Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. jún 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5Csp/17/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319200398
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8319200398.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v spore veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO:
36 613 843 proti žalovanej F. B., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom E., I. XX, okr. K., o zaplatenie 228,53
eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 46 eur spolu s úrokom z omeškania 5,05% ročne zo sumy 11,50
od 19.02.2016 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 11,50 eur od 19.03.2016 do zaplatenia, 5% ročne zo
sumy 11,50 eur od 19.04.2016 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 11,50 eur od 19.05.2016 do zaplatenia,
v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Žalovanej vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 28. 1. 2019 na tunajší súd žalobu, ktorú doplnil podaním doručeným súdu dňa 7.
3. 2019 a ktorou žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 228,53 eur, úroku z omeškania vo výške
5,05% ročne zo sumy 11,50 eur od 19. 2. 2016 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 11,50 eur od 19. 3. 2016 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 11,50

eur od 19. 4. 2016 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 11,50 eur od 19. 5.
2016 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tak, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21. 6. 2017 postúpil Slovak Telekom,
a.s. na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Postupca uzatvoril so žalovanou zmluvu o poskytovaní
verejných služieb a dodatok k tejto zmluve, ktorého predmetom bola aktivácia programu služieb - Magio
Televízia a Magio Televízia M-Sat ako aj nájom koncového zariadenia Magio Sat. Predmetom bolo

poskytnutie telekomunikačných služieb v zmysle Zákona o elektronických komunikáciách. Žalovaná sa
zaviazala riadne a včas platiť cenu za služby podľa zvoleného programu, po dohodnutú dobu zotrvať
v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu a nevykonať žiadny úkon, ktorý by viedol k
ukončeniu zmluvy. Porušením záväzku viazanosti vznikla právnemu predchodcovi žalobcu právo na
zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Postupca vystavil žalovanej faktúry, z ktorých si žalobca v tomto
konaní uplatnil 228,53 eur. Mimo tejto sumy si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania a náhradu trov
konania.

Suma 228,53 eur pozostáva z poplatkov za poskytnuté služby vo výške 46 eur a zmluvných pokút 150
eur a 32,53 eur. Žalobca v žalobe poukázal na to, že postupca a žalovaná sa dohodli, že pre prípad
porušenia záväzku viazanosti vznikne postupcovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty.Zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody
spôsobenej v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré postupca poskytol
žalovanému na základe zmluvy. Benefitmi sa rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za

poskytnuté telekomunikačné služby, ako aj zľava z mobilného telefónu. Vyúčtovaná zmluvná pokuta bola
vypočítaná podľa vzorca uvedeného v dodatku, ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet
počas doby viazanosti až do dňa ukončenia zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti alebo do
dňa prerušenia poskytovania telekomunikačných služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti.

Základom pre výpočet zmluvnej pokuty vo výške 32,53 eur za porušenie záväzku viazanosti je súčet
základu pre výpočet zmluvnej pokuty vo vzťahu k Službe a tých KZ, ktoré boli účastníkovi poskytnuté
výlučne vo vzťahu k tejto službe a to vo výške uvedenej v tabuľke č. 1 Zmluvy (t. j. 180,00 eur).
Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty je vypočítaná podľa nižšie uvedeného vzorca, ktorý vyjadruje denné
klesanie zo Základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia Zmluvy v dôsledku
porušenia záväzku viazanosti alebo prerušenia poskytovania Služieb v dôsledku porušenia zmluvného

záväzku viazanosti. Vzorec pre výpočet zmluvnej pokuty: Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = Základ
pre výpočet - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní doby viazanosti * Základ pre
výpočet), t.j. 32,53 = 180 - ((599/731)*180).

V zmysle bodu 2 Zmluvy sa žalovaná zaviazala zaplatiť jednorázovú zmluvnú pokutu za nevrátenie,

stratu, poškodenie alebo odcudzenia prenajatého Magio Sat Boxu vo výške 150 eur (DPH sa
neuplatňuje).

