Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. august 2018

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 8C/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114200941
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Koscelanská

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4114200941.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcu: Slovenský rybársky zväz, Miestna organizácia Zlaté Moravce,

Sládkovičova 99, 953 01 Zlaté Moravce, IČO: 00178209409, zastúpený: JUDr. Ladislav Chmelár,
advokát, Levická 579, 952 01 Vráble, proti žalovaným: 1./ M. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. H. nad Q.
č. XXX, 2./ G. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/XX, XXX XX U. G. nad H., zastúpení JUDr. Andrea
Kelemenová, advokátka, Mariánska 2, 94901, Nitra 3./ A. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, XXX XX
U. 8, zastúpený JUDr. Beáta Polyáková, advokátka, Štefánikova tr. 7, 949 01 Nitra, sudkyňou JUDr.
Vierou Koscelanskou, o vypratanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný v 3.rade je povinný vypratať časť nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat.úz. U. H. nad Q., O.

U. H. nad Q., zapísanej Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor na LV č. XXXX ako pozemok C KN
parcela č. XXXX/X - vodné plochy o výmere 647 m2, a to odstránením oplotenia, časti móla č.3, móla
č.2 a prístrešku drevenej chatky v rozsahu, v akom tieto zasahujú do pozemku žalobcu parcely č. XXXX/
X zapísanej v LV č. XXXX pre kat.úz. U. H. nad Q., všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd konanie o vypratanie nehnuteľnosti žalobcu zo strany žalovaných v 1., 2., a 3.rade
zastavuje.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 16.01.2014 domáhal, aby súd uložil žalovanej v 1. rade povinnosť vypratať
nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v kat. úz. U. H. nad Q., obec U. H. nad Q., zapísanú v LV č. XXXX,
parcely registra „C“, evidovanú na katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 148 m2,
žalovanému v 2. rade povinnosť vypratať nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v kat. úz. U. H. nad Q., obec
U. H. nad Q., zapísanú v LV č. XXXX, parcely registra „C“, evidovanú na katastrálnej mape ako parc.
č. XXXX/X - vodné plochy o výmere 647m2 a žalovanému v 3. rade povinnosť vypratať nehnuteľnosť

nachádzajúcu sa v kat. úz. U. H. nad Q., obec U. H. nad Q., zapísanú v LV č. XXXX, parcely registra
„C“, evidovanú na katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/X - vodné plochy o výmere 647 m2. Zároveň
žiadal, aby súd uložil povinnosť žalovaným v 1. - 3. rade spoločne a nerozdielne vypratať nehnuteľnosť
nachádzajúcu sa v kat. úz. Nová H. nad Q., obec U. H. nad Q., zapísanú v LV č. XXXX, parcely registra
„C“, evidovanú na katastrálnej mape ako par. č. XXXX/X - vodné plochy o výmere 989 m2. Žalobu
odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom uvedených nehnuteľností, ktoré nadobudol na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 24.07.2012 a kúpnej zmluvy zo dňa 17.10.2012, pričom tieto nehnuteľnosti susedia s

nehnuteľnosťami žalovaných a to s parc. č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 738 m2, ktorých výlučným
vlastníkom je žalovaná v 1. rade, s parc. č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 128 m a parc. č. XXXX/X
- ostatné plochy o výmere 254 m2, ktorých výlučným vlastníkom je žalovaný v 2. rade a s parc. č. XXXX/
X - ostatné plochy o výmere 128 m2, ktorých výlučným vlastníkom je žalovaný v 3. rade. Žalovaní v1. - 3. rade pri užívaní svojich nehnuteľností neoprávnene zasahujú aj do jeho nehnuteľností a to do
parc.č. XXXX/X, kde sa nachádza oplotenie a dreviny, parc.č. XXXX/X, na ktorých sa nachádzajú časti
móla, prístrešok, hospodárska budova, latrína, drevostavba a oplotenie a do parc.č. XXXX/X, kde je

navezený makadam, ktoré stavby a veci patria žalovaným. Napriek výzve listom zo dňa 17.12.2012,
ktorým žalovaných žiadal o navrátenie nehnuteľností do pôvodného stavu, sa tak nestalo a preto je
nútený domáhať sa ochrany svojich vlastníckych práv s poukazom na § 126 ods.1 OZ predmetnou
žalobou.

2. Súd vo veci vydal rozkaz na plnenie č.k. 8C/3/2014-30 zo dňa 20.08.2014, podľa vtedy platného
ustanovenia § 174b OSP. Voči rozkazu na plnenie č.k. 8C/3/2014-30 zo dňa 20.08.2014 podali žalovaní
odpor s odôvodnením, že zmluvu, ktorou žalobca nadobudol nehnuteľnosti, považujú za neplatnú,
pretože predávajúca mala uzatvorenú zmluvu o budúcej zmluve s Marianom Krásnym, ktorému mala
tieto nehnuteľnosti odpredať, avšak záväzok zo zmluvy o budúcej zmluve porušila a odpredala ich
žalobcovi, preto budú podávať žalobu o neplatnosť zmluvy, ktorou žalobca nadobudol vlastníctvo k

nehnuteľnostiam. Vzhľadom na podaný odpor bol podľa § 174 ods.2 OSP rozkaz na plnenie zrušený
a súd vo veci nariadil pojednávanie.

3. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalovaní v 1.až 3.rade zasahujú do vlastníckeho
práva žalobcu, čo vyplýva jednak z fotografií, ale aj zo vzájomnej korešpondencie medzi žalobcom

a žalovanými, v ktorej zásah do vlastníckeho práva žalobcu priznali a chceli vec riešiť aj formou
odkúpenia tej časti nehnuteľnosti, do ktorej zasahujú. K dohode medzi žalobcom a žalovanými nedošlo.
Na preukázanie, ktorý zo žalovaných, v akom rozsahu a kde konkrétne zasahuje do vlastníckeho práva
žalobcu, navrhol vykonať ohliadku, prípadne aj znalecké dokazovanie znalcom geodetom, ktorý by
zásah do pozemku žalobcu zakreslil. Následne súdu predložil meračský nákres zo dňa 10.08.2017 a

uviedol,žedoparc.č.XXXX/X,ktorájevovlastníctvežalobcuužniejezostranyžalovanýchzasahované
žiadnym spôsobom a do parc.č. XXXX/X je zasahované navezením makadamu a jeho spevnením,
pričomtátočasťjevyužívanáakoprístupovácestazostranyžalovanýchksvojimnehnuteľnostiam,preto
trvá na tom, aby bol makadam odtiaľ odstránený, hoci nemá vedomosť, kto konkrétne tam makadam
naviezol. Ďalej uviedol, že z meračského náčrtu vyplýva, že žalovaná v 1.rade zasahuje do parc. č.

