Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. marec 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/87/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815215358
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3815215358.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu

Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcu: čiastočne nesvojprávny L. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom U. P., zast. opatrovníkom Mgr. Štefanom Toporom, bytom M. Benku 8, Prievidza,
zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom v Trenčíne, Piaristická 46, IČO:
36 837 857, proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE, so sídlom Boulevard Haussmann
1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, reg.č. 542 097 90, konajúcemu na území Slovenskej republiky
prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom
Bratislava, Karadžičova 2, IČO: 47258713, zast. Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA,

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, o určenie neplatnosti právneho úkonu,
na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 12. októbra 2017, č. k.
4C/296/2015-146, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrok určil, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere a zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva

o poskytovaní platobných služieb č. 42736534040002 (identifikačné číslo zmluvy: 264028220468595)
uzatvorená medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom dňa 26.12.2014, je neplatná.
Druhým výrokom určil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom
úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb č. 42738709820001
(identifikačné číslo zmluvy: 261621722862142) uzatvorená medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným
ako veriteľom dňa 19.01.2015, je neplatná. Tretím výrokom súd rozhodol, že žalobca má nárok na
náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. Štvrtým výrokom vyslovil, že štát má nárok na

náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% a piatym výrokom uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť súdny poplatok zo žaloby vo výške 199 eur na účet Okresného súdu Prievidza, do troch dní
od právoplatnosti rozhodnutia. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na ust. §
137 písm. c) CSP, § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka a výsledkami vykonaného dokazovania, keď
mal preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne. Uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal
určenianeplatnostizmluvyoúverezodňa26.12.2014azmluvyoúverezodňa19.01.2015uzatvorených
medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom s odôvodnením, že žalobca je postihnutý

duševnou poruchou, mentálnou retardáciou, je analfabetný, celý život podstupuje psychiatrickú liečbu,
pokiaľ aj podpísal úverové zmluvy, nerozumel významu predmetných úkonov. V prvom rade súd
skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na predmetnej určovacej žalobe a dospel
k záveru, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti uvedených zmlúv. Žalobcazdôvodnil naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právnych úkonov tým, že iným spôsobom
než rozhodnutím vo veci nie je možné odstránenie existujúceho sporného stavu, vykonanie ochrany
práv a oprávnených záujmov žalobcu a odstránenie právnej neistoty a že v prípade absencie

konečného rozhodnutia určovacieho charakteru pravdepodobne by došlo k nútenému vymáhaniu
spornej pohľadávky, čo by negatívne ovplyvňovalo nielen žalobcovu sociálnu situáciu, ale vzhľadom na
jeho zlý duševný stav aj jeho mentálne zdravie. Súd konštatoval, že pre žalobcu má rozhodnutie o určení
neplatnosti právnych úkonov právny zmysel; nemá možnosť sa domáhať plnenia, keďže vo vzťahu k
žalovanému je podľa predmetných právnych úkonov dlžníkom. Jeho právo je neisté, ohrozené a stav

tejto jeho neistoty či ohrozenia možno odstrániť tým, že bude existovať rozhodnutie súdu o existencii
(neexistencii)predmetnéhopráva,pričomjevysokopravdepodobné,žebydošloknútenémuvymáhaniu
spornej pohľadávky. Súd mal z výsledkov vykonaného dokazovania preukázané, že žalovaný zmluvy
o spotrebiteľskom úvere uzatváral v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, keď ponúkal alebo
poskytoval spotrebiteľské úvery v rámci podnikateľskej činnosti a žalobca nekonal v rámci predmetu
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Preto je potrebné považovať žalobcu za spotrebiteľa a

zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú teda zmluvami spotrebiteľskými. Žalobca ku dňu 26.12.2014 a
ku dňu 19.01.2015, kedy boli predmetné zmluvy uzatvorené, nepochybne trpel duševnou poruchou
trvalého charakteru, ktorá ho na tieto právne úkony robila nespôsobilým. Skutočnosť, že žalobca trpí
duševnou poruchou bola dôvodom, že rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 03.05.2016, č. k.
4Ps/5/2015-41 bol žalobca obmedzený v spôsobilosti na vymedzené právne úkony a bol mu ustanovený

