Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. marec 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/347/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716214272
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5716214272.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar
Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v spore žalobkyne:
B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. A. XX/XX, M., proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35
807 598, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu a iné, o
odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 8Csp/90/2016-118 zo dňa 28.06.2017,

takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie o žalobe žalobkyne v konaní o určení
neplatnosti právneho úkonu a iné rozhodol tak, že žalobu zamietol v celom rozsahu a žalovanému

nepriznal nárok na náhradu trov konania.
V dôvodoch svojho rozhodnutia poukazom na ust. § 52 Občianskeho zákonníka, ustanovenia zák. č.
129/2010 Z.z., ust. § 497 Obchodného zákonníka, ust. § 451, § 107 Občianskeho zákonníka, § 137
písm. c) CSP a vykonané dokazovanie konštatoval nasledovné skutkové a právne závery:
Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobu
žalobkyne v celom rozsahu zamietol, nakoľko mal za to, že nie je dôvodná. Súd sa v prvom rade zaoberal

naliehavým právnym záujmom na požadovanom určení. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala
určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, resp. určenia, že predmetná zmluva je bezúročná
a bez poplatkov a súčasne sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia a náhrady trov konania.
Všeobecným predpokladom určovacej žaloby je naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
Žalobca musí naliehavý právny záujem na požadovanom určení práva preukázať. V zásade žalobca
nemá naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, ak už k porušeniu práva došlo,

keďže ochranu porušeného práva môže dosiahnuť žalobou na plnenie tak, ako sa žalobkyňa domáhala
vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobca má naliehavý právny záujem aj vtedy, ak k porušeniu
práva síce ešte nedošlo, avšak jeho právo je neisté alebo ohrozené. Stav tejto neistoty alebo ohrozenia
možno preventívne odstrániť tým, že bude existovať rozhodnutie súdu o existencii, prípadne neexistencii
predmetného práva. Z doktríny preventívneho charakteru určovacej žaloby vyplýva, že žalobný nárok
na plnenie konzumuje v sebe aj určovací žalobný návrh. Ak bola podaná určovacia žaloba aj žaloba na

plnenie súčasne znamená to, že už došlo k porušeniu práva. Inak by žalobcom tvrdený nárok na plnenie
nevznikol. Žalobca tým v zásade stratil naliehavý právny záujem na určení práva. Súd v takomto prípade
určovacej žalobe nemôže vyhovieť. Preto žalobu v časti určenia neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy ako
aj určenia, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bez poplatkov zamietol, keďže žalobkyňa
sa súčasne domáha aj vydania bezdôvodného obohatenia. V prípade posudzovania žaloby o plnenie,
teda vydania bezdôvodného obohatenia, si súd musí predbežne posúdiť platnosť, resp. neplatnosť

spotrebiteľskej zmluvy, jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť. Žalobkyňou navrhované určovacie výroky
nemajú ani preventívny charakter.Súd sa ďalej zaoberal žalobkyňou uplatneným nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré
je majetkovým právom. Z dôvodu vznesenia námietky premlčania žalovaným, sa súd z dôvodu
hospodárnosti zaoberal najskôr touto obranou žalovaného. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia

jemajetkovýmprávom,pretosapremlčujepodľa§107OZ.Jenepochybné,ževdanomprípadesajedná
o spotrebiteľský právny vzťah. Aj keď žalobkyňa poukazovala na premlčaciu dobu podľa Obchodného
zákonníka v trvaní 4 rokov, v zmysle § 52 ods. 2 OZ na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ust. OZ, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného
práva. V danom prípade je preto nepochybne nutné vychádzať z premlčacej doby stanovenej v §

107 OZ, ktorý stanovuje subjektívnu premlčaciu dobu v trvaní 2 rokov a objektívnu premlčaciu dobu
v trvaní 3 rokov. Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia priznať, ak uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt. Žalovaný sa premlčania
dovolal v písomnom vyjadrení k žalobe. V danom prípade bolo potrebné určiť moment vzniku vedomosti
o bezdôvodnom obohatení, t. j. kedy žalobkyňa získala z hľadiska skutkového objektívne vedomosti
umožňujúce iniciovať súdne konanie. Pri postupnom pokračujúcom získavaní majetkových hodnôt

