Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. júl 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/56/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3519010138
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3519010138.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr.
Romana Hargaša a JUDr. Patrika Príbelského PhD. v trestnej veci proti obžalovanej H. P. pre obzvlášť
závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., na verejnom
zasadnutí dňa 17. júla 2019 prejednal odvolania prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad

Váhom a obžalovanej H. P. proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp.zn.15T/31/2019
zo dňa 07.mája 2019, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania prokurátora a obžalovanej H. P. z a m i e t a j ú , pretože
nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp.zn.15T/31/2019 zo dňa 07. mája 2019

bola obžalovaná H. P. (ďalej len „obžalovaná“) uznaná vinnou z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s
nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/, j/
Tr. zák. na skutkovom základe, že od presne nezistenej doby v roku 2016 až do dňa 18.10.2018 si
neoprávnene od neznámych osôb na viacerých miestach na území Slovenskej republiky zadovažovala
metamfetamín (pervitín), ktorý najmä u seba v rodinnom dome v R. V., ul. F. č. XXX/XX, ale aj na

iných miestach v meste R. V. resp. jeho okolí prechovávala a následne na rôznych miestach v R.
V. za rôzne sumy v rôznych množstvách predávala presnejšie neustálenému počtu osôb (náhodne
alebo na základe vopred telefonicky dohodnutých stretnutí), minimálne však H. H., E. G., C. B. a H. L.,
pričom dňa 18.10.2018 v čase o 14:00 h bolo v R. V. na P. ulici pri prehliadke osobného motorového
vozidla zn. Škoda Felícia, evidenčné číslo NM-XXXCM bola u obvinenej nájdená zatavená plastová
injekčná striekačka s obsahom metamfetamínu s prímesou dimetylsulfónu s hmotnosťou 1.353 mg

s priemernou koncentráciou účinnej látky 33,2 % hmotnostných, obsahujúce 449 mg absolútneho
metamfetamínu, ktoré množstvo zodpovedá najmenej 11 obvykle jednorazovým dávkam drogy, a
tiež plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom metamfetamínu s prímesou dimetylsulfónu s
hmotnosťou 2,103 mg s priemernou koncentráciou účinnej látky 35,9 % hmotnostných, s obsahom
755 mg absolútneho metamfetamínu, ktoré množstvo zodpovedá najmenej 19 obvykle jednorazovým
dávkam drogy, a zároveň si v presne nezistený deň v mesiaci september 2018 bez akéhokoľvek

povolenia zadovážila a následne mala neoprávnene v držbe 1 ks plastové vrecko s nápisom „Made in
Czechoslovakia"sobsahomrastlinnéhomateriáluroduCannabis(konopa)supotrebiteľnouhmotnosťou
8,5 g a priemernou koncentráciou 8,9% hmotnostných THC obsahujúci 754 mg THC ktoré množstvo
zodpovedá najmenej 17 obvykle jednorazovým dávkam drogy, ktoré bolo u nej zaistené pri domovej
prehliadke dňa 18.10.2018 v rodinnom dome č. XXX/XX na ul. F. v R. V. nájdené a zaistené, pričom
metamfetamín je v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a

prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok a rastliny rodu
Cannabis (konopa) sú v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach aprípravkochvzneníneskoršíchpredpisovzaradenédoI.skupinyomamnýchlátokaTetrahydrokanabinol
(THC) je v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch
v znení

neskorších predpisov zaradený do I. skupiny psychotropných látok.

Za tento trestný čin bola obžalovaná odsúdená podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3
Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák. § 39 ods. 2 písm. d/ Tr. zák., ods. 4 Tr. zák. per analogiam na trest odňatia
slobody vo výmere 7 rokov, na výkon ktorého bola zaradená podľa § 48 ods. 2 písm. a/, ods. 4 Tr. zák.

do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súčasne okresný súd podľa § 76 ods. 1 Tr.
zák.,§78ods.1Tr.zák.obžalovanejuložilochrannýdohľadvovýmere1rokapodľa§77ods.1písm.a/,
b/ Tr. zák. jej uložil povinnosť po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody sa osobne hlásiť v určených
lehotách u probačného a mediačného úradníka okresného súdu v mieste svojho pobytu a oznamovať
mu potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch obživy a tie aj preukazovať. Okresný súd taktiež podľa § 73
ods. 2 písm. d/ Tr. zák. obžalovanej uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, nakoľko bol ihneď po jeho vyhlásení
na hlavnom pojednávaní okresného súdu napadnutý odvolaním obžalovanej pre nesprávnosť výroku
o treste a v zákonnej lehote odvolaním prokurátora pre nesprávnosť výroku o treste v neprospech
obžalovanej.

