Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. február 2019

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 22Csp/3/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417200195
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Matayová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2019:1417200195.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Matayovou v právnej veci žalobcu:

Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený: JUDr. Ján
Šoltés, advokát, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: F. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
Z. XX, 841 02 Bratislava, o zaplatenie 891,32 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 391,40 Eur a 61,40 Eur s prislúchajúcim úrokom z
omeškania z a s t a v u j e.

Súd žalobu vo zvyšnej časti uplatnených úrokov z omeškania 46,52 Eur z a m i e t a.

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca (spoločnosť Consumer Finance Holding a.s.) sa žalobou zo dňa 10.01.2017,
doručenou tunajšiemu súdu 12.01.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy
891,32 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 891,32 Eur od 20.03.2014 do
zaplatenia z titulu nesplatenej pôžičky. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 26.06.2013 uzavrel so žalovaným

zmluvu o pôžičke č. 6149212, na základe ktorej poskytol žalovanému celkovú sumu pôžičky 2.236,32
Eur. Podľa zmluvy o pôžičke žalovaný mal splácať pôžičku v pravidelných 36 mesačných splátkach v
sume63,92Eur.Dodňapodaniažalobyžalovanýzuvedenejsumyuhradil991,14Eur.Vzhľadomktomu,
že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, pôvodný žalobca listom
zo dňa 25.01.2014 vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok a upozornil žalovaného na možnosť
vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo, pôvodný žalobca dňa
19.03.2014 úver zosplatnil.

2. Súd doručil žalovanému žalobu spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie sa k žalobe dňa 28.04.2017.
Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.

3. Uznesením zo dňa 24.07.2017, č.k. 22Csp 3/2017-39, súd pripustil vstup spoločnosti Intrum Justitia
Slovakia, s.r.o. do konania na miesto pôvodného žalobcu.

4. V predmetnej veci súd rozhodol rozsudkom zo dňa 09.10.2017, č.k. 22Csp 3/2017-47 v spojení
s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 05.03.2018, č.k. 22Csp 3/2017-76 tak, že žalovaného zaviazal na
zaplatenie sumy 508,86 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% zo sumy 508,86 Eur od20.03.2014dozaplateniaavozvyšnejčastižalobuzamietol.Zároveňžalobcovipriznalnároknanáhradu
trov konania voči žalovanému v rozsahu 14,18%.

5. Na podklade odvolania podaného žalobcom Krajský súd v Bratislave pripustil späťvzatie žaloby v
časti sumy 490,- Eur s príslušenstvom, v tejto časti zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a konanie
zastavil. Odvolanie žalobcu smerujúce do výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť
žalobcovi 18,86 Eur odmietol. Napokon krajský súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá ako aj výrok o trovách konania a vec vrátil na ďalšie konanie

a rozhodnutie.

6. Krajský súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec nesprávne posúdil, keď podľa jeho názoru
absentovala náležitosť zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch. V tomto smere odvolací súd poukazoval na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Cdo 56/2018 zo dňa 17.04.2018.

7. Predmetom konania tak po zrušení rozsudku odvolacím súdom ostala istina 382,46 Eur spolu s
príslušenstvom (891,32 Eur - 490 Eur = 401,32 Eur - 18,86 Eur = 382,46 Eur).

8. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na termín 08.10.2018, na ktorý riadne a včas predvolal

právneho zástupcu žalobcu a žalovaného.

9. Právny zástupca žalobcu podaním doručeným súdu dňa 05.10.2018 zobral žalobu späť v časti
zaplateniasumy391,40Eurspolusprislúchajúcimúrokomažiadal,abysúdkonanievtejtočastizastavil.
Vo zvyšku zotrval na podanej žalobe a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo

výške 9,92 Eur, úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne
zo sumy 891,32 Eur od 20.03.2014 do 16.12.2016,
zo sumy 791,32 Eur od 17.12.2016 do 03.01.2017,
zo sumy 741,32 Eur od 04.01.2017 do 07.02.2017,
zo sumy 691,32 Eur od 08.02.2017 do 09.03.2017,

zo sumy 641,32 Eur od 10.03.2017 do 24.04.2017,
zo sumy 591,32 Eur od 25.04.2017 do 19.05.2017,
zo sumy 541,32 Eur od 20.05.2017 do 26.06.2017,
zo sumy 501,32 Eur od 27.06.2017 do 10.07.2017,
zo sumy 451,32 Eur od 11.07.2017 do 26.10.2017,

zo sumy 401,32 Eur od 27.10.2017 do 30.11.2017,
zo sumy 301,32 Eur od 01.12.2017 do 02.01.2018,
zo sumy 251,32 Eur od 03.01.2018 do 09.03.2018,
zo sumy 201,32 Eur od 10.03.2018 do 15.05.2018,
zo sumy 171,32 Eur od 16.05.2018 do 12.07.2018,

zo sumy 71,32 Eur od 13.07.2018 do 14.08.2018,
zo sumy 40,62 Eur od 15.08.2018 do 19.09.2018,
zo sumy 9,92 Eur od 20.09.2018 do zaplatenia, to všetko formou splátok vo výške 30,70 Eur mesačne
splatných k 13. dňu v mesiaci, počnúc prvou splátkou splatnou dňa 13.08.2018, pod následkom straty
výhodysplátokvprípadeneplateniaapriznalžalobcovináhradutrovkonaniaatrovprávnehozastúpenia

v plnom rozsahu.