(splátky) treba z hľadiska premlčania za samostatné nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia
považovať nároky, ktoré vznikli zo samostatných oddeliteľných prípadov bezdôvodného obohatenia, aj
keď ide o rovnaké subjekty a rovnaké skutkové podstaty zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie.
Na uplatnenie každého takéhoto nároku začína plynúť premlčacia doba osobitne. Ak však nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia tvorí jeden celok, premlčacie doby začínajú plynúť až po skončení

bezdôvodného obohatenia. Subjektívna lehota podľa názoru súdu na uplatnenie nároku mohla začať
plynúť odo dňa, keď žalobkyňa zaplatila jednotlivé plnenia splátky v súvislosti so splácaním úveru
nad rámec toho, na čo bola povinná. Rozhodujúci je moment kedy sa oprávnený subjekt dozvie také
okolnosti, ktoré sú relevantné pre uplatnenie jeho práva na súde. Touto vedomosťou sa rozumie znalosť
skutkových okolností, z ktorých možno zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť, nie znalosť

právnej kvalifikácie. Pokiaľ žalobkyňa začiatok plynutia premlčacej doby spájala so stanoviskom MS
SR, tieto námietky sú nedôvodné. Okolnosti, za ktorých sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov sú uvedené priamo v zákone č. 129/2010 Z.z. Vedomosť žalobcu ako spotrebiteľa o
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je potrebné preto spájať s vedomosťou existencie tohto zákona,
čo žalobkyňa potvrdila. Uviedla, že pozná spotrebiteľské právo ako aj zák. č. 129/2010 Z.z. Ak by

aj túto vedomosť žalobkyňa neuviedla, táto vedomosť sa u žalobkyne predpokladá a nemožno ju
nijako vyvrátiť. Žalobkyňu ako spotrebiteľa nemôže ospravedlňovať to, že o tomto zákone, prípadne
jeho konkrétnych ustanoveniach nevedela. Spájať začiatok subjektívnej premlčacej doby na okamih
oznámenia stanoviska MS SR, by bolo podľa názoru súdu neprimeranou ochranou práva vybočujúceho
z účelu a právneho významu OZ. Subjektívna dvojročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného

obohatenia začala žalobkyni plynúť prvým dňom začatia splácania prvej splátky a následne s platením
každej ďalšej splátky až nakoniec splatením poslednej splátky. Pokiaľ malo na strane žalovaného
vzniknúť bezdôvodné obohatenie na základe neplatných náležitostí zmluvy o úvere, žalobkyňa si tento
nárok mohla uplatniť odo dňa vyplatenia finančných prostriedkov zakladajúci vznik nároku podľa §
451 OZ. Žalobkyňa splatila úver v celkovej výške 1.911,05 € dňa 19.08.2014, kedy uhradila poslednú

splátku, pričom žaloba bola podaná až dňa 22.11.2016. Vychádzajúc z ust. § 107 OZ subjektívna
premlčacia doba začala plynúť najneskôr dňa 19.08.2014 a uplynula dňa 19.08.2016, teda viac ako 3
mesiace pred podaním žaloby. Preto súd považuje plnenia, ktoré žalobkyňa poskytla žalovanému nad
rámec poskytnutého úveru vo výške 1.411,05 € z dôvodu žalovaným vznesenej námietky premlčania
za premlčané. Z tohto dôvodu jej súd nárok na bezdôvodné obohatenie nemohol priznať a žalobu

zamietol aj v tejto časti. Súd už len okrajovo uvádza, že žalobkyňa sa okrem iného domáhala absolútnej
neplatnosti zmluvy a aj v prípade, ak by sa domohla tejto neplatnosti, objektívna premlčacia doba by
plynula od uzavretia zmluvy a nie od právoplatného určenia neplatnosti zmluvy ako by to prichádzalo
do úvahy pri relatívnej neplatnosti.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami tak, že žalovanému