Prokurátor v písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol, že predmetný rozsudok okresného súdu
považuje v časti týkajúceho sa výroku o vine obžalovanej za zákonný a dôvodný a rovnako tak nemá
žiadne výhrady voči konaniu, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Nestotožňuje sa však s výrokom o treste
predmetného rozhodnutia súdu, predovšetkým s neopodstatnenosťou zaradenia obžalovanej na výkon

trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa názoru prokurátora bude
náprava obžalovanej lepšie zabezpečená v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,
pričom zaradenie obžalovanej do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia považuje prokurátor za neprimerane mierne, najmä s ohľadom na dĺžku doby páchania trestnej
činnosti. Prokurátor má za to, že takto uložený spôsob výkonu trestu nemusí u obžalovanej vytvoriť

podmienky na jej výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedla riadny život a zároveň neodradiť iných
od páchania obzvlášť závažných trestných činov. Prokurátor zdôraznil, že ide o spáchanie obzvlášť
závažného zločinu a v takých prípadoch trestný zákon štandardne predpokladá zaradenie odsúdeného
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Pokiaľ ide o trest odňatia
slobody uložený obžalovanej vo výmere 7 rokov s použitím § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák.,

tento podľa názoru prokurátora možno považovať za dostačujúci, primeraný a spravodlivý vzhľadom na
bezúhonnosťobžalovanejsozohľadnenímjejvyhlásenia,žesacítibyťvinná.Uobžalovanejjevzhľadom
na jej priznanie a oľutovanie trestnej činnosti uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 7 rokov podľa
názoru prokurátora akceptovateľné. Prokurátor z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd
v zmysle § 321 ods. 1 písm. d/, e/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste obžalovanej,

a aby v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol tak, že obžalovanú zaradí na výkon trestu
odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadrila obžalovaná prostredníctvom svojho obhajcu. Navrhla, aby odvolací
súd vykonal listinný dôkaz jeho prečítaním na verejnom zasadnutí, a to výpis z osobného účtu

obžalovanej č. R XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, za obdobia 01-10/2016, 01-12/2017, 03-08/2018.
Poukázala na skutočnosť, že uvedeným dôkazom obžalovaná preukazuje svoj legálny mesačný príjem
vo výške 1.200,-Eur (rok 2016), respektíve vo výške 1.000,-Eur (rok 2017 a 2018), ktoré získavala
z nájomného od spoločnosti V. s.r.o. vo výške 700,-Eur (rok 2016), respektíve 680 Eur (rok 2017 a
2018) mesačne a od spoločnosti V. SK vo výške 500,-Eur (rok 2016), respektíve vo výške 320,-Eur (rok

2017 a 2018) mesačne. Uvedeným listinným dôkazom obžalovaná preukazuje svoje tvrdenie, že mala
zabezpečený legálny stabilný zdroj príjmu a vyvracia tvrdenia obžaloby a súdu o tom, že bola nútená
zabezpečovať si príjmy na zabezpečenie svojich potrieb predajom drog konzumentom. Obžalovaná
navrhla, aby odvolací súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné v zmysle § 319 Tr. por. zamietol z
dôvodu, že námietky prokurátora podľa názoru obžalovanej nie sú právne relevantné a sú účelové.

Obžalovaná v písomných dôvodoch svojho odvolania uviedla, že predmetný rozsudok napáda pre
nesprávnosť výroku o treste. Obžalovaná napadnutému rozsudku vytýka, že okresný súd sa pri ukladaní
trestu nevyrovnal so všetkými, pre rozhodnutie významnými, okolnosťami a že nesprávne vyhodnotilvykonané dôkazy. Obžalovaná nesúhlasí s udeleným trestom 7 rokov nepodmienečne, nakoľko ho
považuje vzhľadom na jej osobu a celkové okolnosti prípadu za neprimerane prísny. V prvom rade
obžalovaná uviedla, že nenapáda rozsudok okresného súdu vo výroku o vine, a to vzhľadom na ňou

realizované vyhlásenie o vine v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. Čo sa týka výroku o treste, tu
poukázala obžalovaná na fakt, že jej udelený trest považuje za neprimerane prísny, a to vzhľadom
na celkové okolnosti prípadu, jej osobu a vykonané dôkazy. Obžalovaná v prvom rade namieta, že
vo vzťahu k jej trestu okresný súd nedostatočne zohľadnil jej priznanie na hlavnom pojednávaní vo
forme vyhlásenia viny a jej úprimné oľutovanie skutku v jej výpovedi. Obžalovaná ďalej uviedla, že je za