10. Vzhľadom k tomu, že z podania žalobcu súdu nebolo zrejmé, o čom presne má konať, nakoľko
po vrátení veci z Krajského súdu v Bratislave predmetom konania ostala suma 382,46 Eur a žalobca
podaním doručeným súdu 05.10.2018 zobral žalobu späť v časti sumy 391,40 Eur a trval ešte na úhrade

istiny 9,92 Eur spolu s úrokmi z omeškania, súd pojednávanie odročil a vyzval právneho zástupcu
žalobcu, aby súdu upresnil o akej časti žalobcovho nároku má konať.

11. Právny zástupca žalobcu na výzvy súdu nereagoval.

12. Zároveň súd vyzval žalovaného, aby sa v lehote 10 dní od doručenia výzvy vyjadril, či súhlasí so
späťvzatím žalovanej sumy v zmysle podania právneho zástupcu žalobcu z 05.10.2018 s poučením, že
v prípade ak sa v uvedenej lehote nevyjadrí, súd bude predpokladať, že voči späťvzatiu žaloby nemá
námietky. Žalovaný na výzvu súdu nereagoval.13. Súd preto nariadil v predmetnej veci pojednávanie na termín 13.02.2019, na ktorý riadne včas
predvolalprávnehozástupcužalovanéhoažalobcu.Právnyzástupcažalobcupodanímdoručenýmsúdu

11.02.2018 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a žiadal, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti.
Žalovaný mal predvolanie doručené fikciou doručenia dňa 28.01.2019. Súd preto vec prejednal v zmysle
§ 180 CSP v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného.

14. Podaním doručeným súdu 11.02.2019 právny zástupca žalobcu oznámil súdu, že po podaní žaloby

vykonal žalovaný úhrady v sume 61,40 Eur (úhradami dňa 18.12.2018 a 16.01.2019), preto v časti
zaplatenia sumy 61,40 Eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania zobral žalobca žalobu späť. Nakoľko
úhradami v sume 61,40 Eur bola uhradená celá výška istiny pohľadávky a časť úrokov z omeškania,
žalobca si v konaní uplatnil nezaplatenú časť úrokov z omeškania vo výške 46,52 Eur, trovy konania vo
výške 80,- Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 214,04 Eur.

15.Podľa§145ods.2CSPakježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

16. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu

žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

17. Vzhľadom k tomu, že žalobca vzal žalobu v časti sumy vo výške 391,40 Eur a 61,40 Eur späť pred
prvým pojednávaním a žalovaný voči späťvzatiu nemal námietky, súd konanie v tejto časti zastavil.

18. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: zmluvou o pôžičke č. 1014997 zo dňa
26.06.2013, predžalobnou upomienkou zo dňa 25.01.2014 spolu s doručenkou, prehľadom splátok
a úhrad na č.l. 8, prílohou 3 - žiadosť o postúpenie a prevod zo dňa 24.04.2017, prílohou č. 3 k
rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 25.04.2017
spolu s poštovým podacím hárkom, súhlasom s postupným splatením žalovanej pohľadávky zo dňa

18.07.2018 a zistil nasledovný skutkový stav:

19. Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným dňa 26.06.2013 zmluvu o pôžičke
č. 1014997, na základe ktorej sa zaviazal žalovanému poskytnúť finančné prostriedky vo výške 1.500,-
Eur a žalovaný sa zaviazal pôžičku splatiť v 36 mesačných splátkach vo výške 63,92 Eur (s poistením)

s ročnou úrokovou sadzbou 32%, priemernou RPMN 48,52%, celkovou sumou k zaplateniu vo výške
2.236,32 Eur. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 25.01.2014 vyzval žalovaného k úhrade dlžných
splátok s upozornením na možnosť zosplatnenia úveru. Nakoľko si žalovaný neplnil svoje povinnosti
vyplývajúce zo zmluvy uhradiť záväzok riadne a včas právny predchodca žalobcu ku dňu 19.03.2014
úver zosplatnil. Z prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaný uhradil právnemu predchodcovi

žalobcu z dlžnej sumy 991,14 Eur. Právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku voči žalovanému na
spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o. (súčasného žalobcu), ktorý listom zo dňa 25.04.2017 oznámil
postúpenie pohľadávky žalovanému.

20. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

21.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

22. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.24. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

25. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

26. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

27. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

28. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom

úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

29. Podľa § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania

30. Podľa § 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.

31. Podľa § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom

32. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

33. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere

okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

34. Podľa § 9 ods. 2 písm. i/ zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať úrokovú sadzbu

spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú
sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia,
v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob
vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského
úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského

úveru,35. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/, písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú
formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

36. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 26.06.2013 vznikol záväzkovo
právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, a to uzavretím zmluvy č. 1014997, na
základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému finančné prostriedky vo výške 1.500,-
Eur, ktoré mal žalovaný splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 63,92 Eur. Z prehľadu

splátok a úhrad mal súd za preukázané, že žalovaný uhradil právnemu predchodcovi žalobcu sumu
991,14 Eur. Nakoľko bol žalovaný s úhradou záväzku v omeškaní, právny predchodca žalobcu listom
zo dňa 25.01.2014 vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok v sume 204,54 Eur. Žalovaný na
výzvu nereagoval a dlžnú sumu neuhradil. Právny predchodca žalobcu preto pristúpil k zosplatneniu
úveru ku dňu 19.03.2014. Právny predchodca žalobcu následne postúpil pohľadávku voči žalovanému
na spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. (súčasného žalobcu), ktorý listom zo dňa 25.04.2017 oznámil

postúpenie pohľadávky žalovanému.

37. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že účastníci uzatvorili zmluvu o úvere, ktorá spĺňa
všetkyznakyzmluvyospotrebiteľskomúverevzmysle§1ods.2vspojenís§2písm.a/,písm.b/zákona
o spotrebiteľských úveroch, keďže právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver v rámci svojho

podnikania a žalovaný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci podnikateľskej činnosti. Vzhľadom k tomu,
že išlo o spotrebiteľský úver, uzatvorená zmluva musí okrem všeobecných náležitostí spĺňať aj osobitné
náležitosti ustanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch (§9).

38. Z úverovej zmluvy však nie je možné zistiť údaj o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej

splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch), ktorú náležitosť nemožno
stotožňovať s počtom splátok uvedených v zmluve. Význam uvedeného ustanovenia spočíva vo
vedomosti spotrebiteľa o hraničnom termíne dokedy musí úver uhradiť už pri uzatváraní zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a tak posúdiť, či je vôbec spôsobilý v takom časovom horizonte úver splatiť.
Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom

k tomuto záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem
„doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Pokiaľ je v zmluve
uvedená len formulácia konečnej splatnosti úveru v znení „06/2016“ takéto znenie súd nepovažuje za
súladné s ustanovením § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Neurčité ustanovenie
konečnej splatnosti úveru má ten istý účinok, ako keby zmluva uvedenú náležitosť neobsahovala.

39. Vzhľadom k tomu, že uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky zákonom
predpísané náležitosti, keď absentuje údaj o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti úveru,
podľa§11ods.1písm.b/vspojenís§9ods.2písm.f/zákonaospotrebiteľskýchúveroch,saposkytnutý
úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

40. Ďalej podľa názoru súdu absentuje náležitosť § 9 ods. 2 písm. i/ zákona o spotrebiteľských
úveroch. Právny predchodca žalobcu v zmluve uviedol ročnú úrokovú sadzbu vo výške 32 %. Podľa
štatistických údajov Národnej banky Slovenska zistených na internetovej stránke NBS, v mesiaci jún
2013 bola priemerná úroková sadzba u spotrebiteľských úveroch od 1 do 5 rokov poskytovaných

bankami 11,06 %. Je evidentné, že v prípade predmetnej úverovej zmluvy zo dňa 26.06.2013, sa
jedná skoro o viac ako trojnásobné prekročenie tejto priemernej úrokovej sadzby. Je pritom všeobecne
známe, že subjekty poskytujúce úvery z vlastných zdrojov, vyžadujú úroky vyššie než úroky požadované
bankami v danom čase. Miera tohto prekročenia, v ktorej sú ešte úroky požadované nebankovými
subjektmiakceptovateľné,všaknesmieprekročiťrámecdobrýchmravov.Vtejtosúvislostisúdpoukazuje

na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 26/2011, v zmysle ktorého „Pri
dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje
primeraný úrok bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty
(odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni "zhodnotiť"
obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej

pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej
situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii
poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým
mravom, je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú,určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní
úverov alebo pôžičiek“.

