Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. november 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 12C/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118200580
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7118200580.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred sudcom Mgr. Milošom Gregušom v právnom spore žalobcu Q. proti

žalovanému Slovenská republika, za ktorú koná Sociálna poisťovňa so sídlom 29. augusta č. 8, 813 63
Bratislava o náhradu nemajetkovej ujmy 20.000 Eur takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Priznáva žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške náhrady
trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 18.01.2018 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú k
náhrade nemajetkovej ujmy vo výške 20.000 Eur.

2. V žalobe uviedol, že nemajetkovej ujmy sa domáha z dôvodu škody, ktorá mu bola spôsobená
nesprávnym úradným postupom žalovaného na tom skutkovom základe, že žalovaný v rozpore so
skutočnosťou, svojimi rozhodnutiami nesprávne vyčíslil žalobcom údajnú povinnosť uhradiť žalovanému
titulom neuhradených povinných úhrad sumu vo výške 5.015 Eur s prísl. označených ako neuhradené
pohľadávky,ktoréúdajnevzniklinazákladeneuhradenýchplatiebsociálnehoanemocenskéhopoistenia
za obdobie, ktorých sa udané rozhodnutia týkajú.

3. Predmetné sumy vo výške údajného nedoplatku vyčíslil žalovaný na základe rozhodnutí:
č. XXX - XXXXXXXXXX-GCoX / XX zo dňa XX.XX.XXXX,
č. XXX - XXXXXXXXXX-GCoX / XX zo dňa XX.XX.XXXX,
č. XXX - XXXXXXXXXX-GCoX / XX zo dňa XX.XX.XXXX,
č. XXX - XXXXXXXXXX-GCoX / XX zo dňa XX.XX.XXXX.
Tieto rozhodnutia sa stali podkladom nezákonného exekučného príkazu.

4. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že nie je mu ani jasné z akých informácií vychádzal žalobca, na
základe čoho mu určil povinnosť úhrady uvedených odvodových dávok za situácie, kedy preukázateľne
a to už od roku 2006 nie je osobou, ktorej príjem by vôbec dosahoval akúkoľvek započítateľnú sumu,
teda sumu, od výšky ktorej by sa odvíjala povinnosť úhrady príslušnej odvodovej dávky.

5. Žalobca ďalej uviedol, že jeho príjem nepochádzal z výkonu práce a teda predmetu činnosti,

výška príjmu nedosahovala úroveň vyžadovanú zákonom k odvádzaniu akýchkoľvek odvodov, preto
tieto odvody ani neuhrádzal. Neuhrádzal ich aj z toho dôvodu, že k poklesu príjmov žalobcu viedli
predovšetkým nezákonné kroky orgánov štátu - orgánov vystupujúcich v mene Slovenskej republiky, vdanom období a za danú situáciu tak bola, je a aj do budúcna bude zodpovedná výlučne Slovenská
republika, t. j. štát, ako nositeľ všetkých týchto nezákonností vo vzťahu k žalobcovi.

6. Žalobca ďalej uviedol, že všetky uvedené rozhodnutia Sociálnej poisťovne vydala Sociálna poisťovňa
- pobočka Košice. Pobočka Sociálnej poisťovne však nemá právnu subjektivitu. Preto ani nemôže
pod svojim menom vydávať akékoľvek rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu žalobca proti takýmto
rozhodnutiam nepodal odvolanie, pretože podané odvolanie voči takémuto rozhodnutiu by bolo z
pohľadu právnej kultúry právne neprípustné, nulitné a zbytočné. Pretože žalobca považuje uvedené

rozhodnutia za nezákonné, nemal ani dôvod podávať proti nim odvolanie. Takéto rozhodnutie nemohlo
nadobudnúť právoplatnosť, nemohlo sa stať ani exekučným titulom.

7. Keďže žalobca danými rozhodnutiami nesprávne vypočítal jednotlivé predpisy poistného, ako aj z
dôvodu, že uvedené rozhodnutia vydala pobočka Sociálnej poisťovne, ktorá nemá právnu subjektivitu,
takéto rozhodnutia považuje za nezákonné, vydal ich orgán, ktorý prekročil svojím rozhodnutím svoju

právomoc. Z toho dôvodu žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 20.000 Eur ako
náhrady nemajetkovej ujmy. Náhradu trov konania nežiadal priznať.

8. Žalovaný uviedol, že všetky rozhodnutia, ktoré napáda žalobca boli vydané v súlade s § 178 zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, čiže právo pobočky Sociálnej poisťovne vydať predmetné

rozhodnutia jej vyplývalo priamo zo zákona.