svoje konanie pripravená niesť zodpovednosť a trest, avšak pri zohľadnení jej osoby, predchádzajúceho
spôsobu života a vyhlásení viny očakávala v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák. udelenie nepodmienečného
trestu odňatia slobody mimoriadne zníženého na samú spodnú hranicu takto mimoriadne zníženej
trestnej sadzby vo výške 5 rokov, a to v zmysle ustálenej judikatúry, rozhodovacej činnosti súdov
(a v neposlednom rade aj stanoviska trestnoprávneho kolégia NS SR, sp.zn.Tpj/55/2016 ) - ako
benefit a dobrodenie zákona za jej pozíciu pri realizácii vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 Tr. por., jej

predchádzajúci život, pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností ako aj spoluprácu s políciou. V
súvislosti s jej pozíciou v tomto konaní pripomenula, že inštitút vyhlásenia viny možno považovať za
kľúčový pri dokazovaní viny konkrétneho obžalovaného - aj ona bola od počiatku hlavného pojednávania
osobou, ktorá sa rozhodla dobrovoľne vyhlásiť vinu, vzdať sa práva na verejný súdny proces a práva
na dokazovanie. Obžalovaná preto dúfala vzhľadom na jej predchádzajúcu bezúhonnosť v udelenie

nepodmienečného trestu v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu na samej
spodnej hranici takto upravenej a mimoriadne zníženej trestnej sadzby, čo je úplne bežné v praxi súdov
Slovenskej republiky v obdobných prípadoch- najmä s ohľadom na uložené tresty v iných trestných
veciach za drogové trestné činy podľa § 172 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. (ktoré sa pri vyhlásení viny
obžalovaného prakticky vždy mimoriadne znižujú, spravidla o 1/3, a teda tresty sa pohybujú v rozmedzí

6-8 rokov, a to aj pri osobách, ktoré boli už odsúdené, respektíve ktoré spáchali v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia). V tomto smere poukázala na fakt, že obžalovaná v plnom rozsahu splnila
podmienky uložené v § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. pre mimoriadne zníženie trestu. Bolo podľa jej
názoru právom súdu mimoriadne jej znížiť trest pod spodnú hranicu trestnej sadzby, ktorá činila 10 rokov
- tu však obžalovaná zastáva názor, že okresný súd mal aplikovať ustálenú prax súdov a znížiť jej trest

na samú spodnú hranicu takto mimoriadnej zníženej trestnej sadzby na 5 rokov, už aj s prihliadnutím
na fakt, že je žena samoživiteľka, sama sa stará o maloleté dieťa, doteraz nebola súdne trestaná,
realizovala vyhlásenie o vine, skutok úprimne oľutovala, pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností
je 1 : 0, spolupracovala s políciou, pričom uviedla vo svojej výpovedi osobu, od ktorej drogy kupovala.
Obžalovaná poukázala na skutočnosť, že pokiaľ zákonodarca zakotvil do Trestného zákona určité

"dobrodenie zákona" pre obžalovaného a spojil s takýmto dobrodením zákona nevyhnutné splnenie
určitých zákonom stanovených podmienok, obžalovaná nevidí dôvod, prečo by súd po zhodnotení
všetkých okolností prípadu a po vyhodnotení splnenia takýchto podmienok, takéto dobrodenie zákona
nemal priznať (už aj vzhľadom na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp.zn.Tpj/55/2016). Je evidentné, že tieto podmienky v zmysle § 39 Tr. zák. splnila - preto jej

súd mimoriadne znížil trest pod spodnú hranicu. Rovnako okresný súd pri tejto skutočnosti zohľadnil aj
závery znaleckého posudku o tom, že pobyt obžalovanej na slobode nie je nebezpečný pre spoločnosť
a aj pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností 1 : O (hoci okresný súd mal obžalovanej priznať aj
poľahčujúcu okolnosť podľa písm. j/, že viedla pred spáchaním skutku riadny život, a teda pomer mal
byť 2 : O ). Obžalovaná ďalej uviedla, že je pochopiteľné, že pokiaľ zákon spája s takýmto vyhlásením

viny obžalovaného a odpadnutím dokazovania pre súdom na hlavnom pojednávaní určité benefity a
výhody pre obžalovaného v otázke výšky trestu, každý obžalovaný očakáva naplnenie týchto výhod v
duchu Trestného zákona tak, ako to mal na mysli zákonodarca pri zakomponovávaní týchto inštitútov
do platného Trestného zákona. Obžalovaná sa k svojmu skutku priznala, oľutovala ho a realizovala
na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine. Považuje však za spravodlivé a zákonné, aby jej súd

uložil nepodmienečný trest mimoriadne znížený na samej spodnej hranicu trestnej sadzby v zmysle
§ 39 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona, nakoľko má za to, že splnila všetky predpoklady
uložené v ustanovení § 39 ods. 1 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu, a takýto trest
na samej spodnej hranici by vzhľadom na okolnosti prípadu a jej osobu postačoval na zabezpečenie
ochrany spoločnosti pred páchateľom a na jej prevýchovu. Rovnako obžalovaná uvádza, že súd pri