41. Obdobne súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co 114/2014 zo dňa
05.11.2014, ktorý uviedol: „Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu
priporovnateľnomúvereoviacako100%jeneprijateľnéaodporujedobrýmmravom.Prevýšenieúrokov
o100%oprotipriemeruúrokovzaúveryposkytovanébankamijenetolerovateľnézažiadnychokolností“.
Súd tiež zdôraznil, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani moderovať.

42. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, účinného ku dňu uzavretia zmluvy t.j. ku dňu 26.06.2013,
ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne
prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa,
spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu

splatnosti. Uvedené ustanovenie ale nemožno vykladať tak, aby do odplaty obvykle požadovanej
na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, sa zahrňovali údaje i o tých
subjektoch finančného trhu, ktoré poskytujú neprimerané až úžernícke úroky. Výška obvyklej odplaty
musí vychádzať z údajov finančných inštitúcií poskytujúcich spotrebiteľské úvery za primerané odplaty
riadiac sa zásadou dobrých mravov upravených § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

43. Dobré mravy sú súhrnom spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré preukázali počas
historického vývoja určitú mieru stálosti a nemennosti, vyjadrujú podstatné historické tendencie a
stotožňuje sa s nimi podstatná časť spoločnosti. Pri dojednávaní úrokov koná v súlade s dobrými
mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, či dlžník uzatvára zmluvu

v situácii preňho nepriaznivej. Preto v súlade s dobrými mravmi je také konanie veriteľa, ktorý sa
pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník,
s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančných prostriedkov a ktorý svoje voľné
peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým
mravom, je taká výška úrokov, ktorá podstatne presiahne úrokovú mieru v dobe dojednania, obvykle

určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými bankami pri poskytovaní
úverov alebo pôžičiek.

44. V danom prípade úrok dojednaný v zmluve zo dňa 26.06.2013 prekročil 100 % priemernej
úrokovej sadzby za úvery poskytované bankami v danom čase. Podľa ustálenej judikatúry súdov sú

úroky akceptovateľné, pokiaľ neprekročia práve dvojnásobok priemernej úrokovej sadzby za úvery
poskytované bankami. Vyššie úroky sú úroky v rozpore s dobrými mravmi. Preto súd aj v danej veci
úrok dojednaný v predmetnej zmluve považuje za úrok v rozpore s dobrými mravmi a vzhľadom k tomu
ustanovenie úverovej zmluvy v časti dohodnutých úrokov za neplatné.

45. Vzhľadom na uvedené keď súd dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru žalobcovi
vzniklo právo na vrátenie skutočne poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru, bez úrokov,
poplatkov, zmluvných pokút, upomienok. V konaní bolo nesporne preukázané, že žalovanému bol
poskytnutý úver vo výške 1.500,- Eur, pričom z prehľadu splátok a úhrad mal súd za preukázané, že
žalovaný uhradil žalobcovi 991,14 Eur, na istine ostala nesplatená suma 508,86 Eur, v ktorej časti súd

pôvodne považoval žalobu za dôvodnú. Nakoľko však po podaní žaloby v dôsledku čiastkových úhrad
žalovaného žalobca zobral žalobu späť v časti 490,- Eur a vo zvyšnej časti dôvodne uplatnenej žaloby
18,86 Eur spolu s príslušným úrokom z omeškania rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 09.10.2017,
č.k. 22Csp 3/2017-47 nadobudol právoplatnosť po tom, ako odvolací súd v tejto časti odvolanie žalobcu
odmietol, následne ešte žalobca zobral žalobu späť v časti zaplatenia sumy 391,40 Eur a 61,40 Eur, súd

dospel k záveru, že zvyšný nárok žalobcu vo výške 46,52 Eur (titulom vyčíslených úrokov z omeškania)
nie je dôvodný, a preto žalobu v tejto časti zamietol.

46. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP
podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu v jej veci. Žalobca žiadal

uložiť povinnosť žalovanému zaplatiť mu sumu 891,32 Eur spolu s príslušenstvom. Súd priznal žalobcovi
sumu 18,86 Eur s príslušenstvom (v rozsudku zo dňa 09.10.2017) a v časti 490,- Eur, v ktorej žalobca
zobral žalobu späť, zavinenie na zastavení konania bolo spôsobené žalovaným, ktorý po podaní žaloby
uhradil žalovanú pohľadávku. Rovnako zavinenie na zastavení konania bolo spôsobené žalovaným aj včasti zaplatenia sumy 391,40 Eur a 61,40 Eur. Súd zavinenie žalovaného posúdil ako úspech žalobcu v
konaní. Nakoľko bol žalobca v plnom rozsahu úspešný (s výnimkou nároku na úrok z omeškania 46,52
Eur) súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania súd

rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na

vykonanie exekúcie.