2. Keďže v danej veci boli splnené podmienky podľa ustanovenia §177 ods. 2 písm. a) C.s.p., súd vo veci
rozhodol na základe predložených listinných dôkazov bez nariadenia ústneho pojednávania. V súlade

s ustanovením §219 ods. 3 C.s.p. súd miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd zverejnil na
úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením, t.j. tento
oznam bol vyvesený od 6. 6. 2019 do 17. 6. 2019.

3. Súd sa oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so zmluvou o poskytovaní verejných

služieb, všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb spoločnosti Slovak Telekom,
a.s., cenníkmi, faktúrami, zmluvou o postúpení pohľadávok + dodatkom k zmluve o postúpení
pohľadávok + prílohami + oznámením o postúpení pohľadávok, pokusom o zmier a zistil nasledujúci
skutkový stav.

4. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovak Telekom, a.s., Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35
763 469 a žalovaný uzavreli dňa 22. 9. 2014 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe
ktorých právny predchodca žalobcu sa zaviazal poskytovať žalovanej elektronické telekomunikačné
služby prostredníctvom zvoleného programu.

Podľa poslednej tabuľky Zmluvy, zmluvná pokuta za porušenie záväzku viazanosti je 180 eur
jednorazovo. Akciová cena je platná počas 1. - 30. mesiaca.

Podľa tejto Zmluvy sa podnik zaviazal poskytovať účastníkovi dojednané služby.

Na druhej strane zmluvy drobným písmom je uvedené: Záväzok viazanosti: Účastník sa zaväzuje, že
počas doby viazanosti v tabuľke č. 1, ktorá sa počíta od rozhodného dňa (i) zotrvá v zmluvnom vzťahu
s podnikom vo vzťahu ku každej službe poskytovanej podľa tejto zmluvy, teda nevykoná žiaden úkon,
ktorý by viedol k ukončeniu jednotlivej zmluvy a (ii) bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytovanú
službu, pričom porušením záväzku viazanosti je (i) výpoveď zmluvy účastníkom, ak výpovedná lehota

alebo iná osobitná dohodnutá lehota uplynie počas dojednanej doby viazanosti, (ii) žiadosť o prenesenie
telefónneho čísla k inému podniku poskytujúcemu služby elektronických komunikácií, ak v dôsledku
tejto žiadosti dôjde k ukončeniu zmluvy, (iii) nezaplatenie ceny za poskytnuté služby účastníkom ani
do 45dní po jej splatnosti, na základe ktorého vznikne podniku právo na odstúpenie od zmluvy. Doba
viazanosti plynie iba počas doby využívania služieb v zmysle tejto zmluvy o balíku. V prípade porušenia

poskytovania služieb podniku na základe využitia práva podniku prerušiť účastníkovi poskytovanie
služieb vyplývajúceho z príslušných právnych predpisov alebo Všeobecných podmienok, sa doba
viazanosti automaticky predĺži o obdobie zodpovedajúce skutočnému trvaniu prerušenia poskytovania
služieb podniku, kedy doba viazanosti neplynie.Ďalej drobným písmom je uvedené: Zmluvná pokuta:
a.) Podnik a účastník sa dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne podniku voči účastníkovi

právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej
funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej podniku v dôsledku porušenia záväzku
viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré podnik poskytol účastníkov na základe tejto zmluvy. Benefitmi sa
rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za zriadenie a poskytovanie služby (vrátane
doplnkových služieb) podľa Cenníka (rozhodujúce sú ceny bez viazanosti), zľava z ceny KZ, ktorá