sa ukladaní trestu riadi aj princípom individualizácie trestu, podľa ktorého trest musí byť úmerný k
spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu), pričom úmernosť trestu okrem iného
určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Trest má postihovať výlučne páchateľa a nie
príslušníkov jeho rodiny (v tomto prípade maloleté dieťaťa, o ktoré sa sama starala počas 12 rokov).Uloženie trestu 7 rokov nepodmienečne však je podľa jej názoru jednoznačne trestom neprimerane
prísny, úplne nenáležitým a drastickým svojim následkom a dopadom pre jej maloleté dieťa. Na základe
vyššie uvedených skutočností a argumentov obžalovaná zastáva názor, že po zohľadnení všetkých

okolností prípadu a jej osoby je možné účel jej trestu a jej nápravu dosiahnuť aj trestom mimoriadne
zníženým na samú spodnú hranicu trestnej sadzby 5 rokov, ktorý by bol trestom primeraným, zákonným
a spravodlivým, a to najmä s ohľadom na jej vyhlásenie o vine, realizované na hlavnom pojednávaní.
Uvedené závery vyvodzuje obžalovaná nielen z jej vyhlásenia o vine, predchádzajúceho bezúhonného
života a jej osoby, ale aj s jej spolupráce s orgánmi činnými v trestnom konaní, kedy obžalovaná

uviedla nielen osoby, ktorým drogy predávala, ale aj osobu dílera, od ktorého drogy nakupovala. Išlo
o osobu Z. Y. z okolia P., ktorého uviedla už na začiatku jej trestného konania (citujú ho aj uznesenia
o vznesení obvinenia), a ktorého usvedčuje minimálne z rovnako obzvlášť závažného zločinu, pre
aký je trestne stíhaná sama obžalovaná. Jej svedectvo je preto pre políciu kľúčové a nevyhnutné
nielen pre začatie trestného konania voči tomuto páchateľovi, ale aj pre jeho usvedčenie. Je preto
evidentné, že pozitívne skutočnosti a okolnosti jej osoby, jej konanie a jej spolupráce vysoko prevažujú

nad negatívami spáchaného skutku. Napokon, obžalovaná nepožaduje beztrestnosť. Za svoje konanie
prijala zodpovednosť v plnej miere a chce si aj vykonať jej uložený spravodlivý trest. Považuje však
za spravodlivé a zákonné, aby jej súd uložil trest na spodnej hranici 5 rokov, nakoľko splnila všetky
predpoklady uložené v ustanovení § 39 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu, spolu v
kombinácii s vyhlásením viny a jednoznačným prevažovaním poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi

okolnosťami.Jenespochybniteľné,ževprípadeobžalovanejsúdzastávanázoropotrebemimoriadneho
zníženia trestnej sadzby - to uznáva aj okresný súd ako súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku.
Okresný súd rozhodujúci v merite veci podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. v podstate na základe svojej logickej
úvahy môže uložiť trest aj pod spodnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom za posudzovaný
delikt, ak považuje uloženie trestu v rámci sadzby za neprimerane prísne pre páchateľa. Voľnosť úvahy

rozhodujúceho súdu vyplýva z textu zákona (ak súd má za to), pričom logika jeho stanoviska musí
vychádzať z dvoch pohľadov: aké sú okolnosti prípadu a aké sú pomery páchateľa. Podľa § 39 ods. 1
Trestného zákona, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za
to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a
na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest

aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti,
ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti
nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré
sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli
naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov, a preto odôvodňujú

zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Obžalovaná ďalej uviedla, že okolnosťami prípadu však môžu
byť aj také okolnosti, ktoré nie sú nevyhnutnou súčasťou príslušnej skutkovej podstaty, pokiaľ sa v danej
kvalite a kvantite pravidelne nevyskytujú. Pomery páchateľa sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia.
Ide teda o okolnosti, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu, a tiež o okolnosti, pre
ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný. Ich význam pre mimoriadne zníženie trestu

odňatia slobody sa zhodnotí podobne ako význam okolností prípadu. Z hľadiska tohto ustanovenia sa
vyžaduje, aby išlo o pomery takého charakteru, z ktorých je zjavné, že trest odňatia slobody uložený v
rámci zákonnej trestnej sadzby by páchateľ pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia. V podstate
sa hodnotia rodinné a osobné pomery, ktoré existujú až v čase rozhodovania o treste. Za pomery
páchateľaodôvodňujúcepostuppodľaustanovenia§39ods.1Trestnéhozákonamožnopovažovaťviac