opatrovník. Z tohto rozhodnutia je pritom zrejmé, že žalobca je obmedzený v spôsobilosti na právne
úkony aj v prípade zmlúv o úvere. Ďalej súd uviedol, že na zistenie či žalobca konal v duševnej poruche,
ktorá ho robila na tento právny úkon neschopnou, teda či tu bola súvislosť medzi duševnou poruchou
a predmetnými právnymi úkonmi a či pre prípadnú duševnú poruchu bol žalobca schopný alebo
nebol schopný urobiť predmetné právne úkony v tom zmysle, či dokázal/nedokázal posúdiť následky

takéhoto konania alebo bol/nebol schopný ovládať svoje konanie, súd vykonal znalecké dokazovanie.
Znalec MUDr. Andrej Smetánka uzavrel, že v prípade predmetných právnych úkonov, teda zmlúv o
spotrebiteľskom úvere zo dňa 26.12.2014 a 19.01.2015 nedokázal žalobca posúdiť následky svojho
konania a ovládnuť svoje konanie. Znalec tiež uviedol, že v čase urobenia predmetných právnych
úkonov žalobca trpel rozvinutou duševnou poruchou a nemal tzv. jasný okamih a ani pri podpise

predmetných zmlúv nemal jasný okamih. Súd na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že obe
zmluvyospotrebiteľskomúvereuzatvorenémedzižalobcomakodlžníkomažalovanýmakoveriteľomsú
absolútne neplatné v zmysle ust. § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Rozhodnutie o nároku na náhradu
trov konania súd odôvodnil ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, keď v danej veci bol plne úspešný
žalobca a má preto voči žalovanému nárok na náhradu trov konania. O nároku štátu na náhradu trov

konania súd rozhodol analogicky podľa § 259 CSP, pričom štátu vznikli výdavky spojené s znalečným
uplatneným znalcom MUDr. Andrejom Smetánkom dňa 12.10.2017; znalecký dôkaz bol vykonaný na
tvrdenia (obranu) žalovaného. Keďže preddavok na vykonanie tohto dôkazu nebol zložený a výdavky
s ním spojené vnikli štátu, súd preto rozhodol o nároku štátu o náhradu týchto trov proti neúspešnému
žalovanému. O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok zo žaloby súd rozhodol podľa § 2 ods. 2

veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie
žalovaný, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že súd žalobu zamietne v celom rozsahu a žiadnej zo strán
neprizná náhradu trov konania. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, teda

že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na svoje
vyjadrenie k žalobe, kde zdôrazňoval, že žalobca v čase uzatvorenia predmetných zmlúv nejavil znaky
duševnej poruchy. Z konania žalobcu ani pri jeho identifikácii predajcom nebolo možné predpokladať, že
trpí duševnou poruchou a on predpokladal, že žalobca uzatvára právny úkon s plnou spôsobilosťou na

právneúkony.Boltohonázoru,žezmluvysúplatné,keďževčaseuzatvoreniazmlúvonnemalvedomosť
o duševnom stave žalobcu a túto skutočnosť nemohol predpokladať ani s vynaložením primeraného
úsilia. Ďalej namietal rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti nároku na náhradu trov konania. Citoval
ust. § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa. Podľa jeho názoru dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú jednak v tom, že on

nijako nezapríčinil dôvody vedenia sporu a má stále za to, že predmetné zmluvy sú platné. Napriek tomu,
že on si riadne splnil povinnosti vyplývajúce zo zmlúv, k plneniu zo strany žalobcu nedochádza. Zároveň
považoval za neprimerane tvrdé až nespravodlivé zaviazať ho aj k náhrade trov konania, pričom nijako
nespôsobil, aby predmetné konania boli vedené. Vzhľadom na charakter vzťahu, v ktorom sa žalobcadomáha určenia neplatnosti právnych úkonov z dôvodu jeho údajného dlhodobého zdravotného stavu,
súdmalpodľajehonázoruprihliadnuťnadôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,ktorýmisúnajmäzastúpenie
žalobcu opatrovníkom a právnym zástupcom, a to bez jeho zavinenia (žalovaného). V súvislosti s

námietkami voči rozhodnutiu o nároku na náhradu trov konania namietal aj rozhodnutie súdu o nároku
štátu na náhradu trov konania. Vzhľadom k tomu, že v rozsudku mu bola uložená povinnosť k náhrade
trov konania, ktoré by nebyť nedbanlivostného konania žalobcu neboli vznikli sa domnieva, že konajúci
súd mal vziať do úvahy práve tento princíp a zmeniť rozhodnutie súdu aj v tejto časti. Taktiež namietal
rozhodnutie súdu o jeho povinnosti zaplatiť súdny poplatok zo žaloby, keď to bol práve on, ktorý vo

vyjadrení zo dňa 13.11.2015 poukázal na zásahu hospodárnosti a procesnú ekonomiku a navrhol súdu
spojiť obe žaloby do spoločného konania, ktorá skutočnosť nebol v rozsudku nijako zohľadnená.