predstavuje rozdiel medzi neakciovou a akciovou kúpnou cenou, ak toto účastníkovi na základe tejto
zmluvy je poskytnuté. Benefity poskytnuté účastníkov na základe tejto zmluvy sú uvedené v tabuľke č.
1 a v časti „podmienky pre akcie pre poskytovanie služby“, prípadne v akciovom cenníku. Základom pre
výpočet zmluvnej pokuty za porušenie záväzku viazanosti každej jednotlivej služby, ktorá zohľadňuje
benefity poskytnuté účastníkovi podľa tejto zmluvy, je súčet základu pre výpočet zmluvnej pokuty vo
vzťahu k Službe a tých KZ, ktoré boli účastníkovi poskytnuté výlučne vo vzťahu k tejto službe a to vo

výške uvedenej v tabuľke č. 1 Zmluvy.
b.) Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty je vypočítaná podľa nižšie uvedeného vzorca, ktorý vyjadruje
denné klesanie zo Základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia Zmluvy
v dôsledku porušenia záväzku viazanosti alebo prerušenia poskytovania Služieb v dôsledku porušenia
zmluvného záväzku viazanosti.

Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = Základ pre výpočet - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/
celkový počet dní doby viazanosti * Základ pre výpočet).
c.) Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej na faktúre, ktorou je účastníkovi vyúčtovaná. Uhradením
zmluvnej pokuty zaniká dojednaný záväzok viazanosti vo vzťahu k tej službe alebo službám, ku
ktorým bola zmluvná pokuta uhradená, preto účastník zmluvnú pokutu za porušenie záväzku viazanosti

zaplatí iba jedenkrát. Podnik je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením záväzku
viazanosti, pre prípad ktorej bude dojednaná a vyúčtovaná zmluvná pokuta, len vo výške presahujúcej
sumu vyúčtovanej zmluvnej pokuty.
Účastník sa zaväzuje zaplatiť podniku jednorazovú zmluvnú pokutu za nevrátenie, stratu, poškodenie
alebo odcudzenie prenajatého Magia Sat Boxu vo výške 150 eur (DPH sa neuplatňuje) a nevrátenie,

stratu, poškodenie alebo odcudzenie diaľkového ovládača vo výške 16,77 eur (DPH sa neuplatňuje)
alebo príslušenstva (HDMI kábel alebo SCART kábel) vo výške 10 eur (DPH sa neuplatňuje).

5. Bližšie podmienky zmluvy boli upravené vo Všeobecných podmienkach pre poskytovanie verejných
služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s. a v Cenníkoch.

6. Faktúrami bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovak Telekom, a.s.,
Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469 vyfakturovala žalovanej mesačné poplatky, hlasové a
nehlasové služby, z ktorých si žalobca podanou žalobou uplatnil sumu 46 eur a to:
- faktúrou č. XXXXXXXXXX na sumu 11,50 eur so splatnosťou 18.02.2016;

- faktúrou č. XXXXXXXXXX na sumu 11,50 eur so splatnosťou 18.03.2016;
- faktúrou č. XXXXXXXXXX na sumu 11,50 eur so splatnosťou 18.04.2016;
- faktúrou č. XXXXXXXXXX na sumu 11,50 eur so splatnosťou 18.05.2016.

Zároveň žalovanej boli vyfakturované aj zmluvné pokuty:

- faktúrou č. XXXXXXXXXX na sumu 32,53 eur so splatnosťou 19.12.2016;
- faktúrou č. XXXXXXXXXX na sumu 150,00 eur so splatnosťou 18.01.2017.

7. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21. 6. 2017, Dodatkom č. 1 k zmluve o postúpení
pohľadávok a Prílohami, spoločnosť Slovak Telekom a.s. postúpila svoju pohľadávku voči žalovanej,

ktorá je predmetom tohto konania, na žalobcu. Uvedenú skutočnosť právny predchodca žalobcu oznámil
žalovanej listom zo dňa 2. 10. 2017.