významných poľahčujúcich okolností pri nedostatku priťažujúcich okolností, vážnu chorobu páchateľa,
závislosť mnohopočetnej rodiny páchateľa od jeho zárobku, stav zníženej príčetnosti páchateľa, ak
nie je možný iný zákonný postup, starostlivosť páchateľa o väčší počet osôb na neho odkázaných
resp. maloletých a pod. Okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa môžu odôvodniť aplikáciu § 39
Trestnéhozákonalenzapredpokladu,žepoužitiezákonomustanovenejtrestnejsadzbyodňatiaslobody

by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho
trvania. V súvislosti s vyššie uvedeným sa mal okresný súd pri jej osobe obzvlášť starostlivo zaoberať
okolnosťami prípadu. Je jednoznačné, že žiadne okolnosti nenasvedčovali tomu, že obžalovaná je
kriminálne narušená, respektíve, že by mala sklon k páchaniu trestnej činnosti. Prejednávaná trestná
činnosť evidentne súvisela s chorobným sklonom obžalovanej k užívaniu omamných látok, tak ako

to vyplynulo aj zo znaleckého dokazovania. Zohľadniac potom priznanie viny obžalovanou, úprimné
oľutovanie trestného činu obžalovanou, fakt že je matka samoživiteľkou starajúcou sa o maloleté dieťa a
celkové hodnotenie jej osoby, skutočnosť, že do spáchania trestného činu sa nedopustila žiadnej trestnej
ani protispoločenskej, či amorálnej činnosti, prevahu poľahčujúcich okolností, vyššie uvedené znaleckézistenie k osobe obžalovanej, mal okresný súd dospieť k záveru, že vyššie uvedené skutočnosti boli v
súhrne takými okolnosťami prípadu, ktoré oprávňovali úvahy súdu o aplikácii ustanovenia § 39 ods. 1
Trestnéhozákona,atoajztohodôvodu,žeokresnýsúdbolpresvedčený,ženaprevýchovuobžalovanej

a na ochranu spoločnosti bude v tomto prípade postačovať aj trest kratšieho trvania, teda pod zákonom
stanovenú spodnú hranicu 10 rokov odňatia slobody a v ústave s minimálnym stupňom stráženia.
Obžalovaná je presvedčená, že aj keď by bol trest uložený pod dolnú hranicu zákonom stanovenej
trestnej sadzby na samej spodnej hranici 5 rokov, aj tak ide o pomerne dlhodobé obmedzenie osobnej
slobody obžalovanej, ktoré bude mať na ňu dostatočný prevýchovný vplyv, aby si uvedomila závažnosť

svojho protispoločenského konania a bude splnený účel trestu tak, ako to má na mysli ustanovenie
§ 34 Trestného zákona, t.j. chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenej
v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ju k tomu, aby viedla riadny život a tiež výchovne
pôsobiť na ostatných členov spoločnosti. S prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu je obžalovaná toho
názoru, že je tu dôvod na mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby na
5 rokov, pretože pri povinnom rešpektovaní všetkých zákonných zásad na ukladanie trestov by inak

mohlo prísť k neprimeranému potrestaniu. Uvedené tvrdenie o primeranosti trestu vo výške 5 rokov
potvrdzuje aj skutočnosť, že pokiaľ išlo o zaradenie obžalovanej na výkon trestu odňatia slobody súd
dospel k záveru, že aj s prihliadnutím na život obžalovanej pred spáchaním trestného činu, táto ako
kriminálne nenarušená osoba nevykazuje takú mieru narušenia, pre ktorú by bolo potrebné obžalovanú
zaradiť do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia a bol toho názoru, že na nápravu

obžalovanej postačuje jej zaradenie do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, kde
bude jej prevýchova riadne zabezpečená. Obžalovaná z vyššie uvedených dôvodov zastáva názor, že
po zohľadnení všetkých okolností prípadu a jej osoby je možné účel jej trestu a jej nápravy dosiahnuť aj
trestom mimoriadne zníženým na spodnú hranicu 5 rokov, ktorý by bol trestom primeraným, zákonným
a spravodlivým. Obžalovaná preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste

zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, respektíve alternatívne, aby
rozhodol sám tak, že jej uloží trest vo výmere 5 rokov so zaradením na výkon trestu do ústavu s
minimálnym stupňom stráženia, ochranný dohľadom vo výmere 1 rok a ochranné protitoxikomanické
liečenie ústavnou formou.

