Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. január 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/715/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214210880
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4214210880.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: G.
D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W. XXXX/X, C., o zaplatenie 6.425,37 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaná n e m á právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 4.6.2014 žalobca doručil súdu žalobu, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť
mu sumu 6.425,37 € s príslušenstvom a náhradu trov konania. Podanú žalobu žalobca postavil na tom

skutkovom základe, že žalovaná s jeho právnym predchodcom (spoločnosťou Slovenská sporiteľňa,
a.s.) uzatvorila dňa 22.10.2007 zmluvu č. 212527357, na základe ktorej jej boli poskytnuté finančné
prostriedky, ktoré sa zaviazala riadne splatiť. Celková dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky
predstavovala sumu 7.300,04 € (z toho dlžná istina predstavovala sumu vo výške 5.941,63 €, úrok
sumu vo výške 903,74 €, úrok z omeškania sumu vo výške 406,83 € a ostatné príslušenstvo sumu vo
výške 47,84 €). V tomto konaní si uplatnil nárok na zaplatenie dlžnej istiny titulom neuhradených splátok
splatných v období od 20.6.2010 do 20.9.2017 v celkovej výške 6.446,88 € (z ktorej sumy žalovaná

uhradila dňa 27.1.2014 sumu 21,51 €), úroku z omeškania vyčísleného z dlžných splátok za obdobie od
21.6.2010 do 27.1.2014 celkove vo výške 804,74 €, úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy
6.425,37 € od 28.1.2014 do zaplatenia. Titulom náhrady trov konania si uplatnil zaplatenie súdneho
poplatku a trov právneho zastúpenia.
2. O podanej žalobe tunajší súd rozhodol rozsudkom č.k. 14C/715/2014-63 zo dňa 30.4.2015,
ktorým žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal
odvolanie žalobca. O podanom odvolaní rozhodol Krajský súd v Nitre ako súd odvolací uznesením č.k.

6Co/15/2016-92 zo dňa 31.5.2016 tak, že rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu
na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že súd prvého stupňa vec
nesprávneprávneposúdiltým,ženepoužilsprávneustanovenieprávnehopredpisuanedostatočnezistil
skutkový stav. Súdu prvého stupňa uložil opätovne posúdiť dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku
a vo veci opätovne rozhodnúť.

3. Tunajší súd riadiac sa rozhodnutím odvolacieho súdu vec opätovne prejednal. Vo veci nariadil

pojednávanie, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcu i žalovaná. Po vypočutí si prednesu
právneho zástupcu žalobcu i žalovanej a po oboznámení sa s obsahom listín predložených žalobcom v
priebehu konania, a to zmluvy o splátkovom úvere, všeobecných obchodných podmienok, dodatku č. 6
k všeobecným obchodným podmienkam, oznámenia o postúpení pohľadávky, výzvy k úhrade, zmluvyo postúpení pohľadávok s prílohou, pokusu o zmier, špecifikácie pohľadávky, prehľadu finančných
transakcií, rozsudku č.k. 14C/715/2014-63 zo dňa 30.4.2015, odvolania, uznesenia č.k. 6Co/15/2016-92
zo dňa 31.5.2016, výzvy spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. zo dňa 20.10.2009 ustálil nasledovný

skutkový a právny stav veci:

4. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1514/2012/CE uzatvorenej medzi žalobcom a
spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 13.12.2012 žalobca nadobudol od svojho právneho
predchodcu pohľadávku voči žalovanej titulom zmluvy o splátkovom úvere, pričom táto bola

špecifikovaná v prílohe č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok. Oznámenie o postúpení pohľadávky
bolo žalovanej oznámené písomným podaním právneho predchodcu žalobcu zo dňa 18.12.2012. Ako
vyplynulo z prílohy zmluvy o postúpení pohľadávok, v čase postúpenia pohľadávky (t.j. k 13.12.2012)
bola žalovaná v omeškaní s úhradou dlžnej sumy 1209 dní.

5. Žalovaná spolu s manželom Y. D. (t.č. zosnulým) uzatvorili s právnym predchodcom žalobcu dňa

22.10.2007 zmluvu o splátkovom úvere č. 0212527357. Na základe tejto zmluvy bol dlžníkom poskytnutý
úver vo výške 4.976,09 € (150.000,- Sk), ktorý sa zaviazali vrátiť veriteľovi v mesačných splátkach po
73,26 € (2.207,- Sk) v období od 20.11.2007 do 20.9.2017. Úroková sadzba bola ustálená vo výške 11,75
% ročne a RPMN vo výške 13,95 %. Dlžníci sa tiež zaviazali uhradiť spracovateľský poplatok vo výške
99,58 € (3.000,- Sk) a poplatok za správu úveru vo výške 1,99 € (60,- Sk) mesačne. Neoddeliteľnou

súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky. Ako vyplynulo z prílohy zmluvy o postúpení
pohľadávok dlžníci titulom poskytnutého úveru ku dňu postúpenia pohľadávky dlhovali sumu 7.300,04 €,
ktorá pozostávala z nesplatenej istiny vo výške 5.941,63 €, úroku vo výške 903,74 €, úroku z omeškania
vo výške 406,83 € a ostatného príslušenstva vo výške 47,84 €.

