Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. júl 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Cdo/97/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116226258
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rudolf Čirč
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:5116226258.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti o maloletú P. K., narodenú XX. XX. XXXX,
bývajúcu u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina,
pracovisko Kysucké Nové Mesto, dieťa rodičov: matky U. J., narodenej XX. XX. XXXX, bývajúcej v
J. XXX, zastúpenej Mgr. Soňou Grošaftovou, advokátkou so sídlom v Žiline, Hodžova 13 a otca Ľ.
K., narodeného XX. XX. XXXX, bývajúceho v P. F. E., X. E. XXXX/X, zastúpeného JUDr. Ladislavom

Potockým,advokátomsosídlomvŽiline,Mydlárska19,onávrhumatkymaloletejnazvýšenievýživného,
vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 37P/158/2016, o dovolaní matky maloletej proti rozsudku
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10CoP/45/2017 z 31. januára 2018, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o dmieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) rozsudkom z 3. apríla
2017 č. k. 37P/158/2016-112 určil povinnosť otca prispievať na výživu maloletej sumou 120,- € mesačne
od 1. 10. 2016, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky. Zároveň rozhodol,
že otec je povinný uhradiť nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 1. 10. 2016 do 30. 04.
2017 v sume 455,- €, pričom mu povolil uvedený nedoplatok splácať v mesačných splátkach po 35,- €

spolu s bežným výživným tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého
nedoplatku.

2. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie otca maloletej rozsudkom z 31. januára
2018 sp. zn. 10CoP/45/2017 zmenil uvedený rozsudok prvoinštančného súdu tak, že otcovi uložil

povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 85,- Eur mesačne počnúc dňom 1. 10. 2016 vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 1. 10. 2016
do 30. 04. 2017 v celkovej sume 210,- Eur povolil otcovi splácať v splátkach po 35,- Eur mesačne
spolu s bežným výživným k rukám matky s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky stratí výhodu
splátok. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že v danom prípade boli splnené podmienkyna zvýšenie
výživného na maloletú, pričom výšku zvýšeného výživného považoval za primeranú so zreteľom na

odôvodnené potreby maloletej ako aj potencionálny príjem otca. Odvolací súd sa zároveň vysporiadal aj
s jednotlivými procesnými námietkami týkajúcimi sa neúčasti otca maloletej na vytýčenom pojednávaní
prvoinštančného súdu a uzavrel, že k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom nedošlo. Prvoinštančný
súd totiž vytvoril otcovi maloletej dostatočný priestor na realizáciu jeho procesných práv.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala matka maloletej (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie, ktorého

prípustnosť odôvodnila poukazom na § 420 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „C. s. p.“), pretože súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovalajej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. V
dovolaní namietala, že odvolací súd vo veci rozhodol prekvapivo, nakoľko nedoplnil dokazovanie,
ale vychádzal zo skutkového stavu zisteného prvoinštančným súdom. Na podklade vykonaného

dokazovania prvoinštančného súdu vyslovil taký právny záver, ktorý je prekvapivý a v odôvodnení
rozsudku zakladá rozpor, ktorý odporuje základným zásadám racionálneho uváženia. Navrhla, aby
dovolací súd dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu
na ďalšie konanie.

4. Otec maloletej vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie matky maloletej ako nedôvodné zamietnuť.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) po zistení, že
dovolanie bolo podané včas (§ 427 C. s. p.) a naň oprávnenou osobou (§ 424 C. s. p.), zastúpenou
v zmysle § 429 ods. 1 C. s. p. skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a
predpoklady prípustnosti dovolania, pričom dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť.

6. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C. m. p.“) platí, že
na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak.

7. Podľa § 419 C. s. p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

8. Podľa § 420 písm. f) C. s. p., dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.

9. Podľa § 447 písm. c) C. s. p., dovolací súd odmietne dovolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je dovolanie prípustné.

10. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) C. s. p. treba
rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných
procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a
ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených
so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu,

právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo
na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v
konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio
iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

11. Dovolací súd je toho názoru, že námietka dovolateľky, podľa ktorej jej právo na spravodlivý proces
bolo porušené tým, že odvolací súd nedoplnil dokazovanie a jeho rozhodnutie je preto prekvapivé, nie je
dôvodná. Z ustanovenia § 68 C. m. p., podľa ktorého odvolací súd dokazovanie zopakuje alebo doplní,
ak to pre zistenie skutočného stavu veci považuje za potrebné, vyplýva, že odvolací súd je oprávnený,
ale nie povinný zopakovať alebo doplniť dokazovanie. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu

v predmetnej veci je zrejmé, že skutočný stav veci tak, ako ho zistil prvoinštančný súd, považoval
za dostačujúci pre svoje rozhodnutie. Preto pokiaľ odvolací súd nepristúpil k zopakovaniu alebo k
doplneniu dokazovania, nedošlo týmto jeho postupom k porušeniu práva dovolateľky na spravodlivý
proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) C. s. p. Rozhodnutie odvolacieho súdu zároveň nie je
možné považovať za prekvapivé. Odvolací súd v bodoch 24 až 29 odôvodnenia jasne vysvetlil, prečo z

prvoinštančným súdom zisteného skutkového stavu vyvodil iný právny záver.

12. So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd dovolanie dovolateľky podľa § 447 písm. c) C. s. p.
odmietol.

13. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa ust. § 453 ods. 1 C. s. p. v
nadväznosti na ust. § 52 C. m. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho
konania.14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.