3. K podanému odvolaniu žalovaným sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril aj žalobca,
ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov
odvolacieho konania. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za správny a zákonný a odvolanie

žalovaného za nedôvodné. Poukázal na to, že súd prvej inštancie sa náležite vysporiadal so všetkými
dôkazmi predloženými a vykonanými v danej veci. Dôkazy zaobstaral aj on sám (znalecký posudok
MUDr. Andreja Smetánku zo dňa 23.05.2016, ako aj výsluch znalca MUDr. Smetánku 12.10.2017 na
pojednávaní). Znalec na pojednávaní odpovedal na všetky otázky súdu viažuce sa k duševnému zdraviu
žalobcu a jeho spôsobilosti na právne úkony. Znalec do zápisnice uviedol, že žalovaný v okamihu

vykonania právneho úkony - uzavretia príslušnej zmluvy trpel plne rozvinutou duševnou poruchou a
nemal tzv. jasný okamih. Podľa toho, že zástupca žalovaného nevyužil svoje právo klásť na pojednávaní
otázky znalcovi sa domnieva, že otázka nedokázania u žalobcu pri podpise predmetných zmlúv v
relevantnom čase posúdiť následky svojho konania a ovládnuť svoje konanie, je výpoveďou znalca
vyriešená. Súd preto správne rozhodol o neplatnosti predmetných právnych úkonov podľa § 38 ods. 2

OZ a zdôraznil, že neplatnosť právneho úkonu v zmysle uvedeného ustanovenia vyžaduje bezpečné
zistenie o tom, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svoje konania alebo svoje
konanie ovládnuť, čo bolo preukázateľným a zo strany žalovaného nenapadnutým spôsobom zo strany
súdneho znalca dokázané. Dodal, že odvolanie žalovaného obsahuje rovnaké argumenty, ktoré uviedol
pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd prvej inštancie aj náležite vyporiadal v rozsudku.

4.Kpodanémuvyjadreniužalobcusavyjadrilprostredníctvomprávnehozástupcužalovanýaopakovane
zdôraznil, že keďže zo správania žalobcu v čase uzatvorenia predmetných zmlúv nevyplývalo, že by
žalobca nebol schopný vzhľadom na svoj zdravotný stav tento právny úkon urobiť, žaloba o určenie
neplatnostiprávnychúkonovjepodľanehoúčelová.Účelspočívavúmysležalobcuvyhnúťsazaplateniu

dlžnej sumy z poskytnutého úveru. Žalobca mu tak do dnešného dňa dlží sumu vo výške 330,18 eur.
Úver je nesplatený v časti istiny vo výške 295,92 eur a v sume 34,28 eur, predstavujúcej dlžné úroky,
poplatky a poistné. Vzhľadom na tieto skutočnosti je podľa neho preukázané, že žalobca sa prijatím
poskytnutého úveru zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere bezdôvodne obohatil na úkor jeho majetku,
prinajmenšom sumou 330,18 eur. Odmieta tvrdenie, že by žalobcu akýmkoľvek spôsobom nútil podpísať

zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa jeho názoru sú zmluvy platné, keďže v čase uzatvorenia zmlúv
nemal vedomosť o duševnom stave žalobcu a túto skutočnosť nemohol predpokladať ani s vynaložením
primeraného úsilia.
5. K podanému vyjadreniu žalovaného žalobca uviedol, že vyjadrenie obsahuje rovnaké argumenty
ako predložil žalovaný už pred súdom prvej inštancie a nachádzajú sa aj v jeho odvolaní. Vo vyjadrení

neobjasňuje a nevysvetľuje prečo na pojednávaní 12.10.2017, keď znalec odpovedal na všetky otázky
súdu viažuce sa k duševnému zdraviu žalobcu a jeho spôsobilosti na právne úkony v súvislosti
so zaväzovaním sa svojím podpisom na práva a povinnosti z uzavretých zmlúv so žalovaným,
nevyužil zástupca žalovaného právo položiť doplňujúce otázky na znalca. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení
argumentuje, že žalobca do dnešného dňa dlhuje žalovanému sumu prevzatého úveru vo výške 330,18