6. Ako vyplynulo z kópie výzvy predloženej právnym zástupcom žalobcu na pojednávaní dňa 25.1.2017,
túto vypracoval jeho právny predchodca dňa 20.10.2009, adresoval ju žalovanej a oznámil jej, že je ku
dňu 30.9.2009 v omeškaní s úhradou svojho záväzku titulom úverovej zmluvy č. 212527357 vo výške
225,37 €. Zároveň ju vyzval na úhradu dlžnej sumy do 10 dní od doručenia výzvy s tým, že v prípade
neuhradenia dlžnej sumy v stanovenej lehote pristúpi k zvereniu vymáhania pohľadávky do mandátnej

správy tretej osoby.

7. Ako vyplynulo z výzvy k úhrade a oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky zo
dňa 5.2.2013 vypracovanej žalobcom a adresovanej žalovanej, touto žalobca oznámil žalovanej, že pre
porušenie zmluvy o úvere č. 212527357 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 5.2.2013. Zároveň

vyčíslil svoju pohľadávku na sumu vo výške 7.526,96 € a žalovanú vyzval na zaplatenie tejto sumy.

8. Žalobca si v tomto konaní uplatnil na zaplatenie splátky úveru splatné od 20.6.2010 do 20.9.2017 v
počte 88 a celkovej výške 6.425,37 €.

9. Žalovaná v priebehu konania na pojednávaní dňa 25.1.2017 uviedla, že celej veci nerozumie.
Doplnila, že bola nezamestnaná, ale v súčasnej dobe pracuje, tak by dlžnú sumu vedela splácať. jej
manžel, ktorý bol spoludlžníkom zomrel pred piatimi rokmi.

10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú
úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky
v najvyššie prípustnej výške. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení

platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami
tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych
vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajšíchpredpisov. S účinnosťou od 1.1.2008 Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu
už definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Dňa 1.4.2015 nadobudlo účinnosť ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods.

3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa § 53 ods.
4 písm. b) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na
iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo

zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z.

o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere, tento zákon
upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského
úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa § 2 písm. a) a b) citovaného
zákona, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných

prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v
inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 3 ods. 1, 2 citovaného
zákona, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci

svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj
predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa §

121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok
z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o
bankách v znení účinnom k 28.9.2011, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka

zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len

časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu

ustanovených týmto zákonom. V zmysle citovaného ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z.z. o bankách môže byť spôsobilým predmetom postúpenia len pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú
už splatné a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy, po ktorej bol klient banky nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené je zákonným predpokladom pre platné postúpeniepohľadávky banky. Tieto predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Podľa § 2
ods. 1 citovaného zákona, banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená
ako akciová spoločnosť, ktorá a) prijíma vklady a b) poskytuje úvery c) a ktorá má na výkon činností

podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje. Aktívnou
vecnou legitimáciou v konaní sa rozumie hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním
uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Súd vecnú legitimáciu v konaní skúma vždy aj bez návrhu, a to aj v prípade, ak ju žiaden z účastníkov
konania/ strán sporu nenamieta. 11. V danom prípade sa žalobca podanou žalobou domáhal zaplatenia

dlžnej sumy titulom zmluvy splátkovom úvere uzavretej medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s.
a žalovanou (ako jednou zo spoludlžníkov) dňa 22.10.2007 v sume neuhradených splátok splatných
v období od 20.6.2011 do 20.9.2017 vo výške 6.425,37 € s príslušenstvom. 12. Predmetom konania
v tejto veci bol záväzok žalovanej, ktorý vznikol zo zmluvy o splátkovom úvere uzatvorenej v zmysle
§ 497 až 507 Obchodného zákonníka, ktorá je však súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovanú
je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej

obchodnejaleboinejpodnikateľskejčinnosti,tedanaprávnyvzťahzaloženýzmluvouoúverejepotrebné
aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného
zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i
keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na

občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny
alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný
zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd

ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia
Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). V tejto súvislosti súd
upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 (sp. zn. 3MCdo/14/2014), podľa
ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak

mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.
13. V prejednávanej veci súd vykonaným dokazovaním rešpektujúc rozhodnutie Krajského súdu v
Nitre č.k. 6Co/15/2016-92 zo dňa 31.5.2016 dospel k záveru, že v danej veci je potrebné bez ohľadu
na štádium konania prioritne sa zaoberať otázkou vecnej legitimácie strán sporu v tomto konaní.
Pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej mal súd preukázanú, keďže ide o dlžníčku zo zmluvného vzťahu,

plnenie z ktorého je predmetom tohto konania (pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej žalobca preukázal
predložením zmluvy o splátkovom úvere, plnenie z ktorej je predmetom sporu). Pokiaľ však ide o
aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní súd konštatuje, že v zmysle zákona č. 483/2001 Z.z.
o bankách žalobcu v tomto konaní zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie postupu v zmysle § 92
ods. 8 citovaného zákona, t.j. že spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ pohľadávky písomne

vyzval žalovanú ako dlžníka (ako aj jej spoludlžníka) na úhradu dlhu a títo boli napriek výzve v omeškaní
s jeho splácaním nepretržite 90 kalendárnych dní, keďže splnenie tohto postupu je predpokladom
postúpenia splatnej pohľadávky, resp. jej časti banky voči dlžníkovi na tretiu osobu. Žalobca síce v
priebehu konania predložil súdu kópiu výzvy jeho právneho predchodcu adresovanej žalovanej zo dňa
20.10.2009,súdvšakpredloženímkópietakejtolistinynemalpreukázanésplneniepodmienkypreplatné

postúpenie pohľadávky banky voči dlžníkovi na tretiu osobu, keďže v danej veci dlžníkmi zo zmluvy o
splátkovom úvere boli dve osoby, pričom žalobca nepreukázal, že jeho právny predchodca reálne zaslal
dlžníkom takúto výzvu na úhradu dlžnej sumy (a to predložením výzvy adresovanej obom dlžníkom a tiež
predložením doručenky tejto zásielky, resp. podacieho hárku preukazujúceho odoslanie takejto výzvy).
Nakoľko dodržanie tohto postupu zo strany právneho predchodcu žalobcu žalobca nepreukázal, súd bol

nútený konštatovať, že žalobca nepreukázal svoje skutkové tvrdenie o tom, že je na základe zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 13.12.2012 právnym nástupcom spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s.
vo vzťahu k pohľadávke zo zmluvy č. 0212527357 uzatvorenej so žalovanou ako so spoludlžníkom dňa
22.10.2007 a teda medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom nedošlo k platnému postúpeniu
pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania, keď zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách treba ohľadom

inštitútu postúpenia pohľadávky považovať za lex specialis vo vzťahu k ustanoveniam Občianskeho
zákonníka(konkrétne§524Občianskehozákonníka).Súdtiežpoukazujenato,ževzmysleustanovenia
§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách môže byť spôsobilým predmetom postúpenia len
pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatné a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy,po ktorej bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. To znamená, že ku
dňu 13.12.2012 právny predchodca žalobcu (pokiaľ do dňa 13.12.2012 nevyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru, resp. inak neukončil záväzkovoprávny vzťah s dlžníkmi napr. odstúpením od zmluvy, ktorú

skutočnosť žalobca ani netvrdil) mohol postúpiť na tretiu osobu len tú časť svojej pohľadávky, ktorá
bola ku dňu 13.12.2012 už splatná a nie aj tú časť pohľadávky, u ktorej mala nastať splatnosť po
postúpení pohľadávky. Súd preto z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto
konaní žalobu v celom rozsahu zamietol bez toho, aby sa bližšie zaoberal skutočnosťami uvádzanými v
odvolaní proti rozsudku č.k. 14C/715/2015-63 zo dňa 30.4.2015 ako aj premlčaním uplatneného nároku

a ustálením momentu zosplatnenia pohľadávky, skúmanie ktorých skutočnosti sa súdu javilo irelevantné
a nadbytočné pre nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní odvodenej zo zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 13.12.2012.

14. O nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho) súd rozhodol podľa § 255 ods. 1
CSP a 396 ods. 1 CSP, keď žalovaná bola tou stranou sporu, ktorá bola s ohľadom na výsledok konania

v konaní plne úspešná. Nakoľko však žalovanej preukázateľne v súvislosti s týmito konaniami žiadne
trovy nevznikli a ani si ich náhradu neuplatnila, súd vyslovil, že žalovaná nemá právo na náhradu trov
konania, hoci jej tento nárok vznikol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

V prípade, ak odvolanie s prílohami nebude predložené v potrebnom počte vyhotovení, súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 veta posledná CSP).