2153/8 časťou móla č.3 , žalovaný v 3.rade zasahuje do tohto pozemku časťou móla s prístreškom a
na pozemku žalobcu má vybudovanú hospodársku budovu a latrínu. Žalovaný v 2.rade zasahuje do
pozemku časťou drevostavby. Na pozemku žalobcu sa nachádzajú aj dve oplotenia medzi pozemkom
žalovanej v 1.rade a žalovaného v 2.rade a medzi pozemkom žalovaného v 2. rade a pozemkom
žalovaného v 3.rade. Stavby patriace žalovaným nie sú spojené so zemou pevným základom a dajú

sa odstrániť. Chata žalovaného v 3.rade, ku ktorej prináleží mólo č.2 s prístreškom, sa na pozemku
žalobcu nenachádza a na základe ohliadky na mieste samom zistil, že po odstránení móla nebude
žiadny problém zabezpečiť vstup do chaty z pravej alebo ľavej strany bez narušenia stavby alebo
komfortu bývania žalovaného v 3.rade. Ďalej na základe zmeny v skutkovom stave, ku ktorej došlo v
priebehu konania, uviedol, že žalovaný v 2.rade odstránil drevostavbu, takže už žiadnym spôsobom

do pozemku žalobcu nezasahuje a odstránené bolo i oplotenie medzi pozemkom žalovanej v 1. rade a
žalovaného v 2.rade, ktoré zasahovalo do pozemku žalobcu. Druhá časť oplotenia, ktorá sa nachádza
na pozemku žalobcu patrí žalovanému v 3.rade, ktorý naďalej zasahuje do pozemku žalobcu aj časťou
móla a prístrešku, pričom sa jedná o stavby, ktoré nie sú spojené pevne so zemským povrchom a
preto sa správne domáhajú vypratania tohto pozemku a nie odstránenia stavby. Potvrdil, že žalovaný

v 3.rade v priebehu konania odstránil hospodársku budovu a latrínu. K tvrdeniu právnej zástupkyne
žalovanej v 1.rade, že žalovaná v 1.rade nie je vlastníčkou móla č.3, pretože ho spolu s pozemkom
predala žalovanému v 3. rade, uviedol, že z aktuálneho listu vlastníctva vyplýva, že je stále vedená
ako vlastníčka parciel na tomto mieste. Uviedol, že ak medzi žalovanou v 1.rade a žalovaným v 3.rade
došlo k uzatvoreniu zmluvy o prevode nehnuteľnosti, tak podstatná časť móla č. 3 sa nachádza na

parcele, ktorá nebola prevedená a je aj v súčasnej dobe vlastníctvom žalovanej v 1.rade. Keďže v kúpnej
zmluve o prevode nehnuteľností sa žiadnym spôsobom nespomína, že by došlo aj k prevodu móla č.3,
považuje aj naďalej za pasívne legitimovanú žalovanú v 1.rade, keďže mólo č. 3 zasahuje do pozemku
žalobcu. Pokiaľ ide o zásah do pozemku, na ktorom je v časti nasypaný makadam, je toho názoru, že
za tento stav zodpovedajú všetci žalovaní, pretože sa domnieva, že práve oni tam makadam nasypali.

V dôsledku ďalšej zmeny skutkového stavu, spočívajúcej v tom, že v priebehu konania boli zásahy
zo strany žalovaných v 1. a 2. rade odstránené, zobral žalobu v časti, v ktorej sa domáhal vypratania
nehnuteľnosti voči žalovaným v 1. a 2. rade späť a žiadal, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Taktiež
zobral späť žalobu, ktorou sa domáhal vypratania parc.č. 2185/3, na ktorej bol nasypaný makadam. Nažalobe v časti vypratania parc.č. XXXX/X zo strany žalovaného v 3.rade zotrval, nakoľko na pozemku
žalobcu sa i naďalej nachádzajú mólo č.2 s prístreškom, časť móla č.3 a oplotenie. Poukázal na to,
že žalovaný v 3.rade prístrešok vybudoval až potom, ako boli vytýčené hranice pozemku, teda mal

vedomosť, že prístrešok a oplotenie stavia na cudzej nehnuteľnosti, pričom práve stavba na cudzom
pozemku a tým spôsobený zásah do vlastníctva je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobcu ako vlastníka
nehnuteľnosti nemôže v užívaní predmetu vlastníckeho práva nikto obmedzovať.

4. Štatutárny zástupca žalobcu Elemír Hornák, na pojednávaní uviedol, že žalovaní kúpili pozemky bez

toho aby bol vyhotovený geometrický plán a tak sa stalo, že užívajú oveľa viac ako v skutočnosti kúpili.
Predávajúci, ktorý im tieto pozemky predával, zrejme iba ústne povedal a ukázal čo predáva a žalovaní
tak začali užívať tieto pozemky nad rámec, s tým, že ide o pozemky, ktoré im patria až k vode, čo sa
ale nezakladá na pravde, lebo geodet túto lokalitu zameral, osadil kolíky, ktorými vykolíkoval pozemky
patriace im a takto bolo aj zistené, na ktorom mieste a kto zo žalovaných zasahuje do ich pozemku. Čo
satýkazásahuzostranyjednotlivýchžalovaných, takžalovanáv1.radevybudovalanasvojompozemku

štyri móla a následne časť tohto pozemku predala žalovanému v 2.a časť žalovanému v 3.rade. Mólo
žalovaného v 3.rade v rozsahu asi 2/3-in stojí na ich pozemku a tiež časť stavby žalovaného v 2.rade
zasahuje do ich pozemku. Zároveň do ich pozemku zasahujú tým, že majú svoje pozemky oplotené až
k vode, takže plot prechádza aj cez ich pozemok. Pokiaľ ide o prístupovú cestu, tak túto mali pôvodne
z časti aj na ich pozemku, mali tam osadené drevené kolíky a vysadené dreviny, avšak v súčasnosti

žalobca urobil výkop medzi ich prístupovou cestou a pozemkom, ktorý patrí žalobcovi, naďalej tam však
zostali drevené koly a vysadené dreviny.

