Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. marec 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 10Csp/19/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317200846
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Gildeinová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8317200846.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v právnej veci žalobcu Štátny fond rozvoja

bývania, Lamačská cesta 8, Bratislava, IČO: 31 749 542, zast. Advokátskou kanceláriou AENEA Legal
s.r.o., Jozefská 3, Bratislava proti žalovaným 1) Q. Č., nar. X.X.XXXX, bytom Č. XXX, 2) W. Č., nar.
X.XX.XXXX, bytom Č. XXX o zaplatenie 17 146,18 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a 2. rade súd p o v i n n í zaplatiť žalobcovi sumu 17 146,18 eur spolu s nesplateným
zmluvným úrokom vo výške 759,72 eur, nesplateným úrokom z omeškania vo výške 104,40 eur, úrokom
z omeškania vo výške 8,05% ročne od 12.12.2015 zo sumy 17 146,18 eur do zaplatenia a to všetko do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu

plnenia povinnosť ostatných žalovaných.

V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

Priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 79,64% voči žalovaným v 1. a 2. rade.

O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaných uhradiť mu sumu 17 146,18
eur spolu s nesplateným zmluvným úrokom ku dňu 9.11.2015 vo výške 759,72 eur, zmluvným úrokom
vo výške 3,60 % ročne od 12.12.2015 z nesplatenej istiny vo výške 17 146,18 eur do zaplatenia,
nesplateným úrokom z omeškania vo výške 104,40 eur, úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne
od 12.12.2015 z nesplatenej istiny vo výške 17 146,18 eur do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 1
790,59 eur, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 251,09 eur a trovy konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že zohľadňujúc aktuálne platnú legislatívu vymedzujúcu rámec
fungovania a činnosti žalobcu, je možné konštatovať, že nevykonáva svoju činnosť nezávisle a
samostatne v miere typickej pre subjekty vykonávajúce štandardné obchodné a podnikateľské činnosti,
nakoľko ex lege podlieha správe Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej
republiky, hospodári podľa schváleného rozpočtu zapojeného finančnými vzťahmi na rozpočet
Ministerstva, o zmenách v jeho rozpočte rozhoduje minister sám alebo po predchádzajúcom písomnom
súhlase Ministerstva financií Slovenskej republiky, podlieha kontrole svojej činnosti Ministerstvom, jeho

základný vnútorný predpis upravujúci jeho organizáciu a činnosť podlieha schváleniu Ministerstva.
Napriek skutočnosti, že pre posúdenie statusu určitej fyzickej alebo právnickej osoby ako dodávateľa
v rámci spotrebiteľských právnych vzťahov, je ej súkromnoprávny alebo verejnoprávny charakterirelevantný, neznamená to bez ďalšieho, že každý subjekt verejného práva je automaticky dodávateľom
na účely spotrebiteľských zmlúv iba z titulu poskytovania určitej služby alebo výkonu určitej činnosti.
Na základe Zmluvy o poskytnutí podpory č. XXX/XXXX/XXXX bol žalovaným poskytnutý úver vo výške

23 235,74 eur pri základnej úrokovej sadzbe 3,1 % p.a. s lehotou splatnosti 30 rokov. Žalobca zaslal
žalovaným výzvu na úhradu zo dňa 2.6.2015, v ktorej ich vyzval, aby uhradili svoj dlh na omeškaných
splátkach vo výške 990,35 eur. Uvedenú výzvu si žalovaný v prvom rade neprevzal v odbernej lehote
a žalovaný v druhom rade si výzvu prevzal dňa 8.6.2015. Napriek výzve na úhradu nedošlo zo strany
žalovaných k úhrade vyššie uvedeného dlhu na omeškaných splátkach. Žalovaní mali zlú platobnú

disciplínu, mesačné splátky neuhrádzali pravidelne a v dohodnutej výške, v niektorom mesiaci uhradili
časť splátky, čím sa dostali do omeškania so zvyšnou časťou splátky, následne neskôr uhradili vyššiu
čiastku, ktorá sa započítala s niektorými dlžnými splátkami, s ktorými už žalovaní boli v omeškaní.
Žalovaní neuhrádzali splátky riadne a včas v mesiacoch: 1/2015 - 10/2015, 12/2014 - 10/2014 ako aj
ďalšiepredchádzajúcesplátky.Žalovaníbolikdátumu2.11.2015vomeškanísúhradou14splátok,došlo
k splneniu podmienky ustanovenia článku VIII. bod 4. Zmluvy o úvere oprávňujúcej žalobcu odstúpiť od

Zmluvy o úvere a požadovať zaplatenie pokuty vo výške 10 % z celej dlžnej sumy, t. j. zo súčtu zostatku
istiny a úroku do termínu 30 dní odo dňa písomného vyzvania dlžníka veriteľom.
V ďalšom uviedol, že má za to, že vzťah založený medzi ním a žalovanými je obchodnoprávnym
vzťahom, a to konkrétne vzťahom zo zmluvy o úvere, ktorá je ako zmluvný typ upravená v ustanoveniach
§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Vzhľadom k zlej platobnej disciplíne sa žalovaní dostali ku

dňu 2.11.2015 do omeškania s úhradou 14 pravidelných mesačných splátok. Žalobca preto odstúpil
od Zmluvy o úvere podaním dňa 9.11.2015, čím sa celý dlh stal splatným. Zásielku obsahujúcu
odstúpenie od zmluvy žalovaný v prvom rade prevzal dňa 11.11.2015 a žalovaný v druhom rade si
zásielku v odbernej lehote nevyzdvihol, deň uloženia zásielky 11.11.2015. V odstúpení boli vyzvaní
na zaplatenie dlžnej sumy v lehote 30 dní od doručenie odstúpenia. Žalobca dal do pozornosti,