K odvolaniu obžalovanej sa vyjadril prokurátor písomným podaním zo dňa 30.05.2019, ktoré bolo
doručenéokresnémusúdudňa03.06.2019.Vosvojomvyjadrenípoukázalnato,žetrestodňatiaslobody
u obžalovanej vo výmere 7 rokov, uložený podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. možno považovať
za dostačujúci, primeraný a spravodlivý vzhľadom na bezúhonnosť obžalovanej so zohľadnením jej
vyhlásenia, že sa cíti byť vinná. U obžalovanej je vzhľadom na jej priznanie a oľutovanie trestnej

činnosti uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 7 rokov akceptovateľné. V predmetnej trestnej veci
podľa názoru prokurátora neexistuje žiadny zákonný dôvod u obžalovanej na aplikáciu moderačného
oprávnenia podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. Všetky skutočnosti, na ktoré obžalovaná vo svojom
odvolaní poukazuje, už okresný súd zohľadnil v podstate tým, že aplikoval ustanovenie § 39 ods. 2
písm. d/, ods. 4 Tr. zák., čo nie je povinnosťou súdu, je to ďalšie moderačné oprávnenie súdu, ktoré

bolo na prospech obžalovanej už využité. Prokurátor ďalej uviedol, že okresný súd sa v odôvodnení
napadnutého rozsudku zaoberal všetkými okolnosťami vzťahujúcimi sa na druh a výmeru uloženého
trestu, s týmito úvahami súdu sa stotožňuje, pričom nesúhlasí len so zaradením obžalovanej do Ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, preto bolo zo strany prokurátora
podané odvolanie. Ohľadom nepriznania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zák. prokurátor

uviedol, že obžalovaná bola doposiaľ 6-krát postihnutá za spáchanie priestupkov, a to v priebehu rokov
2016 až 2018, teda pred spáchaním stíhaného obzvlášť závažného zločinu. Z uvedeného dôvodu
okresný súd správne vyhodnotil doterajší život obžalovanej tak, že túto poľahčujúcu okolnosť nepriznal.
Uložený trest musí v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. plniť nielen funkciu individuálnej a generálnej prevencie,
ale aj funkciu represívnu, uložený trest musí dostatočne odzrkadľovať povahu a závažnosť spáchaného

zločinu so zreteľom na následok, ktorý v dôsledku konania obžalovaného nastal. Prokurátor má za
to, že trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov nepodmienečne uložený obžalovanej tieto funkcie
spĺňa a odzrkadľuje aj skutkové okolnosti spáchaného obzvlášť závažného zločinu. Prokurátor z vyššie
uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd odvolanie obžalovanej v zmysle § 319 Tr. por. ako
nedôvodné zamietol.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla, aby odvolací súd
rozhodol v súlade s petitom odvolania prokurátora a zároveň navrhla, aby odvolanie obžalovanej bolo
ako nedôvodné zamietnuté.Obžalovaná a jej obhajca na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhli, aby odvolací súd rozhodol v
súlade s petitom odvolania obžalovanej a odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na podklade podaných odvolaní, ktoré mu spolu so spisom boli
predložené dňa 31. mája 2019, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr. por.
a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., vykonal vo veci verejné
zasadnutie dňa 17. júla 2019. Na verejnom zasadnutí odvolací súd postupom podľa § 317 ods. 1 Tr.

por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť prokurátorom a obžalovaným napadnutých výrokov o treste,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolania
prokurátora a obžalovanej nie sú dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a
ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním

napadnutých výrokov rozsudku, z odvolaní prokurátora a obžalovanej vyplýva, že odvolania neobsahujú
žiadne námietky voči postupu okresného súdu, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu
chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo zisteného

skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania, teda výrokov o vine, ktoré neboli a ani nemohli byť
napadnuté odvolaním (podľa § 257 ods. 5 Tr. por. súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine je
neodvolateľnéavtomtorozsahunenapadnuteľnéodvolaním)aktorýchsprávnosťodvolacísúdnemohol
preskúmavať, nepochybil vo výroku, ktorým uložil obžalovanej podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s použitím §
38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák. § 39 ods. 2 písm. d/ Tr. zák., ods. 4 Tr. zák. per analogiam

trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov nepodmienečne, pretože takto uložený trest obžalovanému
okresným súdom je zákonný, spravodlivý a primeraný.

Okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu dôsledne prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľky, jej

pomery a možnosť jej nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. s prihliadnutím na účel trestu v zmysle § 34
ods. 1 Tr. zák. Odvolací súd považuje za potrebné vysloviť názor, podľa ktorého na okolnosti uvedené v
ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zák. nie je možné prihliadať mechanicky, ale v kontexte prejednávaného
prípadu je potrebné priradiť im rozumný význam pre potreby naplnenia účelu trestu. Okresný súd pri
ukladaní trestu postupoval v súlade s ustanoveniami § 34 ods. 4 Tr. zák.