5. Právna zástupkyňa žalovaných na pojednávaní uviedla, že situácia tak ako sa uvádza v žalobe nie
je totožná so situáciou, aká existuje na mieste samom. Žalovaná v 1.rade v r. 2011 odpredala časť

svojho pozemku žalovaným v 2.a 3.rade. V tejto súvislosti bol vyhotovený geometrický plán, pričom z
neho nevyplývalo, že medzi parcelou vo vlastníctve žalovaných a vodnou plochou, je ešte nejaká iná
parcela, takže dovtedy boli v domnení, že ich pozemky siahajú až po vodnú plochu. To, čo žalobca
žiada odstrániť, bolo vybudované už v čase, kedy žalobca túto nehnuteľnosť nadobudol. Žalobca až v
roku 2012 nadobudol nehnuteľnosti medzi vodnou plochou a pozemkami žalovaných. Uviedla, že vo

vzťahu k žalovanej v 1.rade sa žalobcovia domáhajú odstránenia oplotenia a drevín, pričom žalovaná
na parc.č. XXXX/X nemá žiadne dreviny a oplotenie, takže nezasahuje do vlastníctva žalobcu žiadnym
spôsobom. Voči žalovanému v 2.rade sa žalobca domáha odstránenia dreveného móla a stavby, pričom
žalovaný v 2.rade nemá na pozemku žalobcu nič. Žalovaný v 3.rade má zasahovať do vlastníctva
žalobcu časťou móla a prístrešku, avšak je otázne, či je takého niečo možné považovať za vypratateľné.

Žalobca sa domáha zo strany všetkých žalovaných vypratania parc. č. XXXX/X, avšak tu nie je čo
vypratávať, pretože žalobca túto nehnuteľnosť prekopal a žiadny makadam na nej nie je. Uviedla,
že neplatnosť kúpnej zmluvy, na základe ktorej nadobudol žalobca vlastníctvo k nehnuteľnostiam,
nenamietajú, preto nie je potrebné túto skutočnosť skúmať v rámci prejudiciálnej otázky. Po predložení
meračského náčrtu, v ktorom boli zakreslené stavby na pozemku žalobcu uviedla, že žalovaný v 2.rade

nemá žiaden problém odstrániť stavby, ktoré sa nachádzajú na parcele č. 2153/8, žalovaná v 1.rade,
ktorá má podľa meračského náčrtu zasahovať do parcely č. XXXX/X mólom č.3 sa necíti byť jeho
vlastníčkou, keďže mólo č. 3 a parcelu okolo t.j. časť parcely č. XXXX/X predala žalovanému v 3.rade,
ktorý si svoje nehnuteľnosti oplotil. Kúpnu zmluvu, ktorú uzatvorili však nepredložili na vklad do katastra,
preto v liste vlastníctva stále figuruje ako vlastníčka žalovaná v 1.rade, ale časť ktorú predala už neužíva,

nemá k nej ani prístup a teda nemá možnosť odstrániť tú časť móla, ktorá zasahuje do parcely č. XXXX/
X. Následne predložila súdu kúpnu zmluvu zo dňa 19.02.2018 (V 1511/2018) a čestné prehlásenie
žalovanej v 1.rade, z ktorých bolo preukázané, že odpredala žalovanému v 3.rade časť svojho pozemku
parc.č. XXXX/X a mólo č. 3, ktoré malo byť predané v roku 2015. Žalovaný v 3.rade zaberá svojimi
stavbami najväčšiu časť pozemku žalobcu. Oplotenie, ktoré sa nachádza medzi chatkou žalovaného v

2.rade a latrínou na pozemku žalovaného v 3.rade patrí žalovanému v 3.rade.

6. Právna zástupkyňa žalovaného v 3. rade uviedla, že žalobca sa domáha voči žalovanému v 3.rade
vypratania nehnuteľností zapísaných v LV č. XXXX pre kat.úz. U. H. nad Q. a to parc.č. XXXX/X a XXXX/
X. So žalobou tak ako je postavená nesúhlasí. Nie je sporné, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností,

avšak nárok ktorého sa domáha je nevykonateľný, pretože svoj nárok opiera o ustanovenie § 126
Občianskeho zákonníka, teda domáha sa vypratania nehnuteľností, pričom takouto žalobou je možné
domáhať sa iba vypratania hnuteľných vecí a v prípade vypratania nehnuteľností je potrebné zvoliť
inú formu uplatnenia si svojho nároku. Stavby, ktoré sa nachádzajú čiastočne aj na pozemku žalobcu,sú pevne spojené so zemským povrchom. Jedná sa o chatu s mólom, ktorá v 2/3 stojí na pozemku
žalovaného v 3.rade a v 1/3 na pozemku žalobcu, ďalej sa tam nachádza prístrešok nad mólom, ktorý je
prepojený s chatou a akékoľvek, čo i len čiastočné odstránenie tejto stavby, by narušilo celú jej statiku.