9. Čo sa týka predpísaného poistného ako aj predpísaného penále v jednotlivých rozhodnutiach,
Sociálna poisťovňa vychádzala z podkladov, ktoré jej zasielalo finančné riaditeľstvo, čiže nemala dôvod
pochybovať o správnosti týchto údajov. Žalovaný zdôraznil, že všetky rozhodnutia, ktoré napáda žalobca

v tomto spore nadobudli právoplatnosť, zrušené neboli. Poukázal na § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.
z., že právo na náhradu škody možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Žiadne so žalobcom
označených rozhodnutí nebolo zrušené príslušným orgánom a preto ich nie je možné považovať za
nezákonné. Podľa § 6 ods. 2 citovaného zákona právo na náhradu škody sa mohlo uplatniť iba vtedy,

ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok. Žalobca však proti
žiadnemu rozhodnutiu opravný prostriedok nepodal. Preto mu nemohlo vzniknúť ani právo na náhradu
škody z dôvodu nezákonnosti týchto rozhodnutí.

10. Žalovaný ďalej uviedol, že rovnako neboli zistené a preukázané skutočnosti, ktoré by odôvodňovali

označiť konanie žalovanej o poistnom a penále za nesprávny úradný postup v zmysle § 9 zákona č.
514/2003 Z. z. nakoľko žalovaná pri vydávaní rozhodnutí postupovala v súlade so zákonom o sociálnom
poistení a nebolo preukázané, že by pri predpisovaní poistného a penále žalobcovi akokoľvek pochybila.
Zároveň žalovaný vzniesol aj námietku premlčania.

11. Ako listinné dôkazy boli do spisu predložené k rozhodnutiu Sociálnej poisťovne - pobočka Košice
č. XXX-XXXXXXXXXX-GCoX / XX zo dňa 19.11.2013, ktorým bolo žalobcovi predpísané penále v
sume 3.640,31 Eur. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 18.01.2014. K tomu bola priložená príloha o
výpočte penále, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia. Predložené bolo aj rozhodnutie Sociálnej
poisťovne - pobočka Košice č. XXX-XXXXXXXXXX-GCoX / XX zo dňa 16.05.2014, ktorým bolo

predpísané poistné žalobcovi v celkovej výške 781,62 Eur. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 11.06.2014. Predložená bola aj príloha výpočtu poistného, ktorá tvorila neoddeliteľnú súčasť
rozhodnutia. Predložené bolo rozhodnutie Sociálnej poisťovne - pobočka Košice č. XXX-XXXXXXXXXX-
GCoX /XX zo dňa 27.06.2014, ktorým bolo žalobcovi predpísané penále vo výške 553,80 Eur.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.08.2014. Priložená bola aj príloha výpočtu penále, ktorá

tvorila neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia. Predložené bolo aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne - pobočka
Košice č. XXX-XXXXXXXXXX-GCoX / XX zo dňa 06.10.2014, ktorým bolo predpísané žalobcovi penále
v sume 39,27 Eur. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.10.2014. K tomu bola pripojená príloha
výpočtu penále, ktorá tvorila neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia.

12. Žalobca do spisu doložil výzvu zo dňa 03.07.2017 na predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody spôsobenú orgánom štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. doručenú Sociálnej poisťovni - pobočka
Košice.13. Podľa § 1 zákona č. 514/2013 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
účinného v čase vydania rozhodnutí tento zákon upravuje
a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,

b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len „územná samospráva“) za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,
c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

14. Podľa § 2 citovaného zákona na účely tohto zákona

a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,

b) orgán verejnej moci je
1. štátny orgán,
2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba

alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

15. Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci a) nezákonným rozhodnutím, d) nesprávnym úradným postupom.

16. Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

17. Podľa § 4 ods. 1 písm. d) citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy,

ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto
ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone
štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.

18. Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím

má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

19. Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý

rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

20. Podľa § 6 ods. 2 citovaného zákona právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

21. Podľa § 6 ods. 4 citovaného zákona ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej
moci, ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia
pre nezákonnosť podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody. Za nezákonné rozhodnutie sa
nepovažuje výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86

písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky.

22. Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

23. Podľa § 9 ods. 4 citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.24.Podľa§15ods.1citovanéhozákonanároknanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

25.Podľa§16ods.1citovanéhozákonazožiadostimusíbyťzrejmé,ktonáhraduškodyžiada,ktorejveci

sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa
poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný
uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.