Okresný súd správne zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., že sa obžalovaná
priznala a svoje konanie úprimne oľutovala a na druhej strane správne nezistil priťažujúcu okolnosť
podľa § 37 Tr. zák. Pokiaľ ide o poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., že obžalovaná
viedla pred spáchaním trestnej činnosti riadny život, túto ani odvolací súd obžalovanej nepriznal, nakoľko

obžalovanábolavobdobírokov2016až2018postihnutá6-krátzapriestupok.Žiadneďalšiepoľahčujúce
a priťažujúce okolnosti v predmetnej trestnej veci odvolací súd nezistil.

Odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd postupoval pri ukladaní druhu a výmery trestu obžalovanej
správne, keď mimoriadne znížil trest (dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody vo výmere

10 rokov) u obžalovanej pod dolnú hranicu trestu ustanoveného Trestným zákonom s poukazom
na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017,
sp.zn.Tpj/55/2016, uverejnenom v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 5/2017 pod č.44. Z
právnej vety č. 4 citovaného stanoviska totiž vyplýva, že ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí
a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného

zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené
ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť
aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia
súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania
viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a

výške uloženého trestu. Vzhľadom k tomu, že obžalovaná urobila na hlavnom pojednávaní vyhlásenie
o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a okresný súd jej vyhlásenie o vine v súlade s ustanovením
§ 257 ods. 7 Tr. por. prijal, obžalovaná takýmto postupom umožnila prevziať výsledky dokazovania
z prípravného konania bez toho, aby tieto boli konfrontované s výsledkami dokazovania na hlavnompojednávaní, tak obžalovaná založila dôvod podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona per
analógiam na mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby o 1/3.

Pokiaľ ide o hodnotenie osoby obžalovanej okresný súd rovnako správne zistil, že obžalovaná doteraz
nebola súdne trestaná. Obžalovaná doposiaľ spáchala 6 priestupkov, z toho 5 priestupkov na úseku
dopravy a 1 priestupok proti majetku. Obžalovaná je slobodná a je matkou maloletého syna. V časovom
období od 10.02.2011 do 15.03.2017 bola obžalovaná samostatne zárobkovo činnou osobou.

Odvolací súd dospel k záveru, že nepodmienečný trest odňatia slobody uložený obžalovanej vo výmere
7 rokov za súčasného uloženia ochranného dohľadu v trvaní 1 rok, ochranného protitoxikomanického
liečenia ústavnou formou zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v
zmysle § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň
závažnosti spáchaného trestného činu (ide o obzvlášť závažný zločin) i zistené pomery obžalovanej a
možnosti jej nápravy z hľadiska účelu trestu, jej individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený

trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia
obžalovanej spoločnosťou.

K námietke obžalovanej, že v predmetnej trestnej veci sú splnené zákonné podmienky na mimoriadne
zníženie trestu v súlade s ustanovením § 39 ods. 1 Tr. zák., odvolací súd uvádza, že podľa § 39 ods. 1 Tr.

zák. môže súd páchateľovi znížiť (uložiť) trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom,
ak vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej
sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany
spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Zo znenia citovaného zákonného ustanovenia vyplýva,
že hoci neviaže jeho aplikáciu na „výnimočné“ okolnosti prípadu, ani na „mimoriadne“ pomery páchateľa,

už z názvu ustanovenia § 39 Tr. zák. a jeho výkladu vyplýva, že ide o mimoriadne zníženie trestu
odňatia slobody, a nie o pravidelný postup súdu. Z uvedeného dôvodu sa použitie ustanovenia § 39
ods. 1 Tr. zák. nemôže odôvodniť len bežne sa vyskytujúcimi skutočnosťami, ale súd môže pristúpiť k
mimoriadnemu zníženiu trestu len za existencie takých okolností alebo pomerov, ktoré sa u trestných
činov a ich páchateľov bežne nevyskytujú a ktoré je možné vyhodnotiť v prospech páchateľov. Práve

táto ich výnimočnosť alebo neštandardnosť objektívne spôsobuje, že trest ukladaný v rámci zákonom
ustanovenej trestnej sadzby by bol pre páchateľa neprimerane prísny a na dosiahnutie účelu trestu
by postačoval aj trest kratšieho trvania. Pri rešpektovaní zásady adekvátnosti trestu s prihliadnutím
na povahu, závažnosť činu a osobu páchateľa preto Trestný zákon umožňuje súdu na túto situáciu
reagovať možnosťou mimoriadneho zníženia trestu aj pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej

zákonom, pričom je dôležité, aby súd jeho uplatnenie vždy argumentačne odôvodnil takým spôsobom,
aby nevznikli žiadne pochybnosti o oprávnenosti použitia tohto ustanovenia. V posudzovanej veci však
odvolací súd rovnako ako okresný súd nezistil žiadnu bežne sa nevyskytujúcu (výnimočnú) okolnosť
prípadu (respektíve viacero takých okolností) alebo také (mimoriadne) pomery páchateľa, ktoré by
vyznievali v jej prospech a ktoré by mali význam pre mimoriadne zníženie trestu s použitím ustanovenia

§ 39 ods. 1 Tr. zák.