Prístrešok a mólo predstavuje hlavný vstup do chaty a v prípade jeho odstránenia by sa zlikvidoval
vstup do chatky, do ktorej by sa bolo možné dostať iba z vodnej plochy, čím by sa narušil jej účel
a obydlie žalovaného by bolo znehodnotené. Na pozemku žalobcu sa nachádza aj oplotenie, pričom
ide o stavbu v zmysle stavebného zákona, ktorá je pevne spojená so zemským povrchom. Poukázala
i na to, že žalovaný v 3.rade nadobudol nehnuteľnosti v r. 2011, pričom bol v domnení, že kupuje od

právneho predchodcu nehnuteľnosti až po vodnú plochu. Na základe uvedeného potom zrealizoval
stavbunapozemkoch, oktorýchsimyslel,žemupatria.Pozrealizovanístavbysasemžalovanýv3.rade
nasťahoval, trvale tu žije a takýmto spôsobom si rieši svoju životnú situáciu a bytovú otázku. S ohľadom
na uvedené potom možno konštatovať, že výkon práva zo strany žalobcu by bol v rozpore s dobrými
mravmi, pretože takýto výkon by vážne poškodil práva užívateľa bez toho, aby z toho mal prospech
žalobca, ktorý uviedol, že nemá záujem svoju nehnuteľnosť konkrétnym spôsobom využívať. Ďalej

uviedla, že v priebehu konania došlo k zmene, keď na pozemku žalobcu sa už nenachádza hospodárska
budova - holubník, ktorý žalovaný v 3.rade z pozemku žalobcu odstránil a odstránil aj latrínu. Poukázala
na to, že znalec na základe ohliadky konštatoval, že chata, ktorá v časti móla a prístrešku zasahuje
do pozemku žalobcu, je stavbou pevne spojenou so zemským povrchom betónovým základom, čiže
jedná sa o nehnuteľnosť. Potvrdila, že mólo č. 3 je vlastníctvom žalovaného v 3.rade, ktorý ho odkúpil

od žalovanej v 1.rade, avšak z náčrtu nie je dostatočne zrejmé v akom rozsahu zasahuje do pozemku
žalobcu. Na základe ďalšej zmeny skutkového stavu v priebehu konania uviedla, že žalovaný v 3.rade
medzičasom odstránil už aj časť móla č.X a to v rozsahu, ktorým presahuje na pozemok žalobcu t.j.
na parc.č. XXXX/X a odstránil aj oplotenie na tejto parcele, na preukázanie čoho predložila fotografické
zábery. Mólo č.2 a prístrešok neodstránil a ani tak nemieni urobiť, pretože v tejto časti žalobu považuje za

neopodstatnenú a žiada ju zamietnuť s poukazom na dobré mravy a skutočnosť, že v chatke, súčasťou
ktorej je aj mólo a prístrešok, býva a takýmto spôsobom si rieši svoju bytovú otázku.

7. Žalovaný v 2.rade, vypočutý na pojednávaní uviedol, že na pozemku žalobcov má umiestnenú časť
búdy na náradie (drevostavba), nie je to stavba pevne spojená so zemou, je prenosná a môže ju

kedykoľvek odstrániť, čo je ochotný aj urobiť a ako náhle to dovolí počasie, drevostavbu z pozemku
žalobcu odnesie. Dreviny už odstránil. Čo sa týka oplotenia, tak jedno budoval žalovaný v 3.rade a jedno
manžel žalovanej v 1.rade, takže oplotenia jemu nepatria. Do prístupovej cesty žiadnym spôsobom
nezasahuje a s vysypaným makadamom nemá nič spoločné.

8. Žalovaný v 3.rade, vypočutý na pojednávaní uviedol, že pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve kúpil
od žalovanej v 1.rade v roku 2011, pričom na mieste samom mu bolo ukázané, že predmetom predaja
je pozemok až po vodnú plochu. Po kúpe pozemku začal so stavbou chatky, ale ešte pred tým chcel
pozemok oplotiť, ale keď žiadal súhlas k stavbe oplotenia, starostka uviedla, že tam nemôže postaviť
ani oplotenie ani chatku. Napriek tomu pozemok oplotil, za čo mu bola uložená pokuta. Chatu staval

postupne, najskôr to bol iba prístrešok a postupne dostavoval ďalšie časti chaty a mólo, pričom v
súčasnej dobe má chatka WC spojené s kúpeľnou, dve malé izby a jednu spoločnú miestnosť, v rohu
ktorej sa nachádza kuchynský kútik. Súčasťou tejto chaty je mólo a prístrešok, pričom na pozemku
žalobcusanachádzaibačasťchatkyamólo,ktoréhočasťjezastrešenátak,že strechachatkypokračuje
až nad mólo. Hospodárska budova, ktorá má byť postavená na pozemku žalobcu je v skutočnosti

holubník, ktorý sa tam už nenachádza a latrína je voľne položená na zemi a táto búdka sa dá preniesť
na iné miesto. D., že od p. L. dokúpil ešte ďalšiu časť pozemku parc.č. XXXX/X, za pozemok zaplatil
kúpnu cenu, ktorú si medzi sebou dohodli a cíti sa byť jeho vlastníkom, ale doposiaľ nepodal návrh do
katastra na vklad. Od žalovanej v 1.rade odkúpil aj mólo č.3, ktoré bolo na pozemku, pričom iba roh
tohto móla, približne 20 cm, sa nachádza na pozemku žalobcu. Ďalej uviedol, že v súčasnej dobe na

tomto mieste býva, hoci trvalý pobyt tu uvedený nemá. Byt v ktorom pôvodne býval už predal a do doby
kým si postaví rodinný do v blízkosti Vrábel mieni bývať na chate. S odstránením časti móla č.3, ktorá
zasahuje do pozemku žalobcu by nemal byť problém, ale pokiaľ by bolo potrebné odstrániť časť chatky
a móla, ktoré sa nachádzajú na pozemku žalobcu, tak problém vidí, pretože chatka je pevne spojená so
zemským povrchom a mólo je postavené nad piliermi, ktoré boli natlačené do zeme. Mólo sa nachádza

nad vodnou plochou, ale nie vždy tam je voda. Uviedol tiež, že makadam na cestu, ktorá v časti zasahuje
do pozemku žalobcu, nenavozil, ale videl, ako tam prišli nákladné autá a vysypali cestu, pričom si
myslel že to dali urobiť rybári. Domnieva sa, že užívanie pozemku, ktorý patrí žalobcovi je v súlade s
dobrými mravmi, keďže ho kupoval s vedomím, že mu patrí aj táto časť pozemku a s úmyslom postaviťsi rekreačnú chatku. Následne keď zistil, že patrí inému vlastníkovi, a to Zite Kováčovej, dohodol sa
s ňou, že mu túto nehnuteľnosť odpredá, čo sľúbila, ale nakoniec pozemok predala žalobcovi. Aj po
tom vyvinul snahu dohodnúť sa so žalobcom, žiadal výmenu, alebo odkúpenie pozemku, ale žalobca

nepristúpili na nič.