8. Pokusom o zmier zo dňa 20. 12. 2018 žalobca urgoval od žalovanej úhradu dlhu v celkovej výške
334,71 eur.

9. Na základe takéhoto oboznámenia sa s predloženými listinnými dôkazmi súd dospel k záveru, že
podanej žalobe je potrebné vyhovieť len čiastočne.Podľa ustanovenia §524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ustanovenia §524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ustanovenia §44 ods. 1 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o
poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej

sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú
súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa ustanovenia §44 ods. 2 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluva o
poskytovaní verejných služieb musí obsahovať
a.) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,
b.) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o

1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi,
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné

ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,
4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,

c.) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2,
d.) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace

so spôsobom platby,
e.) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f.) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,

poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,
g.) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,
h.) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,

i.) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

Podľa ustanovenia §43 ods. 12 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účastník je
povinný

a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

Podľa ustanovenia §52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvnédojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

Podľa ustanovenia §52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia §53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť

oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

Podľa ustanovenia §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v

spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia §53 ods. 11 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa
hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky
okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky

zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa ustanovenia §54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu

spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ustanovenia §544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zviazaný pokutu zaplatiť, aj

keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať
len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa ustanovenia §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Ako vyplýva z ustanovenia §39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa §3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

10. Súd má v danej veci dostatočne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovanou bola uzatvorená zmluva o poskytovaní verejných služieb v zmysle Zákona o elektronických

komunikáciách.

Predmetnú zmluvu je potrebné považovať aj za spotrebiteľskú zmluvu a je potrebné na ňu aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, je nesporné, žepredmetnýzmluvnývzťahjevzťahomspotrebiteľským,keďžeprávnypredchodcažalobcuakododávateľ
pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu
so žalovaným, ktorá je fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovaného v tejto

zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným
číslom a číslom občianskeho preukazu).

Súd teda zastáva názor, že vyššie uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a preto je nutné na nich
aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníka, ako

aj Zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., ako aj Smernica Rady 93/13/EHS. Žalobca postavenie
žalovaného ako spotrebiteľa ani nespochybňoval. Na túto zmluvu je tak potrebné aplikovať prednostne
špeciálne spotrebiteľské právo. Podľa §54 odsek 2 Občianskeho zákonníka sa v pochybnostiach použije
právna úprava, ktorá je v prospech spotrebiteľa.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa

z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a

táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa (zákona NR SR č. 250/2007 Z. z.), ktorý v § 3 ods. 3 ustanovuje, že každý
spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Tento

výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou.

11. Súd žalobe žalobcu vyhovel v časti o zaplatenie 46 eur, keďže právny predchodca žalobcu dodal
žalovanej služby a žalovaná je povinná platiť cenu za poskytnuté služby. Žalovaná cenu za poskytnuté
služby vo výške 46 eur neuhradila. Preto súd žalobe v časti zaplatenia ceny za dodané služby vo výške

46 eur vyhovel, pretože žalovaná má povinnosť zaplatiť cenu služieb.

12. Podľa ustanovenia §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľaustanovenia§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Je nepochybné, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 46 eur a

preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia
§517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením §3
ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. a to podľa dátumu splatnosti jednotlivých faktúr.

13. V danej veci žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 32,53 eur a 150 eur. Zmluvné strany si

môžupreprípadporušeniazmluvnejpovinnostidohodnúťzmluvnúpokutu.Strana,ktorázmluvnúpokutu
požaduje, však musí v právnom úkone, ktorým túto zmluvnú pokutu žiada, uviesť určite a zrozumiteľne
za ktoré konkrétne porušenie zmluvných povinností si zmluvnú pokutu uplatňuje a určite, zrozumiteľne
a jasne uviesť spôsob jej prípadného vyčíslenia.Zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia záväzku. Má funkciu sankčnú,
preventívnu a uhradzovaciu. Sankčný charakter zmluvnej pokuty znamená najmä, že postihuje toho

účastníka,ktorýporušízmluvnúpovinnosťnepriaznivýmnásledkomatopodobevznikuďalšejpovinnosti
zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške. Občiansky zákonník neobsahuje úpravu o výške zmluvnej
pokuty a ani o spôsobe jej určenia. Výška zmluvnej pokuty ale musí spĺňať kritérium primeranosti (cit.
ust. §53 ods. 4 písm. k).

14. Súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí
ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok
so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a
povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie
nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.

Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z
24.2.2011, IV.ÚS 55/2011-19).

15. Žalobca si uplatnil nárok na zmluvnú pokutu z dôvodu, že zo strany pôvodného veriteľa došlo k
prerušeniuposkytovaniaslužiebžalovanéhozdôvodu,žežalovanýporušilzmluvnépovinnosti,t.j.riadne
a včas neuhradil pôvodnému veriteľovi vyúčtovanú cenu poskytnutých služieb a nezotrval v zmluvnom
vzťahu s právnym predchodcom žalobcu. Dané vyplýva priamo zo žaloby a vyjadrenia žalobcu a žalobca

uviedol aj výpočet uplatnenej zmluvnej pokuty.

Nárok na zmluvnú pokuty si žalobca uplatnil v zmysle zmluvných dojednaní obsiahnutých v zmluve,
ktorú uzatvoril právny predchodca žalobcu a žalovaná. Podľa zmluvy sa žalovaný zaviazal, že po dobu
viazanosti 30 mesiacov odo dňa uzavretia dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom a bude

využívať služby podniku, nevykoná žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu zmluvy, k preneseniu
čísla a bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby. Porušením záväzku viazanosti je
výpoveď zmluvy účastníkom, ak výpovedná lehota alebo iná osobitne dohodnutá lehota uplynie počas
dojednanej doby viazanosti, žiadosť účastníka o prenesenie tel. čísla k inému podniku poskytujúceho
služby elektronických komunikácií, ak v dôsledku tejto žiadosti dôjde k ukončeniu zmluvy počas

dojednanej doby viazanosti, nezaplatenie ceny za poskytnuté služby do 45 dní po splatnosti, na základe
ktorého vznikne podniku právo od zmluvy odstúpiť. Porušením záväzku viazanosti vznikne podniku voči
účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty.

16. Súd považoval za nedôvodnú žalobu žalobcu v časti požadovanej zmluvnej pokuty, ktorá mala

byť dohodnutá v zmysle zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Ako súd už vyššie skonštatoval,
žalobca svoje právo v danej veci odvíja od zmluvy, ktorá patrí k spotrebiteľským zmluvám v zmysle
ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tieto zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a
je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Zmluvná pokuta mala byť
písomne dojednaná v zmluvných dojednaniach, ktoré sú predtlačené a ktorých obsah žalovaný ovplyvniť

vôbec nemohol. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho
zákonníka). Súd má teda za to, že žalobca ako dodávateľ, zmluvnú pokutu so žalovaným ako
spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je súčasťou formulárových všeobecných
zmluvných dojednaní. Pôvodný veriteľ pri uzatváraní zmluvy a dodatku vystupoval ako dodávateľ
s poukazom na predmet podnikania (viď výpis z Obchodného registra na spoločnosť žalobcu a

vymedzený predmet činnosti) a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy
nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§52 ods. 3,4 Občianskeho
zákonníka). Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ
ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky
vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah.

Aj v tomto konkrétnom prípade žalovaný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah dodatku k
zmluve ovplyvniť. Žalovaný ako spotrebiteľ si zmluvnú pokutu osobitne nevyjednal vzhľadom na ich
splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu spolu s dodatkom ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je,že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou
absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských

zmluvách, Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, si stanovila
práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom
štátu.

Podľa čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách; členské štáty zabezpečia aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré

odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Jednou z týchto podmienok je aj „neprimeraná
kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa„ a s účinnosťou od 01. januára 2008 bola neprimeraná
sankciaexplicitnezapracovanámedzineprijateľnépodmienkydoObčianskehozákonníka,atozákonom
č. 568/2007 Z.z.