Pokiaľ ide o pomery páchateľa, ktoré by boli tak pozoruhodné, že by boli dôvodom na aplikáciu
ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., tieto u obžalovanej nie sú dané. Za pomery páchateľa (v podstate
za pomery osobitného zreteľa) treba považovať rodinné a osobné pomery, ktoré sú v stave u každého

páchateľa pri uložení trestu vyvolať osobitne citeľný dopad. V podstate ide o pomery (rodinné, osobné),
ktoré existujú nie v čase páchania činu, ale v čase ukladania trestu a za takéto pomery páchateľa
treba považovať predovšetkým narušený zdravotný stav, starostlivosť o početnú rodinu a skutočnú
odkázanosť viacerých osôb na príjem zo zárobkovej činnosti páchateľa. O takúto situáciu však u
obžalovanej nejde a preto aplikácia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu

odňatia slobody z hľadiska pomerov páchateľa neprichádza do úvahy.

Okolnosťami prípadu z hľadiska použitia § 39 ods. 1 Tr. zák. sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv
na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možností nápravy páchateľa.
Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno tiež odôvodniť i okolnosťami, ktoré sú znakom

príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené,
výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov a preto odôvodňujú zhovievavejší
prístup pri ukladaní trestu, pričom medzi takéto skutočnosti by bolo možné zaradiť napr. spáchanie
trestného činu pod tlakom závislosti alebo podriadenosti, spáchanie trestného činu pod vplyvom hrozbyalebo nátlaku, či pod vplyvom ťaživých rodinných pomerov, ktoré si páchateľ nezavinil sám. Za okolnosti
prípadu, ktoré by si zasluhovali osobitnú pozornosť a ktoré by umožňovali aplikáciu ustanovenia §
39 ods. 1 Tr. zák., možno teda v niektorých prípadoch považovať aj viac významných poľahčujúcich

okolností, medzi nimi z hľadiska možností nápravy páchateľa aj jeho priznanie sa k trestnému činu a
jeho úprimné oľutovanie, pritom pri nedostatku priťažujúcich okolností a najmä za predpokladu, že nie
sú dané okolnosti, ktoré podmieňujú použitie vyššej trestnej sadzby a pokiaľ táto bola v konkrétnom
prípade aj použitá. O takúto situáciu u obžalovanej nejde, a preto aplikácia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr.
zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody z hľadiska okolností prípadu taktiež v predmetnej

trestnej veci neprichádza do úvahy.

K námietke obžalovanej, že okresný súd nezohľadnil pri ukladaní trestu obžalovanej dôsledne všetky
zásady pri ukladaní trestov vyplývajúce z ustanovenia § 34 Tr. zák., odvolací súd opakovane
zdôrazňuje, že nepodmienečný trest uložený okresným súdom obžalovanej zodpovedá všetkým
zákonným hľadiskám stanoveným pre ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 Tr. zák.

Odvolací súd sa nestotožnil s názorom obžalovanej uvedeného v jej odvolaní, podľa ktorého by mal byť
trest uložený okresným súdom neprimerane prísny, pričom takto uložený trest obžalovanej je vymeraný
aj v súlade s požiadavkou primeranosti a humánnosti.

Odvolací súd považuje za vecne správny aj výrok o zaradení obžalovanej do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a/, ods. 4 Tr. zák., keďže
obžalovaná nebola doteraz súdne trestaná, nie je kriminálne narušenou osobou, doteraz sa žiadnej
trestnej činnosti nedopustila, nebola doteraz vo výkone trestu a jej náprava aj podľa záverov odvolacieho
súdu bude lepšie zabezpečená v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Nad rámec

úvah okresného súdu odvolací súd v tejto súvislosti len dodáva, že pri aplikácii ustanovenia § 48 ods. 4
Tr. zák. nie je súd viazaný ustanovením § 48 ods. 2 Tr. zák. Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že vecne
správny je i výrok o uloženom ochrannom protitoxikomanickom liečení ústavnou formou obžalovanej
podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák.

Krajský súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok okresného súdu je dostatočne jasný, zrozumiteľný,
dostatočne zdôvodnený a majúci v celom rozsahu oporu v zákone.

Z hľadiska doteraz uvedených dôvodov je zrejmé, že odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky
prokurátora a obžalovanej za opodstatnené, nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo

výrokoch o treste na podklade podaných odvolaní, a preto odvolania prokurátora a obžalovanej ako
nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.