nepriznal nárok na náhradu trov konania. Žalovaný bol úspešný v plnom rozsahu. Keďže si však nárok
na náhradu trov konania neuplatnil, súd mu tento nárok nepriznal.2.Vzákonomstanovenejlehoteprotirozsudkuokresnéhosúdupodalaodvolaniežalobkyňa.Navrhovala
odvolaciemusúdu,abyzúradnejmociapovinnostiopätovnepodrobilpredmetnúzmluvusúdnejkontrole
ex offo a zistil, či predmetná zmluva č. 608900926, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, obsahuje

neprijateľné a nekalé podmienky, je neplatná, je bezúročná a bez poplatkov a z toho titulu je žalovaný
povinný vydať žalobcovi zo spotrebiteľskej zmluvy č. 608900926 zo dňa 02.02.2012 bezdôvodné
obohatenie vo výške 1.411,05 eur ako je povinný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku nahradiť žalobkyni
náhradu trov konania. Vo svojom odvolaní poukazovala na to, že zmluva, ktorá bola uzavretá medzi
stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou, ktorá má charakter vopred pripravenej formulárovej zmluvy,

pričom v uvedenej zmluve absentujú údaje vyžadované v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. v dôsledku
absencie, ktorých je možné podľa ust. § 11 cit. zákona považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez
poplatkov.Okremspomínanýchúdajovzmluvaneobsahujeajďalšiepovinnénáležitostiurčenézákonom
č. 129/2010 Z.z. V tejto súvislosti poukázala na smernicu Rady 93/13/EHS z 05.04.1993.
Medzi neopomenuteľnú, neprijateľnú a nekalú podmienku patrí dohoda o splnomocnení, na ktorú je
potrebné nahliadať ako na predtlačenú - formulárovú zmluvu poskytnutú na tento účel poskytovateľom

úveru. Ďalšou neprijateľnou zmluvnou podmienkou je dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá sa jej bytostne
dotýka, nakoľko spoločnosť Pohotovosť vykonávala žalobkyni zrážky z jej mzdy prostredníctvom
zamestnávateľa. Odplata úrokov - neprijateľná zmluvná podmienka v predmetnej zmluve spôsobuje
neplatnosť právneho úkonu v celom rozsahu pre rozpor s dobrými mravmi.
Na základe uvedených neprijateľných zmluvných podmienok a nekalých praktík sa domáhala vydania

bezdôvodného obohatenia. Z dôvodu vznesenia námietky premlčania žalovaným sa z dôvodu
hospodárnosti súd zaoberal najskôr uvedenou obranou žalovaného. Nestotožnila sa v tejto súvislosti so
závermi okresného súdu a trvala na tom, že neuplynula subjektívna dvojročná ani objektívna trojročná
dokonca ani desaťročná premlčacia doba a z toho dôvodu žiada priznať vrátenie bezdôvodného
obohatenia.

Na veci má naliehavý právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v
zmysle § 137 písm. c) CSP. Jej žaloba je vhodný, účinný a právne zvolený procesný nástroj ochrany
práva, ktorou sa má dosiahnuť odstránenie spornosti práva a vytvára pevný právny základ pre právny
vzťah strany sporu. Bez tohto určenia je jej právo ohrozené a bez tohto určenia je jej právne postavenie
neistým.

3. K odvolaniu žalobkyne proti rozsudku okresného súdu podal písomné vyjadrenie žalovaný. Vo svojom
vyjadrení navrhoval odvolaciemu súdu odvolanie žalobkyne odmietnuť a priznať náhradu trov konania
v plnom rozsahu 100 %. Vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobkyňa vo svojom odvolaní neuviedla ani
jedinýzodvolacíchdôvodovaodvolanímnapadnutýrozsudokjevecnesprávny,dostatočneodôvodnený