že výzva na úhradu bola zasielaná skôr ako samotné odstúpenie, ktoré bolo žalovaným doručené
riadne avšak žalovaný v druhom rade si zásielku v odbernej lehote neprevzal. To znamená, že
žalovaní sa pred zaslaním samotného odstúpenia mali možnosť dozvedieť o tom, že sú v omeškaní s
úhradou pravidelných mesačných splátok vyplývajúcich z ustanovenia článku V. Žalobca poukázal na
ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka a jeho aplikáciu v danej veci a tiež na rozsudok Najvyššieho

súdu Českej republiky sp. zn. 33 Cdo 113/2008 z 09.02.2010, Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn.
43Cob/239/2015, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 143/1998.
Vznikol mu aj nárok na zmluvnú pokutu v zmysle článku VIII. bod 4. Zmluvy o úvere nasledovne: (17
146,18 + 759,72) x 10 : 100= 1 790,59.
V ďalšom žalobca poukázal na ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. a to § 1 ods. 3 písm. p) uviedol, že v

kontextetohtozákona,zmluvauzatvorenámedzistranamisporuniejezmluvouospotrebiteľskomúvere.
Žalobca je účelovým fondom, ktorý bol zriadený na plnenie osobitných úloh štátu, t. j. financovanie
priorít štátnej bytovej politiky schválených vládou Slovenskej republiky pri rozširovaní a zveľaďovaní
bytového fondu. Za pojmový znak podnikania „za účelom dosiahnutia zisku" možno považovať vtedy,
keď hlavným účelom podnikania je dosiahnutie zisku (majetkového prospechu), t.j. vyvíjaná činnosť

podnikateľa s úmyslom dosiahnutia zisku. Zdôraznil, že účelom činnosti ŠFRB nie je dosahovanie
zisku. Činnosť, ktorú žalobca vykonáva, nemožno kvalifikovať ako obchodnú alebo podnikateľskú,
nakoľko nespĺňa všetky jej taxatívne vymedzené pojmové znaky. Žalobca, ako právnická osoba zriadená
Zákonom o ŠFRB, je účelovým fondom, ktorý v zmysle legálnej definície pojmu spotrebiteľská zmluva
v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nespĺňa pojmové znaky dodávateľa, t.j. Zmluva o poskytnutí

podpory uzatvorená medzi ním a žalovanými nie je preto spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka.
Ustanovenie § 261 Obchodného zákonníka vyjadruje spôsob úpravy obchodných záväzkových vzťahov,
t.j. upravuje podmienky, po splnení ktorých sa obligatórne uplatní úprava Obchodného zákonníka v
záväzkových vzťahoch. Ide o povahu, resp. podstatu samého vzťahu, a to bez ohľadu na povahu

účastníkov záväzkových vzťahov. V týchto prípadoch nie je rozhodujúci subjekt, ale objekt záväzkového
vzťahu, t.j. dominantným znakom týchto vzťahov je obsahová stránka a nie vlastnosť subjektu - môže
vzniknúť medzi osobami, ktoré nemajú povahu podnikateľských subjektov (nepodnikatelia). Z dikcie
tohto zákonného kogentného ustanovenia, ktoré má prednosť pred zmluvnou úpravou, vyplýva, že
vymenované záväzkové vzťahy sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov,

ide o absolútny obchodný záväzkový vzťah. Zmluva o úvere je úverovou zmluvou uzatvorenou podľa §
497 Obchodného zákonníka, to znamená, že na ustanovenia Zmluvy o úvere sa vzťahujú právne normy
Obchodného zákonníka. Ustanovenia § 261 ods. 6 ako i ustanovenie § 263 Obchodného zákonníka
pôsobia ako ius cogens, t.j. aplikáciu týchto zákonných ustanovení zmluvné strany v ich právnomvzťahu nemôžu vylúčiť. Vzhľadom na explicitnosť ust. § 261 ods. 6 v korelácii s ust. § 263 Obchodného
zákonníka nemôžu zmluvné strany žiadnou interpretáciou eliminovať použitie všeobecných ustanovení
o obchodných záväzkových vzťahoch v ich záväzkových vzťahoch. Takáto interpretácia by viedla

k obchádzaniu zákona - Obchodného zákonníka, ktorý má v tejto časti vo vzťahu k Občianskemu
zákonníku vzťah predpisu lex specialis. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 120/2010 z 29.03.2012.
Žalovaní spolu sa dostali do omeškania s úhradou celkovej dlžnej sumy v zmysle odstúpenia ku dňu
12.12.2015 (dátum prevzatia odstúpenia posledným zo Žalovaných po uplynutí lehoty 30 dní v zmysle

ustanovenia článku VIII. bod 4. Zmluvy o úvere). Základná úroková sadzba ECB k 31.05.2016 (prvý deň
omeškania) je 0,05 % p.a. a zvýšená o 8 percentuálnych bodov predstavuje výšku úroku z omeškania,
t.j. 8.05 % p.a..
Vzmysleustanovenia§121ods.3Občianskehozákonníka;„Príslušenstvompohľadávkysúúroky,úroky
z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením." Náklady spojené s uplatnením
pohľadávky sú vo výške 434,32: náklad za odstúpenie od zmluvy o úvere 2015 - úkon v sume 353,54

eur, režij. pauš. v sume 8,39 eur, 20 % DPH v sume 72,39 eur.

3. Spolu so žalobou predložil žalobca odstúpenie od úverovej zmluvy zo dňa 9.11.2015, doručenku
adresovanú žalovanému v druhom rade, neprevzatú - dátum vrátenia 30.11.2015, dátum uloženia
11.11.2015, prevzatú doručenku žalovanou v prvom rade dňa 11.11.2015, rozhodnutie o povinnosti

platiť zvýšený úrok zo dňa 10.6.2005, zvýšenie mesačnej splátky zo dňa 16.6.2005, výzvu na úhradu
dlhu - upomienka 2 zo dňa 2.6.2015, doručenka o neprevzatí výzvy žalovanou v prvom rade - deň
uloženia zásielky 8.6.2015, doručenka o prevzatí výzvy žalovaným v druhom rade dňa 8.6.2015, zmluvu
o poskytnutí podpory uzavretej podľa zákona NR SR 124/1996 Z.z. o štátnom fonde rozvoja bývania v
znení neskorších predpisov č. XXX/XXXX/XXXX zo dňa 24.9.2002, históriu pohybov na účte

4. Na základe predložených dokladov súd zistil, že strany sporu uzatvorili Zmluvu o poskytnutí
podpory podľa ustanovenia zák. NR SR č. 124/1996 z.z. č. XXX/XXXX/XXXX. Predmetom zmluvy bolo
poskytnutie podpory žalovaným z prostriedkov fondu vo výške 700 000, - Sk (23 235 eur).
Podľa čl. IV. Zmluvy, sa žiadateľ (žalovaní) zaviazal splatiť fondu celý úver so základnou úrokovou

sadzbou 3,1 % na účet v banke. Zároveň sa zaviazal, že dlh, ktorý sa skladá s úveru a úrokov bude
splácať pravidelnými mesačnými splátkami a to tak, že platba bude vykonaná vždy do 15. kalendárneho
dňa nasledujúceho po mesiaci počas celej lehoty splatnosti úveru. Prvá až 359 splátka bola vo výške
2 990 Sk (99,25 eur) a posledná vo výške zostatku dlhu. Začatie splácania bolo určené 3 mesiace po
uzavretí zmluvy.