9. Súd v rámci dokazovania vypočul i svedkov G. L. a Ing. Olivera Stollára

10. Svedok G. L., manžel žalovanej v 1.rade, uviedol, že podľa vlastníckych dokladov je vlastníčkou

nehnuteľnosti na tomto mieste jeho manželka, avšak všetky náležitosti týkajúce sa pozemku vždy
vybavoval on. Potvrdil, že na jar v roku 2015 bola uzatvorená ústna dohoda so žalovaným v 3.rade, na
základe ktorej došlo k prevodu pozemku spoločne s tromi mólami, ktoré na tomto mieste stáli. Žalovaný
v 3.rade za tieto nehnuteľnosti riadne zaplatil, oplotil si ich a aj ich užíva, pričom zrejme z nedbanlivosti
nedošlo k legalizácii tohto prevodu. V súčasnej dobe je už uzatvorená riadna zmluva, predmetom ktorej
sú tieto nehnuteľnosti. Do pozemku žalobcu zasahuje jedno mólo a to v rozsahu asi 20-30 cm, ktoré

je postavené na agátových koloch, zatlačených do zeme. Mólo nemá betónový základ, dalo by sa bez
problémov odstrániť, či už odpílením kolov alebo zmenou konštrukcie rohu móla, pričom odstránením
tejto malej časti nedôjde k znehodnoteniu celého móla a ani funkčnosť móla to neovplyvní. Ďalej uviedol,
že na ceste parc. č. 2185/3 bol v minulosti navozený makadam, kedy a kto ho tam naviezol sa vyjadriť
nevie, ale jeho manželka a ani on to určite nebol. Niekedy na jar v roku 2017 rybári makadam z cesty

odstránili, tak že ho nahrnuli na susedné pozemky, v dôsledku čoho táto cesta bola uvoľnená, avšak
v lehote 2017 rybári opätovne makadam nahrnuli späť na cestu, aby mali lepší prístup k vode, čo on
osobne videl. Móla označené č. 3,4,5 budoval on, s budovaním móla č.1 žalovanému v 2.rade pomáhal
a mólo č.2 si vybudoval žalovaný v 3.rade sám, pričom najskôr vybudoval mólo a potom postavil chatku,
ktorá má pevné základy, ale inžinierske siete tam dotiahnuté nie sú. Na móla nebolo vydané stavebné

povolenie a táto stavba nebola ani ohlásená, hoci zisťoval, ako má postupovať, ale na základe kontroly,
ktorá bola vykonaná, bolo konštatované, že móla nie sú stavbou.

11. Svedok Ing. Oliver Stollár, uviedol, že pred spracovaním odborného vyjadrenia zo dňa 20.3.2018
bol na mieste samom a teda videl chatku s prístreškom, mólo a tiež oplotenie medzi pozemkami. Mólo

je zhotovené z drevených agátových kolov, ktoré sú natlačené do vody, hore sú naklincované agátové
dosky. Podľa jeho názoru mólo nie je pevne spojené so zemou a teda táto časť stojaca na koloch
zatlačených do zeme by sa dala vytiahnuť a odniesť. Chatka bola postavená bez stavebného povolenia,
je drevená s betónovými základmi, pred ňou je drevený prístrešok a naň nadväzuje drevené mólo.
Vstup do chatky je riešené cez prístrešok. Pokiaľ by sa odstránil prístrešok s mólom, chatka by zostala

neporušená, keďže táto sa robila skôr, prístrešok nad mólom na ňu iba nadväzuje a bol robený neskôr.
Oplotenie je jednoduché, pozostáva z drevených kolov, ktoré ústia do oceľového špicu, zapichnuté sú
do zeme a medzi nimi je sieťovina. Oplotenie nie je zabetónované do zeme a dalo by sa zo zeme
vytiahnuť a preložiť. Keďže tam nie je betónový základ a betónová murovka, tak tento typ oplotenia
nemožno charakterizovať ako pevne spojený so zemským povrchom.

12. Súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s výpisom z LV č. XXXX pre kat.úz. U. H. nad Q.,
notárskou zápisnicou Nz XXXXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, geometrickým plánom 221-79/2012 zo
dňa 27.09.2012, výpisom z LV č. XXXX kat.úz. U. H. nad Q. , výpisom z LV č.XXXX kat.úz. U. H.
nad Q., výpisom z LV č. XXXX kat.úz. U. H. nad Q., fotografickými zábermi v počte 3 ks, výzvou

na vrátenie pozemkov do pôvodného stavu zo dňa 07.12.2012 adresovanou žalovaným v 1.,2., a
3.rade, ponukou na odkúpenie pozemku, výmenu alebo nájom zo dňa 08.08.2013, odpoveďou zo
dňa 04.09.2013, uznesením Obvodného oddelenie PZ Vráble ČVS-ORP-1189/VR-NR-2013 zo dňa
07.11.2013, potvrdením obce Nová ves nad Žitavou zo dňa 23.04.2015, fotografickými zábermi - 2 ks,
podnetom na vykonanie dohľadu zo dňa 26.09.2011, fotografickými zábermi 4 k, meračským náčrtom zo

dňa 10.08.2017, technickou správou zo dňa 10.08.2017, oznámením, že ohlásená drobná stavba nie je
v súlade s územným plánom zo dňa 07.04.2011, dokladmi týkajúce sa charakteru stavieb postavených
na pozemku žalobcu a konaní vedenom na OÚ Nová Ves nad Žitavou v počte 40 ks, fotografickými
zábermi 2 ks, fotokópiou vyšetrovacieho spisu ČVS-ORP-1189/VR-NR-2013, kúpnou zmluvou zo dňa
19.02.2018, rozhodnutím o povolení vkladu č. V 1511/2018, geometrickým plánom č. 44/2017 zo dňa