s tým, že nebolo porušené právo žalobkyne na spravodlivý proces. Táto si mohla riadne uplatniť
prostriedky procesného útoku a procesnej obrany. Teda nebol porušený princíp kontradiktórnosti. Pre
situáciu, keď podanie neobsahuje predpísané náležitosti je typické, že súd vyzve autora podania na ich
doplnenie. V prípade absencie odvolacích dôvodov v odvolaní však súd odvolateľa na ich doplnenie
podľa výslovne zákonného príkazu nevyzýva. Dôvody odvolania tak môže odvolateľ doplniť len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Má za to, že uzavretie zmluvy vo všetkých prípadoch ako samostatný právny úkon spĺňa všetky
náležitosti právneho úkonu v zmysle ust. § 37 Občianskeho zákonníka. Prítomnosť neprijateľnej
podmienky nespôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy, ale len jednotlivej neprijateľnej zmluvnej
podmienky, preto sa žalobca nemôže domáhať absolútnej neplatnosti zmluvy. V tejto súvislosti poukázal

na rozsudok Súdneho dvora a na Smernicu Rady 93/13/EHS.
Má za to, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem, ktorý je nevyhnutným predpokladom
úspešnosti určovacej žaloby.

4. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobkyne proti rozsudku okresného súdu podala žalobkyňa

písomné vyjadrenie, v ktorom opätovne uviedla skutočnosti uvádzané v podanom odvolaní.

5. K vyjadreniu žalobkyne podal písomné vyjadrenie žalovaný, v ktorom opätovne navrhoval odvolanie
žalobkyne odmietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania 100 %. Vo svojom
vyjadrení uviedol, že sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom. Súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaného dokazovania k správnym skutkovým a právnym zisteniam a na základe týchto posúdil z
hľadiska právneho celú vec správne v súlade s platnými právnymi predpismi.6. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie
bolo podané oprávnenými subjektmi, ktorým je žalobkyňa, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1
CSP) preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez

nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie v súlade s ust. § 391 ods. 1 CSP.

7. V zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len

ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

8. V zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,

ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

9. V zmysle ust. § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmiera, zastaviť
konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotením toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že procesným
postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces a k
nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

11. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva
patríviacerosamostatnýchsubjektívnychprávaprincípov.Podstatouprávanaspravodlivýsúdnyproces
je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred
ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou

tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej
republiky.

12. V zmysle čl. 3 Civilného sporového poriadku každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v
súladesÚstavouSR,verejnýmporiadkom,princípmi,naktorýchspočívatentozákon,smedzinárodnými

záväzkami SR, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a
Súdneho dvora EÚ, a to s trvalým zreteľom a hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

13. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy spočíva v tom, že každý sa
môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle

a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v
medziach zákonov, ktorý tento článok Ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46
ods. 4 Ústavy v spojení s čl. 51 Ústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu
patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže
mať základ v platnom právnom poriadku SR, alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská

republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na
to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá
použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený skutkový stav (Ústavný súd
SR III.ÚS 21/2015).

14. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikujekonkrétnuprávnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,
ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho
ale interpretoval alebo ak z právnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

15. Po preskúmaní spisového materiálu a rozhodnutia okresného súdu odvolací súd dospel k záveru
tak ako aj súd prvej inštancie, že právny vzťah medzi stranami sporu je spotrebiteľským vzťahom, na
ktorý treba aplikovať príslušné normy Občianskeho zákonníka a zákona o ochrane spotrebiteľa. Priposudzovaní platnosti spotrebiteľskej zmluvy sa súdny musia zaoberať celkovou vyváženosťou práv
účastníkov zmluvy a vychádzať z princípu ochrany spotrebiteľa ako jedného z kľúčových princípov
súčasného občianskeho práva. Opačný postup vedie k porušeniu práva na spravodlivý proces zaručený

čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, čl. 46 Ústavy SR.

16. Súdy pri rozhodovaní spotrebiteľských sporov sú povinné aplikovať ustanovenia § 290 a nasl. CSP.

17. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd považuje rozhodnutie okresného súdu za predčasné.

Okresný súd sa nedostatočným spôsobom zaoberal podanou námietkou premlčania zo strany žalovanej
a to predovšetkým otázkou začatia plynutia subjektívnej premlčacej lehoty, t.j. kedy sa žalobkyňa
dozvedela a preukázateľne nadobudla vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia.