eur a má za to, že sa žalobca bezdôvodne obohatil na úkor žalovaného, v žiadnom vyjadrení ani v
podaní žalovaného počas prvoinštančného konania nebola vznesená požiadavka o vrátenie uvedenej
finančnej sumy ani si žalovaný neuplatnil bezdôvodné obohatenie zo strany žalobcu formou vzájomnej
žaloby. Preto po vydaní rozsudku vo veci neplatnosti úverových zmlúv a nepodaní vzájomnej žaloby o
plnenie bezdôvodného obohatenia nie je možné v podanom vyjadrení domáhať sa tohto plnenia.

6. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť, pričom v nadväznosti na ust. 387 ods.2 CSP sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, na
ktorý poukazuje a dodáva nasledovné:

7. Súd prvej inštancie založil svoje vyhovujúce rozhodnutie na tom skutkovom zistení, že žalobca v čase,
kedy uzatváral obe spotrebiteľské zmluvy, teda dňa 26.12.2014 a 19.01.2015 v zmysle ust. § 38 ods.
2 Občianskeho zákonníka v súlade so znaleckými závermi posudku MUDr. Andreja Smetánku a jeho
vyjadrením pred súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa 12.10.2017, trpel trvalo duševnou poruchou,
ktorá ho robila nespôsobilým na právne úkony, a to na zmluvy kúpne, darovacie, o úvere, o pôžičke, z

čohopotomnepochybnevyplýva,ževuvádzanédninebolspôsobilýnauzavretiepredmetnýchprávnych
úkonov, keďže už v tom čase trpel duševnou poruchou v takej podobe, ako je u neho v súčasnosti.
Platný právny úkon môže byť urobený iba fyzickou osobou, ktorá ma spôsobilosť na právne úkony a
ktorej spôsobilosť na právne úkony nebola na základe ust. § 10 Občianskeho zákonníka odňatá ani
obmedzená. Ust. § 38 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že spôsobilosť na právne úkony môže
byť určitým fyzickým osobám vzhľadom na ich vek alebo duševný vzťah odňatá sčasti súdom. Táto

zásada je vlastná nielen Občianskemu zákonníku, ale aj zahraničným právny úpravám. Druhú skupinu
predstavujú osoby inak duševne zdravé, ktoré konkrétny právny úkon urobili v duševnej poruche,
ktorá ich v danej chvíli robila nespôsobilým na tento právny úkon. V prípade, ak by bol právny úkon
urobený fyzickou osobou, ktorá nie je spôsobilou na právne úkony alebo osobou konajúcou v duševnej
poruche, považuje sa za neplatný. Neplatnosť v zmysle ust. § 38 Občianskeho zákonníka je absolútnou

neplatnosťou a v prevažujúcej miere je nezhojiteľný. Na rozdiel od iných právnych úprav Občiansky
zákonníka neumožňuje dodatočné zhojenie právneho úkonu, ktorý bol urobený nespôsobilou osobou
tým, že ho schváli jeho zákonný zástupca alebo odpadne prekážka nespôsobilosti.

8. V zmysle ust. § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon, pokiaľ ten, ktorý ho urobil

nemá spôsobilosť na právne úkony a v zmysle tohto ustanovenia možno konštatovať, že obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony vo vzťahu k žalobcovi platí len vo vzťahu k právnym úkonom, ktoré vykonal
až potom ako nadobudol právoplatnosť rozsudok upravujúci rozsah úkonov, na ktoré nie je žalobca
spôsobilý. Na druhej strane ust. § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka umožňuje skúmať neplatnosť
právneho úkonu z hľadiska, ktorý urobila fyzická osoba v konkrétnom prípade pod vplyvom duševnej

poruchy. Ak má byť urobený právny záver, že právny úkon je podľa § 38 ods. 2 OZ neplatný, musí byť
bez pochybnosti preukázané, že predmetná osoba konala v duševnej poruche alebo aspoň prechodnej
povahy, ktorá ju robila na predmetný právny úkon nespôsobilou. Nie každá duševná porucha fyzickej
osoby, ktorá robí právny úkon vedie k jeho absolútnej neplatnosti, ale len taká duševná porucha, ktorá
konajúcu osobu robí na tento právny úkon neschopnou z dôvodu, že nemôže posúdiť následky svojho

konania alebo svoje konanie ovládať.