25.10.2017, vyjadrením Ing. Olivera Stollára zo dňa 20.03.2018, výpisom z LV č. XXXX pre kat.úz. U.
H. nad Q., informatívnou kópiou z mapy, zápisom zo zasadnutia výboru MO SRZ Zlaté Moravce zo
dňa 05.12.2011, 07.11.2011, 09.05.2011, čestným prehlásením zo dňa 11.04.2018, pripojeným spisomtunajšieho súdu sp.zn. 10C 236/2015, fotografickými zábermi móla č.3 a oplotenia v počte 8 ks a s
prihliadnutím na výpovede strán konania a svedkov zistil nasledovný skutkový a právny stav:

13. Z LV č. XXXX pre kat. úz. U. H. nad Q. vyplýva, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností
nachádzajúcich sa v kat. úz. U. H. nad Q., zapísaných v liste vlastníctva ako parc. č. XXXX/X - orná
pôda o výmere 148 m2, parcela č. XXXX/X - vodné plochy o výmere 647 m2 a parcela č. XXXX/X -
orná pôda o výmere 989 m2. Uvedené nehnuteľnosti žalobca nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo
dňa 24.07.2012, uzatvorenej s predávajúcou T. V. a kúpnej zmluvy zo dňa 17.10.2012, uzatvorenou s

predávajúcou Q. L., ktorých vklad bol povolený pod č. V XXXX/XX a V XXXX/XX. Z LV č. XXXX pre
kat. úz. U. H. nad Q. vyplýva, že žalovaná v 1.rade je vedená ako vlastníčka parc.č. XXXX/X, vodné
plochy o výmere 238m2 a parc.č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere 738m2. Z LV č. XXXX pre kat. úz.
U. H. nad Q. vyplýva, že žalovaný v 2.rade je vedený ako vlastník parc.č. XXXX/X, ostatné plochy o
výmere 128m2 a parc.č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere 254m2. Z LV č. XXXX pre kat. úz. U. H.
nad Q. vyplýva, že žalovaný v 3.rade je vedený ako vlastník parc.č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere

128 m2. Nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu susedia s nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalovaných
v 1., 2. a 3. rade. Z meračského náčrtu zo dňa 10.08.2017 bolo preukázané, že na parc.č. XXXX/
X patriacej žalobcovi sa nachádza časť móla č. 3, stojaceho na parc.č. XXXX/X a parc.č. XXXX/X,
ktoré sú vedené ako vlastníctvo žalovanej v 1.rade. Na základe geometrického plánu č. 44/2017 zo dňa
25.10.2017 bola parc. č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 129 m2 rozdelená na parc. č. XXXX/X -

ostatné plochy o výmere 27 m2 a parc. č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 102 m2. Z predloženej
kúpnej zmluvy zo dňa 19.02.2018 uzatvorenej medzi žalovanou v 1.rade a žalovaným v 3. rade vyplýva,
že žalovaný v 3.rade odkúpil od žalovanej v 1.rade parc.č. XXXX/X- ostatné plochy o výmere 102 m2,
na ktorej stojí časť jeho chaty. Parc. č. XXXX/X je v súčasnosti zapísaná na LV č. XXXX pre kat. úz.
U. H. nad Q. ako vlastníctvo žalovaného v 3.rade. Z čestného prehlásenia zo dňa 11.04.2018 vyplýva,

že žalovaná v 1.rade v roku 2015 odpredala žalovanému v 3.rade aj mólo č.3. Podľa meračského
náčrtu je zrejmé, že na pozemku žalobcu sa nachádza aj časť móla č.2 s prístreškom, patriace k
chatke vo vlastníctve žalovaného v 3.rade a tiež hospodárska budova, latrína a oplotenie, patriace
žalovanému v 3.rade. Taktiež sa na pozemku žalobcu nachádza časť drevostavby patriacej žalovanému
v 2.rade a oplotenie medzi parc.č. XXXX/X a XXXX/X, patriace žalovanej v 1.rade. Z meračského náčrtu

nevyplýva, že by žalovaní zasahovali do parc.č. XXXX/X a do parc.č. XXXX/X, ktoré patria žalobcovi,
pričom parc.č. XXXX/X predstavuje prístupovú cestu, na ktorej sa údajne nachádza makadam, avšak v
priebehu konania nebolo preukázané, kto makadam na prístupovú cestu naviezol.

14. Po podaní žaloby v priebehu konania bola z nehnuteľnosti žalobcu, a to z parcely č. XXXX/X - vodné

plochy o výmere 647 m2, zapísanej na LV č. 1982 pre kat. úz. U. H. nad Q., odstránená časť oplotenia,
ktoré sa nachádzalo medzi pozemkami žalovanej v 1. rade a žalovaného v 2.rade, ktoré oplotenie
postavil manžel žalovanej v 1.rade, preto mal súd zato, že oplotenie odstránila žalovaná v 1.rade, ako
vlastníčka parc.č. XXXX/X a oplotenia. Naďalej zostalo na parc.č. XXXX/X patriacej žalobcovi časť móla
č.3, ktoré bolo do roku 2015, teda aj v čase podania žaloby vlastníctvom žalovanej v 1.rade a od roku

2015 je vlastníctvom žalovaného v 3.rade, čo však bolo preukázané až na základe čestného prehlásenia
zo dňa 11.04.2018, predloženého súdu dňa 11.06.2018.

15. Žalovaný v 2. rade po podaní žaloby vypratal z nehnuteľnosti žalobcu, zapísanej na LV č. 1982
ako parc. č. XXXX/X - vodné plochy o výmere 647 m2 dreviny a neskôr aj drevostavbu, ktoré sa mali

pôvodne nachádzať na pozemku žalobcu.