26. Podľa § 16 ods. 4 citovaného zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán

písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že

neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

27. Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

28. Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

29. Podľa § 17 od. 3 citovaného zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

30. Podľa § 17 ods. 4 citovaného zákona výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku
2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi

podľa osobitného predpisu.

31. Podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)

rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

32. Podľa § 19 ods. 3 citovaného zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa
§ 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

33. Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady škody jednak z dôvodu, že predmetné rozhodnutia
boli vydané orgánom, ktorý na to nebol oprávnený a jednak z dôvodu, že napádané rozhodnutia boli
vydané na základe nesprávneho skutkového základu.

34. Čo sa týka jednotlivých napádaných rozhodnutí, všetky vydala Sociálna poisťovňa - pobočka

Košice. Podľa žalobcu, keďže pobočka sociálnej poisťovne nemá právnu subjektivitu, nemohla vydať
ani napádané rozhodnutia.

35. Všetky napádané rozhodnutia boli vydané v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.36. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení účinného v čase vydania
jednotlivých napádaných rozhodnutí, tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah

sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho
poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia,
konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok.

37. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona tento zákon upravuje aj výkon starobného dôchodkového

sporenia v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom.

38. Podľa § 2 citovaného zákona sociálne poistenie podľa tohto zákona je
a) nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a
na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva,
b) dôchodkové poistenie, a to

1. starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia,
2. invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia,
c) úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného
úrazu, služobného úrazu (ďalej len "pracovný úraz") a choroby z povolania,

d) garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na
uspokojovanie nárokov zamestnanca a na úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie
nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,
e) poistenie v nezamestnanosti ako poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku
nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti.

39. Podľa § 177 citovaného zákona na konanie vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného
dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom sú vecne príslušné organizačné zložky
Sociálnej poisťovne.

40. Podľa § 178 ods. 1 citovaného zákona do pôsobnosti pobočky patrí
a) rozhodovať v prvom stupni
1. o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch,
2. o nemocenských dávkach,
3. o úrazových dávkach okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty,

4. o dávke garančného poistenia,
5. o dávke v nezamestnanosti,
6. o povinnosti poberateľa nemocenskej dávky, dávky garančného poistenia, dávky v nezamestnanosti a
úrazovejdávkyokremúrazovejrentyapozostalostnejúrazovejrentyvrátiťdávkualebojejčasťvyplatené
neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili,

7. o povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby nahradiť podľa § 237 ods. 1 neprávom vyplatené
sumy na dávkach uvedených v druhom bode až piatom bode a o povinnosti zamestnávateľa vrátiť podľa
§ 234 ods. 6 sumu vyplatenej dávky uvedenej vo štvrtom bode,
8. o poistnom a o príspevku na starobné dôchodkové sporenie,
9. o uložení pokuty a penále,

10. o povolení splátok dlžných súm dávok, poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie,
pokuty a penále,
11. o odpustení zmeškania lehoty,
12. o náhradách trov konania,
13. o prerušení konania a o zastavení konania,

14. o povolení obnovy konania alebo o nariadení obnovy konania,
15. o uložení poriadkovej pokuty,
16. o ustanovení osobitného príjemcu,
17. o ustanovení opatrovníka,
18. o predbežnom opatrení,

19. vo veciach vymáhania pohľadávok na dávkach podľa druhého bodu až piateho bodu, sociálnom
dôchodku, poistnom, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie,1) pokute, penále a náhradách
škody podľa § 238, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok podľa druhého bodu až piateho
bodu,20. o výsledku ročného zúčtovania,
b) vykonávať lekársku posudkovú činnosť,
c) spisovať žiadosť o priznanie dávky okrem nemocenských dávok, úrazového príplatku a dávky v

nezamestnanosti,
d) prijímať žiadosť o starobný dôchodok a žiadosť o predčasný starobný dôchodok podľa osobitného
predpisu, ak sporiteľ podľa osobitného predpisu má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt,
e) vyplácať nemocenské dávky, úrazové dávky okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty,
dávku garančného poistenia a dávku v nezamestnanosti,

f) vyberať poistné, príspevky na starobné dôchodkové sporenie, pokuty a penále a vymáhať pohľadávky
na dávkach podľa písmena a) druhého bodu až piateho bodu, sociálnom dôchodku, poistnom,
príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, pokute, penále a náhradách škody podľa § 238, ktorá
vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok podľa písmena a) druhého bodu až piateho bodu,
g) hospodáriť s finančnými prostriedkami a s majetkom, ktorý jej bol zverený,

h) uplatňovať právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá Sociálnej poisťovni vznikla výplatou
dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania,
i) vykonávať kontrolnú činnosť, konzultačnú činnosť a poradenskú činnosť vo veciach sociálneho
poistenia.