9. V danej veci súd prvej inštancie vychádzal zo znaleckého posudku, ktorý vypracoval znalec MUDr.
Andrej Smetánka v spore Okresného súdu Prievidza sp. zn. 14C/166/2015, kde boli žalobca spolu
so svojim bratom E. žalobcami a ktorý bol aj oboznámený v tejto veci a rovnako súd vychádzal z

rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 4Ps/5/2015, ktorým bol žalobca obmedzený v spôsobilosti
na právne úkony s tým, že vo výroku bolo definované, ktoré právne úkony nie je spôsobilý vykonávať. Vo
výroku rozsudku bolo konštatované, že žalobca nie je spôsobilý nakladať s hnuteľným a nehnuteľným
majetkom, akýmkoľvek spôsobom ho zaťažovať, spísať závet, preberať dôchodok, uzatvárať kúpne
zmluvy, darovacie zmluvy, zmluvy o úvere, zmluvy o pôžičke a iné zmluvy s právnickými a fyzickými

osobami, byť ručiteľom iným osobám, samostatne vystupovať pred súdmi, orgánmi štátnej správy a
samosprávy s tým, že je oprávnený hospodáriť so sumou 2 eurá denne, ktorú sumu bude denne vyplácať
opatrovník. Zo znaleckého dokazovania v uvedenej veci vyplýva, že žalobca trpí duševnou poruchou
- mentálnou retardáciou ľahkého stupňa, syndrómom závislosti od alkoholu, depresívnou poruchou a
organickou zmenou osobnosti na podklade poškodenia mozgu - organický psychosyndróm s tým, že

duševná porucha má u posudzovaného dlhodobý priebeh s vážnymi rodinnými, zdravotnými i sociálnymi
dôsledkami. Znalec v uvedenom konaní konštatoval, že stav duševnej poruchy žalobcu je trvalý a má
zásadný vplyv na myslenie, vnímanie reality a konanie posudzované tak dnes, ako aj pred viacerými
rokmi. Duševná porucha v tejto podobe ako je v súčasnosti bola u žalobcu určite aj v rokoch 2013, 2014,
2015.

10. MUDr. Andrej Smetánka podal znalecký posudok v tejto veci aj ústne do zápisnice na pojednávaní
dňa 12.10.2017, s konkrétnym zameraním na otázku, či žalobca trpel duševnou poruchou aj pri
uzatváraní predmetných spotrebiteľských zmlúv, a teda či v danom čase pri uzatváraní spotrebiteľskýchzmlúv dokázal alebo nedokázal posúdiť následky svojho konania a ovládnuť svoje konanie. Znalec
jednoznačne konštatoval, že v čase uzatvárania predmetných právnych úkonov (26.12.2014 a
19.01.2015) žalobca nedokázal posúdiť následky svojho konania a ovládnuť svoje konanie. V okamihu

urobenia právneho úkonu trpel plne rozvinutou duševnou poruchou a nemal tzv. jasný okamih.

11. Na základe takto vykonaného dokazovania zhodne so súdom prvej inštancie bol aj odvolací súd toho
názoru, že duševný stav žalobcu je potrebné považovať za taký, ktorý napĺňa predpoklady ustanovené v
§ 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a teda z takto vykonaného dokazovania je nepochybné, že v čase

podpisu predmetných spotrebiteľských zmlúv žalobca trpel duševnou poruchou, na základe ktorej nebol
spôsobilý rozpoznať následky svojho právneho úkonu, v dôsledku čoho je potrebné považovať tento
právny úkon, teda predmetné spotrebiteľské zmluvy uzatvorené so žalovaným, za absolútne neplatné
právne úkony.

12. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods.

1, 2 CSP potvrdil, keď súd prvej inštancie v danej veci správne rozhodol aj o nároku na náhradu trov
konania v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, pričom ani odvolací súd nevzhliadol v okolnostiach danej
veci dôvody na rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania podľa § 257 CSP ako v spore žiadal
žalovaný. Rovnako správne súd prvej inštancie rozhodol v tejto veci aj o povinnosti žalovaného zaplatiť
štátu náhradu trov konania a súdny poplatok.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255
ods. 1, § 262 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok
na náhradu týchto trov v plnom rozsahu. V zmysle § 262 ods 2 CSP o výške tejto náhrady rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).