V zmysle čl. VII., bod 7.1. Zmluvy, v súlade s ustanoveniami § 546 až 560 Občianskeho zákonníka
je návratnosť zabezpečená uzavretím poistnej zmluvy v poisťovni. Dlžník je povinný predložiť overenú
kópiu poistenej zmluvy, kde predmetom poistenia je poistenie podpory vo forme úveru.
Podľa čl. VII., bod 7.4. Zmluvy, v prípade, ak veriteľ zistil, že dlžník zrušil ručenie vo forme poistenia
úveru, má právo odstúpiť od zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru a dlžník je povinný uhradiť

zmluvnú pokutu vo výške 20 % zo zostatku úveru a vrátiť jednorázovo do 60 dní od doručenia výzvy
zostatok úveru. Takéto konanie sa považuje za zvlášť hrubé porušenie zmluvy.
Podľa čl. VIII., bod 8.4. Zmluvy, v prípade, ak dlžník je v omeškaní s úhradou ktorejkoľvek splátky
dlhšie ako 6 mesiacov, je fond oprávnený po doručení výzvy k vyrovnaniu splátok od zmluvy odstúpiť
jednostranne, ak nebudú splnené podmienky uvedené vo výzve. Veriteľ môže od zmluvy odstúpiť

jednostranne aj v tých prípadoch, ak dlžník závažným spôsobom porušil zmluvu a to napríklad
opakovaným nesplácaním úveru, porušením stavebných predpisov, zmenou stavby bez súhlasu veriteľa
a pod.
Žalobca výzvou k úhrade - upomienka č.2. zo dňa 2.6.2015 žalovaných vyzval na úhradu omeškaných
splátok vo výške 990,35 eur a to v lehote 7 dní od doručenia výzvy. Výzva bola žalovanej v prvom rade

doručená dňa 8.6.2015 a žalovaný v druhom rade si zásielku v odbernej lehote neprevzal.
Žalobca písomne dňa 9.11.2015 odstúpil od úverovej zmluvy č. XXX/XXXX/XXXX a to pre omeškanie s
úhradou 14 splátok v celkovej výške 1 481,06 eur. Odstúpenie od zmluvy bolo žalovanej v prvom rade
doručené dňa 11.11.2015 a žalovanému v druhom rade fikciou doručenia dňa 11.11.2015.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 17.3.2017 uviedol, že si dovoľuje poukázať na pripravované
zmeny v zákone č. 150/2013 o štátnom fonde rozvoja bývania. Pri posudzovaní činnosti žalobcu
je potrebné vychádzať zo základných ustanovení zákona o ŠFRB, podľa ktorých je financovanie
priorít štátnej bytovej politiky schválených vládou SR pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fonduprostredníctvom fondu. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca ako verejná inštitúcia je výslovne zriadený
s cieľom a funkciou naplniť celospoločenský prospešný účel v rámci štátnej bytovej politiky. Už samotná
skutočnosť, že vyššie špecifikovaným spôsobom je základný účel a dôvod zriadenia žalobcu popísaný v

dôvodovej správe k všeobecne záväznému právnemu predpisu a samotný žalobca je zriadený zákonom
o ŠFRB, v ktorého rámcoch je oprávnený a povinný konať, nesporne nasvedčuje tomu, že výkon
činnosti Žalobcu nemá žiadny z pojmových znakov podnikateľskej činnosti. Nevykonáva obchodnú resp.
podnikateľskú činnosť za účelom dosiahnutia zisku, ktorý by sa následne prerozdeľoval.
Žalobca poukázal na ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka a uviedol, že zmluva o poskytnutí

podpory vo forme úveru, ktorú uzatvára žalobca nemôže byť označovaná ako spotrebiteľská zmluva,
nakoľko nie je splnená podmienka subjektu na strane žalobcu, ktorý nenapĺňa pojmové znaky
dodávateľa tak ako to vymedzujú ustanovenia § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Dodávateľom
a tým aj zmluvnou stranou spotrebiteľskej zmluvy môže byť len osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Činnosť žalobcu nemožné subsumovať pod podnikateľskú ani obchodnú činnosť vzhľadom k tomu,

že nevytvára zisk za účelom jeho následného prerozdelenia. Zákon o ŠFRB pojem zisk ako taký
neupravuje, naopak taxatívnym spôsobom vymedzuje v § 3 pojem príjem, ktorý je možno použiť len
zákonom stanoveným spôsobom.
Žalobca poukázal na ustanovenia § 1 ods. 3 písm. p zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého
spotrebiteľským úverom nie je úver poskytovaný na účely podľa osobitných predpisov pre obmedzený

okruh osôb vo verejnom záujme a za úrokové sadzby nižšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu,
alebo bezúročný úver, alebo za iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie ako tie, ktoré
prevládajú na finančnom trhu, a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako úrokové sadzby prevládajúce
na finančnom trhu. Úver poskytnutý žalobcom je poskytnutý na účely podľa osobitných predpisov - zákon
oŠFRB,preobmedzenýokruhosôb-žiadateľommôžebyťlenosoba,ktorásplnípodmienkyvymedzené

v zákone, vo verejnom záujme - financovanie priorít štátnej bytovej politiky, za úrokové sadzby nižšie
ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, alebo bezúročný úver, za iných podmienok, ktoré sú pre
spotrebiteľa výhodnejšie - napr. poskytnutie nenávratného príspevku popri podpore vo forme úveru.

6. Vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 13.4.2017 žalobca uviedol a poukázal na

ustanovenia § 52 ods. 3 občianskeho zákonníka. Pre posúdenie statusu Žalobcu a jeho kompetencií
je okrem základného všeobecne záväzného právneho predpisu vymedzujúceho jeho postavenie,
účel a kompetencie, ktorým je zákon Č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení
neskorších predpisov (ďalej ten „Zákon o ŠFRB"), potrebné spomenúť aj samotnú dôvodovú správu
k Zákonu o ŠFRB. Práve dôvodová správa vymedzuje Žalobcu ako verejnú inštitúciu správajúcu sa

striktne v medziach ustanovujúcej národnej legislatívy a ako právnickú osobu zriadenú na financovanie
priorít štátnej bytovej politiky pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu, ktorým je nová bytová
výstavba realizovaná v bytových alebo rodinných domoch a zveľaďovaní bytového fondu, ktorým je
obnova bytového fondu realizovaná modernizáciou alebo rekonštrukciou spoločných častí a spoločných
zariadení bytového domu, odstránením systémovej poruchy bytového domu a zateplením bytovej

budovy.
Zuvedenéhojezrejmé,žeŽalobcaakoverejnáinštitúciajevýslovnezriadenýscieľomafunkciounaplniť
celospoločenský prospešný účel v rámci Štátnej bytovej politiky. Opäť citujúc dôvodovú správu je cieľom
štátnej bytovej, pri realizácii ktorých zohráva fond (t.j. Žalobca) jednu z kľúčových úloh, je postupné
zvyšovanie celkovej úrovne bývania tak, aby bolo bývanie pre obyvateľstvo dostupné a aby si každá

domácnosť mohla zabezpečiť primerané bývanie.
Užsamotnáskutočnosť,ževyššiešpecifikovanýmspôsobomjezákladnýúčeladôvodzriadeniaŽalobcu
popísaný v dôvodovej správe k všeobecne záväznému právnemu predpisu a samotný Žalobca je
zriadený Zákonom o ŠFRB, v ktorého rámcoch je oprávnený a povinný konať, nesporne nasvedčuje
tomu, že výkon činnosti Žalobcu nemá žiadny z pojmových znakov podnikateľskej činnosti (podnikania) v

zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Obchodný zákonník") {Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne
podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.)
Žalobca má za to, že je úplne zrejmé s ohľadom na znenie Zákona o ŠFRB, dôvodovej správy, ako aj z
faktického výkonu pôsobnosti Žalobcu, že (i) jeho činnosť nie je uskutočňovaná za účelom dosiahnutia

zisku (Žalobca totiž môže poskytovať aj úvery s 0% úrokom, t.j. de facto bezúročné) a jeho prostriedky
v zmysle dôvodovej správy k ustanoveniu § 3 Zákona o ŠFRB sú používané na poskytovanie úverov,
nakoľko Žalobca funguje na báze revotvingu, (ii) Žalobcu nie je možné subsumovať pod žiadny zo
subjektov definovaných Obchodným zákonníkom v ustanovení § 2 ods. 2 písm. a) až d) ako „podnikateľ",(iii) Žalobca nevykonáva svoju činnosť samostatne, ale striktne v medziach Zákona o ŠFRB pod priamou
kontrolou a správou (Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.
O skutočnosti, že činnosť Žalobcu nie je zameraná a vykonávaná s cieľom dosiahnutia zisku, ale s

cieľom naplnenia všeobecne prospešného záujmu vyplývajúceho zo štátnej bytovej politiky, svedčí aj
ďalšie ustanovenie dôvodovej správy k § 4 Zákona o ŠFRB, v zmysle ktorého „Prostriedky fondu (t.j.
Žalobcu) sú v rozhodujúcej miere používané na poskytovanie podpory. V súlade s ďalším ustanovením
je možné prostriedky fondu použiť na správu fondu, avšak len v zákonom limitovanom rozsahu (3%
zročných zdrojov fondu okrem finančných prostriedkov získaných zo štátneho rozpočtu). Odmeňovanie

zamestnancov fondu sa uskutočňuje v súlade s predpismi, ktoré platia všeobecne na odmeňovanie
zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme."
Žalobca teda nie je subjektom, ktorý cielene vytvára zisk, resp. ktorý by bol oprávnený svoje zdroje
označené ako zisk vyplácať svojmu vedeniu alebo zamestnancom, v dôsledku čoho u neho absentuje
hlavný účel podnikateľskej a obchodnej Činnosti. V danom fakte spočíva jeden z hlavných rozdielov
medzi Žalobcom a subjektom dodávateľa ako ho chápu normy spotrebiteľského práva Slovenskej

republiky (či už samotný Občiansky zákonník alebo Zákon o SÚ). V zmysle ustanovenia § 2 písm. b)
Zákona o SÚ je pojem „veriteľ, ktorý možno chápať na účely spotrebiteľských úverov za ekvivalent pojmu
„dodávateľ" podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka definovaný ako „fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činností', teda
opäť je jedným z pojmových znakov poskytovanie úveru v rámci podnikateľskej činnosti veriteľa. Žalobca

má za to, že aj keby u neho neboli naplnené explicitné vylučovacie podmienky pre aplikáciu Zákona
o SÚ uvedené v ustanovení § 1 ods. 3 Zákona o SÚ (negatívne vymedzenie spotrebiteľského úveru)
aplikácia Zákona o SÚ na činnosť Žalobcu by bola vylúčená práve z dôvodu nenaplnenia zákonných
pojmových znakov veriteľa spotrebiteľských úverov.
1. úver Žalovaných je zabezpečený záložným právom na nehnuteľnosť financovanú zo zdrojov Žalobcu;

a súčasne
2. samotný úver poskytnutý zo strany Žalobcu Žalovaným bol účelovo určený na obstaranie bytu jeho
výstavbou v rodinnom dome (§ 6 ods. 1 písm. a) bod 1 Zákona o ŠFRB); a súčasne
3. Úver bol poskytnutý Žalovaným na účely podľa osobitných predpisov, konkrétne na účel obstarania
bytu podľa Zákona o ŠFRB, pre obmedzený okruh osôb (Žalovaní museli spĺňať Zákonom o ŠFRB

výslovne stanovené kritériá) vo verejnom záujme a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako úrokové
sadzby prevládajúce na finančnom trhu, je nesporné, že v plnom rozsahu ho je možné subsumovať pod
negatívny výpočet spotrebiteľských úverov podľa Zákona o SÚ a tým teda úplne vyňať spod pôsobnosti
Zákona o SÚ.