18.OkresnýsúdsavzhľadomnaexistenciunálezuÚstavnéhosúduSRnezaoberalmožnosťouaplikácie
ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

19. V zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-
právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a
nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

20. Najvyšší súd SR, Najvyšší súd ČR, ústavné súdy obidvoch nástupníckych štátov niekdajšej
Československej federácie (ktorých právne poriadky vychádzali a na Slovensku u Občianskeho
zákonníka dodnes vychádzajú z rovnakého spoločného základu) už opakovane judikovali, že pokiaľ
ide o rozpor uplatnenia námietky premlčania s dobrými mravmi, vo všeobecnosti nie je vylúčené, aby
vznesenie námietky premlčania žalovaným mohlo byť považované za konanie, ktoré je v rozpore s

dobrýmimravmi,pretoževýkonžiadnehopráva(právonamietaťpremlčanieztakejmnožinysamozrejme
nevyvnímajúc) nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa
28.4.2015 sp.zn. 7Cdo 507/2014, uznesenie NS SR zo dňa 13.12.2017 sp.zn. 7Cdo 226/2016). Hoci
súčasťou takejto judikatúry je tiež konštatovanie, že o takýto prípad môže ísť iba výnimočne a v rozpore
s dobrými mravmi, môže byť len taký výkon práva účastníkom v občianskom súdnom konaní, ktorý

je výrazom zneužitia tohto práva na úkor druhého účastníka konania, pričom vo vzťahu ku vznesenej
námietke premlčania môže o takýto prípad ísť len vtedy, ak druhý účastník konania márne uplynutie
premlčacejdobynezavinil.Priznanieúčinkovpremlčaniavočinemubyzatejtosituácieboloneprimerane
tvrdým postihom a pri posudzovaní primeranosti postihu je potrebné vychádzať z konkrétnych okolností
prípadu a vziať do úvahy najmä charakter uplatneného práva, jeho rozsah a dôvody, pre ktoré právo

nebolo uplatnené pred uplynutím premlčacej doby (II. ÚS 176/2011, rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo
dňa 19.2.2009 sp.zn. 25Cdo/539/2008, nález Ústavného súdu ČR sp.zn. II. ÚS 309/95, I. ÚS 643/04
a II. ÚS 3168/09).
Z vyššie uvedeného treba mať podľa názoru odvolacieho súdu za to, že práve o takýto výnimočný prípad
ide aj v predmetnej posudzovanej veci.

21. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na právne názory vyslovené Ústavným súdom SR v
náleze zo dňa 3.10.2012 č.k. I. ÚS 33/2012. Právnymi názormi je v plnom rozsahu viazaný súd prvej
inštancie, ako aj odvolací súd. V uvedenom náleze ústavný súd konštatoval, že námietka premlčania v
zásade dobrým mravom neodporuje, ale môžu nastať situácie (napr. v pomere blízkych príbuzných, či

spolupracovníkov alebo spolumajiteľov firmy a pod.), že uplatnenie tejto námietky je výrazom zneužitia
práva na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči ktorému by za takejto
situácie zánik nároku v dôsledku uplynutia premlčacej doby bol neprimerane tvrdým postihom v
porovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatňovaného práva a s dôvodmi, pre ktoré svoje právo
neuplatnil včas. V duchu tohto právneho názoru sa uplatnenie premlčacej námietky môže priečiť dobrým

mravom len vo výnimočných prípadoch, keby bolo na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej
doby nezavinil alebo keď by sa aprobovalo konanie, ktoré je contra bonos mores (§ 3 ods. 1 OZ).

22. Pokiaľ ide o konštatovanie okresného súdu uvedené v bode 18. napadnutého rozsudku, s uvedeným
konštatovaním sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Nastolené otázky žalobkyňou je potrebné

riešiť ako prejudiciálnu otázku v prípade žaloby o plnenie.

23. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku
uznesenia.24. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne vykonať dokazovanie smerujúce k doplneniu skutkových
okolnostíuvedenýchodvolacímsúdomvovyššíchbodochanáslednevoveciopätovnerozhodnúť,svoje

rozhodnutie odôvodniť v súlade s ustanoveniami Civilného sporovného poriadku.

25. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)