17. Občiansky zákonník účinný v čase uzatvorenia zmluvy za neprijateľnú podmienku v ust. §53 ods.
4 písm. k) považuje aj dojednanie vyžadujúce od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Občiansky zákonník s
takouto neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v ust. §53 ods. 5 sankciu neplatnosti.

Keďže ust. §53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§
40a Občianskeho zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na
ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.

18. Podľa ustanovenia §44 ods. 4 Zákona o elektronických komunikáciách, bez ohľadu na minimálne
obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné
podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb.

Podľa ustanovenia §44 ods. 9 Zákona o elektronických komunikáciách, účastník môže vypovedať

zmluvu o poskytovaní verejných služieb uzavretú na dobu neurčitú z akéhokoľvek dôvodu alebo bez
udania dôvodu.

Súd dospel k záveru, že dojednanie ohľadne zmluvnej pokuty v znení vyššie uvedenom, spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech

spotrebiteľa-žalovanéhoakotopredpokladáust.§53ods.1Občianskehozákonníka.Jednásadokonca
o dojednanie, ktoré obmedzuje žalovaného na jeho právach, ktoré mu vyplývajú priamo zo zákona
o elektronických komunikáciách. Nárok na zmluvnú pokutu okrem prípadu porušenia povinností na
strane účastníka - žalovaného tým, že včas a riadne neuhradí svoj splatný záväzok voči veriteľovi, je
dojednaný aj pre prípad ukončenia zmluvného vzťahu zo strany žalobcu formou výpovede počas doby

viazanosti,preprípadzmenyposkytovateľatelekomunikačnýchslužieb,čímzostranyžalobcudochádza
k značnému zásahu do jej práv, nakoľko uplatnenie týchto zákonných práv zo strany žalovaného je
sankcionované zo strany žalobcu zmluvnou pokutou.

Podmienku otázky značnej nerovnováhy je nutné posudzovať komplexne v súvislosti so všetkými

ustanoveniami spotrebiteľskej zmluvy. Pri posudzovaní tohto konkrétneho prípadu dospel súd k
presvedčeniu, že pri porovnávaní výhod, ktoré žalovaná získala a dojednania zmluvnej pokuty v zmysle
dodatku k pripojenej zmluve, vytvára značnú nerovnováhu na strane spotrebiteľa, pričom umožňuje
žalobcovi vymáhať zmluvnú pokutu pri porušení prakticky akejkoľvek povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy
bez ohľadu na jej dopad na vzájomné vzťahy účastníkov. Teória a súdna prax však zhodne považujú

dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú fundamentálny hodnotový
poriadok v spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich pomocou odkazu v právnej
norme včleňuje do občianskeho práva. Z tohto vyplýva, že tieto morálne pravidlá majú objektívnu
povahu a preto akékoľvek súhlasné, a teda subjektívne motivované vyhlásenia zmluvných strán, nie jesmerodajné v tomto zmluvnom vzťahu. Ak vôľa slabšieho nie je daná na roveň silnejšej strany, dochádza
k porušeniu dobrých mravov. Pozri rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/233/2016 zo dňa
24.08.2017.

19. Okrem uvedeného, dojednanie o zmluvnej pokuty je súčasťou formulárovej zmluvy vyhotovenej
žalobcom a teda je sporná aj skutočnosť, či vôbec žalovaný mal možnosť privodiť jej zmenu, nakoľko
žalovaný tým, že podpísal zmluvu, keďže mal záujem o poskytovanú službu, musel prijať aj ostatné
podmienky zmluvného vzťahu určené dodávateľom - žalobcom vrátane ustanovení o zmluvnej pokute.