16. Žalovaný v 3. rade po podaní žaloby vypratal z nehnuteľnosti žalobcu, zapísanej na LV č. XXXX
ako parc. č. XXXX/X - vodné plochy o výmere 647 m2, hospodársku budovu a latrínu. Na poslednom
pojednávaní dňa 01.08.2018 predložil fotografické zábery na preukázanie, že odstránil aj časť móla

č. 3 a oplotenie, z ktorých záberov však nebolo možné dostatočne identifikovať, či sa jedná skutočne
o časť móla č.3 a oplotenie, ktoré sa nachádza medzi parc.č. XXXX/X a XXXX/X a prechádza až na
parc.č. XXXX/X. Nakoľko tento dôkaz nebol spôsobilý preukázať nad akúkoľvek pochybnosť, že došlo k
odstráneniu časti móla č.3 a oplotenia, súd naň neprihliadal. Naďalej sa na parc.č. XXXX/X nachádza i
časť móla č.2 s prístreškom, ktoré žalovaný nemieni odstrániť, s poukazom na skutočnosť, že užívanie

pozemku, ktorý patrí žalobcovi je v súlade s dobrými mravmi, keďže ho kupoval s vedomím, že mu
patrí aj táto časť pozemku a s úmyslom postaviť si chatku, v ktorej trvale býva. Chatka je stavbou pevne
spojenou so zemským povrchom betónovými základmi, celá však stojí na pozemku žalovaného v 3.rade.17. V konaní bolo z výpovede svedka Stollára preukázané, že stavby - oplotenie, hospodárska budova,
latrína, drevostavba, ktoré sa nachádzajú na pozemku žalobcu, nie sú stavbami pevne spojenými zo
zemským povrchom, sú to stavby bez základov, ktoré je možné z pozemku jednoducho odstrániť.

Rovnako i móla sú stavby, ktoré nie sú pevne spojené základmi zo zemou, ide o plochu, umiestnenú
nad vodnou hladinou za pomoci do zeme zapustených kolov, ktorú je možné odstrániť. V prípade móla
č.3 ide iba o malý presah do pozemku žalobcu v rožnej časti, ktorý možno odpíliť a v prípade móla č. 2 ide
o podstatnú časť stojacu na parcele žalobcu. Toto mólo nadväzuje na chatku žalovaného v 3.rade, ktorá
je stavbou pevne spojenou zo zemským povrchom betónovými základmi, avšak táto stavba nezasahuje

do pozemku žalobcu. Mólo č.2 a jeho prestrešenie je možné odstrániť bez toho, aby sa narušila statika
chatky a taktiež nebude narušený jej účel a to aj za predpokladu, že žalovaný si v súčasnej dobe
týmto spôsobom prechodne rieši svoju bytovú otázku. Odstránením móla nebude znemožnené užívanie
chatky, bude potrebné iba vyriešiť nový prístup do chatky.

18. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet

svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

19. Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

20. Podľa § 135c ods.1 OZ, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže
súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil
( ďalej len „vlastník stavby“ ).

21. Podľa § 3 ods.1 OZ, výkon práv a povinností z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho

dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

22. Podľa § 137 písm. a) Civilného sporového poriadku ( ďalej CSP), žalobou možno požadovať, aby
sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.

23. Podľa § 144 CSP ,žalobca môže vziať žalobu späť.

24. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

25. Podľa § 217 ods.1, prvá veta CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

26. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa § 255 ods.2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

28. Z citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka vyplýva, že vlastnícke právo je najvýznamnejším
vecným právom a je s ním spojené oprávnenie vlastníka v plnom rozsahu realizovať základné
subjektívne práva k predmetu vlastníctva, ktorými sú právo vec ovládať, najmä ju držať, užívať, požívať

plody veci a jej úžitky a nakladať s ňou vlastnou mocou, ktorá nie je závislá od žiadnej inej moci
kohokoľvek k tej istej veci a ktoré smeruje voči všetkým. Proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, môže
sa vlastník domáhať súdnej ochrany a to v prípade, ak je zasahované do vlastníctva k nehnuteľnosti,
žalobou o vypratanie nehnuteľnosti v zmysle § 126 ods.1 OZ. Pokiaľ by však išlo zásah do vlastníctva
nehnuteľnosti tým, že by bola na cudzom pozemku zriadená stavba, ktorá zodpovedá vymedzeniu v §

119 ods.2 OZ, t.j. išlo by o stavbu spojenú so zemou pevným základom, vlastník by sa mohol domáhať
odstránenia stavby v zmysle § 135c ods.1 OZ.

29.Zvykonanéhodokazovaniamalsúdzapreukázané,žežalobcajevlastníkomparc.č.XXXX/X,pričom
v čase podania žaloby sa na nej nachádzala rožná časť móla č.3, stojaceho v podstatnej časti na parc.č.

XXXX/X a časť oplotenia parc.č. XXXX/X, ktoré patrili žalovanej v 1.rade, dreviny a drevostavba patriaca
žalovanému v X.rade a hospodárska budova, latrína, oplotenie a podstatná časť móla č.2 s prístreškom,
patriace žalovanému v 3.rade. Vzhľadom k tomu, že v konaní bolo preukázané, že tieto stavby nie sú
pevne spojené so zemou a teda z právneho hľadiska ide o veci hnuteľné, je zrejmé, že žalobca saopodstatnene domáha odstránenia hnuteľných vecí nachádzajúcich sa na nehnuteľnosti žalobcu a nie
je daný dôvod na podanie žaloby o odstránenie stavby v zmysle § 135c OZ, ktorá by prichádzala do
úvahy iba v prípade, že by išlo o neoprávnené stavby na cudzom pozemku spojené pevne zo zemou.

Súd preto s poukazom na § 126 ods.1 OZ považoval žalobu v tejto časti za dôvodnú, nakoľko žalovaní
tým, že užívajú tieto hnuteľné veci, stojace na pozemku žalobcu, zasahujú do jeho vlastníckeho práva.
V časti vypratania parc.č. XXXX/X a odstránenia makadamu z parc.č. XXXX/X, ktoré patria žalobcovi,
súd žalobu nepovažoval za dôvodnú, pretože v konaní bolo preukázané, že do parc.č. XXXX/X nie je
ničím zasahované a nebolo preukázané, že do parc.č. XXXX/X zasiahli navezením makadamu práve

žalovaní v 1.,2. a 3.rade, ktorí túto skutočnosť popierali a žalobca nepredložil žiaden relevantný dôkaz, z
ktorého by bolo zrejmé, že k tomuto zásahu došlo z ich strany. Sám žalobca v priebehu konania uviedol,
že makadam navozil G. L., ktorý však nebol účastníkom konania.

