Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. máj 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoP/21/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417214558
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4417214558.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek

senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, vo veci starostlivosti o v čase začatia
konania maloleté dieťa: Z. I., nar. XX.XX.XXXX, t.č. plnoletá , bytom u matky, dieťa rodičov: G. P.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. Hradská XXX a K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. G. XXX, o návrhu otca
na zníženie výživného, o odvolaní otca dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa
31.októbra 2018 č.k. 7P/261/2017-94, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh otca na zníženie výživného zamietol. O trovách
konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu. Svoje rozhodnutie
odôvodnil ust. § 62 ods.1 až 5, § 75 ods.1, § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine, ako aj zisteným skutkovým
stavom na základe čoho dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného bol podaný nedôvodne.

2. Poukázal na obsah návrhu otca, ktorým sa domáhal zníženia výživného na dcéru zo sumy 66, 38
eura na minimálne výživné. Dôvodil, že v roku 2016 stratil zamestnanie a teraz poberá opatrovateľský

príspevok na svoju matku okolo 200,- eur mesačne, iný príjem nemá. Býva so svojou matkou v
rodinnom dome, ktorého je spoluvlastníkom, iný majetok nemá. Matka dieťaťa so znížením výživného
nesúhlasila. Poukázala na to, že má síce vyšší príjem ako otec, ale pribudli jej dve vyživovacie povinnosti
k maloletým deťom pochádzajúcim z jej terajšieho manželstva, od ktorých bola nútená odísť za prácou
do zahraničia a terajší manžel je vo výsluhovom dôchodku. Kolízna opatrovníčka navrhla návrh otca
zamietnuť vzhľadom na jeho príjem. So znížením výživného nesúhlasila ani už plnoletá dcéra Z.
3. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu otca posudzoval zmenu pomerov na strane oboch

rodičov i dieťaťa a dospel k záveru, že na strane otca nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by
odôvodňovala zníženie jeho vyživovacej povinnosti. Na základe vykonaného dokazovania zistil, že
naposledy bolo rozhodnuté o výživnom rozvodovým rozsudkom Okresného súdu v Dunajskej Strede
č.k. 7C/9/2003- 37 zo dňa 08.07.2003, kedy bola v tom čase maloletá Z. zverená do starostlivosti matke
a otcovi bola určená vyživovacia povinnosť vo výške 66,38 eura ( 2.000 Sk) V tom čase bola matka
na materskej dovolenke s mal. Z. a poberala rodičovský príspevok v sume 125,80eura ( 3790Sk) a
rodinné prídavky 8,96 eura ( 207 Sk) a otec bol zamestnaný s príjmom 359,92 eura netto ( 10.843Sk).

Rodičia inú vyživovaciu povinnosť nemali. Súd poukázal na to, že príjem otca sa od posledného
rozhodovania o výživnom nezmenil. V roku 2003, kedy bolo naposledy rozhodované o výživnom , otec
dieťaťa mal príjem 359,92 eura, v tom čase mala jeho dcéra jedenásť rokov a navštevovala základnú
školu. V súčasnosti má otec príjem 369,36 eura a jeho dcéra je už plnoletá a navštevuje strednúškolu. V tejto súvislosti uviedol, že s pribúdajúcom vekom a fyzickým rastom maloletej sa jej potreby
na bežné veci ako oblečenie, strava, obuv, rovnako na mimoriadne potreby spojené okrem iného aj s
jej zdravotnými problémami dermatologického charakteru, neustále zvyšujú. Súd zastal názor, že otec

dieťaťa je schopný zo svojho príjmu prispievať na výživu svojej dcéry 66,38 mesačne, a preto jeho návrh
na zníženie výživného zamietol.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa. V odvolaní namietal, že poberá

len opatrovateľský príspevok vo výške 200,- eur mesačne a iný príjem nemá. Mal za preukázané, že
na jeho strane došlo od posledného určenia výživného k výraznej zmene jeho možností platiť určené
výživné. V súčasnosti platí 20 eur výživné a 80 eur zameškané výživné, spolu po 100 eur mesačne.
Vzhľadom na uvedené, sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie nestotožnil a trval na znížení výživného
na výšku minimálneho výživného.

5. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila už plnoletá Z., ktorá poukázala na to, že otec si neplnil
vyživovaciu povinnosť už od jej detstva, neudržiaval s ňou žiaden kontakt, nemal o ňu ako o dcéru
záujem a nespomenul si ani na jej narodeniny. Zdôraznila, že otec má rovnaké rodičovské povinnosti
ako jej matka. Uviedla, že má ďalších dvoch školopovinných súrodencov a ich domácnosť má rovnaké
výdavky ako každá bežná rodina. Matka t.č. pracuje v Rakúsku, no predtým pracovala na Slovensku

za minimálny plat. V tejto súvislosti upriamila pozornosť na skutočnosť, že otec nemá rodinu, žije len
so svojou matkou a s jeho odvolaním nesúhlasí, nakoľko vyživovacie povinnosti si neplnil ani pred
poberaním opatrovateľského príspevku na jeho matku, čo odôvodnil vždy nízkym príjmom.

6. K odvolaniu otca sa písomne vyjadril aj Úrad práce soc. vecí a rodiny v Nových Zámkoch, ktorý do

času nadobudnutia plnoletosti zastupoval v konaní v tom čase mal. Z. a vo svojom vyjadrení navrhol
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že výživné ktoré má otec určené,
pokrýva len minimálnu časť nákladov na výživu jeho dcéry a nezaťaží výdavky otca neprimeraným
spôsobom , preto nie je dôvod na zníženie jeho vyživovacej povinnosti.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ďalej len „CMP“ §
34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) prejednal vec bez nariadenia
pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219
ods. 3 CSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné podľa
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

8. Podľa § 387 odsek 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

9. Podľa § 387 odsek 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

10. Keďže odvolací súd dospel k tomu záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny a dostatočne

odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 CSP opakovať
tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych predpisov
vzťahujúcich sa na tento prípad.

11. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje

správnosť dôvodov, ktoré súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol. Súd prvej inštancie sa
dostatočne zaoberal opodstatnenosťou návrhu z hľadiska príslušných ustanovení Zákona o rodine
a zistený skutkový stav správne posúdil po právnej stránke. Podstatnou skutočnosťou pre zmenu
doterajšieho rozhodnutia o výživnom bolo zistenie takej zmeny pomerov na strane účastníkov, ktorá
zmena by odôvodňovala zníženie výživného ako žiadal podaným návrhom otec. Z obsahu spisu je

zrejmé, že otec podal návrh na súd dňa 15.08.2017 a žiadal, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť
v tom čase ešte k maloletej dcére Z. zo sumy 66,38 eura na minimálne výživné, čo odôvodnil tým, že
v roku 2016 stratil zamestnanie, poberal len sociálne dávky, pracoval ako brigádnik,ale nepodarilo sa
mu nájsť trvalé zamestnanie. Od roku 2016 sa stará o svoju matku, ktorá v dôsledku úrazu zostalaodkázaná na pomoc inej osoby a on sa o ňu stará, za čo poberá opatrovateľský príspevok 150 eur
mesačne, z čoho nemôže platiť určené výživné.

12. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že došlo k zmene pomerov a to hlavne na strane dieťaťa v
tom, že je už študentkou strednej školy , medzičasom dosiahla plnoletosť a výživou je stále odkázaná
na svojich rodičov, pretože sa pripravuje štúdiom na budúce povolanie a nie je schopná sama sa živiť. K
zmene pomerov došlo aj na strane matky , ktorá uzavrela nové manželstvo, pribudli jej dve vyživovacie
povinnosti k mal deťom ( F. nar. XX.XX.XXXX a U. nar. XX.XX.XXXX) a zvýšil sa jej príjem , pretože

už pracuje s príjmom 1.590 eur mesačne, avšak jej náklady súvisiace s bývaním a cestovaním za
prácou do Rakúska predstavujú 500 eur mesačne. Jej manžel má príjem zo zamestnania 400,29 eura
mesačne a výsluhový dôchodok. Bývajú v ich rodinnom dome na ktorý si zobrali hypotéku a tú splácajú
po 304 eur mesačne. Na strane otca došlo k zmene pomerov v tom, že je nezamestnaný , jeho pracovný
pomer v PPD Z. U. skončil k XX.XX.XXXX výpoveďou zo strany zamestnávateľa pre nadbytočnosť,
potom bol vedený ako uchádzač o zamestnanie od 01.08.2015 do 31.01.2016, kedy poberal dávku v

nezamestnanosti v priemere 417,66 eura. Od 01.08.2016 mu bol priznaný príspevok za opatrovanie
matky, ktorá je odkázaná na pomoc inej osoby v rozsahu 8-12 hodín denne a tento príspevok bol do
marca 2018 vo výške 228,89 eura a teraz je vo výške 369,36 eura mesačne ( správa Úradu práce,
soc. vecí a rodiny zo dňa 08.10.2018). Otec býva so svojou matkou, ktorá je poberateľkou vdovského
a starobného dôchodku spolu vo výške 375,30 eura mesačne. Otcovi nepribudli žiadne vyživovacie

povinnosti. Zhodnotiac uvedenú zmenu pomerov správne súd prvej inštancie návrh otca na zníženie
výživného zamietol, pretože na jeho strane nebola zistená taká zmena pomerov ktorá by odôvodnila
zníženie jeho vyživovacej povinnosti k už dospelej dcére, ktorú má vo výške 66,38 eura a ktorú môže
zo svojho nezmeneného príjmu ( vyšší o 10 eur mesačne) platiť.

13. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané otcom v
podanom odvolaní odvolací súd dodáva, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo
zo zákona a trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, a preto by rodičia pri svojom
životnom smerovaní mali robiť všetko pre to, aby v rámci zodpovednosti za ich všestranný vývoj dokázali

uspokojovať všetky základné životné potreby svojich detí. Odvolací súd dodáva, že v tomto smere
bolo potrebné vychádzať aj z ustanovenia § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine, v zmysle ktorého je
súčasťou rodičovských práv a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie,
výživu a všestranný vývoj maloletých detí. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie má za to, že
výživné vo výške 66,38 eura mesačne je primerané pomerom, možnostiam a schopnostiam otca, ktoré

výživnéjeotecschopnýzosvojhopríjmu(príspevoknaopatrovanie),ktorý poberá vovýške369,36eura
mesačne, uhrádzať. Odvolací súd poukazuje na to, že otec nemá inú vyživovaciu povinnosť a okrem
platenia určeného výživného sa na potrebách už plnoletej Z.y žiadnou inou formou nepodieľa, pričom
ide o dieťa, ktoré má 18 rokov a je v období výrazného fyzického vyspievania s čím sú spojené aj vyššie
náklady na jej výživné. Námietku otca uvedenú v odvolaní týkajúcu sa skutočnosti, že nemôže platiť

výživné v rovnakej sume, nakoľko poberá len príspevok na svoju matku a iný príjem nemá, nepovažuje
odvolací súd za dôvodnú. Odvolací súd má zo spisu za preukázané (č.l.74), že otec dieťaťa poberá
príspevok za opatrovanie vo výške 369,36 eura mesačne. V tejto súvislosti sa odvolací súd stotožňuje s
názorom súdu prvej inštancie, že na strane otca nedošlo k zmene pomerov, ktorá by odôvodnila zníženie
jeho vyživovacej povinnosti. Otec je schopný platiť mesačne na dcéru výživné 66,38 eura bez ohrozenia

svojej výživy , zostane mu ešte 302,98 eura mesačne, čo je viac ako činí životné minimum (životné
minimum na jednu plnoletú fyzickú osobu je 205,07 eura mesačne). Z vykonaného dokazovania vyplýva,
že príjem matky Z. (1.590,- eur) je síce niekoľkonásobne vyšší ako príjem otca dieťaťa, pričom súd v
tejto súvislosti musí zohľadňovať aj jej výdavky na domácnosť a predovšetkým skutočnosť, že jej pribudli
ďalšiedvevyživovaciepovinnosti,pričompracujevzahraničí,sktorouprácousúspojenéďalšievýdavky.

Zákonnú vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia, preto aj otec je povinný prispievať podľa svojich
možností a schopností na výživu dieťaťa, pričom tejto vyživovacej povinnosti ho súd nemôže zbaviť.
Každý rodič, aj ten, čo nemá žiadny príjem ,je povinný prispievať na výživu svojho dieťaťa v minimálnej
výške. Otec platí výživné z príjmu ktorý je v rovnakej výške ako mal v čase posledného rozhodovania
( nie je podstatné či ide o príjem zo zamestnania alebo o príspevok za opatrovanie) a vzhľadom na

rozsah dennej starostlivosti o svoju matku, je v možnostiach a schopnostiach otca zabezpečiť si aspoň
minimálny príjem zo zamestnania ( neboli zistené žiadne skutočnosti ktoré by mu v tom bránili) aby
zabezpečil primeranú výživu svojej dcére. Právne závery súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku
bolo možné oprieť o ustanovenia Zákona o rodine, ktoré sú citované v rozsudku a to v tom smere, že prezmenu pomerov na strane otca , ktorá by odôvodňovala zníženie jeho vyživovacej povinnosti , neboli
splnené zákonné podmienky.
14. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

podľa § 387 ods. 1 a 2 CS, potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).