7. Podaním doručeným súdu dňa 27.4.2017 žalobca špecifikoval žalovanú sumu. Žalovaná je suma 17
146,18 eur, pričom tu nie sú započítané žiadne úroky, úroky z omeškania, poplatky ani zmluvné pokuty.
Žalobca odstúpil od Zmluvy o úvere podaním zo dňa 09.11.2015, čím sa celý dlh stal splatným.
Žalovaní vykonávali úhrady jednotlivých splátok v zmysle Histórie pohybov na účte (predložená spolu
so žalobou) označených ako „kredit", pričom sumy označené slovom „chýba" predstavujú rozdiel medzi

tým čo boli Žalovaní povinní zaplatiť za konkrétny rok a sumou, ktorú reálne v danom roku zaplatili:
- v roku 2003 uhradili sumu 1.191,00 EUR, v roku 2004 uhradili sumu 1.191,00 EUR,
v roku 2005 uhradili sumu 1.191,00 EUR - chýba 26,16 EUR,
- v roku 2006 uhradili sumu 1.191,00 EUR - chýba 78,48 EUR,
- v roku 2007 uhradili sumu 1.501,83 EUR,

- v roku 2008 uhradili sumu 1.057,90 EUR - chýba 211,58 EUR,
- v roku 2009 uhradili sumu 1.269,48 EUR,
- v roku 2010 uhradili sumu 846,32 EUR - chýba 423,16 EUR,
- v roku 2011 uhradili sumu 1.375,27 EUR,
- v roku 2012 uhradili sumu 1.163,69 EUR - chýba 105,79 EUR,

- v roku 2013 uhradili sumu 846,32 EUR - chýba 423,16 EUR,
- v roku 2014 uhradili sumu 1.798,43 EUR,
- v roku 2015 uhradili sumu 0,00 EUR - chýba 1.057,90 EUR.
Žalovaní realizovali poslednú úhradu dňa 12.09.2014. Žalovaní po podaní žaloby zo dňa 30.01.2017
nevykonali žiadnu úhradu.

Podľa článku IV. (Splácanie úveru) bod 1. Zmluvy o úvere: „Žiadateľ sa zaväzuje splatiť fondu celý úver
so základnou úrokovou sadzbou vo výške 3,1 % na účet v banke, ktorý fond ako veriteľ oznámi písomne
dlžníkovi do 45 dní odo dňa uzavretia tejto zmluvy. Dlžník sa zároveň zaväzuje, že dlh, ktorý sa skladá zúveru a úroku bude splácať pravidelnými mesačnými splátkami, a to tak, že platba bude vykonaná vždy
do 15. kalendárneho dňa nasledujúceho mesiaca počas celej lehoty splatnosti úveru.
V zmysle uvedeného ustanovenia sa zmluvné strany dohodli, že splatnosť jednotlivých splátok je vždy

do 15. kalendárneho dňa nasledujúceho mesiaca počas celej lehoty splatnosti úveru.
Žalovaní boli k dátumu 02.11.2015 v omeškaní so 14 splátkami, čím došlo k splneniu podmienky
ustanovenia článku VIII. bod 4. Zmluvy o úvere oprávňujúcej Žalobcu odstúpiť od zmluvy a požadovať
vrátenie celého zostatku úveru vrátane prislúchajúceho úroku ako i zaplatenie pokuty vo výške 10 % z
tejto dlžnej sumy do termínu 30 dní odo dňa doručenia výzvy dlžníkovi.

Žalobca odstúpil od Zmluvy o úvere podaním zo dňa 09.11.2015, čím sa celý dlh stal splatným.
Žalovaní sa dostali do omeškania s úhradou celkovej dlžnej sumy v zmysle Odstúpenia ku dňu
12.12.2015 (dátum prevzatia odstúpenia posledným zo Žalovaných po uplynutí lehoty 30 dní v zmysle
ustanovenia článku VIII. bod 4. Zmluvy o úvere).
Žalobca je toho názoru, že v predmetnom prípade nejde o čiastkové plnenie, pri ktorých sa splátky
premlčujú samostatne podľa § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka, ale ide o jedno plnenie, pri ktorom

splatnosť nastala splatnosťou celého úveru.
Žalobca ďalej uviedol ,že nakoľko ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka je lex specialis k
všeobecným ustanoveniam Obchodného zákonníka o odstúpení od zmluvy, Žalobca si uplatňuje okrem
úroku z omeškania aj zmluvný úrok vyplývajúci z ustanovenia článku IV. Zmluvy o úvere.
Žalobca ďalej uviedol, že v zmysle § 506 Obchodného zákonníka je oprávnením veriteľa požadovať

vráteniedlžnejsumyajsúrokmi.Požiadavkavrátiťposkytnutépeňažnéprostriedky(dlžnúsumu)vyplýva
zo zmluvy o úvere. Aj povinnosť platiť úrok z nevrátenej časti úveru vyplýva zo zmluvy o úvere a trvá,
resp., pokračuje aj po účinnosti odstúpenia veriteľa od zmluvy.
Je nepochybné, že ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka po odstúpení od zmluvy požaduje
vrátenie nielen dlžnej sumy, ale aj úrokov ako ceny poskytnutých peňazí. Preto je opodstatnené, aby

po odstúpení od zmluvy o úvere podľa 6 SOS Obchodného zákonníka dlžník naďalej platil tak úroky
z úveru, ako aj úroky z omeškania, ktoré sú buď zmluvne dojednané, alebo zákonné (§ 369 ods. 1
Obchodného zákonníka).
Vzhľadom na vyššie uvedené Žalobca žalobou v konaní neuplatňuje nárok na zaplatenie omeškaných
splátok, ale nárok na zaplatenie celkového dlhu v dôsledku odstúpenia od Zmluvy o úvere.