30. Vzhľadom na zmenu skutkového stavu, ku ktorému došlo až v priebehu súdneho konania, právny
zástupca žalobcu podaním zo dňa 06.07.2018 zobral žalobu späť v časti, v ktorej došlo počas konania

k preukázateľnému odstráneniu zásahu žalovaných do jeho pozemku - parc.č. XXXX/X, ako aj v časti
nárokunavypratanie parc.č.XXXX/Xa parc.č.XXXX/X,keďževtejtočastizásahdopozemkovžalobcu
zo strany žalovaných nebol preukázaný. Žalobca teda zobral žalobu späť v časti pôvodne uplatneného
petitu žaloby v bodoch I., II. a IV. Vzhľadom na uvedené súd postupoval podľa § 145 ods. 2 CSP a s
prihliadnutím na to, že žalovaní so späťvzatím žaloby súhlasili, konanie v tejto časti zastavil.

31. Predmetom zvyšnej časti žaloby zostal nárok žalobcu na vypratanie nehnuteľnosti -parc.č. XXXX/X
zo strany žalovaného v 3. rade a to odstránením časti móla č.3, móla č.2 s prístreškom a oplotenia medzi
parc.č. XXXX/X a XXXX/X, ktoré sú vlastníctvom žalovaného v 3. rade a ktoré preukázateľne zasahujú
do parc.č. XXXX/X, patriacej žalobcovi. Súd žalobe vyhovel, nakoľko mal za preukázané, že v tomto

rozsahu dochádza k zásahu do vlastníckeho práva žalobcu bez právneho dôvodu. S poukazom na to,
že ide o odstránenie hnuteľných vecí, ktoré nebudú mať žiaden negatívny dopad na ďalšie bývanie
žalovaného v 3.rade v chatke, ktorý si týmto spôsobom údajne rieši svoju bytovú otázku, nevzhliadol
súd dôvod k tomu, aby žalobcovi ako vlastníkovi pozemku neposkytol súdnu ochranu v zmysle § 126
ods.1 OZ, pričom poskytnutie súdnej ochrany v danom prípade nemožno považovať za konanie, ktoré je

v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný v 3.rade nebol dostatočne bdelý k svojim právam, keď si pri kúpe
nehnuteľnosti od M. L. vierohodným spôsobom neoveril čo v skutočnosti kupuje a následne začal stavať
móloaprístrešoknaparcele,ktorúneodkúpilatedasanestalajehovlastníctvom,čímsisámzaviniltento
stav. Súd poukazuje i na to, že chata, ktorá bola postavená bez stavebného povolenia, nie je stavbou
určenou na trvalé bývanie, ale ide o rekreačnú chatku, v ktorej žalovaný na základe jeho vyjadrenia síce

trávi väčšinu času, avšak trvalý pobyt tam nemá a sám uviedol, že ide iba o dočasné riešenie, nakoľko
si chce zabezpečiť trvalé bývanie postavením domu v blízkosti Vrábel. Chatka stojí výlučne na pozemku
žalovaného v 3.rade a odstránenie móla s prístreškom nebude mať žiadny dopad na možnosť ďalšieho
využívania chaty aj na prípadné dočasné bývanie, pričom žalovaný v 3.rade bude musieť vyriešiť iba
vstup do chaty zo svojho pozemku, čo nepredstavuje technický problém. Je pravdou, že odstránením

móla s prístreškom, ktoré spája chatku s vodnou plochou, dôjde k zníženiu atraktivity tejto nehnuteľnosti
pre žalovaného, ktorý ju kupoval na rekreačné účely, s úmyslom realizovať na tomto mieste svoje záľuby,
keďže je členom rybárskeho zväzu, avšak tento jeho záujem nemôže byť nadradený záujmu žalobcu
na nerušené využívanie všetkých svojich práv, ktoré sú s vlastníctvom nehnuteľnosti v zmysle § 123
ods.1 OZ spojené.

32. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania a ich vyhodnotenie podľa vlastnej úvahy, považoval
súd žalobu v tejto časti za opodstatnenú a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

33. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z toho, že žalobca sa svojou žalobou domáhal

ochrany vlastníckeho práva voči žalovaným v 1., 2. a 3. rade z dôvodu, že zasahujú do jeho vlastníckeho
práva tým, že na jeho nehnuteľnostiach majú umiestnené hnuteľné veci a to časť móla č.3, mólo č.2
s prístreškom, hospodársku budovu, latrínu, drevostavbu, dve časti oplotenia, dreviny a makadam na
prístupovej ceste. Žalobe bolo vyhovené iba v časti odstránenia časti móla č.3, móla č.2 s prístreškom a
jedného oplotenia a vo zvyšnej časti bolo konanie zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby. Žalobca zobral

žalobu čiastočne späť jednak preto, že zásah do parc.č. XXXX/X a parc.č. XXXX/X nebol preukázaný,
teda v tejto časti bola žaloba podaná nedôvodne, ale aj preto, že z parc.č. XXXX/X bol zásah odstránený
až v priebehu konania, teda žaloba v tejto časti bola podaná dôvodne. V konaní bolo preukázané,
že každý zo žalovaných až v priebehu konania odstránil niektoré z jemu patriacich hnuteľných vecí,ktorými do pozemku žalobcu zasahoval, a to žalovaná v 1.rade odstránila oplotenie medzi parc.č. XXXX/
X a parc.č. XXXX/X, ktoré zasahovalo do pozemku žalobcu, žalovaný v 2.rade odstránil z pozemku
žalobcu dreviny a drevostavbu a žalovaný v 3.rade odstránil z pozemku žalobcu hospodársku budovu

a latrínu. I keď späťvzatie žaloby z procesného hľadiska zavinil žalobca, nie je možné prehliadnuť, že
žalobca zobral žalobu v tejto jednej časti späť výlučne preto, že práve žalovaní odstránením zásahu
do pozemku žalobcu až v priebehu súdneho konania spôsobili zmenu skutkového stavu, ktorý mal
za následok späťvzatie žaloby. Súd preto v záujme spravodlivého vyriešenia nároku na náhradu trov
konania prihliadol na okolnosti uvedeného sporu a v kontexte horeuvedeného dospel k záveru, že

žalobca i žalovaní mali úspech vo veci iba čiastočný, preto o náhrade trov konania rozhodol podľa §
255 ods. 2 CSP tak, žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra.
O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí,
ktorejvecisatýka,čosanímsleduje,podpis)uvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.