41. Podľa § 178 ods. 2 citovaného zákona pobočka vystupuje v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých
veciach patriacich do jej pôsobnosti v konaní pred súdmi a orgánmi verejnej moci.

42. Podľa § 180 ods. 1 citovaného zákona miestna príslušnosť pobočky v konaní vo veciach sociálneho
poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom sa

určuje
a) miestom útvaru zamestnávateľa, ktorý vedie evidenciu miezd,
b) sídlom zamestnávateľa alebo jeho organizačnej zložky, ak evidenciu miezd vedie iná právnická osoba
alebo fyzická osoba alebo ak útvar, ktorý vedie evidenciu miezd, je mimo územia Slovenskej republiky,
c) miestom trvalého pobytu poistenca v ostatných prípadoch, ak tento zákon neustanovuje inak.

43. Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že pobočka Sociálnej poisťovne
rozhoduje o predpísaní poistného, ako aj o predpísaní penále, splnomocňuje ju k tomu priamo
ustanovenie § 178 zákona o sociálnom poistení. Súd konštatuje, že napádané rozhodnutia boli vydané
vecne aj miestne príslušným orgánom.

44. Žalobca sa domáhal náhrady škody aj z dôvodu, že napadnuté rozhodnutia vychádzali z nesprávne
zisteného skutkového stavu. Tu súd poukazuje na ustanovenie § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.
z., podľa ktorého možno právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím uplatniť iba
vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre

nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody je viazaný rozhodnutím
tohto orgánu. V tomto prípade však napádané rozhodnutia neboli zrušené, ani zmenené príslušným
orgánom. Súd v rámci konania o náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. nemôže zrušiť
napádané rozhodnutia, nemôže ich ani posudzovať čo do správnosti. Preskúmať správnosť a zákonnosť
jednotlivých napádaných rozhodnutí mohol len odvolací orgán, v tomto prípade ústredie Sociálnej

poisťovne, pričom súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. by bol viazaný
rozhodnutím tohto odvolacieho orgánu. Ani jedno z napádaných rozhodnutí však zrušené alebo
zmenené nebolo.

45. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. možno náhradu škody

priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa
osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného
zreteľa. Ako sám žalobca uviedol, proti napádaným rozhodnutiam odvolanie nepodal a to z dôvodu,
že rozhodnutia považoval za nulitné, pretože ich vydal orgán, ktorý nemá právnu subjektivitu a preto
nemôže pod svojím menom vydávať akékoľvek rozhodnutia a teda aj odvolanie, ktoré by proti takémuto

rozhodnutiu podal, by bolo z jeho pohľadu právne neprípustné, nulitné a zbytočné.

46. Ako súd konštatoval vyššie, napádané rozhodnutia boli vydané na to vecne aj miestne príslušným
orgánom.Žalobcaprotitýmtorozhodnutiamnepodalodvolanienazákladejehoprávnehonázoru,pričomprávny názor žalobcu podľa súdu nie je prípad hodný osobitného zreteľa. Za prípady hodné osobitného
zreteľa je potrebné považovať také prípady, kedy dotknutá osoba nemôže podať opravný prostriedok z
výnimočných dôvodov napríklad, že mu to neumožňuje nepriaznivý zdravotný stav, prípadne je dlhodobo

hospitalizovaný. Žalobcovi však nič nebránilo proti vydaným rozhodnutiam podať opravné prostriedky, v
ktorých by namietal aj vecnú, respektíve funkčnú nepríslušnosť orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Podľa
názoru súdu žalobca nepreukázal žiadny prípad hodný osobitného zreteľa, pre ktorý nepodával proti
napádaným rozhodnutiam opravný prostriedok.

47. Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že žalobca nepreukázal nezákonnosť napádaných
rozhodnutí a nepreukázal ani nesprávny úradný postup, keďže rozhodnutia boli vydané v súlade so
zákonom o sociálnom poistení. Z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol bez toho, aby sa zaoberal
vznesenou námietkou premlčania. Premlčaním by sa súd zaoberal iba v prípade, ak by žalobcovi vznikol
nárok na náhradu škody.

48. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

49. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

50. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

51. Keďže vo veci bol v plnom rozsahu úspešný žalovaný, súd priznal žalovanému proti žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania súd rozhodne

samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha (ust. § 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (ust. § 365 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.