, o prospievaní maloletého v predškolskom a školskom zariadení,

keďže z ustanovenia § 24 ods. 5 Zákona NR SR č. 36/2005 o rodine súdu vyplýva právo uložiť
citované povinnosti. Súd prvej inštancie správne aplikoval v záujme zachovania práva rodiča, ktorému
nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloleté dieťa.
Stanovenie uloženej povinnosti otca súdom považuje aj odvolací súd za správne a účelné vzhľadom na
zabezpečenie náležitej informovanosti matky o maloletom.

14. Odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré
na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom
dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať

za také, ktoré by bolo v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Pri výklade aplikácie právnych predpisov
sa súd prvej inštancie neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu, a
preto rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné. Nakoľko odvolacie dôvody odvolateľa
boli neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolacísúd prihliada z úradnej povinnosti (pokiaľ majú vplyv na vecnú správnosť v rozhodnutí vo veci samej),
napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

15. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené potvrdil rozhodnutie aj čo do zverenia maloletého do
osobnej starostlivosti otcovi, styku matke s maloletým, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania súdu
prvej inštancie, keďže tieto vykazujú vecnú správnosť, hoci neboli odvolaním napadnuté.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 C.

m. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorémurozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)