8. Podľa § 1 zákona č. 124/1996 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania ( ďalej len ,,Zákon“), zriaďuje
sa Štátny fond rozvoja bývania 1) (ďalej len "fond") ako účelový fond na financovanie štátnej podpory
(ďalej len "podpora") výstavby bytov a ubytovní, dodatočného zateplenia bytových domov a rodinných
domov, stavebných úprav bytových domov, odstránenia statických chýb bytových domov a dokončenia

rozostavaných objektov bývalej komplexnej bytovej výstavby, prostredníctvom ktorého sa uskutočňuje
pomoc štátu pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu. Fond je právnická osoba so sídlom v
Bratislave.
Podľa § 3 Zákona, zdrojmi fondu sú
a) splátky úverov poskytnutých z fondu,

b) splátky úrokov z úverov poskytnutých z fondu,
c) sankcie za porušenie zmluvných podmienok alebo za odstúpenie od zmluvy, alebo za neoprávnené
použitie podpory poskytnutej z fondu,
d) úroky z prostriedkov fondu uložených v banke,
e) príspevky poskytnuté z Fondu národného majetku Slovenskej republiky za podmienok ustanovených

osobitným predpisom,
f) úvery z domácich a zahraničných zdrojov, g) dary, h) dotácie zo štátneho rozpočtu,
i) ďalšie zdroje, ak tak ustanoví osobitný predpis.

Podľa§12zákona,nazákladerozhodnutiapodľa§11ods.9uzavriefondsožiadateľomzmluvu.Zmluva

musí obsahovať najmä
a) údaje o zmluvných stranách,
b) účel, výšku a druh poskytovanej podpory,
c) spôsob plnenia záväzkov zmluvných strán,
d) zabezpečenie záväzkov,

e) bezhotovostný spôsob úhrady z podpory,
f) technické podmienky stavby a dĺžku času jej uskutočnenia,
g) sankcie za porušenie zmluvných podmienok,
h) spôsob kontroly plnenia zmluvných podmienok a dôsledky ich nedodržaniai) ak je žiadateľom osoba podľa § 7 písm. a), tak aj minimálny čas, v ktorom bude stavbu užívať on
alebo jeho rodinní príslušníci.

Podľa § 4 ods. 1 Zákona, prostriedky fondu možno použiť na
a) podpory poskytované na účel uskutočnenia pomoci štátu pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového
fondu,
b) správu fondu,
c) poskytovanie štátnej prémie podľa osobitného predpisu. Účel podpory vyplýva z § 5 cit. zák.

9. Uvedený zákon bol zrušený a nahradený zákonom č. 607/2003 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania
a ten bol zrušený a nahradený zákonom č. 150/2013 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania.

10. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka účinného v čase vzniku
každého zmluvného vzťahu ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez

ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476),
zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o
prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení
akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom
účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716) .

11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

13. Podľa § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej

zákonom alebo na základe zákona.

14. Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,OZ“), od zmluvy môže
účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

15. Podľa § 48 ods. 2 OZ, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym
predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

16. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ ( účinného od 13.7.2014 ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

17. Podľa § 53 ods. 1 až 3 a ods. 5 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.18. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so

zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

19.Podľa§54ods.1a2OZ,zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,

ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

20. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

21. Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

22. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

23. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

24. Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to
nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada.

25. Podľa § 511 ods. 1 OZ, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi
splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak
dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

26. Podľa § 559 OZ splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

27. Podľa § 517 ods.1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

28.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím
predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom §3 stanovuje, že výška úrokov z

omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

29. Podľa § 3 ods.1, ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase omeškania,
výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania
omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa
výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom
trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto

polroka.30. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

31. Podľa § 2 ods.1 písm. a) a b)zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä
pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva
výrobky alebo poskytuje služby.

32. Podľa § 23a ods. 1 uvedeného zákona, typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva,
ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy neovplyvňuje.

33.Podľačl.2písm.c)SmerniceRadyč.93/13/EHSz5.apríla1993,predajcaalebododávateľznamená
akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná za účelom

vzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo profesii bez ohľadu na to či má verejnú alebo
súkromnú formu vlastníctva.
Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za
individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu
podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že
určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek

tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré

podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované
v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má
interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi
stanovenými v článku 7.
Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé

podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme
spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému

uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo
dodávateľov

34. Súd je toho názoru, že daný spor je potrebné v prvom rade posúdiť v kontexte vyššie uvedenej
smernice a túto smernicu je potrebné využiť ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho

poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom
Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98,
C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Y. Q. N. und W. A. W. proti X. Q.. W. U. V., X.
J. D. O., Q. O. a A. B. E., v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.

Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné
prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa
pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu
pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.
Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady

č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník
Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Uvedenou novelou sa zároveň zakotvil v
Občianskom zákonníku inštitút spotrebiteľskej zmluvy - § 52 a nasl., aj keď dovtedy obdobne upravovalzmluvy medzi dodávateľom a spotrebiteľom zákon o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb. a to ako tzv.
zmluvy typové.
V danej právnej veci je nesporné, že medzi stranami sporu bola uzatvorená tzv. typová zmluva a v

zmysle novely Občianskeho zákonníka zák. č. 150/2004 Z.z. sa táto zmluva dostala do režimu zmluvy
spotrebiteľskej s poskytnutím ochrany slabšej zmluvnej strany - spotrebiteľa. Samozrejme s poukazom
na nižšie uvedené. Naviac spotrebiteľ v týchto zmluvách nemôže byť znevýhodnený oproti zmluvám
uzavretým po novele uvedeného ustanovenia s rozšírením zákonného pojmu zmlúv spotrebiteľských s
poukazom na smernicu č. 93/13/EHS.