Takéto dojednanie zmluvnej pokuty preto nie je možné považovať podľa názoru súdu ani za individuálne
dohodnuté v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané
(§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Súd poukazuje na právny názor vyjadrený v rozsudku Krajského súdu v Prešove vo veci 7Co/36/2015,

cit. : „V danom prípade ako to vyplýva z obsahu spisu medzi účastníkmi bola uzatvorená štandardná
formulárová spotrebiteľská zmluva. Uvedené je dôvodom k tomu, aby súdnej kontrole boli podrobené
aj zmluvné dojednania majúce charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pritom by nemali byť žiadne pochybnosti o
tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti, alebo vyjednávacej

pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy.“

20.Dojednaniezmluvnejpokutyzanezaplateniecenyzaposkytnutéslužbyjeneakceptovateľné.Natom
nič nemení ani fakt, že žalobca sa snažil zohľadniť časový aspekt porušenia tejto povinnosti vyjadrujúci
denné klesanie základu zmluvnej pokuty počas plynutia doby viazanosti do dňa prerušenia poskytovania

služieb v dôsledku nezaplatenia sumy za poskytnuté služby. Pri oneskorenej úhrade peňažného plnenia
nemôže ostať bez povšimnutia výška pohľadávky vzniknutej porušením záväzku. Nezaplatením ceny sa
rozumie neuhradenie ceny poskytnutých služieb v plnej výške. Môže teda nastať situácia, že spotrebiteľ
si svoj záväzok nesplní len v nepatrnom rozsahu napr. z vyúčtovanej sumy neuhradí 1 euro. Zmluvná
pokuta dojednaná pre prípad nezaplatenia ceny za poskytnuté služby, výšku pohľadávky takto vzniknutej

vôbec nezohľadňuje. Okrem toho výška zmluvnej pokuty sa znižuje iba do dňa prerušenia poskytovania
služieb v dôsledku nezaplatenia ceny za poskytnuté služby. Prerušením poskytovania služieb k zániku
zmluvného vzťahu nedochádza. Nemožno preto vylúčiť následne uhradenie dlžného záväzku zo strany
spotrebiteľa a opätovné obnovenie poskytovania služieb. Táto okolnosť majúca podstatný vplyv na
výšku zmluvnej pokuty zohľadnená nebola. Zmluvná pokuta tak ako bola dojednaná teda umožňuje

poskytovateľovi služieb požadovať od spotrebiteľov zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške podstatne
prevyšujúcej pohľadávku vzniknutú porušením záväzku zaplatiť sumu poskytnutých služieb.

Dojednanie zmluvnej pokuty nezohľadňujúce výšku pohľadávky vzniknutej porušením záväzku a
viažuce sa iba na moment prerušenia poskytovania služieb bez zohľadnenia prípadnej možnosti ich

obnovenia predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko výrazne znevýhodňuje spotrebiteľa
a dodávateľovi umožňuje uplatniť si voči spotrebiteľovi zmluvnú pokutu v neprimeranej výške. Tomu
nasvedčuje aj predmet tohto konania, kde titulom úhrad za služby žalobca požaduje 46 eur a zmluvnú
pokutu vo výške 182,53 eur, t.j. zmluvná pokuta 3,9krát presahuje požadovanú cenu služieb.

21.Súdpretonárokžalobcunazaplateniezmluvnejpokutyvovýške182,53eurakonedôvodnýzamietol.

22. Podľa ustanovenia §255 ods. 1,2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa ustanovenia §262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V danej veci žalobca žiadal žalovanú zaviazať na zaplatenie sumy 228,53 eur. Súd tejto žalobe vyhovel

v časti o zaplatenie 46 eur, čo predstavuje úspech žalobcu a neúspech žalovanej a teda v tejto časti
by patrila náhrada trov konania žalobcovi. V časti o zaplatenie 182,53 eur súd žalobu žalobcu zamietol,
čo predstavuje úspech žalovanej a na druhej strane neúspech žalobcu a teda aj v tejto časti by patrila
náhrada trov konania žalovanej. Z uvedeného vyplýva, že náhrada trov konania v danej veci patrížalovanej, ktorá bola v konaní úspešnejšia. Žalovanej však žiadne trovy konania nevznikli. Preto jej súd
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.