Zároveň je potrebné konštatovať, že v predmetnej veci ide o vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, nakoľko
žalobca ako Štátny fond rozvoja bývania je samostatnou právnickou osobou v zmysle § 1 ods. 2 zákona
č. 124/1996 Z.z. o štátnom fonde rozvoja bývania v znení platnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy,
pričom v § 1 ods. 1 má vymedzený predmet svojej činnosti, teda podporu výstavby bytov a iné činnosti
súvisiace s rozvojom a zveľaďovaním bytového fondu, pričom z § 3 sú zrejmé zdroje tohto fondu, ktorými
súokreminéhoajsplátkyúrokovposkytnutýchzfondu,sankciezaporušeniezmluvnýchpodmienok,ako

aj úroky z prostriedkov fondu uložených v banke. Z uvedeného vyplýva, že ide o právnickú osobu, ktorá
má charakter subjektu hospodáriaceho so ziskom, z čoho vyplýva, že ide vlastne o činnosť obchodnú,
ako aj činnosť poskytovania služieb širokej verejnosti, a preto aj žalobcu je možné subsumovať pod
ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaní sú nepochybne spotrebiteľmi, ktorí služby
a pôsobnosť žalobcu využili v zmysle zákona č. 124/1996 Z.z. a nevystupovali v predmetnom právnom

vzťahu v rámci svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti.
Obdobný názor vyslovil Krajský súd v Prešove vo veci sp. zn. 7Co/1/2016, sp..zn. 1Co/278/2014, sp.
zn. 3Co/302/2015, sp. zn. 3Co/151/2016, Krajský súd v Trnave vo veci sp. zn. 11Co/359/2014, Krajský
súd v Žiline vo veci sp. zn. 11Co/194/2017, Krajský súd Nitra vo veci sp. zn. 9Co/352/2016.
Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých

typov zmlúv. Európska únia venuje ochrane spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Vychádzajúc z
európskej legislatívy aj zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako Občiansky zákonník možno
tiež považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že ich zákon priamo ako spotrebiteľské neoznačuje.
Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku
pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné

právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a
naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany.
Vzhľadom k uvedenému súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu o tom, že predmetný zmluvný
vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským. Súd žalobcovi dáva za pravdu, že na zmluvný vzťah medzi
stranami sporu nie je možné aplikovať ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,

nakoľko aj súd je toho názor, že zmluva uzatvorená medzi stranami sporu nie zmluvou o spotrebiteľskom
úvere, nakoľko tento typ zmluvy je vylúčený z pôsobnosti uvedeného zákona. Aj keď samozrejme súd
nepopiera, že žalobca ako dodávateľ má postavenie trocha odlišné od ostatných dodávateľov, tak ako
to vyplýva zo zákona č. 124/1996 Z.z., aj keď na charaktere zmluvného vzťahu súd trvá a to s poukazom
na čl. 2 Smernice rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách („predajca

alebo dodávateľ" znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich
tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu
na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva).
Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako
spotrebiteľskúzmluvupodľa§52anasl.Občianskehozákonníka,kdesúnajednejstranedodávateľana

druhej strane spotrebitelia, ktorí nemohli individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.
Aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, ako už súd
uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaní ako spotrebitelia, pričom obsah

zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné
predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých
je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.
Súd nespochybňuje aplikáciu Obchodného zákonníka ( ustanovenia § 497 a nasledujúce upravujúce
úverovú zmluvu ) na vznik zmluvy ( jej podstatné náležitosti ), avšak pre celkové posúdenie právneho

vzťahu majú prednosť osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej
úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 54 OZ. Súd preto použil
ustanovenia Občianskeho zákonníka nielen na právne posúdenie právneho vzťahu medzi žalobcom a
žalovanými, ale aj na z toho vyplývajúce účinky omeškania či odstúpenia od zmluvy a jeho účinkov.Právny inštitút odstúpenia od zmluvy je upravený inak v Obchodnom zákonníku, ako aj v Občianskom
zákonníku. Obchodný zákonník v ust. § 349 ods. 1 zánik zmluvy viaže na okamih, keď prejav vôle
oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane. Zánik zmluvy teda nastáva v dobe

účinnosti úkonu, ktorým oprávnená osoba odstúpila od zmluvy. Tým sa Obchodný zákonník odlišuje od
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je
právnym predpisom upravené alebo účastníkmi dohodnuté inak (§ 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Právna úprava odstúpenia od zmluvy obsiahnutá v Občianskom zákonníku je pre spotrebiteľa
výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ vzdať nemohol. V tejto súvislosti ako už bolo

uvádzané je právne významné ust. § 54 ods. 1, 2 OZ v spojení s § 52 OZ.
Predmetná úverová zmluva je teda zmluvou spotrebiteľskou - občianskoprávnou, kde žalobca
(dodávateľ finančných služieb verejného charakteru) vystupuje v pozícii dodávateľa a žalovaní
(nepodnikatelia) v pozícii spotrebiteľov. Na posúdenie uplatneného nároku je v prvom rade potrebné
posúdiť, či došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy.
Vtomtosmeresúdvychádzalzosamotnéhozneniazmluvyuzatvorenejmedzistranamiatokonkrétnečl.

VII. bod 7.3. čl. VIII. bod 8.4., a vzhľadom na listinné dôkazy predložené samotným žalobcom a to výzvy
na zaplatenie, upomienky, výzvu na doplnenie zabezpečenia poskytnutého úveru, je zrejmé, že boli
naplnené dohodnuté dôvody pre odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu. Ten tak aj učinil dňa 9.11.2015
a toto odstúpenie bolo doručované žalovaným a platne doručené. Súd dospel k záveru, že bol naplnený
zmluvný dôvod pre odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu a žalobca následne platne od zmluvy aj

odstúpil. Účinky odstúpenia od zmluvy nastali ku dňu 30.11.2015, t.j. ku dňu, keď sa doporučená zásielka
adresovaná žalovanému v druhom rade ako neprevzatá v odbernej lehote žalovaným v druhom rade.
Ako súd už vyššie uviedol, dôsledky a nároky z odstúpenia od zmluvy posudzoval v zmysle príslušných
ustanovení Občianskeho zákonníka.
Podľa Občianskeho zákonníka v prípade odstúpenia od zmluvy sa zmluva zrušuje s účinkami od

začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia
od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody).
Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 OZ).
Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú
spotrebiteľa nad rámec povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne zhoršujú jeho

postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia úrokov napriek ich zrušeniu
popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa
zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmlúv dohodnutých medzi účastníkmi konania sú
nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku.
Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami

(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod). Aplikačná
prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného
dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je

pre nepodnikateľov výhodnejšia. (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
5MCdo 20/09).
Takéto pravidlo je ustálené v aplikačnej praxi súdov, ktoré riešenie odobril aj Ústavný súd SR v
uznesení pod sp.zn. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19. júna 2013, v ktorom skonštatoval, že prednostným
uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený

v Obchodnom zákonníku nedochádza k porušeniu ústavných práv veriteľa.
Na predmetnú spotrebiteľskú vec v časti o vadnosti právneho úkonu (odstúpenie od zmluvy) dopadá
teda právna úprava občianskeho práva. V danej súvislosti súd poukazuje aj na názor vyslovený
v rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.11.2013 sp.zn. 6Co/2/2013, prípadne na ďalšie
rozhodnutia, v ktorých bola použitá na účely posúdenia dôsledkov odstúpenia od zmluvy v úverovom

právnom vzťahu právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku napr. sp. zn. 6Co 81/2012, 6Co
113/2010, 6Co 218/2012, 6Co 224/2012. Ústavný súd takýto postup neoznačil za ústavne nekonformný
(napr. vec I. ÚS 402/2013), pričom išlo o zásadnú právnu otázku s dopadom na výsledok súdneho sporu
(dualistická právna úprava odstúpenia a premlčania).
Dodávateľ, ktorý naformuloval štandardnú typovú zmluvu, dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie

zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s
účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď, strata výhody splátok).Odstúpenie od úverovej zmluvy má účinky ex tunc, teda spätne ku dňu uzavretia zmluvy, úverová zmluva
by sa tak od začiatku zrušila, pričom v súlade s ust. § 457 Občianskeho zákonníka ak by bola zmluva
zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy je tak povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť všetko, čo
plnením z takejto zmluvy nadobudli (teda vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán), ako výslovne
stanovuje § 457 OZ, ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k zrušenej alebo
neplatnej zmluve.
Žalobcovi by teda aj v tomto prípade vznikol nárok iba na vydanie bezdôvodného obohatenia z

predmetného záväzkového vzťahu so žalovanými.
V tomto smere vychádzal súd zo skutočností uvádzaných žalobcom a z predloženého výpisu z účtu
žalovaných, z ktorého vyplýva, že žalovaní na istine neuhradili ku dňu podania žaloby sumu 17 146,18
eur. V tejto časti súd považoval žalobu za dôvodnú a žalovaných zaviazal žalobcovi túto sumu zaplatiť.
Nakoľko sa žalovaní dostali do omeškania s plnením peňažného záväzku, súd ich zaviazal na zaplatenie
úroku z omeškania z dlžnej sumy vo výške 8,05 % ročne, pričom výška takto uplatneného nároku na

úrok z omeškania je v súlade so zákonnou úpravou, odo dňa požadovaného žalobcom, pričom zohľadnil
aj úhrady žalovaných vykonané po podaní žaloby.
Súd nepovažoval žalobu za dôvodnú ani v časti uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie nákladov
spojených s vymáhaním pohľadávky pred podaním žaloby vo výške 251,09 eur, ktorého nároku sa
domáhal v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nakoľko sa nejedná podľa názoru súdu o

náklady spojené s uplatnením pohľadávky voči žalovaným, nakoľko ako aj sám žalobca uviedol, jedná
sa o náklady spojené s odstúpením od úverovej pozostávajúce z odmeny za úkon právnej služby
zástupcu žalobcu a režijného paušálu. Jedná sa o náklady spojené s úkonom žalobcu, ktorý síce vykonal
vo vzťahu k žalovaným, avšak v dôsledku využitia jeho práva na odstúpenie od úverovej zmluvy v
zmysle dojednaní dohodnutých medzi stranami sporu. Žalobca sám v ostatnom písomnom vyjadrení

uviedol, že odstúpením od zmluvy dochádza k zmene splatnosti pohľadávky. Teda právnym úkonom
realizovaným žalobcom sa zmení čas plnenia dlžníka, pričom takýto úkon, nie je možné považovať za
úkon v súvislosti s ktorým by vznikli náklady vymáhania pohľadávky žalobcu, jedná sa o úkon, ktorým
dlžníka upovedomuje o realizácii svojho práva na odstúpenie od zmluvy a o výške aktuálneho zostatku
pohľadávky, vzhľadom na daný jeho právny úkon, ktorú je dlžník povinný jednorázovo uhradiť.

Náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú spravidla trovy vzniknuté v súvislosti s uplatnením
pohľadávky, a to aj v predsúdnom štádiu (napr. zaobstaranie znaleckého posudku objasňujúceho vznik
a výšku škody, cestovné náklady a iné obdobné náklady, ktoré priamo súvisia s uplatnením pohľadávky).
Tieto náklady sa musia týkať zročnej pohľadávky a musia byť účelne vynaložené na to, aby sa dali
úspešne uplatniť aj v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania. Výnimočne môžu

byť náklady spojené s uplatnením pohľadávky totožné s trovami súdneho konania.
Na základe vyššie uvedené právneho posúdenia súd zároveň zamietol aj návrh v časti zmluvnej pokuty
ako aj v časti zmluvného úroku vo výške 3,60% od 12.12.2015 do zaplatenia, keďže ide o bezdôvodné
obohatenie, kde si strany majú vydať to, čo si navzájom poskytli.

35. Podľa § 255 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.

36. Podľa § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. Celková žalovaná suma bola vo výške 20 051,97 eur. Súd priznal žalobcovi sumu 17 146,18 eur
ako istinu, sumu 759,72 eur ako nesplatený zmluvný úrok a sumu 104, 40 eur ako nesplatený úrok

z omeškania. Celkovo tak priznal sumu 18 010,30 eur. Úspech žalobcu je tak vo výške 89,82% (18
010,30 : 20 051,97 x 100) a úspech žalovaného je vo výške 19,18% (100 - 89,82). Celkový úspech
žalobcu tak predstavuje 79,64% (89,82 - 19,18). O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po
právoplatnosti rozhodnutie vo veci samej.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.